Uznesenie – Hospodárske trestné činy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206010772
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margaréta Jurková Žoldáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7206010772.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej
a sudcov Ing. JUDr. Milana Husťáka a JUDr. Dominiky Volkaiovej, LL.M., na verejnom zasadnutí
konanom dňa 29. októbra 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., C. D., pre trestný čin úverového
podvodu podľa § 9 ods.2, § 250a ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, o odvolaní obhajcu
obžalovaného A. D. proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 13.01.2025 sp. zn. K2-7T/61/2006

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. zamieta odvolanie obhajcu obžalovaného A. D. – E. F. G..

o d ô v o d n e n i e :

Mestský súd Košice rozsudkom zo dňa 13. januára 2025 sp. zn. K2-7T/61/2006 uznal obžalovaného A.
B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D. X, D., adresa na doručovanie: D. H. I. X/ I. J. XX, D.,
uznal vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin úverového podvodu podľa § 250a ods. 1

Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa dopustil tak, že

dňa 11.07.2005 v D., na ul. D. I. XX, v pobočke K. L. J., v snahe vylákať finančné prostriedky, uzavrel
obvinený A. D. zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 120.000,- Sk, pričom pri
uzatváraní úverovej zmluvy predložil falošné potvrdenie o zamestnaní v L.. M. D., hoci obvinený A. D.
v uvedenej firme nebol zamestnaný, splátky úveru nesplatil, čím L.. K. L. J. spôsobili škodu vo výške

2.026,82 eura (63.060,- Sk).

Za to mu súd uložil podľa § 250a ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku trest odňatia slobody
v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku súd výkon uloženého

trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie obhajca obžalovaného A. B.,
C. D. – E. F. G..

Skutočnosti uvedené v skutkovej vete obžaloby a rozsudku sa nezakladajú na pravde. Majú za to,

že skutkový stav veci, pre ktorý bola podaná obžaloba a vydaný rozsudok pre trestný čin úverového
podvodu podľa § 250a ods. l Trestného zákona, účinného v čase spáchania skutku, sa nestal a nie je
trestným činom. Pokiaľ ide o trest, súd rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody v
trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka. Obžalovaný v plnom rozsahu
nesúhlasí s rozsudkom súdu prvého stupňa, nakoľko je tento postavený na nedostatočnom objasnení
veci súdom prvého stupňa, neúplnosti jeho skutkových zistení a najmä na nesprávnom právnom

posúdení zistených skutočností, čo v konečnom dôsledku viedlo k nezákonnému odsúdeniu za skutok,
ktorý nie je trestným činom.Odvolanie podáva z dôvodov uvedených v ustanovení $ 321 ods. l písm. a/, b/, c/ Trestného poriadku.

Podľa § 321 ods. l Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a/ pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b/ pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c/ ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s okolnosťami významnými pre rozhodnutie.

Podľa platnej právnej úpravy každý má právo, aby jeho vec bola prejednaná pred nezávislým súdom,

ktorý vykonáva spravodlivosť rozhodovaním o vine a treste v kontradiktórnom konaní, pričom súd po
vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní sám tieto dôkazy zhodnotí a vo veci rozhodne aj v zmysle
judikovanej praxe súdov SR, stanovísk.

V prípade obžalovaného nemožno popis skutku v obžalobe stavať na domnienkach a nepotvrdených

úvahách.

V rámci procesného dokazovania objasnenie skutkových zistení nedeterminuje náležité zistenie
skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, ktoré poskytuje dostatok potrebných
poznatkov pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Pri objasňovaní skutku na hlavnom pojednávaní nebol potvrdený žiadny priamy dôkaz, ktorý by potvrdil
spáchanie trestnej činnosti kladenej za vinu obžalovanému, ustálenej mestským súdom.

K preukázaniu viny obžalovaného musia existovať dôkazy, respektíve nepriame dôkazy, ktorých súhrn

musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku, v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z
jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, aby obžalovaný mal úmysel a chcel spôsobom uvedeným v Trestnom

zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedeli, že svojím konaním môžu
také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. V skutku
obžaloby absentuje zákonom vyžadovaná objektívna a subjektívna stránka.

Preto nie je možné u obžalovaného hľadať trestnosť, keďže tu absentuje zákonný znak predovšetkým

subjektívnej a objektívnej stránky na žalovanom trestnom čine.

V tejto súvislosti obžalovaný poukazuje na dĺžku konania, a to cca 19 rokov trvajúce trestné konanie,
ktoré na neho veľmi negatívne vplýva.

Orgány činné v trestnom konaní teda mali dĺžku tohto konania výlučne vo vlastných rukách, čo je aj z
priebehu hlavného pojednávania zrejmé.

Trestné konanie, ktoré trvá už dnes takmer vyše devätnásť rokov, je neúmerne dlhé a predstavuje zásah
do práva na spravodlivý súdny proces obžalovaného, ktorý má právo na spravodlivý súdny proces bez

nedôvodných prieťahov.

Preto Slovenská republika ako právny štát nemôže rezignovať na dodržiavanie základných ľudských
práv u nikoho, vrátane páchateľov trestnej činnosti.

Poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane dlhodobo
konštatuje,ževprípadeneúmernedlhéhotrestnéhokonaniavedenéhoprotipáchateľovitrestnejčinnosti
je nevyhnutné toto kompenzovať zohľadnením dĺžky trvania trestného konania pri ukladaní trestu:Európsky súd pre ľudské práva konštatoval neprimeranú dĺžku trestného konania v trvaní 5-6 rokov.
Je zrejmé, že toto trestné konanie je vedené pre rozsiahlu trestnú činnosť, avšak je vedené už takmer
sedemnásť rokov, pričom je vec stále pred vôbec prvým meritómym rozhodnutím súdu prvého stupňa.

V neprimeranej dĺžke trestného konania ide o porušenie Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd, čo potvrdzuje Európsky súd pre ľudské práva napr. v rozhodnutiach
veľkého senátu vo veci: Kudla proti Poľsku, č. 30210/96, Scordino proti Taliansku č. 36813/97, Eckle vs.
Nemecká spolková republika z 15. júla 1982, Morbv vs. Luxenburg zo dňa 1. marca 2003, Memeleaou

vs. Cyprus zo dňa 12. júna 2008, kde vyslovil opakovaný názor, že zmiernenie trestu je právnou
kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv obžalovaného neprimeranou dĺžkou trestného
konania,
-z dôvodu § 9 ods. l písm. g/ Tr. por. s poukazom na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd uplynutie doby viac, ako 8 rokov od vznesenia obvinenia je možné z hľadiska práva
na spravodlivý proces považovať za extrémny prípad, odôvodňujúci zastavenie trestného stíhania /NS

SR 3 Tz 2003 z 13.3.2003, vec OS Bratislava 15 T 6/02, KS Košice, 1T/17/2002 z 31.1.2012/.

Na uvedené reagoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí R 10/2011 (Rozsudok
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa18.03.2010podsp.zn.5To14/2009uverejnenývZbierke
č. 1/2011): „dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému

stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne a neprimerane
presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť
pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 (teraz § 39 ods. 1 Tr. zák.) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom.“

S prihliadnutím na uvedenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva i našich súdov, ako to práve
judikuje Európsky súd pre ľudské práva, v prípade, ak by sa pripustila takáto interpretácia, majú za to,
že by išlo o porušenie ústavy a následne aj dôvod na podanie ústavnej sťažnosti - a teda sa natíska
otázka, či nie je potrebné túto otázku ako prejudiciálnu nechať posúdiť ústavný súd.

Vzhľadom na vyššie uvedené žiadajú, aby Krajský súd v Košiciach v celom rozsahu zrušil rozsudok
Mestského súdu Košice č.k. K2-7T/61/2006 z 12.1.2025 vo výroku o vine a treste a vzhľadom na zásadu
„in dubio pro reo“, podľa § 285 Trestného poriadku oslobodil obžalovaného A. D. (B.) spod obžaloby z
dôvodov podľa písm.a/ nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, podľa písm.

b/ skutok nie je trestným činom.

Na podklade odvolania obhajcu obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Krajský súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je
napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom
nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové
zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo

zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to krajský
súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého
stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Obžalovaný odvolanie podané prostredníctvom obhajcu založil na opakovaných dôvodoch svojej
obhajoby použitej v konaní. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa
v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by ostalo na
odvolacom súde.

Vina obžalovaného musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.
Podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa §
2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivomuváženívšetkýchokolnostíprípadujednotlivoajvichsúhrneadospelklogickyodôvodnenýmskutkovým
zisteniam.

Skutočnosť, že obžalovaný sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť krajský súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že
v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je
nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu
prvého stupňa.

V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obhajcu obžalovaného smerujú primárne do
oblasti skutkových zistení a k dĺžke konania. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam,
spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením
rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú

(pre neho priaznivú a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci.
Až následne z uvedených skutkových (procesných) výhrad vyvodzuje záver o nesprávnom právnom
posúdení skutku, resp. o inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.

Z analýzy odôvodnenia odvolania obžalovaného vyplýva, že v podstate len opakuje, prípadne čiastočne

modifikuje svoju obhajobu použitú v trestnom konaní. Krajský súd však rovnako ako súd prvého
stupňa po dôkladnom preštudovaní predloženého spisového materiálu dospel k právnemu záveru, že
skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, sa stal, napĺňa všetky znaky
skutkovej podstaty zločinu podvodu podľa § 250a ods.1 Tr. zák. a dopustil sa ich obžalovaný. Všetky
vykonané dôkazy a okolnosti z nich vyplývajúce vo svojom súhrne (na ktoré poukázal prvostupňový

súd) odôvodňujú záver, že zavinenie obžalovaného na spáchaní skutku je bez akýchkoľvek dôvodných
pochybností preukázané a vyvracajú obranu obžalovaného produkovanú v priebehu trestného konania.

Prvostupňový súd v zmysle záverov uznesenia Krajského v súdu Košiciach 7To/85/2015 zo dňa
12.11.2015 vec znova prejednal a rozhodol, pričom s ohľadom na skutočnosť, že trestné stíhanie

obžalovaného B. M. bolo zastavené, pretože zomrel a tak dokazovanie ohľadom vzájomnej dohody
obžalovaných, vzhľadom na danú situáciu nebolo naďalej potrebné. Súd tak nepovažoval vypracovanie
kontrolného znaleckého posudku, aj na skutočnosť či na potvrdení na č.l. 24 sa nachádza podpis
obžalovaného B. M. na preukázanie vzájomnej dohody obžalovaných naďalej za potrebné.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie a to prečítaním zápisnice splnomocnenca
poškodeného B. B. M., zápisnicou o výsluchu obžalovaného D. zo dňa 20.11.2007 na č.l. 105, výpoveď
obžalovaného E. M. zo dňa 20.11.2007 na č.l. 106, časť zápisnice o výsluchu svedkyne M. N. zo dňa
20.11.2007 na č.l. 105.

Ďalej bolo vykonané dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to rozhodcovského rozsudku sp.zn. 85
RK-181/06-MM z 16.5.2006 na č.l. 85, znaleckého posudku č. 70/2011 na č.l. 118 (za účelom zistenia, či
sporný text a číselné zápisy na potvrdení o zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zo dňa 4.7.2005
písala, resp. nepísala M. N.), zápisnicou o výsluchu svedka O. B. B. na č.l. 11-16, zmluvou o úvere
na č.l. 23-46 s prílohami a vykonal dokazovanie ohľadom zistenia jeho aktuálnych pomerov a odpisom

registra trestov.

Obžalovaný A. B. (C. D.) uviedol, že v roku 2005 bol vo finančnej tiesni preto, že je gamblér a potreboval
vrátiť finančné prostriedky vo výške 60.000,- Sk. Jeden jeho známy ho nakontaktoval na pani N. z firmy
K. s tým, že ona mu vybaví finančné prostriedky. Asi o týždeň sa stretol s pani N. v podniku B. aj so svojim

známym. Pani N. odovzdal občiansky preukaz a výpis z účtu s tým, že ostatné veci zabezpečí ona.
Asi o mesiac mu bol úver poskytnutý. Keďže v tom čase bol nezamestnaný požiadal o odklad splátok
úveru, ktoré mu sľúbila pani N.. Keďže opäť bol bez práce, splátky nemohol uhrádzať, po čase chcel
opäť vyplatiť jednu splátku, avšak pani N. mu povedala, že musí splatiť celú požičanú čiastku. Pokiaľide o už nebohého B. M. toho osobne nepozná. Podľa jeho názoru pani N. sa osobne poznala s ním
a cez jeho firmu zabezpečovala ľuďom pôžičky. Obžalovaný uhradil splátku 3.000,- Sk, o čom doložil
aj doklad do spisu (na č.l. 109).

Svedkyňa M. N. uviedla, že pri vybavovaní úveru pre obžalovaného A. D. nebol prítomný žiadny
sprostredkovateľ, že jednal osobne s obžalovaným A. D. a že všetky doklady na poskytnutie pôžičky
jej priniesol on, teda vrátane potvrdenia od zamestnávateľa firmy M., ktoré mal vystaviť obžalovaný
B. M.. Svedkyňa telefonicky si u firmy M. overila, že obžalovaný A. D. tam pracuje a jeho mesačný

príjem činil okolo 19.000,- Sk. Osobne s obžalovaným B. M. sa nestretla, ale telefón jej zdvihol človek,
ktorý uviedol, že je konateľom firmy a potvrdil jej údaje, ktoré sa týkali zamestnania obžalovaného
A. D.. Následne svedkyňa podrobne uviedla, ktoré písomnosti vypisovala ona a ktoré podpisoval D..
Jednoznačne uviedla, že nevypisovala potvrdenie zamestnávateľa o výške pracovného príjmu a ani sa
nepodpisovala za obžalovaného D..

Svedok zástupca poškodenej strany K. B. B. M. uviedol, že vo veci už bolo konané rozhodcovskou
komisiou, kde bolo vykonané aj rozhodcovské konanie a rozhodnuté vo veci o náhrade škody, a
preto si náhradu škody voči obžalovaným neuplatňujú. Uvedená skutočnosť vyplýva aj rozhodcovského
rozsudku sp.zn. 85 RK-181/06-MM z 16.5.2006 na č.l. 85.

Svedok B. B. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní 2.3.2006 na č.l. 11-16 uviedol, že na základe
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11.7.2005,
č. XXXXXXXXXX, predložených osobných dokladov, potvrdenia zamestnávateľa o výške príjmu
zamestnanca, bo A. D. poskytnutý revolvingový úver vo výške 120.000,- Sk, v ktorom sú zarátané
poplatky za uzatvorenie zmluvy a zmluvná odmena, pričom na účet uvedený na zmluve bola dňa

13.7.2005 spoločnosťou K., L. zaslaná finančná čiastka vo výške 66.060,- Sk. Úver bol spracovaný M.
N.. Pri spracovaní úveru, doklady preverovala p. N., tie boli následne preverované centrálou spoločnosti.
Menovaný sa zaviazal, že úver bude splácať podľa splátkového kalendára po dobu 24 mesiacov so
splátkou vo výške 5.000,- Sk so splatnosťou k 25. dňu v mesiaci. Nakoľko klient sa dostal do omeškania
s prvou splátkou, bol oslovený písomnou formou, následne kontaktovaný p. N.. Nakoľko nedochádzalo

k úhradám, bol oslovený zamestnávateľ klienta za účelom realizovania zrážok zo mzdy, následným
šetrením bolo zistené, že A. D. v danej spoločnosti nebol zamestnaný.

Zmluva o úvere, ako aj jej prílohy sa nachádza na č.l. 23-46,kde z jej obsahu na č.l. 42 vyplýva, že kto
bol konateľom spoločnosti M. D. L. v čase spáchania skutku. Na č.l. 24 sa nachádza potvrdenie firmy

M. D., L. o výške pracovného príjmu obžalovaného A. D., na ktorom sa nachádza podpis. Zároveň z č.l.
27 vyplýva, že dňa 13.7.2005 poškodená spoločnosť vyplatila na účet obžalovaného A. B. (C. D.) sumu
vo výške 2.192,79 eur (66.060,- Sk).

Trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods.1 Tr.zák. sa dopustí ten, kto vyláka od iného úver

tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru.

Skutková podstata trestného činu úverového podvodu vyžaduje úmyselné zavinenie s tým, že postačuje
aj nepriamy úmysel. Úmyselným zavineným páchateľa musia byť pokryté všetky znaky skutkovej
podstaty trestného činu podvodu, t.j. konanie (uvedenie iného do omylu, resp. využitie omylu iného),

následok (škoda na cudzom majetku a obohatenie páchateľa alebo iného), ako aj príčinný vzťah medzi
konaním a spôsobeným následkom.

Aj pri tomto trestnom čine podvodu platí, že okolnosti subjektívneho charakteru možno spravidla
dokazovať len nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho

(logického) myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených
Trestným zákonom, pričom záver o subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti,
ktoré nastali až po spáchaní trestného činu. Tak tomu bolo aj v prípade obžalovaného, ktorému bolo
bez pochybností preukázané z výpovedí vyššie uvedených svedkov, poškodeného a listinných dôkazov
a znaleckého posudku, že obžalovaný dňa 11.07.2005 v D., H. P. D. I. XX, v pobočke K. L. J., v

snahe vylákať finančné prostriedky, uzavrel obvinený A. B. (C. D.) zmluvu o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX na sumu 120.000,- Sk, pričom pri uzatváraní úverovej zmluvy predložil falošné
potvrdenie o zamestnaní v L.. M. D., hoci obvinený A. D. v uvedenej firme nebol zamestnaný, splátky
úveru nesplatil, čím L.. K. L. J. spôsobili škodu vo výške 2.026,82 eur (63.060,- Sk). Na základe vyššieuvedených dôkazov má aj krajský súd za preukázané, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné
znaky prečinu úverového podvodu podľa § 250a ods.1 Tr.zák. Správne postupoval mestský súd aj pri
ukladaní trestu obžalovanému, keď uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej

sadzby vo výmere 3 (troch) mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na kratšiu skúšobnú dobu,
a to v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Vzhľadom na námietky obhajoby a obžalovaného A. D., že svedkyňa N. konala cez tretiu osobu vo
viacerých prípadoch a že všetky doklady, ktoré súviseli s pôžičkou mala vypísať ona a nie obžalovaný

A. D., ako to tvrdila svedkyňa, bol vo veci vypracovaný grafologický posudok (posudku č. 70/2011 na
č.l. 118) na základe uznesenia okresného súdu, z ktorého vyplýva, že s vysokou pravdepodobnosťou
údaje na jednotlivých dokladoch nepísala svedkyňa N.. K ďalším sťažnostným námietkam týkajúcim sa
dĺžky konania krajský súd uvádza, že v prípade obžalovaného sa koná ako proti ušlému a dĺžka konania
bola zohľadnená súdom pri ukladaní trestu.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že odvolanie obhajcu obžalovaného A. B., C. D.
– E. F. G. postupom podľa § 319 ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.