Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516200754
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3516200754.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek

senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobkyne: A. B., (predtým C.), B. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, štátny občan SR, právne zastúpená: Advokátska kancelária Horansky
& Partners s.r.o., so sídlom Piešťany, Staničná 2308/1, IČO: 56 023 499, proti žalovanej: Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Pribinova 19,
IČO: 00 151 700, o doplatenie náhrady škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 7. mája 2024, č. k. NM-5C/24/2016-601, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku III. a IV.
z r u š u j e a vec v r a c i a v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. žalovanej
náhradu trov konania nepriznal, výrokom III. uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy štátu znaleckého
dokazovania vo výške 161,98 eur a výrokom IV. uložil žalovanej nahradiť trovy štátu znaleckého
dokazovania vo výške 2.122,98 eur. Na vec aplikoval ust.
§ 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2, § 444 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1 a 2, § 8

ods. 4, § 10 ods. 2, § 10 ods. 4 a § 10 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Súd prvej inštancie rozhodoval
na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala od žalovanej doplatenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 6.834,- eur. Žalobkyňa uviedla, že dňa 25.10.2012 bola účastníčkou
dopravnej nehody spôsobenej vozidlom poisteným u žalovanej. Vodič tohto vozidla pod vplyvom
alkoholu (1,35 promile) prešiel do protismeru, kde sa zrazil s vozidlom žalobkyne, za čo bol právoplatne
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/109/2013 zo dňa 28.10.2013. Žalobkyňa pri
dopravnej nehode utrpela viaceré zranenia, otras mozgu ľahkého charakteru s pomliaždením mäkkých

tkanív hlavy a krvnými výronmi v oblasti čelovo-temennej a záhlavovej, tržne zmliaždenú ranu v temeno
- záhlavovej oblasti asi 7 cm dlhú a v spánkovej oblasti vľavo asi 2 cm dlhú, zlomeninu nosových
kostí bez posunu kostných úlomkov a podvrtnutie krčnej chrbtice bez úrazových zmien na kostnom
skelete stavcov s poškodením medzistavcovej platničky a následnými spondylotickými zmenami krčnej
chrbtice. Po nehode bola 12 mesiacov práceneschopná. Žalobkyňa tvrdila, že sa nemohla vrátiť do
pôvodného zamestnania v spoločnosti F. E., kde predtým pracovala ako šička stentov, nakoľko ide o
prácu v predklone na klimatizovanom pracovisku

a túto už nebola schopná vykonávať. Tvrdila, že pred dopravnou nehodou viedla normálny
a plnohodnotný život, avšak od úrazu trpí migrénami, neudrží predmety v rukách, ruky jej tŕpnu a pociťuje
v nich mravčenie, nedokáže ich dvihnúť nad hlavu, trpí nespavosťou, je obmedzená v práci, športe.
Zhoršil sa jej aj psychický stav a má hypertenziu. Stav krčnej chrbtice sa jej stále zhoršuje a zhoršovaťbude. Operácii sa zrejme nevyhne, stav žalobkyni nevylieči, bude len dočasnou úľavou a riešením. Hoci
malaoperáciuplánovanú,nešlanaňukvôlirodinnýmdôvodom(narodeniedieťaťa)akoajkvôliobavámz
jej rizík. Žalobkyni bol následne priznaný invalidný dôchodok pre 41 % zníženie pracovnej schopnosti. K

žalobe pripojila znalecký posudok č. 114/15 vypracovaný MUDr. Mariánom Pamulom - znalcom z odboru
zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia, ktorý uviedol, že pre účely stanovenia bolestného došlo
k ustáleniu diagnóz zranení vr. komplikácii žalobkyne, ktoré utrpela pri dopravnej nehode dňa
25.10.2012.

2. Žalobkyňa požiadala znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia MUDr. Mariána
Pamulu o vypracovanie znaleckého posudku č. 114/15. Znalecký posudok bol vypracovaný dňa
18.10.2015, pričom žalovanej bol doručený dňa 23.10.2015. Vo vzťahu
khodnoteniusťaženiaspoločenskéhouplatneniaznalecuviedol,žejemožnéhohodnotiťnajskôrporoku
od vzniku zranenia, ešte lepšie po roku od skončenia liečenia. Ku zraneniu žalobkyne došlo 25.10.2012,
pričom ako relatívne ustálený stav v tomto konkrétnom prípade možno považovať obdobie po roku od

skončenia liečenia. Práceneschopnosť žalobkyne pre predmetné zranenia bola ukončená k 25.10.2013.
Za relatívne ustálenie zdravotného stavu žalobkyne a hodnotenie trvalých následkov bolo možné teda
považovať obdobie konca roka 2014.

3. Dňa 09.12.2015 zaslala žalovaná žalobkyni oznámenie o poukázaní náhrady škody,

z ktorého vyplýva, že žalobkyni z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla vyplatila sumu 1.650,60 eur titulom bolestného (105 bodov á 15,72 eur)
a sumu 6.762 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
(420 bodov á 16,10 eur). Sťaženie spoločenského uplatnenia jej priznala len v rozsahu 420 bodov, kedy
položku 304d - poúrazové obmedzenie pohyblivosti chrbtice stredne ťažké

s príznakmi koreňového dráždenia v základnej výške 520 bodov žalovaná krátila v zmysle § 10 ods. 6
zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia o 1, lebo chrbtica
bola poškodená chronickou chorobou už pred úrazom. Navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
o 1-icu v zmysle § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. nepovažovala žalovaná za dôvodné, lebo plánovaná
operácia, ktorú mala žalobkyňa odporučenú, nebola realizovaná, zdravotný stav nie je taký závažný,

keďže sa nepristúpilo k chirurgickej intervencii, ktorá by zlepšila zdravotný stav.

4. Oddelenie riešenia klientskych podnetov žalovanej v odpovedi na odvolanie k poistnej udalosti č.
1290126024 zo dňa 18.01.2016 žalobkyni uviedlo, že oproti znaleckému posudku MUDr. Mariána
Pamulu zo dňa 18.10.2015, ktorý ohodnotil následky žalobkyne položkami

č. 432a - jazvy po poraneniach vo výške 30 bodov a č. 304d - poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej
chrbtice stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia vo výške 520 bodov a zároveň obe položky
navýšil o 1-icu v zmysle § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z., bola naopak zo strany žalovanej položka
304d krátená o 1-inu z dôvodu chronickej choroby už pred úrazom podľa
§ 10 ods. 6 zák. č. 437/2004 Z. z. Z výsledkov NMP vyšetrenia vyplýva, že okrem následkov úrazu

má žalobkyňa na kĺboch chrbtice aj degeneratívne zmeny - artrózu a tiež chondrózu platničiek. Akútna
chondrózaneexistuje,ideoproces,ktorýsavyvíjadlhšíčas.Úrazomprišlo kzhoršeniudegeneratívnych
zmien na chrbtici. O chorobných zmenách na chrbtici svedčia aj lekárske správy z 15.02.2013 -
pracovisko magnetickej rezonancie G. H., lekárska správa z 20.02.2013 z neurológie E. E. A., lekárska
správa

z 18.03.2013 - neurológia E. I.. Za položku 304d tak uhradili hornú hranicu základného počtu bodov 520
krátenú o 1-inu, teda 390 bodov. Zároveň priznali a uhradili položku 432a - plošné jazvy po poraneniach
v základnom bodovom ohodnotení 30 bodov. Priznaná náhrada predstavuje 420 bodov á 16,10 eur t. j.
6.762 eur, ktorú poukázali 08.12.2015 na účet žalobkyne. Navýšenie oboch položiek zo strany MUDr.
Pamulu označili za nedôvodné, nakoľko jazvy sú minimálne, úplne odškodnené základným bodovým

ohodnotením.

5. Z dôvodu spornosti správneho bodového hodnotenia zranení žalobkyne, ako aj momentu ustálenia
zdravotného stavu žalobkyne pre prvotné hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 8
ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. (zmluvný lekár žalovaného stanovil moment ustálenia zdravotného

stavu žalobkyne na rok 2013), súd prvej inštancie na návrh žalovanej nariadil vykonať nové znalecké
dokazovanie. V konaní ustanovil znalca
z odboru zdravotníctvo, odvetvie úrazová chirurgia, a to prof. MUDr. Petra Labaša, CSc. Znalec
vypracoval znalecký posudok č. 190/2019 zo dňa 01.12.2019, z ktorého záverov vyplynulo, že saoboznámil s kompletnou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne, vrátane CT nosičov a konštatoval, že
už v čase dopravnej nehody t. j. 25.10.2012 jednoznačne museli byť prítomné degeneratívne zmeny
na medzistavcových kĺboch, i keď MRI bolo 4 mesiace od úrazu a tu sú jednoznačne dokumentované

pokročilédegeneratívnezmeny.Položku304d-poúrazovéobmedzeniehybnostichrbticezvýšenieo200
% stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia nemohol potvrdiť a rovnako zvýšenie podľa § 10
ods. 4 o polovicu nemohol potvrdiť. Úraz žalobkyne z roku 1994 a to pád z bicykla, kedy utrpela úraz
hlavy a krvácanie, mohol prispieť k prítomným degeneratívnym zmenám na krčnej chrbtici. Jednoznačne
konštatoval, že nie je dôvod zvýšiť bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne

podľa
§ 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. Vo vzťahu k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne uviedol, že čo sa
týkaúrazuzodňa25.10.2012,adekvátnadobaliečeniajemaximum3-4týždne,čímúrazcharakterizoval
ako ľahký, to znamená, že zdravotný stav žalobkyne bol, podľa tohto znalca, ustálený čo sa týka úrazu
25.10.2012 po 4 týždňoch. Podľa znalca následky úrazu zo dňa 25.10.2012 boli po mesiaci ustálené,
žiaden lekársky výkon nebol nutný. Na základe opakovaného MRI vyšetrenia, všetky ťažkosti žalobkyne,

čo sa týka krčnej chrbtice, sú na podklade chronických degeneratívnych zmien, ktoré boli prítomné pred
úrazom 25.10.2012.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie boli závery znaleckého posudku prof. MUDr. Petra Labaša v
konaní nepoužiteľné. Závery znalca boli sčasti celkom zjavne nesprávne (viď použitá hodnota bodu

platná pre rok 2019) a v časti boli zmätočné, nakoľko predmetom tohto konania nebolo žiadne zvýšenie
ohodnotenia o 200 %, hoci to znalec vo svojich záveroch uviedol. Navyše Prof. Labaš zranenia utrpené
žalobkyňou pri dopravnej nehode dňa 25.10.2012 bagatelizoval do takej miery, že ich označil za ľahké
s dobou liečenia maximálne 3-4 týždne,
a to aj napriek tomu, že tento úraz si vyžiadal rok trvajúcu práceneschopnosť žalobkyne, počas ktorej

bola opakovane vyšetrovaná rôznymi lekármi, ako aj znalcami - MUDr. Klementom
v trestnom konaní, neskôr MUDr. Pamulom. Závery prof. Labaša pritom vôbec nekorešpondovali ani s
inými dôkazmi obsiahnutými v spise. Žalobkyňa pred súdom poukazovala na veľmi nedôstojný prístup
znalca k jej osobe, ktorý ju vyšetroval pri otvorených dverách o cca 3,5 hodiny neskôr, než sa mala podľa
jeho predvolania dostaviť (údajne bol na prednáške), ako aj na nedôsledné vyšetrenie krčnej chrbtice

žalobkyne. Znalec mal okrem iného žalobkyni povedať, že keď prišla po vlastných, nič jej nie je. Zároveň
je podstatné, že závery tohto znalca nemohol potvrdiť ani znalecký ústav vo svojom posudku.

7. Vzhľadom k tomu, že súd mal k dispozícii 2 znalecké posudky s diametrálne rozdielnymi závermi,
nebolo možné učiniť spoľahlivý záver ani o tom, či žalobkyňa vôbec uplatnila svoj nárok na odškodnenie

sťaženia spoločenského uplatnenia včas, t. j. v rámci
2 ročnej subjektívnej premlčacej doby počítanej odo dňa ustálenia jej zdravotného stavu.

8. V záujme odstránenia rozporov v znaleckých posudkoch bol preto /na návrh žalovaného/ do konania
súdom ustanovený znalecký ústav forensic.sk. Znalecký ústav predložil súdu znalecký posudok č.

99111/2022 zo dňa 30.11.2022. K otázke, či sa žalobkyňa už pred dopravnou nehodou zo dňa
25.10.2012 liečila na zdravotné ťažkosti cervikálnej chrbtice znalecký ústav na základe dostupnej
zdravotnej dokumentácie žalobkyne uviedol, že v období pred dopravnou nehodou zo dňa 25.10.2012
sú zaznamenané ťažkosti, ktoré sa týkali jej krčnej chrbtice. Napríklad dňa 24.04.2007 bola menovaná
vyšetrená neurologičkou E. H. E. A. pre bolesti v krčnej chrbtici s vyžarovaním do hlavy. Mala tiež

migrenózne bolesti hlavy so svetlo - a zvukoplachosťou a mravčenie (parestézie) v prstoch pravej
ruky. Pri kontrolnom vyšetrení zo dňa 28.05.2007 bolo uvedené, že vykonané vyšetrenia nesvedčia pre
syndróm karpálneho tunela. Znalecký ústav konštatoval, že u žalobkyne sú prítomné degeneratívne
zmeny krčnej chrbtice. Revíziou obrazovej zdravotnej dokumentácie
z CT vyšetrenia vykonaného dňa 26.10.2012 ako aj MR vyšetrenia vykonaného dňa 15.02.2013 zistil,

že počas CT vyšetrenia zo dňa 26.10.2012 nebol zachytený celý úsek krčnej chrbtice, preto nie je
možné sa na jeho základe vyjadriť k presnému nálezu na stavcoch či medzistavcových platničkách. Z
popisu vykonaného MR vyšetrenia krčnej chrbtice zo dňa 15.02.2013 vyplýva prítomnosť viacetážových
degeneratívnych zmien - sekundárnych spinálnych stenóz na podklade pokročilých spondylodiskérnych
zmien, s najvýznamnejším rozsahom v segmente C5-C6 na podklade plošnej extrúzie disku, s

výraznou stenózou oboch laterálnych recesov, miernym útlakom miechy s diskrétnymi prejavmi
sekundárnej kompresívnej myelopatie. Tiež bola popísaná stenóza ľavostranného neuroforamenu
C5-C6, spondylóza a chondróza. Tento nález môže znalecký ústav po revízii obrazovej zdravotnej
dokumentácie potvrdiť. Vzhľadom na časové okolnosti (obdobie medzi dňom 25.10.2012a 15.02.2013 predstavuje obdobie približne 14 týždňov), charakter a rozsah popisovaných chorobných
zmien v MR vyšetrení zo dňa 15.02.2013 je možné veľmi dobre predpokladať, že boli prítomné aj v čase
dopravnej nehody - dňa 25.10.2012. Je možné dodať, že presný začiatok, respektíve deň, kedy by bolo

možné predmetné degeneratívne zmeny vykonaním adekvátneho zobrazovacieho vyšetrenia zachytiť,
nemožno ustáliť. Znalecký ústav na základe dostupných podkladov uvádza, že ustálenosť zdravotného
stavu menovanej pre prvotné hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je možné datovať do
obdobia 1 roka po úraze, t. j. ku dňu 25.10.2013. Na základe dostupných podkladov nie je možné ustáliť
presnú mieru vplyvu úrazu z r. 1994, kedy žalobkyňa utrpela úraz hlavy - krvácanie do mozgu na terajší

zdravotný stav menovanej. Ohľadne zistenia dôvodov pre zvýšenie základného bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne v zmysle § 10 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z. z. pri položkách
432a Jazvy po poraneniach 5-30 cm2 a č. 304d Poúrazové obmedzenia hybnosti krčnej chrbtice stredne
ťažké s príznakmi koreňového dráždenia, znalecký ústav zistil dôvody pre aplikáciu
§ 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Vzhľadom na vek poškodenej v čase dopravnej nehody by aplikoval
pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšenie položky 304d

o 60 %. Pri položke 432a by znalecký ústav neaplikoval žiadne zvýšenie podľa citovaného zákona.

9. Vychádzajúc z presvedčivých záverov znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom
forensic.sk, ktorý stanovil ustálenosť zdravotného stavu žalobkyne pre prvotné posúdenie sťaženia
spoločenského uplatnenia na obdobie 1 roka od úrazu, t. j. ku dňu 25.10.2013, súd nemal inú možnosť

než konštatovať, že žalobou uplatnené právo žalobkyne je premlčané. Dvojročná premlčacia doba na
uplatnenie nároku žalobkyne na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia (podľa § 106 ods. 1
OZ) začala plynúť dňa 25.10.2013 a márne uplynula dňom 25.10.2015. Žaloba však bola v
prvotnej podobe podaná až dňa 01.02.2016, t. j. viac ako 3 mesiace po márnom uplynutí premlčacej
doby. Nakoľko žalovaný sa premlčania riadne dovolal, súd nemohol žalobe vyhovieť a ani sa zaoberať

meritórnou stránkou veci.

10. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaná utrpela poškodenie zdravia v dôsledku dopravnej nehody
spôsobenej vodičom pod vplyvom alkoholu, následkom čoho vzniká poisťovni právo domáhať sa voči
poistenému resp. poistníkovi regresnej náhrady vyplateného poistného plnenia (§ 12 zák. č. 381/2001

Z.z.), súd sa zaoberal aj otázkou, či vznesenie námietky premlčania
v tomto prípade neodporuje dobrým mravom, príp., ak sa žalovaná spoliehala na čas ustálenia jej
zdravotného stavu (pre účely prvotného posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia) určený znalcom
MUDr. Mariánom Pamulom na koniec roka 2014. Žalobkyňa tvrdila, že sa neúspešne snažila so
žalovaným komunikovať ohľadne vyplatenia jej vyššieho odškodnenia, pričom sa zo strany žalovaného

stretávala s odmietavým prístupom. Tieto tvrdenia však žalobkyňa nepreukázala. Žalovaný predložil
v konaní vzájomnú komunikáciu z roku 2015,
zktorejvyplýva,žežalobkyňabolavrozhodujúcomobdobírokov2014/2015zastúpenáadvokátom(Mgr.
Karikom) na základe plnej moci. Možno teda spravodlivo predpokladať, že všetky potrebné informácie
pre včasné uplatnenie nároku na náhradu škody na súde mala žalobkyňa v rozhodujúcom čase k

dispozícii a márne uplynutie 2 ročnej premlčacej lehoty možno pričítať len na ťarchu žalobkyne, keďže
jej nič nebránilo žalobu podať včas (znalecký posudok MUDr. Pamulu mali obe strany k dispozícii už
pred koncom premlčacej lehoty). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vznesenie námietky premlčania
v konaní neodporuje dobrým mravom a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a žalobu zamietol.

11. V časti náhrady trov konania, súd po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru,
že v prejednávanej veci existujú na strane žalobkyne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania žalovanému podľa § 257 CSP, hoci žalovaný bol v tomto konaní plne procesne
úspešný. Dôvody hodné osobitné zreteľa súd videl predovšetkým v tom, že žalobkyňa v mladom

veku utrpela závažnú ujmu na zdraví v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 25.10.2012, ktorá bola
zavinená vodičom vedúcim motorové vozidlo pod významným vplyvom alkoholu. Táto dopravná nehoda
prispela aj k následnej invalidizácii žalobkyne. Znaleckým posudkom znaleckého ústavu forensic.sk
bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyni vzhľadom na vek, kedy utrpela úraz pri dopravnej nehode,
prináležalo zvýšenie bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zák.

č. 437/2004
Z. z. až o 60 %. Žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti aj v priebehu tohto konania nárok žalobkyne
spochybňoval, aj napriek tomu, že mu túto skutočnosť žalobkyňa preukázala už znaleckým posudkomMUDr. Pamulu, ktorý bol v tejto časti znaleckým ústavom potvrdený, resp. bodové hodnotenie bolo
znaleckým ústavom ešte navýšené o 10 %.

12.Niejevprávnomštáteakceptovateľné,abysasubjektypoškodenénazdravíprevádzkoumotorových
vozidiel museli popri utrpenej ujme ešte zložitým spôsobom od poisťovní domáhať svojich zákonom
daných práv na náhradu škody. O to viac to platí, ak poisťovni v prípade vedenia vozidla pod vplyvom
alkoholu patrí regresný nárok voči prevádzkovateľovi motorového vozidla podľa § 12 zák. č. 381/2001 Z.
z.Zasituácie,žejepreuplatnenienárokunanáhraduškodynazdravíurčenázákonompomernekrátka2

ročná subjektívna lehota, začiatok ktorej nebýva vždy jednoducho určiteľný (čo bolo aj v prejednávanom
prípade), bolo by nespravodlivé, aby žalobkyňu za tejto situácie súd zaviazal na náhradu trov konania,
ktoré v tomto konaní vznikli.

13. Nakoľko ide o konanie, ktoré začalo ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu
(Občiansky súdny poriadok), žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov, pričom znalecký ústav

preddavok na vypracovanie znaleckého posudku nevyžadoval. Odmena znaleckého ústavu sa uhrádza
z rozpočtových prostriedkov súdu na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. NM-5C/24/2016
zo dňa 07.05.2024. Priznaná znalecká odmena znaleckému ústavu forensic.sk (Inštitút forenzných
medicínskych expertíz s.r.o.) za predložený znalecký posudok č. 99111/2022 predstavuje sumu 2.224,58
eur, z čoho časť vo výške

101,60 eur bola krytá zo zostatku skoršieho preddavku zloženého žalovanou. Súd preto žalovanú
zaviazal štátu nahradiť vzniknuté trovy dôkazu vo výške 2.122,98 eur. Žalobkyňa
v priebehu konania navrhla vykonanie výsluchu znalca znaleckého ústavu forensic.sk (Inštitút
forenzných medicínskych expertíz s.r.o.). Na pojednávaní dňa 09.04.2024 bol súdom vypočutý znalec
znaleckého ústavu MUDr. Viktor Rekeň, PhD. Za tento znalecký úkon znaleckému ústavu prináleží

odmena podľa vyhlášky MS SR č. 491/2004 Z. z. v platnom znení v celkovej výške 161,98 eur
vr. DPH. Výsluchom znalca znaleckého ústavu neboli spochybnené závery znaleckého posudku č.
99111/2022, ani zistené žiadne nové alebo podstatné skutočnosti, preto súd vyhodnotil tento dôkazný
návrh žalobkyne ako nadbytočný a neúčelný. Z uvedeného dôvodu na náhradu trov tohto dôkazu
zaviazal žalobkyňu a nie žalovaného.

14. Proti tomuto rozsudku, výroku IV., podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Namietala, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, na
základe ktorého zákonného ustanovenia súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na náhradu trov konania
štátu. Poukázala na unesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Obo/181/2007, 6Obo/103/2008 zo dňa

29. mája 2009, na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo 18/2007 zo dňa
10.12.2008, v zmysle ktorého súd nemôže zaviazať celkom úspešného účastníka sporu zaplatiť štátu
(ani sčasti) náhradu trov konania. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý výrok IV. rozsudku zmenil tak,
že žalobkyňu zaviaže na náhradu trov konania štátu, resp. že štátu náhradu trov konania neprizná.

15. Proti tomuto rozsudku, výroku I. a III., podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, namietajúc
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. c), d), f), g) a h) CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie je v
napadnutých častiach nesprávny, diskriminačný, nespravodlivý
a nezákonný. Nesúhlasila so závermi znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom
forensic.sk, ktorý mal podľa názoru súdu stanoviť ustálenie zdravotného stavu žalobkyne pre prvotné

posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia na obdobie 1 roka od úrazu t. j. ku dňu 25.10.2013 a na
základe takto stanoveného začiatku plynutia premlčacej lehoty (podľa § 106 ods. l OZ) žalobu zamietnuť
z dôvodu márneho uplynutia premlčacej lehoty dňom 25.10.2015, bez posúdenia a hodnotenia iných
dôkazov uvedených v znaleckom posudku forensic.sk na
str. 37 ods. 2, 3, a 4 a dôkazov nachádzajúcich sa v predmetnom spise vo vzájomnej súvislosti podľa

§ 191 CSP. Z dôkazov uvedených na str. 37 posudku ods. 2, 3 a 4 posudku forensic.sk vyplýva, že:
a) z lekárskej správy neurologičky E. H. E. A. z vyšetrenia menovanej dňa 20.02.2013 v čase o 10:54
hod. (č. 1. 39 súdneho spisu) vyplýva: „Pacientka na kontrole s výsledkom MR C chrbtice, kde je nález
závažnej sek. spinálnej stenózy na podklade pokročilých spondylodiskérnych zmien v popisovanom
rozsahu C chrbtice akcentovaných blokovým postavením krčnej lordózy s najvýraznejším nálezom v

seg C5/C6 na podklade plošnej extrúzie disku s výraznou stenózou oboch laterálnych recesov miernym
útlakom miechy a prejavmi sek. kompresívnej myelopatie. Pacientka s výsledkami MR objednaná na
NCH konzultáciu 06.03.2013 o 12:30 prim. E. I.. " a b) Z lekárskej správy neurochirurga E. B. I. z
vyšetrenia menovanej dňa 18.03.2013 v čase o 17:28 hod. (č. 1. 40 súdneho spisu) vyplýva: „Pacientkapo úraze C chrbtice v súčasnosti s nálezom kompresívnej myelopatie C5/6 so stacionárnym nálezom
klinickým no pre pacientku výrazne obmedzujúcim bolesti v šiji, tŕpnutie HK a DK. U pacientky nález
deg zmien C3/4/5/6 s max C5/6. Vzhľadom na vyčerpanie konzervatívnej liečby indikujem op riešenie

a pacientku objednávam na op.“
Z popisu MR vyšetrenia C-chrbtice menovanej zo dňa 02.09.2014 (na č. 1. 41 súdneho spisu)
okrem iného vyplýva: „Záver: Sekundárne spinál. Stenózy na podklade spondylodiskérnych zmien v
popisovanom rozsahu C chrbtice, s najvýraznejším nálezom vseg. C5-C6 na podklade plošnej protrúzie
až extrúzie disku, s výraznou stenózou oboch laterál. recesov s naliehaním na priľahlé korene, bez

presvedčivých známok kompresívnej myelopatic. Bez progresie nálezu pri porovnaní s vyšetrením z
02/2013. Stenóza neuroforamenu C5- C6. Spondylóza, chondróza. Blokové postavenie." V znaleckom
posudku je na str. 41 až - 42 vo vzťahu k ustáleniu zdravotného stavu v zmysle zákona č. 437/2001 Z.z.
uvedené, že ,, Znalecký ústav na základe dostupných podkladov uviedol, že ustálenosť zdravotného
stavu žalobkyne pre prvotné hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia je možné datovať do
obdobia 1 roka po úraze

t. j. ku dňu 25.10.2013. S uvedeným záverom sa žalobkyňa nestotožnila, nakoľko tento záver
z vykonaného dokazovania nevyplýva, nie je zrejmé, na základe akých skutočností k takémuto záveru
znalecký ústav dospel. „Vo vzťahu k ustáleniu zdravotného stavu osoby je potrebné uviesť, že definícia
tohto pojmu je daná medicínsky, ale úzko súvisí aj s následnou možnosťou aplikácie položiek zákona
č. 437/2004. Z medicínskeho hľadiska možno vysvetliť, že ustálenie zdravotného stavu znamená určitý

objektivizovateľný zdravotný stav konkrétneho jedinca, ktorý na časovej osi po nejakej poruche zdravia
nevyžaduje ďalšiu špecifickú liečbu alebo diagnostiku“. Záver znaleckého posudku v odpovedi na vyššie
uvedenú otázku (ale ani celý znalecký posudok forensic.sk) však neobsahuje dôkazmi (lekárskymi
správamiresp.vyšetreniami)podloženýapreukázanýzáver,žekustáleniuzdravotnéhostavužalobkyne
resp. poškodenej prišlo práve dňa 25.10.2013, pričom práve tento záver (bez posúdenia ostatných

dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spore v ich vzájomnej súvislosti podľa ust.§ 191 CSP) si súd prvej
inštancieosvojilakorozhodujúciapreukázanýpreplynutiepremlčacejlehoty(jejzmeškaniežalobkyňou)
a v konečnom dôsledku pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Žalobkyňa poukázala na právny názor
vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2021 sp. zn. MCdo 37/2000,
R 68/2003 a Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.06.2016, US 399/2016. S

poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a dôkazy a ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti v zmysle
§ 191 CSP, ako
i správu z vyšetrenia z popisu MR vyšetrenia C-chrbtice menovanej zo dňa 02.09.2014
(na č. 1. 41 súdneho spisu) jej porovnaním so správou z vyšetrenia zo dňa 02/2013 je zrejmé, že
žalobkyňa sa mohla reálne dozvedieť o tom, že jej zdravotný stav je ustálený až zo správy - lekárskeho

vyšetrenia zo dňa 02.09.2014 a preto premlčacia lehota nemohla začať plynúť dňom 25.10.2013.
Skutočnosť, že žalobkyňa sa reálne dozvedela, že jej zdravotný stav je ustálený až dňa 02.09.2014
potvrdzuje aj konštatovanie znalca MUDr. Rekeňa zo dňa 09.04.2024, ktorý na pojednávaní uviedol,
že „vyslovene z medicínskeho hľadiska možno vysvetliť, že ustálenie zdravotného stavu znamená
určitý objektivizovateľný zdravotný stav konkrétneho jedinca, ktorý na časovej osi po nejakej poruche

zdravia nevyžaduje ďalšiu špecifickú liečbu alebo diagnostiku“, čiže až vyšetrenie zo dňa 02.09.2014 je
preukázateľný, dôkazmi podložený termín ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, nakoľko nekonštatuje
potrebu ďalšieho vyšetrenia alebo operačného zákroku. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a
dôkazy žalobkyňa napadla aj výrok o povinnosti nahradiť štátu trovy znaleckého dokazovania vo výške
161,98 eur.

16. Žalovaná v písomne podanom vyjadrení, k odvolaniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa namietala
závery súdu prvej inštancie, za účelom ustálenia jej zdravotného stavu, znaleckého posudku č.
99111/2022, vypracovaného znaleckým ústavom Forensic Inšitút forenzných medicínskych expertíz
s.r.o., keď súd nesprávne určil okamih začiatku plynutia premlčacej doby. Znalecký ústav v znaleckom

posudku (str. 41 - 42, bod 4) odpovedal na otázku položenú žalovanou: „Určite, kedy bol zdravotný
stav žalobkyne ustálený v zmysle zákona č. 437/2001 Z. z. tak, že bolo možné po prvýkrát hodnotiť
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne v súvislosti s poškodením zdravia pri dopravnej nehode
zo dňa 25.10.2012?“ tak, že ustálenosť zdravotného stavu menovanej pre prvotné hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia je možné ku dňu 25.10.2013. Žalobkyňa tvrdí, že záver znaleckého ústavu

týkajúci sa okamihu ustálenia zdravotného stavu je nepreskúmateľný a arbitrárny, pričom nie je uvedené,
na základe ktorých konkrétnych lekárskych správ resp. vyšetrení znalecký ústav k tomuto záveru dospel.
Žalobkyňa resp. jej právny zástupca, mali možnosť znalcovi na pojednávaní v tomto smere klásť otázky
(pokiaľ sa im záver znaleckého posudku javil byť v rozpore s lekárskymi správami), ale neurobili tak. Naotázku žalovanej /zrejme žalobkyne/ znalec jednoznačne uviedol, že zotrvávajú na záveroch znaleckého
posudku, pokiaľ ide o okamih ustálenia zdravotného stavu. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť,
že otázku okamihu ustálenia zdravotného stavu na účely bodového hodnotenia môže zodpovedať len

lekár, resp. v tomto prípade znalec a nie súd, nakoľko ide o odbornú, medicínsku otázku. „Posouzení
otázky, kdy je možné zdravotný stav poškozeného považovat za ustálený z hlediska jednotlivých nárokú
na náhradu za stížení spoločenského uplatnéni, je závislé na vyjádření lékaře (NS ČR sp. zn.
1Cz 23/1983, Rc 9/1986). Nie je možné, aby súd prvej inštancie, ktorý nedisponuje potrebnými
odbornými vedomosťami, svojvoľne nerešpektoval časť znaleckého posudku, ale si urobil

o okamihu ustálenia zdravotného stavu vlastný záver (takýto postup súdu by bolo možné označiť za
svojvoľný a arbitrárny). Žalobkyňa si v podanom odvolaní sama určila okamih ustálenia zdravotného
stavu, resp. okamih, kedy sa dozvedela o ustálení zdravotného stavu na deň 02.09.2014 a to
porovnaním správy z vyšetrenie MRI z 02/2013 a 09/2014, túto svoju úvahu však neprezentovala pred
znalcom pri jeho výsluchu tak, aby sa k nej znalec mohol vyjadriť. Teoretická, ničím nepodložená,
úvaha žalobkyne však nie je spôsobilá spochybniť záver znaleckého ústavu. To, že sa v správe z MR

vyšetrenia z 02.09.2014 uvádza, že nález je bez progresie pri porovnaní s vyšetrením z 02/2013 predsa
neznamená, že zdravotný stav poškodenej bol ustálený až v r. 2014, znamená to len toľko, že nález
sa v r. 2014 nezmenil.
V tejto súvislosti poukázala na lekársku správu neurochirurga E. B. I.
z vyšetrenia žalobkyne dňa 18.03.2013 (kde bola objednaná na konzultáciu s výsledkami MR z

20.02.2013), z ktorej vyplýva: pacientka po úraze C chrbtice s nálezom kompresívnej myelopatie C5/6
so stacionárnym nálezom klinickým ....z čoho vyplývalo, že nález bol ustálený už v r. 2013. Žalobkyňa
sa operácii, ktorá jej bola navrhnutá v r. 2013, do dnešného dňa nepodrobila. Ak by ju bola absolvovala,
bola by táto hodnotená ako nová bolesť. Žalobkyňa nenavrhla ďalšie dokazovanie, pred vypracovaním
znaleckého posudku neuviedla znalcom otázky, nepreukázala správnosť svojich tvrdení. Navrhla, aby

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku vo výroku I. a III. ako vecne správny
potvrdil.

17. Ďalšie vyjadrenia strany sporu nepodali.

18. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonom predpísané náležitosti (§

127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm.
b/, e/, a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP)
adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie je vo výroku I. vecne správne, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie podľa § 387
ods. 1 CSP, ako aj súvisiaci výrok II. o trovách konania a vo výrokoch III. a IV. odvolací súd rozhodnutie
podľa § 389 písm. b/ CSP v spojení s § 391 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie z nasledujúcich dôvodov:

19. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, aplikujúc ust. § 100 ods. 1,
§ 106 ods. 1, 2, § 444 Občianskeho zákonníka na záveroch, že vychádzajúc zo znaleckého posudku
vypracovaného znaleckým ústavom forensic.sk, ktorý ustálil zdravotný stav žalobkyne pre prvotné
posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia na obdobie 1 roka od úrazu, t. j. ku dňu 25.10.2023, súd

nemal inú možnosť než konštatovať, že žalobou uplatnené právo žalobkyne je premlčané. Dvojročná
premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
začala plynúť dňa 25.10.2023 a márne uplynula dňom 25.10.2015, pričom žaloba bola podaná na súd
až dňa 01.02.2016, t.j. viac ako 3 mesiace po márnom uplynutí premlčacej doby.

20. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.21. Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k

udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

22. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno
považovať za ustálený, ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného

roka od poškodenia na zdraví.

23. Ťažiskovo žalobkyňa namietala nesprávne závery súdu prvej inštancie ustálenia zdravotného stavu
žalobkyne pre prvotné posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia na obdobie 1 roka od úrazu t. j.
ku dňu 25.10.2013. Podľa názoru žalobkyne až deň 02.09.2014 je preukázateľný, dôkazmi podložený
termín ustálenia zdravotného stavu žalobkyne.

24. Odvolací súd považuje predmetnú odvolaciu námietku žalobkyne za nedôvodnú.
Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že výklad premlčacej
doby v rozhodovacej praxi súdov, ktorý je ustálený a z ktorých vyplýva, že nárok na
náhradu škody spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia je právom majetkovej povahy

a podlieha premlčaniu v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka, pritom poukazuje na judikatúru NS SR:
„ak obsahom nároku je požiadavka na zaplatenie peňažnej sumy, potom princíp právnej istoty vylučuje,
aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky.
„Za správny treba... považovať aj právny názor..., podľa ktorého poškodenému môže
vzniknúť zo škodovej udalosti v prípade neskoršieho zhoršenia už ustáleného

zdravotného stavu aj ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý treba
posudzovať samostatne ako nárok so samostatnou subjektívnou premlčacou dobou a rozdielnym
začiatkom jej plynutia.“Tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/152/2010 z 28. februára 2011, ktorý uviedol: „Zásadne je potrebné vychádzať z toho, že
jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi, u ktorých bežia samostatné

premlčacie doby. Počiatok ich behu je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode
a zodpovednej osobe. Jedná sa o tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom tzv. objektívna premlčacia
doba podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v prípade nároku na náhradu škody na zdraví
neuplatňuje. Počiatok subjektívnej premlčacej doby u práva na náhradu škody sa viaže na okamžik,
kedy poškodený preukázateľne nadobudol vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá.

V tomto zmysle sa poškodený o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia dozvie
v čase, kedy sa po skončení liečby jeho zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v
akom rozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote a v spoločnosti došlo, a kedy je možné na základe
skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne vykonať jeho ohodnotenie.“ (k tomu pozri
i rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 364/2015-18. Začiatok plynutia

subjektívnej premlčacej doby poškodeného nie je teda viazaný na okamih, kedy sa poškodený zo
znaleckého posudku alebo lekárskej správy dozvie bodové ohodnotenie svojej ujmy (Ústavný súd SR,
sp. zn. I. ÚS 384/2015).

25. Znalecký posudok vypracovaný znaleckým ústavom forensic.sk jednoznačne uzavrel, že zdravotný

stav žalobkyne pre prvotné hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bolo možné datovať do
obdobia ku dňu 1 roka po úraze, teda ku dňu 25.10.2013. Dvojročná premlčacia doba na uplatnenie
nároku žalobkyne na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia teda márne uplynula dňom
25.10.2015. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo záverov znaleckého posudku, nakoľko súd
nedisponuje potrebnými odbornými vedomosťami na zodpovedanie predmetnej otázky. Znalecký ústav

forensic.sk bol ustanovený do konania práve preto, aby ním vypracovaný znalecký posudok odstránil
rozpory v dvoch skorších vypracovaných znaleckých posudkoch v konaní.

26. Odvolacia námietka žalobkyne poukazom na závery znaleckého posudku, v ktorom absentujú
lekárske správy resp. vyšetrenia k ustáleniu zdravotného stavu, nie je dôvodná. Odvolateľka neuviedla,

aké lekárske správy či vyšetrenia absentujú v znaleckom posudku. Len samotná kritika resp. polemika
s týmto kľúčovým dôkazom nezakladá nesprávne rozhodnutie vo veci.27. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukázala na definíciu ustálenia zdravotného stavu, ktorú uviedol
na pojednávaní znalec MUDr. Rekeň: „vyslovene z medicínskeho hľadiska možno vysvetliť, že ustálenie
zdravotného stavu znamená určitý objektivizovateľný zdravotný stav konkrétneho jedinca, ktorý na

časovej osi po nejakej poruche zdravia nevyžaduje ďalšiu špecifickú liečbu alebo diagnostiku“, pričom
v odvolaní doplnila, že až vyšetrenie zo dňa 02.09.2014 je preukázateľný, dôkazmi podložený
termín ustálenia zdravotného stavu žalobkyne, nakoľko nekonštatuje potrebu ďalšieho vyšetrenia
alebo operačného zákroku. Tieto závery žalobkyne z vykonaného dokazovania nevyplývajú. Znalec
v znaleckom posudku aj na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojich záveroch, ktoré uviedol

v znaleckom posudku, teda ustálenie zdravotného stavu žalobkyne ku dňu 25.10.2023.

28. Odvolateľka nedôvodne namieta, že až vyšetrenie zo dňa 02.09.2014 je preukázateľným dôkazom
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne. V konaní bol ustanovený znalec, ktorý v znaleckom posudku
jasne, určite, zrozumiteľne vysvetlil, aké správy pri vyhodnotení ustálenia zdravotného stavu žalobkyne
vzal do úvahy, teda vychádzal z vlastného vyšetrenia ako i z lekárskych správ, opísal skutkový stav,

zodpovedal všetky položené otázky. V konaní pred súdom prvej inštancie bol vykonaný výsluch znalca,
ktorý uviedol, že vykonali analýzu súdneho spisu, zdravotnej dokumentácie žalobkyne ako i vyšetrením
žalobkyne znalkyňou z odvetvia neurológie MUDr. Zuzanou Stanovičovou, bola vykonaná revízia
obrazovej dokumentácie E. E. B., J., a zotrval na záveroch uvedených v znaleckom posudku o ustálení
zdravotného stavu žalobkyne ku dňu 25.10.2013.

29. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 09.04.2024 odvolací súd zistil, že právny zástupca
žalobkyne, po ukončení výsluchu znalca, ktorý opustil pojednávaciu miestnosť, namietal, k výpovedi
znalca, že zo znaleckého posudku nie je možné zistiť, z akých podkladov znalecký posudok vychádza.
Odvolací súd už vyššie uviedol, že znalec na začiatku výsluchu uviedol, ako vyhotovil znalecký posudok,

preto nie je zrejmé, z akého dôvodu právny zástupca žalobkyne, pokiaľ namietal závery pre údajný
nedostatok dôkazov, nepožiadal znalca o vysvetlenie.
30. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobu z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej
doby, v súlade s ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zamietol, keď začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby nie je viazaný na okamih, kedy sa žalobkyňa zo znaleckého posudku, v danom prípade

tak, ako to namietala, dozvedela z lekárskej správy konkrétny výsledok, keď nárok je závislý od ustálenia
zdravotného stravu žalobkyne. Nárok žalobkyne je nárokom na zaplatenie peňažnej sumy a z dôvodu
princípu právnej istoty je vylúčené, aby plynutiu času neboli priznané žiadne právne účinky. Odvolateľke
vo vzťahu k výroku I. iné konkrétne námietky nevzniesla, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti, výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

31. Žalobkyňa aj žalovaná namietali rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a IV., ktorými súd
rozhodol o náhrade trov konania štátu.

32. Podľa § 389 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

33. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a zahŕňa okrem iného právo na riadne

odôvodnenierozhodnutiaaprávonapreskúmanierozhodnutia.Oporušenieprávanaspravodlivýproces
pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne
určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

34. Odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.
Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,
jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z formulácie §
220 CSP možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť a zdôvodniť, napr.
prečoniektoréznichpokladázanevierohodné,prečoniektoréodmietolvziaťpriformulovanírozhodnutia

do úvahy, prípadne prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol zaoberať vôbec. Tieto nedostatky
odôvodnenia, spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní vôbec nerozhodol) zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.35. Bez náležitého odôvodnenia nemôže preskúmavací orgán preskúmať správnosť právneho
posúdenia veci. Účelom odôvodnenia je nielen preukázať správnosť rozhodnutia, ale je to aj prostriedok
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatok riadneho a preskúmateľného

odôvodnenia rozhodnutia bráni opravnej inštancii vôbec posúdiť jeho správnosť. Odôvodnenie prispieva
k napĺňaniu princípu právnej istoty. Znakom právneho štátu je totiž vytváranie istoty aj pri uplatňovaní
zákonov štátnymi orgánmi. Aby rozhodnutie mohlo plniť svoje funkcie, je nevyhnutné, aby účastníci
našli v odôvodnení rozhodnutia presvedčivé odpovede na svoje relevantné argumenty. Ak sa účastník
konania nedozvie, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, súdne konanie nevedie k dôvere v spravodlivý

výkon štátnej moci. Rozhodnutie by malo presadiť záväzné riešenie určitej právnej otázky, najmä vďaka
svojej poctivej argumentácii a presvedčivosti.

36. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, v časti o náhrade trov konania štátu za
znalecké dokazovanie uviedol, že žalobkyňa bola oslobodená od súdnych poplatkov, pričom znalecký
ústav preddavok na vypracovanie znaleckého posudku nevyžadoval. Žalobkyňa v priebehu konania

navrhla vykonanie výsluchu znalca znaleckého ústavu forensic.sk, ktorý dôkaz súd prvej inštancie
vyhodnotil ako nadbytočný a neúčelný, preto na náhradu trov tohto dôkazu zaviazal žalobkyňu a nie
žalovanú.

37. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že nie je možné zistiť, na

základe akých zákonných ustanovení súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na náhradu trov konania
štátu. Uvedený nedostatok z odôvodnenia rozhodnutia súdu nevyplýva a spôsobuje, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie trpí v tejto časti vadou nepreskúmateľnosti.

38. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutom výroku III. a IV. rozhodnutie podľa § 389 písm. b) CSP a v spojení
s§391ods.1CSPvrátilvuvedenomrozsahusúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Súdprvejinštancie
dôsledne posúdi nárok štátu na náhradu trov konania s poukazom na zákonné ustanovenia vzťahujúce
sa na danú vec, svoje rozhodnutie riadne odôvodní, pričom rozhodne o „ nároku„ na náhradu trov
štátu. Zohľadní charakter sporu, postavenie žalobkyne v konaní, keď bez ďalšieho nie je možné posúdiť

vykonanie dôkazu - výsluch znalca ako neúčelný. Dôsledne zohľadní a odôvodní uloženie povinnosti
na zaplatenie trov štátu, tej ktorej strane sporu, nakoľko bez náležitého odôvodnenia nie je zrejmý
myšlienkový postup súdu prvej inštancie.

39. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže podľa § 396 ods. 3 CSP

rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxedovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa

§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom
(§ 429 ods. 1 CSP).