Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 58Cbi/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125204994
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matejovová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125204994.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Janou Matejovovou v právnej veci žalobcu: A. B., A. A. XX. C. X

C. XX, D. - E. F. A. E. XXX XX, G.: XX XXX XXX, proti žalovanému: H. XXXX, I., A. A. J. XXXX/XX, J.
XXX XX, G.: XX XXX XXX, správca úpadcu: D. A. A. v konkurze, so sídlom J. X, K. XXX XX, G.: XX
XXX XXX, zastúpený: advoconsulting s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava 917 01, IČO: 47
253 428, v konaní o určenie výšky prihlásených pohľadávok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že pohľadávky žalobcu z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiac jún 2024 v sume
13 220,98 eura, mesiac júl 2024 v sume 7 487,55 eura a mesiac október 2024 v sume 1 656,21 eura,
spolu vo výške 22 364,74 eura sú v konkurze úpadcu D. A., A., A. J. X, XXX XX K., G.: XX XXX XXX,

sp. zn. 32K/12/2024, vedenom na Okresnom súde Nitra, čo do výšky pohľadávkami proti podstate v
zmysle § 87 ods. 2 písm. i) zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

II. Súd určuje, že pohľadávky žalobcu z titulu peňažných náhrad vyplatených dávkach garančného
poistenia v sume 13 334,12 eura z podania číslo 31414 - 6/2024 – BA z 07.11.2024 a sume 2836,48
eura z podania číslo XXXX - XX/XXXX – D. z 30.01.2025, spolu vo výške 16 170,60 eura,

sú v konkurze úpadcu D. A., A., A. J. X, XXX XX K., G.: XX XXX XXX, sp. zn. 32K/12/2024, vedená na
Okresnom súde Nitra, čo do výšky pohľadávkami proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písmena l) zákona
číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

III. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu z titulu poistného na
sociálne poistenie za mesiac jún 2024 v sume 13 220,98 eur, mesiac júl 2024 v sume 7487,55 eur a

mesiac október 2024 v sume 1656,21 eur, spolu vo výške 22 364,74 eur, sú v konkurze úpadcu D. A.,
A., A. J. X, XXX XX K., G.: XX XXX XXX (ďalej len „úpadca“), sp. zn. 32K/12/2024, vedená na Okresnom
súde Nitra, čo do výšky pohľadávkami proti podstate zmysle § 87 ods. 2 písm. i) zákona číslo 7/2005 Z.
z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tiežsažalobcadomáhalurčenia,žepohľadávkyžalobcuztitulupeňažnýchnáhradvyplatenýchdávkach
garančného poistenia v sume 13 334,12 eur z podania číslo 31414 - 6/2024 – BA za 07.11.2024 a
sume 2836,48 eur z podania číslo 5932 - 10/2025 – BA z 30.01.2025, spolu vo výške 16 170,60 eur,

sú v konkurze úpadcu D. A., A., A. J. X, XXX XX K., G.: XX XXX XXX, sp. zn. 32K/12/2024, vedená
na Okresnom súde Nitra, čo do výšky pohľadávkami proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písmena l)
zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).1.1. Žalobca si v konkurze uplatnil svoje pohľadávky proti podstate z titulu neuhradeného poistného na
sociálne poistenie zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR a na vyplatených dávkach garančného poistenia

podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, písomnými podaniami:
1. 31414 - 3/2024 –BA z 30.09.2024 v sume 47 136,96 eur (ďalej len „podanie 1“)
2. 31414 - 5/2024 –BA z 07.11.2024 v sume 2009,09 eur (ďalej len „podanie 2“)
3. 31414 - 6/2024 –BA z 07.11.2024 v sume 32 686,86 eur (ďalej len „podanie 3“)
4. 31414 - 7/2024 –BA z 27.11.2024 v sume 9572,38 eur (ďalej len „podanie 4“)

5. 5932- 8/2025 –BA z 28.01.2025 v sume 1976,87 eur (ďalej len „podanie 5“)
6. 5932 - 10/2025 –BA z 30.01.2025 v sume 7824 eur .(ďalej len „podanie 6“)

1.2. Celková výška uplatnených pohľadávok proti podstate predstavuje sumu 101 206,16 eur, z toho
poistné vo výške 60 695,30 eur a vyplatené dávky garančného poistenia vo výške 40 510,86 eur.

1.3. Správca podaním označeným ako oznámenie uplatnenie pohľadávok proti podstate v zmysle § 87
ods. 8 ZKR zo dňa 30.04.2025 (ďalej len ako „oznámenie správcu“), doručeným žalobcovi 01.05.2025
oznámil svoje stanovisko k podaniam 1 až 6.

- Podanie 1 správca poprel vo výške 20 708,53 eur (13 220,98 eur z mesiaca jún 2024 a 7487,55 eur

z mesiaca júl 2024).
- Podanie 3 bolo popreté vo výške 13 334,12 eur.
- Podanie 4 bolo popreté vo výške 1656,21 eur (z mesiaca október 2024).
- Podanie 6 bolo opreté vo výške 2836,48 eur.

1.4. Podanie 2 a 5 neboli popreté. Celkovo sú popreté pohľadávky proti podstate vo výške 38 535,10
eur. Žalobca namietal postup správcu a tom, že správca nedodržal lehotu podľa § 87 ods. 8 ZKR, teda
lehotu bez zbytočného odkladu pretože k neuznaniu predmetných pohľadávok správca vyzve správcu
k podaniu žaloby došlo viac ako 7, respektíve 5 mesiacov po ich doručení.

1.5.Žalobcauviedol,žezapohľadávkusapovažujeprávoSociálnejpoisťovnenazaplateniedlžnejsumy
poistného vyplývajúcej z právnej skutočnosti, na základe, ktorej pohľadávke vzniká, v danom prípade
predložení mesačného výkazu poistného a príspevkov a uplynutie splatnosti vykázaného poistného.
Ku dňu vyhlásenia konkurzu (22.06.2024) bol úpadca v Sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny
zamestnávateľ, ktorý bol povinný podľa § 231 Zákona o sociálnom poistení v zákonnej lehote predkladať

výkazy poistného a príspevkov s uvedením výšky poistného na sociálne poistenie. Žalobca si z titulu
poistného na sociálne poistenie uplatnil pohľadávky podaním 1 až 4, z toho bolo v časti popreté poistné
na sociálne poistenie za mesiac jún 2024 splatné 14.07.2024 v sume 24 092,39 eur (popreté v sume
13 220,98 eur) a poistné za mesiac júl 2024 splatné 14.08.2024 v sume 18 736,67 eur (popreté v sume
7 487,55 eur) (to sa týkalo podania 1) a poistné za mesiac október 2024 splatné 14.11.2024 v sume

9572,38 eur (popreté v sume 1 656,21 eur) (z podania 4) a to na základe mesačných výkazov poistného
a príspevkov, respektíve výkazov poistného a príspevkov, predložených a splatných po vyhlásení
konkurzu. Úpadca predložil Sociálnej poisťovni za mesiac jún 2024 riadny mesačný výkaz poistného
a príspevkov dňa 15.07.2024 vo výške 24 092,39 eur, s určením dňa výplaty príjmov a splatnosti
14.07.2024, za mesiac júl 2024 predložil riadny mesačný výkaz poistného a príspevkov dňa 08.08.2024,

vo výške 18 736,67 eur, s určením dňa výplaty príjmov a splatnosti dňa 14.08.2024, za mesiac október
2024 riadny mesačný výkaz poistného a príspevkov dňa 12.11.2024, vo výške 9572,38 eur, s určením
dňa výplaty príjmov a splatnosti 14.11.2024, vo všetkých prípadoch s rozčlenením na príslušné fondy
sociálneho poistenia.

1.6. Je nesporné právny dôvod a poradie uplatnených pohľadávok proti podstate. Žalovaný poprel
predmetné pohľadávky v čiastočnej výške, z dôvodu, že povinnosť zamestnávateľa platiť poistné na
sociálne poistenie zamestnanca vzniká vtedy, ak medzi nimi existuje pracovnoprávny vzťah, a tiež z
dôvodu aplikácie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR - uznal ich do výšky štvornásobku životného minima za každý
kalendárny mesiac.

1.7. K tvrdeniu žalovaného o neexistencii pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov úpadcu žalobca
uviedol, že všetci zamestnanci, za ktorých boli vykázané odvody mesiaca jún, júl a október 2024 boli v
riadnom pracovnoprávnom pomere s úpadcom, a žiadny právny predpis neumožňuje, ani neupravujedelenie povinných odvodov na dni, respektíve iné čiastočne plnenia z iných právnych dôvodov. Žalobca
tiež poukazuje na skutočnosť, že odvody na sociálne poistenie mesiaci jún júl a október 2024 za
zamestnancov súvisia s prevádzkovaním podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu. O prevádzkovaní

podniku po vyhlásení konkurzu svedčí aj skutočnosť, že poistné na sociálne poistenie na základe
vykázaných odvodov vzniklo aj za mesiace august, september, október, november a december 2024,
ktoré správca uznal v plnom rozsahu. Žalobca je toho názoru, že pri uplatnení pohľadávok proti podstate
z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiac jún, júl a október 2024 boli naplnené všetky zákonné
podmienky § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, a nie je žiadny zákonný dôvod na krátenie. Uvedené platí aj v

prípade, ak zamestnancom úpadcu správca po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak
stráca ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynula im výpovedná doba.

1.8. Žalobca ďalej považuje za nesprávne popretie časti uplatnenej pohľadávky z dôvodu aplikácie §
87 ods. 2 písm. j) ZKR limitovaním štvornásobku životného minima, pretože uvedené ustanovenie sa
týka iba pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, ktorí si priamo môžu uplatňovať svoje nároky voči

konkurznej podstate v prípadoch, ak nežiadajú o výplaty dávky z garančného fondu, alebo v prípadoch,
keď by im zo zákonných obmedzení vyplývajúcich zo Zákona o sociálnom poistení bola vyplatená nižšia
dávka garančného poistenia.

1.9. Žalobca si voči úpadcovi podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR uplatnil svoje pohľadávky proti podstate

vzniknuté ako peňažné náhrady z titulu vyplatených dávok garančného poistenia (ďalej len „DGP“) podľa
§ 102 § 103 zákona o sociálnom poistení, a to:

- podaním číslo 31414 - 6/2024-BAz 07.11.2024 sume 32 686,86 eur (podanie 3), ktoré správca poprel
vo výške 13 334,12 eur,

- podaním číslo 5932 - 10/2025-BA z 30.01.2025 v sume 7824 eur (podanie 6), ktoré správca poprel
vo výške 2 836,48 eura.

1.10. Celkom je uplatnená z titulu vyplatených DGP ako pohľadávky proti podstate suma 40 510,86 eur.
Celkovo je popretá suma DGP vo výške 16 170,60 eur.

1.11. Ako dôvod popretia pohľadávok proti podstate z titulu vyplatených DGP, správca uviedol, že
správca neprideľoval zamestnancom prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty a súvislosti s
prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto tieto pracovnoprávne nároky, kde podľa neho prácu
neprideľoval sú pohľadávkami proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR, a uznával ich iba vo

výške štvornásobku životného minima k 22.06.2024. Podľa žalovaného je pohľadávkou proti podstate
pracovnoprávny nárok zamestnanca uvedeného v prílohe jeho popretie maximálnej výške 1075,52 eur
za kalendárny mesiac. Celkom tak žalovaný uznal čiastočne ako pohľadávky proti podstate sumu 19
352,74 eur (z podania 3) a sumu 4987,52 eur (z podania 6), uznané poradie § 87 ods. 2 písm. l) ZKR.
Žalobca má za to, že má právo požadovať v zmysle § 87 ods. 2 písm. l) ZKR plnenie celom rozsahu

vyplatenej dávky a nie je možné podmieňovať uznanie takto uplatnenej pohľadávky len v rozsahu §
87 ods. 2 písm. j) ZKR - štvornásobkom životného minima. Ust. § 87 ods. 2 písm. j) ZKR sa týka iba
pracovnoprávnychnárokovzamestnancov,ktorísipriamomôžuuplatňovaťsvojenárokyvočikonkurznej
podstate v prípade, ak nežiadajú o výplaty dávky z garančného fondu, alebo pri prípadoch, keď by im
zo zákonných obmedzení vyplývajúcich zo Zákona o sociálnom poistení bola vyplatená nižšia dávka

garančného poistenia (čo aj urobili). Uvedené ustanovenie nie je možné aplikovať a vysvetľovať v
spojitosti s § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, a teda ukracovať na uspokojí veriteľa, ktorý plniť za úpadcu. ZKR
jasne definuje pohľadávky proti podstate paragrafe 87 ods. 2 písm. l) bez akéhokoľvek obmedzenia.
Dávka garančného poistenia nie je pracovnoprávnym nárokom zamestnanca, ale vyplýva z garančného
poistenia ako druh sociálneho poistenia vyplývajúce z § 2 písm. d) Zákona o sociálnom poistení a v

§ 87 žiadnym spôsobom neobmedzuje výšku takejto pohľadávky proti podstate. Žalobca tiež poukázal
na skutočnosť, že k vyplateniu (splatnosti), a teda vzniku všetkých uplatnených dávok garančného
poistenia v súlade s § 148 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení ako pohľadávok proti podstate došlo
po vyhlásení konkurzu, čo vyplýva z predložených listín - rekapitulácia vyplatených dávok s dátumom
splatnosti 30.10.2024 a 21.01.2025.

1.12. Žalobca k žalobe pripojil uplatnenie pohľadávky proti podstate SP (č. l. 10, 12, 23, 44), informácie
o pohľadávkach (č. l. 10rub), mesačný výkaz poistného a príspevkov (č. l. 11, 13), oznámenie k
uplatneniam pohľadávok proti podstate (č. l. 14 - 19), rekapitulácia vyplatených dávok k 30.10.2024 (č. l.24 – 26, 45), kontrolná zostava k žiadosti o dávku garančného poistenia (č. l. 27 – 40, 46 - 47), prehľad
zamestnancov (č. l. 49), údaje poistenca (č. l. 50 - 51), žiadosť o dávku garančného poistenia (č. l. 52),
potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia (č. l. 53), súhrnná prihláška

(č. l. 54 - 55), doručenka (č. l. 56).

2. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 02.06.2025, pričom žalovaný sa k nej v lehote stanovenej
súdom nevyjadril. Z uvedeného dôvodu súd nariadil termín pojednávania na 18.07.2025, ktorý termín
pojednávaniavšaknebolžalobcovidoručený,pretosúdnariadilnovýtermínpojednávaniana05.09.2025

a z dôvodu žiadosti PZ žalovaného sa pojednávanie odročilo na 10.09.2025.

3. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a zopakoval v nej uvedené skutočnosti.

4. PZ žalovaného sa na pojednávaní vyjadril k žalobe, pričom uviedol, že podľa jeho názoru správca pri
popretí postupoval správne. Pre právne posúdenie je rozhodujúce definovanie pojmu prevádzkovanie

podniku, ak pohľadávka nesúvisí s prevádzkovaním podniku, je správne, ak správca postupoval podľa
§ 87 ods. 2 písm. j), keď krátil prihlásenú pohľadávku žalobcom. Žalovaný oznámením o hromadnom
prepúšťaní zo dňa 28.06.2024 oznámil, že prevádzku v rámci konkurzu nebude ďalej prevádzkovať
a v nasledujúcom období dôjde k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov dlžníka, čo sa následne aj
stalo. Žalovaný nepokračoval v prevádzke podniku, čo potvrdzuje aj to, že správca nezapísal majetok

patriaci podniku do súpisu jednou položkou, ale tieto zapísal v jednotlivých položkách, kde možno
odkázaťnadostupnédokumentyzverejnenévOV.Prevádzkovaniepodnikujezákonnýpojem.Nemožno
potom pod prevádzkovanie podniku potom brať samotnú právnu existenciu úpadcu ako PO podnikateľa
až do času, kým nedôjde k jeho zrušeniu a následnému výmazu z ORSR. V tomto smere poukázal na
publikáciu autora E. L., a to štvrté vydanie komentára ZKR. Nie je možné pre posudzovanie aj žalobcom

prihlásených pohľadávok vychádzať len z toho predpokladu, že pod prevádzkou podniku sa rozumie
samotná jeho existencia a je potrebné prihliadať aj na tie skutkové okolnosti, ktoré som v tomto konaní
zatiaľ uviedol a tú skutočnosť, že minimálne od oznámenia zo dňa 26.08.2024 príslušnému úradu práce
bolo zrejmé, že žalovaný resp. úpadca už v prevádzkovaní tohto podniku nepokračuje. Je teda zrejmé,
že na to, aby mohol právny režim uvádzaný žalobcom podľa § 87 odsek 2 písmeno i) byť aplikovaný

na posúdenie jeho prihlášky, muselo by byť dané prevádzkovanie podniku. Podnik v konkurze nebol
prevádzkovaný a pre uplatnenie výšky pohľadávky nemožno uplatniť dané ustanovenie § 87 odsek 2
písmeno i) Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na to, aby žalobca mohol uplatniť pohľadávky tak
ako ich uplatnil v plnom rozsahu podľa § 87 odsek 2 písmeno i), sú teda potrebné dva predpoklady,
existencia pohľadávky na sociálne poistenie a musí nevyhnutne súvisieť s prevádzkovaním, čo máme

na to, že vzhľadom na to, že žalovaný nepokračoval v prevádzke podniku, neprideľoval zamestnancom
prácu, so zamestnancami ukončili pracovnoprávny vzťah, kde boli rôzne doby a výpovedné doby, trvalo
to niekoľko mesiacov. Povinnosť zamestnávateľa uhrádzať poistné na sociálne poistenie je povinnosťou
vyplývajúcou z výkonu práce a je neoddeliteľne spätá so mzdou, ktorá je základným pracovnoprávnym
nárokom. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že aj pohľadávku žalobcu na poistnom na sociálne

poistenie je nevyhnutné ju podriadiť pracovnoprávneho nároku zamestnanca. Aj preto máme za to,
žalovaný pri svojom neuznaní tohto nároku postupoval správne a jednotlivé nároky možno uplatniť len
podľa § 87 odsek 2 písmeno j) ZKR. Rovnako je tak možné poukázať na tú skutočnosť, že rôzne limity,
výšky uplatňovaných PP nárokov, v zmysle ustanovenia písmena § 87 odsek 2 písmeno j) ZKR, sú
limitované výškou štvornásobku za každý mesiac, zatiaľ čo pri pohľadávkach v zmysle § 87 odsek 2

písmeno o i) sú uspokojované v plnom rozsahu napriek tomu, že ide o pracovnoprávny nárok. Má za to,
že z pohľadu zamestnancov nemožno potom mať takéto limitovanie tejto výšky pohľadávok z pohľadu
zamestnancov z ich pracovnoprávnych nárokov, nemožno to považovať za spravodlivé. Zároveň vo
vzťahu k pohľadávkam vyplývajúcim z garančného poistenia, v podaní zo dňa 30.04.2025 žalovaný
poprel v uvedenej výške aj takto uplatnené pohľadávky žalobcu, pričom odkazujeme na § 87 odsek 2

písmeno l) ZKR. Nakoľko ide o dávky pracovnoprávneho poistenia, ktoré sú pohľadávkou proti podstate
a ktoré sa ako PP nárok uplatňujú len v obmedzenej výške, je toto ustanovenie nutné aplikovať následne
na pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu. Odkazujeme na ustanovenie
§ 21 Zákonníka práce. S ohľadom na toto ustanovenie má žalovaný za to, že nároky žalovaného na
vyplatenia zamestnancom dávky garančného poistenia predstavujú pohľadávky v zmysle § 87 odsek

2 písmeno j) ZKR. Opäť máme za to, že aj tento výklad a toto právne posúdenie potvrdzuje správny
postup žalovaného. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.4.1. PZ žalovaného na pojednávaní súdu krátkou cestou doručil oznámenie o hromadnom prepúšťaní
v zmysle § 73 Zákonníka práce, súpis majetku podstát zverejnených v OV dňa 19.08.2024, doplnenie
súpisu všeobecnej podstaty zo dňa 25.09.2024, súpis oddelenej podstaty zo dňa 25.09.2024.

5. Žalobca na pojednávaní upriamil pozornosť, že ak žalovaný tvrdí, že správca neprevádzkoval
podnik, prečo potom priznal pohľadávky za mesiace 8, 9, 10/2024 a z nich časť aj uhradil. Existenciu
pracovnoprávne vzťahu preukázali potvrdeniami, ktoré správca vydáva pre prípad poistenia, keď
si zamestnávateľ žiada o dávku, zamestnávateľ musí potvrdiť, či ide o mzdu alebo nejaký iný

pracovnoprávny nárok., či sa jedná o dovolenku, odstupné, náhradu za sviatok, ktoré boli vyplatené ako
náhrada za mzdu jednotlivým zamestnancom.

6.Vzhľadomnato,žežalovanýsadoposiaľnemoholoboznámiťsnovýmiskutkovýmitvrdeniamižalobcu
– a to existenciou potvrdení správcu, súd žalobcu vyzval, aby v lehote 10 dní odo dňa pojednávania
predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a za týmto účelom odročil pojednávanie na neurčito.

7. Žalobca dňa 11.09.2025 predložil súdu potvrdenia zamestnávateľa na účely nároku na GP za 16
zamestnancov – u ktorých boli prihlásené pohľadávky z titulu vyplatených dávok GP a taktiež predložil
rozhodnutia SP o priznaní dávky GP pre 16 zamestnancov.

8. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu zotrval na svojich právnych názoroch. Poukázal na to,
že samotný žalobca v jeho podaní uviedol, že v potvrdenia aj v textovej časti rozhodnutí je presne
uvedené obdobie existencie pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov úpadcu a k nemu viažuce sa
pracovnoprávne nároky, vrátane pracovnoprávnych nárokov počas konkurzu. Preto je zrejmé, že v tomto
prípade sa jedná práve o pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu podľa

§ 87 ods. 2 písm. j) ZKR a ktoré je potrebné uspokojiť vo výške podľa tohto ustanovenia.

9. Ďalšie pojednávanie sa konalo 14.11.2025.

10. Súd na pojednávaní dňa 10.09.2025 a na pojednávaní dňa 14.11.2025 vykonal dokazovanie podľa

§ 185 ods. 1 v spojení s § 204 CSP odkazom na listiny uplatnenie pohľadávky proti podstate SP (č.
l. 10, 12, 23, 44), informácie o pohľadávkach (č. l. 10rub), mesačný výkaz poistného a príspevkov
(č. l. 11, 13), oznámenie k uplatneniam pohľadávok proti podstate (č. l. 14 - 19), rekapitulácia
vyplatených dávok k 30.10.2024 (č. l. 24 – 26, 45), kontrolná zostava k žiadosti o dávku garančného
poistenia (č. l. 27 – 40, 46 - 47), prehľad zamestnancov (č. l. 49), údaje poistenca (č. l. 50 -

51), žiadosť o dávku garančného poistenia (č. l. 52), potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku
na dávku garančného poistenia (č. l. 53), súhrnná prihláška (č. l. 54 - 55), doručenka (č. l. 56),
oznámenie o hromadnom prepúšťaní (č. l. 109), súpis majetku podstát (č. l. 110), doplnenie súpisu
všeobecnej podstaty (č. l. 111), súpis oddelenej podstaty (č. l. 113), Potvrdenie zamestnávateľa na
účely nároku na dávku garančného poistenia I. M. (č. l. 120), Potvrdenie zamestnávateľa na účely

nároku na dávku garančného poistenia N. I. (č. l. 121), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku
na dávku garančného poistenia E. O. (č. l. 122-123), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku
na dávku garančného poistenia P. G. (č. l. 124-125), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku
na dávku garančného poistenia C. J. (č. l. 126), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na
dávku garančného poistenia N. Q. (č. l. 127), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku

garančnéhopoisteniaR.N.(č.l.128),Potvrdeniezamestnávateľanaúčelynárokunadávkugarančného
poistenia G. A. (č. l. 129), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia
N. D. (č. l. 130), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia N.
J. (č. l. 131), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia E. I. (č.
l. 132-133), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia J. D. (č.

l. 134), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia S. Q. (č. l.
135), Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia P. L. (č. l. 136),
Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia T. U. (č. l. 137), Potvrdenie
zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia P. M. (č. l. 138), Rozhodnutie Sociálnej
poisťovne z 3.10.2024 (č. l. 142-144), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 3.10.2024 (č. l. 145-147),

Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 9.10.2024 (č. l. 148-150), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z
27.9.2024 (č. l. 151-153), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 10.01.2025 (č. l. 154-156), Rozhodnutie
Sociálnej poisťovne z 10.01.2025 (č. l. 157-159), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 02.10.2024 (č.
l. 160-162), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 27.09.2024 (č. l. 163-165), Rozhodnutie Sociálnejpoisťovne z 01.10.2024 (č. l. 166-168), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 27.09.2024 (č. l. 169-171),
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 27.09.2024 (č. l. 172-174), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z
2.10.2024 (č. l. 175-177), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 2.10.2024 (č. l. 178-180), Rozhodnutie

Sociálnej poisťovne z 10.10.2024 (č. l. 181-183), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 27.09.2024 (č. l.
185-187), Rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 27.09.2024 (č. l. 188-190).

11. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

11.1. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14.06.2024, sp. zn. 32K/12/2024 bol vyhlásený konkurz
na majetok dlžníka: D. A., A., A. J. X, XXX XX K., G.: XX XXX XXX a do funkcie správcu bol ustanovený
H. XXXX, I., A. A. I. P. XXXX/X, XXX XX N., G.: XXXXXXXX, značka správcu S 2009.

11.2. Žalobca si v konkurze dlžníka uplatnil svoje pohľadávky proti podstate z titulu neuhradeného
poistného na sociálne poistenie zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR a na vyplatených dávkach garančného

poistenia podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR, písomnými podaniami:

11.2.1. 31414 - 3/2024 –BA z 30.09.2024 v sume 47 136,96 eur (ďalej len „podanie 1“), ktoré vznikli po
vyhlásení konkurzu z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za mesiac 6/2024, splatného
14.07.2024 v sume 24 092,39 eura (MVPaP), za mesiac 06/2024 splatného 08.07.2024 v sume 1 990,83

eura (VPP), za mesiac 7/2024 splatného 14.08.2024 v sume18 736,67 eura (MVPaP), za mesiac 8/2024
splatného 14.09.2024 v sume 1 916,37 eura (MVPaP), za mesiac 8/2024 v sume 400,70 eura (VPP),
ktoré žalovaný oznámením k uplatneniam pohľadávok proti podstate v zmysle § 87 ods. 8 ZKR poprel
vo výške 13 220,98 eura z mesiaca 6/2024 a v sume 7487,55 eura z mesiaca 7/2024, pretože sociálne
poistenie má akcesorickú povahu k zamestnaneckému pomeru, a preto pohľadávky podľa § 87 ods. 2

písm. j) ZKR poprel vo výške presahujúcej štvornásobok životného minima.

11.2.2. Z mesačného výkazu poistného a príspevkov 06/2024 súd zistil, že výška poistného a príspevkov
k úhrade bola 24 092,39 eura s dňom výplaty príjmov 14.07.2024. Z mesačného výkazu poistného
a príspevkov za obdobie 7/2024 súd zistil, že výška poistného a príspevkov k úhrade bola vo výške

18 736,67 eura s dňom výplaty príjmov 14.08.2024.

11.3. 31414 - 6/2024 –BA z 07.11.2024 dávka garančného poistenia v sume 32 686,86 eur (ďalej
len „podanie 3“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu z titulu vyplatených dávok garančného poistenia
zamestnancom úpadcu (D. N. vo výške 2 945,67 eura, D. J. 3 262,88 eura, L. P. 2 304,58 eura,

U. T. 2 199,58 eura, M. P. 2 373,72 eura, I. M. 2 179,50 eura, N. I. 2 999,31 eura, P. G. – nar.
XXXX vo výške 721,20 eura, P. G. – nar. XXXX vo výške 2 186,57 eura, I. E. 1 808,65 eura, J.
C. 2 171,80 eura, N. Q. X XXX,XX U., N. R. X XXX,XX U., A. G. 2 229,09 eura), ktoré žalovaný
oznámením k uplatneniam pohľadávok proti podstate v zmysle § 87 ods. 8 ZKR poprel vo výške
13 334,12 eura, pretože zamestnancom dlžníka, ktorým bola vyplácaná dávka z garančného poistenia

nebola prideľovaná práca v súvislosti s prevádzkou podniku úpadcu, alebo v súvislosti so správou
a speňažovaním majetku v konkurze, preto ich pracovnoprávne nároky sú pohľadávkami proti podstate
v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. j) ZKR a ako také môžu byť uznané za pohľadávky proti podstate len
v obmedzenej výške štvornásobku životného minima.

11.3.1. Z rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu splatnosti 30.10.2024 (č. l. 24-26) a z kontrolných
zostáv k žiadosti o dávku garančného poistenia (č. l. 27-40) súd zistil, že dávky z garančného poistenia,
ktoré mali byť vyplatené zamestnancom dlžníka D. N., D. J., L. P., U. T., M. P., I. M., N. I., P. G. – nar.
XXXX, P. G. – nar. XXXX, I. E., J. C., N. Q., N. R., A. G. boli splatné 30.10.2024.

11.4. 31414 - 7/2024 –BA z 27.11.2024 poistné na sociálne poistenie v sume 9572,38 eur (ďalej len
„podanie 4“), ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie
za mesiac 10/2024, ktoré žalovaný oznámením k uplatneniam pohľadávok proti podstate v zmysle § 87
ods. 8 ZKR poprel vo výške 1 656,21 eura z mesiaca 10/2024, pretože zamestnancovi S. Q. správca
prácu neprideľoval.

11.4.1. Z mesačného výkazu poistného a príspevkov za obdobie 10/2024 s dňom výplaty príjmov
14.11.2024 súd zistil, že výška poistného a príspevkov k úhrade bola 9 572,38 eura.11.5. 5932 - 10/2025 –BA z 30.01.2025 dávka garančného poistenia v sume 7824 eur (ďalej len „podanie
6“), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu z titulu vyplatených dávok garančného poistenia zamestnancom
dlžníka (G. N. J. v sume 3 912 eur a S. Q. v sume 3 912 eur), ktoré žalovaný oznámením k uplatneniam

pohľadávok proti podstate v zmysle § 87 ods. 8 ZKR poprel vo výške 2 836,48 eura, pretože S. Q.
správca neprideľoval prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, alebo v súvislosti so správou
a speňažovaním majetku v konkurze, preto jeho pracovnoprávne nároky sú pohľadávkami proti podstate
v poradí podľa § 87 ods. 2 písm. j) a ako také môžu byť uznané za pohľadávky proti podstate len do
obmedzenej výšky štvornásobku životného minima.

11.5.1. Z rekapitulácie vyplatených dávok k dátumu splatnosti 21.01.2025 (č. l. 45) a z kontrolnej zostavy
k žiadosti o dávku garančného poistenia (č. l. 46-47) súd zistil, že vo vzťahu k zamestnancom dlžníka
N. J. a S. Q. bola dávka z garančného poistenia splatná k 21.01.2025.

12. Súd zistil, že zamestnanci dlžníka D. N., D. J., L. P., U. T., M. P., I. M., N. I., P. G. – nar. XXXX, P. G.

– nar. XXXX, I. E., J. C., N. Q., N. R., A. G. a S. Q. sa nachádzajú v zozname zamestnancov dlžníka.
Z listín na č. l. 50 a 51 vyplýva, že S. Q. bol zamestnancom dlžníka do 31.10.2024. Z č. l. 52 vyplýva, že
S. Q. podal na Sociálnu poisťovňu žiadosť o dávku garančného poistenia a že správca úpadcu potvrdil
S. Q. potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia.

13. Súd tiež zistil, že zamestnancom dlžníka: D. N., D. J., L. P., U. T., M. P., I. M., N. I., P. G. – nar. XXXX,
P. G. – nar. XXXX, I. E., J. C., N. Q., N. R., G. A. správca dlžníka vystavil potvrdenie zamestnávateľa na
účely nároku na dávku garančného poistenia (č. l. 120-138).

14. Súd tiež zistil, že vo vzťahu k zamestnancom dlžníka Sociálna poisťovňa priznala nárok na dávku

garančného poistenia D. N., D. J., L. P., U. T., S. Q., M. P., I. M., N. I., P. G. – nar. XXXX, P. G. – nar.
XXXX, I. E., J. C., N. Q., N. R., G. A..

15. Oznámenie správcu bolo žalobcovi doručené dňa 01.05.2025. Žaloba bola súdu doručená
14.05.2025.

16. Podľa § 87 ods. 1 ZKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a
pohľadávky proti oddelenej podstate.

17. Podľa § 87 ods. 2 ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej

podstaty v tomto poradí: .... i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné
poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch
na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu
a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného

minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu,
vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom
bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa
písmen g) a h); k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom
na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové

dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním
majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku
poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate,

18. Podľa § 87 ods. 7 ZKR pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca

oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

19. Podľa § 87 ods. 8 ZKR ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate,
bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou
podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate

s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti
podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom
dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej
právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.20. Podľa § 144 zákona č. 461/2003 Z. z. o Sociálnom poistení v znení účinnom v čase vyhlásenia
konkurzu (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe

alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

21. Podľa § 143 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je

splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata
týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je
splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň
určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa
platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je
splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

22. Podľa § 231 ods. 1 písm. f) Zákona o sociálnom poistení, z dôchodkové sporenie za príslušný
kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné
dôchodkové sporenie s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím
základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné

poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie,
poistenie v nezamestnanosti, financovanie podpory a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu
organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie, s určením fyzickej osoby, ktorá plní povinnosti voči Sociálnej poisťovni,

23. Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu bez toho, aby sa na ich uplatnenie stanovili
formálne a obsahové náležitosti. Zákon neustanovil na uplatnenie pohľadávok proti podstate pevnú
lehotu. Medzi pohľadávky proti podstate patria všetky pohľadávky, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu
v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Ak správca neuzná právny dôvod alebo výšku
pohľadávky proti podstate, je povinný bez zbytočného odkladu vyzvať veriteľa, aby si najskôr v lehote

do 15 dní od doručenia výzvy uplatnil na konkurznom súde žalobou podanou proti správcovi určenie
právneho dôvodu alebo výšky pohľadávky. Správca je povinný poučiť veriteľa o následkoch zmeškania
lehoty. Z uvedeného vyplýva, že výzva správcu musí byť písomná a musí byť veriteľovi doručená.
Pokiaľ veriteľ nepodá žalobu včas, na pohľadávku sa v rozsahu v akom ju správca neuznal v konkurze
neprihliada.

24. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca podal žalobu v zákonnej lehote, pretože správca
mu v súlade so zákonom oznámil, že jeho pohľadávku proti podstate neuznáva dňa 01.05.2025 a
žalobu podľa § 87 ods. 8 ZKR podal dňa 14.05.2025, teda v lehote 15 dní od doručenia výzvy.
Súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas, bola podaná proti správcovi, ktorý je v konaní

pasívne vecne legitimovaný a žalobca sa ňou domáha určenia pohľadávok proti podstate, ktoré mu
správcapoprel.Preukazovanienaliehavéhoprávnehozáujmužalobcunapodaniežalobyniejepotrebné
od žalobcu požadovať, pretože možnosť podania žaloby žalobcovi vyplýva priamo zo ZKR. V tejto
súvislosti sa súd považuje za potrebné vysporiadať s namietaným postupom správcu, ktorý nedodržal
lehotu podľa § 87 ods. 8 ZKR bez zbytočného odkladu, pretože k neuznaniu predmetných pohľadávok

žalovaným a k výzve správcu k podaniu žaloby došlo viac ako 7 resp. 5 mesiacov po ich doručení.
Na tomto mieste je však potrebné uviesť, že § 87 ods. 8 ZKR s nedodržaním tejto lehoty ZKR
nespája zánik práva neuznanie veriteľom uplatnenej pohľadávky realizovať. Ak by takáto lehota na
vykonanie tohto úkonu bola prekluzívna, bolo by to výslovne v zákone stanovené ako je to napr. v §
32 ZKR, kedy zákon správcovi umožňuje prihlásené pohľadávky poprieť iba v zákonom stanovenej 30

dňovej lehote. Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky nastupujú následky spočívajúce vo fikcii, že
pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá sa považuje za zistenú. V prípade neuznania pohľadávky
správcom podľa § 87 ods. 7 ZKR však v dôsledku nevykonania tohto úkonu v lehote bez zbytočného
odkladu nenastupuje takáto zákonná domnienka (porovnaj rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.
60Cbi/7/2022). Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že aj prípadné nedodržanie lehoty stanovenej

§ 87 ods. 7 ZKR nemá vplyv na prejednávanú vec.

25. Zákon definuje pohľadávky proti podstate v ustanovení § 87. Pohľadávky proti podstate sú iba také
pohľadávky, ktoré zákon za pohľadávky proti podstate výslovne a taxatívne označuje v ustanovení § 87ods. 2 ZKR, resp. pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje zákon na iných miestach
(napr. § 21 ods. 3, § 45 ods. 6 ZKR). Pohľadávky, ktoré hmotnoprávne vznikli počas konkurzu, avšak
nie sú označené zákonom za pohľadávky proti podstate, nie sú pohľadávkami proti podstate; takéto

pohľadávky sa uplatňujú v konkurze prihláškou.

26. Predmetom sporu sú pohľadávky žalobcu proti podstate, ktoré si žalobca uplatnil u správcu a to
z titulu neuhradeného poistného na sociálnom poistení za mesiac 6/2024 vo výške 13 220,98 eura,
za mesiac 7/2024 vo výške 7 487,55 eura – pretože podľa názoru správcu sociálne poistenie má

akcesorickú povahu k zamestnaneckému pomeru, a preto je potrebné § 87 ods. 2 písm. j) ZKR
aplikovať primerane aj na poistné na sociálne poistenie, teda v časti presahujúcej výšku štvornásobku
životnéhominimapohľadávkuneuznal,pohľadávkuzamesiac10/2024vovýške1656,21eura–správca
poprel, pretože S. Q. správca neprideľoval prácu v rámci konkurzu, a preto aplikujúc primerane § 87
ods. 2 písm. j) ZKR v časti presahujúcej výšku štvornásobku životného minima pohľadávku neuznal.

27. Pohľadávkami proti podstate sú také pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie, ktoré vznikli
po vyhlásení konkurzu a súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo so správou a
speňažovaním majetku počas konkurzu (§ 87 ods. 2 písm. i) a písm. k) ZKR). Charakteristickým znakom
týchto pohľadávok je skutočnosť, že ide o verejnoprávne nároky, ktoré vznikli počas konkurzu a zároveň
súvisia s prevádzkovaním podniku alebo so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu. Aby išlo

o pohľadávku proti podstate, oba znaky musia byť splnené kumulatívne.

28. Pre vznik pohľadávky žalobcu z titulu neuhradeného poistného na sociálnom poistení po vyhlásení
konkurzu je potrebné splnenie dvoch podmienok: 1. predloženie mesačného výkazu poistného
a príspevkov za príslušný mesiac, z ktorého je zrejmá suma, ktorú je povinný zaplatiť za uvedený

mesiac v lehote splatnosti (až vtedy začne Sociálna poisťovňa účtovať a vedie prípadnú pohľadávku
v účtovníctve, aby sa neskôr mohlo pripojiť k prihláške vyhlásenie o jej vedení v účtovníctve pre účely
ZKR), a 2. splatnosť poistného na základe predloženého mesačného výkazu poistného a príspevkov
(nakoľko až neuhradením poistného v lehote splatnosti vznikne pohľadávky a až vtedy môže Sociálna
poisťovňa požadovať plnenie od dlžníka – dovtedy je známa len výška poistného, ale nemožno povedať,

že Sociálnej poisťovni vznikla pohľadávka). V danom prípade nebolo sporné, a aj z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že splatnosť pohľadávok titulom nezaplateného poistného na sociálnom poistení
za mesiac 6/2024, 7/2024 a 10/2024 nastala po vyhlásení konkurzu (viď bod 11.2.2 a 11.4.1 tohto
rozsudku), teda časový súvis s konkurzom v konaní nebol sporný.

29. Sporná bola vecná súvislosť s konkurzom, teda či vzniknutý nárok súvisí s prevádzkovaním
podniku alebo so správou a speňažovaním majetku počas konkurzu. Žalovaný tvrdil, že zamestnancom
po vyhlásení konkurzu prácu neprideľoval a poukázal na skutočnosť, že oznámením o hromadnom
prepúšťaní zo dňa 28.06.2024 správca oznámil, že prevádzku v rámci konkurzu ďalej nebude
prevádzkovať a v nasledujúcom období dôjde k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov dlžníka.

Skutočnosť, že žalovaný nepokračoval v prevádzke podniku malo preukazovať aj to, že správca
nezapísal majetok patriaci podniku do súpisu jednou položkou, ale tieto zapísal v jednotlivých položkách.

30. Súd v nadväznosti na argumentáciu žalovaného dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27.10.2015, v ktorého 36. bode odôvodnenia sa

uvádza, že čo sa týka sporného výkladu ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, slovné spojenie "ak
súvisiasprevádzkovanímpodnikupočaskonkurzu",jenutnévykladaťajnaúčelykonkurzusdôrazomna
definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie
súborunahmotných,akoajosobnýchanehmotnýchzložiekpodnikaniasivyžadujevpodnikuobjektívne
prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase

jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom aj k ukončeniu činnosti zamestnancov. Podľa § 5
Obchodného zákonníka sa podnikom na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných
a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria
podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu
slúžiť.

31. Aj najvyšší súd v uznesení sp. zn. 3ObdoK/1/2024 poukázal na uznesenie najvyššieho súdu z 27.
septembra 2017 sp. zn. 3Obdo/9/2017, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka“) č. 9/2018 pod R 94/2018. Najvyšší súd v uvedenomuznesení poukázal na rozsudok najvyššieho súdu z 27. októbra 2015 sp. zn. 1Sžso/37/2014, v ktorom
najvyšší súd konštatoval, že pohľadávky na poistnom za obdobie po vyhlásení konkurzu vyplácané za
zamestnancov, ktorým plynula výpovedná doba, je potrebné považovať za pohľadávky proti podstate,

pričom je irelevantná skutočnosť, či im bola prideľovaná práca. Najvyšší súd súčasne poukázal
na skutočnosť, že samotné rozhodnutie správcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom
úpadcu, ktorým plynie výpovedná doba, neprideľovať im prácu, predstavuje prekážku v práci na strane
zamestnávateľa v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
ktorá nemá vplyv na trvanie pracovného pomeru zamestnancov úpadcu a ani na jeho povinnosť platiť

poistné na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu. Rovnako nebolo možné podľa najvyššieho
súdu uvedenú prekážku v práci na strane zamestnávateľa stotožňovať s tým, že nedochádza k
prevádzkovaniu podniku počas konkurzu. Už v predchádzajúcom rozhodnutí najvyššieho súdu sp.
zn. 1Sžso/37/2014 najvyšší súd konštatoval, že pojem „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas
konkurzu“, je potrebné vykladať v zmysle definície podniku uvedenej v ustanovení § 5 OBZ, čím sa
najvyšší súd stotožnil aj v rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/9/2017.

32. Právna veta publikovaná v Zbierke k R 94/2018 znie: „pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie
za zamestnancov úpadcu v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a
preto predstavujú pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005

Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov. Platí to aj v prípade, ak zamestnancom
úpadcu správca konkurznej podstaty po vyhlásení konkurzu neprideľoval žiadnu prácu a tiež, ak správca
ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná doba.“

33. Podľa doktríny insolvenčného práva rozlišovanie spojitosti s prevádzkovaním podniku (aj na účely

výkladuustanovenia§87ods.2písm.i/ZoKR)jepotrebnénajmävtedy,akpohľadávkyrovnakéhodruhu
vznikajú aj bez prevádzkovania podniku. V predmetnej veci je však zrejmé, že pohľadávka na poistnom
na sociálne poistenie by nevznikla aj bez prevádzkovania podniku. Ak by podnik, tvorený aj osobnou
zložkou (napr. zamestnancami) nebol prevádzkovaný (teda nemal by napr. zamestnancov ako súčasť
jednej zložky podniku), nevznikla by mu ani povinnosť zaplatiť za zamestnancov poistné na sociálne

poistenie. Je pritom právne bezvýznamné, akých konkrétnych zamestnancov podnik zamestnával pred
vyhlásením konkurzu a akých po vyhlásení konkurzu, resp. či ide o rovnakých zamestnancov (rozsudok
Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Cbi/6/2021 z 01.12.2021).

34. Vzhľadom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu prax je potrebné konštatovať, že pokiaľ platí,

že pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu súvisia s prevádzkovaním
podniku počas konkurzu aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca neprideľoval žiadnu prácu
a tiež ukončil so zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná doba, musí tento
záver platiť aj v prípade, keď ešte ani len nedošlo k skončeniu pracovného pomeru, ale správca len
oznámením o hromadnom prepúšťaní zo dňa 28.06.2024 oznámil, že prevádzku v rámci konkurzu

ďalej nebude prevádzkovať a v nasledujúcom období dôjde k hromadnému prepúšťaniu zamestnancov
dlžníka. Skutočnosť, že správca nezapísal majetok patriaci podniku do súpisu jednou položkou, ale tieto
zapísal v jednotlivých položkách, nepovažuje súd v danej veci s ohľadom na to či, správca pokračoval
v prevádzke podniku alebo nie, za relevantnú.

35. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu z titulu neuhradeného poistného
na sociálnom poistení za mesiac 6/2024 vo výške 13 220,98 eura, za mesiac 7/2024 vo výške
7 487,55 eura a za mesiac 10/2024 vo výške 1 656,21 eura vznikli po vyhlásení konkurzu a súvisia
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, a preto ide o pohľadávky proti všeobecnej podstate podľa
§ 87 ods. 2 písm. i) ZKR. K tomu súd považuje za potrebné ešte uviesť, že pohľadávky podľa § 87 ods.

2 písm. i) ZKR nie sú súkromnoprávnymi nárokmi zamestnancov tak ako to predpokladá § 87 ods. j)
ZKR a teda nie je v danom prípade daný zákonný dôvod, aby správca krátil pohľadávku žalobcu na
nezaplatenom poistnom na sociálnom poistení do výšky štvornásobku životného minima mesačne za
každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu.

36. Predmetom sporu sú aj pohľadávky žalobcu proti podstate, ktoré vznikli žalobcovi z titulu vyplatených
dávok z garančného poistenia vo výške 13 334,12 eura, ktorú si žalobca uplatnil u správcu podaním
3 a vo výške 2 836,48 eura, ktorú si žalobca uplatnil u správcu podaním 6, a ktoré správca poprel,
pretožezamestnancom,ktorýmbolivyplatenédávkyzgarančnéhopoistenia,súzamestnancami,ktorýmsprávca neprideľoval prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, alebo v súvislosti so správou
a speňažovaním majetku v konkurze, preto sú pohľadávkami proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. j)
ZKR a ako také môžu byť uznané za pohľadávky proti podstate len v obmedzenej výške štvornásobku

životného minima.

37. Otázka charakteru pohľadávky vyplatenej z garančného fondu už bola riešená na úrovni odvolacích
súdov a dovolací súd sa v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018, sp. zn. 2Obdo/73/2016
stotožnil so zaradením pohľadávok vyplatených z garančného fondu medzi pohľadávky proti podstate s

určením poradia v zmysle ust. § 87 ods. 2 písm. l/ ZKV v znení platného od 01.01.2012. V tejto súvislosti
sa dovolací súd stotožňuje s argumentáciu, že „záväzok na úhradu dávok garančného poistenia má
pôvod v systéme sociálneho poistenia, ide o záväzok verejnoprávny a nie záväzok súkromnoprávny.
Ide o plnenie, ktoré sociálna poisťovňa uhrádza vo svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť
ustanovenú predpismi verejného práva. Vznik pohľadávky sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je
daný momentom vyplatenia garančnej dávky. Z § 102 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že sociálna

poisťovňa neuhrádza za platobne neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca
dávku garančného poistenia, ktorej výška vzhľadom na ustanovenie § 103 zákona o sociálnom poistení
nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú by mu mal zamestnávateľ v skutočnosti
vyplatiť. Nevyplatením mzdy v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa je len predpokladom
pre vznik nároku na dávku garančného poistenia. Je rozdiel medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť

zamestnancovi mzdu a povinnosťou sociálnej poisťovne vyplatiť dávku garančného poistenia. Nárok
na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať.“ Z
uvedeného dôvodu je preto potrebné pohľadávky uplatnené titulom vyplatenia dávok z garančného
fondu zaraďovať pod pohľadávky proti podstate so zaradením do poradia podľa ust. § 87 ods. 2 písm.
l/ ZKV platného a účinného po 01.01.2012.

38. V danom prípade správca nerozporoval časovú súvislosť s konkurzom, preto súd považuje za
nesporné, že nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky z titulu vyplatených dávok z garančného poistenia
vznikol počas konkurzu, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania (viď body 11.3.1 a 11.5.1 rozsudku).
Pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu sa uspokojujú v konkurze za

predpokladu, že ide o takú dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávny nárok, ktorý je
podľa tohto zákona pohľadávkou proti podstate. Pracovnoprávny nárok je pohľadávkou proti podstate,
ak je zaradený v § 87 ZKR. Slovami „za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti
podstate“ zákon v § 87 ods. 2 písm. l) ZKR vyjadruje podmienku, aby išlo o pracovnoprávne nároky, na
ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu, za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, za

kalendárne mesiace trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac,
v ktorom bol pracovný vzťah ukončený. Týmto spôsobom sú definované pracovnoprávne nároky,
ktoré sú pohľadávkou proti podstate. Právo na peňažné plnenie Sociálnej poisťovne proti úpadcovi
vyplývajúce z § 148 Zákona o sociálnom poistení je právo, ktoré vzniká priamo zo zákona po vyplatení
zamestnancom úpadcu. Pohľadávka Sociálnej poisťovne podľa § 87 ods. 2 písm. l) ZKR nie je nijakým

spôsobom limitovaná, preto patrí žalobcovi v plnej výške tak ako bola zo strany Sociálnej poisťovne
zamestnancom vyplatená (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26CoKR/4/2022).

39. Záväzok na úhradu dávok garančného poistenia má pôvod v systéme sociálneho poistenia. Ide
o záväzok verejnoprávny a nie záväzok súkromnoprávny. Ide o plnenie, ktoré Sociálna poisťovňa

uhrádza vo svojom mene a plní tým svoju zákonnú povinnosť ustanovenú predpismi verejného
práva. Vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči zamestnávateľovi je daný momentom vyplatenia.
Z § 102 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že Sociálna poisťovňa neuhrádza za platobne
neschopného zamestnávateľa mzdu (náhradu mzdy), ale vypláca dávku, ktorá výška vzhľadom
na § 103 Zákona o sociálnom poistení nemusí zodpovedať nároku zamestnanca na mzdu, ktorú

by mu mal zamestnávateľ skutočne vyplatiť. Nevyplatenie mzdy v prípade platobnej neschopnosti
zamestnávateľa je predpokladom pre vznik nároku na dávku z garančného poistenia. Je rozdiel
medzi záväzkom zamestnávateľa vyplatiť zamestnancovi mzdu a povinnosťou Sociálnej poisťovne
vyplatiť dávku z garančného poistenia. Nárok na mzdu a nárok na dávku garančného poistenia
nie sú totožné nároky, nemožno ich zamieňať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2Obdo/93/2021, 2ObdoK/11/2023, 2Obdo/21/2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoKR/22/2024).40. Vzhľadom na vyššie uvedenú rozhodovaciu prax potom súd považuje bez právneho významu
argumentáciu žalovaného, či zamestnancom, ktorým bola vyplatená dávka z garančného poistenia
bola správcom prideľovaná práca v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, alebo v súvislosti

so správou a speňažovaním majetku v konkurze. Nárok žalobcu na zaplatenie dávky z garančného
poistenia je nárokom verejnoprávnym, pričom veriteľom tejto pohľadávky je Sociálna poisťovňa, nie
zamestnanec. Ako bolo vyššie uvedené, nárok Sociálnej poisťovne na zaplatenie vyplatených dávok
z garančného poistenia nemožno zamieňať s pracovnoprávnymi nárokmi zamestnancov, a preto súd aj
v tomto prípade dospel k záveru, že nebol daný právny dôvodov na neuznanie žalobcovej pohľadávky

a jej limitovanie § 87 ods. 2 písm. j) ZKR do výšky štvornásobku životného minima.

41. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
CSP. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvod) a

čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na
jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok konania,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).