Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624213304
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Hadnagyová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624213304.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Hadnagyovej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bundzelovej a JUDr. Janky Grečmal, v právnej veci navrhovateľky, manželky (matky): A. B.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D., zastúpená splnomocnencom: JUDr. Michal Krutek,
s.r.o., so sídlom Hlavná 11, Trnava, a manžela (otca): E. A. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, D., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Milan Trylč, PhD., advokát so sídlom J. Kráľa 738/12,

Senica nad Myjavou, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: F.
B., nar. XX.XX.XXXX, a G. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Senica, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 6P/37/2024-162 zo dňa
06. novembra 2024, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Senica, č. k. 6P/37/2024-219
zo dňa 10. marca 2025 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. a v závislom výroku VI. z r u š u j e

a v zrušenom rozsahu vec v r a c i asúdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo
navrhovateľky a manžela uzavreté dňa 17.09.2011 pred mestom D., matričným úradom, zapísané v
knihe manželstiev vo zväzku 18, ročník 2011, na strane 50, pod poradovým číslom 64, rozviedol (výrok
I.), pre čas po rozvode zveril maloletého G. a F. do osobnej starostlivosti matky (výrok II.), obidvaja

rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach (výrok III.),
určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 200,- Eur mesačne a na maloletého F.
sumou 200,- Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred
k rukám matky (výrok IV.), upravil styk otca s maloletým G. a F. tak, že otec je oprávnený stretávať sa
s maloletými deťmi každý párny víkend od piatka od 14.00 hod. do nedele do 19.00 hod., každoročne
od 25.12. od 10.00 hod. do 26.12. do 19.00 hod., každý párny rok od 26.12. od 19.00 hod. do 2.1. do

19.00 hod., každý nepárny rok od 2.1. od 10.00 hod. do 6.1. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny
rok počas jarných prázdnin počnúc nedeľou od 19.00 hod. predchádzajúcou jarným prázdninám do
nedele do 10.00 hod. nasledujúcej po jarných prázdninách, každoročne od veľkonočnej nedele od 19.00
hod. do nasledujúceho utorka do 19.00 hod., každý párny rok počas jesenných prázdnin od 19.00 hod.
dňa predchádzajúceho jesenným prázdninám do 19.00 hod. ostatného dňa jesenných prázdnin, počas
letných prázdnin každý rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8.

do 19.00 hod. (výrok V.), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18 a 19, §
22, § 23 ods. 1, 2 a 3, § 24 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine
(ďalej len „Zákon o rodine“) a vecne dôvodil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k
jednoznačnému záveru, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvalo rozvrátené, pričom obaja manželia

zhodne potvrdili existenciu iných partnerských vzťahov a absenciu záujmu na obnovení manželského
spolužitia. Rozvrat vzťahov, datovaný približne od februára 2023, bol spôsobený komplexom príčin,medzi ktorými dominovali nezhody v sexuálnej oblasti, finančné nezhody týkajúce sa nakladania so
spoločnými i výlučnými prostriedkami (najmä dedičstvom navrhovateľky), ako aj tvrdenia o manželovej
závislosti na alkohole, ktoré hoci manžel popieral, prispeli k strate vzájomnej dôvery. Súd prvej

inštancie vyhodnotil, že intenzita narušenia citových a manželských väzieb je natoľko závažná, že
manželstvo už nemôže plniť svoj spoločenský účel, a preto ho v súlade so zákonom rozviedol. Pokiaľ
ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom G. a F., primárne skúmal
najlepší záujem detí, pričom zohľadnil, že maloletý F. je dieťaťom s ťažkým zdravotným postihnutím
(cystická fibróza), vyžadujúcim špecifickú starostlivosť, inhalácie a diétny režim, ktorú doteraz prevažne

zabezpečovala matka. Hoci otec pôvodne žiadal zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti a
preukázal spôsobilosť deti vychovávať, súd prvej inštancie prihliadol na závery sociálneho poradenstva
na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, kde rodičia po sérii konzultácií dospeli k dohode o zverení detí
do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bude mať s deťmi zachovaný široký kontakt. Stotožnil sa
s týmto usporiadaním, konštatujúc, že striedavá starostlivosť by v aktuálnej situácii nezabezpečovala
potreby detí lepšie než osobná starostlivosť matky, u ktorej neboli zistené žiadne výchovné nedostatky.

Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktoré sú zvýšené
najmä u maloletého F. z dôvodu jeho zdravotného stavu a nutnosti nákupu liekov, vitamínov a špeciálnej
stravy, ako aj z majetkových pomerov rodičov. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti nevychádzal
z tvrdení matky o údajnom vyššom, neoficiálnom príjme otca, ale oprel sa o preukázaný priemerný
mesačný príjem otca vo výške cca 1 200,- Eur netto, pričom určil výživné vo výške 200,- Eur na každé

dieťa. Takto stanovená suma predstavuje približne 16,7 % z príjmu otca na jedno dieťa, čo zodpovedá
spotrebným košom pre danú vekovú kategóriu a možnostiam povinného rodiča. Úpravu styku súd prvej
inštancie nastavil v širokom rozsahu, rešpektujúc právo detí na rovnocenný kontakt s oboma rodičmi,
čím de facto realizoval dohodu rodičov o rozšírenom kontakte otca s deťmi.

3. Proti výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. b/, d/ a h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový
poriadok“). Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozsudok zmenil tak, že určí otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletého G. sumou 350,- Eur mesačne a na maloletého F. sumou 350,- Eur

mesačne. Namietala, že súd prvej inštancie pri určení výšky výživného žiadnym spôsobom nezohľadnil
zdravotný stav oboch maloletých detí, najmä maloletého F., ktorý je držiteľom preukazu fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím. Maloletý F. má diagnostikovanú cystickú fibrózu, viaczložkovú
potravinovú alergiu, silnú atopiu a hypotóniu kostrového svalstva, v dôsledku čoho je v starostlivosti
viacerých odborných lekárov a špecialistov aj mimo miesta bydliska, s čím sú spojené zvýšené výdavky

na cestovanie. Maloletý musí užívať špeciálne vitamíny, inhalačné roztoky, lieky na odhlieňovanie a
vyžaduje si osobitnú, vysoko-kalorickú stravu, ktorú mu musí matka denne individuálne pripravovať z
dôvodu jeho histamínovej intolerancie a alergie na mlieko, vajcia a zemiaky. Obaja maloletí sú silní
atopici vyžadujúci špeciálnu kozmetiku, pričom súd prvej inštancie tieto špecifické potreby a zvýšený
rozsah osobnej starostlivosti i finančných nákladov pri rozhodovaní o výške výživného opomenul.

Namietala nesprávne zistenie skutkového stavu týkajúceho sa príjmových pomerov otca, keď súd prvej
inštancie vychádzal len z jeho priemerného čistého mesačného príjmu vo výške približne 1 200,- Eur.
Skutočnýpríjemotcasapodľajejvedomostípohybujevrozmedzíod2200,-Eurdo4000,-Eurmesačne,
pričom oficiálne priznaná mzda je zámerne nižšia kvôli odvodom. Poukázala na existenciu ďalších
príjmov otca, konkrétne z prenájmu podnikateľského objektu s čistým mesačným ziskom 700,- Eur

(hoci priznaných bolo len 500,- Eur) a z nezdokladovaných príjmov z prenájmu ovocného sadu, predaja
páleného ovocia či drobných právnych úkonov. Osobitne upozornila na pôsobenie otca v stavebnej
spoločnostiB.D.,zktorejmalpodľavlastnýchvyjadrenívroku2023príjem20000,-Eur,čokorešponduje
s ekonomickými ukazovateľmi firmy. Predaj 100 % obchodného podielu a vzdanie sa funkcie konateľa
v tejto spoločnosti v októbri 2023 označila za účelové a fiktívne konanie s cieľom minimalizovať príjmy

pre výpočet výživného, nakoľko k tomuto kroku došlo bezprostredne po rozpade vzťahu a otec sa na
činnosti firmy naďalej neoficiálne podieľal. Otec si začal finančné prostriedky odkladať na iné bankové
účtyavkomunikáciipriznal,žechcemaťpeniazebokom,abyonichmanželkanevedela.Argumentovala
tiež zjavným nepomerom medzi deklarovaným príjmom otca v minulosti (cca 709,- Eur) a vysokým
životným štandardom rodiny, ktorá vlastnila dom s vysokými nákladmi, viaceré automobily a absolvovala

časté dovolenky, čo by z oficiálneho príjmu nebolo možné financovať. Otec dostával od zamestnávateľa
(svojho otca) percentuálne podiely z odmien exekútora v hotovosti mimo oficiálnu mzdu. Otec na
pojednávaní priznal, že spoločnosť B. D. pre neho vykonávala stavebné práce ako druh odmeny, čo
predstavuje ďalší skrytý príjem a spôsob, akým spoločnosť znižovala a zatajila zisk z jednotlivýchčinností. Otec vo svojej výpovedi priznal poberanie benefitov vo forme služobného vozidla a príspevku
na kanceláriu, ktoré súd prvej inštancie pri určení jeho príjmu nezohľadnil. Vyčíslila, že otec využíva
dve vozidlá (Volkswagen Amarok a Volkswagen T-roc), pričom hodnota prenájmu len jedného z nich

predstavuje cca 2 400,- Eur mesačne a náklady na pohonné hmoty minimálne 250,- Eur mesačne,
ktoré pravdepodobne hradí zamestnávateľ. Deklarovaný príspevok na kanceláriu v skutočnosti slúži na
financovanie bývania v dvojizbovom byte, čo spolu s benefitmi za služobný telefón a notebook odhadla
na ďalších minimálne 400,- Eur mesačne. Po pripočítaní týchto skrytých benefitov k priznanej mzde
by skutočný čistý mesačný príjem otca predstavoval minimálne 4 250,- Eur, čo je suma, z ktorej by

podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti SR vychádzalo výživné vo výške 595,- Eur na jedno dieťa.
Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s možnosťami a schopnosťami otca dosahovať vyšší
príjem vzhľadom na jeho kvalifikáciu (magister práva a strojný inžinier), kde by sa jeho potenciálny
príjem na trhu práce mohol pohybovať v rozmedzí od 1 600,- Eur do 5 600,- Eur. Vytkla súdu prvej
inštancie, že v odôvodnení rozsudku absentuje úvaha, prečo pri určení výživného neaplikoval fikciu
príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, a prečo nevychádzal ani z takto vyčísleného reálneho,

ani z potenciálneho príjmu otca. Namietala tiež procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý odmietol
vykonať ňou navrhované dôkazy, konkrétne oboznámenie sa s komunikáciou otca s jeho partnerkou, v
ktorej mal priznávať odkláňanie finančných prostriedkov, ako aj dôkazy z portálov B. a H. týkajúce sa
spoločnosti B. D. a možností uplatnenia otca na trhu práce. Vykonanie týchto dôkazov bolo nevyhnutné
na zistenie skutočných majetkových pomerov, keďže v situácii, ak jedna strana tají príjmy, druhá strana

často nemá inú možnosť dôkazu než predloženie súkromnej komunikácie. Navrhla preto, aby tieto
dôkazy vykonal odvolací súd. Otec nad rámec určeného výživného na deti ničím neprispieva, ani sa o ich
potreby nezaujíma. Aj v prípade, ak deťom zakúpi oblečenie, ponecháva si ho u seba, čím jej nevzniká
žiadna úspora, nakoľko ona musí zabezpečiť oblečenie pre čas, ktorý trávia u nej. Spochybnila tiež
vierohodnosť otcových tvrdení o financovaní dovoleniek a voľnočasových aktivít (pobyty na Slovensku,

plánovaný futbalový zápas v Mníchove či lyžovačka v Rakúsku) prostredníctvom rekreačných poukazov,
nakoľko jeho zamestnávateľ podľa nej nespĺňa zákonné podmienky na ich poskytovanie. Takýto životný
štandard a schopnosť financovať nákladné dovolenky nezodpovedajú ním deklarovanému historickému
príjmu a prioritou by mala byť úhrada reálnych potrieb detí prostredníctvom adekvátneho výživného pred
financovaním nadštandardných zážitkov.

4.Kodvolaniumatkysavyjadrilotec.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
potvrdil a zároveň mu priznal nárok na náhradu odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozsudok súdu
prvej inštancie považoval za vecne správny a precízne odôvodnený. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav, jasne uviedol, o ktoré dôkazy oprel svoje zistenia a prečo sa nepriklonil k tvrdeniam

matky. Právne posúdenie veci, najmä výroku o výživnom, považoval za správne. S podaným odvolaním
matkynesúhlasil,považujúchozaúčelovéaobsahujúcenepravdivéinformácie.Kjednotlivýmtvrdeniam
matky o nákladoch na maloletého F. uviedol, že jedlo je pripravované úsporne, nadbytočné množstvá
mrazia a využíva sa aj jedlo, ktoré matka prinesie z práce. Spochybnil matkou uvádzané náklady na
stravu pre alergikov, keďže sa osobne podieľa na varení a pozná reálne ceny. Inhalačný roztok je

poskytovaný pri návštevách lekára zdarma (jeho trhová cena je cca 3 – 5 eur) a vitamíny uvádzané
matkou sú dlhodobo nedostupné. Návštevy odborných ambulancií sú minimalizované a logopedické
cvičenia vykonáva s maloletým otec. V súvislosti s majetkovými pomermi uviedol, že príjem z prenájmu
nehnuteľnosti (550 eur) je poukazovaný na účet spoločnosti G., ktorú vlastní matka. Upozornil, že
daná nehnuteľnosť je v havarijnom stave vyžadujúcom opravy za cca 30 000 eur. Poprel tvrdenia o

dedičstve finančných prostriedkov a o predaji obchodného podielu či výplate financií z firmy. Tvrdenia o
príjmoch z ovocného sadu označil za zavádzajúce, nakoľko sad vyžaduje náklady na údržbu a investície,
ktoré prevýšili výťažnosť, pričom matka si financie z roku 2024 ponechala bez jeho súhlasu. Fotografia
finančnej hotovosti podľa neho zachytáva prostriedky, ktoré boli matke poukázané na účet. Ohradil sa
voči tvrdeniam o jeho podnikaní a príjmoch. Nebol jediným konateľom a spoločníkom, čo je overiteľné

v Obchodnom registri. Matka účelovo operuje s obratom spoločnosti a opomína zisk, ktorý je cca 5
000 eur ročne pred zdanením. K ponukám zamestnania predloženým matkou uviedol, že po odpočítaní
odvodov by čistý príjem predstavoval sumu cca 1 200 eur, čo zodpovedá jeho aktuálnemu príjmu. Pre
nerešpektovanie úpravy styku zo strany matky musí byť časovo flexibilný kvôli odvozu a dovozu detí, čo
mu komplikuje zamestnanie sa mimo bydliska. Tvrdenia o možnom príjme 4 000 – 5 000 eur považoval

za nepravdivé, nakoľko nemá požadovanú odbornú prax. K pracovným benefitom a majetku vysvetlil,
že kancelária v D. je hradená zamestnávateľom kvôli starostlivosti o deti. Vozidlá VW Amarok a VW T-
Roc sú vo vlastníctve zamestnávateľa, pričom jedno je staršie s vysokým nájazdom a druhé je lízované.
Pohonné hmoty na súkromné účely, ako aj súkromné telefónne náklady, si hradí sám. Závery matkyo jeho ekonomickej situácii považoval za skresľujúce a nezodpovedajúce realite s cieľom znížiť jeho
dôveryhodnosť. Rozporoval matkou uvádzané náklady na maloleté deti a domácnosť, pričom predložil
vlastný matematický prepočet. Náklady na stravu pre trojčlennú domácnosť vyčíslil priemerne na 330

eur, z čoho na deti pripadá 220 eur. Výdavky na školu vo výške 150 eur označil za nereálne a uviedol
sumu 50 eur, náklady na drogériu vyčíslil na 20 eur a na mobilné telefóny 8 eur. Pri nákladoch na dopravu
vykonal prepočet na základe spotreby vozidla matky (6 l/100 km) a krátkej vzdialenosti do školy (6 km
denne).Ajprizohľadnenínávštevlekára(spolumax.150kmmesačne)nákladynapohonnéhmotypodľa
jeho výpočtu nepresahujú sumu 15 eur. Čo sa týka nákladov na bývanie, rozpísal konkrétne položky:

DIGI TV (16 eur), voda (60 eur – zvýšená suma kvôli minulým udalostiam), elektrina (187 eur), internet
(10 eur) a hypotéka (327 eur). Celkové náklady na chod domácnosti vrátane úveru tak predstavujú
600 eur, z čoho na deti pripadá polovica, t. j. 300 eur. Zahrnutie hypotéky je však sporné, nakoľko ide
o splácanie osobného majetku matky, ktorý sa detí netýka. Predložil bilanciu, ktorá má preukazovať,
že matka je pri navrhovanom výživnom finančne v prebytku. Matka poberá na deti od štátu 400 eur
(prídavky 120 eur a daňový bonus 280 eur). Pri zohľadnení faktu, že deti sú s matkou priemerne 20

dní v mesiaci, jej od štátu prislúcha alikvotná časť 267 eur. K tejto sume pripočítal ním platené výživné
400 eur, čím matka disponuje sumou 667 eur na 20 dní starostlivosti. Reálne náklady na deti za toto
obdobie (vrátane podielu na hypotéke) vypočítal na 443 eur. Matke tak podľa tohto prepočtu zostáva
mesačne navyše 224 eur, ktoré môže použiť na mimoriadne výdavky či dovolenku, pričom zo svojho
vlastného zárobku na deti nemusí vynaložiť ani euro. Otec poukázal na to, že matka si tieto prostriedky

užíva pre vlastnú potrebu (napr. kúpa okuliarov RayBan za 100 eur či telefónu Samsung za 350 eur)
a na súde prvej inštancie sama uviedla, že jej zarobené peniaze sú jej a môže ich minúť, ako chce.
Aj podľa matkou priznaných nákladov (spolu 495,70 eur na obe deti) jej výživné od otca pokryje 80
% potrieb a zvyšok bohato pokryjú benefity od štátu. Zároveň upozornil na nezrovnalosti v reálnom
rozsahu starostlivosti. Vymenoval konkrétne dni služieb a školení matky (v decembri, januári, apríli a

máji), počas ktorých sa o deti stará on nad rámec dohody. V priemere tak má otec deti v starostlivosti
12 dní v mesiaci a matka 18 dní, čo sa blíži k striedavej starostlivosti, pričom počas svojich dní znáša
všetky výdavky otec. Ohradil sa voči tomu, aby znášal náklady na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve
matky. Podľa informácií od susedov a detí matka túto nehnuteľnosť dokončuje za účelom prenájmu a
využíva ju na stretávanie sa s tretími osobami. Napriek tomu, že bol zo spoločnej nehnuteľnosti fakticky

vyhnaný, stále znáša náklady na jej prevádzku a údržbu, hoci v nej bývajú aj iné osoby. Správanie matky
označil za účelové, vrátane zámerného preberania pošty na poslednú chvíľu s cieľom predlžovať súdne
konanie. Odmietol, že by financoval dovolenku priateľke, a uviedol, že pobyty s deťmi (Hotel Sitno,
lyžovačka) hradí kvôli deťom, pričom sa snaží minimalizovať náklady (apartmán pre viac rodín, vlastná
strava). Naopak upozornil, že matka plánuje dovolenku na Rhodose, ktorú si on v danej situácii dovoliť

nemôže. Kritizoval postup právneho zástupcu matky, ktorý v minulosti argumentoval proti započítavaniu
hypotetických budúcich príjmov, no teraz v odvolaní operuje s teoretickým príjmom z prenájmu, ktorý
je v súčasnosti výlučným príjmom matky. Poukázal na nevhodné správanie matky (vysedávanie na
sociálnych sieťach, nadväzovanie známostí), ktoré podľa neho narúša rodinné prostredie a hodnotové
vnímanie detí. Otec deťom zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, učenie, voľnočasové aktivity aj kontakt

so širšou rodinou a chce im vytvoriť stabilný domov. Neprimerané finančné požiadavky matky mu však
túto možnosť znemožňujú a ohrozujú jeho schopnosť zabezpečiť deťom stabilitu.

5. Opatrovník vo svojom písomnom stanovisku k vyjadreniu otca uviedol, že má za to, že súd
prvej inštancie sa v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom podrobne

zaoberal príjmami oboch rodičov, ako aj výdavkami a potrebami oboch maloletých detí. Rozsudok súdu
prvého stupňa považoval za vecne správny. Súd prvej inštancie sa precízne vysporiadal so všetkými
skutočnosťami rozhodujúcimi pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca, pričom náležite prihliadal
na vek oboch detí a ich opodstatnené potreby.

6. Matka v odvolacej replike zotrvala na svojom návrhu, aby bolo výživné určené vo výške 350 eur
na každé z maloletých detí. Predmetom odvolacieho konania je výlučne výrok o výživnom, a preto
sa nevyjadrovala k otázkam vzájomného spolužitia a vzťahov. Keďže boli maloleté deti zverené do
jej osobnej starostlivosti, je to ona, kto musí zabezpečovať ich bežné výdavky, pričom povinnosťou
otca je primárne hradiť výživné. Plnenia nad rámec výživného sú podľa nej dobrovoľné, nevynútiteľné

a nemôžu nahrádzať súdom určenú vyživovaciu povinnosť. K majetkovým pomerom otca uviedla,
že jeho tvrdenia o príjmoch a podnikaní sú nepravdivé. Vyvrátila tvrdenie otca, že nebol jediným
konateľom a spoločníkom v spoločnosti B. D., poukazom na výpis z obchodného registra, podľa
ktorého bol v období od 16. 11. 2022 do 5. 10. 2023 jediným spoločníkom, a teda mu vznikol nárokna vyplatenie zisku. Argumentovala judikatúrou (ÚS ČR, KS Prešov), podľa ktorej pri podnikateľoch
nemožno vychádzať len z evidenčných údajov, ale treba hodnotiť celkovú životnú úroveň, vrátane
nerozdeleného zisku a potenciálnych príjmov. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že otec nadobudol

spoločnosť počas manželstva, že previedol svoj podiel (pravdepodobne za odmenu) a že spoločnosť pre
neho vykonala práce (výkop bazéna, búracie práce) v hodnote presahujúcej 10 000 eur, čo predstavuje
finančný benefit. Nesúhlasila s tvrdením otca, že jeho reálny čistý príjem by aj v inom zamestnaní bol
len cca 1 200 eur. Poukázala na aktuálne pracovné ponuky (H. F., bankový sektor, advokácia), kde by
otec mohol dosahovať čistý príjem v rozmedzí 1 600 až 3 000 eur, čo predstavuje navýšenie o 33 %

až 81 %. Upozornila, že niektoré pozície ponúkajú home-office, čím by odpadla potreba „kancelárie“ v
D. (de facto dvojizbového bytu), ktorú mu v súčasnosti hradí zamestnávateľ údajne kvôli starostlivosti o
deti. Úhradu tohto bytu považovala za nepeňažný benefit poskytovaný zamestnávateľom, ktorý neslúži
na výkon práce, ale na súkromné účely otca. V súvislosti s motorovými vozidlami (VW Amarok, VW T-
Roc) uviedla, že hoci sú vo vlastníctve zamestnávateľa, otec ich používa aj na súkromné účely, čo sám
nepoprel. Argumentáciu otca, že si hradí pohonné hmoty, považovala za nedostatočnú, pretože hlavným

benefitom je možnosť užívať vozidlá podľa ľubovôle bez nutnosti hradiť ich kúpu, lízing, poistenie či
servis. Tieto náklady by inak musel znášať sám, ak by chcel vozidlá užívať. Rovnako označila za
benefit používanie služobného notebooku, smartfónu a paušálu na súkromné účely, čím otec šetrí
vlastné prostriedky. Za ďalší benefit, ktorý treba zohľadniť, označila rekreačné poukazy poskytované
zamestnávateľom, hoci vzhľadom na počet zamestnancov táto povinnosť zamestnávateľovi zo zákona

nevyplýva.Ktvrdeniamotcaorozdeľovanípracovnýcharodinnýchvzťahovuviedla,žeajhodnotnédary,
ako napríklad financie na futbalový zápas v Mníchove, je potrebné zahrnúť do príjmov otca. V opačnom
prípadebymoholtvrdiť,ževäčšinuživotnýchpotriebmudarujerodina.Vsúvislostislyžovačkou,naktorú
otec uviedol, že ide „vlastným autom“, upozornila, že otec vlastné vozidlo nevlastní a zrejme ide o vozidlo
zamestnávateľa. Užívanie služobného vozidla na súkromné účely (aj na cestu do práce) predstavuje

podľa nej nepeňažný benefit, ktorý je potrebné zdaniť (1 % zo vstupnej ceny vozidla) a zohľadniť ako
príjem, čo potvrdzuje aj informácia H. D.. Rozporovala otcov výpočet nákladov na domácnosť. Jeho
odchodom zo spoločnej domácnosti sa náklady (kúrenie, energie, úver) neznížili úmerne počtu osôb.
Ak by sa suma 600 eur mala deliť, na maloleté deti by mali pripadať 2/3, teda 400 eur, a nie polovica.
Sumu 100 eur na pohonné hmoty považovala za primeranú vzhľadom na zabezpečovanie potrieb detí a

domácnosti. Zároveň upozornila, že od januára 2025 sa znížil daňový bonus a prídavky na deti zo sumy
400 eur na 320 eur, čo predstavuje výpadok v príjme. Odmietla argumentáciu otca, že výška výživného
by mala zohľadňovať čas, ktorý deti trávia s ním. Styk je právom, nie povinnosťou otca, a v praxi
ho nie vždy využíva v plnom rozsahu (napr. skoršie vrátenie detí počas jarných prázdnin). Poukázala
tiež na judikatúru (KS Bratislava), podľa ktorej daňový bonus nie je možné pri určovaní výživného

zohľadňovať rovnako ako prídavok na dieťa, keďže nejde o priamo vyplácanú dávku. K mimoriadnym
službám v nemocnici vysvetlila, že ako zdravotná sestra na operačnej sále nemôže ovplyvniť akútne
situácie a potreby oddelenia. Služby vopred konzultuje s otcom, ktorý v minulosti deklaroval ochotu
pomôcť. Zdôraznila vzájomnosť vychádzania si v ústrety pri starostlivosti o deti. Ak by tieto služby otcovi
bránili v získaní lepšej práce, je ochotná sa prispôsobiť, no potom nemôže otec očakávať flexibilitu

z jej strany. Dôrazne sa ohradila voči osočovaniu, že jej nehnuteľnosť navštevujú cudzie osoby za
účelom prespania či intímnych stretnutí; tieto tvrdenia označila za nepravdivé a urážajúce. Zároveň
uviedla, že si zvyšuje kvalifikáciu špecializačným štúdiom hradeným zamestnávateľom, čo vyžaduje
občasné 5-dňové sústredenia. Otec s tým súhlasil a starostlivosť počas jej neprítomnosti si následne
nahrádzajú výmenou termínov. Štúdium nemôže predčasne ukončiť bez sankcií. K dovolenkám pri mori

vysvetlila, že tieto realizuje na základe odporúčania pľúcnej lekárky maloletého F., a hradí ich výlučne
z vlastných zdrojov bez príspevku poisťovne. Otec sa na príprave špeciálnej stravy pre maloletého
F. nepodieľa; túto pripravuje matka, a to aj na nasledujúci deň po príchode z práce. Počas styku s
otcom stravu často zabezpečujú starí rodičia. Upozornila na nedostupnosť špeciálnych vitamínov pre
cystických fibrotikov na slovenskom a českom trhu, ktoré musí objednávať z Holandska (náklad cca 31

eur mesačne). Vymenovala početné návštevy špecializovaných ambulancií (min. 13-krát ročne), ktoré
s dieťaťom absolvovala ona, zatiaľ čo otec zabezpečoval len odvoz. Logopedické cvičenia otec prebral
až od novembra 2024. Namietala otcov výpočet času stráveného s deťmi. Podľa jej prepočtu (každá
druhá streda 5 hodín a každý druhý víkend 53 hodín) sú deti s otcom priemerne 116 hodín mesačne, čo
predstavuje necelých 5 dní, a nie 12 dní, ako tvrdí otec. Súd prvej inštancie nedostatočne zistil pomery

otca, keď nezohľadnil jeho neprimerane nízky oficiálny plat, ani početné benefity od zamestnávateľa.

7. Otec v odvolacej duplike deklaroval ochotu platiť súdom určené výživné, avšak očakáva, že matka
začne znášať náklady na domácnosť a spoločný majetok, ktorý užíva. Jeho predchádzajúce snahy oprispievanie boli zo strany matky zámienkou na vyvolávanie hádok. Dôrazne poprel tvrdenia o predaji
obchodného podielu spojenom s výplatou finančných prostriedkov, ktoré ho urážajú. Firmu previedol
bezodplatne z dôvodu psychickej záťaže spôsobenej matkou, aby dokázal bežne fungovať. Matka

podľa informácií od detí a susedov prenajíma nehnuteľnosť v I. (s predpokladaným nájmom cca 500
eur mesačne). Matka, ktorá v minulosti vyžadovala vybudovanie bazéna od jeho firmy, teraz túto
skutočnosť obracia proti nemu a žiada ďalšie plnenie zo zveľadenia jej majetku. K časti týkajúcej sa
pracovných ponúk uviedol, že o vyhľadávanie zamestnania nikoho nežiadal a matka má dostatočný
príjem na zabezpečenie potrieb. Ohradil sa voči výčitkám ohľadom využitia rekreačného poukazu od

zamestnávateľa. Z dovolenky profitovali primárne deti a lokalitu volil s ohľadom na ne, nie za účelom
sebaprezentácie na internete. K futbalovému zápasu uviedol, že tento výlet absolvoval výlučne kvôli
synovi, pričom pre neho samotného to bolo skôr za trest než za odmenu. Kritizoval matku za to, že
počíta hodiny, ktoré trávi s deťmi. Styk s deťmi nepovažuje za povinnosť, ale je s nimi rád. Situáciu počas
jarných prázdnin (skoršie vrátenie detí) vysvetlil ako svoj omyl, keď sa domnieval, že matke deti chýbajú,
čo mu mala potvrdiť aj suseda z I.. Považuje za absurdné a intrigujúce, že matka mu vyčíta rozdiel medzi

troma dňami a hodinami. Starostlivosť mu komplikuje fakt, že matka blokuje vytvorenie jeho vlastnej
domácnosti. K nákupom v akciách uviedol, že aj on nakupuje v akciách, ale na rozdiel od matky si
nemôže dovoliť telefón za 350 eur či okuliare za 100 eur. K službám matky v nemocnici uviedol, že matka
počas konania tvrdila, že musí brať len ranné služby, preto nerozumie súčasnej argumentácii. Nerobí
mu problém postarať sa o deti, ale vadí mu konfliktné prostredie a „divadlo“ matky, ktorého cieľom je len

získanie finančných prostriedkov. Obvinil matku z predlžovania konania. Náklady na bývanie nezahŕňajú
len úver, ale aj údržbu spoločného majetku, na ktorý matka odmietla prispieť a vyvolala pri tom hádku
pred deťmi. K dovolenke pri mori poznamenal, že za uvedenú cenu by matka mohla byť s deťmi dlhšie
v lacnejšej destinácii, ak by jej nešlo o prezentáciu na sociálnych sieťach. Predložil vlastný výpočet
nákladov na vitamíny. Uviedol, že balenie za 186 eur obsahuje 3 kusy po 60 tabliet (spolu 180 ks) a

pri dávkovaní každý druhý deň vydrží takmer rok. Mesačný náklad tak vychádza na 15,50 eur, a nie
sumu uvádzanú matkou. K logopédii uviedol, že matka zanedbala cvičenie so synom, kvôli čomu hrozilo
jeho vylúčenie z terapie. Otec následne prebral starostlivosť o logopédiu a dosiahol s dieťaťom výborné
výsledky. Deti ľúbi a chce im zabezpečiť výchovu a domov, ale odmieta byť len zdrojom príjmov pre
matku.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že
odvolanie bolo podané v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným
subjektom, manželkou – matkou (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 100 Civilného mimosporového
poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.

1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
363 Civilného sporového poriadku) a odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez
viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke
odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a

dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku IV. a v závislom výroku VI. zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ Civilného
sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 a 2 Civilného
sporového poriadku).

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6P/37/2024 bol rozvod manželstva
rodičov a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom F. a G. na čas po rozvode
manželstva.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku IV., ktorým na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých určil otcovi
povinnosť prispievať na výživu maloletého G. sumou 200,- Eur mesačne a na maloletého F. sumou 200,-
Eur mesačne s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky.11. Podľa § 24 ods. 1, 3 a 5 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,

do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov
o výške výživného.(1) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť
o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. (3) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a

starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.(5)

12. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného. Je potrebné zdôrazniť, že na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov platiť výživné je
zistenie ich skutočných príjmov, ako aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento príjem zodpovedá
telesným i duševným schopnostiam rodiča, jeho skúsenostiam, plneniu jeho pracovných povinností, ako

aj miestnym možnostiam jeho uplatnenia. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých
životných potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho všestranným rozvojom a vývojom tak po stránke
fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu týchto životných potrieb dieťaťa je
rôzny, a to vzhľadom na jeho vek, spôsob prípravy na jeho budúce povolanie, zdravotný stav, ale aj
jeho schopnosti. Na odôvodnené potreby oprávneného bezprostredne vplývajú schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného. Rozhodujúce sú vždy reálne zárobkové možnosti povinného dané ako
jeho subjektívnymi vlastnosťami (vzdelaním, skúsenosťami, fyzickými možnosťami), tak objektívnymi
skutočnosťami, ako je najmä prítomnosť pracovných príležitostí. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného súd prihliada na druhej strane i vtedy, ak povinný bez náležitého odôvodnenia na
seba berie neprimerané majetkové riziká, pochybne investuje, berie nevýhodné pôžičky, príp. sa vzdá

lepšíchzárobkov,výhodnejšiehozamestnaniaapod.Prizmenezamestnaniapovinnéhonazamestnanie
s nižším zárobkom súd povinne skúma okolnosti, za ktorých k uvedenej zmene došlo, a najmä či k nej
došlo z dôležitých dôvodov, napr. zo zdravotných dôvodov povinného. Ak by k zmene z objektívnych
dôvodov nedošlo, súd by v takomto prípade nemal brať ohľad na pokles príjmu povinného a pri určení
výživného by mal vychádzať zo stavu, ako keby k zmene zamestnania povinného nedošlo – uplatnenie

princípu potenciality príjmov osoby povinného rodiča. Potencialita príjmov znamená v reálnom použití v
súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté
dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou
a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoréprináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže
v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období. Súd by teda
neprihliadal len na skutočné ( faktické ) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,

alevychádzalzjehopotencionálnychpríjmov,toznamenápríjmov,ktorépovinný(potencionálne)mohol
maťvzhľadomnasvojvek,zdravotnýstav,schopnosti,stupeňdosiahnutéhovzdelaniaajehozamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má každý garantované
základné právo na slobodnú voľbu povolania ( hoci potencionalita príjmov ju nepopiera ) ( z komentára
k Zákonu o rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str.

110), avšak zákonodarca umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery, ktoré sú reálne dané,
ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Zdôvodnenie sa vidí v existenčnom charaktere
výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojím konaním znižoval jeho rozsah.

15. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie určil otcovi povinnosť
prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške 200,- Eur mesačne na každé dieťa, pričom

vychádzal z toho, že medzi rodičmi nebola uzatvorená dohoda o výške výživného a otec matke
na výživu maloletých detí dobrovoľne neprispieval. Tiež vychádzal z preukázaných odôvodnených
potrieb maloletých detí, tvrdení oboch rodičov, v akej výške sa podieľajú na výdavkoch na deti
a na domácnosť a z príjmu otca, ktorý mal preukázaný potvrdeniami zamestnávateľa, pričom na
posúdenie podstatných skutočností potrebných na rozhodnutie o výške výživného mu postačovali

takto zabezpečené dôkazy. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že otec je zamestnaný ako
exekútorský koncipient, pričom jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje približne 1.200,- Eur.
V čase rozhodovania súdu prvej inštancie otec nebol evidovaný ako podnikateľ, ani ako spoločník
obchodnej spoločnosti, pričom súd prvej inštancie nezistil, že by mu plynuli príjmy z podnikania, z
obchodných podielov alebo z inej zárobkovej činnosti. Súd prvej inštancie tak vychádzal z aktuálne

deklarovaného príjmu otca zo zamestnania a nepovažoval za potrebné skúmať jeho potenciálne
príjmové možnosti, ani príjmy z predchádzajúcej činnosti. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, súd
prvej inštancie z vykonaného dokazovania nezistil existenciu takého majetku, ktorý by mal zásadný
vplyv na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Na základe uvedených skutkových zistení súd prvej
inštancie vyhodnotil príjmové a majetkové pomery otca ako primerané určeniu výživného vo výške 200,-

Eur mesačne na každé dieťa, pričom pri určení tejto sumy vychádzal z percentuálneho podielu na jeho
priemernom čistom mesačnom príjme a z Metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre
výpočet výživného.

16. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

17. Podľa § 36 Civilného mimosporového poriadku súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli
účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

18. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti

nemôže vychádzať len z formálne deklarovaných príjmov účastníkov konania, ale je povinný skúmať
všetky skutkové okolnosti, ktoré môžu mať význam pre posúdenie ich skutočných príjmových a
majetkových pomerov, a to aj nad rámec dôkazov výslovne navrhnutých účastníkmi konania.

19. Odvolací súd preto vzhľadom na vyššie uvedené zistenia považuje za potrebné osobitne zdôrazniť,

že skutkové okolnosti týkajúce sa pôsobenia otca v obchodnej spoločnosti B. D. neboli súdom
prvej inštancie vôbec hodnotené, hoci z obsahu spisu vyplýva, že ide o okolnosti, ktoré časovo aj
vecne predchádzajú samotnému podaniu návrhu na rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov
kmaloletýmdeťomnačasporozvodemanželstva,aktorémajúzásadnývýznampreposúdeniereálnych
príjmovýchamajetkovýchpomerovotca.Zobsahuspisutotižvyplýva,ženávrhnasúdprvejinštanciebol

síce podaný dňa 03.05.2024, avšak už z vyjadrenia otca k návrhu matky zo dňa 19.06.2024 jednoznačne
vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi boli vážne narušené už od februára 2023, teda viac než rok pred
podaním návrhu. Tieto problémy otec sám potvrdzuje, keď poukazuje na rozvrat vzťahu a následné
kroky, ktoré podnikal v osobnej aj pracovnej oblasti. V tomto kontexte je potom podstatné, že otec
previedol svoj 100 % obchodný podiel v spoločnosti B. D. až v októbri 2023, teda v čase, keď už

bolo medzi rodičmi preukázateľne konfliktné obdobie, a keď už bolo zrejmé, že manželské spolužitie
smeruje k ukončeniu. Matka v odvolaní výslovne namietala, že k tomuto prevodu došlo bezodplatne, a
poukazovala na jeho možnú účelovosť v súvislosti s očakávaným rozhodovaním o výživnom. Súd prvej
inštancie sa však touto časovou následnosťou vôbec nezaoberal. Nehodnotil, že otec bol v období odnovembra 2022 do októbra 2023 jediným spoločníkom spoločnosti, že spoločnosť v roku 2022 dosiahla
obrat 460.911,- Eur, ani to, že v čase rozvratu manželstva a pred podaním návrhu došlo k prevodu celého
obchodného podielu bez toho, aby bolo preukázané, či otec získal akúkoľvek protihodnotu, resp. či sa

nevzdal majetkového prospechu, ktorý by inak vstupoval do posudzovania jeho majetkových pomerov.
Uvedeným sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal napriek tomu, že matka v konaní opakovane a
konkrétnenavrhovaladoplneniedokazovaniaktýmtoskutočnostiam.Súdprvejinštanciesasuvedenými
dôkaznými návrhmi nijakým spôsobom nevysporiadal, neuviedol dôvody, pre ktoré ich nevykonal, a
v odôvodnení rozhodnutia absentuje akákoľvek úvaha, z ktorej by bolo možné preskúmať, prečo ich

nepovažoval za právne významné. V konaní o výživnom nie je rozhodujúce len to, aký príjem povinný
rodič deklaruje v čase rozhodovania, ale aj to, či sa bez vážneho dôvodu nezbavil príjmu alebo
majetkového prospechu v období, ktoré bezprostredne predchádzalo rozhodovaniu. Takýto postup je v
rozpore s povinnosťou súdu riadne sa vysporiadať s návrhmi účastníkov konania a svoje rozhodnutie
presvedčivo odôvodniť, čím došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej z § 191 ods. 1 a § 220 Civilného
sporového poriadku, a zároveň k zaťaženiu napadnutého rozhodnutia vadou nepreskúmateľnosti.

20. Rovnako súd prvej inštancie úplne opomenul ďalšie konkrétne skutkové tvrdenia matky týkajúce sa
aj iných možných zdrojov príjmu otca, ktoré boli v konaní výslovne namietané. Matka poukazovala na
príjem z prenájmu ovocného sadu, na príjem z predaja páleného ovocia, ako aj na príjem z prenájmu
haly, pričom tieto tvrdenia neboli súdom prvej inštancie ani preverované, ani vyvrátené vykonaním

dokazovania. Súd prvej inštancie sa s nimi nevysporiadal ani len v rovine hodnotenia ich relevancie.
Rovnako absentuje akékoľvek hodnotenie námietok matky týkajúcich sa životnej úrovne otca, ktorá
podľa obsahu spisu nevykazuje súlad s ním deklarovaným príjmom, a to najmä vo vzťahu k opakovane
poukazovaným finančne náročným aktivitám a dovolenkám.

21. Skutkové závery formulované súdom prvej inštancie preto nemožno považovať za výsledok
komplexného a dôsledného zisťovania skutočného stavu veci v zmysle § 62 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku. V situácii, keď súd prvej inštancie nevykonal podstatnú časť navrhovaného
dokazovania, a zároveň sa s relevantnými skutkovými tvrdeniami jedného z účastníkov konania vôbec
nevysporiadal, nie je možné preskúmať, či určená výška výživného zodpovedá reálnym schopnostiam,

možnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné
zdôrazniť, že povinnosť súdu dôsledne zisťovať príjmové a majetkové pomery povinného rodiča je
o to naliehavejšia v situácii, keď sú v konaní preukázateľne tvrdené zdravotné osobitosti maloletých
detí spojené so zvýšenými nárokmi na výživu a starostlivosť. Ak sa súd prvej inštancie obmedzil na
formálne posúdenie deklarovaného príjmu otca bez komplexného preverenia jeho skutočných možností,

a zároveň sa v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami o zhoršenom
zdravotnom stave maloletých detí a s nimi súvisiacimi zvýšenými potrebami, nemožno dospieť k záveru,
že určená výška výživného zodpovedá zásade primeranosti a najlepšieho záujmu maloletých detí.

22. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že mimosporové konanie je typické dominanciou princípu oficiality

a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil skutočný stav veci, teda v rámci
dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale aplikuje sa
vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný vykonať dôkazy, aj
keď ich účastníci konania nenavrhli, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci. V tejto
súvislosti odvolací súd dopĺňa, že považuje za správne, že súd prvej inštancie, pri určení výšky

výživného, vychádzal aj z Metodiky Ministerstva spravodlivosti SR, keďže táto slúži ako orientačné
východisko pre rozhodovanie v oblasti vyživovacej povinnosti. Súčasne však platí, že metodika je
určená na aplikáciu v typových prípadoch a jej použitie musí byť vždy zasadené do konkrétneho
skutkového a osobného kontextu prejednávanej veci, pričom jej využitie zároveň predpokladá, že súd
má riadne a spoľahlivo ustálené príjmové a majetkové pomery povinného rodiča, keďže percentuálne

východiská metodiky sú priamo viazané na správne zistený príjem. Pri určovaní výživného je súd
povinný vychádzať predovšetkým z individuálne zistených potrieb maloletého dieťaťa a z reálnych
možností, schopností a majetkových pomerov rodičov podľa § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 Zákona o
rodine. Percentuálne východiská uvedené v metodike preto nemôžu byť uplatnené izolovane, ale len
ako pomocné kritérium popri ostatných zákonných hľadiskách, a to za predpokladu, že vychádzajú zo

správne ustáleného príjmu povinného rodiča. Odvolací súd dodáva, že okolnosti vo vzťahu k maloletým
odôvodňujú individuálny prístup k určeniu výšky výživného, ktorý zohľadňuje špecifiká konkrétneho
prípadu. Za týchto okolností bolo potrebné, aby súd prvej inštancie metodické východiská primerane
prispôsobil individuálnym pomerom maloletých a ich potrebám, a to bez toho, aby tým bola spochybnenásprávnosť metodiky ako takej, a zároveň aby tieto východiská aplikoval až po riadnom ustálení príjmu
povinného rodiča a preskúmateľnom vyhodnotení jeho reálnych možností a schopností. Nezohľadnenie
týchto individuálnych okolností, ako aj absencia preskúmateľných záverov o príjmových pomeroch a

možnostiach povinného rodiča, však vedie k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nie je
dostatočne individualizované.

23. Odvolací súd v tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že súd nemôže povinného rodiča nútiť k zmene
zamestnania, ani mu ukladať povinnosť vykonávať inú zárobkovú činnosť, než ktorú reálne vykonáva,

pokiaľ ide o prácu v jeho odbore a zodpovedajúcu jeho kvalifikácii. Skutočnosť, že otec pracuje ako
exekútorský koncipient, teda v odbore, v ktorom je vzdelaný, sama osebe nevylučuje záver, že ide o
relevantné a legitímne uplatnenie jeho pracovných schopností. Táto okolnosť však zároveň nezbavuje
súd povinnosti preskúmateľne sa vysporiadať s otázkou jeho možností a schopností dosahovať vyšší
príjem vzhľadom na jeho vzdelanie a kvalifikáciu, ak bola táto otázka v konaní otvorená a namietaná.
V prejednávanej veci matka poukazovala na to, že otec je nielen magistrom práva, ale aj strojným

inžinierom, pričom jeho potenciálny príjem na trhu práce by sa podľa jej tvrdení mohol pohybovať v
rozmedzí od 1 600,- Eur do 5 600,- Eur mesačne. Tieto tvrdenia samy osebe nezakladajú povinnosť otca
zmeniť zamestnanie, avšak vyžadujú si, aby sa súd prvej inštancie s touto otázkou vecne vysporiadal a
vysvetlil, či a ak áno, do akej miery považuje aktuálne pracovné zaradenie otca za zodpovedajúce jeho
možnostiam a schopnostiam, prípadne prečo nepovažuje potenciálny príjem za relevantný pre určenie

výživného.

24. V prejednávanej veci skutkové okolnosti zároveň jednoznačne poukazujú na osobitnú situáciu
maloletých, ktorá sa prejavuje najmä v ich zhoršenom zdravotnom stave a s tým súvisiacich zvýšených
nárokoch na zdravotnú starostlivosť, špeciálnu stravu, pravidelné odborné kontroly a zvýšený rozsah

osobnej starostlivosti zo strany matky. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že ani
v prípade, ak by príjmy druhého rodiča dosahovali takú výšku, že by bol schopný zabezpečiť výživu
maloletých detí aj v celom rozsahu zo svojich vlastných prostriedkov, táto skutočnosť nemá za následok
zánik, ani redukciu vyživovacej povinnosti povinného rodiča. Vyživovacia povinnosť každého z rodičov
je samostatná a je viazaná na jeho vlastné možnosti, schopnosti a majetkové pomery podľa § 62 ods.

2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pričom cieľom určenia výživného nie je nahrádzať plnenie jedného
rodiča príjmami druhého, ale zabezpečiť spravodlivú mieru podielu oboch rodičov na výžive maloletých
detí v súlade s ich reálnymi možnosťami.

25. S prihliadnutím na uvedené mal odvolací súd za to, že odvolacie námietky matky maloletých

sú opodstatnené, keďže súd prvej inštancie nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre prijatie
záverovourčenívýživnéhootcovipremaloletýchvovýške200,-eurmesačnenakaždémaloletédieťa.V
súhrne sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžadovala
takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti
súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných

skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s
prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

26. Súd prvej inštancie teda riadne nezisťoval všetky relevantné okolnosti potrebné pre posúdenie
pomerov účastníkov konania, keď nevykonal i ďalšie dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci,

a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce rozhodné okolnosti daného prípadu. Odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. (výživné na čas po rozvode) a v závislom výroku
VI. (náhrada trov konania) preto zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku a
vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v intenciách vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu
doplniť dokazovanie tak, aby boli riadne, úplne a preskúmateľným spôsobom zistené osobné, majetkové
a príjmové pomery rodičov, predovšetkým otca maloletých detí. V tomto smere je nevyhnutné vykonať
dokazovanie zamerané na zistenie skutočnej štruktúry jeho príjmov v rozhodnom období, teda z akých
zdrojov mu príjem plynul, a či a v akej miere jeho reálne príjmové pomery zodpovedajú tvrdeniam

prezentovaným v konaní, a to aj so zreteľom na matkou tvrdené ďalšie príjmy otca z prenájmu
nehnuteľností a z užívania ovocného sadu.28. Až na základe takto doplneného dokazovania bude možné posúdiť, či ide o príjmy relevantné
pre určenie vyživovacej povinnosti a ak áno, v akom rozsahu. V rovnakom kontexte je potrebné, aby
sa súd prvej inštancie zaoberal aj ukončením pôsobenia otca v spoločnosti B. D., vrátane dôvodov

bezodplatného prevodu jeho obchodného podielu, ako aj hodnotou tohto obchodného podielu s
prihliadnutím na hospodárenie dotknutej obchodnej spoločnosti v rozhodnom období, a to bez ohľadu
na to, či bol zisk otcovi fakticky vyplatený, resp. či bol obchodný podiel prevedený na tretiu osobu.
Uvedené skutočnosti sú totiž významné pre posúdenie celkovej majetkovej bonity a ekonomického
postavenia otca v čase rozhodovania o výživnom, pričom ich opomenutie a absencia ich vyhodnotenia

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia viedli k nepreskúmateľnosti záverov súdu prvej inštancie o
príjmových a majetkových pomeroch otca.

29. Po vykonaní uvedeného doplnenia dokazovania bude povinnosťou súdu prvej inštancie zistené
skutkové okolnosti riadne ustáliť a následne ich vyhodnotiť vo vzájomných súvislostiach, a to nielen
vo vzťahu k osobným, príjmovým a majetkovým pomerom otca, ale rovnako aj vo vzťahu k pomerom

matky a maloletých detí. V tomto rámci sa súd prvej inštancie osobitne zameria na odôvodnené potreby
maloletých detí, ich zdravotný stav, ako aj rozsah a náročnosť osobnej starostlivosti zabezpečovanej
matkou, spolu s jej reálnymi príjmovými a majetkovými možnosťami podieľať sa na zabezpečení
výživy maloletých. Až na základe takto doplneného a procesne úplného dokazovania bude možné
pristúpiť k jeho hodnoteniu a k prijatiu vecne správnych a preskúmateľných skutkových a právnych

záverov. Výsledky vykonaného dokazovania súd prvej inštancie následne komplexne vyhodnotí v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov zakotvenou v článku 15 Základných princípov Civilného
sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, so sústredením sa na
sporné otázky, ako aj na odvolacie argumenty matky a na tvrdenia a námietky uplatnené vo vyjadrení k
odvolaniu, v replike a duplike. Po ich posúdení z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných

ustanovení súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie v každom jednotlivom
výroku náležite a presvedčivo odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie
aj náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o

predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).