Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/92/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123237489
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123237489.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné
bytové družstvo, so sídlom Gočárova 252, Čadca, IČO: 31 622 704, právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, IČO: 36 866 849, proti
žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., B. D. XXXX/X, 2/ B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., F.
XXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Ladislav Ščury PhD., advokát, so sídlom v C., G. XXXX, o zaplatenie
1.467,62 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej v rade 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Žilina z 26. februára 2025 č. k. 16C/97/2023-93, takto

r o z h o d o l :

I.RozsudoksúduprvejinštancievovýrokuII.včasti,ktorouzaviazalžalovanúvrade2/zaplatiťžalobcovi
úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne podľa špecifikácie v tomto výroku m e n í tak, že žalobu na
uloženie povinnosti zaplatiť úroky z omeškania vo vzťahu k žalovanej v rade 2/, z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., vo výroku II. v časti, ktorou zaviazal žalovanú v rade 1/
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne podľa špecifikácie v tomto výroku, vo výroku
III. a vo výroku IV. o trovách konania, z o s t á v a n e d o t k n u t ý .

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rade 2/ n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuvčastiozaplatenieistiny1467,62EURnazáklade
späťvzatia žaloby v uvedenej časti podľa § 145 ods. 1, 2 CSP zastavil (výrok I.). Žalované v rade 1/
a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne k povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5 %
ročne podľa špecifikácie (výrok II.). Vo zvyšnej časti žalobu na zaplatenie úrokov z omeškania zamietol
(výrok III.). Podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP žalobcovi priznal voči žalovanej v rade
1/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaná nenamietala uplatnený nárok,

nepopierala skutkové tvrdenia žalobcu (§ 151 ods. 1 CSP) a dlh vo výške 1 467,62 EUR, ktorý bol
predmetom žalovanej istiny, žalovaná v rade 1/ uhradila po podaní žaloby na súd (výrok IV.). Vo vzťahu
k žalovanej v rade 2/ žalobcovi nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko k späťvzatiu žaloby ohľadom
istiny 1 467,62 EUR nedošlo pre správanie žalovanej v rade 2/, ale žalovanej v rade 1/, ktorá dlh uhradila
po začatí konania a pokiaľ žalovanú v rade 2/ zaviazal k úhrade časti príslušenstva, jedná sa o úspech
v nepatrnej časti vo vzťahu k istine (výrok V.).
2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalované v rade 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami bytu

č. X na prízemí, vchodu č. s. XXXX H. I. A. H. C.. J. základe zmluvy o výkone správy bolo povinnosťou
žalovaných v rade 1/ a 2/ uhrádzať preddavkované/zálohové platby do fondu prevádzky, údržby a opráv
a poplatok za výkon správy najneskôr do 25. dňa príslušného mesiaca v roku. Za obdobie od 01.06.203
do 31.10.2023 mali žalované uhradiť žalobcovi na zálohových platbách sumu 1 253,60 EUR a zároveňmali uhradiť nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok 2022 v sume 214,02 EUR, splatný do 30.06.2023,
teda dlh žalovaných predstavoval celkovo sumu 1 467,62 EUR. Po začatí konania žalovaná v rade 1/
postupnými platbami dlh v celkovej výške 1 467,62 EUR uplatnených žalobou uhradila, v dôsledku čoho

žalobca podaním z 26.06.2024 v tejto časti zobral žalobu späť, z dôvodu čoho konanie v tejto časti podľa
§ 145 ods. 1, 2 CSP (výrokom I.) zastavil. Nepovažoval za dôvodnú obranu žalovanej v rade 2/, ktorá
v konaní namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Žalovaná v rade 2/, ktorá nadobudla spoluvlastnícky
podiel na dotknutom byte dedením, pristúpila k zmluve o výkone správy priamo zo zákona už samotným
nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu bez nutnosti vykonania akéhokoľvek iného právneho úkonu,

preto rozhodol o povinnosti žalovaných v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 9,5 % ročne, ako je uvedené vo výroku II., vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie
úrokov z omeškania z dôvodu poníženia čiastkových nárokov ako nedôvodnú zamietol.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti, ktorou súd zaviazal žalovanú v rade
2/ k povinnosti (spoločne a nerozdielne so žalovanou v rade 1/) zaplatiť úrok z omeškania, podala
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v rade 2/. Uviedla, že žalobca ako správca bytového

domu mal jej pred podaním žaloby poskytnúť informácie súvisiace s nedoplatkami na byte a na
pravidelných preddavkoch do fondu správcu, ktorú informačnú povinnosť si nesplnil. Poukázala na
skutočnosť, že žalovaná v rade 1/ jej ako podielovej spoluvlastníčke bráni v užívaní predmetného bytu,
o čom svedčia aj závery rozsudku Okresného súdu Čadca z 26.02.2025 č. k. 16C/97/2023-93. Taktiež
späťvzatie žaloby v časti istiny zavinila žalovaná v rade 1/, ktorá po začatí konania plnila dlh žalobcovi.

Ona fakticky sa v byte nezdržiava a ako jeho väčšinová spoluvlastníčka nemá do neho ani prístup. Vo
vzťahu k uvedeným skutočnostiam správne súd prvej inštancie rozhodol, keď k náhrade trov konania
zaviazal výlučne žalovanú v rade 1/, ktorá spor zapríčinila.
4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žalovanej v rade 2/ žiadal rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutej časti výroku II. ako správny potvrdiť. Poukázal na správanie sa žalovanej v rade 2/, ktorá

odmietaakúkoľvekplatbusúvisiacuspredmetnýmbytomuhradiť.Žalovanávrade2/sapravidelnechodí
informovať na I. C. I. H. nedoplatkov na predmetnom byte. Je irelevantné a nadbytočné posudzovať
okolnosti vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9C/96/2022, ktoré nemajú dopad na
predmetné konanie o zaplatenie nedoplatkov. Z uvedených dôvodov im prináleží nárok na náhradu trov
konania aj voči žalovanej v rade 2/.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku V. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Skutočnosť splácania dlhu žalovanou v rade 1/ nemá vplyv na solidárnu povinnosť žalovanej
v rade 2/ zaplatiť trovy konania. Žalovaná v rade 2/ popierala jeho nárok uplatnený žalobou,
spochybňovala svoju pasívnu vecnú legitimáciu a neuhradila ani časť dlhu. Zodpovednosť žalovaných
v rade 1/, 2/ na dlhu uplatneného podanou žalobu bola solidárna. Nakoľko v tomto prípade vzniklo na

strane žalovaných nerozlučné spoločenstvo, mali by byť zaviazané k náhrade trov konania žalobcovi
v rozsahu 100 % spoločne a nerozdielne. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. zmeniť
a priznať mu nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.

6. Žalovaná v rade 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázala na zodpovednosť a správanie

žalovanej v rade 1/, ktorá dlh v celej výške uhradila po začatí konania. V tejto súvislosti poukázala
na kritérium procesného zavinenia žalovanej v rade 1/, 2/ na späťvzatí žaloby, vychádzajúc napr.
z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010 z 14.09.2011, nálezu Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.10.2009 a uznesenia NS SR sp. zn. 7MCdo 1/2014 z 29.04.2014. Žiadala
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako správny potvrdiť.

7. Žalobca a žalovaná v rade 2/ v ostatných svojich podaniach uvádzali skutočnosti, na ktoré poukazovali
v podaných odvolaniach proti rozsudku súdu prvej inštancie a vo vyjadreniach k podaným odvolaniam
navzájom.

8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods. 1
CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
odvolaním žalovanej v rade 2/ v intenciách § 379 a § 380 CSP, ktorý podľa § 388 CSP v napadnutej

časti výroku II. zmenil a žalobu vo vzťahu k žalovanej v rade 2/ zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie
v časti výroku II. vo vzťahu k žalovanej v rade 1/, ďalej vo vzťahu k výroku III. a výroku IV. v rozhodovaní
o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 1/ zostáva nedotknutý.9. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca – Okresné stavebné bytové družstvo si
uplatnil vo vzťahu k žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na zaplatenie istiny 1 467,62 EUR s príslušenstvom
na tom skutkovom a právnom základe, že žalované v rade 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníčkami

bytu č. X H. obytnom dome č. s. XXXX H. C., H. vzťahu ku ktorému žalobca vykonáva správu obytného
domu na základe podmienok zákona č. 182/1993 Z. z., pričom povinnosti žalovaných v rade 1/ a 2/
– poukazovať na účet domu mesačne vopred preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv domu
a platiť poplatok za výkon správy, najneskôr do 25. dňa príslušného mesiaca roku, vyplývajú zo zmluvy
o výkone správy a aj uplatnený nárok žalobou zaplatiť zálohové platby za obdobie od 01.06.2023 do

31.10.2023 vo výške 1 253,60 EUR a nedoplatok na ročnom vyúčtovaní za rok vo výške 214,02 EUR
vyplýva z podmienok zákona č. 182/1993 Z. z. a podmienok uzavretej zmluvy o výkone správy.

10. Je zrejmé, že v čase začatého odvolacieho konania na odvolacom súde bolo doručené podanie
právneho zástupcu žalobcu, z ktorého vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového
domu C. XXXX H. C. podaním z 10.12.2024 vypovedali správcovi (Okresnému stavebnému bytovému

družstvu) zmluvu o výkone správy, keď zmluvný vzťah bol ukončený k 31.03.2025 a od 01.04.2025
vykonáva správu uvedeného bytového domu nový správca – spoločnosť D. – K. C. L., IČO: 46 722 459,
v dôsledku čoho ďalej dôvodil, že od 01.04.2025 pôvodný správca Okresné stavebné bytové družstvo
nemôže uplatňovať v tomto konaní nároky vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. s.
XXXX H. C.. Na základe uvedenej právnej skutočnosti v zmysle § 80 CSP navrhoval, aby (odvolací) súd

v tomto súdnom konaní pokračoval s novým subjektom na strane žalobcu – D. – K. C. L. (ďalej aj ako
„nový správca“). Na výzvu odvolacieho súdu spoločnosť D. – K. C. L. podaním z 14.08.2025 oznámila
odvolaciemu súdu, že nesúhlasí so vstupom do konania namiesto pôvodného žalobcu – Okresného
stavebného bytového družstva v C., keďže zo strany pôvodného správcu mohlo viesť k neefektívnemu
uplatneniuprávazníženiuprávnejistotyúčastníkovkonania.Vzhľadomnazákonnépodmienkyuvedené

v § 80 CSP v spojení s podmienkami § 378 ods. 1, 2 CSP Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací,
uznesením z 1. októbra 2025 č. k. 7Co/92/2025-211 návrh žalobcu z 20.06.2025 na pripustenie zmeny
strán sporu na strane žalobcu zamietol.
11. Podľa § 8a ods. 3 zákona o vlastníctve bytov dňom skončenia správy domu prechádzajú všetky
práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a ktoré boli uzatvorené v mene

vlastníkov bytu a nebytových priestorov v dome alebo zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia
vlastníkov bytu a nebytových priestorov v dome, na nového správcu alebo na spoločenstvo.
12. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dňom skončenia správy domu žalobcom
prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o výkone správy, ktorá bola uzatvorená v mene
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, na nového správcu. Medzi takéto povinnosti patrí

v zmysle § 8b ods. 1 písm. e) zákona o vlastníctve bytov aj povinnosť sledovať úhrady za plnenia
a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky. Keďže v prejednávanej veci žalobca stratil od 01.04.2025
postavenie správcu (ktorá skutočnosť bola medzi stranami sporu nesporná), stratil aj aktívnu legitimáciu
v predmetnom konaní, pričom aktívne legitimovaným na vymáhanie vzniknutých nedoplatkov, ktoré

sú predmetom konania, by bol nový správca, ktorý však so vstupom do konania nesúhlasil, o čom
odvolací súd rozhodol osobitným uznesením. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku II. v časti na základe podaného odvolania žalovanej v rade 2/
zmenil a žalobu na zaplatenie úrokov z omeškania (špecifikovaných v predmetnom výroku) vo vzťahu
k žalovanej v rade 2/ zamietol.

13. Žalobca na základe podanej žaloby si uplatňoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo vzťahu
k žalovaným v rade 1/, 2/ na základe podmienok § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe tzv.
solidárnej zodpovednosti žalovaných v rade 1/, 2/ na uplatnenom nároku, čo však neznamená, že medzi
stranami sporu na strane žalovaných vzniklo nerozlučné (alebo dokonca) nútené spoločenstvo strán
sporu. Vychádzajúc z charakteru prejednávanej veci, odvolací súd vyvodil, že na strane žalovaných

v rade 1/, 2/ sa jedná o samostatné spoločenstvo strán sporu, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti výroku II. vo vzťahu k žalovanej v rade 1/, ďalej vo vzťahu k výroku III. a výroku IV.
v rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalovanej 1/ zostáva nedotknuté.
14. Na základe podaného odvolania zo strany žalovanej v rade 2/ a žalobcu vo výroku V. o trovách
konania vo vzťahu k žalovanej v rade 2/ odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti

prejednávanej veci nie je dôvodné nárok na náhradu trov (prvostupňového a druhostupňového konania)
žalobcovi priznať. Už súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade prvostupňového konania vo vzťahu
žalobca a žalovaná v rade 2/ prihliadal na okolnosti prejednávanej veci, najmä že zastavenie konania
(§ 256 ods. 1 CSP) procesne zavinila najmä žalovaná v rade 1/, ktorá istinu (nedoplatok na platbách)uhradila po podaní žaloby na súd a pokiaľ zaviazal výrokom II. žalované v rade 1/, 2/ k náhrade
úrokov z omeškania, považoval úspech žalovaných v tejto časti za nepatrný. V priebehu odvolacieho
konania došlo k právnej skutočnosti, ktorú nemohli ovplyvniť tak žalobca, ani žalovaná v rade 2/, keď

zo strany vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu č. 2482 došlo k vypovedaniu zmluvy
o výkone správy so správcom I. C., D. zmluvný vzťah bol ukončený k 31.03.2025 a nový správca D. –
K. C. L. J. so vstupom do konania, na základe čoho pôvodný žalobca stratil aktívnu vecnú legitimáciu
a z tohto dôvodu bol v spore (v odvolacom konaní) v napadnutej časti odvolaním žalovanej v rade
2/ neúspešný. Vzhľadom na osobitné okolnosti tejto prejednávanej veci, ktoré nastali až v priebehu

konania, prihliadajúc na okolnosti, ktoré viedli súd prvej inštancie k záveru o nepriznaní náhrady trov
konania inak úspešnému žalobcovi, odvolací súd dospel k záveru, že na základe aplikácie § 257 CSP
v spojení s § 256 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1, 2 CSP sú tu dané dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré nie je dôvodné žalobcovi nárok na náhradu trov konania priznať.
15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)