Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 40Csp/332/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122211872
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7122211872.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou v spore žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas,

so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom C. X, o zaplatenie 351,08 EUR s prísl.,

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 190,24 EUR, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100
% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 21.11.2022 domáhal zaplatenia istiny vo výške

351,08 EUR, z toho (72 mesiacov x 4,64 EUR), pokuty vo výške 17,- EUR, ako aj nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky (poštovné) vo výške 2,10 EUR.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako verejnoprávna inštitúcia zriadená na základe zákona č. 532/2010
Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby podľa § 4 ods. 1 a
§ 10 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska (ďalej len „Zákon“). Žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len

„úhrada“) podľa § 3 písm. a) zákona vo výške 4,64 EUR podľa § 6 ods. 1 zákona s mesačnou periodicitou
platenia úhrad v zmysle § 7 zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 zákona zistil, že žalovaný
ku dňu podania žaloby nezaplatil úhrady za kontrolované obdobie od 01.06.2016 do 31.05.2022, preto
žalovaného v zmysle § 10 ods. 2 zákona písomnou výzvou zo dňa 19.05.2022 vyzval na zaplatenie
dlhu. Žalovaný dlh nezaplatil ani v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, preto je povinný v
zmysle § 10 ods. 3 Zákona zaplatiť aj pokutu vo výške 17,- EUR a náklady na doručenie výzvy vo výške
2,10 EUR.

3. Žalobca označil nasledovné dôkazy: Prehľad platieb, Výzva na zaplatenie nedoplatku.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. V predmetnom spore súd rozhodol rozsudkom č. k. 40Csp/332/2022-31 zo dňa 22.2.2023 tak, že: „ 1/
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160,84 EUR a sumu 2,10 EUR, do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. 2/ V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. 3/ Žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.“
Rozhodnutie nadobudlo vo výroku I. právoplatnosť dňa 18.11.2022.6. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 15.11.2023 súd rozhodol, že žalobcovi náhradu trov konania
nepriznáva.

7. Žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 3.4.2023 podal proti výroku II. a III. vyššie
uvedeného rozsudku prvostupňového súdu odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením č.
k. 11CoCsp/13/2024-94 zo dňa 28.3.2025 1/ , že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalobcu:
Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava- mestská časť Karlova Ves, IČO:
56 398 255, 2/ zrušuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v znení opravného uznesenia v

napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v zrušenom
rozsahu vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.5.2025.

8. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu bola suma 190,24 EUR, ktorá pozostáva z istiny
- úhrady za služby verejnosti podľa § 3 písm. a) zákona vo výške 4,64 EUR mesačne za obdobie od

júna 2016 do októbra 2019.

9. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

10. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto spore ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur, súd v
súlade s § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Prehľad platieb, Výzva na
zaplatenie nedoplatku a účastníckou výpoveďou žalovaného.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné ani
rozporované, že žalovaný v rozhodnom období bol evidovaný ako odberateľ elektriny. Z prehľadu

predpisov a platieb mal súd za preukázané, že žalovaný za obdobie od januára 2016 do decembra
2022 nezaplatil žiadne platby za služby verejnosti poskytované žalobcom (koncesionárske poplatky).
V konaní nebolo sporné, že listom zo dňa 19.05.2022 žalobca vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku
na úhradách za služby verejnosti za žalované obdobie (1.1.2016 do 31.5.2022) na účet žalobcu v lehote
najneskôr do 30 dní od doručenia listu. Výzva obsahuje upozornenie, že v prípade nezaplatenia dlhu v

stanovenej lehote, si žalobca vyúčtuje aj pokutu vo výške 17,- EUR a nárok si uplatní súdnou cestou. Z
pripojenej doručenky súd zistil, že výzva bola doručená žalovanému dňa 30.05.2022.

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.

14. Podľa § 3 písm. a) zákona, platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je
evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny
v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

15. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá cit. zákona účinného do 30.6.2021, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí
úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný
dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach,
platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi
úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).

16. Podľa ust. § 6 ods. 2 cit. zákona účinného do 30.6.2021, nárok na platenie úhrady len za jedno
odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa
odseku 1.

17. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá cit. zákona účinného od 1.7.2021, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu
4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.18. Podľa § 6 ods. 2 veta prvá cit. zákona účinného od 1.7.2021, platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je
evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných
miestach, platí úhradu za príslušné obdobie, za ktoré sa úhrada platí, bez ohľadu na počet jeho

odberných miest len raz.

19. Podľa § 7 ods. 1, 2 cit. zákona, povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň
kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za

príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca.

20. Podľa § 10 ods. 1 až 3 cit. zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so
zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný
ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie

poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a)
nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je
povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17,- EUR.

21. Podľa ust. § 13b ods. 3 cit. zákona (Prechodné ustanovenia k zmene, vykonanej zákonom

č.126/2021 Z. z., účinnej od 1.7.2021), na vznik nároku na platenie úhrady len za jedno odberné miesto
u platiteľa podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny
v domácnosti vo viacerých odberných miestach v období pred 1. júlom 2021 sa vzťahuje právna úprava
účinná do 30. júna 2021.

22. Predmetom tohto sporu je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré boli tradičným zdrojom
financovania verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Právnym rámcom upravujúcim
platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou
Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania bol zákon č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska ako norma, ktorá zabezpečovala základný

a nezávislý zdroj financovania verejnoprávnych médií. Koncesionársky poplatok bol s poukazom na
zákon č. 340/2012 Z.z. považovaný za osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom
stanovených povinností a úloh žalobcu ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky
neboli platbou za ponuku programov ani za ich užívanie, t.j. sledovanie určitých programov, ale platbou,
ktorá sa vzťahovala na každého, kto bol odberateľom elektriny. Fyzická osoba i právnická osoba

teda platila za vysielanie formou koncesionárskych poplatkov, prostredníctvom ktorých financovala
verejnú (verejnoprospešnú) službu, ktorá mu bola poskytovaná. Sadzba koncesionárskeho poplatku
nebola určená náhodne, ale išlo o sumu stanovenú zákonom, vyjadrujúcu podiel skutočných nákladov
nevyhnutných na dodržiavanie programových záväzkov verejnoprávneho vysielateľa (žalobcu), ktorý
zo zákona poskytuje službu verejnosti tvorbou a šírením rozhlasových a televíznych programov na

celom území SR. Táto verejná služba je charakteristická tým, že je univerzálne určená verejnosti
a bola financovaná verejnosťou. Systém financovania žalobcu vychádzal zo zákonom stanoveného
koncesionárskeho poplatku ako základu jeho financovania verejnými zdrojmi.

23. Každá fyzická osoba, ktorá bola evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny

v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v
rodinnom dome, bola povinná platiť žalobcovi ako vyberateľovi a príjemcovi úhrady za poskytované
služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, a táto povinnosť vznikla od prvého
dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom,
a zanikla posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom [§ 3 písm. a),

§ 6 ods. 1, § 7 zákona č. 340/2012 Z.z.]. Platenie úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom
sa neviazalo ani na pobyt platiteľa úhrady na adrese odberného miesta elektriny, ani na vlastníctvo
rozhlasového alebo televízneho prijímača, pričom pre vznik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti
poskytované žalobcom nie je podstatné ani to, či platiteľ úhrady tieto služby skutočne využíva, t.j. vznik
povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom sa viaže len na evidenciu v zozname

odberateľov elektriny, a nie na bezprostredné poskytovanie a využívanie služieb. Predmetná povinnosť
mu vyplýva priamo zo zákona v spojení so skutočnosťou, že sa fyzická osoba stane odberateľom
elektriny.24. Súd posúdil zistený skutkový stav v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami a s poukazom na
uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 11CoCsp/13/2024-94 zo dňa 28.3.2025 (ods.
15 a nasl. na ktoré odkazuje) dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a zaviazal žalovaného

k povinnosti zaplatiť žalobcovi neuhradené mesačné platby za obdobie od júna 2016 do októbra 2019
sumu 190,24 EUR (41 x 4,64 EUR), a to s poukazom na v poradí prvý rozsudok zo dňa 22.2.2023 č.
k. 40Csp/332/2022-31 zo dňa 22.2.2023, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 160,84
EUR a sumu 2,10 EUR.

25. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

26. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

29. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255
ods. 1. Žalobca mal v prvostupňovom a odvolacom konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu jeho úspechu t. j. v rozsahu 100 %.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s
ust. § 262 ods. 2 CSP.

32. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd nevzhliadol žiadne dôvody aplikácie ust. § 257 CSP a
poukazuje aj na absenciu akéhokoľvek návrhu v tomto ohľade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné
podmienky , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, žeprávoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní

použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú
vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§48 Exekučného poriadku).