Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/86/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208914
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Johana Máčajová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125208914.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., zast.:
Advokátska kancelária Horansky & Partners, s.r.o., IČO: 56 023 499, B. XXXX/X, D., proti odporkyni:
E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, C., t.č. bytom F. F. XXXX/XX, C., o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .

II. Odporkyni sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 17.11.2025 bolo v konaní 113P/155/2025 súdu mailom doručené podanie navrhovateľa, ktoré
je vyjadrením k návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode
k maloletej G. A. a zároveň aj návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Uvedené podanie

bolo doplnené elektronickým podaním doručeným súdu dňa 17.11.2025. Dňa 21.11.2025 bol návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zapísaný do registra „C“ ako samostatný návrh a konanie
o nariadení neodkladného opatrenia tak bude vedené pod sp. zn. 17C/86/2025. Návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha, aby súd odporkyni zakázal vstup do bytu č. XX
nachádzajúceho sa na X. poschodí obytného domu s.č. XXXX/XX H. B. I. J. C., D. XXX XX, zapísaného
na Okresnom úrade Trnava – katastrálny odbor, na LV č. XXXX, pre okres Trnava, obec Trnava, k.ú.

C., do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 113P/155/2025.

2. Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ a odporkyňa sú manželia, pričom majú jedno spoločné
dieťa, maloletú G.. Na návrh odporkyne sa toho času vedie na Okresnom súde Trnava konanie o rozvod
manželstva účastníkov konania a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej G..

Navrhovateľ uvádza, že vo februári sa rozhodol rozviesť, ale odporkyňa ho uprosila, aby jej dal šancu,
a tak 15.08.2025 išli na spoločnú dovolenku do Turecka. Dňa 19.08.2025 na pláži prišlo k výmene
názorov, následne bol navrhovateľovi odcudzený telefón. Zistil, že mu ho zobrala odporkyňa, zistila jeho
kód, ktorý bol veľmi jednoduchý XXXX, telefón prelustrovala a zistila, že si písal s viacerými ženami na
Instagrame. Povedala mu, že jej bol neverný, to sa však nezakladá na pravde. Navrhovateľ jej oznámil,
že po tomto už je definitívny koniec, že mu narušila súkromie a žiadal vrátiť telefón. Ona mu na to

povedala, že ho rozbila, že ho nemá. Následne si navrhovateľa zavolali zamestnanci hotela na recepciu
s tým, že mal napadnúť na hotelovej izbe manželku a ak sa to bude opakovať, zavolajú políciu. Uvedené
sa nezakladá na pravde. Do odletu však navrhovateľ musel spávať v hotelovom lobby na gauči (ak si
nechcel zaplatiť 600,- Eur za inú izbu). Odporkyňa sa dostala na súkromný telefónny účet navrhovateľa,
kde začala zverejňovať hanobné statusy na jeho osobu, vydávala sa za neho, písala si z jeho rodinnými
príslušníkmi, zmenila mu všade heslo. Počas spoločného návratu z dovolenky dňa 22.08.2025 ho celú

cestu urážala, a začala sa mu vyhrážať, že keď jej nedá 500,- Eur na malú výživné a 400,- Eur na ňu,
tak pôjde do väzenia. Po príchode domov ho nechcela vpustiť do bytu pod vyhrážkami, že bude volaťpolíciu. V ten deň následne medzi 17-18 hod. opustila byt aj s dcérou. Zobrala so sebou všetko zlato,
navrhovateľovi retiazku na krk aj na ruku, obrúčky, obidva kľúče od spoločného auta, ktoré doposiaľ
užíva výlučne ona, kľúče od schránky a od pivnice. V byte na B. XX J. C. teraz bývam sám, ona si

našla nájom (byt na F. F. XXXX/XX J. C.). Napriek tomu však chodila ráno okolo 7:00 do bytu, kde
mu vulgárne nadávala. Dňa 23.08.2025, keď spal, mu vzala z peňaženky 360,- Eur. Navrhovateľ volal
na políciu, povedali mu, že má prísť na obvodné oddelenie, kde ho však odbili so slovami, že s tým
nemôžu nič robiť, nakoľko ide o spoločný majetok. Útoky odporkyne na navrhovateľa neprestávali,
stále mu nadávala, aj cez hlasové správy na Facebooku a na WhatsAppe, stále mala prístup na jeho

sociálne siete, tak som bol nútený ich zrušiť. Dňa 08.10.2025 opätovne prišla do bytu, keď spal, zobrala
mu z peňaženky 100,- Eur. Následne navrhovateľ dňa 09.10.2025 urobil na polícii oznámenie o tejto
skutočnosti. Napriek uvedenému odporkyňa začala bez súhlasu navrhovateľa vynášať z bytu na B. XX,
C., hnuteľné veci patriace do BSM, teda nábytok, skrinky, podstavce na kvety, jedálenský stolík, stoličky,
robotický mixér, koberec, 2 x televízny prijímač, hojdacie kreslo, kôš na prádlo, spotrebiče, sóda stream,
teplovzdušná fritéza, kávovar, kanvica, gril, gauč a pod., následne aj nádobky na mydlo, na zubnú

kefku, čistiace prostriedky, suché koreniny, múku, soľ, cukor, strúhanku, krupicu, ryžu, všetky trvanlivé
potraviny. Neustále chodí do bytu, keď je navrhovateľ preč, berie si,l čo sa v byte nachádza, poškodzuje
a bez jeho súhlasu vyvrtáva zámky na vchodových dverách. Navrhovateľ už nemôže poriadne spať,
podvedome sa budí, spáva s peňaženkou a telefónom v ruke. Odporkyňa si zároveň vymýšľa, že užíva
omamné látky, čo však nie je pravda a potvrdila to aj hliadka OOPZ Trnava, ktorá ničím nepodložené

tvrdenia odporkyne preverila a následne odišla.
V súvislosti s uvedenými skutočnosťami navrhovateľ poukazuje aj na skutočnosť, že počas ich vzťahu
chcela odporkyňa 2 x vyskočiť z balkóna a 1 x si chcela porezať žily.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhuje, aby súd vo veci vydal neodkladné
opatrenie tak, ako to uvádza v podanom návrhu.

3. K návrhu navrhovateľa priložil Potvrdenie o oznámení na OOPZ Trnava zo dňa 09.10.2025 a
10.11.2025, fotografie z bytu, screenshot komunikácie s odporkyňou, inzeráty o predaji spoločného
majetku, sobášny list, rodný list maloletej, Zmluvu o nájme zo dňa 02.09.2025.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

e) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševná
integritu svojím konaním ohrozuje.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny,
na ktoré sa odvoláva (2).
Podľa § 328 ods. 1 až 3 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (1).
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu
(2). Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný

písomne vyhotoviť a odoslať (3).
Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase

vydania uznesenia súdu prvej inštancie (2).
Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie

navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

Podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore (ďalej len „ZoPZ“), policajt je
oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou
a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe
zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú

dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania
zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od
vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.
(1) Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej
osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. (2)

5. Súd sa oboznámil s návrhom a prílohami, pričom zistil nasledujúci skutkový stav: Účastníci konania
sú manželmi, na tunajšom súde je vedené konanie na návrh odporkyne na rozvod manželstva a úpravu
práv a povinností k maloletej dcére manželov. Navrhovateľ sa domáha predmetným návrhom, aby súd
odporkyni zakázal vstup do ich spoločného bytu č. XX na X. poschodí obytného domu s.č. XXXX/XX H.

B. I. J. C., zapísaný na LV č. XXXX, pre k.ú. C., vedenom na Okresnom úrade Trnava, katastrálny odbor
do právoplatného rozhodnutia o rozvode manželstva v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod
sp. zn. 113P/155/2025. Navrhovateľka sa ešte v auguste po nezhodách zo spoločného bytu odsťahovala
s dcérou do podnájmu, avšak podľa navrhovateľa sa niekoľkokrát ešte do bytu vrátila odniesť zariadenia
bytu, ako aj potraviny a iné veci, a to v čase, keď navrhovateľ bol mimo bytu. Stalo sa, že navrhovateľovi

zobrala peniaze z jeho bundy, poškodila jeho oblečenie, topánky, bez jeho súhlasu vyvŕtala zámky na
vchodových dverách. Navrhovateľ tvrdí, že z uvedeného dôvodu nemôže poriadne spať, budí sa, spáva
s peňaženkou a telefónom v ruke, čím mu navrhovateľka spôsobuje psychickú ujmu a traumu, má aj
problémy v zamestnaní.

6. Z potvrdenia o oznámení OR PZ v Trnave zo dňa 09.10. 2025 má súd za preukázané, že navrhovateľ
vykonal oznámenie o priestupku proti majetku podľa § 50 ods.1 písm. a) zákona o priestupkoch -
odcudzenie finančnej hotovosti 100,- EUR z peňaženky v jeho bunde na adrese trvalého bydliska.
Z potvrdenia OR PZ v Trnave zo dňa 10.11.2025 má súd za preukázané, že navrhovateľ vykonal
oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zákona

o priestupkoch na adrese trvalého bydliska proti manželke E. A..
Z lustrácii v príslušných registroch súdu považuje súd za preukázané, že odporkyňa je manželkou
navrhovateľa a má evidovaný trvalý pobyt na adrese B. XXXX/XX, C.. Z lustrácie v registri súdu je
tiež preukázané, že na tunajšom súde prebieha pod spis. zn. 113P/155/2025 konanie o rozvod strán
konania a úpravu práv a povinností k maloletej dcére. Strany sporu sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

predmetného bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí na B. I. J. C., ktorého sa podaný návrh týka.

7. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu.
Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej

úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá.
Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť
neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby

dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady prenariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo
existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i
naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav

v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením
neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd
pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti).

8. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd dospel k záveru, že
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, ale je potrebné ho zamietnuť.

9. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp

subsidiarity).

10. Účelom neodkladného opatrenia týkajúceho sa zákazu vstupu do domu podľa § 325 ods. 2 písm. h)
CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej

návrh smeruje. Pre nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho
telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená.

11. Súd má za to, že navrhovateľ v návrhu nepreukázal bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na
jeho právach, ktorá situácia by si vyžadovala potrebu neodkladnej úpravy. Situáciu, ktorú navrhovateľ

v návrhu popisuje, súd nevyhodnotil ako tak naliehavú, že by pre navrhovateľa predstavovala
bezprostrednú hrozbu na jeho právach, vyžadujúcu ochranu práve nariadením neodkladného opatrenia
spočívajúceho v zákaze vstupu odporkyne na predmetnú nehnuteľnosť nachádzajúcu sa doposiaľ
v spoluvlastníctve strán sporu. Súd má za to, že navrhovateľom popísané konanie odporkyne
nepredstavuje takú hrozbu, ktorá by si vyžadovala potrebu neodkladnej a bezprostrednej úpravy

pomerov medzi stranami vo forme zákazu vstupu odporkyne na predmetnú nehnuteľnosť. Konanie
odporkyne podľa tvrdení navrhovateľa spočívalo v odnášaní zariadenia bytu, potravín a iných vecí,
pričom boli poškodené jeho oblečenia, boli mu odcudzené peniaze z jeho bundy. Navrhovateľ k
návrhu priložil oznámenia na orgánoch policajného zboru preukazujúcich konflikty medzi ním a jeho
manželkou (bez právoplatného rozhodnutia objektivizujúceho stav veci), avšak tieto nesvedčia taktiež

o potrebe neodkladnej úpravy pomerov), pričom oznámenia na polícií bez ďalšieho predstavujú iba
jednostranné tvrdenia navrhovateľa. Uvedené konanie odporkyne spočívajúce v odcudzení peňazí, ako
aj poškodení veci navrhovateľa tak nebolo osvedčené, pričom treba uviesť, že skutočnosť, že by bolo
navrhovateľovi reálne bránené v užívaní spoločnej nehnuteľnosti, nebolo ani tvrdené. Vyplýva to aj z
konania príslušníkov Policajného zboru, ktorí boli prizvaní k stranám sporu pri ich konfliktoch, pričom ani

títo nevyhodnotili uvedenú situáciu za natoľko naliehavú, že by si vyžadovala realizovanie ich oprávnenia
podľa § 27a ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, a to možnosť vykázať z bytu alebo domu
alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej
len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život,
zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na

predchádzajúce takéto útoky.
Navrhovateľvkonanínepredložiltakédôkazy,ktorýmibyosvedčil,žeodporkyňasaknemuvdomácnosti
správa takým spôsobom, že by jej konanie predstavovalo takú hrozbu, ktorá by si vyžadovala potrebu
neodkladnej a bezprostrednej úpravy pomerov medzi stranami vo forme zákazu vstupu odporkyne
na predmetnú nehnuteľnosť. Predložené listinné dôkazy, majúce vo všeobecnosti iba povahu ďalších

subjektívnych tvrdení navrhovateľa, neboli objektivizované žiadnym dôkazom na úrovni potrebnej pre
osvedčenie nároku navrhovateľa.
Súd má za to, že v danom prípade nie je splnená ani požiadavka proporcionality na nariadenie
neodkladného opatrenia, tzn., že nariadením uvedeného zákazu vstupu odporkyne na predmetnúnehnuteľnosť, resp. účinky neodkladného opatrenia by povinnú osobu v jej vlastníckom práve obmedzili
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Ujma a trauma navrhovateľa z konania odporkyne,
ako aj obavy z ďalších jej návštev v byte v uvedenej intenzite nie sú dôvodom na nariadenie

neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP. Do vyporiadania spoluvlastníctva má
protistrana rovnaké vlastnícke právo k predmetnému bytu ako navrhovateľ, pričom nie je zrejmé,
prečo navrhovateľ doposiaľ riadny návrh na úpravu pomerov nepodal, nie je dôvodné nahrádzať
konanie o úpravu užívania veci v spoluvlastníctve strán sporu nariadením požadovaného neodkladného
opatrenia bez vykonania riadneho dokazovania.

12. Pokiaľ ide o fotografie predložené navrhovateľom, predovšetkým z fotografie nie je zrejmé, kým a
kedy boli zariadenia bytu skutočne odvezené, a či ich odviezla práve protistrana, avšak ak by tomu tak
aj bolo, zo samotnej skutočnosti ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa nevyplýva.

13. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že navrhovateľ ničím neosvedčil nebezpečenstvo

bezprostredne hroziacej ujmy zo strany odporkyne, a teda že bez nariadenia neodkladného opatrenia
by mu mohla vzniknúť ťažko napraviteľná ujma. Za osvedčené bolo možné mať len tú skutočnosť, že
navrhovateľ podal na protistranu oznámenia o priestupkoch voči odporkyni, čo však pre nariadenie
neodkladného opatrenie nepostačuje. Z tohto dôvodu neboli splnené podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, keď súd dodáva, že neodkladné opatrenie nemôže byť prostriedkom na

riešenie bežných vzťahových konfliktov manželov, vyplývajúcich z ich nezhôd a narušenia vzájomných
vzťahov v súvislosti s rozpadom rodiny (viď uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 25Co/7/2021-63
zo dňa 23.02.2021).

14. S poukazom na vyššie uvedené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli,

preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku I. tohto uznesenia zamietol.

15. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

16. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti
s neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods.

1 CSP, ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí
byť iba rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky
môže byť tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo
veci samej bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadenie neodkladného
opatrenia nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného

opatrenia môže byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí
nariadením neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou
súdu rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení. Podporne súd poukazuje napr. na
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017, sp.zn. 19Co/27/2017
zo dňa 13.04.2017. Súd dodáva, že navrhovateľ ani netvrdil, že by prebiehalo konanie vo veci samej,

v ktorom prípade by sa o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodovalo až v konaní vo
veci samej.

17. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd potom podľa ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, keď protistrana bola v konaní plne

úspešná, z čoho by vyplýval nárok protistrany na náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom
rozsahu. Keďže však protistrane žiadne trovy nevznikli, pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd vo
výroku II. uznesenia s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu)
protistrane nárok na náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z..