Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/124/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6425201934
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6425201934.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra
Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
Kids Kart Academy n.o, so sídlom Mojmírova 4, 040 01 Košice, IČO: 51 843 374, proti žalovanému:
eRegistry SE, so sídlom Partizánska 101/45, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 53 655 541, o nariadenie
neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.

5C/44/2025 – 15 zo dňa 27. augusta 2025 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia mení tak, že žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcovi motorové vozidlo zn. A. A. XXX B.
XXXXXX, EČV: C., VIN: D., rok výroby XXXX, farba: čierna metalíza do troch dní od doručenia tohto
uznesenia a vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. P o ú č a žalovaného o možnosti podať proti žalobcovi žalobu na navrátenie do predošlého stavu,

prípadne žalobu na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

III. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia (prvý výrok) a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi

nepriznal (druhý výrok).

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca podal na súd prvej inštancie
dňa 16.08.2025 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zakázal
žalovanému nakladať s nákladným vozidlom značky A. A. XXX B. XXXXXX, EČV: C. (z obsahu návrhu
a jeho príloh vyplýva, že správne je EČV: C. – poznámka odvolacieho súdu), rok výroby: XXXX, farba:

čierna metalíza, VIN: D. akýmkoľvek spôsobom (okrem jeho odovzdania žalobcovi), najmä vozidlo
užívať, premiestňovať, prevádzať na inú osobu alebo vozidlo zaťažovať právami tretích osôb, a to až
do ich odovzdania žalovanému. Zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi
predmetné motorové vozidlo bezodkladne, najneskôr do troch dní od doručenia uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia.

3. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že kúpnou zmluvou zo
dňa 15.01.2025 nadobudol ako kupujúci do svojho vlastníctva od žalovaného ako predávajúceho
predmetné motorové vozidlo. O tom, že je výlučným vlastníkom a držiteľom motorového vozidla svedčí
aj osvedčenie o evidencii. Výzvou zo dňa 19.02.2025 vyzval žalovaného ako predošlého vlastníka
predmetného motorového vozidla na jeho vydanie. Žalovaný vozidlo odmieta vydať, do dnešného dňa
ho má v neoprávnenej držbe, neoprávnene ho užíva, čím spôsobuje žalobcovi škodu. Vozidlo nemá

platnú STK a EK, zároveň nemá uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, t.j. nie je spôsobilé riadneho užívania. Podľa registra poistenia zodpovednosti, ktorývedie Slovenská kancelária poisťovateľov, motorové vozidlo EČV: C. nemá uzatvorené povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa údajov o platnosti
technickej a emisnej kontroly k vozidlu EČV: C. termín platnosti TK a EK bol do 20.10.2024. Žalobcovi

neoprávnením užívaním vozidla v jeho výlučnom vlastníctve žalovaný spôsobuje denne škodu z titulu
jednak nemožnosti užívania týchto vozidiel, ušlého zisku a opotrebovania vozidiel a jeho dielov, ale tiež
tým, že užíva vozidlo nespôsobilé k riadnemu užívaniu, navyše bez platného poistenia zodpovednosti za
škodu, za čo žalobcovi hrozí škoda v podobe pokút a sankcií zo strany štátnych orgánov za nesplnenie
povinnosti prevádzkovateľa vozidla, ktoré žalobca nevie žiadnym spôsobnom ovplyvniť, kým nemá

vozidlo v reálnej držbe a zároveň žalobcu ako prevádzkovateľa žalovaný vystavuje riziku v prípade
škodovej udalosť nahradiť spôsobenú škodu.

4. Na osvedčenie žalobcom tvrdených skutočností tento k návrhu pripojil kúpnu zmluvu zo dňa
15.01.2025, osvedčenie o evidencii motorového vozidla časť I a II, elektronický výpis z registra poistenia
zodpovednosti Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo dňa 13.06.2025, výpis o tom, že motorové vozidlo

má platnú TK a EK do 20.10.2024.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods.
1, § 328 ods. 1 a § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej
aj „CSP“) skúmal splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pri skúmaní

skutočností, ktoré uviedol žalobca v podanom návrhu, ako aj predložených dôkazov dospel k záveru
o neosvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Neosvedčenie tejto skutočnosti
vyvodil z toho, že od uzatvorenia kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2025 do podania návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia dňa 16.08.2025 uplynulo 7 mesiacov; ďalej z toho, že k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobca nedoložil výzvu adresovanú žalovanému na vydanie motorového

vozidla, na ktorú ako na dôkaz poukazuje; o tom, že vozidlo nemá platnú STK a EK žalobca musel
vedieť už v čase kúpy predmetného vozidla (15.01.2025), keďže podľa údajov o platnosti technickej a
emisnej kontroly k vozidlu EČV: C. termín platnosti TK a EK bol do dňa 20.10.2024 a napokon z toho, že
žalobcovi nebránila skutočnosť, že motorové vozidlo nemá v držbe, uzatvoreniu povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ku ktorému je potrebný

technický preukaz motorového vozidla a preukaz totožnosti, žalobca ako vlastník motorového vozidla
ho teda mohol uzatvoriť. Preto podľa názoru súdu prvej inštancie tvrdenie žalobcu, že nemohol ovplyvniť
hroziacu škodu v podobe sankcií zo strany štátu za neuzatvorenie povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, kým nemá vozidlo v reálnej držbe,
neobstojí. Dodal, že len tvrdenie žalobcu o porušení jeho vlastníckych práv bez ďalšieho nespĺňa

predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP, preto návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

6. O nároku na náhradu trov konania o návrhu nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie
rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán sporu v tomto

konaní a zároveň prihliadnuc na skutočnosť, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu v konaní
žiadne trovy nevznikli.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov

uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP, t. j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Za inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci žalobca považoval
skutočnosť, že súd nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti a dôkazy, čím dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že mu bezprostredne
nehrozí závažná ujma, nakoľko každým dňom pokračujúceho neoprávneného užívania jeho motorového
vozidla zo strany žalovaného, ktorý prevádzkuje vozidlo bez platnej technickej a emisnej kontroly

a bez uzatvoreného povinného zmluvného poistenia žalobcovi hrozí uloženie pokuty 165,- eur za
neabsolvovanie pravidelnej STK/EK v zmysle zákona č. 106/2008 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej
premávke a pokuta od 50,- eur až do 5 000,- eur za neuzatvorenie povinného zmluvného poistenia
v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. Taktiež hrozí riziko vzniku škody na samotnom motorovom vozidle,ktoré nie je technicky spôsobilé na premávku a zároveň nie je poistené, ako aj riziko vzniku škodovej
udalosti (dopravnej nehody), pri ktorej žalobca ako prevádzkovateľ vozidla nesie zodpovednosť nahradiť
spôsobenúškoduvzmysle§427anasl.Občianskehozákonníka.Žalobcabezreálnejdržbymotorového

vozidla, ktorého je vlastníkom a evidovaným prevádzkovateľom nemôže zabezpečiť vykonanie STK/EK,
ako ani uzavretie PZP. Súd prvej inštancie tieto okolnosti nezohľadnil v ich vzájomnej súvislosti a zrejme
nesprávne vyhodnotil mieru hroziacej ujmy. Opomenutie týchto podstatných skutočností predstavuje
podľa žalobcu vadu konania, ktorá má zásadný vplyv na nesprávnosť rozhodnutia. Ak by súd prvej
inštancie správne zistil, že žalobca čelí reálnej hrozbe priamej škody (pokuty, sankcie) a zodpovednosti

za prípadné škody voči tretím osobám, nemohol by dospieť k záveru, že ochranu formou neodkladného
opatrenia netreba poskytnúť.

9. Žalobca opakovane poukázal aj na verejný záujem na nariadení neodkladné opatrenia, nakoľko
prevádzkovaním technicky nespôsobilého vozidla bez STK, EK a PZP žalovaný ohrozuje bezpečnosť
a plynulosť cestnej premávky, čím môže spôsobiť ujmu nielen žalobcovi, ale aj tretím osobám -

účastníkom cestnej premávky. Nariadením neodkladného opatrenia by súd prvej inštancie chránil
nielen práva žalobcu, ale predišiel aj možným škodám vo verejnom priestore. Tieto okolnosti súd prvej
inštancie nevzal do úvahy, hoci mali význam pri posudzovaní proporcionality opatrenia, nakoľko ochrana
vlastníckeho práva žalobcu a ochrana verejnosti prevažujú nad akýmkoľvek záujmom žalovaného
naďalej užívať vozidlo v rozpore so zákonom.

10. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vychádzajúce z nesprávne zisteného
skutkovéhostavupodľažalobcuspočívavnesprávnomzávere,ženebolisplnenézákonnéhopodmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia. Na rozdiel od návrhu na nariadenie odkladného opatrenia
žalobca mal v odvolaní za to, že je splnená nielen podmienka potreby bezodkladne upraviť pomery strán

sporu, ale taktiež existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pomery strán sporu je potrebné
urýchlene upraviť za účelom už spomínaného zabránenia pokračujúcemu neoprávnenému užívaniu
cudziehomajetkuavznikuďalšejujmy.Obavu,žebudúcevymoženieprávažalobcubudeohrozenévidel
žalobcavtom,žeaksúdochranuneposkytneažalovanýbudemaťvozidlokdispozíciipočasprípadného
zdĺhavého konania vo veci samej, môže dôjsť k znehodnoteniu vozidla, jeho poškodeniu, či odcudzeniu,

prípadne jeho zatajeniu, či prevodu na inú osobu a tým by sa zmarilo efektívne vykonanie rozhodnutia vo
veci samej v budúcnosti. Súd prvej inštancie zužujúco vyložil podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia, nesprávne posúdil naliehavosť prípadu vychádzajúc zrejme z mylného predpokladu, že
žalobcovi hrozí len majetková peňažne nahraditeľná ujma v podobe ušlého zisku z využívania vozidla.
Ak by došlo k dopravnej nehode, žalobca ako evidovaný prevádzkovateľa vozidla bez PZP by mohol

byť zaviazaný uhradiť poškodeným značnú škodu, ktorá by mohla výrazne prevýšiť hodnotu vozidla aj
finančnémožnostižalovanéhouhradiťjuneskôrvregresnoukonaní.Užuloženiepokútštátnymiorgánmi
predstavuje definitívnu sankciu pre žalobcu, ktorú následne nebude jednoduché vymôcť od žalovaného,
preto nemožno súhlasiť s prípadným názorom, že žalobcovi nehrozí vážna a nenahraditeľná ujma.

11. Porušenie práva na spravodlivý proces videl žalobca v tom, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
napadnutého uznesenia dostatočne nevysporiadal s vyššie uvedenými argumentmi, preto rozhodnutie
považuje žalobca za nepresvedčivé a nesprávne. Týmto postupom súd prvej inštancie fakticky odňal
žalobcovi možnosť účinnej súdnej ochrany jeho práva v situácii, keď je ohrozený okamžitou škodou. Súd
prvej inštancie sa taktiež nevysporiadal, resp. vôbec neposudzoval vyváženosť následkov nariadenia

neodkladného opatrenia oproti jeho nenariadeniu. Už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobca poukázal na to, že zásah do práv žalovaného by bol minimálny, nakoľko žalovaný by bol
povinný vydať vozidlo, ktoré mu nepatrí a zdržať sa nakladania s ním, pričom tieto povinnosti v podstate
vyplývajúužzozákona,nakoľkožalovanýakonevlastníknemáoprávnenieveczadržiavaťaniužívať.Na
druhej strane nenariadením neodkladného opatrenia hrozí žalobcovi závažná ujma, ako bolo uvedené

už vyššie. Nariadením neodkladného opatrenia sa obnoví zákonný stav - vlastník bude mať možnosť
disponovať svojou vecou. Žalovanému nevznikne žiadna legitímna škoda, nakoľko nemôže mať právny
nárok pokračovať v užívaní cudzej veci či v porušovaní predpisov.

12. Žalobca mal preto za to, že súd prvej inštancie zamietnutím jeho návrhu na nariadenie neodkladných

opatrenia nesprávne neposkytol dostatočnú ochranu vlastníckemu právu žalobcu, jeho rozhodnutie
nerešpektuje základné kritériá pre nariadenie neodkladného opatrenia. V dôsledku toho zostal žalobca
bezprostredne vystavený pokračujúcej ujme, čo je v príkrom rozpore s účelom neodkladných opatrení.13. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a jeho
návrhu na nariadenie odkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa
§ 34 ods. 1 CSP preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, nakoľko sa jedná o vec
nariadenia neodkladného opatrenia, o ktorej ani súd prvej inštancie nemusí rozhodnúť na pojednávaní

(§ 378 ods. 1 CSP v spojení s § 329 ods. 1 CSP), v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, z dôvodov
vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a mimo nich v rozsahu vád, ktoré sa týkajú procesných
podmienok a ktoré nezistil a uznesenie súdu prvej inštancie v I. výroku o zamietnutí návrhu žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zmenil v zmysle § 388 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky na
jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

16. V prvom rade však odvolací súd podotýka, že podľa obsahu odvolania žalobca v odvolaní neuplatnil
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ale vzhľadom na jeho vymedzenie konkrétnymi okolnosťami sa jedná
o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j., súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko žalobca namieta, že súd nezohľadnil všetky

relevantné skutočnosti a dôkazy, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na odbornú literatúru k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci: „Tento odvolací
dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumované pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: CH.Beck, 2016, s. 1240).

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza:

18. Preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a odvolania žalobcu dospel odvolací súd
k názoru, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore nezaťažil svoje konanie vytýkanou vadou; z
odôvodnenia napadnutého rozsudku sú zrejmé skutkové a právne závery súdu prvej inštancie uvedené
v bodoch 11 až 15. Niet dôvodu zaoberať sa proporcionalitou medzi poskytnutím ochrany nároku
žalobcu neodkladným opatrením a ujmou v dôsledku zásahu do práv, či právom chránených záujmov

žalovaného, ak je súd názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 326 CSP. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je dostatočne odôvodnené a preskúmateľné, preto odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
b) CSP nebol uplatnený dôvodne. Napokon žalobca v odvolaní so skutkovými zisteniami a právnymi
závermi súdu prvej inštancie nesúhlasí a vznáša voči nim námietky. Ak by napadnuté rozhodnutie tieto

náležitosti neobsahovalo, žalobca by nemohol uplatniť odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP. Skutočnosť, že sa žalobca s odôvodnením uznesenia nestotožňuje, nezakladá dôvodnosť
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nie je porušením jeho práva na spravodlivý proces.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/218/2010
zo dňa 23.11.2010, kde sa uvádza: „Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka

konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS252/04).Právonaspravodlivýsúdnyprocesneznamenáaniprávonato,abybolúčastníkkonania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí

ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.

19. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP odvolací súd uvádza:

20. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.21. Žalobca v konaní osvedčil, že žalovaný neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva
k motorovému vozidlu tvrdením že žalovaný má motorové vozidlo v (neoprávnenej) držbe, pričom

žalovaný sa v konaní nebránil, nerozporoval toto tvrdenie tým, že vozidlo už vydal žalobcovi a ani
to neosvedčil. Keďže žalobca v konaní tvrdí, že žalovaný mu nevydal motorové vozidlo, osvedčenie,
preukázanie skutočnosti, že motorové vozidlo bolo vydané je na žalovanom, nakoľko nemožno v zásade
osvedčiť, preukázať niečo, čo sa nestalo, ale to, čo sa stalo. Preto je nepodstatné, či žalobca vyzval
žalovaného na vydanie vozidla, nakoľko v zmysle čl. VI. kúpnej zmluvy sa strany sporu dohodli, že

žalovaný ako predávajúci odovzdá motorové vozidlo žalobcovi ako kupujúcemu do 10 dní od podpísania
zmluvy a vlastnícke právo k vozidlu žalobca nadobudol už v deň podpísania kúpnej zmluvy totožný
s dňom zaplatenia kúpnej ceny. Pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto
prípade zákon neukladá požiadavku osobitnej výzvy na vydanie veci. Preto je nepodstatné, že žalobca
k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil ako dôkaz, na ktorý sa odvoláva výzvu zo dňa
19.02.2025, ktorou mal vyzvať žalovaného na vydanie motorového vozidla.

22. Aj keď žalobca osobitne neuviedol, prečo je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že povinné
zmluvné poistenie škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla možno uzavrieť aj bez držby
motorového vozidla, postačuje na to osvedčenie o evidencii motorového vozidla a preukaz totožnosti
držiteľa, vlastníka, resp. prevádzkovateľa motorového vozidla, teda neosvedčil hrozbu sankcie za

jeho neuzatvorenie, odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že vzhľadom na časový
odstup od uzavretia kúpnej zmluvy (15.01.2025) do podania návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia (16.08.2025) a skutočnosť, že už v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobca vedel o tom,
že motorové vozidlo nemá platnú STK a EK, nakoľko ich platnosť vypršala 20.10.2024, nie je daný
dôvod na bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že tieto

okolnosti nemenia nič na tom, že žalobcovi stále hrozí ujma spočívajúca v možnom uložení pokuty
prevádzkovateľovi vozidla v zmysle § 148 ods. 14 písm. b) bod 4 a 5 zákona č. 106/2018 Z.z. o
prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č.
106/2018 Z.z.) za nepodrobenie vozidla v ustanovenej lehote technickej kontrole pravidelnej podľa §
45 ods. 1 písm. b) prvého alebo tretieho bodu a za nepodrobenie vozidla v ustanovenej lehote emisnej

kontrole pravidelnej podľa § 45 ods. 1 písm. b) druhého alebo štvrtého bodu daného zákona a táto ujma
mu hrozí bezprostredne, nakoľko príslušný okresný úrad môže pristúpiť k uloženiu pokuty kedykoľvek
v rámci lehoty podľa § 148 ods. 26 daného zákona, t.j. do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný
správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu
povinnosti došlo. Túto pokutu pritom možno uložiť bez ohľadu na to, či motorové vozidlo je používané

v premávke, stačí, že je vedené v evidencii motorových vozidiel a nemá platnú STK, resp. EK. Bez
dispozície s motorovým vozidlom nie je prevádzkovateľ vozidla schopný absolvovať s vozidlom STK,
resp. EK. Je síce pravdou, že k porušeniu povinnosti došlo už predchádzajúcim prevádzkovateľom
(predávajúcim) dňom nasledujúcim po uplynutí platnosti predošlej STK, resp. EK, po prepise vozidla na
nového prevádzkovateľa (žalobcu) však aj tomuto vznikla povinnosť podrobiť vozidlo STK, resp. EK v čo

možno najkratšom čase a pokuta by mohla byť uložená aj za obdobie od prepisu motorového vozidla
na žalobcu ako jeho prevádzkovateľa do nariadenia, resp. doručenia neodkladného opatrenia stranám
sporu. Účelom neodkladného opatrenia je však pokiaľ možno čo najskôr (bezodkladne) upraviť pomery
strán sporu tak, aby žalobcovi ako prevádzkovateľovi motorového vozidla bolo umožnené pokračujúci
protiprávnystavčonajskôrodstrániť.Totoneodkladnéopatreniebymohloslúžiťajakoobranaadôkazný

prostriedok žalobcu v prípadnom správnom konaní o uložení pokuty, z akého dôvodu si ako nový
prevádzkovateľ taktiež nesplnil povinnosť podrobiť vozidlo STK, resp. EK, ktorej vyhodnotenie ako
úspešnej alebo neúspešnej je však už v kompetencii príslušného správneho orgánu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené je podľa názoru odvolacieho súdu daná potreba neodkladnej úpravy

pomerov spočívajúcej v uložení povinnosti žalovanému vydať motorové vozidlo zn. A. A. XXX B.
XXXXXX, EČV: C., VIN: D., rok výroby XXXX, farba: čierna metalíza žalobcovi neodkladným opatrením
podľa § 325 ods. 1 a 2 písm. d) CSP v spojení s § 326 CSP.

24. Odvolací súd však nevidí dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu

žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetným motorovým vozidlom, najmä zákazu
jeho užívania, premiestňovania, prevádzania na inú osobu alebo zaťažovania právami tretích osôb
z nasledovných dôvodov:25. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca v konaní osvedčil len skutočnosť, že žalovaný má motorové
vozidlo v (neoprávnenej) držbe, nakoľko žalovaný sa v konaní nebránil, že vozidlo už vydal žalobcovi.
Žalobca však neosvedčil svoje tvrdenie, že žalovaný s motorovým vozidlom aj skutočne nakladá,
(neoprávnene) ho naďalej užíva, používa v premávke a tým by mohol spôsobiť žalobcovi, prípadne
tretím osobám škodu. Preto nebol daný dôvod neodkladným opatrením zakázať žalovanému vozidlo

užívať, či premiestňovať.

27. Nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze scudzenia veci, resp. jej zaťaženia
právamitretíchosôbprichádzadoúvahyvsituácii,keďžalobcaakonavrhovateľneodkladnéhoopatrenia
tvrdí, že on je vlastníkom veci, napriek evidencii žalovaného ako vlastníka veci. Ak je totiž žalovaný
evidovaný ako vlastník veci, môžu byť tretie osoby oprávnene v domnení, že je oprávnený s touto vecou

nakladať, t.j. aj ju previesť na tretiu osobu, resp. ju zaťažiť právami tretích osôb. V tomto prípade je však
ako vlastník motorového vozidla evidovaný žalobca. Navyše žalobca ani neosvedčil, že by sa žalovaný
o scudzenie veci, resp. jej zaťaženie právami tretích osôb pokúšal, napr. inzerovaním vozidla na predaj,
zabezpečením nejakej pohľadávky jeho veriteľa a pod.

28.VzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievjehoI.výroku
zmenil, vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnosti žalovanému
vydať motorové vozidlo zn. A. A. XXX B. XXXXXX, EČV: C., VIN: D., rok výroby XXXX, farba: čierna
metalíza žalobcovi a ako nedôvodný zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti uloženia zákazu žalovanému akýmkoľvek spôsobom nakladať s predmetným motorovým

vozidlom, najmä v zákaze jeho užívania, premiestňovania, prevádzania na inú osobu alebo zaťažovania
právami tretích osôb.

29. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neodôvodňoval potrebu jeho nariadenia aj obavou z ohrozenia exekúcie, túto spomenul až

v odvolaní. Odvolací súd však nemá za naplnený tento alternatívny zákonný predpoklad pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalobca totiž tento predpoklad odôvodnil tým, že výkon rozhodnutia vo veci
samej (o vydanie veci) môže byť ohrozený. Žalobca však žalobu vo veci samej nepodal. Táto by bola
aj nadbytočnou z dôvodu, že už samotným neodkladným opatrením, ktorého výrok by bol totožný
s výrokom rozhodnutia vo veci samej možno dosiahnuť trvalú úprav pomerov. Ďalej obavu z ohrozenia

exekúcie odôvodňoval len hypotetickými, prípadnými budúcimi pohľadávkami ako regres náhrady škody,
ktorú by vyplatil poškodeným v prípade, že škodu by spôsobil žalovaný pri dopravnej nehode, škodu
v podobe regresu Slovenskej kancelárie poisťovateľov voči žalobcovi pri dopravnej nehode spôsobenej
nepoisteným motorovým vozidlom, či škodu v podobe prípadných pokút uložených štátnymi orgánmi za
nepodrobenie motorového vozidla pravidelnej STK/EK. Exekučne vymáhaná môže byť len pohľadávka,

ktoráexistuje,resp.jejexistenciajeaspoňtvrdenávčasenávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
resp. v čase rozhodnutia o ňom, nie hypotetická pohľadávka, ktorej vzniku sa má navyše nariadením
neodkladného opatrenia v podobe uloženia povinnosti žalovanému vydať motorové vozidlo žalobcovi
predísť.

30. Za situácie, kedy neprebieha konanie vo veci samej má odvolací súd za to, že je predpoklad, že
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami spočívajúcu vo vydaní
motorového vozidla žalobcovi. Z uvedeného dôvodu odvolací súd žalobcovi neuložil v zmysle § 378 ods.
1 CSP v spojení s § 336 ods. 1 CSP povinnosť podať žalobu vo veci samej v určitej lehote.

31. V dôsledku uvedeného v zmysle § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 337 ods. 1 a 2 CSP odvolací
súd poúča žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa ukladá povinnosť v zmysle § 325 ods. 2 písm. d)
CSP o možnosti dosiahnuť zrušenie tohto neodkladného opatrenia podaním žaloby vo veci samej –
na navrátenie do predošlého stavu, prípadne žalobu na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej
výkonom neodkladného opatrenia, kde stranami sporu budú žalovaný v pozícii žalobcu a žalobca

v pozícii žalovaného, ak je názoru, že z nejakého (právneho) dôvodu nebol povinný vydať motorové
vozidlo žalobcovi – navrhovateľovi neodkladného opatrenia. V prípade vyhovenia žalobe vo veci samej
súd konajúci vo veci samej tým istým rozhodnutím zároveň v zmysle § 337 ods. 3 CSP zruší toto
neodkladné opatrenie aj bez návrhu.32. Krajský súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení s 262 ods. 1 CSP per analogiam o nároku
strán na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho, pretože zmenil prvoinštančné rozhodnutie

(§ 396 ods. 2 CSP) a keďže konanie o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré
nebolo nariadené v rámci konania vo veci samej, sa končí. Žalobca aj žalovaný mali v konaní čiastočný
úspech v pomere 50%, t.j. rovnaký úspech, keďže prvej časti petitu návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorou požadoval uložiť žalovanému zákaz nakladať s motorovým vozidlom
akýmkoľvek spôsobom nebolo vyhovené a druhej časti návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorou požadoval uložiť žalovanému povinnosť vydať motorové vozidlo bolo vyhovené. Preto
odvolací súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu
trov konania.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania
lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11
ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 CSP, resp. dovolanie má vady podľa § 429 CSP napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 CSP v odvolacom konaní, resp. napriek
výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch

neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) CSP v spojení s § 436
ods. 1 CSP).