Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/2142/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120448190
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6120448190.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36284831, proti povinnému: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom B. XXX/XXX, XXX XX C., o vymoženie
330,00 EUR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Podhorec, so sídlom exekútorského úradu D.
XX, XXX XX E., IČO: 42124603, pod sp. zn. 415EX 853/20, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v celom rozsahu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy súdneho exekútora vo výške 73,80
EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 16.10.2020,

domáhal od povinného vymoženia 330,00 EUR, na základe exekučného titulu – rozkazu Okresného
úradu Levice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-LV-OCDPK-2017/015623 zo
dňa 03.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2017, vykonateľnosť dňa 02.01.2018, a
exekučného titulu – rozkazu Okresného úradu Levice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií,
č. OU-LV-OCDPK-2017/015622 zo dňa 03.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.12.2017,
vykonateľnosť dňa 02.01.2018 (ďalej spolu ako „exekučné tituly“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 17.12.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ivan Podhorec, so
sídlom exekútorského úradu D. XX, XXX XX E., IČO: 42124603 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý
vedie exekúciu pod sp. zn. 415EX 853/20. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 17.12.2020. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi sa

začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 17.10.2025 a doplňujúceho podania zo dňa 25.11.2025
predložil súdu uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 12D/195/2024, Dnot 314/2024 zo dňa
15.10.2025, vydané v dedičskej veci po poručiteľovi – povinnom, ktorý zomrel v priebehu exekučného
konania dňa 25.11.2024, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej

dedičstvo po poručiteľovi nadobudol dedič: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, G.,
bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom. Predmetné rozhodnutie v dedičskej veci nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.10.2025. Vzhľadom na uvedené súdny exekútor požiadal súd podľa § 37 ods. 3
Exekučného poriadku o vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

4. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako ,,Exekučný
poriadok“) ak povinný počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičskéhokonania. V exekúcii pokračuje na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie s dedičmi
povinného alebo s orgánom spravujúcim dedičstvo, ktoré pripadlo štátu.

5. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane
skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich
z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a
jej vznik doložiť. Počas exekúcie je postúpenie vymáhaného nároku účinné iba vtedy, ak sa postúpi
celý vymáhaný nárok. V pochybnostiach platí, že pôvodný oprávnený postúpil celý vymáhaný nárok.

Ustanovenie § 36 ods. 2 sa použije rovnako.

6. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku súd na skutočnosť podľa odseku 1 prihliadne tak, že vydá
dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, ktorý doručí exekútorovi; to platí aj vtedy, ak došlo k
zastaveniu exekúcie vo vzťahu k niektorému z povinných. Ak tu nie sú dôvody na zmenu účastníka
konania, súd podľa povahy veci exekúciu celkom alebo sčasti zastaví alebo oznámi exekútorovi, žena

vydanie dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie nie je dôvod; v takom prípade sa v exekúcii
pokračuje s pôvodnými účastníkmi konania.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo

niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 161 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva.12. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

11. Podľa § 7 ods. 1 prvej vety a ods. 2 prvej vety zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto
spôsobilosť zanikne.

12. Exekučný súd v konaní v priebehu exekučného konania preskúmava jeho zákonnosť, ako aj
prípadnú existenciu dôvodov pre ktorý exekúcie je nevyhnutne potrebné zastaviť a to či už na podnet
účastníka exekučného konania na strane povinného alebo z úradnej povinnosti. Ustanovenie § 61k
ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to
bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Základným materiálnym predpokladom pre vykonanie

exekúcie je exekučný titul. Exekučný titul musí existovať nielen v čase vydania poverenia na vykonanie
exekúcie, ale až do ukončenia exekučného konania. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania
povinný skúmať, či sú splnené procesné podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť, pretože
opak by bol v rozpore s platným právom. Základným predpokladom, aby súd mohol vo veci konať a vydať
rozhodnutie, je splnenie procesných podmienok, medzi ktoré patrí aj procesná subjektivita účastníkov

exekučného konania, ich spôsobilosť na práva a povinnosti. Nedostatok tejto podmienky spôsobuje, že
súd musí konanie zastaviť.13.VzmysleExekučnéhoporiadkumožnovykonaťexekúciuvprospechinéhosubjektu,nežjeoznačený
v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K
prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie

správnymnástupcom,predajpodniku)asingulárnousukcesiou,ktorásapovažujezaprevodprávaalebo
prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k
veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako
povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo
povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu.

14. Exekučným titulom - rozkazom Okresného úradu Levice, odbor cestnej dopravy a pozemných
komunikácií, č. OU-LV-OCDPK-2017/015623 zo dňa 03.11.2017, bola uložená povinnému zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Správny
poriadok“) pokuta vo výške 165 EUR za spáchaný správny delikt podľa § 107b ods. 1 písm. b) zákona
č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. Exekučným titulom - rozkazom Okresného úradu Levice, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-LV-OCDPK-2017/015622 zo dňa 03.11.2017, bola
uložená povinnému podľa Správneho poriadku pokuta vo výške 165 EUR za spáchaný správny delikt
podľa § 107b ods. 1 písm. b) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke
na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

15. S návrhom na zmenu účastníka konania na strane povinného predložil súdny exekútor na
preukázanie prechodu práv a povinností uznesenie Okresného súdu Levice sp. zn. 12D/195/2024,
Dnot 314/2024 zo dňa 15.10.2025, vydané v dedičskej veci po poručiteľovi – povinnom, ktorý zomrel
v priebehu exekučného konania dňa 25.11.2024, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní

dedičstva, podľa ktorej dedičstvo po poručiteľovi nadobudol dedič: F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. XXXX/X, G., bez povinnosti výplaty ustupujúcim spoludedičom.

16. V posudzovanom prípade možno konštatovať, že exekúcia sa vedie na podklade rozhodnutí
uložených v režime tzv. správneho trestania. Treba podotknúť, že v oblasti správneho trestania

je cieľom verejnej správy prioritne prevencia a ochrana spoločnosti pred protiprávnou činnosťou
páchateľov správnych deliktov, uloženie spravodlivej sankcie, odstránenie dôslednej protiprávnej
činnosti a potencionálnych páchateľov správnych deliktov odradiť od protiprávnej činnosti. Správnym
deliktom je protiprávne a spoločensky škodlivé správanie fyzickej či právnickej osoby. Správne trestanie
má veľa spoločných znakov so súdnym trestaním, ale správne trestanie tvorí súčasť výkonu verejnej

správy, a preto správne delikty a ich postih sú predmetom regulácie noriem práva správneho a nie
trestného práva. Nakoľko sa však jedná v oboch prípadoch o odvetvia verejného (nie súkromného)
práva, možno pri uplatňovaní ich základných zásad a princípov nájsť viaceré paralely. V zmysle
štrasburskej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú totiž priestupky trestnoprávny charakter,
ktorýsapotomlogickyvzťahujeajnasprávnedelikty(zoZborníkazmedzinárodnejvedeckejkonferencie

Univerzity Komenského, 2021 - Nová právna úprava správneho trestania).

17. Na správne trestanie (t. j. ukladanie sankcií v rámci správneho trestania) je potrebné použiť aj
základné zásady trestného konania a ukladania trestov v trestnom konaní. Jednou zo zásad ukladania
trestov je zásada personality trestu vyjadrená v ustanovení § 34 ods. 3 zákona č. 300/2005 Z. z.

Trestného zákona (ďalej len „Trestný zákon“), podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa. Trestná
zodpovednosť fyzických osôb (na rozdiel od právnických osôb) je prísne individualizovaná, tzn. fyzická
osoba zodpovedá iba za svoje vlastné protiprávne konanie. Teda trestnú zodpovednosť fyzickej osoby
nie je možné „preniesť“ na inú fyzickú osobu a trestná zodpovednosť fyzickej osoby zaniká smrťou
páchateľa. Na základe uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom

konaní nemá majetkovú povahu, ale osobnú povahu a je výlučne spojený s osobou povinného subjektu.
Preto exekučný súd v prvom rade musí posúdiť, či povaha veci (v exekučnom konaní vymáhaného
nároku) umožňuje pokračovať v exekučnom konaní s dedičom povinného alebo je potrebné exekučné
konanie zastaviť (viď stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj
68/2018 zo dňa 22. mája 2019, R 1/2019).

18.Právnaúpravadedeniavychádzazozásadyuniverzálnejsukcesie,ktoráznamená,žededičvstupuje
do majetkovoprávnych vzťahov svojho právneho predchodcu v plnom rozsahu s výnimkou práv rýdzo
osobnej povahy. Právna veda majetok fyzickej osoby na účely dedenia komplexne vymedzuje ako vecihmotné, nehmotné statky (najmä predmety duševného vlastníctva), záväzky a pohľadávky majetkovej
povahy a iné peniazmi oceniteľné hodnoty, ktoré majú majetkovú hodnotu a s ktorými je možné na
základe právnych skutočností disponovať. Dedičstvo tvoria majetkové práva a povinnosti (aktíva a

pasíva) poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikli. Práva osobnej povahy zanikajú najneskôr smrťou resp.
zánikom právnej subjektivity subjektu, ktorého sa týkajú, teda neprechádzajú smrťou na právnych
nástupcov - dedičov. Medzi práva osobnej povahy možno zaradiť aj zodpovednosť za spáchaný správny
delikt spočívajúci v povinnosti páchateľa správneho deliktu niesť zodpovednosť za právny následok
spáchaného správneho deliktu, tzn. strpieť sankciu za spáchaný správny delikt.

19. Trestný zákon a rovnako ani zákon o priestupkoch neumožňujú prechod trestov, a to ani ešte
nevykonaných, na právnych nástupcov páchateľa. Ani zo žiadneho ustanovenia zákona č. 40/1964Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) nevyplýva, že
sankcia za protiprávne konanie (napr. peňažný trest podľa Trestného zákona alebo pokuta podľa Zákona
o priestupkoch) je súčasťou dedičstva a po smrti fyzickej osoby prechádza ako dedičstvo na dediča

zomrelej fyzickej osoby. V prípade pokuty a sankcií za spáchaný správny delikt ide o osobný nárok,
ktorý neprechádza na právnych nástupcov zomrelej fyzickej osoby (dedičov) (pozri napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Ads 42/2008 zo dňa 30.04.2008, publikovaný
v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky pod č. 1592/2008, uznesenie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/58/2010 zo dňa 30.07.2014).

20. S poukazom na uvedené súd v danej veci aplikoval na výklad ohľadom možnosti právneho
nástupníctva pri sankciách uložených v správnom konaní princípy správneho trestania v spojení
s princípmi súdneho trestania. Sankcia uložená správnym orgánom má osobný charakter a je
neoddeliteľne spojená s osobou delikventa. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť

na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva.
Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát správnej (administratívnej) sankcie počas exekúcie zomrel, v
exekučnom konaní nebola v dôsledku smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna
z podmienok konania na strane účastníka. Napriek tomu, že nebohý povinný mal dediča, tento nevstúpil
do jeho povinností viazaných výhradne k osobe nebohého, ktoré mu boli správnym orgánom uložené

pred jeho smrťou. Nie je preto možné na podklade exekučných titulov viesť proti dedičovi poručiteľa
exekúciu. Výkon takejto sankcie nemôže v dôsledku smrti prejsť na inú fyzickú osobu - dediča. Nejedná
sa o ani pohľadávku, ktorá by spadala do pasív dedičstva. Vzhľadom k tomu, že pôvodný adresát
správnej (administratívnej) sankcie počas exekúcie zomrel, v exekučnom konaní nebola v dôsledku
smrti páchateľa správneho deliktu, resp. priestupku splnená jedna z podmienok pokračovania konania

na strane účastníka.

21. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že nárok vymáhaný v tomto exekučnom
konaní nie je majetkovým právom, ale rýdzo osobným právom viazaným výlučne na osobu povinného,
ktorý nie je predmetom dedenia a teda po smrti fyzickej osoby neprechádza na jeho právneho nástupcu

- dediča. Z uvedeného dôvodu nie je možné v tomto exekučnom konaní pokračovať s dedičom
pôvodného povinného. Z uvedeného dôvodu nie je možné požadovať od dediča poručiteľa splnenie
nároku priznaného exekučnými titulmi, pretože tento nárok má osobný charakter a je neoddeliteľne
spojený s osobou poručiteľa, teda výkon sankcie neprešiel v dôsledku smrti na dediča. Vzhľadom na to,
že toto exekučné konanie nie je možné považovať za konanie, ktoré má povahu konania o majetkovom

spore, ale je výlučne spojené s osobou zomrelého povinného, je potrebné toto exekučné konanie
zastaviť z dôvodu nedostatku procesnej podmienky, ktorú nie je možné odstrániť (§ 161 ods. 2 CSP v
spojení s § 200 Exekučného poriadku).

22. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že v predmetnej exekúcii nie je dôvod na vydanie

dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, nakoľko bolo preukázané, že sú tu iné skutočnosti brániace
vymáhateľnosti exekučného titulu (správnejšie nároku z exekučného titulu, pozn.), ktoré sú dôvodom
zastaveniaexekúciepodľa§61kods.1písm.d)Exekučnéhoporiadku.Dôvodomzastaveniaexekúcieje
neexistencia resp. strata hmotnoprávnej legitimácie povinného, pričom hmotnoprávna legitimácia patrí
osobám v exekučnom titule uvedeným a ich právnym nástupcom. Vzhľadom na to, že v dôsledku smrti

povinného nenastal prechod povinnosti z exekučného titulu na právneho nástupcu (dediča) povinného,
je tu iná skutočnosť brániaca vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd z úradnej povinnosti exekúciu
podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastavil, tak ako je uvedené vo výroku I. tohto
uznesenia.23. Podľa § 196 Exekučného poriadku trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov
ustanovených týmto zákonom.

24. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

25. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada

výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

26. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre

vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému
pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí
trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre
maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

27. Podľa § 199c ods. 4 Exekučného poriadku v ostatných prípadoch platí trovy exekútora povinný, a
to splnením vymáhaného nároku alebo tým, že strpí ich uspokojenie zo svojho majetku podliehajúceho
exekúcii.

28. Podľa § 30b Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z. ktorou sa

vykonávajúniektoréustanoveniazákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.233/1995Z.z.osúdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, (ďalej len „Vyhláška“) v exekučnom konaní začatom od 1. apríla 2017 do 31.
decembra 2023, ktoré sa právoplatne neskončilo do 31. decembra 2023, patrí exekútorovi odmena a
náhrada výdavkov podľa predpisov účinných do 31. decembra 2023.

29. Podľa § 21 ods. 1 prvá veta Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023 exekútorovi patrí popri odmene
za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov
spojených s vedením konania.

30. Podľa § 21 ods. 2 prvá veta Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023 náhrada paušálnych výdavkov
patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

31. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky v znení účinnom do 31.12.2023 exekútorovi patrí náhrada paušálnych
výdavkov vo výške 60 eur.

32. Nakoľko súd predmetnú exekúciu zastavil, rozhodoval v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku
aj o trovách súdneho exekútora.

33. Súdny exekútor si na základe podania zo dňa 25.11.2025 uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie

v celkovej výške 73,80 EUR, ktoré pozostávajú z paušálnej náhrady výdavkov vo výške 60 EUR a dane
z pridanej hodnoty vo výške 13,80 EUR. Súdny exekútor upovedomil súd, že v priebehu exekúcie
nedošlo ani k čiastočnému vymoženiu nároku od povinného.

34. Na zdôraznenie správnosti výroku o zaviazaní oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu

výdavkov exekúcie súd uvádza, že nespochybňuje oprávnenie oprávneného podať návrh na vykonanie
exekúcie, pokiaľ disponuje vykonateľným exekučným titulom. Zároveň však spolu s podaním návrhu
na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho
exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej
povinnosti. Z ustanovenia § 197 Exekučného poriadku totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že

súdnemuexekútorovipatríminimálnenáhradapaušálnychvýdavkov,ktorájeurčenáVyhláškouvovýške
60,00 EUR), ktorá sa zvyšuje o DPH v prípade, ak je súdny exekútor platiteľom DPH za každú exekučnú
vec, ktorá mu je pridelená. Aj keď ide v danom prípade o výkon práva (podať návrh na vykonanie
exekúcie), nejde o výkon práva bezodplatný. S podaním návrhu na vykonanie exekúcie (ako výkonompráva) sú vždy spojené náklady (napr. povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uhradiť preddavok advokátovi
a podobne), ktoré platí ten, kto návrh podáva s očakávaním, že ich bude mať nahradené povinným.
Rovnako tak v prípade udelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdom vznikajú náklady súdnemu

exekútorovi, ktorý by ich mal mať nahradené. Súdny exekútor je za základe poverenie udeleného mu
súdom povinný začať vykonávať exekúciu, s čím mu bez pochybností vznikajú náklady, ktoré by mu
neboli vznikli, keby oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nepodal.

35. V danom prípade o náhrade trov súdneho exekútora rozhodol súd podľa ustanovenia § 199c ods.

1 v spojení s ustanovením § 198 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že na náhradu paušálnych výdavkov
súdneho exekútora v súvislosti s vedením exekúcie proti povinnému zaviazal oprávneného. Dôvod na
zastavenie exekúcie nastal po uplynutí lehoty na podanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie
s odkladným účinkom, keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené uplynutím
lehoty po zverejnení v Obchodnom vestníku SR (k zverejneniu došlo 01.06.2021). Z uvedených dôvodov
tak podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky poverenému súdnemu exekútorovi patrí náhrada výdavkov vo výške

73,80 EUR, pričom táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60,00 EUR a DPH
vo výške 13,80 Eur (23 % DPH). Súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal na úhradu trov súdneho
exekútora oprávneného, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako vymožením alebo splnením
vymáhaného nároku a zároveň ide o dôvod, ktorý možno pričítať oprávnenému (tak ako je uvedené vo
výroku II. tohto uznesenia).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.