Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11Pc/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7725203145
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Guľaš

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7725203145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Michal Guľaš, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., právne zast.: Advokátska kancelária HAVRILA s.r.o., IČO:
57 177 783, so sídlom Námestie slobody 13, Michalovce, proti manželke, ktorá návrh na rozvod
manželstva nepodala: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, D., t.č. bytom E. E., F. X, D.,
právne zast.: JUDr. Ján Kizivat, advokát so sídlom Sama Chalupku 16C, Michalovce, v konaní o návrhu
na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov A. B., nar. XX.XX.XXXX a D. B., G. H., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa
24.07.1999vD.,zapísanévknihemanželstievMatričnéhoúraduMichalovce,vozväzku28,ročník1999,

na strane 319, pod poradovým číslom 131, r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.08.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáha rozvodu
jeho manželstva.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo uzatvorili po 4-ročnej známosti. Prvé problémy sa podľa
navrhovateľa začali objavovať už na začiatku manželstva, pretože manželka ako aj jej deti z prvého

manželstva nedokázali prijať jeho deti, ktoré taktiež pochádzajú z predchádzajúceho manželstva.
Navrhovateľ podľa svojho tvrdenia sa snažil postarať o rodinu, aj o deti manželky, pričom bol pod
neustálym psychickým nátlakom. Manželka ho mala neustále kontrolovať, žiarliť. Manželkine deti ho
absolútne neakceptovali, aj napriek jeho neustálej nezištnej pomoci. Od roku 2024 boli obaja manželia
umiestnení v domove dôchodcov v Michalovciach. Od 20.08.2025 je navrhovateľ odtiaľ odhlásený
a presťahoval sa do bytu dcéry, kde má aj evidovaný trvalý pobyt. Práve pre tento byt má byť navrhovateľ
pod nátlakom zo strany manželky, ktorá sa má domáhať prepisu tohto bytu, ktorý však navrhovateľ

daroval svojej dcére už pred 5 rokmi. Dcéra žije vo Švajčiarsku už 25 rokov, otca chodí navštevovať.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že udalosť, ktorá sa odohrala dňa 17.08.2025, kedy do predmetného bytu,
ktorého vlastníkom je jeho dcéra, prišla jeho manželka so svojou dcérou, pričom dcéra manželky ju
napadla, najskôr slovne, neskôr vytiahla zbraň, ho utvrdila v rozhodnutí, že iné ako rozvod manželstva
neprichádza do úvahy. O incidente bolo vedené trestné konanie. Všetky tieto udalosti a hlavne
citové odlúčenie, psychické vypätie, vyhrážky, krik postupne vyhrotili do pravidelných hádok, pričom
u manželov podľa navrhovateľa nastali neprekonateľné rozdiely. Na záver navrhovateľ uviedol, že

z vyššie uvedených dôvodov sú vzťahy medzi manželmi tak vážne rozvrátené, že manželstvo si neplní
a ani v budúcnosti už nemôže plniť svoj spoločenský účel. Po dlhodobých rozporoch niet na strane
navrhovateľa nádeje na obnovenie manželstva. Navrhovateľ sa chce s manželkou rozviesť. Na podporu
svojich tvrdení predložil navrhovateľ súdu sobášny list, Upovedomenie a začatí trestného stíhaniaa súčasne o vznesení obvinenia proti dcére manželky zo dňa 18.08.2025 vydané OOPZ Michalovce,
potvrdenia o pobyte manželov, 8. a 9. stranu zo zápisnice o podanom trestnom oznámení.

3. Dňa 08.09.2025 bolo súdu doručené prostredníctvom právneho zástupcu písomné vyjadrenie
manželky, ktorá návrh nepodala, v ktorom manželka navrhla, aby súd návrh navrhovateľa zamietol.
Súčasne si navrhovateľka uplatnila nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Manželka svoj
nesúhlas s podaným návrhom odôvodnila najmä tým, že manželstvo bolo uzavreté po štvorročnej
známosti, pričom zo strany manželky bolo uzavreté z dôvodu citovej náklonnosti a lásky, čoho dôkazom

má byť aj tá skutočnosť, že manželka bez rozvodu svojho predchádzajúceho manželstva s bývalým
manželom odišla s navrhovateľom do USA a na území SR zanechala dve dcéry, v čase jej odchodu
do USA, jednu z dcér ešte neplnoletú. Manželka vyjadrila svoj nesúhlas s tým, že príčinou problémov
má byť stav, že jej deti z prvého manželstva nedokázali prijať navrhovateľa ako jej nového partnera.
Takéto tvrdenie navrhovateľa je podľa manželky nepravdivé, nakoľko vzťahy medzi manželmi boli podľa
jejnázorudobré,atoajvovzťahukjejdeťomzprvéhomanželstva,ktorémanželiapravidelneapomerne

často navštevovali, pričom dokonca od rodinného domu dcéry manželky žijúcej na I. J. K. D. mali kľúče
a tento dom mali navštevovať aj v neprítomnosti vlastníkov. Dobré vzťahy medzi navrhovateľom a deťmi
manželky má dosvedčiť aj fotodokumentácia priložená k vyjadreniu. Manželka vo svojom vyjadrení na
rozdiel od navrhovateľa tvrdí, že manželstvo bolo usporiadané až do momentu, keď manželka dňa
15.09.2021 vážne ochorela (mozgová príhoda), čo vyvolalo zhoršenie jej zdravotného stavu ako aj

potrebu ošetrovania. Vážne zhoršenie zdravotného stavu vyvolalo u nej potrebu starostlivosti, nakoľko
je odkázaná na pomoc iných osôb, pričom tento stav pretrváva doposiaľ a aj keď došlo k čiastočnému
zlepšeniu,pohybujesaibasinvalidnýmvozíkom.SpočiatkujejstarostlivosťmalazabezpečovaťdcéraG.
J.zapomocisvojhomanželaakoajnavrhovateľa,avšakkeďžedcéramanželkymáajvlastnúrodinu,túto
situáciu nezvládala. Z toho dôvodu počas určitého obdobia túto starostlivosť zabezpečoval navrhovateľ

a za túto činnosť poberal finančné prostriedky. Následne túto starostlivosť prevzala profesionálna
opatrovateľka. Na strane navrhovateľa malo dôjsť k výhradám k činnosti opatrovateľky, preto dcéra
manželky mala zabezpečiť jej starostlivosť v Zariadení pre seniorov na ul. L. F. X K. D., a to od
10.06.2024. Následne sa pre ubytovanie v tomto zariadení rozhodol aj navrhovateľ, ktorý prišiel do
tohto zariadenia bývať od 06.11.2024. Manželka si takéto správanie navrhovateľa vysvetlila ako záujem

postarať sa o ňu, avšak neskôr podľa svojho tvrdenia zistila, že zo strany navrhovateľa išlo o účelové
konanie v záujme toho, aby došlo k zrušeniu vecného bremena – práva doživotného bývania a užívania k
bytu č. XX M. I. C. K. D., ktorý manželia darovali dcére navrhovateľa na základe darovacej zmluvy v roku
2019. Dôkazom tohto účelového konania zo strany navrhovateľa má byť aj potvrdenie Zariadenia pre
seniorov zo dňa 25.08.2025, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ mal uzatvorenú zmluvu o poskytovaní

sociálnej služby od 06.11.2024 do 20.08.2025. Toto tvrdenie manželky má osvedčovať aj skutočnosť,
že na vstupných dverách do predmetného bytu došlo k výmene zámku a manželka toho času nemá
prístup do tohto bytu aj napriek tomu, že je tam prihlásená k trvalému pobytu a má tam uložené svoje
osobné veci ako aj hnuteľný majetok. K uvedenému byty majú obaja manželia zriadené vecné bremeno
– právo doživotného bývania a užívania, a pričom tento byt obidvaja navštevovali aj počas pobytu

v zariadení pre seniorov, najmä cez víkendy. Manželka nepopiera, že dňa 17.08.2025 došlo medzi
jej dcérou a dcérou navrhovateľa k fyzickému napadnutiu, ktoré viedlo k trestnoprávnym následkom.
Manželka tiež vyjadrila názor, že práve navrhovateľ v čase vzniku jej zdravotných problémov porušil
ust. § 18 Zákona o rodine a ním podaný návrh na zrušenie manželstva rozvodom je podľa manželky
dôkazom toho, že v čase jej choroby navrhovateľ odmieta s ňou žiť spolu, rešpektovať jej dôstojnosť

a pomáhať jej. Podľa názoru manželky, dôvodom tohto konania navrhovateľa môže byť aj tá skutočnosť,
že dôchodky manželov sú diametrálne odlišné s tým, že navrhovateľ poberá starobný dôchodok vo
výške 976,90 Eur mesačne a manželka navrhovateľa poberá starobný dôchodok vo výške 475,40 Eur
mesačne. Starobný dôchodok manželky nepokrýva ani náklady za pobyt v Zariadení pre seniorov, na
ktoré doposiaľ prispieval navrhovateľ. V závere svojho vyjadrenia navrhovateľka uviedla, že popiera, aby

z jej strany dochádzalo bezdôvodne voči navrhovateľovi k hádkam, ktorých intenzita sa mala zvýrazniť,
najmä zo strany navrhovateľa, v čase od príchodu jeho dcéry na územie SR. Manželka sa nestotožnila
s tým, že medzi nimi ako manželmi existujú neprekonateľné rozdiely a je toho názoru, že pokiaľ do ich
vzťahu nebudú zasahovať iné osoby, tieto vzťahy sa upravia. Taktiež nepovažuje vzťahy medzi nimi ako
manželmi za vážne rozvrátené a je toho názoru, že je možné obnoviť manželské spolužitie. Manželka

aj napriek situácii, ktorá vznikla v poslednom období, má navrhovateľa rada, nesúhlasí so zrušením
manželstva rozvodom a je toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na zrušenie manželstva
rozvodom. Na podporu svojich tvrdení predložila súdu fotodokumentácia v počte 6 listov a výpočtový list
vyhotovený MDS na ul. L. F. X K. D. zo dňa 01.07.2025.4. Podaním doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 01.10.2025 sa k vyjadreniu
manželky písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanom návrhu na

rozvod manželstva, ako aj na dôvodoch, ktoré ho viedli k jeho podaniu. Navrhovateľ ako reakciu na
tvrdenia manželky uviedol, že táto nechala svojvoľne svoje deti a prosila ho, aby jej vybavil víza a zobral
ju do USA, že chce pomôcť svojim deťom finančne. Manželka sa teda rozhodla opustiť svoje deti sama
a v tom čase aj bývalého manžela dobrovoľne, bez akéhokoľvek nátlaku z jeho strany. Navrhovateľ
považoval za potrebné uviesť, že manželka zanechala byt svojej dcére, N. H. na O. M. I. M. A. X K. D.,

a staršej dcére G. J., navrhovateľ v roku 1997 poslal z USA 240.000,- Sk a taktiež manželka ďalších
240.000,- Sk na byt, ktorý si kúpila na ul. F. K. D., s podmienkou, že peniaze im vráti. Dodnes však tieto
peniaze nevrátila. H. M. I. F. K. D. predala a kúpila si dom v D., M. I. J. X, kde býva so svojou rodinou
dodnes. Uvedené podľa navrhovateľa len potvrdzuje úmysel manželky, odísť s ním do USA, aby tak
finančne pomohla svojím dcéram. K fotografiám predloženým manželkou navrhovateľ uviedol, že tieto
nasvedčujú tomu, že sa staral o manželku, manželkine deti aj vnúčatá. Navrhovateľ u nich prespával

a staral sa o manželkine vnúčatá, vozil ich do škôlky a školy, aby jej dcéry mohli pracovať. Bral ich na
výlety, vozil ich všade, kam potrebovali. Manželka však mala podľa tvrdenia navrhovateľa nesúhlasiť,
aby sa stretával so svojimi vlastnými deťmi, mala mu skrývať kľúče od auta a robiť mu problémy. S
vlastnými deťmi sa navrhovateľ podľa svojho tvrdenia mohol stretávať výlučne pod dohľadom svojej
manželky, alebo bez jej vedomia potajomky. Týmto navrhovateľ zanedbával vlastné deti a tie museli

vyrastať bez otca. Keď jeho deti dovŕšili vek cca 25 rokov a boli už samostatné, vzťahy navrhovateľa
s nimi sa zlepšili. Navrhovateľ ďalej uviedol, že dôvodom podania jeho návrhu na rozvod v žiadnom
prípade nebola choroba manželky. Od začiatku, odkedy jeho manželka dostala porážku sa o ňu podľa
svojho tvrdenia mal starať 24 hodín denne sám, a to tri roky v byte. Dcéry manželky sa o ňu objektívne
strať nemohli, nakoľko jedna je v zahraničí (Rakúsko) a druhá pracovala v Mliekarni (Syráreň Bel

Slovensko Michalovce). Navrhovateľ však nepopiera, že raz za čas prišli navštíviť svoju matku. Posledný
rok bola manželom poskytnutá opatrovateľka zo sociálnej starostlivosti. Navrhovateľ ďalej uviedol, že
sa o svoju manželku vzorne staral a poskytoval jej starostlivosť a to aj napriek tomu, že on sám je
už od roku 2013 invalidný. Navrhovateľ brával manželku 2-krát do roka do kúpeľov, platil jej cvičiteľa
a tiež masáže v dome dôchodcov. Snažil sa jej vo všetkých oblastiach pomáhať najlepšie, ako vedel.

Navrhovateľ k otázke odchodu do domova dôchodcov uviedol, že manželka sa mala sama rozhodnúť
tam ísť, pričom jeho mala prosiť, aby sa k nej nasťahoval, aby tam nebola sama. Dňa 06.11.2024 sa
navrhovateľ nasťahoval k manželke do domova dôchodcov, aby tak vyhovel jej požiadavke, avšak po
spáchaní trestného činu, ktorého sa dopustila dcéra manželky na jeho dcére, navrhovateľ svoje bývanie
v domove dôchodcov dňa 20.08.2025 zrušil. K tvrdeniu manželky, že jeho cieľom bolo, aby opustila byt

naFialkovejulici,ateda,abydošlokzrušeniuvecnéhobremena–právadoživotnéhobývaniaaužívania,
navrhovateľuviedol,žepredmetnýbytdarovalsvojejdcéreužvroku2019,tedadvarokypredochorením
manželky, a aj v prípade, že by tento byt nebol svojej dcére daroval, tento by nepatril do BSM, nakoľko ho
navrhovateľ nadobudol ešte pred uzatvorením manželstva. Manželia tento byt aj po darovaní užívali, vo
výkone ich vecného bremena im nebolo bránené. Navrhovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že samotná

manželka vo svojom vyjadrení uvádza, že do domova dôchodcov ju umiestnila jej dcéra. V závere svojho
vyjadrenie navrhovateľ uviedol, že má zato, že manželke išlo len o finančný a majetkový prospech,
ktorý jej manželstvo prinášalo. Navrhovateľ poukázal na to, že samotná manželka vo svojom vyjadrení
uvádza, že jej starobný dôchodok je vo výške 475,40 Eur mesačne, a že výška jej starobného dôchodku
nepokrýva ani jej náklady na pobyt v Zariadení pre seniorov. Predmetné je teda podľa navrhovateľa

zjavne jediným dôvodom, pre ktorý manželka nesúhlasí s návrhom na rozvod. Jej primárnym cieľom
bolo, aby jej dcéry a ona samotná boli finančne zabezpečené, pričom nepochybne majú záujem aj o
predmetný byt. Podľa navrhovateľa ich manželstvo nenapĺňa svoj účel tak, ako je definovaný v Zákone
o rodine, vzťahy medzi účastníkmi sú trvalo a vážne narušené a nie je žiaden predpoklad, že by došlo
k obnoveniu manželského spolužitia. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľ predložil súdu faktúry

za masážne služby a rovnopis obžaloby vo veci Pv 405/25/8807-4.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 05.12.2025, ktorého sa zúčastnili obaja
manželia ako aj ich právny zástupcovia.

6. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní predniesol, že trvajú na podanom návrhu na rozvod
manželstva v celom rozsahu vrátane všetkých skutočností uvedených v písomnom podaní zo dňa
29.09.2025, pričom od tohto dátumu do súčasnosti nedošlo k žiadnym zmenám, manželia sa nevideli od
augusta, nežijú spolu manželsky, nehospodária spoločne a ich vzťahy sú trvalo rozvrátené bez možnostiobnovy; navrhovateľ trvá na rozvode, pre neho by to predstavovalo vykúpenie, necíti k manželke
žiadne city, manželstvo je len formálne a nenapĺňa účel podľa Zákona o rodine. Preto navrhujú, aby
súd manželstvo rozviedol. Na podporu svojich tvrdení predložil súdu a právnemu zástupcovi manželky

listinné dôkazy vrátane výpočtového listu o dôchodku a platbách za sociálne služby, vyúčtovania za roky
2024/2025, rozhodnutia Mesta Michalovce o odkázanosti navrhovateľa na sociálnu službu a prepúšťacej
správy z nemocnice. Právny zástupca poukázal na to, že navrhovateľ trpí viacerými chorobami. Právny
zástupca manželky, ktorá návrh na rozvod nepodala, predniesol, že trvajú na svojom vyjadrení k návrhu
na rozvod manželstva, a vo vzťahu k ďalšiemu vyjadreniu navrhovateľa doručenému dňa 08.10.2025

uviedol, že uvedené skutočnosti nesúvisia s príčinami rozvratu manželstva, sú účelné, zavádzajúce
a nepravdivé, nakoľko v čase odchodu žalovanej s navrhovateľom do USA manželka nenechala na
Slovensku malé deti, ale dcéry vo veku 21 a 17 rokov, pričom obdobne zanechal deti na Slovensku
aj navrhovateľ, a žalovaná v USA riadne pracovala, zarobila finančné prostriedky a podporila svoju
dcéru, čo jej nemôže byť vytýkané. Príčinu prípadného rozvratu videl v zasahovaní tretích osôb,
najmä dcéry navrhovateľa, ktorá prichádza na Slovensko raz za dva roky, od augusta tohto roka

rozhodla o rozvode a nestaraní sa o manželku, čo sa odrazilo v návrhu na rozvod, následne došlo
k situácii súvisiacej s odsúdením dcéry za nebezpečné vyhrážanie a ďalšími krokmi naznačujúcimi
zámer zrušiť vecné bremeno k bytu, ktorý chce ovládať, vrátane podania žaloby voči dcére žalovanej o
zákaz priblíženia sa, kde súd tomuto návrhu vyhovel neodkladným opatrením, avšak podali odvolanie
na krajský súd. Manželka má manžela naďalej rada, tvrdenia o nestretnutí a nekomunikácii nie sú

pravdivé, nakoľko navrhovateľ zrušil paušál žalovanej, dcéra jej vybavila nový kontakt, ktorý navrhovateľ
pozná, kontaktoval ju minulý týždeň a v sobotu osobne navštívil s tortou, kyticou a šampanským,
aby zablahoželal manželke k narodeninám. Z toho usudzujú, že vzťahy nie sú tak rozvrátené, aby
odôvodňovali rozvod, a čím menej vplyvu iných osôb, tým väčší predpoklad na zachovanie manželstva
bude. Preto nevidia rozvrat v štádiu oprávňujúcom súd rozhodnúť o rozvode.

7. Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom opísal manželstvo ako vzťah, ktorý sa začal v roku
1996 spoločným odchodom do USA, okrem iného aj s cieľom pomôcť dcére manželky, pričom v USA
obaja pracovali a od počiatku spoločne hospodárili s financiami, pričom časť peňazí, ktoré zarobili
bola zaslaná na byt pre dcéru manželky. Po návrate na Slovensko sa zosobášili a žili normálne. Pred

štyrmi rokmi manželka utrpela mozgovú príhodu, bola hospitalizovaná v Sobranciach, neskôr bývala
spoločne s manželom v byte, až napokon bola umiestnená v domove dôchodcov, kde navrhovateľ sám
v roku 2024 nastúpil do toho istého zariadenia (od 06.11.2024 do 20.08.2025). Pred umiestnením do
domova dôchodcov sa navrhovateľ staral o manželku najprv sám (s menšou pomocou detí manželky),
neskôr za pomoci ošetrovateľky. Od augusta 2025 prestali manželia žiť spolu, a to po incidente, pri

ktorom dcéra manželky fyzicky napadla dcéru navrhovateľa s pištoľou a iným násilím, v súvislosti s
požiadavkami na vyplatenie financií zo stany navrhovateľa (50.000,- Eur) a predchádzajúcimi hrozbami
zo strany rodiny manželky v prípade rozvodu, čo viedlo navrhovateľa k odchodu z domova dôchodcov
a podaniu návrhu na rozvod. Odvtedy sa manželia osobne nestretli (v septembri 2025 navrhovateľ len
odovzdal pre manželku poštu a preukaz). Navrhovateľ tiež doniesol manželke na narodeniny kvety,

tortu a víno, avšak len pred bránu domu, ktorý je vo vlastníctve dcéry manželky. Navrhovateľ tak urobil
bez vstupu do domu. Navrhovateľ sa o nápravu vzťahu už nepokúšal, trvá na rozvode, nemá záujem
obnoviť spoločné spolužitie ani tvoriť rodinný celok, nechce s manželkou bývať spolu, od augusta 2025
nehospodária spoločne, každý má svoj dôchodok a platí si vlastné náklady, predtým mali spoločný účet
v O. O.. Vo vzťahu nebola nevera, navrhovateľ popiera akékoľvek iné partnerstvo a uvádza svoje vážne

zdravotné problémy (invalidný dôchodca od 2013, onkologický pacient s viacerými operáciami, štvrtý
stupeň nevládnosti), manželka má šiesty stupeň. Navrhovateľ sa o manželku staral až do augusta 2025
(nákupy liekov, čistiacich prostriedkov a pod.), predtým spolu chodili aj do kúpeľov. Za príčinu rozvratu
považuje uvedený incident, dlhodobé trápenie, pocit menejcennosti a cudzieho postavenia v rodine
manželky, nenávisť zo strany jej rodiny, absenciu pomoci z ich strany počas 21 rokov a chlad vo vzťahu,

pričom manželstvo uzavreli z lásky, ale city vyhasli. Navrhovateľ má dospelé deti schopné samostatného
života a sám pracoval v ťažkých podmienkach v zahraničí i doma.

8. Manželka, ktorá návrh na rozvod manželstva nepodala opísala svoje manželstvo s navrhovateľom
ako pôvodne dobré, avšak navrhovateľ sa opakovane vyhrážal podaním návrhu na rozvod, najmä v

roku 2021 v súvislosti s prepisom bytu na jeho dcéru. Podobné vyhrážky teda navrhovateľ vyslovoval
už približne štyri roky pred podaním návrhu na rozvod. Napriek tomu, po jej ochorení (dňa 15. 09. 2021)
sa navrhovateľ o ňu staral približne tri roky, kým neprišla opatrovateľka, ktorá jej pomáhala do 14:30
hod., po čom sa o ňu staral navrhovateľ až do jej spánku. Následne odišla do domova dôchodcov, kdemala zabezpečenú 24-hodinovú starostlivosť, a neskôr sa k nej do toho istého zariadenia prisťahoval
navrhovateľ, pričom spoločne prešli do väčšieho bytu; po odchode navrhovateľa manželka zostala v
menšej izbe sama, bez finančného zabezpečenia zo strany navrhovateľa, ktorý sa o ňu prestal starať a

nenavštevuje ju, pričom odvtedy spolu netrávia čas a stretli sa len náhodne u lekára. Manželka uviedla,
že sa rozviesť nechce, navrhovateľa stále ľúbi, voči nemu sa ničím neprevinila a nevie, prečo sa chce
rozviesť práve teraz. Na otázku právneho zástupcu manželka uviedla, že v čase, keď bývala v byte, jej
pri starostlivosti pomáhali deti, ktoré chodili dvakrát týždenne (dcéra s manželom a druhá dcéra sama)
a pomáhali jej so všetkým potrebným. Manželka tiež poprela, že by v čase svojich narodenín volala

navrhovateľovi, a uviedla, že naopak, on jej volal s prísľubom, že príde s kvetmi a darčekmi, avšak
napokon sa nestretli, darček len zanechal a odišiel, čo ju veľmi rozrušilo až k slzám.

9. Podľa článku 1 Základných zásad Zákona o rodine, manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť
tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v
právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

10. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe
ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.

11. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13.Podľa§19ods.1Zákonaorodine,ouspokojovaniepotriebrodinyzaloženejmanželstvomsúpovinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

14. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

15. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

17. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

18. Súd vykonal dokazovanie pozostávajúce z výsluchu manželov ako aj oboznámenia sa s písomnými
vyjadreniami a s listinnými dôkazmi, na základe ktorých ustálil tento záver:

19. Citovaný Zákon o rodine charakterizuje manželstvo ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy,
avšak zákon súčasne netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za splnenia podmienok v ňom

ustanovených zákon umožňuje zrušenie manželstva rozvodom. Základným predpokladom pre rozvod
manželstva je skutočnosť, že manželia, prípadne len jeden z nich, sa pri vzájomnom správaní neriadia
pravidlami stanovenými zákonodarcom v Zákone o rodine (§ 18 a § 19), a že toto správanie s ohľadom
na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Súd pritom zdôrazňuje, že úvaha
o možnosti plnenia účelu manželstva je úvahou o možnosti plnenia základných funkcií manželstva.

K rozvodu manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch, kedy manželstvo vzhľadom
na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý bez možnosti obnovenia základných funkcií
manželstva, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské
spolužitie niekedy obnovia a ak pritom bol zohľadnený záujem maloletých detí v prípade, že z takéhotomanželstva pochádzajú. V prejednávanej veci je manželstvo účastníkov bezdetné. Obaja manželia
majú deti zo svojich predchádzajúcich manželstiev, pričom podľa zistení súdu, tieto potenciálne dokážu
zabezpečiť svojim rodičom primeranú vyživovaciu povinnosť po rozvode ich manželstva.

20. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľ považuje
svoje manželstvo za formálne, dlhodobo nefunkčné. Z jeho jednoznačného prejavu je zrejmé, že
nemá záujem o obnovenie spolužitia s manželkou, s ohľadom na svoj vek a zdravotný stav síce
novú známosť nemá, so svojou manželkou však už spoločnú domácnosť nezdieľa a zdieľať nechce.
Manželiaužspoločnenetráviačas,nehospodáriaspolu,neposkytujúsivzájomnúvyživovaciupovinnosť,

nepomáhajú si. Citový vzťah navrhovateľa k manželke je negatívny, manželku už neľúbi. Súd mal z
prejavu navrhovateľa za preukázané, že manželstvo účastníkov je v dôsledku citového odcudzenia
hlboko rozvrátené, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a preto ich manželstvo nemôže plniť
svoj účel a najmä vzhľadom na postoj navrhovateľa nie je ani predpoklad, že by sa tak mohlo stať
v budúcnosti. Skutočnosť, že manželka manžela ľúbi nie je podľa názoru súdu dôvodom na obnovenie
manželského spolužitia. Manželstvo už nie je založené na vzájomnej úcte, rešpekte či pomoci, ale len

na formálnom základe.

21. Súd s ohľadom na vyjadrenia manželov ďalej uvádza, že ich vzájomné vzťahy, ktoré sa vytvárali
počasichdlhodobéhospolužitiabolinepochybnezložité,pričomrešpektovanieprávaplneniepovinností
z nich vyplývajúcich, ako aj správanie manželov súviselo aj s okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod

nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich
manželstva. Súdom zistený rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov manželov,
je nepochybne výsledkom mnohých rozličných príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali,
pričom ide o spory majetkové či finančné, ako aj o charakter vzájomných vzťahov každého z manželov
s deťmi toho druhého. Z citovaného ust. § 23 Zákona o rodine vyplýva zásada objektívneho hľadiska

posúdeniapodmienokprerozvodmanželstva,t.j.čimanželstvomôžeplniťsvojspoločenskýúčel,pričom
na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine osobitne neuvádza jednotlivé
dôvody,prektorébymalsúdpovinnosťmanželstvorozviesť.Rozvodmábyťvšaktakýmopatrením,ktoré
umožňuje rozchod manželov vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z výpovedí manželov podľa názoru
súdu jednoznačne vyplýva, že ich vzťah je len formálny a majú medzi sebou dlhodobejšie problémy,

ktoré sa im nepodarilo vyriešiť. Záujem manželky o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe
dôvodom, aby súd nútil navrhovateľa zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na
naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie.
Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že od augusta
2025 nežijú spolu ako manželia, navrhovateľ sa odsťahoval z ich poslednej spoločnej domácnosti,

ktorú mali v domove dôchodcov, býva sám a to aj napriek skutočnosti, že rovnako ako manželka aj
on trpí viacerými vážnymi ochoreniami a je osobou vyššieho veku. Súd tiež poukazuje na to, že pokiaľ
navrhovateľ preukázateľne prejavoval svoju vôľu rozviesť sa už dávnejšie, po ochorení manželky tejto
poskytoval náležitú opateru, starostlivosť a zabezpečoval tiež finančne všetky potrebné zvýšené náklady
súvisiace s jej liečbou. Toho času sa však navrhovateľ vrátiť k manželke už nemieni.

22. Pre úplnosť súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní síce vzal do úvahy všetky tvrdenia oboch
manželov ako aj predložené listinné dôkazy, a to za účelom zistenia skutočného stavu veci, pričom
aplikujúc vyššie citované ustanovenia Zákona o rodine upravujúce podmienky pre rozvod manželstva,
ako aj aplikujúc ustálené závery najvyšších právnych autorít, súd však nepovažoval za potrebné
explicitne sa vyjadrovať ku každému jednotlivému tvrdeniu manželov, alebo ku každému predloženému

listinnému dôkazu, ak tieto nemajú priamy vplyv na posúdenie hlbokého a trvalého rozvratu manželstva
podľa § 23 zákona o rodine. Súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, pričom vychádzajúc najmä
z výpovede oboch manželov, prednesov ich právnych zástupcov, ako aj obsahu predložených listín
(vrátane rozhodnutia o odkázanosti navrhovateľa na sociálnu službu, vyúčtovaní platieb za pobyt v
domove sociálnych služieb a prepúšťacej správy z nemocnice) má súd za to, že je preukázané, že

tieto dôkazy potvrdzujú zdravotný stav navrhovateľa a skutočnosť, že manželia nežijú spoločne už od
augusta 2025, nehospodária spolu a navrhovateľ k žalovanej necíti žiadne city. Súd ďalej uviedol, že
napriek preukázanej starostlivosti navrhovateľa o žalovanú v minulosti (po jej ochorení v roku 2021)
a napriek jej subjektívnemu presvedčeniu o zachovaní citových väzieb, je manželstvo trvalo a hlboko
rozvrátené, keďže manželia nežijú spoločensky ani ekonomicky spolu, navrhovateľ jednoznačne trvá na

rozvode a absencia vzájomných citov zo strany navrhovateľa vylučuje možnosť obnovy manželského
spolužitia. Tvrdenia manželky o údajnom vplyve dcéry navrhovateľa na jeho rozhodnutie o rozvode súd
nepovažoval za rozhodujúce, pretože aj keby boli pravdivé, nemenia nič na skutočnosti, že navrhovateľ
sám prejavuje pevnú a nemennú vôľu manželstvo ukončiť a manželstvo z jeho strany už nenapĺňa svojúčel. Rovnako súd nepovažoval za rozhodujúce zisťovať, či navrhovateľ bol dopredu dohodnutý, že
v domove dôchodcov ostane len na dobu určitú, alebo jeho odchod z domova nastal až spontánne po
tom, čo sa dcéra jeho manželky dopustila trestného činu proti jeho dcére. Súd preto návrh manželky

na doplnenie dokazovania vyžiadaním si zmluvy, ktorú navrhovateľ uzavrel s príslušným zariadením na
pojednávaní zamietol. Navyše, podľa názoru súdu medzi manželmi existuje viacero sporných otázok,
ktoré zrejme nájdu svoje odpovede v samostatných súdnych konaniach a rozhodnutiach (napríklad
vyživovacia povinnosť manželov, príspevok na výživu rozvedeného manžela či zrušenie vecného
bremena),apretoneboloúlohousúduzaujaťknimstanoviskovkonaníorozvod,činapríkladzabezpečiť

niektorej zo strán listinný dôkaz, ktorý by jej mohol v riešení civilnosporovej veci priniesť ako strane
neprimeranú výhodu.

23. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd rozhodol výrokom I tohto rozsudku tak,
že manželstvo účastníkov tohto konania rozviedol.

24. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

25. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

26. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

27. Podľa § 58 ods. 1 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

28. Súd o nároku účastníkov na náhradu konania rozhodol výrokom II tohto rozsudku podľa citovaných
ustanovené Civilného mimosporového poriadku. Manželka si uplatnila nárok na náhradu trov konania,
ktoré jej vznikli v súvislosti s jej zastupovaním splnomocneným advokátom. Podľa § 52 CMP v

mimosporovom konaní, ku ktorému patrí aj konanie o rozvod manželstva, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd po zvážení všetkých okolností
prípadu, vrátane povahy a priebehu konania, skutočnosti, že rozvrat manželstva bol hlboký a trvalý bez
možnosti obnovy spoločného manželského spolužitia, ako aj absencie zavinenia rozvratu výlučne na
strane jedného z manželov, ktoré by odôvodňovalo odchýlku od uvedenej zásady, nedospel k záveru,

že by priznanie náhrady trov konania manželke bolo spravodlivé v zmysle § 55 CMP. Súd preto náhradu
trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal a každý účastník znáša svoje trovy konania sám.

29. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o odvolaní, prítomný navrhovateľ ako aj jeho
právny zástupca sa účinne vzdali práva podať odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže manželka, ktorá nepodala návrh na rozvod manželstva podať odvolanie do
15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Michalovce písomne vo dvoch vyhotoveniach. (§ 362
ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
( § 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti výroku
rozsudku o rozvode prehlásiť pred orgánom povereným viesť matriku, že opäť prijíma svoje predošlé
priezvisko.