Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123259036
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123259036.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Frederiky Zozuľákovej v spore žalobcu: ARBITRA, s. r. o., so sídlom Sekurisova
3413/16, Bratislava, IČO: 52 158 381, zastúpeného: KOČIŠ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Súľovská 9, Košice, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, B., o zaplatenie
575,04 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa
10.4.2024, sp. zn. 13Csp/125/2023-136

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 575,04 Eur so 7 % ročným úrokom z
omeškania odo dňa 30.11.2022 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I) a priznal
žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 % (II).
2. Súd prvej inštancie tým v celom rozsahu vyhovel žalobe, ktorou si podľa jej skutkového vymedzenia
žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku na zaplatenie zmluvnej odmeny vo výške 545,04 Eur a
nákladu vynaloženého v súvislosti s výkonom príkazu vo výške 30 Eur (poplatok za lekársky posudok),

vyplývajúcu zo záväzkového právneho vzťahu strán založeného Príkaznou zmluvou uzavretou dňa
2.2.2022 medzi žalobcom ako príkazníkom a žalovaným ako príkazcom (ďalej tiež len „zmluva“).
Predmetom zmluvy bol záväzok žalobcu pre žalovaného sprostredkovať a mimosúdne vykonať odborné
a administratívne činnosti potrebné pre zistenie, vyčíslenie a uplatnenie nároku žalovaného na náhradu
škody a iné súvisiace nároky, vzniknuté v dôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 28.1.2022
v Košiciach. Žalobca pristúpil k riadnemu uplatneniu nároku žalovaného na náhradu škody titulom
bolestného vo výške 3.028 Eur, žalovaný však podaním zo dňa 18.10.2022 doručil žalobcovi Odstúpenie

od príkaznej zmluvy (zrušenie zmluvy), čím došlo z jeho strany k zmareniu príkazu. Nárok žalovaného
uplatňovaný prostredníctvom žalobcu bol uhradený zo strany poisťovateľa priamo na účet žalovaného
vo výške 2.271 Eur. Napriek skutočnosti, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu odmeny a vynaložených
nákladov, žalobca listom zo dňa 8.11.2022 a neskôr aj listom zo dňa 15.12.2022 vyzval žalovaného
na splnenie svojich zmluvných povinností, teda na uhradenie zmluvnej odmeny vo výške 545,04 Eur
(454,20 Eur, čo predstavuje 20 % z priznaného poistného plnenia vo výške 2.271,00 Eur + 90,84 Eur,
čo predstavuje navýšenie zmluvnej odmeny o príslušné 20 % DPH) a náklad vynaložený v súvislosti s

výkonom príkazu vo výške 30 Eur (poplatok za lekársky posudok), čo spolu predstavuje celkovú sumu
vo výške 575,04 Eur. Žalovaný na predmetné výzvy žiadnym adekvátnym spôsobom nereagoval a do
dňa podania žaloby odmenu, ani žalobcom vynaložené náklady neuhradil.3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení bezo zvyšku zodpovedajúcich
rozhodujúcim tvrdeniam žalobcu.
4. Súd prvej inštancie na takto zistený skutkový stav aplikoval ust. § 161 ods. 1 C.s.p., článok 1 ods. 1, 2

a článok 36 ods. 1 Vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb. o zmluve medzi Československou
socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych
vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach, § 724, § 727, § 728, § 730 ods. 1, § 731,
§ 732 Občianskeho zákonníka, § 31 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. Prvoinštančný súd konštatoval, že na základe príkaznej zmluvy z 2.2.2022 sa

žalobca ako príkazník zaviazal vykonať pre žalovaného ako príkazcu to, že pre príkazcu sprostredkuje
a mimosúdne vykoná odborné a administratívne činnosti potrebné pre zistenie, vyčíslenie a uplatnenie
nároku príkazcu, ktorým sa rozumel nárok na náhradu škody a iné súvisiace nároky vzniknuté v dôsledku
poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 28.1.2022 v Košiciach. Príkazca sa touto zmluvou zaviazal zaplatiť
príkazníkovizajehočinnosťdohodnutúodmenu.Včlánku5,bod5.1.príkaznejzmluvysazmluvnéstrany
dohodli, že odmena príkazníka je určená podielovo, a to vo výške 20 % z uhradenej sumy odškodnenia

+ aktuálna sadzba DPH, pričom pri výpočte odmeny sa prihliadne na zásadu stanovenú v bode 5.6.
tohto článku. Nárok na podielovú odmenu vznikol príkazníkovi dňom uhradenia sumy odškodnenia
príkazníkovi alebo príkazcovi subjektom povinným nahradiť nárok, ak zmluva neustanovuje inak. Túto
zmluvu strany sporu uzavreli na dobu určitú, a to do vymoženia celého nároku príkazcu a vyrovnania
všetkých záväzkov príkazcu voči príkazníkovi. Prvoinštančný súd uviedol, že súčasťou zmluvy sú tri

prílohy, a to príloha č. 1, ktorá obsahuje súhlas so spracovaním osobných údajov, informačnú doložku
pre klienta, súhlas klienta (žalovaného) so spracovaním osobných údajov, oznámenie informácií pred
uzavretím príkaznej zmluvy, príloha č. 2 - Vzor odstúpenia od zmluvy a príloha č. 3 - Dotazník, ktoré tvorili
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný potvrdil prevzatie prílohy č.
1 a 2. Z dokladov predložených žalobcom bolo súdu preukázané, že žalobca ako príkazník uplatnil za

žalovaného v spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s. Bratislava dňa 25.3.2022 nárok na náhradu škody,
ktorá vznikla na zdraví žalovaného pri dopravnej nehode dňa 28.1.2022 a túto uplatnil za žalovaného
v sume 3.058 Eur. Žalobca preukázal, že dal vyhotoviť lekársky posudok o bolestnom chirurgovi D. E.
D., ktorý vyhodnotil bolestné celkovým počtom 125 bodov a toto hodnotenie vykonal dňa 23.3.2022.
Žalobca predložil aj doklad o tom, že menovanému chirurgovi za vypracovanie lekárskeho posudku

zaplatil sumu 30 Eur.
5. Z oznámenia spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s. adresovaného žalovanému dňa 31.10.2022 bolo
súdu prvej inštancie preukázané, že uvedená poisťovňa na základe predložených dokladov vo veci
uplatnených nárokov vyplývajúcich zo škody na zdraví, ktorú utrpel žalovaný pri dopravnej nehode,
ako aj dodatočného oznámenia poisťovateľovi o zániku plnej moci udeleného svojmu zástupcovi a

výslovnej žiadosti o úhradu poistného plnenia na účet žalovaného, mu poisťovňa uznala a poukázala
na účet sumu 2.271 Eur. Zároveň mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca písomne vyzval
žalovaného dňa 8.11.2022 na vyplatenie dohodnutej odmeny vo výške 575,04 Eur, ktorá mu vznikla na
základe uzavretej príkaznej zmluvy, do 14 dní od doručenia výzvy. Uvedenú výzvu prevzal žalovaný
15.11.2022. Keďže dohodnutú odmenu žalobcovi nevyplatil, opätovne ho vyzval žalobca na úhradu

zmluvnej odmeny druhou výzvou zo dňa 15.12.2022, ktorú prevzal žalovaný dňa 22.12.2022. Žalovaný
odstúpil od príkaznej zmluvy písomne dňa 18.10.2022 z dôvodu riadneho nesplnenia si povinnosti
žalobcom podľa zákona 102/2014 Z.z. v dôsledku toho, že mu neposkytol informácie ako spotrebiteľovi
a o jeho práve odstúpiť od zmluvy. Zároveň mu žalovaný vypovedal plnú moc na ďalšie právne úkony
súvisiace s jeho zastupovaním. Žalovaný tvrdil, že zmluva ktorú uzavrel so žalobcom, je v rozpore s

ustanoveniami právnych predpisov č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 102/2014 Z.z. pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný nepredložil
dôkazyotýchtotvrdenýchskutočnostiach,ktorébyspôsobovali,žezmluvabymalabyťvrozporestýmito
zákonnými ustanoveniami. V odstúpení od príkaznej zmluvy žalovaný síce uviedol, že ako spotrebiteľ sa

domáha, že v spotrebiteľskej zmluve, teda príkaznej zmluve sú neprijateľné podmienky, ale neuviedol,
ktoré podmienky majú byť vyhlásené za neprijateľné. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú
pravdivé tvrdenia žalovaného, že povinný subjekt, v danom prípade poisťovňa, sama nahradí škodu
bez aktívnej činnosti žalovaného, prípadne žalobcu ako splnomocnenca žalovaného. Na jednej strane
žalovaný tvrdil neplatnosť príkaznej zmluvy uzavretej so žalobcom, na druhej strane však odstúpil od

platne uzavretej príkaznej zmluvy. Súd poukázal aj na to, že žalovaný mohol odstúpiť od príkaznej
zmluvyuzavretejsožalobcomvlehote14ododňauzavretiatejtozmluvybezuvedeniadôvodu.Žalovaný
prevzal zmluvu i jej prílohy, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Súd prvej inštancie takisto
uviedol, že žalovaný tvrdil, že pri uzatvorení zmluvy so žalobcom na neho zamestnanec žalobcu vyvíjalnátlak, že uzavrel zmluvu vo večerných hodinách, avšak tieto tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé,
pretože podpis žalovaného bol overený počas úradných denných hodín na Matričnom úrade Mestskej
časti Košice - Západ. Prvoinštančný súd akcentoval, že žalobca si splnil svoju povinnosť vykonať

príkaz, teda vykonať všetky činnosti spojené s uplatnením práva na náhradu škody za žalovaného voči
poisťovni Wüstenrot, o čom svedčí aj to, že v emailovej komunikácii mu oznamoval žalovaný číslo
svojho účtu, komunikovali navzájom o ustanovení znalca z príslušného odboru za účelom objednania
lekárskehoposudku,komunikovalipostupprivybavovaníodškodneniažalovanéhopoisťovňou,dokonca
sa žalovaný obracal na žalobcu aj v otázkach, či mu patrí právo na náhradu nemajetkovej ujmy.

Prvoinštančný súd poukázal aj na to, že žalovaný odstúpil od zmluvy až po niekoľkých mesiacoch od jej
uzavretia, a to po splnení úlohy žalobcu zabezpečiť pre žalovaného odškodnenie titulom náhrady škody.
Súd prvej inštancie mal za to, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného bolo zjavne v rozpore s
dobrýmimravmi,keďžalobcaužprenehourobilvšetkyúkonyvočipoisťovnipreúspešnéuplatneniejeho
práva na odškodnenie titulom utrpenej škody na zdraví, o čom svedčí aj následné vyplatenie náhrady
škody zo strany poisťovne Wüstenrot žalovanému. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel

k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
6. Úrok z omeškania súd prvej inštancie priznal žalobcovi od 30.11.2022, t. j. po uplynutí 14 - dňovej
lehoty uvedenej vo výzve na úhradu zmluvnej odmeny zo dňa 8.11.2022, ktorú prevzal žalovaný
15.11.2022, povinnosť mal plniť do dňa 29.11.2022, v omeškaní je od 30.11.2022. Úrok z omeškania
priznal súd prvej inštancie z uvedenej istiny vo výške 7 % ročne v súlade s ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č.

87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
zmien a doplnkov. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. §
255 ods. 1 C.s.p. výlučným procesným úspechom žalobcu v spore.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok považuje za

nesprávny a nespravodlivý, nielen vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie nesprávne zisťoval a zistil
skutkový stav a nevysporiadal sa s jeho procesnou obranou ako slabšej strany, ale aj preto, že je
nepreskúmateľný a založený na nesprávnom výklade a použití právnych noriem. Prvoinštančný súd
podľa neho absolútne nepostupoval podľa ustanovení C.s.p. upravujúcich tzv. spory s ochranou slabšej
strany, a to jednak podľa osobitných ustanovení o dokazovaní pre takéto spotrebiteľské spory, ale bez

akéhokoľvek vysvetlenia nerozhodol ani o ním navrhovanom dokazovaní v podaní zo dňa 25.10.2023.
Žalovaný namieta nesprávny postup súdu prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu, kedy dôkazné
bremeno splnenia požiadaviek na informovanie žalovaného ako spotrebiteľa mal znášať žalobca ako
poskytovateľ služby, pričom prvoinštančný súd sa uspokojil s nepravdivými tvrdeniami žalobcu v jeho
písomnom, tzv. doplňujúcom vyjadrení z 20.2.2024, že „formulár na odstúpenie zmluvy síce údajne

bol súčasťou vyhotovenia zmluvy, avšak len toho, ktoré údajne obdržal žalovaný, pričom toto má byť
pochopiteľný dôvod, prečo ho žalobca nemôže predložiť“. Žalovaný ďalej vytýka súdu prvej inštancie, že
vôbec neaplikoval žiadne ustanovenie zákona č. 102/2014 Z.z., namiesto toho len stroho konštatoval, že
odstúpenie by malo byť údajne v rozpore s dobrými mravmi (aj týmto zaťažil svoje konanie svojvoľnosťou
v aplikácii práva a nepreskúmateľnosťou). Žalovaný uviedol, že podľa § 10 ods. 5 neaplikovaného

zákona sa cena za skutočne poskytnuté plnenie vypočíta pomerne na základe celkovej ceny dohodnutej
v zmluve, pričom ak je celková cena dohodnutá v zmluve nadhodnotená, čo je nepochybne daný
prípad, cena za skutočne poskytnuté plnenie sa vypočíta na základe trhovej ceny poskytnutého plnenia.
Ktomutožalovanýopäťzopakovalsvojevyjadreniezpodanéhoodporu-„Ažoniekoľkomesiacovneskôr
sa dozvedel, čo vlastne podpísal, presnejšie o nepoctivom konaní žalobcu, ktorým tento mienil „zarobiť“

takpovediac na istotu bez vykonania zložitejších či namáhavých úkonov/ aj bez týchto pseudoúkonov by
žalovanýbol,resp.muselbyťodškodnený/aktoréhoochranysadomáhavsúdnomkonaníuplatňovaním
akejsi odplaty, nepochybne aj neprimeranej za bližšie nešpecifikované úkony; následne teda žalovaný
bezodkladne uskutočnil ako spotrebiteľ odstúpenie od spotrebiteľskej zmluvy“. Žalovaný ďalej v odvolaní
vytýka súdu prvej inštancie, že ho riadne nepredvolal ani na jediné pojednávanie, na ktorom vyhlásil

rozsudok bez jeho účasti. Rovnako namieta pasivitu súdu, nečinnosť pri oboznámení sa so závažnými
skutočnosťami o pokútnom vyhľadávaní, získaní a nakladaní s jeho osobnými údajmi zo strany žalobcu,
a to najmä o jeho zdravotnom stave a úraze, na ktorom žalobca mienil parazitovať za pomoci súdnych
rozhodnutí (ani konajúci súd nevenoval žiadnu pozornosť postaveniu žalovaného ako slabšej strane
a príslušníkovi cudzieho štátu).

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Výhrady
žalovaného k údajnému porušeniu procesných noriem v sporoch s ochranou slabšej strany označil
za zjavne neodôvodnené a účelové. Konštatoval, že pokiaľ žalovaný očakáva, že súd bude viesť
spor za neho a nakoniec bez ohľadu na skutkový a právny stav veci rozhodne v jeho prospechlen preto, že je spotrebiteľom, toto zjavne neobstojí. Zdôraznil, že súd má povinnosť vykonať aj
dôkazy, ktoré žalovaný nenavrhol, ale iba v prípade, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V danom prípade však žiadne ďalšie dôkazy neboli potrebné, pretože žalobca uniesol dôkazné bremeno

a predložil všetky nevyhnutné dôkazy, aj dôkazy preukazujúce účelové a neplatné skončenie riadne
uzavretej zmluvy zo strany žalovaného, preukázal tiež svoj nárok na zmluvnú odmenu a vyvrátil
tvrdenia žalovaného o údajnom nedodržaní spotrebiteľských predpisov ďalšími nespochybniteľnými
dôkazmi v prospech tvrdení žalobcu. Naproti tomu žalovaný neposkytol žiaden relevantný dôkaz
a dovoláva sa povinnosti súdu vykonať dôkazy, ktoré s predmetom konania vôbec nesúvisia. V súvislosti

s návrhom žalovaného na vykonanie dôkazov v jeho podaní z 25.10.2023 žalobca uviedol, že
žalovaný s týmto podaním nepredložil žiadne relevantné dôkazy, a tie dôkazy, ktoré žalovaný súdu
prvej inštancie navrhol vykonať, vykonal de facto priamo žalobca, ktorý súdu predložil listiny, ktoré
vyvracajú tvrdenia žalovaného, predovšetkým žalobca súdu preukázal riadne splnenie informačných
povinností voči žalovanému v postavení spotrebiteľa v zmysle zákonných požiadaviek. Žalobca
akcentoval, že žalovaný sám v zmluve, okrem iného, vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie

predmetnýchprílohzmluvyobsahujúcichpoučenia,ďalejtiežsúdupreukázalriadnykontraktačnýproces
ohľadom uzatvorenej zmluvy, kde osvedčené podpisy žalovaného na zmluvnej dokumentácii a tiež
niekoľkomesačná komunikácia medzi nimi priamo vyvracajú nepravdivé tvrdenia žalovaného o údajnom
účelovom a manipulatívnom procese uzatvárania zmluvy.
9. Žalobca poukázal na absolútnu neplatnosť právneho úkonu žalovaného smerujúceho k skončeniu

zmluvy. Úkon žalovaného bol označený ako odstúpenie od príkaznej zmluvy, avšak bol žalovaným
uplatnený zjavne po zákonnej lehote, na ktorú sa odvolával, ďalej žalobca poukázal na neurčitosť
tohto úkonu skončenia – z akého dôvodu, na akom právnom základe a s akými časovými účinkami
chcel žalovaný skončiť zmluvu a najmä na rozpor s dobrými mravmi v dôsledku účelového ukončenia
zmluvy. Žalobca uviedol, že žalovaný mal dostatok času na preštudovanie zmluvnej dokumentácie a mal

možnosť zmluvu neuzatvoriť, či dokonca od zmluvy riadne odstúpiť podľa spotrebiteľského práva krátko
po jej uzatvorení, čo však neurobil, namiesto toho nechal žalobcu úspešne uplatniť nároky žalovaného.
Žalobca zdôraznil, že ak je žalovaný schopný tak erudovane komunikovať písomne so súdom (a počas
trvania zmluvy aj so žalobcom – viď predloženú vzájomnú komunikáciu), je zjavné, že žalovaný má
podstatne vyššiu, ako len priemernú znalosť právnych predpisov a súvislostí s tým spojených , plynulo

ovláda slovenský jazyk, a to všetko od počiatku, keď uzatvoril zmluvu.
10. Žalobca v súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom neunesenia dôkazného bremena splnenia
zákonných informačných povinností uviedol, že formulár na odstúpenie od zmluvy je štandardne
súčasťou všetkých zmlúv, ktoré podpisuje so spotrebiteľmi. Táto príloha bola taktiež súčasťou zmluvy
uzatvorenej so žalovaným. Zdôraznil, že ide o štandardizovanú zmluvu, ktorú aplikuje voči spotrebiteľom

vo svojej zmluvnej praxi, a teda nie len voči žalovanému, čo vie v prípade potreby preukázať. Podstatu
podnikateľskej činnosti žalobcu totiž tvorí zmluvný vzťah so spotrebiteľmi (poškodenými), pričom je
ľahko overiteľné, aké prílohy sú štandardne súčasťou tejto zmluvy a že žalobca dodržiava informačné
povinnosti voči svojim klientom. Takisto zdôraznil, že v zmysle dôkaznej teórie ani nemá ako preukázať,
že žalovaný má určitú listinu u seba a aký je jej obsah, môže len predložiť listiny, ktorými sám disponuje.

Žalobca konštatoval, že informácie o odstúpení od zmluvy sú uvedené dokonca aj v tej časti zmluvy,
ktorej obdržanie ani samotný žalovaný nespochybňuje, konkrétne v prílohe č. 1 časť C bod 8, ktorá
taktiež priamo odkazuje na prílohu č. 2 – formulár, ktorého prevzatie žalovaný potvrdil opakovane
vlastnoručným podpisom v zmluve.
11. Žalobca k primeranosti odmeny namietanej žalovaným uviedol, že zmluvná odmena uplatnená

žalobou je s ohľadom na predmet zmluvy a rozsah jej vykonania zjavne primeraná, pričom si ju
uplatnil iba v základnom rozsahu. Zdôraznil, že vykonal všetku dohodnutú prácu potrebnú pre úspešné
vymoženie nároku žalovaného, žalovaný obdržal plnenie od poisťovne s odstupom iba niekoľkých dní
po tom, čo žalovaný účelovo a neplatne skončil zmluvný vzťah so žalobcom, pričom o skutočnosti
úspešného vymoženia nároku si žalovaný musel byť v čase snahy o skončenie zmluvy plne vedomý.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným a s
prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov vecne správny.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.7.2025 po predchádzajúcom
oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho
súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa
v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých

podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez
akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových
otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387
ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň
na podstatné tvrdenia žalovaného v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:

14. Odvolací súd upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.
ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom
vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte
konkrétnych okolností prípadu.

15. Napriek tomu, že žalovaný svojimi odvolacími námietkami mienil nastoliť predmetom odvolacieho
prieskumu istý rozsah otázok, odvolací súd sa v dôvodoch tohto rozhodnutia obmedzil len na tie z
nich, ktoré majú z jeho pohľadu pre vec zásadný význam. Odvolací súd zdôrazňuje, že Ústavný súd
SR vo svojej rozhodovacej praxi k potrebnosti zodpovedania nepodstatných otázok formuloval (tiež)
záver, že „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania.“ (napr. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V inom rozhodnutí ( II. ÚS 200/09) ústavný súd obdobne
uviedol, že „...odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo

na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na
riešenie konkrétneho právneho problému..“ Žiada sa v tejto súvislosti pripomenúť tiež výstižný záver,
formulovaný ESĽP v rozhodnutí vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, v zmysle ktorého „Právo na
spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v
súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho

rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.

16. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

17. Žalovaný vymedzením odvolacích dôvodov proti napadnutému rozsudku nastolil predmetom
odvolacieho prieskumu tiež správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, pokiaľ na pojednávaní
dňa 10.4.2024 vec prejednal a vo veci i rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný touto výhradou
k procesnému postupu súdu prvej inštancie odvolaním uplatnil odvolací dôvod podľa ust. 365 ods. 1
písm. b) C.s.p.

18. Podľa ust. § 177 ods. 1 C.s.p., súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
19. Podľa ust. § 178 ods. 2 C.s.p, predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.
20. Podľa ust. § 183 ods. 1 C.s.p., pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie

môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov
nemôžedostaviťnapojednávanieazároveňodnichnemožnospravodlivožiadať,abysanapojednávaní
nechali zastúpiť.
21. Z obsahu spisu podľa zistenia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie
veci nariadil pojednávanie na deň 10.4.2024, predvolanie na ktoré doručoval žalovanému na jeho

doručovaciu adresu Jedlíkova 9, Košice. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že na tejto adrese
žalovaný preberal súdne zásielky, pričom túto adresu sám označil ako svoju doručovaciu adresu, o čom
ani odvolací súd nemal žiadne pochybnosti. Samotné predvolanie na pojednávanie na termín 10.4.2024
vyhotovil súd prvej inštancie dňa 27.11.2023. Z protokolu o doručovaní predvolania žalovanému vyplýva,
že zásielka obsahujúca predvolanie žalovaného bola podaná na pošte dňa 28.11.2023, prvý pokus

o doručenie bol vykonaný dňa 30.11.2023, opakovaný pokus o doručenie dňa 1.12.2023. Dňa 1.12.2023
bola zásielka uložená na pošte, pričom z dôvodu, že si adresát zásielku neprevzal v odbernej lehote,
bola vrátená súdu, pričom deň, kedy sa zásielka vrátila na súd prvej inštancie – 21.12.2023, sa
považuje za deň doručenia zásielky. Žalovaný teda nepochybne bol na pojednávanie dňa 10.4.2024riadne a tiež s dostatočným časovým predstihom predvolaný. Nakoľko sa žalovaný tohto pojednávania
nezúčastnil bez toho, aby navrhol jeho odročenie, procesne správne súd prvej inštancie rozhodol
o uskutočnení pojednávania v jeho neprítomnosti. Vo vzťahu k uplatnenému odvolaciemu dôvodu

podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. preto možno bez ďalšieho konštatovať, že odvolacia námietka,
vytýkajúca nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie pri predvolávaní žalovaného na
pojednávanie, bola založená na tvrdení odvolateľa, ktoré celkom zrejme nezodpovedá skutočnosti.
22. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami nastolil predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť
právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení,
aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením
je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové
zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý
tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda

v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.
23. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dôvodné uplatnenie ust. § 365 ods. 1 písm. h)
C.s.p. predpokladá, že odvolateľ uvedie nielen všeobecnú výhradu spôsobu právneho posúdenia alebo
namietne, že súd mal použiť inú normu alebo iné jej ustanovenie, ale musí namietať nesprávne právne

posúdenie v kontexte uvedenia vlastnej predstavy o aplikácii konkrétnej právnej normy. Zároveň platí,
že dôvodnými k spôsobu právneho posúdenia veci môžu byt len námietky spôsobu aplikácie práva,
ktoré sú z pohľadu dôvodov napadnutého rozhodnutia podstatné. Je potrebné uviesť, že odvolacie
námietky žalovaného smerujúce k spôsobu právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie ani jedno
z týchto kritérií nesplnili. Z jeho odvolania medziiným nemožno identifikovať, aký prvok spotrebiteľskej

ochrany v spôsobe právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie postráda, ani aký význam pre
rozhodnutievoveciprikladáskutočnosti,žeformulárodstúpeniaodzmluvynemalbyťsúčasťouzmluvnej
dokumentácie. Pokiaľ žalovaný namieta „nadhodnotenosť“ dohodnutej ceny, v odvolaní nijak neuviedol
predovšetkým právne rámce takejto svojej argumentácie. Odvolací súd v tejto spojitosti akcentuje, že
prípadnáneplatnosťdohodyocenemusívyplývaťzaplikácieprávnejnormyanemôžebyťlenvýsledkom

subjektívnej predstavy žalovaného o jej neprimeranosti.
24. Odvolací súd v okolnostiach prípadu na podklade skutkového stavu tak, ako bol zistený súdom prvej
inštancie, a na podklade argumentov uvedených žalovaným v odvolaní nezistil skutočnosti, pre ktoré by
dohoda o cene mala byť v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Len to, že po prevzatí záväzku
v určitej výške žalovaný zmenil svoje nazeranie na jeho výhodnosť, samo osebe dôvod neplatnosti

nezakladá.
25. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. §
191 ods. 1, 2 C.s.p., t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom
prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol

zistenýžiadenlogickýrozpor.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuzhľadiskaskutkových
záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo
že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli
najavo. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá ust. § 220 ods. 2 C.s.p., preto nemožno konštatovať, že
rozsudok trpí nepreskúmateľnosťou.

26. Na dôvažok považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že konkrétnosť odpovede súdu na
nastolené otázky je závislá od konkrétnosti spôsobu ich nastolenia stranou, čo inými slovami znamená,
že len na všeobecne koncipované odvolacie dôvody postačí odvolateľovi poskytnúť všeobecné
vysvetlenie.

27. Z týchto dôvodov odvolací súd ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok ako vo vyhovujúcom
výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom
úspechu žalobcu v spore.
28. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

29. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
30. V súlade s citovanými ustanoveniami zákona odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne
úspešnému žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov odvolacieho konania.31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).