Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123203870
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1123203870.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.
Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, v právnej veci navrhovateľa A. A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX/X, C., proti manželke A. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/XX, F., zastúpenej
spoločnosťou NIKU & partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, IČO: 36 866 008,
v konaní o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému

A. B., nar.XX.XX.XXXX, zastúpenému procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Mestského súdu Bratislava
II č. k. B1-5P/40/2023-195 zo dňa 08.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 08.10.2024 manželstvo A. A. B. a A. C. B., G. C., uzavreté
10.11.2001 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo
zväzku C/9, ročník 2001, strana 271, poradové číslo 496 rozviedol (výrok I.) a maloletého A. B. zveril
na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok (výrok II.).
Styk otca s maloletým súd neupravil (výrok III.) a otca zaviazal povinnosťou platiť na výživu maloletého

A. na čas po rozvode manželstva sumou 800 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky (výrok IV.).
Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§52CMP(zákonč.161/2015Z.z.,Civilnýmimosporovýporiadok)
tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal (výrok V.).

2. Podľa odôvodnenia rozsudku sa navrhovateľ podaním zo dňa 03.05.2023 domáhal rozvodu

manželstvaaúpravyvýkonurodičovskýchprávapovinnostínačasporozvodemanželstvakmaloletému
A. tak, aby súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, styk s maloletým sa neupravuje (neskôr návrh v časti
styku navrhovateľ zmenil tak, že je oprávnený stýkať sa s maloletým každý štvrtok v párnom týždni
mesiaca od 16.00 hod do 19.00 hod, každý nepárny týždeň v mesiaci od piatka 16.00 hod do nedele
19.00 hod, počas letných prázdnin každý kalendárny rok v mesiaci júl od 1.7. do 15.7. a v mesiaci august

od 1.8. do 15.8., počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok od 23.12. od 15.00 hod do
26.12. do 17.00 hod a každý nepárny kalendárny rok od 30.12. od 15.00 hod do 2.1. nasledujúceho
roka do 17.00 hod, počas veľkonočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od stredy (deň pred
prázdninami) od 16.30 hod do soboty 16.00 hod a každý párny kalendárny rok od soboty 16.30 hod do
utorka (posledný deň prázdnin) do 19.00 hod, počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od
nedele (pred začiatkom prázdnin) od 16.30 hod do nasledujúcej stredy do 19.00 hod, každý nepárny

kalendárny rok od stredy od 16.30 hod do nedele do 19.00 hod), a že bude prispievať na výživu
maloletého A. sumou 200 eur mesačne (pôvodne žiadal určiť výživné vo výške 150 eur mesačne).Manželka spočiatku s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, nepredpokladala, že ich manželstvo
je v takom stave, že by bol nutný rozvod, snažila sa o záchranu manželstva, nadobudla však pocit,
že v tomto snažení ostala sama. S rozvodom preto súhlasila, o obnovu manželstva nemá záujem

ani v budúcnosti, nakoľko vzťahy s manželom sú trvalo a hlboko rozvrátené. Manželka za príčinu
rozvratu považuje rozdielnosť pováh, názorov, postojov a záujmov, manželovu neveru, v dôsledku ktorej
došlo k ochladeniu vzťahov a k citovému odcudzeniu. Manželka po opustení domácnosti s manželom
nekomunikuje, s deťmi sa ako otec nestretáva pre ich nezáujem na stretnutí s ním. Plnoletá H. je
študentkou Lekárskej fakulty v Bratislave, H. študentkou 5. ročného súkromného Gymnázia C. I. F.. Otec

sa podieľa na úhrade potrieb oboch plnoletých dcér - na H. sumou 200 eur mesačne a na H. sumou 150
eur mesačne, iným spôsobom sa nepodieľa. Maloletý A. je študentom 6. ročníka Súkromnej základnej
školy na J. K. I. F., kde ročný poplatok predstavuje 3 600 eur, zápisné 830 eur a strava v sume 68 eur
mesačne.Maloletýmázvýšenévýdavkynastravovanie,nakoľkomáintoleranciunalaktózu.Jeaktívnym
hráčom ľadového hokeja, s ktorou športovou aktivitou sú spojené vysoké výdavky. Celkové mesačné
výdavky na maloletého A. sú v sume 2 026,10 eur (matka doložila prehľad výdavkov v tabuľke). Matka

pracuje v spoločnosti L. H. F. M., H. N., s priemerným mesačným príjmom v sume 1 500 eur, výšku
príjmov uvedenú v daňovom priznaní otca za rok 2022 rozporovala s poukazom na to, že je advokát, a
na jeho vysokú životnú úroveň. Má za to, že otec je schopný prispievať na výživu maloletého A. vyššou
sumou ako uvádzal v návrhu, žiadala prispievať sumou 800 eur mesačne.
Kolízna opatrovníčka navrhla zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky, mala za to, že

vzhľadom na výdavky maloletého je navrhovaná suma výživného 800 eur mesačne zodpovedajúca. V
súvislostisúpravoustykuuviedla,ženavrhujestyksotcomneupraviť,navrhlarodičomvyhľadaťodbornú
psychologickú pomoc za účelom obnovenia vzťahu maloletého s otcom.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovení § 18, § 23 ods. 1, 2, §

24 ods. 1, 5, § 25 ods. 1, 2, 4, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, §
77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej iba „ZoR“), keď na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom
ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj
spoločenský účel. Manželstvo účastníkov je podľa zistenia súdu len formálnym zväzkom, manželia

sa zhodne vyjadrili, že netúžia tvoriť rodinu ako jeden celok, dlhodobo nežijú v jednej domácnosti a
nehospodária spolu, preto súd návrhu navrhovateľa v časti rozvodu manželstva vyhovel.
V ďalšom súd uviedol, že ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností otec navrhol zveriť
maloletého do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia sú opravení ho zastupovať a
spravovať jeho majetok, čo matka nerozporovala.

Na návrh otca mestský súd uznesením č. k. 5P 76/2024-14 z 10.07.2024 nariadil neodkladné opatrenie
tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. každý štvrtok v párnom týždni od 16:00 hod. do 19:00
hod. a každý nepárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 16:00 hod., s výnimkou letných
prázdnin. Počas letných prázdnin otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý rok počas letných
prázdnin v čase odo dňa 1.7. od 16:00 hod. do 15.7. do 16:00 hod. a od 1.8. od 16:00 hod. do 15.8.

do 16:00 hod. Matka je povinná maloletého riadne pripraviť na styk s otcom a v stanovenom dni a
hodine odovzdať otcovi, ktorý je povinný maloletého po skončení styku odovzdať matke. Odovzdanie
a prevzatie sa realizuje v bydlisku maloletého. Neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia
veci vedenej na Mestskom súde Bratislava II č. k. B1-5P/40/2023. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol.
V dôsledku podaného odvolania Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 15CoP/137/2024 - 70 z 30.9.2024

rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým oprávnil otca stýkať sa s maloletým každý štvrtok v párnom týždni od 16:00 hod. do 19:00 hod.
a každý nepárny týždeň od piatka od 16:00 do nedele do 16:00 hod., s výnimkou letných prázdnin,
matke uložil povinnosť maloletého riadne pripraviť na styk s otcom v stanovenom dni a hodine odovzdať
otcovi, ktorý je povinný maloletého po skončení styku odovzdať matke, a ktorým určil, že odovzdanie

a prevzatie sa realizuje v bydlisku maloletého a určil, a že neodkladné opatrenie potrvá do právoplatne
skončeného konania vedeného na Mestskom súde Bratislava II č. k. B1-5P/40/2023, potvrdil. Uznesenie
súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie o úprave styku otca s
maloletým dieťaťom počas letných školských prázdnin zamietol a uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku II., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie o úprave styku otca s maloletým počas letných

školských prázdnin v kalendárnom roku 2024 odmietol.
Súd mal v čase rozhodovania o styku s otcom na základe otcom podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia za to, že styk s maloletým a otcom bolo potrebné upraviť. Avšak v priebehu
konania a z následného dokazovania bolo preukázané, že styk otca s maloletým neprebieha, a to anina základe nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré je nariadené do právoplatného skončenia tohto
konania. Otec uviedol, že pri poslednom stretnutí s maloletým A. tento vyjadril dosť negatívne emócie.
Rozhodnutie o konkrétnej úprave styku maloletého s otcom, by bolo podľa názoru súdu len výsostne

formálnym rozhodnutím, navyše spojené s neprimeranou záťažou pre maloletého. Súd mal za to, že
aktuálneniejevzáujmemaloletéhoautoritatívnerozhodnúťostykusotcom,maloletýpotrebuječas,kým
svoj postoj k otcovi prehodnotí, tohto času nariadenie styku s otcom súdom by bolo kontraproduktívne.
V časti určenia výživného prvostupňový súd prihliadal na oprávnené potreby maloletého dieťaťa, ako
aj na možnosti oboch rodičov. Konštatoval pritom, že matka má príjem zo závislej činnosti v priemere

1 500 eur mesačne, poberá rodičovský príspevok a daňový bonus na maloletého. Je konateľkou alebo
spoločníkom v spoločnostiach O. P., M., L. H. F., M., L., Q., C. M.. M. G. R. (ktorá vlastní ďalšie dcérske
spoločnosti), F. M., M., Q., M., z ktorých nemá pravidelný príjem, ide o vrátenie krátkodobých finančných
výpomocí. V roku 2018 jej bola vyplatená suma 600 000 eur z dividend z predaja spoločnosti v zahraničí,
peniaze boli v rámci BSM (boli použité na nákup do firiem, ktoré spláca ona, dovolenky a pod.). V roku
2023 mala na tomto účte asi 150 eur. Jej zostatky na účtoch sú cca 28 022 eur, - 500 eur, a od 31.1.

nevie, koľko je na účte v K. F., nakoľko ho má zablokovaný manželom. Z advokátskeho účtu manžela
si preposlala 36 000 eur, ako vrátanie finančnej výpomoci, ktorú manželovi poskytla v roku 2017. Matka
uviedla, že jej otec finančnú hotovosť nezanechal. Byt, v ktorom býva, nie je v BSM, nie je v spoločnom
vlastníctve. Vlastní byt na D. E. XX I. F., dom v O. O., byt na C., F. H. N. K. I. F. (v BSM), avšak tento
byt podľa vyjadrenia matky nepatrí ani jej a ani manželovi, bol dražený pre jej rodičov. Užíva motorové

vozidlo Infinity QX80 na lízing, v majetku spoločnosti Q., M., ďalej Audi Q7 vo vlastníctve Košickej
spoločnosti B..
Otec pracuje ako advokát, jeho príjem je v sume 1 200 - 1 500 eur mesačne po odpočítaní odvodov,
čo vyplýva z priložených daňových priznaní. Ďalej podľa doložených listov vlastníctva otec vlastní
nehnuteľnosti - bytu ako výlučný vlastník v F. H. N. K., starého domu v F. H. F., na C. (C. Q. F.) a v O. (O.

O.), chalupa v E. I.. Otec uviedol, že tento majetok patrí do BSM. Otec uvádza, že býva u synovcov na
C., prispieva na domácnosť 150 eur mesačne. Ďalej otec disponuje sumou 72 212 eur na účte v banke
(zistené nahliadnutím v aplikácii otca k jeho účtu v banke) a užíva luxusnejšie motorové vozidlá (Audi
allroad a Audi R8). Z daňových priznaní vyplýva, že otec má rovnaké príjmy aj výdavky, čiže vychádza
mu nulový príjem. Z lustrácie v Sociálnej poisťovne vyplýva, že otec má vymeriavací základ cca 650 eur.

Otec je v dozornej rade L. Q., podľa jeho vyjadrenia nepoberal z tejto činnosti žiaden príjem. Uvádzal,
že iný príjem ako z advokátskej činnosti nemá. Advokátsku činnosť vykonáva aktívne. Otec pri udávaní
majetkových pomerov nepreukázal hodnoverne aký majetok vlastní, resp. akým majetkom disponuje.
Prezentoval len príjem 1 200 - 1 500 eur, pričom následne bolo zistené, že disponuje aj viacerými
nehnuteľnosťami, značným obnosom peňazí na účte v banke, pričom ďalšie peniaze nechal ešte matke,

viacerými autami. Uviedol, že peniaze na matkinom účte zarobil on, matka ich míňala. Otec dohodu
ohľadom výživného vylúčil, poukazoval na svoje daňové priznanie a Metodické usmernenie (13% z
príjmu), čo však súd zdôrazňuje, že matematicky nevychádza s jeho preukazovanými majetkovými
pomermi. Otec navyše uviedol, že zostatkom na účte v banke nemieni hýbať. Z daňového priznania
vychádza príjem 0 eur, pričom uvádza, že vie mať príjem 1 200 - 1 500 eur.

Nakoľko otec je samostatne zárobkovo činná osoba, súd pri takto zistených skutočnostiach vychádzal
najmä z § 63 ods. 1 Zákona o rodine a mal za to, že otec je sumu 800 eur mesačne schopný uhrádzať.
Súd považoval výživné na maloletého v sume 800 eur mesačne za výživné, ktoré zodpovedá
schopnostiam a možnostiam otca, pričom prihliadol aj na skutočnosť, že matka vykonáva osobnú
starostlivosť o maloletého. Maloletý navštevuje súkromnú základnú školu, v dôsledku čoho má zvýšené

výdavkynaškolné(zápisné,uniformaapod.).Súdvyčíslenépriemernémesačnévýdavkynamaloletého
(bývanie, oblečenie, strava, škola, záujmové krúžky, cestovanie, priemerná zdravotná starostlivosť)
považoval za primerané, odôvodnené a všeobecne známe pre dieťa druhého stupňa základnej školy
(13 rokov). Maloletý A. má zvýšené výdavky v súvislosti s aktívnym športom - hokej (výstroj, členstvo
a pod.), ako aj v súvislosti so stravou - laktózová intolerancia. Súd taktiež prihliadol na vývoj životných

nákladov a na skutočnosť, že otec je v produktívnom veku a jeho schopnosť pracovať nie je žiadnym
spôsobom znížená.

4. Proti tomuto rozsudku v časti jeho výrokov III. a IV. podal otec maloletého v zákonnej lehote odvolanie,
viniac súd prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšieprostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
K výroku III. napadnutého rozsudku otec namietal, že v čase prebiehajúceho konania o rozvod

manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 10.06.2024 žiadal upraviť styk s maloletým. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 5P
76/2024-14 z 10.07.2024 nariadil neodkladné opatrenie o styku otca s maloletým a v dôsledku podaného
odvolaniamatkouKrajskýsúdvTrnaveuznesenímč.k.15CoP/137/2024-70zodňa30.09.2024rozhodol
tak, že uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie, oprávnil

otca stýkať sa s maloletým každý štvrtok v párnom týždni od 16:00 hod. do 19:00 hod. a každý nepárny
týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele 16:00 hod., s výnimkou letných prázdnin - potvrdil. Otec
uvádzal, že nie je pravdou to, čo matka uviedla prostredníctvom svojej právnej zástupkyne počas
pojednávania, že dňa 01.08.2024 sa podľa neodkladného opatrenia súdu do miesta bydliska maloletého
nedostavil. Túto matkinu nepravdu a lož preukázal odvolaciemu súdu sms komunikáciu medzi ním a
matkou, ktorý rozhodoval o odvolaní matky proti uzneseniu o neodkladnom opatrení. Dňa 01.08.2024

od 16.00 hod. do cca 16.55 hod. čakal pred bytovým domom na N. ulici, resp. zvonil pri vchodových
dverách do bytu, kde býva maloletý s matkou, ale nikto neotváral. Matka alibisticky prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne e-mailom v čase o 17.27 hod. informovala pridelenú kolíznu opatrovníčku
ÚPSVaR BA, že sa na styk nedostavil, čo nie je pravdou. Pravdou je, že matka sa so synom v tom čase
nachádzala v O. O. u starých rodičov.

Matka sa s maloletým počas letných prázdnin 2024 v mieste bydliska maloletého ani nenachádzala,
ak áno, tak len sporadicky. Z osobného rozhovoru a vyjadrení hokejového trénera HC Slovan F. otec
zistil, že maloletý podľa evidencie dochádzok na tréning, nenavštevoval celý august hokejové tréningy,
a preto ho tréner v nasledujúcich týždňoch nezaradil na súpisku turnajov s HC Slovan F.. Styk s
maloletým neprebiehal vôbec, maloletého videl sporadicky počas tréningov v mesiaci september až

október, prípadne sa ho snažil zastihnúť po tréningu. Od nariadenia neodkladného opatrenia sa snažil
maloletého navštevovať podľa rozhodnutia, avšak matka maloletého mu vždy oznámila, že z dôvodu
tréningu nie je možné sa so synom stretnúť. Otec považuje za veľmi zlé a v rozpore so záujmami
maloletého, ak sa maloletý stáva nástrojom pomsty matky.
Odvolateľ namietal najmä, že súd matkinej požiadavke na neupravenie styku nepochopiteľne vyhovel.

Skutkovýstavnebolposúdenýavyhodnotenýsúdomsprávne,pretožesúdsanevysporiadalsovšetkými
skutočnosťami významnými pre jeho rozhodnutie. Výsledok je ten, že s maloletým nie je v žiadnom
kontakte ani styku, pričom tým, že súd styk neupravil, je odkázaný na (ne)vôľu matky, ktorá mu žiaden
styk s dieťaťom neumožní.
Otec dával do pozornosti súdu, že Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyniesol v septembri 2024

rozsudok v prípade L.B. proti Slovenskej republike, podľa ktorého Slovensko porušilo práva otca na
rodinný život. Prípad sa týkal dlhého a neefektívneho konania o úprave styku s jeho maloletým 9 ročným
synom, prípad sa začal v roku 2019 na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom. ESĽP tiež poukázal
na to, že súdy dostatočne rýchlo nereagovali na správy o obštrukčnom správaní matky, ktorá bránila
kontaktu otca so synom. Hoci ESĽP uznal, že situáciu skomplikovali napäté vzťahy medzi rodičmi,

zároveň zdôraznil, že štát mal povinnosť prijať efektívne kroky na zabezpečenie práva otca na rodinný
život. Ministerstvo spravodlivosti SR rozhodnutie ESĽP rešpektuje a aktuálne analyzuje jeho dôsledky
pre ďalšie podobné prípady. Na tomto podklade mal otec za to, že jeho styk s maloletým musí byť
autoritatívne upravený rozsudkom súdu, keďže s matkou nie je možná žiadna dohoda a prax potvrdila,
že nerešpektuje nielen otca a jeho rodičovské práva, ale ani rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení.

Jedine podľa súdneho rozhodnutia je možné na matku naďalej vplývať, aby svoj prístup zmenila a
rešpektovala to, že maloletý má na svojho otca tiež právo a nárok. Neupravený styk s maloletým nie je
podľa odvolateľa v žiadnom prípade v záujme maloletého.
K výroku IV. napadnutého rozsudku otec uviedol, že napadnutá časť rozsudku sa nezakladá na úplnom
zistení skutkového stavu veci, prvostupňový súd v konaní nesprávne vypočítal, nesprávne posúdil a

vyhodnotil jeho príjmy, ako aj listinné dôkazy, ktoré mu boli predložené matkou. Matka prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne pred otvorením pojednávania na súde prvej inštancie navrhla uzavrieť dohodu
rodičov, že ak sa vzdá maloletého v prospech matky, a nebude sa dožadovať určenia styku s maloletým,
resp. ho vôbec nevidieť a nestretávať sa s ním, matka maloletého nebude požadovať výživné, s čím
otec vyslovene nesúhlasil. V danom momente prišiel ďalší návrh matky na určenie výživného vo výške

1200,-Eur mesačne, keď s touto sumou nesúhlasil, prišiel ďalší návrh na výšku 800,- eur mesačne, keď
nesúhlasil ani s touto výškou výživného, prišiel zo strany matky návrh na 450,-Eur s tým, že sa nebude
dožadovať určenia styku s maloletým, s čím opäť nesúhlasil.V ďalšom namietal, že súd prvej inštancie ignoroval jeho žiadosť na pojednávaní, aby sa k týmto
výdavkom vyjadril v písomnej forme, a na tom podklade odročil pojednávanie, ale dal mu len priestor
cca 10 min. priamo na danom pojednávaní, aby prešiel predložené výdavky matkou a zaujal k nim

stanovisko, s ktorým aj tak nesúhlasil. Po tomto časovom limite začal napádať jednotlivé výdavky
matkou, nakoľko bol presvedčený, že matka zozbierala doklady od rôznych rodičov, ktorý navštevujú so
svojimi deťmi HC Slovan F., maloletý nikdy nemal a ani nepotrebuje takú hokejovú výstroj, aká vyplynula
z podkladov, alebo individuálne tréningy, ktoré matka predložila.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože

platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Matka
maloletého si žije s ich deťmi na vysokej životnej úrovni, tak ako bola vždy naučená od jej rodičov.
Životná úroveň otca s porovnaním úrovne detí a ich matky sa nedá porovnať a ani vyvážiť, jeho životná
úroveň je oproti nim veľmi nízka. Pravdou je, že otec matke po svojom odchode zo spoločnej domácnosti
nechal v hotovosti cca 60-80.000,- Eur, ani to jej nestačí. Súd mal za preukázané, čo matka nikdy
nevyvrátila, že matka užíva všetky ich nehnuteľnosti, dáva ich do prenájmu z ktorých má značný príjem

cca ďalších 2000 - 3500,- Eur mesačne, na ktoré jej otec nikdy nesiahol a ponechal jej. Matka má
určité výhody aj z prenájmu ich domu v O. O., z ktorého sa stal sklad nábytku pre spoločnosť, ktorá sa
orientuje na reštaurátorstvo nábytkov. Súd mal v konaní za preukázané, že matka má príjem zo závislej
činnosti v priemere 1500 eur mesačne, poberá rodičovský príspevok a daňový bonus, je konateľkou
alebo spoločníčkou vo viacerých spoločnostiach, z ktorých príjem nemá, ale uplatňuje si z nich vrátenie

finančných výpomocí, ktoré do spoločností vložila počas manželstva zo spoločných prostriedkov, sumu
600 000 eur vyplatenú jej v roku 2018 v prevažnej miere minula, odvolateľ nevie, na čo, vie však o tom,
že ich spoločnému známemu požičala 200 000 eur a že matke na účet v O. F. chodia splátky z predaja
nehnuteľnosti v R..
Otcova životná, zárobková a sociálna situácia sa zmenila odo dňa jeho odchodu zo spoločnej

domácnosti dňa 10.01.2023. Používa iba vozidlo Audi A6 s nízkymi nákladmi, Audi R8, ktoré nadobudol
počas manželstva je od 10.1.2023 odstavené v garáži, nejazdí sa na ňom. Na pojednávaní pred
súdom súdu preukázal, že má prekonaný infarkt, trpí hypertenziou III. stupňa, nedokáže sa riadne
sústrediť na svoju prácu, ktorú vykonáva (advokáciu), má vážne zdravotné problémy s chrbticou od roku
2018 doposiaľ, na základe čoho, po odporúčaní odborných lekárov, požiadal dňa 18.11.2024 čiastočný

invalidný dôchodok.
Z vyššie uvedeného dôvodu otec nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal pri
určení výšky výživného z § 63 ods. 1 Zákona o rodine, kde by mal byť schopný uhrádzať sumu vo
výške 800 Eur mesačne ako výživné na maloletého popri výživnom na plnoleté dcéry. Má za to, že
na uplatnenie tohto zákonného ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky a súd tak postupoval

nielen vecne nesprávne, ale aj nezákonne a súčasne súd v tomto kontexte vec aj nesprávne právne
posúdil. Domnienku podľa tohto ustanovenia by mal súd uplatniť len v prípade, ak rodič, ktorý má príjmy
z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, ich nepreukáže súdu a nepredloží podklady alebo
nesprístupní údaje, ktoré si súd nevie zaobstarať inak; t.j. inými slovami, je v konaní ohľadom svojich
príjmov pasívny.

Odvolateľ spochybňoval tiež jednotlivé náklady vynakladané matkou podľa jej tvrdenia na výchovu
a výživu maloletého. Podľa jeho výpočtov celkové náklady na maloletého predstavujú 702,83 eur
mesačne s tým, že výdavky súvisiace s návštevou školy neuznáva, navrhuje zmenu školy, ktorú matka
už viackrát spomínala.
Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku III. a vo výroku IV. zmenil tak, že vydá nasledujúci rozsudok :„III. Otec maloletého
A. je oprávnený sa stýkať s maloletým nasledovne: - každý štvrtok v párnom týždni mesiaca od 16.00
hod. do 19.00 hod. tak, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a na tom
istom mieste maloleté dieťa odovzdá matke riadne a včas; - každý nepárny týždeň v mesiaci od piatka

16.00 hod. do nedele 16.00 hod. tak, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého
dieťaťa a na tom istom mieste maloleté dieťa odovzdá matke riadne a včas; - počas letných prázdnin
každý kalendárny rok v mesiaci júl od 01.07. do 15.07. a v mesiaci august od 01.08. do 15.08. tak,
že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a na tom istom mieste maloleté
dieťa odovzdá matke riadne a včas; - počas Vianočných sviatkov každý párny rok tak, že otec si dieťa

prevezme vždy 23.12. o 15.00 hod. v mieste bydliska maloletého s tým, že dieťa vráti matke späť dňa
26.12. o 17.00 hod. v mieste bydliska maloletého a každý nepárny rok tak, že otec si dieťa prevezme
vždy 30.12. o 15.00 hod. v mieste bydliska maloletého s tým, že dieťa vráti matke späť dňa 02.01. o
17.00 hod. v mieste bydliska maloletého; - počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok tak, že otecsi dieťa prevezme v stredu, t.j. deň pred Veľkonočnými prázdninami vždy o 16.30 hod. v mieste bydliska
maloletého a vráti dieťa matke späť v sobotu o 19.00 hod. v mieste bydliska maloletého a každý párny
rok tak, že otec si dieťa prevezme v sobotu o 16.30 hod. v mieste bydliska maloletého a vráti dieťa matke

späť v utorok, t.j. posledný deň Veľkonočných prázdnin o 19.00 hod. v mieste bydliska maloletého; -
počas jarných prázdnin každý párny rok tak, že otec si prevezme dieťa v nedeľu pred začiatkom jarných
prázdnin o 16.30 hod. v mieste bydliska maloletého a vráti dieťa späť matke počas nasledujúceho týždňa
v stredu o 19.00 hod. v mieste bydliska maloletého a každý nepárny rok tak, že otec si prevezme dieťa
v stredu počas jarných prázdnin o 16.30 hod. v mieste bydliska maloletého a vráti dieťa späť matke v

nedeľu o 19.00 hod. v mieste bydliska maloletého. Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne
pripraviť.
IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. na čas po rozvode manželstva sumou 400 eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

5. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhoval, aby odvolací súd
v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

6. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že otec vo svojom odvolaní neoznačil

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neoznačil ani konkrétne ním
navrhnuté dôkazy, ktoré súd nevykonal a ktoré boli potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, z
odvolania nie je zrejmá prípustnosť konkrétnych ďalších prostriedkov procesnej obrany alebo ďalších
prostriedkov procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a z odvolania nie je ani zrejmé, v čom vidí otec
nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

K časti odvolania voči III. výroku rozsudku matka uvádzala, že otec sa odsťahoval zo spoločnej
domácnosti, čím maloletý spočiatku trpel. Rozpadla sa mu rodina a cítil sa emocionálne zranený. Otec
pravdivo uvádza, že chcel deťom po odchode zo spoločnej domácnosti vysvetliť jeho verziu príčiny
odchodu, čo bolo jeho motiváciou pre stretnutie sa s maloletým, no maloletý sa o tomto s otcom nechcel
rozprávať a nechcel byť vystavovaný konfliktu lojality. Otec o syna v tom čase neprejavoval skutočný

záujem. Styk s maloletým otec žiadal upraviť prostredníctvom neodkladného opatrenia po viac ako
roku od podania návrhu na rozvod manželstva. Otec nepristupoval k maloletému láskavo, trpezlivo ani
citlivo, spôsobom, ktorý by akceptoval maloletý. Zvolil tú najnevhodnejšiu násilnú cestu, ktorú maloletý
odmietal, čím sa mu otec ešte viac vzďaľoval. Ona maloletému nezakazuje kontaktovať sa s otcom,
rešpektuje jeho názor a vôľu. Ak by syna v tomto veku do kontaktu s otcom nútila, alebo volila pre syna

neakceptovateľnú formu výchovného prístupu, obáva sa, že by tým narušila aktuálne pre syna dôležitú
vzájomnú dôveru, čím by sa stal ešte viac emocionálne zraniteľnejším. Otec po celú dobu platnosti a
vykonateľnosti neodkladného opatrenia mal právo a mohol realizovať svoj styk s maloletým, tento však
nerealizoval, svoj kontakt a dôveru s maloletým neobnovil, dokonca sa nezúčastňoval ani hokejových
tréningov ani zápasov maloletého, kde by svojou prítomnosťou minimálne dal maloletému najavo svoj

záujem o neho. Podľa názoru matky súd rozhodol v časti o styku otca s maloletým správne, v súlade
s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.
K časti odvolania voči IV. výroku rozsudku matka poukazovala na skutočnosť, že konanie pred súdom
prvej inštancie trvalo viac ako 1,5 roka. Keďže otec neustále menil svoj názor, tak na styk, ako aj
výšku jeho vyživovacej povinnosti a rodičia k dohode na čas po rozvode manželstva nedospeli, súd

pristúpil k vykonaniu dokazovania na otázku príjmových a majetkových pomerov rodičov, možností
a schopností rodičov, ako aj preukázanie dôvodných výdavkov maloletého dieťaťa. Matka všetky tieto
výdavky riadne preukázala, preukázala aj svoje príjmy, čo napokon konštatuje aj súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Od odchodu otca zo spoločnej domácnosti prispieval otec na maloletého v
období od 2/2023 do 9/2023 sumou 100 EUR mesačne, od 10/2023 do 03/2024 vo výške 150 EUR

mesačne, od 04/2024 do 09/2024 sumou 200 EUR. Otec maloletému neprispel na výživu ani na úhradu
výdavkov súvisiacich s jeho športovou činnosťou, žiadnym iným finančným ani vecným plnením. Otec
vo svojom odvolaní v súvislosti s príjmovými a majetkovými pomermi oboch rodičov neuvádzal žiadne
nové skutočnosti, ktoré by neboli súdu prvej inštancie známe, preukázané a ktoré súd prvej inštancie
nezohľadnil vo svojom rozhodnutí.

Poukazovala na to, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. V
konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že obaja rodičia deťom nastavili vyššiu životnú
úroveň. Nie je pravdivým tvrdenie otca, že jeho životná úroveň oproti matkinej je veľmi nízka, keď
sám potvrdil, že užíva motorové vozidlá najvyššej triedy typu Audi A6 allroad, Audi R8 a je vlastníkomniekoľkých nehnuteľností, čo bolo preukázané aj vykonaným dokazovaním pred súdom prvej inštancie.
Zo zdravotnej dokumentácie, ktorú súdu otec predložil nevyplynulo, že by otec prekonal infarkt, ako
to súdu uvádza. Pokiaľ otec predložil žiadosť o uplatnenie nároku na čiastočný invalidný dôchodok,

uvedené nie je dôkazom, že má zníženú pracovnú schopnosť, resp. že bol uznaný za čiastočne
invalidného.
Matka sa striktne ohradzuje voči obvineniu otca, že mala na preukázanie výdavkov maloletého pozháňať
doklady od iných rodičov, kamarátov alebo od rodinných príslušníkov. Výdavky, ktoré preukázala,
boli hradené z jej účtu a ich potreba bola potvrdená aj samotným hokejovým klubom. Pokiaľ otec

namieta individuálne tréningy syna, k tomuto uvádza, že syn individuálne trénuje z vlastnej iniciatívy
a na jeho žiadosť, keďže ho hokej mimoriadne baví a robí tak pod dohľadom trénera, ktorý dokáže
posúdiť primeranú fyzickú záťaž pre maloletého. Matka ďalej poukazovala na to, že maloletý má
zvýšené výdavky výlučne v časti výživy, v súvislosti s ktorými preukázala, že maloletý trpí potravinovou
bezlaktózovou intoleranciu, výdavky spojené s úhradou školného, s výškou ktorých otec vyjadril súhlas
ešte v čase ich spolužitia podpisom na žiadosti maloletého o prijatie do súkromnej školy, na vzdelávanie

a výdavky spojené so športovou činnosťou maloletého.
Matka navrhovala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne
správny potvrdil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

7. K vyjadreniu matky podal nesúhlasné vyjadrenie otec maloletého, ktorý uvádzal, že matka podala
na neho trestné oznámenie za nebezpečné prenasledovanie v septembri 2024, ktoré bolo povereným
príslušníkom polície odmietnuté, nakoľko sa skutok nestal a ani nezakladal na pravde. Matka mu v
realizácii jeho práva, vyplývajúceho z neodkladného opatrenia vždy bránila a bráni naďalej. Smutným
a nepochopiteľným podľa neho je, že matka maloletého sa neštítila zatiahnuť do podania trestného

oznámenia i dcéru H., ktorá s tým nemá nič spoločné. Nie je pravdou, že by nepristupoval k synovi
láskavo, trpezlivo a citlivo, keď sa mu snažil zagratulovať. Maloletý, po tréningu, keď zbadal svoju matku
a sestry, ktoré neustále svojim pohľadom podporovali konanie syna, ktorý mu nedal možnosť sa s ním
ani riadne pozdraviť, sa pred asi 15 až 20-mi rodičmi ostro ohradil voči jeho osobe, že mu má dať pokoj
a má odísť preč. Jeho konanie otca veľmi ranilo, čo mu zároveň priťažilo i na jeho zdraví. Od tohto

obdobia sa snaží synovi zavolať, alebo napísať, či sa môžu stretnúť, avšak bezvýsledne. Nekomunikuje
s ním vôbec. Je možné konštatovať, že od času nariadenia neodkladného opatrenia sa styk s maloletým
nerealizoval vôbec, nakoľko mu matka v jeho práve realizovať styk s maloletým bránila a bráni naďalej.
Tým, že súd prvej inštancie zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, má za to, že matka je
povinná vytvárať predpoklady pre harmonický styk otca s dieťaťom, čo je aj jeden z predpokladov

zverenia dieťaťa matke. Podľa ustálenej judikatúry rozhodujúcich súdov možno predpokladať, že ak si
matka túto zásadnú povinnosť plniť nebude, nie je v budúcnosti vylúčená zmena rozhodnutia zverením
dieťaťadoosobnejstarostlivostiotca.Otecsijeplnevedomý,žepokiaľmajúsledovaťčonajlepšízáujem
dieťaťa, mali by v prvom rade, ako rodičia spolu riadne komunikovať, byť ochotní a schopní dohodnúť sa
aspoň na čiastočných veciach týkajúcich sa výchovy a starostlivosti o maloletého syna, nie spoliehať sa,

že rozhodnutia pre blaho syna bude robiť výlučne len súd a nie oni sami, navyše formou neodkladných
opatrení, čo odporuje ich účelu.
Čo sa týka majetkových pomerov, otec uvádzal, že všetok nehnuteľný majetok majú v užívaní ich deti
s matkou. Pravdou je, že počas ich manželského spolužitia deťom nastavili vyššiu životnú úroveň,
čo neznamená, že takúto životnú úroveň dokáže deťom poskytnúť i teraz, jeho zdravotný stav mu to

nedovoľuje. Odvolaciemu súdu predložil potvrdenie o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, ktoré vydala Sociálna poisťovňa dňa 27. februára 2025, kde na základe jeho žiadosti,
boljehozdravotnýstavnaúčelydôchodkovejdávkyposúdenýposudkovýmlekáromSociálnejpoisťovne
zo dňa 27. februára 2025 so záverom, že bol uznaný invalidným s dátumom vzniku invalidity od
22.10.2024, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 50%..

8. V následnom vyjadrení procesný opatrovník oznámil súdu, že dňa 09.04.2025 vykonal šetrenia
pomerov v domácnosti matky maloletého, pričom šetrením pomerov v domácnosti bolo zistené, že v
domácnosti žije matka so svojím maloletým synom A. a plnoletými dcérami H. B., nar. XX.XX.XXXX a
H. B., nar. XX.XX.XXXX. Jedná sa o 5-izbový byt v prenájme, ktorý je moderne a vkusne zariadený.

Maloletý A. má samostatnú izbu, ktorá je priestranná, vkusne zariadená, je tam dostatok priestoru na
aktivity a oddych. Počas rozhovoru matka ukázala SMS správy od otca, v ktorých žiadal o stretnutie s
maloletým. Dňa 01.08.2024, kedy sa malo konať prvé stretnutie otca s maloletým podľa nariadeného
uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 5P/76/2024 zo dňa 10.07.2024, otec podľa slov matky aplnoletých dcér neprišiel. Matka toto stretnutie vie vydokladovať. Ďalšie dohodnuté stretnutie sa konalo
05.09.2024, otec prišiel na rodičovské združenie, ktoré sa konalo na štadióne. Maloletý A. bol v šatni
a prišiel k nemu otec a konfrontoval ho s tým, že ho matka ovplyvňuje. Maloletý mu situáciu vysvetlil a

potom prišiel k matke. Dňa 13.09.2024 sa konalo ďalšie stretnutie na zimnom štadióne Ondreja Nepelu.
Po tréningu, keď bol maloletý A. v šatni, prišiel za ním otec. Maloletý mu vysvetlil, že sa necíti na to aby
s ním odišiel a, že s ním nechce nikam ísť. Otec po nejakej chvíli odišiel. Od vtedy sa konalo ešte jedno
stretnutie, kde mu maloletý A. opäť vysvetlil, dôvody pre ktoré s ním nechce ísť. V mesiaci október 2024
stretnutie neprebehlo s tým, že otec poslal matke správu dňa 30.10.2024 a 21.11.2024 a dožadoval sa

stretnutia s maloletým. Otcova žiadosť o stretnutie bola mimo stanoveného termínu stretávania a rodina
mala už naplánovaný iný program. Od dňa 21.11.2024 od otca neprišla žiadna správa o stretnutie s
maloletým.
Dňa 09.04.2025 bol vykonaný pohovor s maloletým A., ktorý sa vyjadril , aby pohovor nebol zverejnený
otcovi. Počas pohovoru bol maloletý pokojný, komunikatívny, rozprával sám bez akéhokoľvek nátlaku.
Maloletý počas rozhovoru ukázal písomnú komunikáciu otca. Otec maloletému píše pravidelne avšak

maloletý na jeho správy neodpovedá. Keď sme maloletému vysvetlili, že je potrebné aby otcovi
odpovedal na nejakú správu, jeho staršie sestry doplnili, že oni tak spravili a správy od otca intenzívneli.
V rámci šetrenia pomerov v domácnosti bolo matke poskytnuté sociálne poradenstvo a bola jej
vysvetlená potreba aspoň minimálneho kontaktu otca s maloletým synom, tak ako je ustanovené v
uznesení Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 5P/76/2024 zo dňa 10.07.2024.

Ošetrujúcim lekárom maloletého je C. E. S.. Maloletý navštevuje aj odbornú ambulanciu imunológie a
to u C. C. R.. Maloletý A. je žiakom 7. ročníka Súkromnej základnej školy, J. X F.. Záverom kolízny
opatrovník uviedol, že maloletý má v domácnosti u matky vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie
jeho potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin.

9. Otec doručil odvolaciemu súdu dňa 18.08.2025 doplnenie k podanému odvolaniu. Poukazoval v ňom
opätovne na skutočnosť, že riadny styk s maloletým sa file_0.jpg

file_1.wmf

nerealizuje od jeho odsťahovania sa zo spoločnej domácnosti. Maloletý pri ich osobnom styku používa
výrazy, ktoré má vsugerované od matky, resp. aby s otcom nemusel nijako komunikovať, alebo
odpovedať na veci v ich spoločnej slovnej komunikácii. Pri každom odchode maloletého z ich stretnutia
je vidno vo výraze jeho tváre, že by aj chcel s otcom komunikovať, alebo s ním niekam odísť, ale situácia
mu to nedovoľuje, nakoľko je pod drobnohľadom matky. Otec dňa 25.03.2025 podal na Mestský súd

Bratislava II, návrh na výkon rozhodnutia a uloženie výchovného opatrenia, ktorý dodnes nerozhodol.
Návrh na uloženie výchovného opatrenia podal z dôvodu, že sa chce so synom stýkať za prítomnosti
psychológa a bez prítomnosti matky, ktorá má na neho file_2.jpg

file_3.wmf

veľký vplyv.
Čo sa týka jeho životnej situácie, je veľmi komplikovaná a nízka. Odo dňa jeho odchodu zo spoločnej
domácnosti matka obtelefonovala jeho klientov, ktorým poskytoval právne poradenstvo (paušálne), aby
mu nič nezaplatili za jeho poskytované právne poradenstvo, a žiadala ich, aby spoluprácu s ním ukončili,

čo sa aj stalo. Toto konanie matky výrazne ovplyvnilo jeho advokátsku činnosť. Za rok 2024 mal file_4.jpg

file_5.wmf

príjem z advokátskej činnosti v základe dane vo výške 6.443,53,-Eur po odrátaní zaplatených odvodov

do Sociálnej a Zdravotnej poisťovne, ktoré boli vo Výške 2.351,-Eur. Jeho file_6.jpg

file_7.wmf

príjem za rok 2021, 2022, 2023 riadne súdu preukázal, výšku príjmu značne ovplyvnil i jeho file_8.jpg

file_9.wmf

zdravotný stav.Toho času sa stará o svoju 78 ročnú matku, ktorá trpí Alzheimerovou chorobou a začínajúcou demenciou
a potrebuje dennodennú opateru. Ak by aj zvažoval nad jej opaterou v DSS C., bude musieť na jej
opateru prispievať ďalších cca od 650,-Eur do 750,- Eur mesačne, čo nevie zabezpečiť, nakoľko už

výška výživného na syna vo výške 800,-Eur mesačne a výživné na ich dve dcéry 300,-Eur mesačne,
ho priviedlo na dno tak, že výživné určené prvostupňovým súdom sa snaží splácal v splátkach tak, ako
mu to životná situácia dovoľuje.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. ako aj vo výroku IV. zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku III. zmenil tak, ako uviedol v odvolaní, a vo výroku IV. tak, že je povinný
prispievať na výživu maloletého A. na čas po rozvode manželstva sumou 300 eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

10. Za splnenia procesných podmienok odvolací súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania,
oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia súdu prvého stupňa bez

viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 66 CMP) a zistení jeho obsahových nedostatkov dospel k záveru o
dôvodnosti opravného prostriedku otca maloletého dieťaťa.

11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie
skutočného stavu veci.

Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich
pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 220 ods. 2 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok) v odôvodnení rozsudku súd

uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na

ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 24 ods. 1 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 5 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri

schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitubudúcehovýchovnéhoprostrediaakuschopnostirodičadohodnúťsanavýchoveastarostlivosti
o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosťzo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 ZoR. rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z
príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov

a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

12. Súčasťou práva účastníka konania na spravodlivé súdne konanie je aj právo na odôvodnenie
rozhodnutia súdu v určitej kvalite napĺňajúcej zákonné požiadavky vymedzené ustanovením § 220
ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd v odôvodnení rozsudku musí uviesť, čoho sa žalobca (navrhovateľ)
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako
sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, súd musí jasne a výstižne

vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax, pričom musí dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Výkladom tohoto ustanovenia pritom podľa ustálenej súdnej praxe treba dospieť k záveru, že s

uvedenými požiadavkami procesného predpisu je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok
(absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj vnútorná rozpornosť jednotlivých výrokov alebo aj
odôvodnenia rozsudku, existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu, resp. prípad,
keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú, a napokon i
len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z

ktorých mali byť tieto vyvodené.
Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, potom porušením uvedeného práva sporovej
strany na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej je (okrem upretia práva dozvedieť sa
o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odňatie možnosti náležite skutkovo aj právne

argumentovať proti rozhodnutiu súdu, pričom výskyt takejto vady sám zakladá dôvod odvolania podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.

13. Podľa zistenia odvolacieho súdu práve vadou nedostatočnosti odôvodnenia je postihnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa v oboch jeho odvolaním napadnutých výrokoch, v ktorom súd síce

správne citoval aplikovateľné ustanovenia zákonov, z nich vyplývajúcimi zásadami sa však dôsledne
neriadil a v odôvodnení rozsudku nezodpovedal zásadné otázky konania.14. Pokiaľ súd prvého stupňa v súvislosti s rozhodnutím o neupravení styku otca s maloletým A.
konštatoval potrebu rešpektovania práva dieťaťa na zachovanie vzťahu s oboma rodičmi a podieľania
sa oboch rodičov na výchove dieťaťa a súčasne vyslovil pochybnosti o rodičovskej spôsobilosti matky

ponechávajúcej postoj maloletého ku styku s otcom výlučne na maloletom, ktorý podľa súdu nemá
dostatočné zručnosti na sformovanie vlastného názoru (v bodoch 50-51 odôvodnenia rozsudku),
opomenul vysvetliť, prečo je neupravenie styku v záujme maloletého a prečo by styk s otcom, ktorý sa
nedopustil konania diskvalifikujúceho ho zo starostlivosti o dieťa, mal pre maloletého predstavovať záťaž
(akú ?).

Súd prvého stupňa tiež nevysvetlil, ako si splnil svoju zákonnú úlohu (konštatovanú v bode 54.
odôvodnenia rozsudku) riešiť príčiny nesúhlasu maloletého so stykom s otcom, či nevyhnutné
a vhodné opatrenie (bod 55.) v tomto smere je neupravenie styku a prečo, ani aká je jeho predstava
o zodpovednom a empatickom prístupe rodičov ku komplikovanej rodinnej situácii a k chápaniu citových
potrieb dieťaťa, najmä v prípade otca, vylúčeného z možnosti s maloletým synom sa stýkať.
Styk otca s maloletým pritom súd neupravil v rozpore nie len s požiadavkou otca, ale aj s ustanovením §

25 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého súd styk rodičov s maloletým dieťaťom v súvislosti s rozvodom
manželstva neupraví iba v prípade, ak rodičia styk žiadajú neupraviť. Na vysvetlenie dôvodov odklonu
od tejto právnej úpravy súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku rezignoval.

15. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie
nákladovnadieťa,ktorémusiavystihovaťreálneodôvodnené potrebydieťaťa.Napovinnosťstabilizovať
výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného
dohodnú. Výška týchto nákladov má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb spojených s výchovou a výživou dieťaťa v závislosti od jeho veku a zdravotného stavu tak, aby

bolajednoznačneurčiteľná.Predstavujevšetkynákladypotrebnénauspokojenie potriebdieťaťa,akosú
napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské
potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú
činnosť, prípadne aj primerané náklady na mobilný telefón.
Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k

určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení
tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho ktorého rodiča, jeho majetkové a osobné
pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti
aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, prípadne aj
plnenie vyživovacej povinnosti vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím.

Zistenia týkajúce sa rodičov je potrebné porovnať navzájom, zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o
dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť, životné náklady rodičov, podiel dávok štátu na
uspokojovaní potrieb dieťaťa..
Nemožno pritom opomenúť, že v mimosporových konaniach sa uplatňuje vyšetrovací princíp, preto
súd, ktorý je podľa ustanovenia § 35 CMP povinný zistiť skutočný stav veci, nemôže vychádzať

iba z nepodložených či neúplných tvrdení účastníkov konania, ale musí aj sám aktívne vyhľadávať
a vykonávať dôkazy za účelom objektívneho preukázania stavu veci.
16.Vdanom prípadesasúdprvéhostupňapodľazisteniaodvolaciehosúdutýmitozásadamiazákonom
stanovenými postupmi dôsledne neriadil, hoci ich v zásade správne v odôvodnení svojho rozhodnutia
identifikoval.

Primárne sa súd prvého stupňa dôsledne nevysporiadal s otázkou výšky nákladov na uspokojovanie
odôvodnených potrieb maloletého, ktoré matka vyčíslila v tabuľke na čl. 60 spisového materiálu sumou
2026,10 eur mesačne bez nákladov na bývanie vo výške 298,70 eur mesačne a v tabuľke na čl. 132
sumou 1881,10 eur mesačne bez nákladov na bývanie vo výške 298,70 eur mesačne, keď náklady
z čl. 132 síce označil za preukázané, opodstatnené a všeobecne známe, avšak stanovisko zaujal

iba k nákladom v celkovej výške (bez nákladov bývania) 1781,10 eur, výdavok na bývanie v sume
298,70 eur označil bez uvedenia jeho výpočtu za nerozporovaný napriek tomu, že podľa tabuliek matky
má zahŕňať položku nájomné vo výške 250 resp. 200 eur, hoci podľa tvrdení rodičov ide o bývanie
vnehnuteľnostipatriacejdovlastníctvamatkymaloletéhoalebo,podľatvrdeniaotca, dobezpodielového
spoluvlastníctva manželov, pričom v neprospech preskúmateľnosti správnosti jeho postupu neuviedol,

ktorými konkrétnymi dôkazmi, prípadne akým výpočtom s akými vstupnými údajmi mal za preukázané
také nie zanedbateľné položky v nákladoch, ako sú klubové poplatky 325 eur mesačne, hokejová výstroj
200 eur mesačne, náklady na dopravu 200 eur mesačne (koľko kilometrov ? pri akej spotrebe a cene
pohonných hmôt ?).Životné náklady rodičov súd nezisťoval a nevyhodnocoval vôbec a ich príjmové a majetkové pomery
uviedol iba v podobe tvrdení rodičov, ktoré nepreveroval, neodstraňoval ani rozpory v tvrdeniach rodičov,
napr. vo vzťahu k forme vlastníctva k nehnuteľnosti, k výške peňažnej hotovosti na účtoch, s ktorou

disponujú, k výške vyživovacej povinnosti otca voči plnoletým dcéram (podľa tvrdenia otca po 200 eur,
podľa tvrdení matky po 150 eur, resp. 200 +150 eur, na základe čoho ?).
Súd nezisťoval a nekonkretizoval nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov a stav ich užívania umožňujúci
prijatie záveru o tom, či sú alebo by mohli byť zdrojom príjmov rodičov, nezistil dopytom na príslušné
orgány, akými motorovými vozidlami disponujú, v prípade, ak užívajú vozidlá patriace iným fyzickým

alebo právnickým osobám, aký je dôvod ich užívania a aké sú prípadné ďalšie benefity s tým spojené
( bezplatný servis, preplácanie spotreby pohonných hmôt ), nezisťoval stav a pohyb na peňažných
účtoch rodičov.

17. Ako príjem matky maloletého súd konštatoval iba príjem zo závislej činnosti vo výške priemerne
1500 eur mesačne poberaný podľa predloženého potvrdenia zo spoločnosti L. H. F., M., ktorej je

matka jedinou konateľkou, preto nie je zrejmé, či tento príjem súd považoval za súvisiaci s výkonom
funkcie konateľky, ak nie ( čo by vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a obchodnej spoločnosti bolo
logickým ), prečo nezisťoval príjem matky za výkon konateľstva alebo dôvody jeho nepoberania, rovnako
ako v prípade ďalších spoločností, ktorých je konateľkou, členkou predstavenstva, spoločníčkou,
nepreveroval hospodárenie týchto spoločností, výšku prostriedkov, ktoré z nich plynú alebo by mohli

matke plynúť.
Mesačný príjem matky súd neustálil ani orientačne, hoci je zrejmé, že týmto pri deklarovaných nákladoch
iba na maloletého viac ako 2000 eur mesačne nemôže byť dokladovaná suma 1500 eur ( brutto )
mesačne.
Podobne súd prvého stupňa neustálil príjem povinného otca, u ktorého nepreveroval tvrdenie o tom, že

ako člen ( a predseda ) dozornej rady spoločnosti L., Q. nepoberá žiadnu odmenu, nezisťoval dôvod,
a pokiaľ konštatoval, že vychádzal „najmä“ z ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa
v prípadoch rodiča nespolupracujúceho pri zisťovaní jeho príjmov a majetkových pomerov predpokladá
priemernýmesačnýpríjemnaúrovnidvadsaťnásobkusumyživotnéhominima,niejezrejmé,čipriurčení
vyživovacej povinnosti otca skutočne vychádzal z takto určeného príjmu, keď jeho výšku nekonkretizoval

peňažnousumouanešpecifikovalani,včomkonkrétnespočívaloporušeniepovinnostiotcaumožňujúce
uplatnenie postupu podľa uvedeného ustanovenia zákona.
Aj v tejto súvislosti mätúco pôsobí zmienka súdu prvého stupňa ( v bode 66. odôvodnenia rozsudku )
o uplatnení princípu potencionality príjmov povinného otca podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
spôsob uplatnenia ktorého súd zrozumiteľne nevysvetlil a, v neposlednom rade, neuviedol ani výšku

potenciálneho príjmu otca, ku ktorej takýmto spôsobom dospel.

18. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
neumožňujúcich v podstatnej miere poznanie, z akého skutkového stavu súd vychádzal, ani
vyhodnotenie správnosti jeho myšlienkových postupov, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie

bolovydanébezdostatočnezistenéhoskutočnéhostavuveci,neposkytujeodpovedenazásadnéotázky
konania a nenapĺňa tak zákonné požiadavky vyplývajúce preň z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v
súvislosti s čím je nepreskúmateľným a porušujúcim právo účastníkov na spravodlivý proces, ku ktorým
skutočnostiam musí odvolací prihliadať aj z úradnej povinnosti.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 62 ods. 1

CMP zrušil ako nepreskúmateľný pre absenciu procesným predpisom vyžadovaného zrozumiteľného
a presvedčivého odôvodnenia a porušujúci tak základné procesné práva účastníkov konania, ako
aj pre nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, náprava ktorých nedostatkov prekračuje rámec
odvolacieho konania.

19. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), v ďalšom
konaní súd vykoná dokazovanie v odvolacím súdom už vyššie naznačenom smere na zisťovanie
skutočností majúcich zásadný význam pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca maloletého,
najmä podrobným výsluchom rodičov a vykonaním doplňujúceho dokazovania, zistí odôvodnené
potreby maloletého, príjmové, majetkové a osobné pomery rodičov, výšku ich odôvodnených výdavkov,

ich životnú úroveň, prípadne príjem a majetkové pomery osôb zdieľajúcich s rodičmi spoločnú
domácnosť.
V súvislosti s rozhodovaním o úprave styku otca s maloletým vyhodnotí súd aj skúsenosti rodičov z
doterajšieho priebehu styku, resp. doterajší vývoj vzťahu otca s maloletým.Svoje nové rozhodnutie, v odôvodnení ktorého sa vysporiada s celým rozsahom relevantnej
argumentácie účastníkov konania, súd prvého stupňa odôvodní dôsledne v súlade s ustanovením §
220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy

súdu k týmto záverom vedúce, boli vysvetlené, logické a presvedčivé.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).