Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3622200674
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3622200674.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu A. B., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom C. D. E. XXX,

právne zast.: JUDr. Darinou Porubänovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom A., F. A. XX, proti žalovanému
STAVTECHNAs.r.o., so sídlom Hrnčiarska Ves 305, IČO: 52 169 456, právne zast.: AKNP LEGAL
s. r. o., so sídlom Partizánske, Moyzesova 471/1, IČO: 57 187 894, o zaplatenie sumy 10 000,-
eur s príslušenstvom na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k.
PE-3C/38/2022-163 zo dňa 6. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti čo do úroku z omeškania a v súvisiacom
výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10 000,-
eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 25.12.2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %

2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §§ 37 ods. 1, 50a ods. 1, 48 ods. 2, 517 ods. 2
OZ ako aj ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal

zaplatenia sumy 10 000,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzatvoril
dňa 26.04.2020 rezervačnú zmluvu na základe, ktorej sa strany sporu zaviazali uzatvoriť kúpnu zmluvu
najneskôrdo5.novembra2020.Keďžekuzatvoreniukúpnejzmluvynedošlo,žalobcaodzmluvyodstúpil
a žiadal vrátenie zaplatenej sumy žalovanému vo výške 10 000,- eur. Zároveň namietal absolútnu
neplatnosť rezervačnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že v zmysle
rezervačnej zmluvy bol termín uzatvorenia kúpnej zmluvy dohodnutý na 5. novembra 2021, a preto
žalobca nemohol platne odstúpiť od zmluvy z dôvodu nenaplnenia predpokladov v zmysle článku 4 bod

1 rezervačnej zmluvy. Súd prvej inštancie viazaný zrušujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne
opätovne preskúmal rezervačnú zmluvu a posudzoval platnosť tejto zmluvy, pričom s prihliadnutím
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 205/2008 a 4Cdo 240/2009 dospel k záveru, že,
keďže jednou z podstatných náležitostí zmluvy o budúcej zmluve je stanovenie lehoty, do ktorej má
dôjsť k uzavretiu budúcej zmluvy, rezervačná zmluva, ktorá je predmetom tohto sporu takúto lehotu
určenú nemá. Zároveň je táto skutočnosť medzi stranami sporná, pretože žalobca tvrdí, že lehota bola
dohodnutá do 5. novembra 2020 a žalovaný tvrdí, že lehota bola dohodnutá do 5. novembra 2021. Táto

skutočnosť spôsobuje neurčitosť predmetu právneho úkonu, pretože nie je možné určiť dokedy vzniká
účastníkom zmluvy povinnosť kúpnu zmluvu uzatvoriť s tým, že rozpornosť v zmluve nemožno vyložiť
jazykovým výkladom, ktorý neurčitý. To spôsobuje absenciu podstatných náležitostí zmluvy o zmluve
budúcej, v dôsledku ktorej sa rezervačná zmluva považuje za absolútne neplatnú v zmysle § 37 ods. 1OZ. Keďže daná rezervačná zmluva je absolútne neplatná, zrušuje sa od počiatku a účastníci zmluvy sú
povinní si navzájom vydať všetko čo plnili. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uhradil v prospech
pôvodného žalovaného dňa 26. apríla 2020 sumu 10 000,- eur, a keďže žalovaný a ani jeho predchodca

žalobcovi túto sumu nevrátili, súd ho zaviazal zaplatiť mu túto čiastku. Keďže je žalovaný so zaplatením
sumy v omeškaní, priznal mu popri istine aj zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 OZ vo
výške podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. 6 % od 25. decembra 2020 do zaplatenia. Súd zároveň
podľa § 232 ods. 23 CSP uložil v rozsudku povinnosť plniť, pričom nezistil dôvod na určenie dlhšej ako
zákonnej lehoty na plnenie. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže žalobca mal v spore plný úspech.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v časti čo do úroku z omeškania a trov konania podal včas odvolanie
žalovaný, ktorý namietal tú skutočnosť, že bol zaviazaný k zaplateniu sumy 10 000,- eur vrátane úrokov
z omeškania. Poukázal na to, že konal v dobrej viere a domnieval sa, že odstúpenie od rezervačnej
zmluvy bolo neplatné, a preto z nej nemohli vyplývať žiadne právne dôsledky. Mal za to, že odstúpenie je

neplatnézdôvodunenaplneniapodmienkyuvedenejvčl.4bod1rezervačnézmluvy,podľaktorejbudúci
kupujúci má právo od zmluvy odstúpiť, ak nedôjde k uzatvoreniu samostatnej kúpnej zmluvy v lehote
určenej podľa čl. 2. Keďže žalovaný zastával názor, že rezervačná zmluva je naďalej platná a odstúpenie
od zmluvy je neplatné, písomne vyzval žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Keďže tento však nijakým
spôsobom nereagoval, domnieval sa, že mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

10 000,- eur. Pokiaľ sa rezervačná zmluva ruší od začiatku, z tohto potom vyplýva, že odstúpenie od
zmluvy nemá právne účinky, nakoľko je možné platne odstúpiť iba od platnej zmluvy. Žalobca sa počas
súdneho konania domáhal vrátenia istiny z titulu odstúpenia od zmluvy a nie z titulu jej absolútnej
neplatnosti. Žalovaný si preto ponechal istinu vo výške 10 000,- eur, ktorú považoval za zmluvnú pokutu.
Preto mal za to, že vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmluvy, nemožno spätne žalovanému pripísať

povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, pretože až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia žalovaný nemá
istotu, že zmluva je absolútne neplatná. Preto žiada, aby Krajský súd ako súd odvolací zmenil napadnutý
rozsudok tak, že zaviaže žalovaného k zaplateniu sumy 10 000,- eur bez príslušenstva do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a prizná žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uplatnil si aj nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

4. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý žiadal, aby Krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa
s rozsudkom súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 378 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vrátane trov konania ako vecne správne
potvrdiť podľa § 387 CSP z nasledovných dôvodov.

6. S prihliadnutím na tú skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní namietal priznanie úrokov z
omeškania vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v
ktorej bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 10 000,- eur je čo do veci samej právoplatný a
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

7. Predmetom prieskumu potom zo strany odvolacieho súdu bol len samotný úrok z omeškania.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rezervačná zmluva,
od ktorej odvíja žalobca svoj nárok je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo automaticky zo zákona ex lege, a to od

začiatkuextuncabezohľadučisatejtoneplatnostiniektodovolá.Ztohtodôvoduprávneúčinkytakéhoto
právneho úkonu ani nevzniknú, teda nedôjde k vzniku, zmene, ani zániku práv a povinností, ktoré
s nimi zákon spája. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na
okolnosti, ktoré existovali v čase jeho urobenia, dodatočné okolnosti nemajú vplyv na jeho platnosť.
Znamenáto,žeskutočnosti,ktorénastalipovznikuprávnehoúkonunemôžumaťzanásledokdodatočnú

neplatnosť právneho úkonu a naopak. Na vyvolanie účinkov absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie
jepotrebnérozhodnutiesúdu.Absolútnaneplatnosťvznikázozákona,niesprávanímúčastníka,nemôže
byť odvrátená ani s poukazom na dobré mravy. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže dovolaťkaždá osoba, ktorá má na tom právny záujem, pričom môže ísť aj o tretiu osobu, ktorej hmotnoprávne
postavenie je týmto právnym úkonom dotknuté.

9. Ako ďalej vyplýva z ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, omeškania dlžníka je stav, ktorý nastane, ak dlžník nesplní
svoj dlh riadne a včas s tým, že z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. októbra 2022 sp. zn.
1VCdo 3/2022 vyplýva, že z absolútne neplatnej kúpnej zmluvy, z ktorej si zmluvné strany vzájomne
plnili, vznikol synalagmatický záväzok zo zákona v zmysle § 457 OZ. Rozhodujúce je vždy, čo bolo
podľa zmluvy plnené a o čo sa teda každý z nich obohatil v čase, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo.

Na synalagmatickom charaktery záväzkového vzťahu nič nemení ani skutočnosť, že predmet kúpy bol
kupujúcim vrátený, nie predávajúcemu, ale skutočnému vlastníkovi. Vrátením predmetu kúpy si kupujúci
zároveň splnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo synalagmatického záväzku s predávajúcim.

10. Z vyššie uvedeného potom následne vyplýva, že pokiaľ v prejednávanej veci účastníci teda v
konkrétnom prípade žalobca plnil v prospech žalovaného titulom zmluvy, ktorá bola absolútne neplatná,

vznikol mu nárok na úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na
plnenie protistrane, ktorá výzva preukázateľne bola doručená žalovanému dňa 24.12.2020 a odo dňa
nasledujúceho bol žalovaný povinný plniť v prospech žalobcu. Faktom je, že výzva zo strany žalobcu
bola koncipovaná ako odstúpenie od zmluvy ako uvádzal vo svojom odvolaní žalovaný, avšak, nakoľko
absolútna neplatnosť právneho úkonu platí ex offo, je potom nutné konštatovať, že žalovaný bol v

dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu povinný vrátiť peňažné plnenie odo dňa nasledujúceho
po doručení tejto výzvy. Preto bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý zaviazal žalovaného i k
zaplateniu úrokov z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

11. Krajský súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách

konania, kedy žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech bola priznaná náhrada trov konania voči
žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech bola priznaná náhrada

trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).