Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/47/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724203112
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8724203112.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne A. B. B., C. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému G., H., H. H. I. H. J. XX/XX,
XXX XX K., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. KAROL PLANK Advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Štúrova 13, 810 00 Bratislava, IČO: 51 289 610, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní

žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č.k. 20C/59/2024-20 zo dňa 28. augusta 2024,
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým by obmedzoval žalobkyňu a zasahoval do výkonu jej

užívacieho práva vyplývajúceho zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa X.XX.XXXX, predmetom ktorej je nájom
bytu č. XX nachádzajúci sa na K. bytového domu, číslo vchodu X, súp. č. XXX, druh stavby: bytový
dom, popis stavby: apartmánový dom časť F., postaveného na parcele registra "C", parc. č. XXX/XXX,
o výmere 800 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a podiel k pozemku o veľkosti 576/10000,
ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre obec L. H., k. ú. L. H., okres K..

II. Poučuje žalovaného o tom, že môže proti žalobkyni podať žalobu, ktorou sa bude domáhať
nedôvodnosti neodkladného opatrenia navrátením do pôvodného stavu, alebo nároku na náhradu
škody, alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. V zmysle § 337 ods. 3 Zák. č.
160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku, v platnom znení, následkom úspešnej žaloby je zrušenie
neodkladného opatrenia.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd
rozhodne samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329
ods. 1, § 330 ods. 2, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktorým by ju obmedzoval
a zasahoval do výkonu jej užívacieho práva vyplývajúceho zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX,
premetom ktorej je nájom bytu č. XX špecifikovaného v návrhu nachádzajúceho sa v obci L. H.. Podaný

návrh odôvodnila tým, že v súčasnosti má nájomné právo k špecifikovanému bytu z titulu Zmluvy
o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi ňou a obchodnou spoločnosťou H. – M., H..Žalovaný je v zmysle verejne dostupných zdrojov a jej známych informácií v súčasnosti vlastníkom
špecifikovaného bytu, ktorý nadobudol od spoločnosti H. – M., H. udelením príklepu na dobrovoľnej
dražbe. Napriek uvedenému došlo zo strany žalovaného k bezprostrednému neoprávnenému zásahu do

jej práv nájomníčky, a to neoprávnenou a ani len neohlásenou výmenou zámku k špecifikovanému bytu,
ako aj vytvorením iných prekážok brániacich nerušenému výkonu užívacieho práva k špecifikovanému
bytu. K zásahu do jej užívacích a iných práv došlo dňa XX.XX.XXXX o približne XX:XX hod., kedy sa
osoba A. G. C., konajúc s najväčšou pravdepodobnosťou ako štatutárny orgán žalovaného vlámal do
špecifikovaného bytu, vymenil zámok na prístupových dverách do bytu a nechal namontovať/navariť

kovové mreže pred vstup do tohto bytu. Vo vzťahu k uvedeným skutočnostiam podala dňa 22.07.2024
na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie. Takýmto konaním žalovaného dochádza k vyčerpaniu
doby (trvania) nájmu bez toho, aby v skutočnosti mohla realizovať svoje právo užívať byt, pričom v byte
sa nachádzajú aj jej hnuteľné veci, vo vzťahu ku ktorým nemôže vykonávať svoje vlastnícke oprávnenia.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v zmysle

nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa užíva byt špecifikovaný v návrhu nachádzajúci
sa v obci L. H.. Nájom bol dohodnutú na dobu určitú do XX.XX.XXXX a nájomné bolo vyplatené
jednorázovo po podpise nájomnej zmluvy za celé obdobie nájmu. Z vykonaného dokazovania mal
preukázanúpotrebubezodkladnejúpravypomerovstrán.Napriekuvedenejexistenciinájomnéhovzťahu
a uhradenému nájomnému došlo po nadobudnutí vlastníckeho práva k bytu žalovaným k obmedzeniu

užívacích práv žalobkyne, pričom z predložených listín nevyplýva dôvod, pre ktorý žalovaný znemožňuje
žalobkyni užívanie predmetu nájmu. Potreba neodkladnej úpravy pomerov jej daná tým, že žalobkyňa
má vo vzťahu k bytu uzatvorenú Zmluvu o nájme bytu na dobu určitú, nájomné bolo uhradené za
celú dobu trvania nájmu a znemožnením užívania predmetu nájmu zo strany žalovaného, ako aj
znemožnenímužívaniaosobnýchvecídochádzakneodôvodnenémuzásahudoústavnegarantovaného

práva žalobkyne vlastniť majetok, ako práva na ochranu súkromného a rodinného života. Za daných
okolností návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa zásady úspechu tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich plnú
náhradu.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie podal
z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. K skutkovému stavu uviedol, že medzi stranami sporu prebieha v súčasnosti konanie vedené na

Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 19C/15/2014, ktoré bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 11C/3/2017.
VtomtokonanísiuplatňovalsvojenárokyvočiK.B.akožalovanému1/,ktorésatýkaliurčeniavlastníctva
k bytu č. XX v k.ú. L. H., jeho vypratania a vydania bezdôvodného obohatenia. Rovnako si v predmetnom
konaní uplatňoval aj nároky proti L. B. ako žalovanému 2/, ktoré sa týkali vypratania bytu č. XX v k.ú. L.
H. a vydania bezdôvodného obohatenia. Spomínané súdne konanie začalo už v roku 2017, ale až v roku

2023 žalobkyňa oznámila, že disponuje nájomnou zmluvou k bytu č. XX. Na základe toho boli nároky
týkajúce sa bytu č. XX uplatňované aj proti nej ako žalovanej 3/. Vzhľadom na to, že tieto nároky spolu
nesúviseli, navrhol vylúčiť nároky k bytu č. XX na samostatné konanie, ktoré je v súčasnosti vedené
pod sp. zn. 19C/15/2024.

8. K prevodu vlastníctva bytu č. XX uviedol, že manžel žalobkyne vo vyššie spomínanom konaní
predložil listinné dôkazy v zmysle ktorých mala nadobudnúť vlastníctvo k bytu spoločnosť B. B., H.
a poukázal pritom na viacero pozoruhodných skutočností (viď č.l. 32 odvolania). Poukázal na to, že
žalobkyňa a jej manžel sústavne produkujú viaceré listinné doklady, ktoré vo vzájomnej spojitosti logicky
nekorešpondujú. Uviedol tiež, že v danom prípade kúpna zmluva medzi H., H. N. B. B., H. nikdy

nenadobudla vecnoprávne účinky, pretože nikdy nenastal vklad do katastra nehnuteľností. Manžel
žalobkyne ďalej predložil dôkazy na základe ktorých mala nadobudnúť vlastníctvo k bytu žalobkyňa
a dal do pozornosti taktiež viacero pozoruhodných skutočností (č.l. 32 odvolania). Preložené listinné
dôkazy len potvrdzujú skutočnosť, že žalobkyňa spolu s manželom vytvárajú množstvo fiktívnych
právnych úkonov vzťahujúcich sa k predmetnému bytu. Rovnako ani kúpna zmluva medzi B. B.,

H. a žalobkyňou nikdy nenadobudla vecnoprávne účinky, keďže nikdy nenastal vklad do katastra
nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že zmluvy uzatvorené medzi žalobkyňou a spoločnosťou B. B., H.
sú absolútne neplatné pre nemožnosť plnenia.9. K nájomnému vzťahu medzi H., H. a žalobkyňou uviedol, že na žalobkyňou predloženej fotokópii
nájomnej zmluvy je vidno iba jeden podpis, a to B. O. a chýba tam podpis druhého štatutára. Týmto
zároveň poprel pravosť predloženej nájomnej zmluvy, pretože bola predložená len vo fotokópii a do

pojednávania konaného dňa 12.04.2023 sa nikto o nej nezmieňoval. Taktiež uviedol, že táto nájomná
zmluva je totožná s nájomnou zmluvou na byt č. XX a poukázal tiež na to, že v konaní sp. zn. 11C/3/2017
K. B. potvrdil, že žiadna nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorená nebola a taktiež nebolo
zaplatené žiadne nájomné. V tomto smere navrhol dokazovanie dopytom na príslušný Daňový úrad,
či spoločnosť H., H. uviedla príjem z nájmu v daňovom priznaní za rok 2011 a taktiež, či tento príjem

uviedla v kontrolnom výkaze za mesiac 12/2011. K celkovej cene za byt č. XX, ktorú mala žalobkyňa
zaplatiť spolu s manželom vo výške 284.000,- Eur uviedol, že táto nezodpovedala vtedajšej hodnote
daného bytu. Pre porovnanie poukázal na predaj bytu č. XX vo výmere 55,93 m2 vo vedľajšom vchode
v roku 2015 za cenu 45.000,- Eur. Pri výmere bytu č. XX by mala vtedajšia cena predstavovať sumu
cca 80.000,- Eur, s tým, že ceny v roku 2015 boli vyššie ako v roku 2011. Rovnako poukázal na to, že
v konaní sp. zn. 11C/3/2017 žalobkyňa vypovedala ako svedok, v ktorom uviedla, že ona je vlastníčkou

bytu č. XX a nepoukazovala na žiadnu nájomnú zmluvu. Všetky uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu,
že sa jedná o antedatovaný právny úkon. V danom prípade tak existuje množstvo nepriamych dôkazov
o tom, že takýto právny úkon reálne urobený nikdy nebol.

10. K spoločnosti K. B., H. uviedol, že manžel žalobkyne predložil v konaní sp. zn. 11C/3/2017 aj

splnomocnenie udelené žalobkyni spomínanou spoločnosťou, ktoré jej malo byť vystavené po vyplatení
nájomného (nájomné malo byť vyplatené dňa XX.XX.XXXX). Splnomocnenie vystavila spomínaná
spoločnosť, pričom ako sídlo spoločnosti bola uvedená adresa, ktorú mala spoločnosť evidovanú až od
04.11.2014 a za spoločnosť bol oprávnený konať B. O. až od 24.09.2012. Táto skutočnosť nie je len
formálnym nedostatkom, ale ide o podstatnú skutočnosť, ktorá preukazuje antedatovanie predkladaných

listinných dôkazov zo strany L. B.. Rovnako poukázal na nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX
uzatvorenú medzi ním (t.j. žalovaným) ako prenajímateľom a spoločnosťou K. B., H. ako nájomcom,
pričom nie je zrejmé, prečo by si konateľ spomínanej spoločnosti B. O. prenajímal ten istý byt, ktorý ako
konateľ spoločnosti H., H.. dal do nájmu na 20 rokov žalobkyni. Aj táto skutočnosť nepriamo preukazuje,
že nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je neplatným právnym úkonom a je antedatovaná. Vo vzťahu

k ukončeniu nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX (t.j. medzi žalovaným a spoločnosťou K. B., H.) bol
vedený aj súdny spor na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/499/2015 o vypratanie. V zmysle
rozsudku zo dňa 08.12.2016, potvrdeného aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove bola spoločnosť
K. B., H. povinná vypratať predmetný byt. V tejto súvislosti sa ponúka otázka, ako mohli byť k bytu č.
XX uzatvorené dve nájomné zmluvy a prečo sa spoločnosť nebránila existenciou nájomnej zmluvy so

žalobkyňou. V zásade je odpoveď jednoduchá, pretože v čase spomínaného súdneho konania žiadna
nájomná zmluva neexistovala.

11. V ďalšej časti podaného odvolania opísal bežnú prax žalobkyne týkajúcu sa najmä upravovania
a predkladania neexistujúcich právnych úkonov v jednotlivých súdnych konaniach. Opísal ďalej nájomný

vzťah k bytu č. XX, späťvzatie súhlasu na vylúčenie, pripojenie odberného miesta a osobu L. B..
ďalej poukázal na ďalší pozoruhodný dôkaz, a to nájomnú zmluvu na prenájom bytu č. XX uzatvorenú
medzi ním (t.j. žalovaným) ako prenajímateľom a žalobkyňou ako nájomcom, ktorá mala byť uzatvorená
dňa XX.XX.XXXX. Tento listinný doklad je súčasťou súdneho spisu v trestnom konaní vedenom na
Okresnom súde Poprad, sp.zn. 8T/29/2022, predmetom ktorého bol trestný čin podvodu v súvislosti

sprevodomvlastníctvakbytuč.XX.Uviedol,žemuniejezrejmé,akosatátozmluvadostaladosúdneho
spisu, avšak podpis na zmluve nie je podpisom jeho štatutárneho zástupcu, teda zmluva je podvrh.
Zároveň je možné položiť si legitímnu otázku, na čo by žalobkyňa pre účely pripojenia plynu vytvárala
nájomnú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, keby existovala nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX. Aj táto
skutočnosť preukazuje, že nájomná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná a zjavne ešte ani v roku

2015 jej vyhotovenie neexistovalo.

12. K sprístupneniu bytu č. XX uviedol, že dôvodom žiadosti o sprístupnenie bytu bola žiadosť správcu
bytového domu, ktorá mu bola adresovaná ako vlastníkovi bytu. Z uvedeného dôvodu viackrát vyzýval
žalobkyňu o sprístupnenie bytu, avšak táto všetky výzvy ignorovala. Keďže bol povinný sprístupniť

správcovi byt, tak dňa 16.07.2024 došlo k otvoreniu bytu za prítomnosti notára a príslušníkov PZ SR.
Na základe ohliadky bytu sa zistilo, že žalobkyňa sa neoprávnene napojila na odber elektrickej energie
z elektromeru bytu č. XX. Následne dňa 15.08.2024 žalobkyňa podvodným spôsobom podpísala za
neho zmluvu na odber elektrickej energie. Z uvedených skutočností vyplýva, že si plnil len svoje zákonnépovinnosti. Takéto konanie žalobkyne je vyvolené tou skutočnosťou, že predmetný byt č. XX používa
na krátkodobé prenájmy pre turistov cez rozličné webové portály a žalobkyňa s rodinnými príslušníkmi
v predmetnom byte nebýva, keďže žijú v F. a byt im slúži ako zdroj príjmu za krátkodobý prenájom,

z ktorého však neodvádzajú žiadne dane z príjmov.

13. K podmienkam návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia uviedol, že v danom prípade je
podstatnou tá otázka, či existuje a trvá nájomný vzťah žalobkyne k bytu č. XX. Mal za to, že na základe
vyššie uvedených skutočností dostatočným spôsobom preukázal, že tvrdený nájomný vzťah netrvá a ani

nikdy nebol uzatvorený. Nájomná zmluva je absolútne neplatný právny úkon, keďže (i) na nej chýba
podpis druhého štatutárneho zástupcu spoločnosti, pričom v danom čase mali za túto spoločnosť konať
dvaja štatutári spoločne a (ii) tvrdený nájomný vzťah by bol v rozpore so všetkými ostatnými listinnými
dokladmi ako aj elementárnou logikou, a teda sa jedná o antedatovaný právny úkon.

14.Záveromnavrhol,abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštanciezmeniltak,ženávrhnanariadenie

neodkladného opatrenia zamietne v celom rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

15. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa tak, že prevažná časť siahodlhého obsahu sa týka
absolútne irelevantných, vecne nesúvisiacich a nepodstatných skutočností pre toto konanie, ktoré sú

toho času sporné, resp. sú predmetom súdneho konania sp. zn. 19C/15/2024. Žalovaný sa tak snaží
odviesť pozornosť od zasahovania žalovaného do jej užívacích práv. Jediné ako tak relevantné tvrdenia
žalovaného vo vzťahu k predmetu tohto konania sa nachádzajú na strane 16 odvolania.

16. K časti skutkového stavu uviedla, že žalovaným pôvodne uplatňované nároky voči K. B. v konaní

sp. zn. 11C/3/2017 nemajú akýkoľvek súvis s týmto konaním, s nárokmi uplatňovanými v tomto konaní
a ani s bytom č. XX, pretože spomínané konanie bolo pôvodne vedené vo vzťahu k bytu č. XX, resp.
voči osobe K. B.. Účastníčkou tohto konania sa stala až v jeho priebehu, čo žalovaný opomína uviesť
v odvolaní a ako sám uviedol, ním uplatnený nárok nijako nesúvisel s nárokom uplatňovaným v konaní
sp. zn. 29C/15/2024, preto bol vylúčený na samostatné konanie. Uvedené bolo hlavným argumentom

na vylúčenie veci na samostatné konanie, preto je zarážajúce, že žalovaný celé svoje odvolanie opiera
o skutočnosti týkajúce sa bytu č. XX. K námietke žalovaného, že o nájomnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX
bola prvá zmienka až v roku 2023, bolo tomu tak preto, lebo sa účastníčkou spomínaného konania stala
až v roku 2023 a dovtedy nebol žiaden zákonný dôvod, aby bola predmetom konania aj nájomná zmluva,
keďže K. a L. B. pôvodne odvodzovali svoje práva k bytom z iných právnych titulov. K predloženiu

nájomnej zmluvy došlo ešte pred jej vstupom do konania a taktiež vo svojom prvom podaní odkazovala
na nájomný vzťah k bytu. Tvrdenie o nepredložení zmluvy skôr, nemôže byť na jej ťarchu. Rovnako
neobstojí tvrdenie o vyprodukovanom dôkaze. Poznamenala, že nájom bytov č. XX a č. XX zmieňoval
už sám konateľ žalovaného A. F. v trestnom konaní, teda žalovaný mal nepochybne historicky vedomosť
o nájomných zmluvách. V totožnom trestnom konaní rovnako svedok B. O. viacnásobne uvádzal, že

byty č. XX a č. XX boli už v minulosti v nájme, pričom rovnako uvádzal, že A. F. a A. C. mali vedomosť
o tom, že ich užíva L. B. a jeho príbuzní, a čo ich mal upozorniť pre konaním dražby. Žalovaný, resp.
jeho konatelia pri dražbe bytov preukázateľne vedeli, že tieto byty sú v nájme tretích osôb. Rovnako
s konaním vedeným pod sp. zn. 20C/59/2024 a žalobkyňou uplatňovaným nárokom absolútne nesúvisia
tvrdenia žalovaného o predložení listín L. B..

17. Rovnako namietala, že s ňou uplatňovaným nárokom nesúvisia ani skutočnosti uvádzané žalobcom
v časti týkajúcej sa prevodu vlastníckeho práva k bytu č. XX. Uviedla, že nemá/nemala akýkoľvek
vplyv čo do právnych vzťahov uzatvorených medzi osobami a spoločnosťou H., H., keďže nie je ich
účastníčkou a v čase ich uzatvorenia ani nebola blízkou osobou L. B.. V tejto súvislosti namietala,

že žalovaný svoje tvrdenia „zlieva“ pod subsumovanie spriaznených osôb, pričom jednotlivé úkony
nešpecifikuje z hľadiska ich uzatvorenia pred manželstvom či po manželstve. Podľa jej názoru sa
žalovaný snaží zámerne poukázať na historickú zložitosť, resp. neprehľadnosť právnych vzťahov
k bytu č. XX, ktoré sú meritom iného súdneho konania. Uzatvorenie viacerých zmlúv k bytu je
dôkazom toho, že sa v minulosti snažila legitímne a legálne nadobudnúť vlastnícke právo a doslova

preplatila kúpnu cenu veriac, že sa jej podarí dosiahnuť cieľ. Uvedené je tiež zrejmým výsledkom
výlučne podvodného a nekalého konania spoločnosti konateľa/ov žalovaného, resp. bývalých konateľov
spoločnosti H., H. a poukázala tiež na ich dlhodobé obchodné partnerstvo. Predložené dôkazy preto
nie sú vyprodukovanými dôkazmi, ale skutočnými úkonmi, v ktorých je prejavená jej skutočná vôľaa dobromyseľnosť. Keďže sa jej vlastníctvo k bytu nadobudnúť nepodarilo, uzatvorila nájomnú zmluvu
za účelom sanácie nezavkladovaných scudzovacích zmlúv. Nesporným vlastníkom a prenajímateľom
v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy bola spoločnosť H., H., čo nerozporuje ani žalovaný, ktorý sa nikdy

nedomáhal určenia neplatnosti nájomných zmlúv. Napokon všetky žalovaným označené právne úkony
vzťahujúce sa k bytu, resp. ich platnosť a účinnosť sú predmetom konania sp. zn. 19C/15/2024 a ani
jedenneboldodnešnéhodňaurčenýzaneplatnýaleboneúčinný. Zaúčelomovereniavyššieuvedených
skutočností navrhla pripojenie vyšetrovacieho spisu a súdnych spisov vedených pod sp. zn. 11C/3/2017
a 19C/15/2017.

18. K tvrdeniam žalovaného týkajúcich sa nájomného vzťahu uviedla, že v čase uzatvorenia nájomnej
zmluvy neexistovala akákoľvek právna úprava obmedzujúca platby v hotovosti nezodpovedá za
správnosť a úplnosť príjmového pokladničného dokladu nezodpovedá za plnenie daňových povinností
prenajímateľa a sčítavanie platieb za byt nemá žiaden význam, keďže v tomto čase nebola blízkou
osobou s L. B.. Uzatvorením nájomnej zmluvy sa snažila poistiť svoj prístup a právny vzťah k bytu, kým

sa jej ho skutočne nepodarí nadobudnúť. Žalovaný rovnako neopodstatnene a bez skutočného vecného
súvisu spája zmluvy uzatvorené k bytu č. XX so zmluvami uzatvorenými k bytu č. XX. Poukázala na
to, že žalovaný mal v konaní sp. zn. 11C/3/2017 úspech výlučne z dôvodu, že K. B. uznal nárok po
zjavne zaujímavej mimosúdnej dohode bez účasti ostatných strán sporu. Zároveň poukázala na to, že
jedna kúpna zmluva k bytu č. XX a v nej uvedená kúpna cena nie je dostačujúcim podkladom na určenie

trhových podmienok na predaj obdobného bytu v obdobnej lokalite v roku 2011.

19. Vo vzťahu k spoločnosti K. B., H. žalovaný opätovne poukazuje iba na skutočnosti, ktoré nemôžu byť
na jej ťarchu, keďže nie je zodpovednou osobou za uvedenie správneho sídla obchodnej spoločnosti.
Rovnako nemôže ovplyvniť to, či žalovaný s predmetnou obchodnou spoločnosťou uzatvoril právne

úkony v rozpore s nájomnou zmluvou. V tejto časti žalovaný uvádza množstvo absurdít bez vecného
či iného presahu.

20. Všetky vyššie uvedené tvrdenia možno rovnako aplikovať a na časť odvolania žalovaného, v ktorej
sa venuje bežnej praxi žalobkyne. Naviac uviedla pár skutočností o osobe K. B., ktoré sú jej známe

z titulu jej príbuzenského vzťahu. Čo sa týka nájomnej zmluvy z roku 2015, nie je jej známe o akú
nájomnú zmluvu ide. Zmluva o pripojení do distribučnej siete bola ňou podpísaná v mene žalovaného
aideoriadnyprávnyúkonavýsledokvýlučnereklamačnéhoprocesu,keďžežalovanývykonalsvojvoľne
a za zneužitia jej osobných údajov prvotný prepis a nafingoval uzatvorenie zmluvy/zmenu odberateľa.

21. K časti o osobe L. B. uviedla, že akékoľvek iné konania alebo trestné konania vedené proti
nemu nesúvisia s týmto konaním. Poukázala tiež na trestné konania vedené voči žalovanému a časť
týchto konaní sa týka aj skutočností tvrdených žalovaným v časti o sprístupnení bytu č. XX. Poprela
tvrdenia o tom, aby sa správca bytového domu domáhal sprístupnenia bytu, pretože správcom bytu je
podľa jej názoru spoločenstvo vlastníkov bytov s názvom H. XXX, preto išlo o nepríslušného správcu

bytového domu konajúcej prostredníctvom osoby spriaznenej s konateľom žalovaného. Zároveň dala do
pozornosti,žepodaniezodňa27.08.2024jejnikdydoručenénebolo,pretožejejdošlaobálkasprázdnym
papierom. Poukázala na to, že v byte skutočne býva so svojou rodinou, avšak z dôvodu neustálej šikany
zo strany žalovaného a nezákonných vstupov do bytu, znemožňovania riadneho užívania bytu výmenou
zámky a podobne, bola nútená zabezpečiť pre svoju rodinu stabilné bývanie v inej nehnuteľnosti

s prihliadnutím aj na stav tohto konania, či trestné oznámenie.

22. Má za to, že v tomto konaní preukázala svoje užívacie právo a tiež na šikanózne a zastrašujúce
konanie žalovaného, o ktorom majú vedomosť orgány činné v trestnom konaní. Nesúhlasila, že na
nájomnej zmluve sa nachádza len jeden podpis konateľa, pretože zmluva obsahuje oba podpisy,

avšak čiernobiely scan zmluvy je ťažšie čitateľný, resp. rozpoznateľný. Pri dôslednom nahliadnutí do
spisu 11C/3/2017, kde sa nachádza originál zmluvy je možné identifikovať dva podpisy, preto tvrdenia
žalovaného nie sú na mieste. S ohľadom na uvedené mala za to, že dostatočne preukázala dôvodnosť a
potrebu nariadeného neodkladného opatrenia. Z uvedených dôvodov navrhla odvolaciemu súdu potvrdiť
ako vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie.

23. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.)),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

24. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

25. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 78/05).

26. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

27. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

28. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

29. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

30. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže

súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,
aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter

neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie
a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú

okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.
Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

31. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez
tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť

na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana
nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.32. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

33. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,

ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by
s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej
právo alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň

spravdepodobňovali.

34. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa konania,
ktorým by zasahoval do výkonu jej užívacieho práva k spornému bytu, ktoré jej vyplýva z uzatvorenej
nájomnej zmluvy. Pre vyhovenie návrhu žalobkyne bolo potrebné, aby táto osvedčila nielen existenciu

nájomnej zmluvy, ale aj tvrdenia o tom, že sporný byt obýva a že v dôsledku konania žalovaného ako
vlastníka sporného bytu je potrebné bezodkladne upraviť pomery, t.j. že žalovaný sa dopustil alebo
dopúšťa takého konania, ktoré ju ruší vo výkone jej užívacieho práva k bytu. Súd prvej inštancie mal
síce na základe žalobkyňou predložených dôkazov osvedčené, že tieto podmienky žalobkyňa splnila,
preto jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak žalovaný v podanom odvolaní uviedol také skutočnosti,

ktoré dôvodne spochybňujú okolnosti, pre ktoré bolo návrhu žalobkyne vyhovené.

35. V priebehu konania bolo osvedčené súdom prvej inštancie, že žalovaný je vlastníkom sporného
bytu, keďže je ako jeho vlastník zapísaný na liste vlastníctva. Uvedená skutočnosť nebola nateraz medzi
stranami sporná.

36. Vo vzťahu k predloženej nájomnej zmluve žalovaný spochybňoval jej platnosť z dôvodu, že
neobsahovala dva podpisy vtedajších konateľov prenajímateľa, ale len jeden podpis, zatiaľ čo žalobkyňa
uvádzala, že zmluva obsahuje dva podpisy, avšak jeden je ťažšie čitateľný, keďže predložila len
čiernobiely scan, ale z nájomnej zmluvy predloženej v konaní sp. zn. 11C/3/2017 možno po dôkladnom

nahliadnutí vidieť oba podpisy. Odvolací súd uvádza, že výpisu z Obchodného registra spoločnosti H.
– M., H. vyplýva, že ku dňu podpisu nájomnej zmluvy mali za spoločnosť konať aspoň dvaja konatelia
tak, že sa na písomnosti vlastnoručne podpíšu. Z predloženej kópie nájomnej zmluvy (č.l. 8) je jasne
viditeľný jeden podpis, avšak odvolaciemu súdu nie je úplne zrejmé, či sa tam nachádza aj druhý
podpis ako tvrdí žalobkyňa alebo nie, vzhľadom na zlú čitateľnosť kópie nájomnej zmluvy. Keďže ide

o podstatnú námietku, bude potrebné, aby súd prvej inštancie zistil, či nájomná zmluva obsahuje
dva podpisy alebo len jeden podpis. Na tomto mieste odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie a vzhľadom na obmedzený čas,
v ktorom súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla 30 dní) nemá ani
priestor dokazovanie vykonávať. Z uvedeného dôvodu skúmanie platnosti alebo neplatnosti nájomnej

zmluvy je vyhradené pre konanie vo veci samej. V tomto konaní sa súd môže obmedziť len na skúmanie
a osvedčenie toho, či nájomná zmluva existuje a či obsahuje podpisy všetkých zmluvných strán.

37. Ďalšou spornou skutočnosťou, ktorá je podstatná pre posúdenie splnenia podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia je osvedčenie žalobkyňou tvrdenej skutočnosti, že sporný byt v danom čase

aj reálne užívala spolu so svojou rodinou. Žalovaný v podanom odvolaní spochybnil tieto tvrdenia
žalobkyne poukazujúc na to, že sporný byt žalobkyňa reálne neobýva, ale ponúka ho na krátkodobé
prenájmy, o čom mali svedčiť aj printscreeny bytu ponúkaného cez webovú stránku P.. Síce z takto
predložených dôkazov žalovaného nateraz nie je možné jednoznačne stotožniť byt o ktorý v konaní
ide s bytom, ktorý má byť ponúkaný cez internet na krátkodobý prenájom, nič to však nemení na

závere odvolacieho súdu, že z nateraz zisteného skutkového stavu nemá za dostatočne osvedčené
skutočnosti o tom, že žalobkyňa reálne obýva, resp. obývala predmetnú nehnuteľnosť. Zo spisu, ako
aj z lustrácie v registri obyvateľov vyplýva, že žalobkyňa má evidovaný trvalý pobyt na území mesta
Bratislava a nemá evidovaný žiaden prechodný pobyt. V predmetnom konaní vyplynulo, že nájomnývzťah mal byť uzatvorený na obdobie 20 rokov, t.j. od 01.12.2011 do 01.12.2031, preto je zvláštne, že
si žalobkyňa neregistrovala aspoň prechodný pobyt v spornom byte, ak tam má reálne bývať a naviac
aj spolu so svojou rodinou. Odvolací súd poukazuje na to, že evidovanie trvalého, či prechodného

pobytu a ich začiatok a skončenie má hlásiť občan mestskej časti alebo obci v zmysle zákona č.
253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov (táto povinnosť vyplývala zo zákona aj v čase podpisu nájomnej zmluvy).
Nateraz nie je zrejmé, prečo si žalobkyňa túto svoju povinnosť nesplnila. Na strane druhej je však
potrebné konštatovať, že samotné neevidovanie trvalého alebo prechodného pobytu ešte neznamená,

že v spornom byte žalobkyňa reálne nebývala. Bolo práve na žalobkyni, aby osvedčila reálne obývanie
bytu v danom čase. V doterajšom priebehu konania žalobkyňa uvádzala len svoje skutkové tvrdenia
o tom, že byt aj reálne obývala, avšak tieto nijako neosvedčila. Rovnako ani súd prvej inštancie sa
tejto otázke bližšie nevenoval, preto nie je odvolaciemu súdu zrejmé, či žalobkyňa reálne obývala
byt so svojou rodinou alebo nie. V konečnom dôsledku preto nie je zrejmé, či bol naplnený aj tento
predpoklad pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. V ďalšom konaní

bude potrebné zistiť, či žalobkyňa reálne obývala predmetný byt so svojou rodinou alebo nie, a teda či
konaním žalovaného došlo k zásahu do jej užívacieho práva alebo nie. Súd prvej inštancie tak bude
musieť opätovne posúdiť, či je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov.

38. Napokon posledným predpokladom dôležitým pre vyhovenie návrhu žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia bolo osvedčenie konania žalovaného. V predmetnom konaní ani samotný
žalovaný nepoprel, že žalobkyni zamedzil vstup do sporného bytu. Sporným bolo len to, či žalovaný tak
urobil v súlade s právnymi predpismi alebo v rozpore s nimi.

39. Záverom odvolací súd ešte dáva do pozornosti aj výrok II. napadnutého uznesenia, ktorý sa týkal

poučenia žalovaného o možnosti podať žalobu proti žalobkyni. Z predmetného konania vyplynulo, že
vo veci samej je vedené konanie pod sp. zn. 19C/15/2017, preto po zrušení a vrátení veci súdu prvej
inštancie bude potrebné posúdiť potrebu a dôvodnosť tejto poučovacej povinnosti vzhľadom na práve
prebiehajúce konanie vo veci samej.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. uznesenie
zrušilapostupompodľa§391C.s.p.vrátilvecsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

41. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom – opätovne posúdiť, či sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia – následne

vo veci znova rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2
C.s.p. aj náležite odôvodniť.

42. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.
3 C.s.p.).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).