Uznesenie – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 61Cbi/3/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109203459
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6109203459.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcov 1/ A. B. C., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX C., 2/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXX/
XX, XXX XX C., spoločne právne zast. advocatius s. r. o., so sídlom Palackého 12, 814 99 Bratislava,
IČO: 36 868 752, proti žalovanému JUDr. Ivan Dlhopolec, so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen,
značka správcu S1475, IČO: 48 485 357, správca konkurznej podstaty úpadcu Zámocká spoločnosť,

akciová spoločnosť "v konkurze", so sídlom Vajanského 16, 984 01 Lučenec, IČO: 35 687 533, o
vylúčenie majetku zo súpisu oddelenej podstaty úpadcu, rozhodujúc o sťažnosti proti výške trov konania,
takto

r o z h o d o l :

Súd s?ažnos? žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica e.k. 61Cbi/3/2009-902 zo doa
24. 07. 2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06. 03. 2009 domáhali proti
žalovanému určenia, že majetok, ktorý je zapísaný do súpisu oddelenej podstaty úpadcu, a to byt č. 61-
a, nachádzajúci sa na 5. poschodí bytového domu na Zámockej ulici č. 24, 26, 28, súpisné č. XXXX,
postaveného na parc. č. 835/47, 835/51 a 835/53, vchod Zámocká/B, obec Bratislava, štát Slovenská
republika, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. F. B. a garáž č. 015, nachádzajúca sa v suteréne bytového
domu na Zámockej ulici č. 24, 26, 28, súpisné č. XXXX, postavenej na parc. č. 835/47, 835/51 a 835/53,

vchod Zámocká/B, obec Bratislava, štát Slovenská republika, zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. F. B.,
je vylúčený zo súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa G. H., G.: XX XXX XXX,
v konkurznom konaní sp. zn. 2K/18/2007 vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica na majetok
úpadcu Zámocká spoločnosť, akciová spoločnosť "v konkurze", IČO: 35 687 533. Súd vo veci rozhodol
uznesením č.k. 61Cbi/3/2009-743 zo dňa 23. 02. 2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03. 2023
tak, že konanie zastavil a žalobcom proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

O výške trov konania rozhodol súdny úradník uznesením č.k. 61Cbi/3/2009-902 zo dňa 24. 07. 2024
tak, že žalovaného zaviazal povinnosťou nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 632,76 eur, keď pri
rozhodovaní o výške nároku žalobcov na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 2 CSP vychádzal
z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len "vyhláška"), kedy
základnúsadzbutarifnejodmenyadvokátazajedenúkonprávnejslužbyurčilvovýške1/13výpočtového

základu z dôvodu, že predmetom konania vo veci samej je určenie, či sa vec vylučuje z konkurznej
podstaty, ide teda o nepeňažný charakter veci. Excindačnú žalobu je potrebné odlišovať od žaloby
na určenie vlastníckeho práva, nakoľko súd tu otázku vlastníckeho práva rieši iba ako predbežnú a
rozhodnutie nemôže byť podkladom na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Nakoľko
sa v ňom zodpovedá iba otázka príslušnosti veci ku konkurznej podstate a nepredstavuje konečnú
úpravu pomerov medzi stranami čo do určenia vlastníka veci, je potrebné ho považovať za konanie s

neoceniteľnou hodnotou veci.2. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 61Cbi/3/2009 zo dňa 23. 02. 2023 konanie zastavil
a priznal žalobcom proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03. 2023.

3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 61Cbi/3/2009-902 zo dňa 24. 07. 2024 uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom trovy konania vo výške 632,76 Eur a zaplatiť ich právnemu
zástupcovi žalobcov na účet vedený v I. C., H., IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to v lehote
do troch dní od doručenia tohto rozhodnutia.

4. Dňa 19. 08. 2024 podali žalobcovia v zákonnej lehote na súd sťažnosť voči uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi/3/2009-902 zo dňa 24. 07. 2024 o výške trov konania v celom
rozsahu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu porušenia zásady predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia a rozhodovania, z dôvodu porušenia práva na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a navrhli zmeniť rozhodnutie v zmysle návrhu žalobcov zo dňa 05. 09. 2023. Sťažnosť

odôvodnili s poukazom na priznanie výšky trov v rozpore s ust. § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods.
2 vyhlášky a s poukazom na porušenie zásady predvídateľnosti súdneho rozhodnutia vo vzťahu k
rozsudkom Okresného súdu Bratislava č.k. 1Cbi/3/2011 zo dňa 10.10.2013, Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 61Cbi/3/2012 zo dňa 11.6.2014, Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 27Cbi/8/2011 zo
dňa 09.11.2011, Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 61Cbi 4/2009-831 zo dňa 10.11.2010, Krajského

súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoKR/21/2011 zo dňa 10.8.2011, Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
43CoKR/48/2012 zo dňa 4.4.2013. Okresný súd nerozhodujúc o tom, či pohľadávka priznaná ako trovy
úspešného účastníka v konaní je pohľadávkou proti podstate, svojim nesprávnym procesným postupom
znemožnil žalobcom faktickú vykonateľnosť daného rozhodnutia, čím im odňal právo na prístup k
spravodlivému súdnemu procesu. Žalobcovia ďalej namietajú porušenie práva na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, pričom poukazujú na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS
311/07, II. ÚS 410/06, Európskeho súdu pre ľudské práva. Uznesenie Okresného súdu o trovách nie
je dostatočne odôvodnené a nie je presvedčivé, keďže neuvádza dostatočne jasne dôvody, na ktorých
je založené a jednoznačne nedáva procesnej strane na strane žalobcov najavo, že bola vypočutá.
Naviac Okresný súd v uznesení o trovách nijako neodôvodnil odklon od ustálenej judikatúry najvyšších

súdnych autorít pri hľadaní východiskových princípov pre ustálenie skutočného predmetu sporu a
skúmaní dopadu výsledku sporu na sporové strany, čím porušil princíp právnej istoty a predvídateľnosti
súdneho rozhodnutia a rozhodovania. Žalobcovia uviedli, že rozhodnými kritériami pre aplikáciu ust. §
10 ods. 2 vyhlášky pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania sú a) kritérium skutočného predmetu
konania, nepostačuje konštatovanie, že sa jedná "o vylúčenie veci z konkurznej podstaty", a) kritérium

potencionálneho výsledku a dopadu pre obe strany sporu, pričom takým následkom pre žalobcov
je zmenšenie ich majetku alebo na strane druhej, uspokojenie veriteľov. K nepriznaniu odmeny za
vyjadrenie zo dňa 30. 03. 2009 vo výške polovice základnej sadzby tarifnej odmeny žalobcovia uviedli,
že podanie žalobcov zo dňa 30. 03. 2009 bolo vyjadrením na výzvu súdu zo dňa 16. 03. 2009, v
zmysle ktorej okresný súd vyzval žalobcov k predloženiu všetkých dôkazov na preukázanie tvrdení

navrhovateľov, v lehote 15 dní od dňa doručenia žiadosti. Konanie sp. zn. 61Cbi/3/2009 je sporom
vyvolaným alebo súvisiacim s konkurzom a ku dňu 30. 03. 2009 ešte nebolo vo veci sp. zn. 61Cbi/3/2009
vytýčené prvé pojednávanie, preto ku dňu 30. 03. 2009 žalobcom nevznikla ani len povinnosť opísať
a označiť dôkazy uvedené v žalobe. Povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení trvala
žalobcom najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí. Sťažovatelia tiež uviedli, že

skutočným obsahom a účelom excindačného konania bolo zamedzenie zmenšenia majetku žalobcov
v súpisovej výške hodnoty nehnuteľnosti zverejnenej v obchodnom vestníku vo výške 219.212,64
Eur. Vylučovacia žaloba nie je žalobou určovacou, ale žalobou na plnenie (súd rozhoduje o vylúčení
konkrétneho majetku s určitou hodnotou z konkurznej podstaty).

5. Žalovaný sa k sťažnosti žalobcov nevyjadril.

6. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p.") proti
uzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,jeprípustnásťažnosť.

7. Podľa § 240 C. s. p. sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

8. Podľa § 242 C. s. p., sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.9. Podľa § 243 C. s. p., v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ

domáha.

10. Podľa § 248 C. s. p., o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 C. s. p., súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia

pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť
dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník
viazaný právnym názorom súdu.

13. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak
a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami,
b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo

c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo
slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

14. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky, celková výška tarifnej odmeny sa určí súčinom základnej sadzby tarifnej

odmeny stanovenej podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov
právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

15. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí

poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

16. Okresný súd Banská Bystrica ako súd prvej inštancie (§ 248, § 12 C.s.p.) po zistení, že sťažnosť
žalobcov bola podaná oprávnenou osobou (§ 240 C.s.p.), v zákonnej lehote (§242 C.s.p.), skôr ako

mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podanej sťažnosti, musel sa zaoberať
naplnením formálnych podmienok pre jej podanie, medzi nimi prednostne otázkou či sťažnosť obsahuje
požadované náležitosti (§ 243 C.s.p.) a dospel k záveru, sťažnosť obsahuje náležitosť v čom sa postup
alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a je o nej možné rozhodnúť.

17. Súd preskúmal sťažnosť podanú žalobcami a dospel k záveru, že sťažnosť nie je dôvodná a preto
ju v súlade s § 250 ods. 1 C.s.p. zamietol. Žalobcovia vo svojej sťažnosti argumentovali predovšetkým
tým, že súd pri rozhodovaní o výške nároku žalobkyne na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods.
2 CSP nemal vychádzať z ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale mal na priznanie výšky trov aplikovať
ustanovenia § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 2 vyhlášky, kedy považovali vylučovaciu žalobu za žalobu

na plnenie a predmet sporu za oceniteľný peniazmi. Sudca sa s argumentáciou žalobcov nestotožnil,
keď sa plne pridržiava uznesenia Ústavného súdu č.k. II. ÚS 65/2024-20 z 29. februára 2024, na ktoré
odkazuje, a keď má za to, že závery uvedeného uznesenia sú použiteľné aj na toto konanie. Ako uviedli
ajžalobcovia,ÚstavnýsúdSRsaužviackrátvyjadrilkaplikácii§11ods.1písm.a)vyhláškyakvýznamu
najmä v ňom uvedeného slovného spojenia "ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v

peniazoch". Vyjadriť hodnotu predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným obsahom predmetu
konania, t.j. s tým, aké účinky má pre účastníkov (resp. strany sporu) meritórne rozhodnutie súdu v
tomto konaní, resp. aký vplyv má na zmenu hmotnoprávneho postavenia účastníkov tohto konania
(II. ÚS 492/2013, IV. ÚS 187/2018, I. ÚS 92/2020, I. ÚS 111/2020, III. ÚS 91/2023..). K charakteru
konania o vylúčenie veci z konkurznej podstaty ako osobitného konania podľa zákona o konkurze a

reštrukturalizácii, jeho odlíšenia od žaloby o určenie vlastníckeho práva, ako aj k potrebe vysporiadania
sa s otázkou vlastníckeho práva k vylučovanej veci len ako o predbežnej otázke v rámci rozhodovania o
vylučovacej žalobe (za predpokladu, že to má pre rozhodnutie vo veci právny význam) sa už opakovane
vyjadroval najvyšší súd napr. v rozsudku sp.zn. 1Obo/7/2017 z 30. januára 2018, v uznesení sp.zn.2Obdo/75/2020 z 28. decembra 2020, v uznesení sp.zn. 2Obo/1/2021 z 28. októbra 2021, v rozsudku
sp.zn. 2Obo/5/2022 z 26. apríla 2023. Ústavný súd v uvedenom rozhodnutí poukázal tiež na to, že v
niektorých starších rozhodnutiach najvyššieho súdu (napr. uznesenie sp.zn. 4Obo/173/2007 z 28. mája

2008, rozsudok sp.zn. 2Obo/123/2008 z 15. októbra 2008, rozsudok sp.zn. 4Obo/5/2014 z 19. novembra
2013) je možné stretnúť sa aj s právnym názorom, že ide o žalobu na plnenie. Na rovnaké rozhodnutia
poukázali práve tiež žalobcovia, pričom sudca vyhodnotil, že tieto rozhodnutia a v nich vyslovený právny
názor, už boli prekonané novšími rozhodnutiami.

18. Ústavný súd v uvedenom uznesení č.k. II. ÚS 65/2024-20 z 29. februára 2024 konštatoval,
že vyhláška rozlišuje, kedy je predmet právnej služby, o ktorom prebieha civilný proces, oceniteľný
(vyjadriteľný) v peniazoch (§ 10 ods. 2 vyhlášky) a kedy tomu tak nie je (§ 11 ods. 1 vyhlášky), pričom
zásadný význam má otázka, ktoré z dvoch možných ustanovení vyhlášky pre výpočet základnej sadzby
tarifnej odmeny advokáta sa má aplikovať v konkrétnej veci. Za peniazmi oceniteľný predmet konania
sú považované predovšetkým spory, v ktorých ide o určenie vlastníckeho práva k veci. Naopak, za

peniazmi neoceniteľný predmet konania sa považujú napríklad konania o určenie neplatnosti právneho
úkonu, konania o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok alebo incidenčné konania (III.
ÚS 91/2023). V otázke oceniteľnosti predmetu konania na účely určenia tarifnej hodnoty veci je vždy
potrebné vychádzať z konkrétnych okolností každej jednotlivej veci. Účelom vylučovacej žaloby je
dosiahnuť vylúčenie určitého majetku zo súpisu konkurznej podstaty a predísť jeho speňaženiu. V

takomto konaní sa zisťuje, či je daný dôvod na vylúčenie majetku zo súpisu a rozhodnutím súdu sa na
účely konkurzu vymedzuje príslušnosť majetku ku konkurznej podstate, resp. sporná vec sa vylučuje zo
súpisu. Všeobecný súd vo vylučovacom konaní rieši výhradne otázku, či vec bola zaradená do súpisu
oprávnene alebo nie. O práve založenom predpismi hmotného práva (teda o tom, kto je vlastníkom veci,
ktorá bola správcom zaradená do súpisu podstaty) sa súd vyjadruje len ako o prejudiciálnej otázke v

odôvodnení svojho rozhodnutia, ak to je podstatné z hľadiska rozhodnutia o vylúčení spornej veci z
konkurznej podstaty. Žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je tak svojou povahou procesnou
žalobou a spravuje sa procesnými predpismi. Prípadné vyhovenie žalobe nemá pre žalobcu žiadne
hmotnoprávne účinky (nenadobúda vlastnícke právo k vylučovaným veciam originálnym a ani iným
spôsobom). S ohľadom na túto skutočnosť potom cena veci, o vylúčenie ktorej ide, nemá v takom

konaní určujúci význam. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že najvyšší súd sa tarifnou odmenou v konaní
o vylúčenie veci z konkurznej podstaty vyjadril už v uznesení sp. zn. 3Obo/262/2007 z 28. októbra
2008, kde konštatoval, že konanie o vylučovacej žalobe treba z hľadiska určenia tarifnej odmeny za
úkon právnej služby považovať za také konanie, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch, preto
úspešnému účastníkovi patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou

veci. Predmetom tohto konania nie je peňažné plnenie, ale uloženie konkrétnej povinnosti. Podobný
názor vyslovil najvyšší súd aj v neskorších rozhodnutiach, napr. vo veci sp. zn. 1Obdo/14/2012 z 15.
mája 2013 a sp. zn. 5Obo/75/2009 z 29. apríla 2010, v ktorých zdôraznil, že vylúčenie veci z konkurznej
podstaty je osobitným konaním v zmysle ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, v ktorom súd
nerozhoduje o tom, kto je vlastníkom veci, ktorá bola správcom zaradená do súpisu podstaty, ale rieši

výhradne otázku, či vec bola zaradená do súpisu oprávnene alebo nie. Ide teda o spor, ktorého predmet
nie je oceniteľný peniazmi. S poukazom na uvedené má súd za to, že žalobcom bola správne priznaná
náhrada trov konania v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, pretože uvedená excindačná žaloba
je určovacou žalobou, ktorej výsledkom môže byť vylúčenie majetku zo súpisu a predmetom konania
nie je peňažné plnenie, ale rieši sa výhradne otázka, či vec bola zaradená do súpisu oprávnene alebo

nie, pričom cena veci, o vylúčenie ktorej ide, nemá v tomto konaní určujúci význam, spor je potrebné
považovať za konanie s neoceniteľnou hodnotou veci. Ako správne uviedli aj žalobcovia, účelom tejto
vylučovacej žaloby bolo dosiahnuť vylúčenie majetku zo súpisu konkurznej podstaty a predísť jeho
speňaženiu. Avšak vo vylučovacom konaní sa rieši výhradne otázka, či vec bola zaradená do súpisu
oprávnene alebo nie, nenadobúda sa vlastnícke právo k vylučovanej veci. Predmetom tohto konania

nie je peňažné plnenie, ale uloženie konkrétnej povinnosti a preto cena veci, o vylúčenie ktorej ide,
nemá v takom konaní určujúci význam. Toto konanie z hľadiska určenia tarifnej odmeny za úkon právnej
službytrebapovažovaťzatakékonanie,ktoréhohodnotunemožnovyjadriťvpeniazoch,atakúspešným
žalobcom patrí náhrada trov konania ako v určovacom spore s neoceniteľnou hodnotou veci.

19. V súvislosti s rozhodnutiami, na ktoré žalobcovia poukázali a ktoré pripojili aj k žalobe, kedy
tvrdili porušenie princípu právnej istoty, súd uvádza, že išlo o rozhodnutia prvoinštančného okresného
súdu a rozhodnutia odvolacieho súdu. Obsahom princípu právnej istoty v Civilnom sporovom poriadku
(čl. 2 ods. 2 CSP) je ochrana legitímneho očakávania strany v to, že jeho vec bude rozhodnutá vsúlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Týmito sú z vnútroštátnych súdov
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyaNajvyššísúdSlovenskejrepubliky.Dotejtoskupinynepatriaokresné
súdy, konajúce v prvej inštancii, ani odvolacie súdy. Súdna prax okresných súdov, ani ak by bola

ustálená, nespadá do ochrany legitímneho očakávania sporovej strany tak, ako je výslovne normatívne
vymedzenávčl.2ods.2CSP.Pretoanivprípade,akokresnýsúddospejekodlišnémuprávnemunázoru
v porovnaní s iným rozhodnutím okresného súdu, nevyžaduje sa dôkladné a presvedčivé odôvodnenie
tohto odklonu tak, ako je tomu v prípade odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít (čl. 2 ods. 2 a 3 CSP). Napriek tomu súd však uvádza, že v skutkovo obdobných veciach nie

je ani len na úrovni súdov prvej inštancie ustálená súdna prax, keď v skutkovo obdobných veciach
než na aké poukazovali žalobcovia boli vydané aj rozhodnutia s odlišným právnym záverom, na čo
poukazuje aj Ústavný súd SR v uvedenom rozhodnutí č.k. II. ÚS 65/2024-20 z 29. februára 2024,
v ktorom vyslovil, že Ústavný súd si je vedomý toho, že rozhodovanie všeobecných súdov v otázke
oceniteľnosti predmetu sporu pre účely výpočtu trov právneho zastúpenia je "pestré" a všeobecné súdy
podobné situácie posudzujú rozdielne, zvlášť pokiaľ ide o určovacie žaloby. Napriek tomu, že ústavnému

súdu neprislúcha zjednocovať judikatúru všeobecných súdov, má sudca za to, že v uvedenom novom
rozhodnutí poukázal ústavný súd na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. sp.zn. 3Obo/262/2007 z 28.
októbra 2008, sp.zn. 1Obdo/14/2012 z 15. mája 2013 a sp.zn. 5Obo/75/2009 z 29. apríla 2010, z ktorých
sa má pri určení tarifnej odmeny za úkon právnej služby v konaniach o vylučovacej žalobe vychádzať.

20. K namietanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia súd uvádza, že súdny úradník sa
vysporiadal s tým, čo tvorí predmet sporu a s dopadom výsledku sporu na sporové strany, keď sa
zodpovedáotázkapríslušnostivecikukonkurznejpodstatearozhodnutienepredstavujekonečnúúpravu
pomerov medzi stranami čo do určenia vlastníka veci, ale účinky sa prejavia iba v prebiehajúcom
konkurze. Keďže žalobcovia pri argumentácii ohľadom oceniteľného predmetu konania vychádzali iba

z rozhodnutí Okresných a Krajských súdov, uznesenie nemuselo obsahovať dôkladné odôvodnenie
odklonu. Rozhodnutia súdov nižších inštancií nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Súdny úradník
stručne, ale jasne vysvetlil potrebu považovať excindačné konanie za vec s neoceniteľnou hodnotou
veci. Aj z § 236 C.s.p. vyplýva, že uznesenie obsahuje iba stručné odôvodnenie.

21. Vyšší súdny úradník pri rozhodovaní o výške trov nepochybil, keď neurčil, že trovy sú pohľadávkou
proti podstate. Priznať trovám status pohľadávky proti podstate je oprávnený súd iba pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania. Ak súd rozhodol, že trovy nie sú pohľadávkou proti podstate, súdny
úradník nie je oprávnený toto rozhodnutie meniť ani doplniť.

22.Kpriznaniuodmenyzavyjadreniezodňa30.03.2009ibavovýškepolovicezákladnejsadzbytarifnej
odmeny súd uvádza, že aj keď žalobcovia boli oprávnení predložiť dôkazy vo viacerých samostatných
podaniach, tak pri určení výšky trov konania to nemôže byť v neprospech žalovaného. Žalobcovia by
takýmto spôsobom mohli umelo navyšovať trovy konania. Ani takýto postup nemôže byť v rozpore so
zásadou hospodárnosti konania.

23. Vzhľadom k tomu, že súd nezistil pochybenie v rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
61Cbi/3/2009-902 zo dňa 24. 07. 2024, súd preto v zmysle vyššie uvedeného rozhodol o sťažnosti bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 249 a sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 357 C.s.p.).