Rozsudok – Poriadok vo verejných veciach ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/102/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125010826
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Hunák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6125010826.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.PetraHunáka,PhD.ačlenov

senátu JUDr. Jozefa Mikluša a Mgr. Jána Bednára, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra
2025, v trestnej veci obžalovaného A. B. stíhaného pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp. zn. 9T/81/2025 zo dňa 16. 10. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušuje rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica,
pracovisko Brezno, sp. zn. 9T/81/2025 zo dňa 16. 10. 2025 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom D.,
E. D. XXX/XXX,

odsudzuje

podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 54 Tr.

zák. na trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. je obžalovaný povinný trest vykonať najneskôr do 1 (jedného) roka od
nariadenia výkonu tohto trestu.

Podľa § 55 ods. 3 Tr. zák. trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonávať osobne a vo svojom
voľnom čase, bez nároku na odmenu.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp. zn. 9T/81/2025 zo dňa 16. 10.
2025 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., a to za skutok, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa03.09.2025včaseo12.30hod.namiestnejcesteul.E.D.vobciŠumiac,bolpredrodinnýmdomom
č. 617/70 zastavený a kontrolovaný hliadkou OO PZ Pohorelá po tom, čo viedol ako vodič motocykel zn.

Yamaha XT600, bez prideleného evidenčného čísla, kde pri kontrole bol vyzvaný, aby predložil doklady
potrebné na vedenie a premávku motocykla, ktoré nemal, podrobil sa dychovej skúške s negatívnym
výsledkom,pričom lustráciou bolo zistené, že toho času má uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel na dobu 30 mesiacov, a to od 20. 01. 2025 do 20. 07. 2027 rozhodnutím Okresného dopravného
inšpektorátu v Brezne č. ORPZ-BR-ODI2-291/2024-P, právoplatného dňa 20. 01. 2025

a zároveň má uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov
od 15. 10. 2024 do 15.04.2028, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici,
pracovisko Brezno č.k. 9T/94/2024-78 zo dňa 24. 02. 2025, právoplatný dňa 24. 02. 2025.

Za to bol obžalovaný podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2
Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. bol
obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu
vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Obžalovaný sa hlavného pojednávania, na ktorom sa vyhlasoval rozsudok nezúčastnil, a tento mu bol
doručený dňa 24. 10. 2025.

Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný odvolanie podaním doručeným okresnému súdu dňa 29.

10. 2025, v ktorom uviedol, že nemal v úmysle porušiť rozhodnutie, ktorým mu bolo zakázané viesť
motorové vozidlá, motorku potreboval dostať nejako domov, spočiatku ju tlačil a potom sa na nej dole
kopcom spustil, aby sa mu lepšie brzdila, na čo ho zastavila policajná hliadka. Na súd sa nemohol
dostaviť, lebo bol chorý, mal vysoké teploty, snažil sa na súd aj opakovane dovolať, ale nikto mu to
nedvíhal. Má doma 4 nezaopatrené deti a ešte ani nemá drevo na zimu. Týmto rozsudkom bude najviac

trpieť jeho žena a deti. Preto navrhuje, aby mu bol uložený trest povinnej práce a sľubuje, že sa nebude
nič podobné opakovať.

Svoje odvolanie doplnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 04. 11. 2025, kde uviedol, že
odvolanie podáva proti výroku o vine, ako aj o treste. Dodal, že v otázke viny neboli naplnené

znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, nakoľko absentuje naplnenie subjektívnej stránky
trestného činu. V jeho prípade však nevedel, že aj keď nemá motocykel naštartovaný, porušuje uložený
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu. Skutočne chcel tento zákaz dodržať a preto
motocykel nenaštartoval, aj keď mu v tom nič nebránilo. Dnes už vie, že konal v omyle. Dovoľuje si
požiadať odvolací súd o starostlivé zváženie celej veci. Jeho nevedomosť ho veľmi mrzí, brigádnicky

pracuje v hore, aby uživil rodinu. Navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Dňa 11. 12. 2025 sa na krajskom súde konalo verejné zasadnutie, na ktorom prokurátor krajskej
prokuratúry uviedol, že rozhodnutie okresného súdu považuje za zákonné a z toho dôvodu navrhuje

odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Obžalovaný uviedol, že by chcel dostať trest povinnej práce a keď by mu bol uložený, tento trest vykoná
a súhlasí s ním.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na podklade podaného odvolania obžalovaného
zistil, že toto bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo
odvolanie prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, i správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného bolo podané čiastočne dôvodne.

Primárne je nutné konštatovať, že krajský súd sa plne stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu o vine
obžalovaného a jeho odôvodnením, na ktorý v celom rozsahu poukazuje.

Krajský súd je toho názoru, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal dokazovanie
v rozsahu nevyhnutnom pre svoje rozhodnutie ohľadom výroku o vine treste a o treste. V súlade s § 168
ods. 1 Tr. por. v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svojeskutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak si
vzájomne odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v

otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a presvedčivé, pričom sa
v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami vo vzťahu k otázke viny,
a taktiež aj vo vzťahu k otázke trestu. V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnej miere stotožnil a bolo by nadbytočné odôvodnenie v tejto
súvislosti na tomto mieste znovu opakovať.

Krajský súd však preskúmavajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste dospel k inému záveru, ako
okresný súd. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu je toho názoru, že v danom prípade je namieste
obžalovanému neukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko tento trest uložený okresným
súdom by podľa názoru krajského súdu u obžalovaného plne nenapĺňal svoj účel a nenapĺňal by ani
zásady ukladania sankcií a trestov.

Podľa § 33a ods. 3 Tr. zák., tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne,
nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť
uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť
uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák., trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Čo sa týka výroku o treste, krajský súd dospel k záveru, že uložený trest považuje s ohľadom na
zásady ukladania sankcií a trestov v súčasnej situácii pre obžalovaného za neprimerane prísny a to

konkrétne v časti nepodmienečného trestu odňatia slobody. Druh a výmera trestu musia byť súdom
v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam a zvláštnostiam
danéhoprípadu.Vzmysle§34ods.3Tr.zák.mátrestpostihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečený
čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. je súd povinný
pri ukladaní trestu prihliadať, okrem ďalších skutočností, aj na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, či pohnútku. Primeranosť a individualizácia trestu tak núti súd prihliadať na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu, a teda bráni mechanickému postupu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu
a uložil obžalovanému trest povinnej práce, ktorý je podľa jeho názoru adekvátny k spáchanému skutku.

Krajský súd si je vedomý skutočnosti, že sa u obžalovaného jedná o špeciálnu recidívu, avšak sa
ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu považuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody za
neprimerane prísne, nenapĺňajúce zásady ukladania trestov. Krajský súd tak pri ukladaní trestu prihliadol
na špecifiká tohto konkrétneho prípadu. Oboznámil sa s odpisom registra trestov obžalovaného, ako aj
s výpisom jeho priestupkov.

S ohľadom na uvedené tak krajský súd uzatvára, že zásady uvedené v ustanoveniach § 33a a § 34
Tr. zák. napĺňa ukladanie alternatívneho trestu, v tomto prípade trestu povinnej práce, a nie ukladanie
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý trest by obžalovaného postihoval citeľnejšie, pričom účel
trestu možno dosiahnuť aj inak a navyše, by mal oveľa väčší vplyv na rodinu obžalovaného a jemu

blízke osoby. Žiada sa dodať, že obžalovanému už bol trest povinnej práce v minulosti uložený a tento
bol obžalovaným aj vykonaný. Z uvedeného dôvodu ukladal krajský súd obžalovanému trest povinnej
práce, pričom uloženou výmerou (300 hodín) reflektoval aj na tú skutočnosť, že sa jedná u obžalovaného
o recidívu.Ohľadom ostatných okolností ukladania trestu (poľahčujúce a priťažujúce okolnosti), krajský súd
poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

Na tomto mieste krajský súd dáva do pozornosti, že povinnosť odôvodňovať rozhodnutie nemôže byť
ponímaná v takom zmysle, že je potrebné vysporiadať sa s každým argumentom. V širších súvislostiach
krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 78/05, III. ÚS
264/08, IV. ÚS 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej pri zamietnutí

odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok vo
veci Helle v. Fínsko zo dňa 19. 12. 1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok zo dňa 15. 02. 2017 k sťažnosti č.
19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok zo dňa 27. 09. 2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
Podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu z predmetných článkov Ústavy a Dohovoru však nemožno

vyvodzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať zvlášť každým bodom, ktorý niektorý z
účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis mutandis I. ÚS 56/01).

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo

doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý
uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie
uvedených dôvodov na základe podaného odvolania obžalovaného, považujúc ho za čiastočne
dôvodné, podľa § 322 ods. 3 Tr. por. po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, sám vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.