Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123464934
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123464934.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Olˇgy Micˇietovej v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E.,
F. XX, zast. IK Advisory s. r. o., so sídlom Bratislava, Kalinčiakova 33A, IČO: 47 380 331, proti žalovanej
Colonnade Insurance S.A., Rue Jean Piret 1, Luxemburg L-2350, Luxemburské veľkovojvodstvo, ktorá
na území Slovenskej republiky koná prostredníctvom Colonnade Insurance S.A., pobočky poisťovne z
iného členského štátu, so sídlom Košice, Moldavská cesta 8 B, IČO: 50 013 602, o zaplatenie 3.600 €
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 38Csp/42/2024-213 z 18.6.2025 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancie(ďalejaj,,súd“)rozsudkomuvedenýmvzáhlavížalobuzamietolažalovanejpriznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Opätovne tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 4.320 €
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.320 € od 26.10.2023 do zaplatenia. Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril poistnú zmluvu na

poistenie budovy, domácnosti a zodpovednosti za škodu - poistný produkt VIVA PARTNERS Dom, balík
PARTNERS GOLD. Dňa 3.8.2023 oznámil žalovanej poistnú udalosť v tom zmysle, že na vodovodnej
prípojke vedúcej k jeho domu v kat. území D. E. došlo k úniku vody, túto závadu bolo potrebné
bezodkladne odstrániť, aby nedošlo k ďalším škodám na majetku žalobcu, majetku G. D. E. (vlastníka
verejného vodovodu a verejnej kanalizácie v mieste bydliska žalobcu) a tiež ku škodám na zdraví
žalobcu, rodiny žalobcu a tiež obyvateľov dotknutej lokality v obci D. E. (vniknutiu nečistôt do poškodenej
vodovodnej prípojky a kontaminácia vody vo verejnom vodovode). Závadu na poškodenej vodovodnej

prípojke identifikovala a odstránila spoločnosť Inštitút Monitoringu a Analýz s. r. o., Koceľova 9, 821 08
Bratislava - Ružinov, IČO: 51 015 315, ktorá vystavila žalobcovi faktúru - daňový doklad č. 2023128
z 18.8.2023. Žalobca si uplatnil u žalovanej svoj poistný nárok listom z 10.10.2023. Žalovaná svoju
zmluvnú povinnosť z poistnej zmluvy nesplnila a žalobcovi požadované poistné plnenie nevyplatila.
Žalovaná nárok žalobcu neuznala. Podľa žalovanej oznámená škodová udalosť nebola spôsobená ani
jedným z rizík dojednaných v poistnej zmluve. Poruchu vodovodného potrubia totiž nespôsobil únik
vody, ale naopak - v dôsledku poruchy vodovodného potrubia (poistnou zmluvou nekryté riziko), na ktoré

žalobcu upozornila spoločnosť Inštitút monitoringu a analýz s.r.o., došlo k úniku vody.

3. Súd prvej inštancie prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom z 24.9.2024, v ktorom pripustil zmenu petitu
žaloby v zmysle podania žalobcu doručeného súdu dňa 10.6.2024 v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovi sumu 3.600 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 9.9.2023 do 19.9.2023 a vo
výške 9,5 % ročne od 20.9.2023 do zaplatenia v lehote 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je v rovnakej lehote povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ (výrok

I.), zastavil konanie o zaplatenie 720 € (výrok II.), uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
3.600 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 9.9.2023 do 19.9.2023 a vo výške 9,5 % ročne
od 20.9.2023 do zaplatenia v lehote 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.), zamietol
žalobu v prevyšujúcej časti (výrok IV.) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
66,66 % (výrok V.). Po odvolaní žalovanej voči vyhovujúcemu výroku rozsudku (výrok III.) a súvisiacemu

výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok V.) bol tento rozsudok v napadnutých výrokoch zrušený
a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie uznesením Krajského súdu v
Košiciach 2CoCsp/2/2025-189 z 26.2.2025 pre predčasné závery súdu prvej inštancie v skutkových
okolnostiach prípadu.

4. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci vykonal ďalšie dokazovanie. Na zistený skutkový stav

aplikoval ustanovenia čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 bod 1 Smernice Rady č.
93/13/EHS, § 52 ods. 1, § 788 ods. 1, 3, § 797 ods. 1-3, § 806 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“),
§ 4 ods. 1, 6, 7 písm. b/ zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Súd prvej inštancie
uviedol, že predmetom konania zostal nárok žalobcu vo výške 3.600 € vyplývajúci z poistnej zmluvy

poistenia rodinného domu s príslušenstvom a stavebnými súčasťami (medzi ktorými bola aj vodovodná
prípojka, podľa bodu 2, 2.1. Doplnkové poistné podmienky pre poistenie rodinného domu (DPPD 2101)
a bodu 92 Slovníka 2101), pričom poistná udalosť sa týkala vodovodného potrubia, ktoré je podľa
bodu 59 Slovníka 2101 pevne spojené s poisteným rodinným domom jeho umiestnením pod zemou.
Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli platný právny

úkon a to Poistnú zmluvu na poistenie budovy, domácnosti a zodpovednosti za škodu - poistný produkt
VIVA PARTNERS Dom, balík PARTNERS GOLD, v zmysle ktorého, mal žalobca poistený majetok pre
prípad vzniku poistnej udalosti definovanej v poistnej zmluve, v Doplnkových poistných podmienkach
pre poistenie majetku a v Slovníku. Za nesporné súd mal, že žalobca dňa 3.8.2023 oznámil žalovanej
poistnú udalosť a že žalovaná vo svojom vyjadrení dňa 8.9.2023 odmietla žalobcovi poskytnúť poistné

plnenie. Súd poukázal na stanovisko Inštitútu Monitoringu a Analýz s.r.o. z 24.8.2023, ktorý závadu na
poškodenej vodovodnej prípojke identifikoval a odstránil, v stanovisku uviedol, že vodovodné potrubie
vedúce cez pozemok žalobcu bolo poškodené náhodnou udalosťou a to, vyplavením, resp. odplavením
časti pieskového lôžka a následné prerazením potrubia hrubšou frakciou zeminy pretlakom s tým,
že pohyby pôdy a vplyv spodnej vody mávajú za následok zvýšený vznik porúch. V dôsledku toho

nastala poistná udalosť - únik vody a následný náhly zosuv pôdy. Súd mal za preukázané, že žalobca
rodinný dom, spolu so stavebnými súčasťami - s vodovodnou prípojkou nadobudol na základe Kúpnej
zmluvy od predávajúcej H. I. B. zo dňa 23.11.2002, ktorej súčasťou zmluvy bola aj legenda s popisom
inžinierskych sietí, zariadení a príslušenstva rodinného domu, teda aj vodovodnej prípojky, čo podľa
súdu svedčí o vlastníctve žalobcu k vodovodnej prípojke na jeho pozemku. Za škodu v tomto prípade súd

považoval škodu na majetku žalobcu v zmysle poškodenej vodovodnej prípojky vo vlastníctve žalobcu, a
vo výške vyfakturovanej opravy. Príčina, ktorá vyvolala poistnú udalosť a škodu (poškodenie vodovodnej
prípojky), bola podľa súdu vyplavenie, resp. odplavenie časti pieskového lôžka a následné prerazenie
potrubia hrubšou frakciou zeminy, čo žalobca nazval zosuvom pôdy, a čo spôsobilo únik vody. Súd
uviedol, že v bode 4. 1. Doplnkových poistných podmienok pre poistenie rodinného domu (DPPD2101)

boli dohodnuté základné riziká, na základe ktorých žalovaná hradí škody, a medzi inými aj pre prípad
„zosuvu pôdy“ a podľa bodu 124 slovníka 2101 zosuv pôdy je náhle zosunutie alebo zrútenie pôdy
či zeminy zapríčinené prírodnými vplyvmi. Súd mal za to, že poistné riziko „zosuv pôdy" je to jedno z
tzv. živelných rizík, ktoré má v poistných zmluvách veľmi presne definované podmienky a predstavuje
poistenie proti škodám na poistenom majetku (napríklad dom, byt, chata), ktoré sú priamo spôsobené

náhlym a nečakaným pohybom zemského povrchu alebo hornín v dôsledku pôsobenia prírodných síl,
čo spravidla vylučuje pomalé a postupné zmeny zemského povrchu. Zvyčajne ide o: zosunutie väčšej
masy zeminy po svahu, alebo o zosúvanie alebo zrútenie skál a zemín ich náhlym uvoľnením a pádom
kameňov, skál alebo pôdy zo svahov alebo previsov, ďalej ide o zosúvanie alebo sadanie zeminy,
avšak tento jav musí byť spôsobený prírodnými geologickými vplyvmi, nie ľudskou činnosťou alebo

postupným sadaním budovy, a napokon môže ísť o prúd bahna a vody, ktorý sa valí po svahu, často
ako následok prívalových dažďov. Pri hodnotení poistného rizika „zosuv pôdy" dôležitým je spúšťač
- príčina, ktorá musí byť prírodného charakteru, ako napríklad: dlhotrvajúce alebo prívalové dažde,
topiaci sa sneh, zemetrasenie, prirodzená erózia a geologická nestabilita svahu, ktorá vedie k náhlemukolapsu, atď. V tomto spore však príčina vzniku poistnej udalosti podľa súdu nezodpovedá dohodnutému
poistnému riziku „zosuv pôdy“ upravenému v bode 4. 1. Doplnkových poistných podmienok pre poistenie
rodinného domu (DPPD2101), pretože sa nepreukázalo, že zosuv pôdy bol zapríčinený prírodnými

vplyvmi, ako sú napríklad dlhotrvajúce alebo prívalové dažde alebo prirodzená erózia a geologická
nestabilita svahu, ktorá by viedla k náhlemu kolapsu pôdy (k čomu by bolo potrebné predložiť odborné
vyjadrenie geológa). Medzi prírodné vplyvy pre zosuv pôdy nepatrí postupné sadanie alebo klesanie
pôdy v dôsledku nestabilného podložia, pretože nejde o náhlu a nečakanú udalosť, ako to predpokladá
dohodnuté poistné riziko „zosuv pôdy" v bode 124 slovníka 2101. Nakoniec súd dodal, že ak by bol

príčinou poistnej udalosti „únik vody“, čo by zodpovedalo dohodnutému poistnému riziku „únik vody“
upravenému v bode 96/1, prvá odrážka Slovníka 2101, súd by dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná,
pretožeužalobcuvzniklaškodanavonkajšejvodovodnejprípojke(podľavyjadreniaInštitútuMonitoringu
a Analýz s.r.o. zo dňa 24.8.2023), a nie na tzv. „riadne pripojených vodovodných potrubiach, resp.
potrubiach pre odvod vody vo vnútri budov“ (podľa bodu 96/1, prvá odrážka Slovníka 2101). Na základe
uvedených skutočností súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že procesne úspešnej žalovanej priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov celého konania.

5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie istiny

3.600 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 9.9.2023 do 19.9.2023 a vo výške 9,5
% ročne od 20.9.2023 do zaplatenia v prospech žalobcu a na náhradu trov konania v prospech
žalobcu v rozsahu 66,66 %, všetko v lehote do 5 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje odvolanie
odôvodnil tým, že v poradí druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie je opačným rozhodnutím súdu, a to
napriek nezmenenému obsahu a rozsahu vykonaného dokazovania, ktoré naďalej svedčí v prospech

žalobcu, ktorý je v tomto zmluvnom vzťahu v pozícii spotrebiteľa. Poistnú udalosť predstavuje zosuv
pôdy, ktorý následne spôsobil poškodenie majetku žalobcu – časti vodovodnej prípojky. Zosuv pôdy
bol v konaní preukázaný odborným stanoviskom spoločnosti IMAZ, s.r.o., ktorá je o. i. aj správcom
vodárenskej infraštruktúry v dotknutej lokalite, na základe zmluvy s obcou D. E.. Žalobca v odvolaní
zadefinoval poistnú udalosť a zosuv pôdy v zmysle Slovníka, ktorý je súčasťou poistnej zmluvy. Uviedol,

že vodovodná prípojka je v zmysle poistných podmienok zaväzujúcich strany sporu považovaná za
stavebnú súčasť nehnuteľnosti žalobcu. Opätovne poukázal na stanovisko IMAZ zo dňa 24.8.2023,
z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že príčinou vzniku škody na poistenom majetku žalobcu boli prírodné
vplyvy a tiež to, že išlo o "náhle" zosunutie pôdy, v tom zmysle, že pojem "náhly" je niečo, čo je
neočakávané, t. j. nedá sa predpovedať, že takáto udalosť nastane. V ods. 4 stanoviska správca

konštatuje, že únik vody vznikol prerazením potrubia prípojky uloženej v zemi. Stanovisko tiež uvádza
"prerazenie potrubia hrubšou frakciou zeminy", teda vznik poistnej udalosti práve v dôsledku pohybov
pôdy. Je teda jasne zarámcovaný pohyb zeminy a prerazenie – poškodenie potrubia vo vlastníctve
žalobcu, tieto skutočnosti neboli v konaní sporné a na základe vyššie uvedeného ma za to, že je jeho
nárok dôvodný. Žalovaná nikdy nerozporovala stanovisko IMAZ, bolo tak jednoznačne preukázané,

že vplyvom prírodných javov došlo k vyplaveniu podložia a následnému prerazeniu potrubia. Pojem
„prerazenie“ nie je možné interpretovať tým spôsobom, že išlo o dlhodobé a postupné sadanie pôdy,
lebo to by okrem iného potrubie malo udržať, keďže je na to dimenzované a stavané, už len z
toho dôvodu, že sa umiestňuje v zemi do hĺbky cca 2 metre. Spoločnosť IMAZ výslovne uviedla, že
pravdepodobnou príčinou poruchy je kombinácia viacerých prírodných faktorov. Žalobca rozporoval

zadefinovanie poistného rizika „zosuv pôdy“ súdom v bode 56 odôvodnenia rozsudku, keďže spoločnosť
IMAZ konštatovala po obhliadke poškodeného miesta vodovodnej prípojky, že došlo k jej prerazeniu,
preto je zrejmé, že sa muselo jednať o náhly pohyb hornín, ktorý spôsobil takýto závažný následok, tieto
prírodné faktory ale spĺňajú úvahy súdu v bode 57 rozsudku a tak je nesprávny záver súdu o tom, že
príčina vzniku poistnej udalosti nezodpovedá dohodnutému poistnému riziku. Súd použil v odôvodnení

rozsudku argumentáciu, ktorá nevyplýva z argumentácie žalovanej v konaní, zároveň súd nahrádzal
argumentáciu a dokazovanie, ktoré mala predkladať a navrhovať práve žalovaná, čím z pohľadu žalobcu
stratil postavenie nezávislého arbitra, aj keď slabšou stranou v tomto konaní je žalobca. Prvostupňový
súd navyše opomenul aj aplikáciu právneho princípu „contra proferentem", ktorý je upravený i v § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka, za významné sa žalobcovi javí i rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 1.7.2010 (8Sžp/1/2010, R 102/2011).

6. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu mala za to, že súd dospel k správnym skutkovým zisteniam
a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenie, ktorým vyvrátilaargumentáciu žalobcu. Pri predmetnej škodovej udalosti žalobca od začiatku argumentoval únikom vody
ako príčinou škody, v konaní až neskôr začal operovať zosuvom pôdy. Pri svojej argumentácii žalobca
odkazuje na správu č. IMAZ/95/2023 zo dňa 24.8.2023 a zároveň účelovo zavádza, že z predmetnej

správy vyplýva, že išlo o náhle zosunutie pôdy a príčinou škody boli prírodné vplyvy. Zmienku o náhlosti
alebo o zosuve pôdy v správe nie je možné nájsť. Správa zároveň sama vylučuje náhly charakter
udalosti, keď uvádza postupné (odplavenie pieskového ložiska) a dlhodobé vplyvy (napr. striedanie
ročných období a neprírodný vplyv - zaťažovanie vozovky vozidlami), ktoré mali prispieť k udalosti, preto
táto udalosť nenastala náhle, resp. rýchlo, neočakávane a prekvapivo. Žalovaná zároveň poukázala na

to, že prípojka bola zasypaná nevhodnou ílovitou zeminou, bez zriadenia pieskového lôžka min. 10 cm
pod potrubím a zriadenia zhutneného pieskového, resp. štrko-pieskového obsypu do výšky 30 cm nad
vrcholom potrubia, ako to vyžadujú požiadavky STN, Technické štandardy vodárenských spoločností,
ako aj požiadavky výrobcov potrubia. K náhlemu zosuvu pôdy v tomto prípade už z logiky veci nemohlo
dôjsť a je teda potrebné dospieť k záveru, že vodovodná prípojka nebola poškodená náhlym zosuvom
pôdy a tak nenastala poistná udalosť, keďže nedošlo k poistným rizikám – únik vody a ani zosuv pôdy.

Na základe vyššie uvedeného preto žalovaná žiadala, aby odvolací súd ako vecne a právne správny
potvrdil napadnutý rozsudok.

7. V odvolacej replike žalobca poukázal na to, že jeho tvrdenia počas konania a v odvolaní vyplývajú
zo správy IMAZ, ktorú žalobca obstaral na pokyn žalovanej, poukazujúc, že žalovaná túto správu

nespochybnila v konaní. Uviedol, že zosuv pôdy je neočakávaná udalosť, ktorá sa nedala spotrebiteľom
predpokladať, t. j. nešlo napr. o zosuv pôdy, ktorý sa blíži k nehnuteľnosti a spotrebiteľ by mal
možnosť udalosti nejakým spôsobom predísť. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovanej, že prípojka
nebola správne osadená, toto tvrdenie žalovaná v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala. Únik vody
predstavoval jednak škodu v nadspotrebe vody, ktorú musel v dôsledku prerazenia prípojky žalobca

zaplatiť (t. j. finančné prostriedky zbytočne vynaložiť), pričom neustále unikajúca voda spôsobovala
ďalšie škody na verejnom vodovode. Opätovne poukázal na to, že poistnú udalosť predstavuje zosuv
pôdy, ktorý následne spôsobil poškodenie majetku žalobcu, v ostatnom zotrval na svojich tvrdeniach
v podanom odvolaní.

8. Ďalšie vyjadrenia neboli v odvolacom konaní podané.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania žalobcu, ktoré bolo podané
včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z § 379, §

380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov napadnutý rozsudok a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v posudzovanej veci neboli preukázané a
rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.11.2025 v pojednávacej

miestnosti č. 210/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade § 219 ods. 3 CSP.

11. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

12. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na

závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

13. K odvolaciemu dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne hovyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné a odvolacie dôvody neboli naplnené. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu a z vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Okrem toho odvolací súd preskúmajúc procesný

postup súdu prvej inštancie nezistil v procesnom postupe ani žiadnu tzv. inú vadu konania, ktorá by
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na skonštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie uvádza nasledovné:

15. Žalobca urobil predmetom odvolacieho prieskumu posúdenie nároku žalobcu na poistné plnenie,

ktorý nárok uplatňuje z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a žalovanou.

16. Podľa § 790 a/ OZ, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

17. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť, teda poistná udalosť. Poistná udalosť musí spĺňať dve podmienky a to vznik
náhodnej udalosti bližšie označenej v poistnej zmluve, ku ktorej došlo počas trvania poistenia a z nej
vzniknutá škoda. Poisťovateľovi vzniká povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade, že je preukázaná
príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Vznik práva poisteného na poskytnutie

poistného plnenia od poisťovne je podmienený existenciou platnej poistnej zmluvy a obsahom práv a
povinností v nej uvedených a vyplývajúcich z právnych predpisov.

18. Poistná udalosť v poistení majetku je vždy spojená s určitým následkom na poistenej veci
(poškodenie veci, zničenie veci, strata veci, odcudzenie veci). Tradične býva poistná udalosť v poistení

majetku vymedzená nielen následkom, ale aj príčinou (poistným rizikom), teda nie sú kryté akékoľvek
následky na poistenej veci, ale iba tie, ktoré boli spôsobené konkrétnym, v poistnej zmluve dohodnutým
poistným rizikom. Pre poisťovaciu prax v našich zemepisných šírkach je pre poistenie majetku typické
spojenie príčiny (poistného rizika), ako aj následku (vzniku majetkovej ujmy). O poistnej udalosti teda
môžeme hovoriť iba v prípade, ak majetková ujma na predmete poistenia bola spôsobená poistným

rizikom. Na konštatovanie danosti poistnej udalosti je nevyhnutná kumulácia obidvoch faktorov. Ak
by došlo k škode, ktorá nebola spôsobená poistným rizikom, nejde o poistnú udalosť. Takisto výskyt
udalosti, ktorá bola dohodnutá ako poistné riziko (napr. víchrica, povodeň), nie je poistnou udalosťou,
ak sa ňou nespája následok prejavujúci sa v majetkovej ujme na poistenej veci. (ŠULÍKOVÁ, Martina. §
806 [Poistná udalosť v poistení majetku]. In: J., A., DULAK, Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián,

SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, A. a kol. Občiansky zákonník (I. a II. zväzok). 1. vydanie. praha:
C. H. Beck, 2017, s. 2953.)

19. Odvolací súd poukazuje na to, že dôkazným prostriedkom predloženým žalobcom, správnosť
ktorého nespochybňovala v konaní ani žalovaná, je Správa – vyjadrenie k poruche na vodovodnej

prípojke, číslo odberu 2009-100-VI, F. XX, D. E. vydaná Inštitútom Monitoringu a Analýz s.r.o. zo dňa
24.8.2023, podľa ktorej únik vody vznikol prerazením potrubia prípojky. Podľa správy „pravdepodobnou
príčinou vzniku poruchy je kombinácia viacerých faktorov: vyplavenie, resp. odplavenie časti pieskového
lôžka a následné prerazenie potrubia hrubšou frakciou zeminy. K nepriaznivému stavu mohol prispieť
aj „pohyb“ zeminy so zaťažovaním vozovky, resp. tepelné, klimatické pomery – striedanie ročných

období, zmeny vonkajších teplôt, ktoré vplývajú na rozťažnosť pôdy. Pohyby pôdy a vplyv spodnej
vody mávajú za následok zvýšený vznik porúch“. Ďalším dôkazným prostriedkom predloženým v konaní
žalobcom sú Doplnkové poistné podmienky pre poistenie rodinného domu a pre poistenie domácnosti
v rodinnom dome (DPPD 2309, DPPDD 2101) uvádzajú, že poistenie sa vzťahuje na poškodenie
alebo zničenie poisteného majetku počas trvania poistenia, a to rizikami uvedenými v poistnej zmluve.

Ak v poistnej zmluve nie je niektoré z nasledovných rizík uvedené, znamená to, že nie je poistené.
Základné riziká sú: aerodynamický tresk, búrlivý vietor, dym, implózia, krupobitie, náraz vozidla, pád
lietadla,pádpredmetov,požiar,priamyúderblesku,ťarchasnehuanámrazy,únikvody,víchrica,výbuch,
výbuch sopky, zamrznutie vody v potrubiach a meračoch, zemetrasenie, zosuv pôdy, zrútenie lavína skál. Žalobca spolu so žalobou priložil poistnú zmluvu spolu so Slovníkom 2101, podľa ktorého bod
124 uvádza, že zosuv pôdy je náhle zosunutie alebo zrútenie pôdy či zeminy zapríčinené prírodnými
vplyvmi a bod 96 uvádza, že únik vody je kvapalina unikajúca zo svojich rozvodov. Únikom vody

je: Voda unikajúca z riadne pripojených vodovodných potrubí, armatúr, sanity, zariadení pre ohrev
vody a potrubia pre odvod vody vo vnútri budov. Kvapalina unikajúca z teplovodného, parovodného,
vykurovacieho, klimatizačného, solárneho, kanalizačného, hasiaceho zariadenia vo vnútri budovy. Voda
unikajúca z pračiek, umývačiek riadu, sušičiek a podobných zariadení z dôvodu chyby na prívodných
alebo odpadových potrubiach alebo hadiciach. Voda unikajúca z akvárií.

20. Aj v podanom odvolaní sa žalobca odvoláva na Správu – vyjadrenie k poruche na vodovodnej
prípojke, číslo odberu 2009-100-VI, F. XX, D. E. vydanú Inštitútom Monitoringu a Analýz s.r.o. zo dňa
24.8.2023, na základe ktorej žalobca interpretuje poistné riziko „zosuv pôdy“. Odvolací súd má túto
interpretáciu za nesprávnu, pretože z vyššie uvedenej správy má odvolací súd za to (tak ako i súd
prvej inštancie), že príčinou škody na majetku žalobcu je vyplavenie, resp. odplavenie časti pieskového

lôžka a následné prerazenie potrubia hrubšou frakciou zeminy, čo mohlo byť spôsobené „pohybom“
zeminy so zaťažovaním vozovky, resp. tepelnými, klimatickými pomermi – striedaním ročných období,
zmien vonkajších teplôt, ktoré vplývajú na rozťažnosť pôdy, z uvedeného daná príčina nie je v súlade
so žiadnym z poistných rizík, na ktoré sa vzťahuje poistná zmluva uzatvorená žalobcom so žalovanou,
preto nejde ani o poistné riziko „zosuv pôdy“. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že pojmy uvedené

v poistnej zmluve a v doplnkových dokumentoch sú jasné a zrozumiteľné, tak je tomu i pri definícii pojmu
„zosuv pôdy“.

21. O poistnú udalosť v tomto konkrétnom spore nejde, pretože majetková ujma na predmete poistenia
žalobcu nebola spôsobená žiadnym v zmluve uvedených poistných rizík. Ak došlo k úniku vody

z vodovodnej prípojky vo vlastníctve žalobcu (škode), ktorá nebola spôsobená žiadnym z poistných rizík
uvedeným v poistnej zmluve, nejde v tomto prípade o poistnú udalosť a žalovaná nemá povinnosť plniť
poistné plnenie.

22. Napokon k spotrebiteľskému charakteru tohto sporu súd uvádza, že poistná zmluva je za splnenia

zákonom stanovaných podmienok (najmä § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ) považovaná za spotrebiteľskú zmluvu.
Možnosť súdu vykonať aj také dôkazy (v prospech spotrebiteľa), ktoré spotrebiteľ nenavrhne (§ 295
CSP) však nemožno chápať ako absolútnu povinnosť súdu vykonávať dôkazy ku všetkým tvrdeniam
spotrebiteľa,ataknahrádzaťaktivituspotrebiteľaaždotakejmiery,žebyspotrebiteľnebolvôbecpovinný
predkladať alebo navrhovať dôkazy. Napokon aj z ustanovenia § 296 CSP výkladom a contrario vyplýva,

že spotrebiteľ má predložiť alebo označiť skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

23. Možnosť súdu vykonať v spotrebiteľských sporoch aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhne je
potrebné vnímať v spojení so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25.

októbra 2011, na ktorú odkazuje dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku ako na preberaný
predpis Európskej únie. Cieľom tejto smernice [a to aj v znení novšej smernice (EÚ) 2019/2161 a v
zmysle početnej judikatúry Súdneho dvora] je chrániť spotrebiteľov v Európskej únii pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami, ktoré by mohli byť súčasťou spotrebiteľských zmlúv a na ktoré by bežný
spotrebiteľ nemusel pri kontradiktórnom vedení sporu poukázať. Z toho pramení známe pravidlo, že súd

je povinný preskúmať nekalý charakter zmluvnej podmienky ex offo, (rozhodnutie Súdneho dvora vo veci
C-243/08 Pannon GSM a ďalšie), teda súdy musia posúdiť nekalosť zmluvných podmienok aj v prípade,
keď sú spotrebitelia úplne pasívni. To sa týka iba nekalých (neprijateľných) zmluvných podmienok - súdy
sú povinné ex offo jednak preskúmať, či plnenie požadované (prípadne už získané) obchodníkom nie je
plnením z neprijateľnej zmluvnej podmienky a na tento účel môžu ex offo vykonávať dokazovanie napr.

k spôsobu kontraktácie tej - ktorej zmluvnej podmienky.

24. Nemožno to však interpretovať tak, že súdy majú nahrádzať procesnú aktivitu spotrebiteľa aj tam,
kde spotrebiteľ vystupuje v konaní ako žalobca a žaluje obchodníka na poskytnutie poistného plnenia zo
zmluvy, ktoré nie je dotknuté prípadnými neprijateľnými zmluvnými podmienkami (na takéto podmienky

žalobca v konaní vôbec nepoukazoval). V posudzovanej veci ide o poskytnutie poistného plnenia, ktoré
poisťovňa odoprela z dôvodu, že škoda nebola spôsobená žiadnym z rizík, za ktoré je poisťovňa povinná
poskytnúť poistné plnenie, nešlo o odopretie plnenia z dôvodu nejakej zmluvnej podmienky.25. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie tak správne žalobu zamietol.

26.Nazákladevšetkýchvyššieuvedenýchdôvodov,vyhodnotiacodvolaciedôvodyakoneopodstatnené,

odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, ale žiadne preukázateľné a účelne
vynaložené trovy jej v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd stranám náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o
odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie

môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).