Uznesenie – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Cbi/3/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109203454
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6109203454.6

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu A. B. C., nar.
XX. XX. XXXX bytom D. XX, XXX XX E., práv. zast. advocatius s. r. o., so sídlom Palackého 12, 814
99 Bratislava, IČO: 36 868 752, proti žalovanému JUDr. Ivanovi Dlhopolcovi, so sídlom kancelárie
Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť, akciová
spoločnosť "v konkurze", so sídlom Vajanského 16, 984 01 Lučenec, IČO: 35 687 533, v konaní

o vylúčenie majetku žalobcu z konkurznej podstaty úpadcu, rozhodujúc o sťažnosti proti výške trov
konania, takto

r o z h o d o l :

Súd s?ažnos? žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica e. k. 14Cbi/3/2009-981 zo doa
14. 06. 2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06. 03. 2009 domáhal vylúčenia majetku, a to garáže č. 059

nachádzajúcej sa na 1. p bytového domu na Zámockej ulici č. 24, 26, 28, súpisné č. XXXX, postavenej
na parc. č. 835/47, 835/51 a 835/53, vchod Zámocká/C, obec Bratislava, štát SR, zapísanej na LV
č. XXXX, k. ú. E. D., zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa F. B., F.: XX XXX XXX,
v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/18/2007. Súd vo
veci rozhodol uznesením č. k. 14Cbi/3/2009-937 zo dňa 08. 12. 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 10. 01. 2023 tak, že konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči

žalovanému. O výške trov konania rozhodol súdny úradník uznesením č. k. 14Cbi/3/2009-981 zo dňa
14. 06. 2024 tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 659,60 Eur, keď pri
rozhodovaní o výške nároku žalobcov na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 2 CSP vychádzal
z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška"), kedy
základnúsadzbutarifnejodmenyadvokátazajedenúkonprávnejslužbyurčilvovýške1/13výpočtového

základu z dôvodu, že predmetom konania vo veci samej je určenie, či sa vec vylučuje z konkurznej
podstaty, ide teda o nepeňažný charakter veci. Excindačnú žalobu je potrebné odlišovať od žaloby
na určenie vlastníckeho práva, nakoľko súd tu otázku vlastníckeho práva rieši iba ako predbežnú a
rozhodnutie nemôže byť podkladom na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nakoľko
sa v ňom zodpovedá iba otázka príslušnosti veci ku konkurznej podstate a nepredstavuje konečnú
úpravu pomerov medzi stranami čo do určenia vlastníka veci, je potrebné ho považovať za konanie s

neoceniteľnou hodnotou veci.

2. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 14Cbi/3/2009-937 zo dňa 08. 12. 2022 konanie zastavil
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10. 01. 2023.

3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 14Cbi/3/2009-981 zo dňa 14. 06. 2024 uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 659,60 Eur a zaplatiť ich právnemuzástupcovi žalobcu na účet vedený v G. H., B., IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v lehote
do troch dní od doručenia tohto rozhodnutia.

4. Dňa 16. 07. 2024 podal žalobca v zákonnej lehote na súd sťažnosť voči uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 14Cbi/3/2009-981 zo dňa 14. 06. 2024 o výške trov konania v celom
rozsahu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu porušenia zásady predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia a rozhodovania, z dôvodu porušenia práva na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a navrhol zmeniť rozhodnutie v zmysle návrhu žalobcu zo dňa 10. 03. 2023. Sťažnosť

odôvodnil s poukazom na priznanie výšky trov v rozpore s ust. § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods.
2 vyhlášky a s poukazom na porušenie zásady predvídateľnosti súdneho rozhodnutia vo vzťahu k
rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1Cbi/3/2011 zo dňa 10. 10. 2013, Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 61Cbi/3/2012 zo dňa 11. 06. 2014, Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
61Cbi/4/2009-831 zo dňa 10. 11. 2010, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/21/2011 zo
dňa 10. 08. 2011, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/48/2012 zo dňa 04. 04. 2013.

Žalobca ďalej namieta porušenie práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pričom poukazuje
na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 311/07, II. ÚS 410/06, Európskeho súdu pre
ľudské práva. Uznesenie Okresného súdu o trovách nie je dostatočne odôvodnené a nie je presvedčivé,
keďže neuvádza dostatočne jasne dôvody, na ktorých je založené a jednoznačne nedáva procesnej
strane žalobcu najavo, že bola vypočutá. Naviac Okresný súd v uznesení o trovách nijako neodôvodnil

odklon od ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít pri hľadaní východiskových princípov pre
ustálenie skutočného predmetu sporu a skúmaní dopadu výsledku sporu na sporové strany, čím porušil
princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a rozhodovania. K nepriznaniu odmeny
za vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 19. 03. 2009 žalobca uviedol, že v zmysle uloženej povinnosti v
sudcovskej lehote doručil okresnému súdu svoje vyjadrenie k veci a uplatnil si svoje právo, v zmysle

ktorého vyjadril nesúhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a nevzdal sa práva na verejné
prejednanie veci. Vyjadrenie sporovej strany k procesnej stránke veci nevylučuje predpoklad, že sa
zároveň jedná o úkon, prostredníctvom ktorého strana uplatňuje alebo bráni svoje právo v konaní.
Sťažovateľ tiež uviedol, že skutočným obsahom a účelom excindačného konania bolo zamedzenie
zmenšenia majetku žalobcu v súpisovej výške hodnoty nehnuteľnosti zverejnenej v obchodnom vestníku

vo výške 28.828,92 Eur. Vylučovacia žaloba nie je žalobou určovacou, ale žalobou na plnenie (súd
rozhoduje o vylúčení konkrétneho majetku s určitou hodnotou z konkurznej podstaty).

5. Žalovaný sa k sťažnosti žalobcu nevyjadril.

6.Podľa§239ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"CSP"),protiuzneseniu
súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

7. Podľa § 240 CSP, sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

8. Podľa § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

9. Podľa § 243 CSP, v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ

domáha.

10. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1, 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

13. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, aka) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami,
b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo

c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo
slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

14. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky, celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej

odmeny stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov
právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

15. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a

hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

16. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (§ 248, § 12 CSP) po zistení, že sťažnosť
žalobcu bola podaná oprávnenou osobou (§ 240 CSP), v zákonnej lehote (§ 242 CSP), skôr ako
mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podanej sťažnosti, musel sa zaoberať

naplnením formálnych podmienok pre jej podanie, medzi nimi prednostne otázkou či sťažnosť obsahuje
požadované náležitosti (§ 243 CSP) a dospel k záveru, sťažnosť obsahuje náležitosť v čom sa postup
alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a je o nej možné rozhodnúť.

17. Súd preskúmal sťažnosť podanú žalobcom a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná a preto ju

v súlade s § 250 ods. 1 CSP zamietol. Žalobca vo svojej sťažnosti argumentoval predovšetkým tým, že
súdprirozhodovaníovýškenárokužalobcovnanáhradutrovkonaniapodľaust.§262ods.2CSPnemal
vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale mal na priznanie výšky trov aplikovať ustanovenia
§ 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 vyhlášky, kedy považoval vylučovaciu žalobu za žalobu na plnenie
a predmet sporu za oceniteľný peniazmi. Sudca sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil, keď sa plne

pridržiava uznesenia Ústavného súdu č. k. II. ÚS 65/2024-20 z 29. februára 2024, na ktoré odkazuje a
keď má za to, že závery uvedeného uznesenia sú použiteľné aj na toto konanie. Ako uviedol aj žalobca,
Ústavný súd SR sa už viackrát vyjadril k aplikácii § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky a k významu najmä v
ňom uvedeného slovného spojenia "ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch".
Vyjadriť hodnotu predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným obsahom predmetu konania, t.j.

s tým, aké účinky má pre účastníkov (resp. strany sporu) meritórne rozhodnutie súdu v tomto konaní,
resp. aký vplyv má na zmenu hmotnoprávneho postavenia účastníkov tohto konania (II. ÚS 492/2013,
IV. ÚS 187/2018, I. ÚS 92/2020, I. ÚS 111/2020, III. ÚS 91/2023). K charakteru konania o vylúčenie veci z
konkurznej podstaty ako osobitného konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, jeho odlíšenia
od žaloby o určenie vlastníckeho práva, ako aj k potrebe vysporiadania sa s otázkou vlastníckeho

práva k vylučovanej veci len ako o predbežnej otázke v rámci rozhodovania o vylučovacej žalobe (za
predpokladu, že to má pre rozhodnutie vo veci právny význam) sa už opakovane vyjadroval najvyšší
súd napr. v rozsudku sp. zn. 1Obo/7/2017 z 30. januára 2018, v uznesení sp. zn. 2Obdo/75/2020 z 28.
decembra 2020, v uznesení sp. zn. 2Obo/1/2021 z 28. októbra 2021, v rozsudku sp. zn. 2Obo/5/2022
z 26. apríla 2023. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí poukázal tiež na to, že v niektorých starších

rozhodnutiach najvyššieho súdu (napr. uznesenie sp. zn. 4Obo/173/2007 z 28. mája 2008, rozsudok sp.
zn. 2Obo/123/2008 z 15. októbra 2008, rozsudok sp. zn. 4Obo/5/2014 z 19. novembra 2013) je možné
stretnúť sa aj s právnym názorom, že ide o žalobu na plnenie. Sudca vyhodnotil, že tieto rozhodnutia a
v nich vyslovený právny názor, už boli prekonané novšími rozhodnutiami.

18. Ústavný súd v uvedenom uznesení č. k. II. ÚS 65/2024-20 z 29. februára 2024 konštatoval,
že vyhláška rozlišuje, kedy je predmet právnej služby, o ktorom prebieha civilný proces, oceniteľný
(vyjadriteľný) v peniazoch (§ 10 ods. 2 vyhlášky) a kedy tomu tak nie je (§ 11 ods. 1 vyhlášky), pričom
zásadný význam má otázka, ktoré z dvoch možných ustanovení vyhlášky pre výpočet základnej sadzby
tarifnej odmeny advokáta sa má aplikovať v konkrétnej veci. Za peniazmi oceniteľný predmet konania

sú považované predovšetkým spory, v ktorých ide o určenie vlastníckeho práva k veci. Naopak, za
peniazmi neoceniteľný predmet konania sa považujú napríklad konania o určenie neplatnosti právneho
úkonu, konania o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok alebo incidenčné konania (III.
ÚS 91/2023). V otázke oceniteľnosti predmetu konania na účely určenia tarifnej hodnoty veci je vždypotrebné vychádzať z konkrétnych okolností každej jednotlivej veci. Účelom vylučovacej žaloby je
dosiahnuť vylúčenie určitého majetku zo súpisu konkurznej podstaty a predísť jeho speňaženiu. V
takomto konaní sa zisťuje, či je daný dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu a rozhodnutím súdu sa na

účely konkurzu vymedzuje príslušnosť majetku ku konkurznej podstate, resp. sporná vec sa vylučuje zo
súpisu. Všeobecný súd vo vylučovacom konaní rieši výhradne otázku, či vec bola zaradená do súpisu
oprávnene alebo nie. O práve založenom predpismi hmotného práva (teda o tom, kto je vlastníkom veci,
ktorá bola správcom zaradená do súpisu podstaty) sa súd vyjadruje len ako o prejudiciálnej otázke v
odôvodnení svojho rozhodnutia, ak to je podstatné z hľadiska rozhodnutia o vylúčení spornej veci z

konkurznej podstaty. Žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je tak svojou povahou procesnou
žalobou a spravuje sa procesnými predpismi. Prípadné vyhovenie žalobe nemá pre žalobcu žiadne
hmotnoprávne účinky (nenadobúda vlastnícke právo k vylučovaným veciam originálnym a ani iným
spôsobom). S ohľadom na túto skutočnosť potom cena veci, o vylúčenie ktorej ide, nemá v takom
konaní určujúci význam. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že najvyšší súd sa tarifnou odmenou v konaní
o vylúčenie veci z konkurznej podstaty vyjadril už v uznesení sp. zn. 3Obo/262/2007 z 28. októbra

2008, kde konštatoval, že konanie o vylučovacej žalobe treba z hľadiska určenia tarifnej odmeny za
úkon právnej služby považovať za také konanie, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch, preto
úspešnému účastníkovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou
veci. Predmetom tohto konania nie je peňažné plnenie, ale uloženie konkrétnej povinnosti. Podobný
názor vyslovil najvyšší súd aj v neskorších rozhodnutiach, napr. vo veci sp. zn. 1Obdo/14/2012 z 15.

mája 2013 a sp. zn. 5Obo/75/2009 z 29. apríla 2010, v ktorých zdôraznil, že vylúčenie veci z konkurznej
podstaty je osobitným konaním v zmysle ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorom
súd nerozhoduje o tom, kto je vlastníkom veci, ktorá bola správcom zaradená do súpisu podstaty, ale
rieši výhradne otázku, či vec bola zaradená do súpisu oprávnene alebo nie. Ide teda o spor, ktorého
predmet nie je oceniteľný peniazmi. S poukazom na uvedené má súd za to, že žalobcovi bola správne

priznaná náhrada trov konania v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, pretože uvedená excindačná
žaloba je určovacou žalobou, ktorej výsledkom môže byť vylúčenie majetku zo súpisu a predmetom
konania nie je peňažné plnenie, ale rieši sa výhradne otázka, či vec bola zaradená do súpisu oprávnene
alebo nie, pričom cena veci, o vylúčenie ktorej ide, nemá v tomto konaní určujúci význam, spor je
potrebné považovať za konanie s neoceniteľnou hodnotou veci. Ako správne uviedol aj žalobca, účelom

tejto vylučovacej žaloby bolo dosiahnuť vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty a predísť jeho
speňaženiu. Avšak vo vylučovacom konaní sa rieši výhradne otázka, či vec bola zaradená do súpisu
oprávnene alebo nie, nenadobúda sa vlastnícke právo k vylučovanej veci. Predmetom tohto konania nie
je peňažné plnenie, ale uloženie konkrétnej povinnosti a preto cena veci, o vylúčenie ktorej ide, nemá v
takom konaní určujúci význam. Toto konanie z hľadiska určenia tarifnej odmeny za úkon právnej služby

treba považovať za také konanie, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch, a tak úspešnému
žalobcovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci.

19. V súvislosti s rozhodnutiami, na ktoré žalobcovia poukázali a ktoré pripojili aj k sťažnosti, kedy
tvrdili porušenie princípu právnej istoty, súd uvádza, že išlo o rozhodnutia prvoinštančného okresného

súdu a rozhodnutia odvolacieho súdu. Obsahom princípu právnej istoty v Civilnom sporovom poriadku
(čl. 2 ods. 2 CSP) je ochrana legitímneho očakávania strany v to, že jeho vec bude rozhodnutá v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Týmito sú z vnútroštátnych súdov
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyaNajvyššísúdSlovenskejrepubliky.Dotejtoskupinynepatriaokresné
súdy, konajúce v prvej inštancii, ani odvolacie súdy. Súdna prax okresných súdov, ani ak by bola

ustálená, nespadá do ochrany legitímneho očakávania sporovej strany tak, ako je výslovne normatívne
vymedzenávčl.2ods.2CSP.Pretoanivprípade,akokresnýsúddospejekodlišnémuprávnemunázoru
v porovnaní s iným rozhodnutím okresného súdu, nevyžaduje sa dôkladné a presvedčivé odôvodnenie
tohto odklonu tak, ako je tomu v prípade odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít (čl. 2 ods. 2 a 3 CSP). Napriek tomu súd však uvádza, že v skutkovo obdobných veciach nie je

ani len na úrovni súdov prvej inštancie ustálená súdna prax, keď v skutkovo obdobných veciach než na
aké poukazovali žalobcovia boli vydané aj rozhodnutia s odlišným právnym záverom, na čo poukazuje aj
Ústavný súd SR v uvedenom rozhodnutí č.k. II. ÚS 65/2024-20 z 29. februára 2024, v ktorom vyslovil, že
Ústavný súd si je vedomý toho, že rozhodovanie všeobecných súdov v otázke oceniteľnosti predmetu
sporu pre účely výpočtu trov právneho zastúpenia je "pestré" a všeobecné súdy podobné situácie

posudzujú rozdielne, zvlášť pokiaľ ide o určovacie žaloby. Napriek tomu, že ústavnému súdu neprislúcha
zjednocovať judikatúru všeobecných súdov, má sudca za to, že v uvedenom novom rozhodnutí poukázal
ústavný súd na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp. zn. 3Obo/262/2007 z 28. októbra 2008, sp.zn. 1Obdo/14/2012 z 15. mája 2013 a sp. zn. 5Obo/75/2009 z 29. apríla 2010, z ktorých sa má pri určení
tarifnej odmeny za úkon právnej služby v konaniach o vylučovacej žalobe vychádzať.
20. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia súd uvádza, že súdny úradník sa

vysporiadal s tým, čo tvorí predmet sporu a s dopadom výsledku sporu na sporové strany, keď sa
zodpovedáotázkapríslušnostivecikukonkurznejpodstatearozhodnutienepredstavujekonečnúúpravu
pomerov medzi stranami čo do určenia vlastníka veci, ale účinky sa prejavia iba v prebiehajúcom
konkurze. Keďže žalobca pri argumentácii ohľadom oceniteľného predmetu konania vychádzal iba
z rozhodnutí Okresných a Krajských súdov, uznesenie nemuselo obsahovať dôkladné odôvodnenie

odklonu. Rozhodnutia súdov nižších inštancií nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Súdny úradník
stručne, ale jasne vysvetlil potrebu považovať excindačné konanie za vec s neoceniteľnou hodnotou
veci. Aj z § 236 CSP vyplýva, že uznesenie obsahuje iba stručné odôvodnenie.

21. K nepriznaniu odmeny za vyjadrenie na výzvu súdu zo dňa 19. 03. 2009 súd v zhode s uznesením
Ústavného súdu Slovenskej republiky (III. ÚS 481/2015) uvádza, že trovy vynaložené účastníkom

konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich
vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana
proti takému tvrdenému nároku. Vyjadrenie sporovej strany k procesnej stránke veci síce nevylučuje
predpoklad, že sa môže jednať o úkon, prostredníctvom ktorého strana uplatňuje alebo bráni svoje
právo v konaní, avšak predmetný úkon nevznikol v súvislosti s uplatňovaním práva, nepresadzuje sa

ním uplatnený nárok.

22. Vzhľadom na to, že súd nezistil pochybenie v rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
14Cbi/3/2009-981 zo dňa 14. 06. 2024, v zmysle vyššie uvedeného rozhodol
o sťažnosti bez nariadenia pojednávania v zmysle § 249 CSP a sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 250

ods. 1 CSP zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP).