Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/67/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124380751
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:6124380751.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milan Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: Home Credit Slovakia,

a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti žalovanému: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 12.704,22 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 19.9.2024 domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 12.704,22 eur spolu s úrokom vo výške 765,61 eur

a úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 12.704,22 Eur od 5.7.2024 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30.9.2024 D. C. E. XXX/XXXX/XXXX zo dňa 30.9.2024,
ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi F. XX.XXX,XX G. spolu s H. vo I. XXX,XX eur
a úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 12.704,22 Eur od 5.7.2024 do zaplatenia a nahradiť mu
J. K. vo výške XXXX,XX eur.

3. Proti platobnému rozkazu podal odpor žalovaný. V odpore namietal, že žalobca porušil povinnosti
stanovené zákonom a nemá nárok na jednorazovú úhradu dlžnej sumy a ani na zaplatenie
požadovaných úrokov a poplatkov. V žalobe žalobca uvádza podľa žalovaného len všeobecné
informácie o tom, ako posudzuje schopnosť splácať. V dokumente ,,Posúdenie schopnosti klienta
splácať spotrebiteľský úver“, ktorý predložil žalobca bolo uvedené, že je L. M. A. X N. a ďalej I. D. XXXX
G.. Životné minimum v dobe uzatvorenia zmluvy o H. E.XXXXXXXXXX ku dňu 11.9.2023 bolo pre ňho, A.

M. F. X N. I. I. XXX,XX G.. V dokumente ,,Úvěrová zpráva“ je uvedené, že jeho A. O. H. O. I. I. XXX € (a to
bez splátky kreditnej karty a kontokorentu, ktoré sú tiež v „Úvěrovej zpráve“ uvedené). Súčet týchto súm
(L.A.P.M.Q.I.R.XXX.XXG.M.O.G.H.I.I.XXXG.P.O.I.I.XXXX.XXG.,E.P.I.M.S.P.D.(K.S.XXXX
€). Mal preto za to, že žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou v rámci schvaľovacieho procesu,
preto je úver potrebné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov. Finančná situácia mu neumožňuje dlh
splatiť jednorazovo, preto v prípade dôvodnosti žaloby, žiadal hradiť dlh v splátkach po 100 eur mesačne
a trovy po 50 eur mesačne.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že úver, o ktorý žalovaný žiadal, bol poskytnutý na
refinancovanie jeho existujúcich záväzkov. Mal za to, že zákonodarca pri refinancovanom úvere
nevyžaduje rovnakú mieru odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver,ako v prípade iných typov spotrebiteľských úverov. V prípade refinancovaného úveru sa vylučuje
aplikácia § 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch o výpočte schopnosti spotrebiteľa splácať úver,
na ktorom žalovaný zakladá svoju procesnú obranu. Napriek flexibilnejšiemu prístupu pri posudzovaní

príjmov a výdavkov žalobca vykonal predikcie a prepočty, pričom vychádzal z údajov poskytnutých
klientom, ako aj z informácií získaných z relevantných registrov.

5.Žalobcasizaúčelomovereniabonityžalovanéhoazisteniajehofinančnejsituácienazákladelustrácie
v registri NRKI zo dňa 11.09.2023 overoval, či je žalovaný vedený v tomto registri a s akými záznamami.

Z tejto lustrácie vyplýva, že žalovaný v čase podania žiadosti o úver mal ďalšie existujúce H. s I. A. O.
XXX G., ktoré riadne splácal. Ako vyplýva z prílohy č. 1 k úverovej zmluve, časť istiny úveru žalobca
poskytol účelovo práve na predčasné splatenie týchto záväzkov záväzkov žalovaného. Presné čiastky
istiny, ktoré boli použité na splatenie záväzkov sú uvedené v prílohe č. 1. Výšku príjmu žalovaného
mal žalobca overený na základe kontroly v registri sociálnej poisťovne zo dňa 11.09.2024 vo I. XXXX
G.. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal, že pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

postupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní žiadosti žalovaného o úver, mal k dispozícii údaje
tak o jeho výške príjmu ako aj o rodinnom stave, podmienok bývania, výdavkoch na nezaopatrené deti,
zároveň vykonal aj lustráciu v NRKI a kontrolu v registri O. D.. Výzvou zo dňa 23.1.2025 súd vyzval
žalobcu, aby predložil zmluvy, na ktorých predčasné splatenie záväzkov s ich špecifikáciou mala byť
použitá časť finančných prostriedkov z H. T. E. XXXXXXXXXX.

6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.2.2025 uviedol, že výzve súdu nevie vyhovieť, pretože
predmetom konania je úhrada dlhu z H. T. č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.11.2023 a je presvedčený, že je
na úvahe žalovaného, aby inicioval konanie za účelom súdneho prieskumu refinancovaných úverových
zmlúv.

7. V podaní doručenom súdu dňa 13.6.2025 žalobca uviedol, že uvedený úver bol poskytnutý na
refinancovanie iných dlhov žalovaného s tým, že zopakoval argumentáciu týkajúcu sa ustanovenia § 7
ods. 24 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý pri refinancovaní úveru vylučuje aplikáciu ustanovenia
§ 7 ods. 20 zákona o spotrebiteľských úveroch o výpočet schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver, na ktorom žalovaný zakladá svoju procesnú obranu.

8. Na nariadených pojednávaniach sa súd postupom podľa § 204 CSP oboznámil s podaniami strán
sporualistinnýmidôkazmi,ato:žalobanač.l.5-8,zmluvaospotrebiteľskomúverenač.l.12-14,úverové
zmluvnépodmienkyspoločnostiU.V.nač.l.15-18,predžalobnávýzvanač.l.10-11,potvrdenieozaslaní

výzvyžalovanémunač.l.11,posúdenieschopnostiklientasplácaťspotrebiteľskýúvernač.l.19,úverová
správa na č.l. 20-23, výzva na zaplatenie dlžnej sumy na č.l. 23, potvrdenka na č.l. 24, výzva k splateniu
úveru na č.l. 24, potvrdenka na č.l. 25, výpis z čerpania splátok a úhrad na č.l. 25, platobný rozkaz na
č.l. 28-29, odpor žalovaného na č.l. 36, vyjadrenie žalobcu na č.l. 44-46, odpoveď zo O. D. na č.l. 47,
potvrdenieovykonaníovereniabonityklientanač.l.48,prílohanač.l.49,informácieopohybochnaúčte,

ktoré boli prílohou podania PZ žalobcu doručeného súdu dňa 13.06.2025, ako aj ostatným obsahom
spisu a zistil nasledovné:

9. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 11.9.2023 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
účelový úver a revolvingový úver č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške

XX.XXX eur, pričom žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 96 mesačných splátkach po
XXX,XX eur. Ročná úroková sadzba bola v zmluve uvedená vo výške 14,81 %, RPMN vo výške 15,9
%, celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške XX.XXX,XX eur, spôsob úhrady splátok bankovým
prevodom, dátum prvej splátky 28.10.2023.

10. Zároveň bolo pri označení typu úveru uvedené, že ide o účelový úver – časť úveru slúži k úhrade
záväzkov uvedených v prílohe č. 1.

11.Výzvouzodňa23.4.2024žalobcavyzvalžalovanéhonazaplateniesumyXXX,XXeurpozostávajúcej
z nezaplatených úrokov vo výške XXX,XX Eur, zmluvných pokút vo výške XX eur a F. vo výške XXX,XX

eur s upozornením na možnosť okamžitého zosplatnenia úveru.

12. Výzvou k splateniu celého dlhu zo dňa 19.6.2024 žalobca úver zosplatnil, vyzval žalovaného, aby
mu do pätnástich dní zaplatil dlžnú sumu vo výške XXXXX,XX eur.13.Zvýpisučerpaniasplátokaúhrad(čl.25spisu)bolozistené,žežalovanýuhradil4splátkypoXXX,XX
eur (30.10.2023, 20.11.2023, 28.12.2023, 23.1.2023) spolu XXX,XX eur.

14. Podľa prílohy č. 1 k úverovej zmluve mala časť poskytnutého úveru byť poskytnutá účelovo na
splatenie peňažných záväzkov žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi
žalovaným a:
a) žalobcom (U. V. O., M.), číslo zmluvy XXXXXXXXXX, dátum utvorenia zmluvy 8.3.2019, čiastka

k splateniu úveru XXX eur, vyčíslená k dátumu 11.9.2023,
b) žalobcom (U. V. O., M.) číslo zmluvy XXXXXXXXXX, dátum utvorenia zmluvy 11.1.2023, čiastka
k splateniu úveru X.XXX eur, vyčíslená k dátumu 11.9.2023,
c) spoločnosťou (O. O., M.) číslo zmluvy XXXXXXXXXX, dátum utvorenia zmluvy 30.11.2022, čiastka
k splateniu úveru X.XXX eur, vyčíslená k dátumu 11.9.2023,
d) spoločnosťou (J. S., M.) číslo zmluvy XXXXXXXXXX, dátum utvorenia zmluvy 11.5.2018, čiastka

k splateniu úveru XXX eur, vyčíslená k dátumu 11.9.2023

a podľa bodu c) tejto prílohy zostávajúca časť F. vo výške XXX eur mala byť uhradená v prospech
osobného účtu žalovaného.

15. Ohľadom splnenia povinnosti veriteľa skúmať bonitu dlžníka boli súdu predložené listiny, z ktorých
vyplynulo, že žalovaný je L., S. W. C., A. J. N., I. D. XXXX G. a výšku D. D. XXX eur s tým, že nedokladal
žiadne dokumenty žalobcovi na posúdenie (viď čl. 48 spisu). Súčasťou vyjadrenia žalobcu k skúmaniu
úveruschopnosti žalovaného bol výstup z lustrácií, a to úverovej správy (čl. 20-22 spisu), z ktorého
vyplynulo, že žalovaný má, pokiaľ ide o splátkové úvery, evidovaných 14 odmietnutých splátkových

úverov, 12 odvolaných úverov, 3 existujúce a 7 ukončených, pokiaľ ide o neplátkové 1 odmietnutý a 1
existujúci, a pokiaľ ide o kreditné karty, 2 odmietnuté a 1 existujúci.

16. Z odpovede O. D. vyplýva, že žalovaný je T. aspoň XX dní a vymeriavací základ u zamestnávateľa
za posledný, predposledný a predpredposledný mesiac je aspoň XXX eur a tento má u zamestnávateľa

aj za posledné 4 mesiace.

17. Z predloženého výpisu čerpania splátok a úhrad plynie, že žalovaný uhradil spolu sumu XXX,XX eur.

18. Spornou ostala výška požadovaného dlhu žalovaného, keďže žalobca odmietol súdu predložiť

vyžiadané zmluvy, na ktorých predčasné splatenie záväzkov mala byť časť úveru poskytnutá a tiež
spornoubolaotázkaposudzovaniabonityžalovanéhoatiežsplnenieobligatórnychpredpokladovzmluvy
o úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských úveroch“)

19. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd uzatvára:

20.Podľa§3ods.1zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy
o spotrebiteľskomúvere (ďalej len „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich zobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.24. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa

priaznivejší.

28. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu
(§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§
708)a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

29. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

30. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

31. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

32. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

33. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorý vo svojom § 3
stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom

sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.

36. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

37. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na
jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej

databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

38. Podľa § 7 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na
účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať

údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené
podmienky podľa odsekov 16 a 17.

39. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,file_0.wmf

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa; ak spotrebiteľ nemá pridelené
rodné číslo, uvedie sa dátum narodenia, d) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

d) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
e) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
f) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
h) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
i) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
j) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
k) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
l) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

n) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
o) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
p) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
q) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
r) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
t) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
u) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23.

40. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm.

b) a c) alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v ne
prospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z

poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa §
7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnostispotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

41. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, od ktorej žalobca odvádza svoj uplatnený
nárok. Žalobca vystupuje v právnom vzťahu so žalovaným v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako
dodávateľ a žalovaný vystupuje mimo podnikateľskej činnosti ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Z obsahu
zmluvy vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a spotrebiteľský úver.

42. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a vsúlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je toto dojednanie neplatné.

43. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a
vo vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom

spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie
súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu.
Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za
výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

44. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

45. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

46. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd
strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

47. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

48. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

49. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

50. Súd konštatuje, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu na preukázanie
dôvodnosti jeho uplatneného nároku v časti výšky uplatneného nároku nad sumu XXX eur (týchto XXX
eur mu v zmysle prílohy č. 1 k zmluve o úvere bolo poskytnutých na jeho osobný účet), ktorú sumu
XXX eur však vychádzajúc z vykonaného dokazovania žalovaný uhradil (žalovaný uhradil spolu sumu

XXX,XX Eur). V ostatnom má súd za to, že nárok žalobcu je nepreukázaný.

51. Žalobca súdu nepredložil súdom vyžiadané zmluvy, na ktorých predčasné splatenie záväzkov mala
byť použitá časť úveru (temer celý úver, keďže zo sumy XX.XXX eur, bolo žalovanému vyplatenýchv prospech jeho účtu XXX eur a zvyšné sumy mali byť vyplatené žalobcovi v sume X.XXX eur ( XXX
eur + XXXX eur), O. O., M. v sume XXXX eur, J. S., M. v sume XXX eur (viď príloha č. 1 k zmluve na
čl. 49 spisu)).

52. Súdny dvor EÚ už v rade prípadov (napríklad vo veci C-240/98 až C-244/98 Océano
GroupEditorial a Salvat Editores, vo veci C-168/05 Mostaza Cláro, vec C-243/08 Pannon GSM a
vec C-40/08Asturcom Telekomunicaciones), uzavrel, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13/
EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza

v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Vzhľadom na predmetné nerovné
postavenie jednej zo zmluvných strán, čl. 6ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé
podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako to vyplýva z judikatúry, ide o kogentné ustanovenie,
ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami

zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. S cieľom
zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica č. 93/13/EHS dosiahnuť, Súdny dvor viackrát zdôraznil
že tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom resp. dodávateľom môže byť kompenzovaný
iba pozitívnym vonkajším zásahom. Vo svetle týchto zásad. Súdny dvor stanovil, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky. Smernica č. 93/13/EHS sa má teda vykladať v

tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku
je povinný aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť sankcie obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej medzi
poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Ak súd rozhodne, že sankcia predstavuje nekalú zmluvnú
podmienku, je jeho povinnosťou zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol touto podmienkou viazaný.

53. Z časti zmluvy upravujúcej náležitosti zmluvy je uvedené, že ide o typ úveru: účelový úver – časť
úveru slúži k úhrade záväzkov uvedených v prílohe č. 1 k zmluve, ktorú žalobca predložil a z tejto
je zrejmé, že žalobcom poskytnuté finančné prostriedky mali byť použité na úhradu predošlých
záväzkov žalovaného voči žalobcovi v sume X.XXX eur (dve úverové zmluvy sumách XXX eur a XXXX
eur), voči O. O., M. v sume XXXX eur, voči J. S., M. v sume XXX eur a je zrejmé, že žalovaný uzavrel

túto zmluvu z dôvodu, aby sa z poskytnutej sumy uhradili jeho záväzky z iných spotrebiteľských zmlúv,
ktoré sú špecifikované v uvedenom bode. Zvyšná suma mala byť poskytnutá žalovanému v sume XXX,-
eur (vyplatená na jeho účet).

54. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by preukázal, že finančné

prostriedky z vyššie uvedenej úverovej zmluvy boli riadne poskytnuté žalovanému a predovšetkým,
že v týchto nárokoch nejde o sumy priznané z neprijateľných podmienok zo spotrebiteľských zmlúv
prípadne nároky premlčané alebo aj príslušenstvá pohľadávok, zmluvné pokuty, poplatky z uvedených
zmlúv, ktoré nemohli byť základy nárokov preskúmané súdom . Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia,

že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť
významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a
keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto
skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých

skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Pokiaľ
žalobca tvrdil, že došlo k poskytnutiu úveru žalovaného, bolo jeho povinnosťou preukázať súdu túto
skutočnosť a zároveň preukázať predovšetkým dôvodnosť výšky požadovaného nároku (v časti nároku
týkajúcom sa refinancovaných zmlúv dokonca dve z nich, a to zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa

8.3.2019 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.1.2023 mali byť spotrebiteľské zmluvy, ktoré uzatváral sám
žalobca so žalovaným). Súd nemohol priznať žalobcovi nárok nepreukázaný, predovšetkým pokiaľ ide
o výšku refinancovaného dlhu, lebo by odoprel ochranu spotrebiteľovi s tým, že by priznaním nároku
z potenciálne neprijateľných podmienok, prípadne plnení premlčaných, vystavil spotrebiteľa potenciálnej
neprimeranej ujme, čím by porušil zásadu efektívnej ochrany spotrebiteľa vyplývajúcu z práva Európskej

únie. Ak by súd priznal nárok, ktorého výška nebola preukázaná, alebo ktorý sa opiera o neplatné,
či premlčané plnenia, konal by v rozpore s uvedenými zásadami a fakticky by legitimizoval zmluvné
dojednania odporujúce ochrane spotrebiteľa.55. Pokiaľ má žalobca za to, že ním požadované plnenia, ktoré refinancoval, sú v súlade s normami
spotrebiteľského práva (zmluvy spĺňajúce obligatórne náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch
a neobsahujú plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok), a neobsahujú neprijateľné zmluvné

podmienky ani skryté, či neprimerané plnenia, ktoré by boli ich súčasťou, potom by nemal mať problém
súdu predložiť o tom relevantné dôkazy.

56. Žalobca však tieto súdu odmietol predložiť s odôvodnením, že je na spotrebiteľovi, aby inicioval
konanie za účelom súdneho prieskumu refinancovaných zmlúv a teda súdu nepreukázal výšku

požadovaného nároku nad už spomenutých XXX eur, ktoré mali byť zaslané na účet žalovaného.

57. Argumentácia žalobcu neobstojí, keďže ním avizovaný postup by zamedzil súdu poskytnúť ochranu
takému úverovaniu, pri ktorom dôjde (v podstate bez kontroly súdom sofistikovanému „uznaniu dlhu“)
krefinancovaniuúverovvovýškenezodpovedajúcejreálnemustavu,atobezakejkoľveksúdnejkontroly.
Takýto postup by viedol k obchádzaniu zákonom stanovenej povinnosti súdu preskúmať neprijateľné

zmluvné podmienky ex offo a umožnil by veriteľom prostredníctvom formálneho refinancovania zakryť
neprimerané alebo neprijateľné plnenia. Súdna ochrana by tak bola spotrebiteľovi fakticky odňatá, čo
by bolo v rozpore so zásadou efektívnej ochrany spotrebiteľa podľa čl. 6 a 7 smernice Rady 93/13/
EHS, ako aj s § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Obchodník by teda mohol zneužiť ľahšie tieseň,
neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo

neschopnosť plniť záväzky sociálne slabšieho spotrebiteľa pri nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa
zvládnuť splátky a tak dosiahnuť možný ďalší profit na predĺžení premlčacej lehoty, sankciách,
paušalizovaných poplatkoch a nákladoch na vymáhanie. Spotrebiteľ sa pre neschopnosť riadne splácať
dostáva do nezvládnuteľného kolotoča úverov, čo plynie aj z vykonaného dokazovania v tomto konaní,
kedy z úverovej správy (čl. 20-23 spisu) plynie, že žalovaný opakovane v krátkom časovom slede

žiadal úvery, z ktorých 14 mu bolo odmietnutých, 12 odvolaných, 7 ukončených a existujúce mal
v čase podania posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať úver 3 existujúce úvery splátkové, 1
nesplátkový a 1 kreditnú kartu. Z prílohy č. 1 k úverovej zmluve (čl. 49 spisu) je zrejmé, že úver č.
XXXXXXXXXX mu bol poskytnutý žalobcom dňa 11.1.2023 a úver v O. O. dňa 30.11.2022, pričom
ďalej plynie, že odmietnuté mu boli úvery aj onedlho na to, a to dňa 9.6.2023 odmietnutý osobný úver

vo výške XXX eur s počtom mesačných splátok 12, odmietnutý kontokorentný úver dňa 16.6.2023
s úverovým rámcom vo výške XXXX eur a 10.9.2023 odmietnutý osobný úver vo výške XXX eur
s počtom mesačných splátok 12 a napriek tomu žalobca hneď dňa 11.9.2023 poskytol ďalší úver.
Opakujúc sa uvedené len potvrdzuje, že žalovaný sa dostal do „kolotoča“ úverov, kedy sa dá ľahšie
zneužiť tieseň, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo

neschopnosť plniť záväzky pri nedostatočnej schopnosti spotrebiteľa zvládnuť splátky a tak dosiahnuť
možný ďalší profit na predĺžení premlčacej lehoty, sankciách, paušalizovaných poplatkoch a nákladoch
na vymáhanie. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil zmluvy, z ktorých peňažné záväzky mal uhradiť,
aby bolo možné preskúmať prijateľnosť požadovaných plnení.

58. Podľa § 7 ods. 24 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch ustanovenia odsekov 19 až 23 sa
nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých
podľa tohto zákona (ďalej len „refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška
poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných

úverov alebo navýšených úverov.

59. Ešte vo vzťahu k námietkam žalovaného týkajúcim sa odborného posúdenia schopnosti žalovaného
splácať úver, má súd okrem toho, že nebola dostatočným spôsobom skúmaná bonita žalovaného (vôbec
neboli skúmané jeho výdavky a pri príjme žalobca nepreukázal, že by overoval žalovaným uvádzaný

príjem v žiadosti) aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal viaceré odmietnuté žiadosti v krátkom
časovom slede pred poskytnutím ďalšieho úveru, za to, že neobstojí ani žalobcova argumentácia
týkajúca sa skutočnosti, že ustanovenie § 7 ods. 24 písm. a ) zákona o spotrebiteľských úveroch si
nevyžaduje rovnakú mieru odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa, keďže táto
povinnosť sa v zmysle uvedeného ustanovenia nevzťahuje len pre prípad, kedy výška poskytnutého

spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo
navýšených úverov, čo v tomto prípade nebolo možné preskúmať, keďže žalobca odmietol predložiť
súdu zmluvy, na ktorých splatenie mal byť poskytnutý spotrebiteľský úver. A nepredložil ani dôkazy
o tom, akým spôsobom overil príjem žalovaného, keďže z predloženého dôkazu, od ktorého odvíjapreverenie príjmu žalovaného výška príjmu neplynie, len deklaruje, že má ísť o výšku XXXX eur,
pričom pri výpočte MLS vychádza žalobca len z neovereného údaja uvedeného žalovaným v žiadosti
o poskytnutie úveru. Napriek tomu, že žalobca mal podľa úverovej správy informáciu o vysokej

zadlženosti žalovaného a opakovane aj krátko odmietnutých úveroch (17 odmietnutých úverov (14
splátkových, 2 nesplátkové a 1 kreditná karta)) nepreveril si informácie uvedené v žiadosti žalovaného
o úver, preto nepochybne ani dostatočne neskúmal bonitu žalovaného. Dôvodom však pre zamietnutie
žaloby v celom rozsahu bolo, ako sa už súd opakuje nepreukázanie nároku, pokiaľ ide o jeho výšku
s poukazom na nepredloženie dokumentov umožňujúcim posúdiť rozsah záväzku spotrebiteľ. Súd mal

za to, že práve tieto zmluvy sú podstatnými na účely posúdenia rozsahu záväzku žalovaného.

60. Podľa § 1 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase zavretia zmluvy, ak spotrebiteľ
a veriteľ z dôvodu neplnenia záväzkov spotrebiteľa vyplývajúcich z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uzavrú novú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou sa odkladajú splátky alebo sa mení spôsob
splácania a ktorej účelom je zabrániť prípadnému súdnemu konaniu o nárokoch veriteľa, pričom

podmienky splácania vyplývajúce z novej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú pre spotrebiteľa horšie
ako podmienky splácania vyplývajúce z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vzťahujú sa na novú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere ustanovenia § 1 až 3, § 4 ods. 5, § 5, § 6, § 7 ods. 3, 6 až 14, § 8, § 9
ods. 1 a ods. 2 písm. a) až j), m) a r), ods. 4 a 6 až 8, § 11, § 12, § 14, § 16 až 23 a § 25 až 27. To platí
aj vtedy, ak na veriteľa prešla alebo bola prevedená pohľadávka z pôvodnej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere z pôvodného veriteľa.

61. Vzhľadom na citované ustanovenie vznikajú pochybnosti, či žalobca preukázal existenciu záväzku
žalovaného z predchádzajúcich úverových zmlúv, kedy dokonca okrem refinancovaných úverov zo
zmlúvsoO.O.,a.,s.čísloXXXXXXXXXXaJ.S.,M.čísloXXXXXXXXXX,nepredložilaniúverovézmluvy,

ktoré číslo XXXXXXXXXX a číslo XXXXXXXXXX, ktoré uzavrel so žalovaným on sám, a teda nebol
zrejmý vôbec rozsah týchto záväzkov pri uzatváraní úverovej zmluvy zo dňa 11.9.2023, ktorou mali byť
tieto refinancované.

62. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalobca nepreukázal existenciu takéhoto záväzku žalovaného

a predovšetkým jeho výšku z predchádzajúcich úverových zmlúv.

63. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória
procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno

tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§ 132 ods. 1 C.s.p.). Uvedené ustanovenie stanovuje teda aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového

stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť týchto skutkových tvrdení. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej

i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci,
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by bola nepravdivá. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností leží teda na tej strane sporu, ktorá z ich existencie vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Strana

sporu, ktorý tvrdí určitú negatívnu skutočnosť, nenesie ohľadne tejto skutočnosti dôkazné bremeno; pri
popretí tohto tvrdenia protistranou táto sama ponesie dôkazné bremeno ohľadne svojho pozitívneho
tvrdenia.

64. V danom prípade, na preukázanie dôvodnosti svojho nároku bol žalobca povinný predkladať

dôkazy, okrem zmlúv tiež ich špecifikáciu (viď výzva súdu čl. 62 spisu), teda aký bol teda skutočný dlh
žalovaného a z čoho pozostával ku dňu uzavretia zmluvy z 11.9.2023, ktorou boli jeho predchádzajúce
záväzky nielen vo vzťahu k žalobcovi nahradené. Súd pre nepredloženie dôkazov žalobcom nemohol
preskúmať, či nedošlo k neprijateľnému vyčísleniu si nárokov a plnení z neprijateľných podmienok,ktoré boli refinancovaním vyplatené a teda v konečnom dôsledku preskúmať aj podmienky platnosti
úverovej zmluvy zo dňa 11.9.2023 a zistiť existenciu záväzku žalovaného, resp. predovšetkým rozsah
tohto záväzku v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ takýto záväzok v uvedenom rozsahu neexistoval,

bola by zmluva neplatná a žalobca by tak z nej nemohol od žalovaného nič požadovať. Zo skutkového
stavu vyplynulo, že žalobca nepreukázal existenciu pôvodných záväzkov a predovšetkým ich rozsah
deklarovaný v zmluve pri skutočnosti, že dôkazné bremeno ohľadne uvedenej skutočnosti leží práve na
žalobcovi (musí preukázať existenciu uplatňovaného nároku a jeho výšku).

65. Súd o zamietnutí žaloby rozhodol tak, že za daných okolností je zrejmé, že rozsah záväzku na dlžnej
istine úveru žalovaného ku dňu uzavretia posudzovanej zmluvy (11.9.2023) bol nepochybný iba vo výške
XXX,- eur, čo však žalovaný preukázateľne uhradil, keď podľa výpisu čerpania a úhrad uhradil sumu
XXX,XX eur. Uvedená preukázaná istina úveru bola už žalovaným uhradená, žaloba žalobcu je preto
nedôvodná.

66. V korelácii s tým súd odkazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov žalobcom
predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto
ustanovenie sa použije vo vzťahu k dodávateľovi aj v spotrebiteľskej veci.

67. Nad rámec uvedeného nerozvíjajúc ďalšie úvahy vzhľadom na zásadu hospodárnosti a zamietnutia
žaloby pre nepreukázanie nároku žalobcom sa tiež žiada uviesť, že žalobca pripojenými dôkazmi k
žalobe nepreukázal súdu ani splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 565 v spojení s § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka odkazujúc na nasledovnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a to uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. februára 2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022

(uverejnené v Zbierke STANOVÍSK NAJVYŠŠIEHO SÚDU A ROZHODNUTÍ SÚDOV SLOVENSKEJ
REPUBLIKY 3/2025 pod číslom 34)

68. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobu zamietol, preto je procesný

úspech v rozsahu 100 % na strane žalovaného. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške
náhrady trov konania má byť rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V tomto prípade však súd považuje za potrebné poukázať na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp
hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu
a tiež článok 4 CSP a princíp analógie iuris. Žalovanému by ako úspešnému v spore teda patril nárok na

náhradu trov konania, avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto v súlade s uvedenými princípmi
súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o

samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o

príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.