Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. október 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 36C/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425208211
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425208211.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci o určenie neúčinnosti právneho úkonu žalobcu: Tatra banka,
a.s.,Hodžovonámestie3,81106Bratislava,IČO:00686930,zastúpeného:RASLEGAL,s.r.o.,Mostová
2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. C. XXXXX/XX,
XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 03.09.2025 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažalobouvovecisamej,doručenousúdudňa04.09.2025,domáhavočižalovanémuurčenia
neúčinnosti Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zapísanej v katastri
nehnuteľností v rámci konania pod sp. zn.: V-15411/2023 dňa 08.11.2023.

2. Súčasne so žalobou podal žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa

domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému, v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, nakladať

- s nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v okrese Bratislava III, obci Bratislava-Nové Mesto,
katastrálnom území C., evidovanými Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXXX, a to najmä previesť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam alebo k

spoluvlastníckemu podielu k nim kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť tieto
nehnuteľnosti alebo spoluvlastnícky podiel k nim ako nepeňažný vklad do základného imania obchodnej
spoločnosti alebo družstva, zaťažiť tieto nehnuteľnosti alebo spoluvlastnícky podiel k nim záložným
právom, vecným bremenom, zriadiť k nim alebo k spoluvlastníckemu podielu k nim zabezpečovací
prevod vlastníckeho práva, tieto nehnuteľnosti alebo spoluvlastnícky podiel k nim prenajať, vypožičať,
odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť ich neupotrebiteľnými alebo nakladať s týmito nehnuteľnosťami alebo

so spoluvlastníckym podielom k nim iným spôsobom;
- s nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v okrese Bratislava III, obci Bratislava-Nové Mesto,
katastrálnom území C., evidovanými Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX E. XXXX, a to najmä previesť spoluvlastnícky podiel na týchto
nehnuteľnostiach kúpnou zmluvou, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, vložiť ho ako nepeňažný
vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť ho záložným právom,

vecným bremenom, zriadiť k nemu zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, prenajať ho, vypožičať,
odstrániť, zničiť, poškodiť, urobiť ho neupotrebiteľným alebo nakladať s ním iným spôsobom (ďalej len
„Nehnuteľnosti“).

3. Žalobca žalobu spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil nasledovne:

4. Dňa 21.03.2024 žalobca ako veriteľ uzavrel s dlžníkom, F. G. H. A., bytom: Na varte 13200/2D, 831 01
Bratislava – mestská časť Nové Mesto, dátum narodenia: XX.XX.XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX (ďalej ajako ,,Dlžníčka“), v zmysle ustanovení §§ 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080726931 (ďalej
len „Zmluva“). Dlžníčka v čase uzavretia Zmluvy vystupovala ako podnikateľ s obchodným menom Mgr.

Siti Yasmin Dobiaš - Beauty lounge by Yasmin, miesto podnikania: Na varte 13200/2D, 831 01 Bratislava
– mestská časť Nové Mesto, IČO: 43 801 803, registrovaný v živnostenskom registri Okresného úradu
Bratislava č. 330-15484.

5. Žalobca poskytol dlžníčke v zmysle Zmluvy úver na podnikateľské účely vo výške 15.500,- EUR,

pričom podľa Zmluvy išlo o investičný úver. Zmluva bola uzatvorená elektronicky – za využitia
elektronických zariadení prostredníctvom internet bankingu.

6. Vychádzajúc z údajov o priezvisku, dátume narodenia a trvalom bydlisku žalovaného a dlžníčky
považuje žalobca za zrejmé, že žalovaný a dlžníčka sú navzájom blízkymi osobami, konkrétne ide o
manželov. Súd v tejto súvislosti požiadal o to, aby preveril rodinné väzby medzi žalovaným a dlžníčkou,

a to dopytom na matriku alebo iné evidencie štátu, keďže tie pre žalobcu nie sú prístupné a „od tejto
okolnosti bude závisieť miera dokazovania relevantných okolností v spore ako takom.“ Zároveň súd
následne požiadal o vyžiadanie, resp. pripojenie „... kompletnej zložky katastrálneho konania Okresného
úradu Bratislava, katastrálny odbor, sp. zn.: V-15411/2023, vrátane Dohody, ako titulu pre zápis zmeny
vlastníckeho práva v prospech žalovaného“.

7. Nakoľko dlžníčka nedodržala povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy a dohodnuté splátky neplnila riadne
a včas, žalobca pristúpil dňa 23.09.2024 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Dlžníčku vyzval
na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 16.635,39 EUR. Dlžníčka napriek tomu jej dlh nesplnila, a
to ani v dodatočnej lehote splatnosti piatich dní odo dňa doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti,

ktorá jej bola žalobcom poskytnutá. Vzhľadom na uvedené okolnosti si žalobca jeho nárok uplatnil
súdnou cestou, a to návrhom na vydanie platobného rozkazu, resp. žalobou v upomínacom konaní,
zo dňa 28.07.2025. Dňa 05.08.2025 Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní pod sp. zn.
4Up/1038/2025 vydal platobný rozkaz, v ktorom zaviazal dlžníčku na zaplatenie nasledujúcich nárokov:
istina vo výške 15.644,00 EUR; úrok vo výške 892,26 EUR; úrok z omeškania vzniknutý do zosplatnenia

úveru vo výške 99,13 EUR; úrok z omeškania vzniknutý po zosplatnení úveru 12,65 % ročne zo sumy
15.644,00 EUR odo dňa 03.10.2024 do zaplatenia; náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
40,00 EUR; náhrada trov konania vo výške 1.334,38 EUR. Platobný rozkaz sa ku dňu podania tejto
žaloby dlžníčke doručuje, táto si ho neprevzala v odbernej lehote.

8. Žalobca z verejne dostupného registra (Register poverení na vykonanie exekúcie) nadobudol
vedomosť,ževočidlžníčkejekudňupodaniatejtožalobyvedenéexekučnékonanievprospechďalšieho
jej veriteľa. Toto bolo iniciované na podklade exekučného titulu vydaného dňa 27.10.2023. Uvedené
z jeho pohľadu vedie k záveru, že dlžníčka sa splneniu záväzkov voči svojim veriteľom vyhýba. Považuje
tak za nepravdepodobné, že by z jej strany došlo k dobrovoľnému uspokojeniu jeho nárokov. Neeviduje

ani, že by mala dlžníčka akýkoľvek iný exekvovateľný majetok, ktorého výška by postačovala na úhradu
jej záväzkov voči nemu.

9. Žalobca v rámci interného šetrenia (na portáli katastra nehnuteľností) zaevidoval, že dlžníčka
sa pravdepodobne zbavila jej nehnuteľného majetku, ktorý v dôsledku dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov nadobudol žalovaný, jej manžel. V tejto súvislosti poukázal
na listy vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX E. XXXX, všetky vedené pre k. ú. C., na ktorých
je žalovaný uvedený ako vlastník a ako titul nadobudnutia zaznamenaná Dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 08.11.2023, sp. zn. konania: V-15411/2023 (ďalej len
„Dohoda“). Uvedené skutočnosti v žalobcovi vyvolali presvedčenie o tom, že dlžníčka sa v nadväznosti

na nepriaznivé a neúspešné podnikanie takýmto spôsobom zbavila svojho nehnuteľného majetku, ktorý
vlastnila, a to v prospech svojho manžela s úmyslom vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov. Žalobca
následne špecifikoval nehnuteľnosti, ktoré žalovaný nadobudol na základe Dohody.

10. Neodkladnosť požadovanej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil

v bode V. žaloby tým, že ním uvádzané skutočnosti nasvedčujú okrem iného aj tomu, že v budúcnosti
môže dôjsť k ďalšiemu nakladaniu s nehnuteľnosťami, ktoré nadobudol žalovaný Dohodou, prípadne
k tomu, že ich žalovaný prevedie na inú osobu v úmysle zamedziť žalobcovi získať späť to, čo
neoprávnene ušlo z majetku dlžníčky. Žalobca je presvedčený o tom, že v záujme krytia napádanéhoúkonu môže žalovaný realizovať prevod nehnuteľností na ďalšie osoby, aby tak vytvoril zdanie
dobromyseľnosti ďalších nadobúdateľov, a to akonáhle sa dozvie o podanej žalobe. Už z doterajšieho
vývoja vecí podľa žalobcu vyplýva, že účastníci Dohody konajú na základe vopred pripraveného

plánu, pričom jednotlivé kroky vykonávajú koordinovane. Uvedeným konaním dochádza k ukracovaniu
veriteľovDlžníčky,vrátanežalobcu,čovkonečnomdôsledkumôževiesťajkzmareniubudúcejexekúcie.
Nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci teda spočíva v tom, že je medzi sporovými
stranami nevyhnutná bezodkladná úprava pomerov, čo vyplýva z charakteru predmetu konania. Žalobca
zároveň poukázal na to, že za danej situácie nevie na zabezpečenie jeho nárokov využiť inštitút

sudcovského záložného práva, ako zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 a nasl. C.s.p., pretože
žalovaný nie je jeho dlžníkom. Súdu preto navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým sa zakáže
žalovanému previesť nehnuteľnosti na ďalšie osoby a zabezpečí sa tak možnosť, aby sa žalobca v
budúcnosti mohol uspokojiť z majetku, ktorý „ušiel z dispozície dlžníčky“. V prípade, ak by súd nevyhovel
jeho návrhu, existuje tu dôvodná obava, že žalovaný prevedie nehnuteľnosti na ďalšie osoby s cieľom
vytvoriť zdanie dobromyseľnosti nových nadobúdateľov, čím nenávratne dôjde k zmareniu uspokojenia

jeho pohľadávky. Taktiež to zmarí úspešnosť žaloby vo veci samej, nakoľko bude nevyhnutné v zmysle
§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, vety za bodkočiarkou, zmeniť žalobu na žalobu na plnenie z titulu
náhradovej pohľadávky v dôsledku zmeny okolností v majetkovej sfére žalovaného.
Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, a to
napríklad uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, č. k. 16Cob/2/2020-167 zo dňa 31.01.2020.

Zdôraznil, že potreba nariadenia neodkladného opatrenia spočíva nie v ohrození exekúcie, ale v potrebe
takejto úpravy s ohľadom na charakter podanej žaloby. Pokiaľ by totižto došlo k ďalšiemu prevodu
majetku, zmarí sa tak dôsledok určenia neúčinnosti a žalobcovi zostane iba nárok na peňažnú náhradu
toho, čo z majetku ušlo.
Žalobca súdu navrhol nariadenie neodkladného opatrenie bez časového obmedzenia, čo odôvodnil tým,

že vzhľadom na charakter žaloby vo veci samej by takéto časové obmedzenie trvania neodkladného
opatrenia nemuselo žalobcovi poskytnúť dostatočnú ochranu jeho práv.
Vzhľadom k uvedenému má za to, že aj po prípadnom úspechu žalobcu v konaní vo veci samej,
by ostal odporovaný právny úkon naďalej platný, a to aj napriek tomu, že by bol žalobcovi právne
neúčinný. Žalovaný, ako vlastník nehnuteľností, by tak po právoplatnom skončení tohto konania, a

uplynutí času, na ktorý by bolo neodkladné opatrenie nariadené, mohol s nehnuteľnosťami nakladať bez
akéhokoľvek obmedzenia. S ohľadom na doterajší vývoj situácie a neochotu dlžníčky vysporiadať svoje
záväzky dobrovoľne, žalobca očakáva, že bude nevyhnutné domáhať sa uspokojenia jeho pohľadávok
v exekučnom konaní, v ktorom dôjde k predaju nehnuteľností. Zánik neodkladného opatrenia po
právoplatnom skončení konania vo veci samej by mohol prispieť k ohrozeniu, ba až k znemožneniu

vedenia exekúcie na nehnuteľnosti a ich speňaženiu v nej, keďže zmena vlastníka nehnuteľností či
iné nakladanie s nimi, by jeho situáciu značne skomplikovalo. Je tak názoru, že je dôvodné nariadiť
neodkladné opatrenie, ktoré bude trvať aj po právoplatnom skončení tohto konania vo veci samej, a to
za predpokladu jeho úspechu v ňom. Takýto postup nepovažuje žalobca za neprimeraný a neúmerný
zásah do práv žalovaného, nakoľko v prípade odmietnutia žaloby, zamietnutia žaloby alebo zastavenia

tohto konania vo veci samej konajúci súd uplatní postup v zmysle § 335 C.s.p. a nariadené neodkladné
opatrenie aj bez návrhu rozhodnutím zruší.
V prípade, že žalobca bude v konaní vo veci samej úspešný a nariadené neodkladné opatrenie bude
naďalej trvať aj po jeho právoplatnom skončení, právna úprava garantuje žalovanému právnu ochranu,
keďže mu procesný predpis umožňuje domáhať sa jeho zrušenia, ak by nastali okolnosti pre takýto

postup (§ 338 C.s.p.). Táto žaloba totižto podľa žalobcu slúži výlučne pre potreby exekúcie dlžníčky –
na rozšírenie rozsahu exekvovaného majetku, neodkladné opatrenie by malo zohľadňovať práve túto
okolnosť.
Pokiaľ by súd predsa len považoval za nevyhnutné neodkladné opatrenie časovo obmedziť, žalobca
súdu navrhol, aby to urobil do času začatia exekúcie k jeho, odporovaným právnym úkonom ukrátenej,

pohľadávke.

11. Žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) na osvedčenie tvrdení k žalobe a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy, a to Plnomocenstvo,
Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080726931 zo dňa 21.03.2024, Úplné znenie všeobecných

úverových podmienok, Aktuálny stav úveru zo dňa 20.06.2025, ePotvrdenku, Oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie, Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica
sp. zn. 4Up/1038/2025 zo dňa 05.08.2025, Žalobu zo dňa 28.07.2025 o zaplatenie 15.644,- EUR
s príslušenstvom (adresovanú Okresnému súdu Banská Bystrica), Výpis z Registra poverení navykonanie exekúcie, Výpisy z listu vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX E. XXXX a Výpis
z úverového účtu.

12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

14. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

16. Podľa § 326 ods. 2 C.s.p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 132 ods. 1 až 3 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh. písanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny
pripojiť.

18. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané

náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

19. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

20. Podľa Čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

21. Podľa § 185 ods. 2 C.s.p. súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov

a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 186 ods. 1 C.s.p. skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj
právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné

akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom
vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

23. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ sa môže domáhať, aby súd
určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej

pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

24. Podľa § 42a ods. 1 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu

úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

25. Podľa § 42a ods. 1 písm. a) OZ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116
a 117).26. Podľa § 42b OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať
právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali

odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

27.Podľa§116OZblízkouosoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

28. Z procesného hľadiska musí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahovať zákonom

predpísané náležitosti, a to okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 127 ods. 1 a 2 CSP (t. j.
uvedenie súdu, ktorému je podanie učené; toho, kto podanie robí; ktorej veci sa týka; čo sa ním sleduje
a podpisu) a osobitných náležitostí žaloby podľa § 132 CSP (t. j. označenia strán, pravdivého opísania
rozhodujúcich skutočností, označenia dôkazov a žalobného návrhu) aj osobitné náležitosti návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, ktorými sú: opísanie rozhodujúcich

skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa
má poskytnúť ochrana, návrh žalobného návrhu neodkladného opatrenia, aby bolo zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojenie listín, na ktoré sa strana sporu navrhujúca
nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva.

29. Z ustanovení Civilného sporového poriadku teda vyplýva, že základným predpokladom pre
nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené. Ďalším
predpokladom je aspoň osvedčená danosť sporného práva, ktoré nebolo doposiaľ právoplatne priznané.

Z podstaty a účelu inštitútu neodkladného opatrenia vyplýva, že pre rozhodnutie o jeho nariadení nie
je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemôže byť
založené len na tvrdeniach jeho navrhovateľa, ale je potrebné, aby boli tieto tvrdenia osvedčené aspoň
do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a zároveň umožňujú súdu
prijaťzáveroodôvodnenostipráva,ktorémusamáneodkladneposkytnúťochranaazáveroneodkladnej

potrebe úpravy pomerov alebo dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie.

30. Súd pritom zvažuje, či nariadením neodkladného opatrenia nevznikne inému neprimeraná ujma a
prihliada aj na to, že nariadením neodkladného opatrenia možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len
v nevyhnutnom rozsahu a v záujme ním sledovaného cieľa a účelu. Je potrebné rešpektovať vymedzené

zákonné a ústavné limity a prihliadať na to, aby opatrením novoupravené pomery nezakladali ďalšie
právnespory.Súdjepovinnýprirozhodovaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavychádzať
zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (§
329 ods. 2 C.s.p.).

31. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia
aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana a bez osvedčenia existencie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán.

32. Povinnosť súdu osvedčiť tvrdenia má navrhovateľ neodkladného opatrenia. To znamená, že

neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany
pri bezprostrednom ohrození práva. S ohľadom na krátku lehotu rozhodovania, bez nariadenia
pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, je dôležitý obsah samotného návrhu. Zo
strany navrhovateľa je preto nevyhnutné, aby opísal rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka riadnej

odôvodnenosti totiž súvisí s tým, že v rámci rozhodovania o neodkladnom opatrení sa nevykonáva
kvalifikované dokazovanie ako v konaní vo veci samej, ale navrhovateľ iba osvedčuje tvrdené
skutočnosti. Súd pritom zvažuje, či nariadením neodkladného opatrenia nevznikne inému neprimeraná
ujma a prihliada aj na to, že nariadením neodkladného opatrenia možno iného obmedziť vo výkone jehopráv len v nevyhnutnom rozsahu a v záujme ním sledovaného cieľa a účelu. Je potrebné rešpektovať
vymedzenézákonnéaústavnélimityaprihliadaťnato,abyopatrenímnovoupravenépomerynezakladali
ďalšie právne spory. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).

33. Zmyslom žaloby podľa ustanovenia § 42a OZ (odporovacej žaloby) je, z hľadiska žalujúceho
veriteľa, dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom

urobený právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu,
ktorým sa odporovacej žalobe vyhovelo, potom predstavuje podklad na to, že sa veriteľ na základe
titulu spôsobilého na výkon rozhodnutia (exekučného titulu) vydaného proti dlžníkovi môže domáhať
nariadenia alebo vykonania výkonu rozhodnutia (exekúcie) postihnutím toho, čo odporovaným (právne
neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou
alebo v ktorej prospech bol právny úkon urobený. V prípade, ak uspokojenie veriteľa z tohto majetku

nie je dobre možné, veriteľ namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu sa musí domáhať, aby mu
ten, komu z odporovateľného právneho úkonu dlžníka vznikol prospech, vydal takto získané plnenie.
Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia (v exekučnom konaní), a to postihnutím vecí, práv alebo
iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne

vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného
právneho úkonu.

34. Cieľom odporovateľnosti je poskytnutie ochrany veriteľovi pred všetkými právnymi úkonmi dlžníka,
ktoré vedú k zmareniu alebo ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka

uspokojená. O odporovateľný právny úkon ide len v prípade, že ním bol majetok dlžníka prevedený
na tretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia. Ide o také právne úkony, ktoré vedú k zmenšeniu
majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ
nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie), hoci, nebyť
týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť. Nie je dôležité, aký veľký bol dlžníkov

majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym úkonom zmenšený.

35. Súd sa za účelom rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 329 C.s.p.)
oboznámil so žalobou vrátane návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pripojenými listinnými
dôkazmi, pričom dospel k záveru, že o predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže

rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

36. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených princípov dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie
podmienok vyžadovaných pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, a to na základe
nasledovných skutkových zistení:

37. Žalobca uzavrel dňa 21.03.2024 s dlžníčkou Zmluvu, v ktorej sa výslovne uvádza, že dlžníčka
pri tomto právnom úkone vystupuje ako podnikateľ s obchodným menom, pričom následne nasleduje
špecifikáciadlžníčky.ŽalobcanazákladeZmluvyposkytoldlžníčkeinvestičnýsplátkovýúveraždovýšky
15.500,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 25 % p.a. (ďalej len „Úver“).

38. Z výpisu z listov vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX E. XXXX (aktualizácia údajov na nich
uvedených bola realizovaná k 30.09.2025 18:00), všetky vedené pre k.ú.: Vinohrady, obec: D. – B.
F., okres: D. I., na ktorých je žalovaný uvedený ako vlastník, vyplýva, že nehnuteľnosti nadobudol na
základe Dohody, pričom vkladové konanie (konanie o povolení vkladu ako jeden z druhov katastrálneho

konania, v ktorom sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam) bolo vedené pod C./2023 a k zápisu Dohody
do katastra nehnuteľností došlo dňa 08.11.2023. K nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného je na
uvedených listoch vlastníctva zapísaná poznámka o začatí „ .... súdneho sporu na Mestskom súde
Bratislava IV o určenie neúčinnosti Dohody o vyporiadaní BSM a návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia ....“ „ ... pod číslom konania 36C/62/2025, P-1122/2025“ (č. l. 172-184).

39. Podľa Aktuálneho stavu úveru je pohľadávka dlžníčky ku dňu 20.06.2025 vo výške 16.635,39 EUR
(č. l. 41).40.Žalobcalistomzodňa23.09.2024oznámildlžníčke,ževyhlásilmimoriadnusplatnosťÚveruauviedol
v nej, že výška celkovej jeho pohľadávky je k 21.09.2024 vo výške 16.635,39 EUR (č. l. 71).

41. Okresný súd Banská Bystrica o žalobe zo dňa 28.07.2025 (č. l. 74-76) rozhodol v upomínacom
konaní vydaním platobného rozkazu sp. zn. 4Up/1038/2025 zo dňa 05.08.2025, ktorým dlžníčke ako
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu
istinu vo výške 15.644,- EUR, úrok vo výške 892,26 EUR, úrok z omeškania vo výške 99,13 EUR,
úrok z omeškania 12,65 % ročne zo sumy 15.644,- EUR od 03.10.2024 do zaplatenia, náklady spojené

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a trovy konania vo výške 1.334,38 EUR (č. l. 72-73).
Vychádzajúc z informácií žalobcu, „platobný rozkaz sa ku dňu podania tejto žaloby dlžníčke doručuje,
táto si ho neprevzala v odbernej lehote.“(č. l. 2)

42. V Registri poverení na vykonanie exekúcie je evidované poverenie na vykonanie exekúcie na
podklade exekučného titulu vydaného DÔVEROU zdravotnou poisťovňou, a. s., zo dňa 27.10.2023,

v prospech oprávneného, ktorým je DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. voči dlžníčke (č. l. 77-78).

43. Žalobou vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu - Dohody, ktorú
uzavrela dlžníčka žalobcu a žalovaný (ako jej blízka osoba, manžel), na základe ktorej došlo k prevodu
vlastníckeho práva dlžníčky žalobcu k nehnuteľnostiam na žalovaného, ktoré sú predmetom žaloby

o určenie neúčinnosti vo veci samej, ktorej súčasťou je aj samotný návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobca sa návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia domáha okamžitej úpravy právnych pomerov strán sporu za účelom
nezhoršenia jeho postavenia pre prípad, že bude úspešný v konaní vo veci samej o určenie neúčinnosti
Dohody.

44. Súd v prvom rade skúmal, či žalobcom sledovaný účel nemožno dosiahnuť nariadením
zabezpečovaciehoopatrenia(§324ods.3C.s.p.).Vnadväznostinadikciu§343ods.1C.s.p.súddospel
k záveru, že keďže zriadiť záložné právo na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa je možné len
na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka a žalovaný nie je dlžníkom žalobcu,

teda žalobca voči žalovanému nemá peňažnú pohľadávku, na zabezpečenie ktorej zabezpečovacie
opatrenie slúži, v danom prípade by účel sledovaný nariadením zabezpečovacieho opatrenia nebolo
možné dosiahnuť.

45. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci

alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam, dochádza nevyhnutne k zásahu do základných
práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa Čl. 20 Ústavy Slovenskej
republiky, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť v zmysle Čl. 35 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na ochranu majetku podľa Čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru a pod. .

46. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom
proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na
dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to,
aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú

navrhovateľ získa. Nepomer medzi hodnotou vecí alebo práv, na ktoré sa má obmedzenie vzťahovať,
a hodnotou chráneného nároku v zásade nariadeniu neodkladného opatrenia nebráni. Tento nepomer
však nesmie byť výrazný.

47. Žalobca svoj nárok odvodzuje od toho, že je veriteľom dlžníčky, voči ktorej má pohľadávku, ktorá

je úspešne vymáhaná v základnom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica
pod sp.zn. 4Up/1038/2025, v ktorom sa žalobca voči dlžníčke domáha zaplatenia sumy 15.644,-
EUR s príslušenstvom vymáhateľná (porovnaj uznesenie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 V Cdo 1/2022 zo 17. 5. 2022, R 2/2022.

48. Tunajší súd nároky uplatnené žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp.
zn. 4Up/1038/2025 vyčíslil ku dňu podania žaloby vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 36C/62/2025,
vychádzajúc pritom z prehľadu nárokov uvedených žalobcom v bode I. žaloby, ktoré zodpovedajú
nárokom priznaným Okresným súdom Banská Bystrica platobným rozkazom sp. zn. 4Up/1038/2025 zodňa 05.08.2025, sumou vo výške 19.831,50 EUR (pozn. súdu: súčet istiny vo výške 15.644,- EUR, úroku
vo výške 892,26 EUR, úroku z omeškania vo výške 99,13 EUR, úroku z omeškania 12,65 % ročne zo
sumy 15.644,- EUR od 03.10.2024 do zaplatenia – vyčísleného ku dňu podania tejto žaloby vo výške

1.821,73 EUR, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a trov konania vo
výške 1.334,38 EUR).

49. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha obmedzenia vlastníckeho
práva žalovaného k nehnuteľnostiam evidovaným na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX

E. XXXX, všetky vedené pre k.ú.: Vinohrady, obec: D. – B. F., okres: D. I., na ktorých je žalovaný
uvedený ako vlastník, ktorých trhová hodnota podľa názoru súdu nepomerne prevyšuje pohľadávku
žalobcu priznanú Okresným súdom Banská Bystrica neprávoplatným platobným rozkazom sp. zn.
4Up/1038/2025 zo dňa 05.08.2025 (v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).

50. Po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu súdneho spisu a po dôkladnom zvážení

všetkých okolností danej veci dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre okamžitý zásah
súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia v takom rozsahu, ako ho navrhol žalobca v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

51. Súd má za to, že v danej veci existuje nepomer medzi hodnotou vecí alebo práv, na ktoré sa

má obmedzenie vzťahovať, t. j. nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ktoré nadobudol na základe
Dohody s dlžníčkou, a hodnotou chráneného nároku ku dňu podania žaloby vo výške 19.831,50 EUR,
ktorý je výrazný a žalobcom navrhované neodkladné opatrenia by žalovaného obmedzovalo nad rozsah,
ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie žalobcom sledovaného účelu.

52. Naviac, Zmluva bola medzi žalobcom a dlžníčkou uzavretá dňa 21.03.2024, pričom vecnoprávne
účinky Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dlžníčky a žalovaného nastali
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra,
vychádzajúc z údajov na vyššie označených listoch vlastníctva, dňa 08.11.2023.

53. Z tejto chronológie účinkov uvedených právnych úkonov je zrejmé, že dlžníčka uzavrela Dohodu ešte
pred uzavretím Zmluvy a pri uzavretí Dohody nemusela konať s cieľom zabrániť žalobcovi uspokojiť sa
v prípade exekúcie z jej majetku, nakoľko medzi nimi v tom čase ešte neexistoval žiaden právny vzťah.

54. Súd preto nemá za osvedčený ani základ nároku, ktorého ochrany sa žalobca domáha navrhovaným

neodkladným opatrením, nakoľko odporovaný právny úkon (Dohoda medzi manželom dlžníčky
a dlžníčkou) bol urobený ešte pred uzatvorením úverovej zmluvy medzi žalobcom a dlžníčkou.

55. Súd nad rámec uvedeného, a to vzhľadom k požiadavkám žalobcu vzneseným v žalobe,
špecifikovaným v bode 6. odôvodnenia tohto uznesenia, poukazuje na odôvodnenie uznesenia

Krajského súdu v Bratislave č. k.7Co/18/2022-82 zo dňa 07.03.2022 (pozn. súdu: navrhovateľom
neodkladného opatrenia bol rovnako tak žalobca), v ktorom sa uvádza nasledujúce: „Je potrebné
konštatovať, že zo žiadneho z ustanovení Civilného sporového poriadku nevyplýva pre súd povinnosť
poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri splnení jeho povinnosti pravdivo a úplne opísať rozhodujúce
skutočnosti. Odvolací súd považuje za neprípustný taký procesný postup, na základe ktorého sa strana

sporu snaží prostredníctvom súčinnosti súdu zadovážiť si potrebné esenciálne dôkazy, a to nielen na
účelynariadenianeodkladnéhoopatrenia,aleajprekonanievovecisamejzasúčasnejabsencieúplných
skutkových tvrdení. Navrhovaný postup, ktorému by konajúci súd vyhovel, by predstavoval porušenie
zásady rovnosti strán v civilnom procese, a to bez ohľadu na skutočnosť, že žalobca objektívne nemá
prístup k navrhovaným dôkazom. Obsahom princípu rovnosti sporových strán v civilnom sporovom

konaní sa prejavuje ako tzv. funkčná rovnosť, spočívajúca v takom procesnom postupe súdu, aby sa
každej zo sporových strán umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia a aby
sa zabezpečilo ich rovnaké procesné postavenie. Procesná rovnosť sa sústreďuje do zabezpečenia
akejsi pomyselnej štartovacej čiary pre obidve sporové strany. Prípadná ingerencia súdu pri zisťovaní
podstatných a rozhodujúcich skutočností potrebných pre rozhodnutie veci by podľa názoru odvolacieho

súdu túto rovnosť strán vážne narušila, berúc samozrejme do úvahy, že v prípade žalobcu nejde o tzv.
slabšiu stranu sporu. Súd prvej inštancie pri svojom postupe neporušil práva žalobcu, naopak, dodržal
princíp zakotvený v čl. 6 C.s.p.Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o povinnosti preverenia údajov dostupných súdu v rámci registrov
vedených štátom, odvolací súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci nejde o prípad aplikácie §
185 ods. 2 C.s.p., nakoľko žalobcom požadovaná dokumentácia nie je súčasťou verejného obsahu

katastra nehnuteľností a už vôbec nejde o notorietu, príp. skutočnosť známu súdu z jeho činnosti v
zmysle § 186 C.s.p. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že vykonanie dôkazov bez návrhu prichádza do
úvahy iba v spotrebiteľských sporoch, antidiskriminačných sporoch a individuálnych pracovnoprávnych
sporoch. Je bez právneho významu skutočnosť, že súd (štát) má vedomosť o skutočnostiach ohľadom
prevodov vlastníctva k nehnuteľnostiam, resp., že pre súd sú takéto údaje jednoducho dostupné a

zistiteľné. Skutočnosť, že súd má na základe prístupu k verejným registrom možnosť získať akékoľvek
údaje totiž neznamená, že tieto môže poskytnúť stranám sporu. Je zrejmé, že verejnosť katastrálneho
operátu je obmedzená. Zákonodarcom zvolená právna regulácia prístupu k údajom obsiahnutým v
danom registri má svoje opodstatnenie, a to predovšetkým z pohľadu ochrany osobných údajov, z toho
dôvodujetentoprístupstriktneobmedzenýnavybranésubjekty.Poskytovanieúdajovztakejtoevidencie
žalobcovi vyslovene za účelom pravdivého a úplného opísania podstatných a rozhodujúcich skutkových

tvrdení týkajúcich sa sporu, nemá podľa názoru odvolacieho súdu vo všeobecnosti oporu v práve na
prístup k súdu, keď žalobca je osobou, ktorá iba tvrdila, že je nositeľom určitého hmotného práva a
žalovaná je údajne osobou, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Súd prvej inštancie podľa
názoru odvolacieho súdu postupoval a rozhodol správne, keď za danej situácie nevykonal dokazovanie
požadované navrhovateľom a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol pre neosvedčenie

splnenia podmienok, pričom jeho rozhodnutie bolo založené na princípe kontradiktórnosti konania a
rovnosti strán sporu.“

56. Sú preto zo všetkých, vyššie uvedených dôvodov, rozhodol tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v súlade s ustanovením § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol.

57. O trovách konania týkajúcich sa rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd
rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej v zmysle § 262 ods. 1 C.s.p. .

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.