Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/118/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010399
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Buceková, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6925010399.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Bucekovej,

PhD., LL.M a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Andreja Matušovica v trestnej veci obžalovaného A. B.
pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a iné o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.: 15T/62/2025 zo dňa
11. 09. 2025, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17. 12. 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. d), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu
Rimavská sobota sp.zn. 15T/62/2025 zo dňa 11. 09. 2025 vo výroku o vine za skutok v bode 2/ a vo
výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodujúc sám

obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX C. D. E., trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX G., t.č. H. B. – I.,

za skutok v bode 1/ právne kvalifikovaný ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289
ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348

ods. 1 písm. d) Trestného zákona

o d s u d z u j e :

podľa § 289 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, §
38 ods. 2 Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku o s l o b o d z u j e

obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX C. D. E., trvale bytom F.

XXX/XX, G., XXX XX D. E., t.č. H.
B. – I.,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, sp.zn.: 1Pv/17/25/6609 zo dňa
27. 06. 2025 pre skutok pod bodom 2/, právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného prechovávania
omamnej a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na tom skutkovom základe,
že od presne nezistenej doby do 17:20 hod. dňa 13.01.2025 C. D. E. u seba vo svojom odeve

neoprávnene prechovával plastový uzatvárateľný sáčok o rozmeroch 4x7 cm s obsahom kryštalickej
látky,pričomnazákladeznaleckéhoposudkuB.J.K.H.L.E.M.L.č.ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2025/98sav prípade kryštalickej látky jednalo o psychotropnú látku metamfetamín, zvanú aj „pervitín“, ktorá látka je
zaradená do II. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených
v Zákone č. 13/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,

psychotropných látkach a prípravkoch, kde hmotnosť tejto kryštalickej látky predstavovala 0,440 gramov
s priemernou koncentráciou 52,3 % hmotnostných metamfetamínu s obsahom 230 mg absolútneho
metamfetamínu spôsobilého po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom obžalovaný uvedený
plastový sáčok s obsahom kryštalickej látky vydal poverenému príslušníkovi PZ dňa 13.01.2025 o 19:00
hod. po tom, čo bol zastavený a kontrolovaný hliadkou N. N. L. D. E. C. D. E., A. G. E. pred rodinným

domom č.XX J. vodič osobného motorového vozidla zn. I. N. K.,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Výroky o treste zákazu činnosti a o ochrannom opatrení zostávajú rozhodnutím krajského súdu
nezmenené.

Výrok o vine za skutok pod bodom 1/ zostáva rozhodnutím krajského súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn.: 15T/62/2025 zo dňa 11. 09. 2025 bol
obžalovaný A. B. uznaný vinným v bode 1/ pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §

289 ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a v bode 2/ pre prečin neoprávneného prechovávania omamnej
látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 13.01.2025 v čase okolo 17:20 hod. C. D. E., G. E. po predchádzajúcom užití psychotropných

látok viedol osobné motorové vozidlo zn. I. N. K. čísla D., pričom pred D. O. G.XX P. zastavený a
kontrolovaný hliadkou N. O. Q. N. L. D. E., kedy bolo zistené, že uvedené vozidlo viedol obžalovaný aj
napriek tomu, že na základe trestného rozkazu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/77/2023 zo dňa
01.06.2023 právoplatného dňa 26.07.2023 bol obžalovanému okrem iného uložený trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel v trvaní 5 rokov a 7 mesiacov, na základe trestného rozkazu Okresného

súdu Lučenec sp. zn. 0T/23/2024 zo dňa 11.02.2024 právoplatného dňa 11.02.2024 bol obžalovanému
okrem iného uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 2 rokov, na základe
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T/35/2024 zo dňa 25.04.2024 právoplatného
dňa 25.06.2024 bol obžalovanému okrem iného uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel v trvaní 2 rokov a rozhodnutí N. O. Q. N. L. P. P. L. Č.ORPZ-BB-ODI2-282/2024-SK zo dňa

26.08.2024, právoplatného dňa 26.08.2024 mal obvinený uložený trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá v trvaní 48 mesiacov, pričom znaleckým posudkom z odvetvia súdne lekárstvo pod č. 118/2025
bolo preukázané, že obžalovaný A. B. mal v čase vedenia motorového vozidla dňa 13.01.2025 v krvi
potvrdenú prítomnosť látky metamfetamín v koncentrácii 1044 ng/ml a amfetamín v koncentrácii 82 ng/
ml a obvinený viedol motorové vozidlo napriek tomu, že bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich

štyroch mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/77/2023-202 zo
dňa 01.06.2023 právoplatný dňa 26.07.2023 okrem iného na trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov
nepodmienečne a zároveň bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
postihnutý rozhodnutím N. O. Q. P. P. E. R.. ORPZ-BB-OD12-282/2024-SK zo dňa 26.08.2024
právoplatným dňa 26.08.2024,

2/ od presne nezistenej doby do 17:20 hod. dňa 13.01.2025 C. D. E. u seba vo svojom odeve
neoprávnene prechovával plastový uzatvárateľný sáčok o rozmeroch 4x7 cm s obsahom kryštalickej
látky,pričomnazákladeznaleckéhoposudkuB.J.K.H.L.E.M.L.č.ČES:PPZ-KEU-SL-EXP-2025/98sa
v prípade kryštalickej látky jednalo o psychotropnú látku metamfetamín, zvanú aj „pervitín“, ktorá látka je

zaradená do II. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok uvedených
v Zákone č. 13/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch, kde hmotnosť tejto kryštalickej látky predstavovala 0,440 gramov
s priemernou koncentráciou 52,3 % hmotnostných metamfetamínu s obsahom 230 mg absolútneho
metamfetamínu spôsobilého po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom obžalovaný uvedený

plastový sáčok s obsahom kryštalickej látky vydal poverenému príslušníkovi PZ dňa 13.01.2025 o 19:00hod. po tom, čo bol zastavený a kontrolovaný hliadkou N. N. L. D. E. C. D. E., A. G. E. L. rodinným
domom G.XX J. vodič osobného motorového vozidla zn. I. N. K..

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 171 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm.
h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona bol
obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona s prihliadnutím na § 37 písm. h),

písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel na doživotie. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, § 74
ods. 1 druhá veta Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné protitoxikomanické liečenie
ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný sám, ako aj prostredníctvom svojej obhajkyne.

V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal proti výroku o vine v bode 2/ rozsudku a proti celému
výroku o treste uviedol, že ušlo pozornosti samosudcu, že zápisnici o vydaní veci z 13. 01. 2025
predchádzala komunikácia medzi ním a policajtom C., ktorá je popísaná v úradnom zázname z 13. 01.
2025, z ktorého časť citoval. Zdôraznil, že policajt C. postupoval v rozpore so zákonom a nepoučil ho,
že nie je povinný učiniť sebausvedčujúce vyhlásenie a následne poučenie v zápisnici o vydaní veci už

tento nezákonný postup nemohlo konvalidovať. Primerane poukázal na Nález Ústavného súdu SR III.ÚS
561/2021 a predložil aj dve rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 3Toš/7/2008 z 29. 06.
2009 a sp.zn.: 3Tdo 11/2013 zo dňa 29. 05. 2013. Záverom žiadal, aby bol spod obžaloby pre skutok v
bode 2/ oslobodený a aby mu bol uložený spravodlivý trest za skutok pod bodom 1/.

V odvolaní odôvodnenom prostredníctvom obhajkyne poukázal na to, že rozhodnutie súdu je
neprimerane prísne, nezohľadňuje ním produkovanú argumentáciu a teda, že sa nemohol sám doznať
k spáchaniu trestného činu a sám seba usvedčiť a inkriminovať a tvrdenie súdu, že bol riadne poučený
pred tým, ako vydal zakázanú látku a že tak urobil dobrovoľne, nie je možné brať ako relevantné. Bol
pod vplyvom omamných látok a nemohol riadne rozumieť poučeniam, ktoré majú prísne formálny jazyk,

preto zo strachu vec vydal, ale určite popiera, že by tak konal po riadnom poučení a dobrovoľne. Zároveň
nieježiadnydôkaz,ktorýbyhousvedčovalzospáchaniaskutkupodbodom2/obžalobyatentoaninebol
produkovaný. Vo vzťahu k trestu mal za to, že trest doživotného zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
je neprimerane prísny, nie je pre neho nijako motivačný a je možné ho uložiť len v zákonnej hranici 10
rokov. Záverom navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci,

alebo aby bol spod bodu 2/ obžaloby oslobodený a aby trest za skutok pod bodom 1/ zohľadnil okolnosť,
že sa k spáchaniu skutku doznal.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, ktorý
považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, dôvodné v plnom rozsahu, čo do viny ako aj trestu a

ochranného opatrenia. Samotné odvolanie obžalovaného a jeho obhajcu navrhol zamietnuť.

Spis bol tunajšiemu súdu predložený na rozhodnutie o odvolaní obžalovaného dňa 11. 11. 2025.

Verejné zasadnutie krajského súdu sa konalo za účasti obhajkyne obžalovaného a prokurátora krajskej

prokuratúry. Obžalovaný podaním doručeným krajskému súdu 01. 12. 2025 výslovne požiadal, aby sa
verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti, čomu krajský súd po vyjadrení procesných strán
vyhovel.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný, dôvodný a

správny vo všetkých jeho výrokoch, preto navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí s odkazom na podané odvolanie navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť vo výroku o treste a v bode 2/ obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania
obžalovaného a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku,
a preto podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a dospel k záveru,
že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu ako aj napadnutého rozsudku krajský súd zistil, že
dňa 27. 06. 2025 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota pod sp.zn.: 1Pv
17/25/6609 obžalobu na obvineného A. B. v bode 1/ pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia

podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona a v bode 2/ pre prečin neoprávneného prechovávania
omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na skutkovom základe
tam uvedenom.

Hlavné pojednávanie na okresnom súde sa konalo v neprítomnosti obžalovaného, o čo sám obžalovaný
požiadal. Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu

obžalovaného z prípravného konania, prečítaním zápisnice o výsluchu svedkov P. S. C., O. T. a K.
B. z prípravného konania. Dokazovanie doplnil prečítaním znaleckého posudku KEÚ PZ, odborného
vyjadrenia, dvoch znaleckých posudkov odboru Zdravotníctvo a farmácia a prečítaním listinných
dôkazov.

Vzhľadom na to, že obžalovaný podal odvolanie len proti výroku o vine v bode 2/ a celému výroku o
treste, krajský súd preskúmaval len tieto napadnuté výroky.

Krajský súd zistil, že okresný súd sa v bode 2/ napadnutého rozsudku dopustil podstatnej chyby konania,
ktorá napadnutému výroku rozsudku predchádzala tým, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má

zabezpečiť objasnenie veci a porušil ustanovenie Trestného zákona.

Ku skutku pod bodom 2/ je potrebné uviesť, že okresný súd výrok o vine oprel o dôkazy spočívajúce
v znaleckom posudku kriminalistického a expertízneho ústavu, ktorým bolo preukázané, že v prípade
kryštalickej látky, ktorú mal obžalovaný vo svojej držbe sa jednalo o psychotropnú látku metamfetamín,

ktorá je zaradená do II. skupiny psychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok
uvedených v zákone číslo 13/2004 Z.z. ktorým sa dopĺňa a mení zákon číslo 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch, kde hmotnosť tejto kryštalickej látky predstavovala 0,440
g s priemernou koncentráciou 52,3% hmotnostných metamfetamínu s obsahom 230 mg absolútneho
metamfetamínu spôsobilého po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa. Zároveň okresný súd poukázal

na to, že obžalovaný túto okolnosť v celom priebehu trestného konania nenamietal, až do vytýčenia
termínu hlavného pojednávania. Z jeho výpovede v prípravnom konaní vyplýva, že drogu vydal
policajtom dobrovoľne, pričom okresný súd poukázal aj na výpoveď svedka P. S. C., ktorý vypovedal,
že obžalovaný sám povedal, že má pri sebe drogy pre vlastnú spotrebu a po príchode príslušníka PZ
obžalovaný sáčok s drogou vydal.

Do zápisnice o výsluchu svedka C. z prípravného konania zo dňa 25. 03. 2025, ktorú okresný súd na
hlavnom pojednávaní prečítal svedok vypovedal, že dňa 13. 01. 2025 vykonával s kolegyňou hliadkovú
službu. Okolo 17:20 v D. E., G. E. zastavili osobné vozidlo značky I. N. K.: D., po zastavení ktorého
vyzvali vodiča na predloženie dokladov, pričom zistili, že sa jednalo o A. B., ktorý mal uložený trest

zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel a zároveň bol na neho vydaný príkaz na dodanie do
výkonu trestu. Vodič vozidla bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 0,03 mg/l, avšak nakoľko javil
známky užitia návykovej látky, vodič bol poučený a vyzvaný, či je ochotný sa podrobiť toxikologickému
vyšetreniu na prítomnosť omamných a psychotropných látok, s čím pán B. súhlasil a sám uviedol, že
deň pred tým užil látku metamfetamín. Výsledok z následného toxikologického vyšetrenia bol pozitívny.

Pri týchto úkonoch menovaný tiež povedal, že aj pri sebe má drogy pre vlastnú potrebu, preto bol
prostredníctvom operačného dôstojníka vyrozumený poverený príslušník PZ. A. B. následne vydal
poverenémupríslušníkovikryštalickúlátkuvsáčkuahotovosť620eur.Viackvecisvedok uviesťnevedel
a v ostatnom trval na svojom predchádzajúcom výsluchu.

Zápisnice o predchádzajúcich výsluchoch svedka P. S. C. zo dňa 21. 01. 2025 a 27. 02. 2025, kde
uviedol aj dôvod zastavenia vozidla však na hlavnom pojednávaní prečítané neboli.Z vyššie citovanej výpovede svedka C. je zrejmé, že v tejto výpovedi neuviedol dôvod zastavenia vozidla
obžalovaného a tento nevyplýva ani zo žiadnych iných dôkazov na hlavnom pojednávaní vykonaných.
Z takto vykonaného dokazovania pred okresným súdom preto nevyplynul dôvod na zastavenie

vozidla a ani skutočnosť, že by sa obžalovaný dopustil dopravného priestupku odvodňujúceho takéto
zastavenie. Okresný súd sa napriek podrobnému odôvodneniu nevyrovnal dostatočne so všetkými
relevantnými okolnosťami ohľadne postupu policajnej hliadky pri služobnom zákroku podľa zákona č.
171/1993 Z. z. o policajnom zbore.

Z uvedeného dôvodu nemal krajský súd inú možnosť ako obžalovaného za skutok pod bodom 2/ spod
obžaloby oslobodiť. Neprichádzalo do úvahy zrušenie rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu na
doplnenie dokazovania dodatočným výsluchom svedka, pretože takáto zmena by v konečnom dôsledku
mohla vyznieť v neprospech obžalovaného, čím by bola porušená zásada zákazu zmeny k horšiemu.

Vo vzťahu k druhu a výmere uloženého trestu krajský súd uvádza, že Trestný zákon vo viacerých

ustanoveniach upravuje otázku ukladania trestov, a to jednak pri zásadách ukladania trestov, jednak pri
úprave jednotlivých druhov trestov.

Pre ukladanie trestov platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne

iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä
na jeho úsilie o náhradu škody, o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a na úsilie páchateľa o
dosiahnutie urovnania s poškodeným ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest
by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke

osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Ustanovenie § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona umožňuje uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé druhy trestov možno uložiť samostatne alebo
aj viac trestov popri sebe.

Vzhľadom na oslobodenie za skutok pod bodom 2/ bolo namieste zmiernenie trestu odňatia slobody
uloženého okresným súdom za skutok pod bodom 1/, a preto tento uložený trest krajský súd znížil

obžalovanému o dva mesiace z pôvodne uložených osem mesiacov na šesť mesiacov, ktorý považuje
za primeraný aj vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho kriminálnu minulosť. Obžalovaný bol doposiaľ
13 krát súdne trestaný a to súdmi Slovenskej republiky ako aj zahraničnými súdmi pre rôznorodú trestnú
činnosť, za ktorú mu boli v Slovenskej republike ukladané prevažne nepodmienečné tresty odňatia
slobody. Rovnako ako okresný súd, aj krajský súd ukladal trest úhrnný podľa § 41 ods. 1 Trestného

zákona, keďže obžalovaného odsudzoval za dva trestné činy, ktoré sú prečinmi, za ktoré je možné uložiť
trest odňatia slobody až na dva roky.

Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil krajský súd obžalovaného do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný už bol v predchádzajúcich 10 rokoch

pred spáchaním žalovaných trestných činov vo výkone trestu pre úmyselný trestný čin.

Vo vzťahu k výroku o treste zákazu činnosti, tento bol okresným súdom správne uložený na doživotie.
Neobstojí námietka obhajoby, že je možné trest zákazu činnosti ukladať iba v lehote 10 rokov, a to
vzhľadom ustanovenie § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, keďže obžalovaný už bol za takýto

trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku dvakrát odsúdený, pričom jedno
odsúdenie bolo uložené v inom členskom štáte Európskej únie, v Holandsku (Rozhodnutie Rechtbank
Oost-Brabant zo dňa 29. 01.2014, sp.zn.: 01-248170 -12, právoplatné dňa 13. 02. 2014 pre skutok
označený ako „Jazda pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok“) a druhé odsúdenie trestnýmrozkazom Okresného súdu Lučenec, sp. zn.: 22 T/77/2023 zo dňa 01. 06. 2023
právoplatným 26. 07. 2023 pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, za čo mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel na päť rokov a sedem mesiacov.
Okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého právoplatné
odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní na účely trestného konania
sa zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný
aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Toto ustanovenie premieta požiadavku stanovenú v

čl. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2008/675/SVV z 24. júla 2008 o zohľadnení odsúdení v členských
štátoch Európskej únie v novom trestnom konaní. Ustanovenie reaguje na požiadavku obojstrannej
trestnosti spáchaného skutku. Každý členský štát má povinnosť zabezpečiť, aby sa v trestnom konaní
proti osobe zohľadnili rovnako, ako sa zohľadňujú vnútroštátne odsúdenia, aj predchádzajúce odsúdenia
vyhlásené proti tejto osobe za iné skutky v iných členských štátoch, o ktorých získal informácie v súlade
s uplatniteľnými nástrojmi vzájomnej právnej pomoci alebo výmeny informácií z registrov trestov, a

aby sa im v súlade s vnútroštátnym právom priznali rovnocenné právne účinky ako predchádzajúcim
vnútroštátnym odsúdeniam (premietnuté do § 488a TP).

Krajský súd sa plne stotožnil s výrokom napadnutého rozsudku o uložení ochranného
protitoxikomanického liečenia ústavnou formou v zmysle ustanovenia § 73 ods. 2 písm. c) Trestného

zákonaa§74ods.1druhejvetyTrestnéhozákona,keďžeobžalovanémubolznalkyňoudiagnostikovaný
syndróm závislosti na pervitíne, stredne ťažkej závažnosti. Vzhľadom na ukladaný trest odňatia slobody
bez podmienečného odkladu jeho výkonu okresný súd správne obligatórne ukladal ústavnú formu
protitoxikomanického liečenia.

Výroky o treste zákazu činnosti a o ochrannom opatrení zostali vzhľadom na vyššie uvedené
rozhodnutím krajského súdu nezmenené, keďže nebol vzhliadnutý dôvod na ich zmenu alebo zrušenie.

Výrok o vine pre skutok v bode 1/ nebol odvolaním obžalovaného napadnutý, preto tento zostal
rozhodnutím krajského súdu nedotknutý.

Na základe uvedeného krajský súd postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil vo výroku o vine pod bodom 2/ ako aj vo výroku o treste odňatia slobody
a spôsobe jeho výkonu a rozhodol vo veci sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.