Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 48Ek/1445/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120394929
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Puškášová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120394929.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s., IČO:
35 757 442, J. Jonáša 1, 843 02 Bratislava-Dev.Nová Ves, právne zast.: Advokátska kancelária Rieglová
& Kadáková s.r.o., IČO: 51 330 091, Bajkalská 5/A, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto,
proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX/XX, XXX XX D., toho času ÚVTOS Ružomberok,
o vymoženie istiny 11.800,00 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Andrea Nemčíková,

súdny exekútor, Exekútorský úrad Železničná 98, 017 01 Považská Bystrica, pod sp.zn. 378EX 326/20,
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému ani povinnému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom
povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu 08.10.2020 domáhal od povinného
vymoženia 11.800,00 Eur s prísl., na základe exekučného titulu – notárska zápisnica zo dňa 08.12.2017,
napísaná na notárskom úrade JUDr. Mária Šimková, notár so sídlom Brižitská 4, 841 01 Bratislava,
sp.zn. N 898/2017 Nz 53259/2017 NCRls 54037/2017 (ďalej len „Exekučný titul“). Poverením číslo
ECLI: E.:F.:B.:XXXX:XXXXXXXXXX.X zo dňa 19.10.2020, poveril súd vykonaním exekúcie súdneho

exekútora : JUDr. Andrea Nemčíková, súdny exekútor, Exekútorský úrad Železničná 98, 017 01
Považská Bystrica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 378EX 326/20.

2. Dňa 29.10.2020 vydal poverený súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo
povinnému podľa priloženej doručenky doručené dňa 02.11.2020. Dňa 29.10.2025 bol poverenému
súdnemu exekútorovi doručený Návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor návrh

povinného na zastavenie exekúcie predložil súdu spolu s Upovedomením o začatí exekúcie vydané
súdnym exekútorom a doručenkou preukazujúcou doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie
povinnému; s vyjadrením súdneho exekútora a tiež s vyjadrením oprávneného zo dňa 04.11.2025.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 29.10.2020 si povinný prevzal dňa 02.11.2020 a Návrh
na zastavenie exekúcie podal dňa 27.10.2025, takže súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie

nebol podaný v zákonnej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda nemá
odkladný účinok.

4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie „Žiadosť o zastavenie exekúcie“ (ďalej len „Návrh
povinného“) uviedol, že žiada o zastavenie exekúcie pre jej neúčelnosť, nakoľko sa nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody.5. Oprávnený vo svojom vyjadrení (ďalej len „Vyjadrenie oprávneného“) uviedol, že povinným uvádzaný
dôvod – výkon trestu odňatia slobody, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie a s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie nesúhlasí.

6. Súdny exekútor sa k Návrhu povinného a k Vyjadreniu oprávneného vyjadril tak, že povinný je v
ústave pracovne zaradený, pričom na základe vydaného Príkazu na začatie exekúcie zrážkami z príjmu
a Exekučného príkazu zrážkami z príjmu sú mu pravidelne mesačne vykonávané zrážky, čím sa jeho
dlh znižuje. Prílohu podania súdneho exekútora tvoril Prehľad úhrad za obdobie rokov 2022 – 2025.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b)exekučný titul bol zrušený,
c)je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,

e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak
povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie

exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný
účinok, rozhoduje súd prednostne.

11. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku, na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je
potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

12. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na

zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie
exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

13. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná

osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

14. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na
vykonanie exekúcie doručený súdu.

15. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto
je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to,
čo mu exekučný titul ukladá.

16. Podľa § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.17. Podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení
exekúcie, ak z osobitného predpisu vyplýva, že tu je dôvod na zastavenie exekúcie.

18. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt.

19. Podstatou povinným podaného návrhu na zastavenie exekúcie je poukaz na nemožnosť viesť

exekučné konanie v neprospech osoby povinnej, keď sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia
slobody a exekúcia je teda neúčelná. Exekučný súd v nadväznosti na uvedený skutkový stav a námietky
povinného uvádza, že povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie je vzhľadom na jeho obsahovú
stránku možné označiť ako za oneskorene podaný, keď uplatnené námietky mali byť podané v lehote
15-tich kalendárnych dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ustanovenie § 61k
ods. 2 Exekučného poriadku vymedzuje pomerne jasne, zrozumiteľne a určito preklúziu vo vzťahu k

určitej škále skutkových tvrdení, ktoré by mohli efektívne viesť k zastaveniu exekúcie súdom. Rovnako
povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal súdu existenciu takých okolností,
ktoré by mu bránili v uplatnení týchto tvrdení už skôr, teda v lehote priznávajúcej odkladný účinok
v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. K uplatneniu tzv. koncentračnej zásady v
exekučnom konaní sa vyjadril aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. I. ÚS 563/2022-8 zo dňa 19.10.2022

keď, cit.: „Koncentrácia konania vyplývajúca z § 61k ods. 2 Exekučného poriadku sa prejavuje v tom,
že povinný musí v návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, t. j. v návrhu podanom
do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uviesť všetky právne skutočnosti, ktoré
nastali ku dňu podania návrhu. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie môže povinný uplatniť iba
právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Ak právna skutočnosť tvrdená v

návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne s výnimkou
skutočností, ktoré objektívne bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Vztiahnuc uvedené na prejednávaný
prípad, možno konštatovať, že je nepochybné, že sťažovateľ nepredložil okresnému súdu námietku
súvisiacu s uplatnením námietky premlčania v rámci návrhu na zastavenie exekúcie a v lehote na jeho
podanie, hoci tak urobiť mohol...“. Tento záver je ďalej prezentovaný aj v uznesení Ústavného súdu

SR sp. zn. I. ÚS 55/2024 zo dňa 25.01.2024, keď cit: ,,K sťažovateľom odkazovanej staršej judikatúre
ústavného súdu možno uviesť, že po „veľkej“ novele Exekučného poriadku v roku 2017 sa podstatne
zmenili možnosti povinného brániť sa voči exekučnému titulu. Podstatnou zmenou je skutočnosť, že v
exekučnom konaní sa prísne uplatňuje tzv. koncentračná zásada. V jej zmysle musí povinný v návrhu
na zastavenie exekúcie uviesť všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie, a to v lehote

15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, inak sa vystavuje riziku, že na opomenuté
skutočnosti nebude súd neskôr prihliadať. V ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie totiž môže uviesť
len tie skutočnosti, ktoré vznikli po podaní predošlého návrhu na zastavenie exekúcie, resp. tie, ktoré
bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Inými slovami, ak bude povinný nedbanlivý na začiatku exekúcie a
v návrhu na zastavenie exekúcie neuvedie všetky relevantné skutočnosti, ktoré odôvodňujú zastavenie

exekúcie, nebude môcť tieto skutočnosti neskôr uplatniť, a to ani v sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho
súdneho úradníka. K uplatňovaniu koncentračnej zásady sa ústavný súd venoval napr. v konaniach
vedených pod sp. zn. I. ÚS 149/2022, I. ÚS 119/2020.“. Koncentrácia exekučného konania sa vzťahuje
na všetkých povinných bez rozdielu. Právna úprava povinnosti tvrdenia v rámci koncentračnej zásady
pri návrhoch povinného na zastavenie exekúcie je rigorózna, a teda súd návrh podaný oneskorene

zamietne i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je (§ 61l ods. 3 druhá veta Exekučného poriadku).
Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu
dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.
20.Exekučnýsúdsaajnapriekoneskorenepodanémunávrhunazastavenieexekúciezaoberaldôvodmi

uvádzanými povinným, a zaujal nasledovné stanovisko. Vo svojom podaní, Návrhu na zastavenie
exekúcie, povinný žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu, že sa toho času nachádza vo výkone trestu
odňatia slobody a exekúcia je teda neúčelná.

21. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Konanie o návrhu povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde
exekučný súd na základe návrhu povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene.
Súd návrhu vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie,ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností.
Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je

exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

22.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia

exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §
61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,
a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie
citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí

byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania
návrhu uplatniť.

23. Súd k tvrdeniam povinného uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Andrea Nemčíková pod sp.zn. 378EX 326/20 uvádza, že táto je vedená dôvodne,

na základe exekučného titulu - notárska zápisnica zo dňa 08.12.2017, napísaná na notárskom úrade
JUDr. Mária Šimková, notár so sídlom Brižitská 4, 841 01 Bratislava, sp.zn. N 898/2017 Nz 53259/2017
NCRls 54037/2017. Skutočnosť, že povinný sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody,
nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko majetkové a sociálne pomery povinného nie sú ich
zákonným dôvodom. Prípadná zlá finančná situácia, resp. sociálne postavenie povinného nezakladá

sama o sebe predpoklad na zastavenie exekúcie a nezbavuje povinného povinnosti vyplývajúcej mu
z vykonateľného exekučného titulu. Zisťovanie majetkových pomerov patrí do kompetencie súdneho
exekútora. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená musí byť preukázané, pri exekúcii
vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného
zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou

a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V takomto prípade bude daný dôvod na zastavenie
exekúciezostranysúdnehoexekútoravzmysleustanovenia§61nods.1písm.d)Exekučnéhoporiadku.
Súd zároveň dodáva, že zo súdnym exekútorom predloženého Prehľadu úhrad za obdobie rokov 2022
– 2025 vyplýva, že z príjmu povinného sú povinnému pravidelne mesačne vykonávané zrážky, čo
nepreukazuje dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť.

24.Súdpopreskúmanínávrhunavykonanieexekúciespolusexekučnýmtitulomapriloženýmiprílohami
mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie
sa začali dôvodne. Poverenie na vykonanie exekúcie tak bolo vydané na podklade predloženého
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 a § 48 Exekučného poriadku.

25. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce určitú
povinnosť, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať
pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil,
má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky toto plnenie vynútiť

prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd tak mohol
konštatovať, že nárok oprávneného v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie a aj vydania
poverenia na vykonanie exekúcie bol v plnom rozsahu dôvodný.

26. Nakoľko neboli naplnené predpoklady cit. ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, teda návrh

na zastavenie exekúcie bol podaný oneskorene, a zákonnú lehotu na podanie návrhu na zastavenie
exekúcie nie je možné v zmysle ust. § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku odpustiť, súd
rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako
oneskorene podaný zamietol, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na

vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v

súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

30. Z dôvodu, že súd rozhodol o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie, oprávnenému
možno prisúdiť plný úspech vo veci. Nakoľko si oprávnený trovy konania neuplatňoval, súd rozhodol
tak, že oprávnenému uvedený nárok nepriznal. Povinný bol v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie
neúspešný, trovy si neuplatňoval, súd mu preto uvedený nárok nepriznal. (tak ako je uvedené vo výroku

II. tohto rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.