Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 9C/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914206376
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pajtášová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7914206376.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Zuzanou Pajtášovou, v spore žalobcu: AGRO-Da-Ba, s.r.o., so
sídlom 076 61 Dargov 207, IČO: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Juraj Füzer, advokát so sídlom M.
R. Štefánika 1475/364, 075 01 Trebišov proti žalovaným: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X,
XXX XX B., 2. D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B., obaja zast. JUDr. Štefan Hajdu,
advokát so sídlom M. R. Štefánika 3197/32, 075 01 Trebišov o zriadenie vecného bremena takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j evecné bremeno na pozemkoch nevyhnutných na užívanie budov a priľahlých
pozemkov na prístup k nim, všetko v okrese E., Obec B., kat. územia B., podľa ktorého:

Každý vlastník zapísaný na LV č. XXXX kat. územie B. k parc. reg. „C“ č. 2125/2 zast. plochy a nádvoria
s výmerou 167m2 , na LV č. XXXX kat. územie B. k parc. reg. „C“ č. 2125/3 zast. plochy a nádvoria
s výmerou 23m2 , na LV č. XXXX kat. územie B. k parc. reg. „C“ č. 2125/4 zast. plochy a nádvoria s
výmerou 130 m2 je povinný strpieť právo užívania pozemku označených parciel v prospech každého

vlastníka stavieb zapísaného na LV č. XXXX kat. územie B. ako stavba súp. č. 1128 sýpka stojaca na
parc. č. 2125/1, sýpka stojaca na parc. č. 2125/2, sýpka stojaca na parc. č. 2125/3, sýpka stojaca na
parc. č. 2125/4.

Každý vlastník zapísaný na LV č. XXXX kat. územie B. k parc. reg. „C“ č. 2114/19 zast. plochy a nádvoria
s výmerou 1824 m2, č. 2114/20 zast. plochy a nádvoria s výmerou 362 m2 , na LV č. XXXX kat. územie

B. k parc. reg. „C“ č. 2114/13 zast. plochy a nádvoria s výmerou 836 m2, č. 2114/14 zast. plochy a
nádvoria s výmerou 125 m2 , na LV č. XXXX kat. územie B. k parc. reg. „E“ č. 1650 orná pôda s
výmerou 2917 m2, je povinný strpieť právo prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami v
rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 59/2011 vyhotovenom Geodéziou Trebišov, s.r.o., úradne
overenom pod č. G1-253/11 dňa 29.09.2011, v prospech každého vlastníka stavieb zapísaného na LV
č. XXXX kat. územie B. ako stavba súp. č. 1128, poľné betónové hnojisko na parc. č. 2114/7, senník na
parc. č. 2115/1, ošipáreň na parc. č. 2119, VOS Rekonštrukcia na parc. č. 2121, sýpka na parc. č. 2125/1

a v súlade s grafickou prílohou ku GP č. 59/2011 v kat. území B., úradne overenou pod č. G1-253/11 a
to po častiach tých parciel, ktoré sú v uvedenej grafickej prílohe označené ako diely č.1 až č. 8, ktorá
grafická príloha je tiež súčasťou výroku rozsudku.

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade sumu 795,83 Eur ako jednorazovú
náhradu za zriadenie vecného bremena v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaní v 1. a v 2. rade s ú p o v i n n ízaplatiť na preddavkových trovách konania štátu na
účet tunajšieho súdu sumu vo výške 7,61 Eur v lehote troch 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade v
rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2011 sa žalobca domáhal voči žalovaným zriadenia vecného
bremena podľa §151n a § 151o zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), a to práva

prechodu pešo, nákladnými motorovými vozidlami, poľnohospodárskymi strojmi cez pozemok parc. č.
2114/13, / parcela registra „C“/, parc. č. 2114/4, /parcela registra „C“/, parc. č 2114/19 /parcela registra
„C“/, parc. č. 2114/20 /parcela registra „C“/, parc. č. 1650 /parcela registra „C“/, k stavbám vo vlastníctve
a v užívaní žalobcu, ktoré sú zapísané na LV číslo XXXX, F. XXXX, F. XXXX, F. XXXX, všetko pod
súpisným číslom 1128 v katastrálnom území B. v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne číslo
59/2011 zo dňa 26.09.2011 overeným pod číslom G1-253/11 zo dňa 29.09.2011.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe LV č. XXXX je žalobca vlastníkom nehnuteľnosti: stavby
pivnice pod parcelou číslo 2115/2 so súp. číslom 1128, stavby vodárne na pozemku parcely č. 2117 so
súp. č. 1688 a stavby vrátnice na pozemku parcely č. 2114/11 so súp. č. 1689, všetko v katastrálnom
území B.. Žalobca má podľa zmluvy o najme nehnuteľných vecí zo dňa 03.01.2002 uzavretej na dobu

neurčitú v nájme od vlastníka G. H. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parcela číslo
2114/8 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 199 m2 a stavby na pozemku parcela číslo 2114/8
prístrešok na stroje, parcela č. 2116 – kancelárie, parcela č. 2118- VOS drevostavba, parcela č. 2123/1-
matečník, parcela č. 2124/1 – pozberová linka, parcela č. 2127 – ošipáreň T-54, parcela č. 2128 –
kravín T -172, parcela č. 2129/1 – teľatník – T 110, parcela č. 2130/2 – garáž, dielna. Všetky stavby

na parcelách registra „C“ sú evidované pod súpisným číslom 1128. Podľa tejto zmluvy ma žalobca
v nájme nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako stavby na pozemku parcely č. 2114 /7 - poľné
betónové hnojisko, parcela č. 2115/1- senník, parcela č. 2119 – ošipáreň, parcela č. 2121 - VOS
Rekonštrukcia, parcela č. 2125/1- sýpka. Všetky stavby na parcelách registra „C“ sú evidované na
katastrálnej mape, katastrálne územie B., všetky stavby sú pod súpisným číslom 1128. Na základe

zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 14.10.2011 vlastník predmetných nehnuteľností tieto prenajíma
žalobcovi za podmienok uvedených v zmluve, nakoľko žalobca uvedené nehnuteľnosti užíva v rámci
svojej podnikateľskej činnosti. Predmetné nehnuteľnosti v rámci svojej podnikateľskej činnosti užíva
žalobca ako stavby slúžiace na zabezpečenie živočíšnej výroby a uskladňovanie poľnohospodárskych
produktov, ako aj na uskladňovanie a garážovanie poľnohospodárskej techniky a v prípade kancelárie na

účely zabezpečenia administratívnej činnosti žalobcu. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v areáli bývalého
poľnohospodárskeho družstva B., ktorý tvorí ucelený poľnohospodársky komplex a je oplotený tak, ako
bol oplotený pôvodne hospodársky dvor dnes už bývalého poľnohospodárskeho družstva B.. Žalobca
predmetné nehnuteľnosti užíval od roku 2001 na vyššie uvedené účely, a nebol v ich užívaní rušený,
pričom na prístup k jednotlivým stavbám využíval a využíva prístupové cesty v rámci celého areálu.

V areáli hospodárskeho dvora bývalého I. B. sú však vlastníkmi stavieb, ako aj pozemkov, aj iné
poľnohospodárske subjekty, medzi nimi žalovaní v 1. a v 2. rade. Žalovaný v 1. rade podniká v odbore
oprava poľnohospodárskych strojov. V roku 2010 žalovaný v 1. rade začal s výstavbou oplotenia, ktoré
umiestnil na pozemku parcely číslo 1649, ktorý je vo vlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade, avšak z časti
zasiahol aj do pozemku parcely číslo 1648, ku ktorej nemá žiaden právny vzťah. Výstavbu oplotenia

realizovalnazákladeoznámeniaD.B.podčíslom4481/2006zodňa30.08.2006,vktoromvšakstavebný
úrad absolútne neuvádza o oplotenie ktorých pozemkov sa jedná a ani neuviedol termín začiatku a
ukončenia stavebných prác. Výstavbu oplotenia na pozemku parc. číslo 2114/13 zastavané plochy a
nádvoria /parc. registra „C“ podľa reg. „E“ pozemok parcely č. 1649/ zamedzil žalovaný v prvom rade
žalobcovi vstup ku stavbe - garáž dielňa, umiestnený na pozemku parcely číslo 2130/1, parcela registra

„E“, v časti ktorej má žalobca umiestnené kancelárske priestory, ktoré využíva v rámci podnikateľskej
činnosti denno - denne. Oplotenie, umiestnené na pozemku parcely číslo 2114/13, bráni tomu, aby sa
žalobca dostal aj k ďalším stavbám vo svojom vlastníctve, ktoré sú umiestnené na pozemku parcely číslo
2114/8 a pozemku parcely číslo 2130/2. Kvôli umiestneniu oplotenia nemá žalobca zabezpečený prístup
k vyššie uvedeným stavbám, nakoľko pre zabezpečenie prístupu musí využívať núdzový prístup v dĺžke

niekoľko 100 metrov, avšak aj pri tomto prístupe musí prechádzať cez pozemok parcely č. 2114, ktorý je
vo vlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade. Žalovaný v 1. a v 2. rade majú v spoluvlastníctve aj pozemok
parcelné č. 2114/19 a pozemok parcelné č. 2114/20, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, pričom na časti
pozemku parcely č. 2114/19, kde sa nachádza prístupová komunikácia, umiestnili nákladné auto Avia,
čím znemožnili prístup žalobcu k jeho stavbám zapísaným na LV č. XXXX, F. XXXX, F. XXXX. Nakoľko

žalovaní v 1. a v 2. rade nereagovali na výzvy žalobcu vo veci odstránenia jednak oplotenia, ale ajnákladného auta Avia a naďalej mu znemožňujú prístup k jeho stavbám, žalobca žiadal, aby okresný súd
vydal predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 74 ods. 1 OSP. Žalobca odôvodil vydanie predbežného
opatrenia skutočnosťou, že zo strany žalovaných mu je znemožnený prístup k stavbám v jeho vlastníctve

a doterajšie jeho úsilie vo veci usporiadania práv prechod cez pozemky vo vlastníctve žalovaných bolo
bezvýsledné aj napriek tomu, že žalovaný v 3. rade ako podielový spoluvlastník pozemku parcely č. 1650
s prechodom žalobcu súhlasí. Vychádzajúc z umiestnenia stavieb vo vlastníctve žalobcu vo vzťahu k
pozemkomvovlastníctvehlavnežalovanýchvprvomavdruhomradepodľapriloženejkatastrálnejmapy
a hlavne geometrického plánu zo dňa 26.09.2011 je jednoznačne preukázané, že v danom prípade nie je

možné zo strany žalobcu zabezpečiť prístup k stavbám iným spôsobom, než je vyznačený v priloženom
geometrickom pláne už aj vzhľadom k tomu, že žalovaní v 1. a v 2. rade narušujú užívateľské vzťahy v
areáli bývalého poľnohospodárskeho dvora Sečovce. K žalobe priložil listinné dôkazy a to geometrický
plán, fotodokumentáciu, výpis z listu vlastníctva číslo XXXX, výpis z listu vlastníctva číslo XXXX, výpis z
listuvlastníctvačísloXXXX,výpiszlistuvlastníctvačísloXXXX,výpiszlistuvlastníctvačísloXXXX,výpis
z listu vlastníctva číslo XXXX, výpis z listu vlastníctva číslo XXXX, výpis z evidenčného listu číslo 2273,

výpis z Obchodného registra pre obchodné meno AGRO-Da-Ba, s.r.o., Zmluvu o nájme nehnuteľných
vecí zo dňa 01.01.2002, Zmluva o nájme nehnuteľných vecí zo dňa 14.10.2011, Kúpna zmluva zo dňa
20.03.2002, Kúpna zmluva zo dňa 13.02.2002, Kúpna zmluva zo dňa 10.09.2001, Notárska zápisnica
zo dňa 10.08.2011 pod č. N 1552/2011, Oznámenie o opakovanej dražbe zn. 421/2011.

3. Uznesením pod sp. zn. 9C/171/2011 zo dňa 09.12.2011 Okresný súd Trebišov návrh žalobcu
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
17.04.2012. V odôvodnení uznesenia uviedol, že nebola splnená základná podmienka predbežného
opatrenia, a to viazanosť na konkrétne konanie, keďže predmetom konania nie je odstránenie oplotenia,
odstránenie motorového vozidla a znášanie prechodu cez pozemok ani určenie práva prechodu, ale

predmetom konania je zriadenie vecného bremena práva prechodu. Žalobca neosvedčil naliehavú
situáciu, keďže z návrhu vyplýva, že na prístup k jednotlivým stavbám využíval prístupové cesty v rámci
celého areálu. Prístup k stavbám zabezpečuje obchádzkami, teda dlhšou trasou pre prekážky zo strany
žalovaných. Uznesením pod sp. zn. 4Co/14/2012-63 zo dňa 21.03.2012 Krajský súd v Košiciach potvrdil
uznesenie súdu 1. stupňa.

4. Uznesením pod sp. zn. 9C/171/2011 zo dňa 03.04.2012 súd vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia doplnil svoj návrh na zriadenie vecného bremena o presnú identifikáciu pôvodných
prístupových ciest k nehnuteľnostiam žalobcu v predloženom geometrickom pláne a následne presne a
úplne označil jednotlivé parcely v petite návrhu tak, aby petit návrhu bol konkrétny, určitý a vykonateľný.

5. Podaním doručením súdu 29.05.2012 žalobca doplnil návrh a žiadal, aby súd vydal tento rozsudok:
Okresný súd Trebišov zriaďuje v súlade s ust. § 151n a § 151o OZ vecné bremeno, podľa ktorého
má žalobca právo vecného bremena ako práva prechodu pešo, nákladnými motorovými vozidlami,
poľnohospodárskymi strojmi, cez časti pozemkov, parcely č. 2114/13, zastavaná plocha vo výmere 888

m2, zapísanej na LV č. XXXX, parcely č. 2114/14, zastavaná plocha vo výmere 125 m2, zapísanej na LV
č. XXXX, parcely č. 2114/19, zastavaná plocha vo výmere 1824 m2, zapísanej na LV č. XXXX, parcely
č. 2114/20, zastavaná plocha vo výmere 362 m2, zapísanej na LV č. XXXX, a časti parcely č. 1650,
orná pôda vo výmere 6514 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k stavbám vo vlastníctve a užívaní žalobcu,
ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, F. XXXX, F. XXXX, F. XXXX, všetko pod súpisným číslom 1128 v

katastrálnom území B., obec B., okres E., v rozsahu vyznačenom podľa geometrického plánu č. 59/2011,
vyhotoveného geodéziou Trebišov dňa 29.09.2011.

6. Podaním doručeným súdu dňa 17.08.2012 sa žalovaní v 1. a v 2. rade vyjadrili k návrhu o určenie
vecného bremena a vydanie predbežného opatrenia a uviedli, že tvrdenia žalobcu uvádzane v návrhu na

začatie konania sú účelové, nepresné, zavádzajúce a ničím nepodložené. Na bývalom hospodárskom
dvore I. B. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov ako aj stavieb, ktoré žalovaný v 1. rade využíva
za účelom podnikania. Vlastnícky im patria aj parcely číslo XXXX J. XXXX, na ktorej sa nachádza
dielňa, v ktorej žalovaný v 1. rade prevádzkuje svoje podnikateľské aktivity. Parcelu číslo 1649 si v roku
2010 aj oplotili ako ich vlastníctvo a zriadili si aj samostatný vchod od hlavnej cesty vrátane prístupovej

brány na predmetnú nehnuteľnosť, pretože štatutár žalobcu a vlastník vedľajších pozemkov G. H. im
bránil v prístupe do ich objektov v čase, keď mali iba jednu spoločnú bránu, ako vstup do objektu
bývalého poľnohospodárskeho dvora I. B., zamykal bránu a prípady boli riešené aj samotným K. I.
L. B.. Konanie štatutárneho zástupcu žalobcu ich viedlo k tomu, že si zriadili samostatný vchod preprístup k ich pozemkom, ako aj prevádzke, kde podniká žalovaný v prvom rade. Výstavbou oplotenia
im vlastnícky patriacich nehnuteľností v ničom žalobcovi nezabránili ani v súčasnom období nebránia
v prístupe k jeho nehnuteľnostiam, keďže nikdy neurobili žiadne relevantné kroky, ktoré by k tomu

smerovali, ba práve naopak, pán H. ako štatutárny zástupca žalobcu svojim konaním im zamedzuje
užívaťdielňu,vktorejpodnikážalovanýv1.rade,atotým,žekdverámdielnepristavilpoľnohospodárske
stroje - pluhy, ktoré sú tam aj v súčasnom období, k vchodovej bráne oplotenia pristavil kombajn a iné
poľnohospodárske mechanizmy, z čoho je zrejmé, že nie oni bránia užívaním nehnuteľnosti žalobcovi a
znemožňujú mu prístup k stavbám, ako to tvrdí žalobca, ale naopak, štatutárny zástupca žalobcu svojim

konaním bráni im v užívaní a prístupe k nehnuteľnosti, a to konkrétne ku dielni, ktorú žalovaný v 1. rade
využíva na svoju podnikateľskú činnosť. Zároveň poukázali na to, že pokiaľ žalobca tvrdí, že nemá inú
možnosť zabezpečiť prístup k svojim stavbám iným spôsobom, tak toto jeho tvrdenie sa nezakladá na
pravde. Konateľ žalobcu, pán H., je vlastníkom nehnuteľností susediacich s ich nehnuteľnosťami, ktoré
sú napojené priamo na hlavnú cestu, vedúcu popri hospodárskom dvora bývalého I. L. B., kde priamo
z hlavnej cesty je možné zriadiť prístupovú cestu k nehnuteľnostiam pána H. vytvorením samostatnej

vchodovej brány k nehnuteľnostiam. Takto v podstate si aj oni riešili prístup k ich nehnuteľnostiam.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že výstavbu oplotenia zrealizovali protiprávne a že znemožňujú aj iným užívateľom
v areáli prístup k stavbám, ani toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože drobnú stavbu oplotenie ich
pozemku realizovali so súhlasom Mesta B., o čom predložili list zo dňa 30.08.2006 a nebránia sa
dokazovaniu výsluchom. Z vyššie uvedených dôvodov považujú návrh žalobcu na zriadenie vecného

bremena a vydanie predbežného opatrenia za nedôvodný, účelový a bez akéhokoľvek preukázania
naliehavosti právneho záujmu. K svojmu vyjadreniu predložili oznámenie k ohláseniu drobnej stavby zo
dňa 30.08.2006 od mesta B., Snímku mapy, kde oranžovou farbou je vyznačené vlastníctvo žalovaných
a žltou farbou je vyznačené vlastníctvo G. H..

7. Podaním doručeným súdu dňa 23.08.2012 sa vyjadril žalovaný v 3. rade a uviedol, že čo sa týka
návrhu na zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu, s týmto návrhom v celom rozsahu súhlasí. Je
to preukázané aj tým, že žalobcovi v minulosti odpredal jeho spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely č.
XXXX, avšak žalovaní v 1. a 2. rade napadli neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia ustanovenia §
140 OZ. V súdnom konaní o vyslovení neplatnosti tohto právneho úkonu boli žalovaní úspešní, nakoľko

nebolo možné preukázať, že je ich podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti a nevyzval ich na
prednostne odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu. V každom prípade súhlasí s tým, aby súd návrhu
zo dňa 13.10.2011 vrátane jeho doplnenia vyhovel v celom rozsahu. Tak v minulosti ako aj momentálne
je ochotný žalobcovi či už odpredať alebo zriadiť vecné bremeno na časti pozemku parcely č. XXXX,
ktorého je podielovým spoluvlastníkom, čo však nie je možné, keďže žalovaní v 1. a 2. rade podali

žalobu pod sp. zn. 13C/156/2011, v ktorej žiadajú zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k pozemku, parcely č. 1650 v katastrálnom území B. v ich prospech. Navrhol, aby súd po dôkladnom
preštudovaní spisového materiálu, ale predovšetkým po oboznámení sa s problematikou, prípadne aj
priamo na tvári miesta rozhodol tak, že návrhu podaného žalobcom vrátane jeho doplnenia v celom
rozsahu vyhovie, a to aj napriek tomu, že v tomto súdnom konaní vystupuje ako žalovaný v 3. rade.

Zdôraznil, že mal a má záujem na tom, aby jeho spoluvlastnícky podiel k pozemkom parcely F. XXXX,
ktorý sa nachádza v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva B., bol rozdelený tak, aby slúžil za
účelom zabezpečenia tak užívania stavieb, ako aj za účelom prístupu k týmto stavbám pre všetkých
vlastníkov nehnuteľností v tomto areáli.

8. Súd nariadil pojednávanie na deň 08.10.2012, na ktorom vypočul žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol,
že s návrhom žalobcu nesúhlasí, a to z dôvodov, ktoré už boli uvedené v písomnom vyjadrení, pretože
žalobca má vo vlastníctve susedné pozemky, napríklad parcelu číslo XXXX, F. XXXX J. XXXX, a má
možnosť urobiť si vstup na svoje pozemky od hlavnej cesty tak, ako to urobili oni. So štatutárnym
zástupcom žalobcu majú nezhody od roku 2006. K vyvrcholeniu došlo v roku 2010 a tieto prípady boli

riešené aj na polícii. Uviedol, že štatutárny zástupca žalobcu chodí cez ich pozemky a aj predtým chodil,
pretože aj keď tam urobili oplotenie, toto nie je celkom ukončené, takže je tam otvor cez, ktorý sa dostane
na svoje pozemky. V roku 2004 alebo 2005 sa začali robiť oplotenia zo súhlasom mesta, pričom ešte nie
sú dokončené. Žalobca im vytvára prekážky, aby im zabránil vstupu na tieto ich pozemky, o tom svedčia
aj fotografie. Postavil tam tri pluhy, je tam hlina, len aby sa nemohli dostať na ich pozemky. Nemôžu sa

dostať do ich dielne, pretože práve on im bráni vstupu do ich dielne, keďže sú tam pluhy. Aj k dnešnému
dňu je tam taká situácia, že pri miestnej obhliadke sa dajú tieto skutočnosti overiť, že práve on je ten,
kto bráni vstupu na ich pozemky a nie opačne ako to tvrdí. Na otázku, či by bolo možné dôjsť k dohodemedzi stranami sporu, žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, čo si už doteraz vytrpel, tak to nie je možné,
pretože si žalobca môže urobiť vchod od hlavnej cesty.

9. Právny zástupca žalovaných v 1 a v 2. rade na pojednávaní súdu uviedol, že sa chce vyjadriť k
skutočnostiam, ku ktorým bolo vykonané dokazovanie a poukázal na tú skutočnosť, že tento návrh nie
je dôvodný. Nie je preukázaný naliehavý právny záujem na tomto spore a dôležitou skutočnosťou je to,
že žalobca má samostatný pozemok, cez ktorý môže zabezpečiť vstup od hlavnej cesty. Celý problém
vznikol vtedy, keď štatutárny zástupca žalobcu zamkol hlavný vchod do areálu a takto žalovaný v 1.

rade sa nemohol dostať do svojej dielne, preto vlastne urobil aj oplotenie a k dnešnému dňu je stav
taký, že žalovaní v 1. a v 2. rade umožňujú prechod žalobcu a štatutárneho zástupcu žalobcu cez svoje
pozemky, čiže žalobca sa vie dostať na svoje pozemky a žiadne prekážky tam nie sú. Žalovaný v 1. rade
podniká v nákladnej doprave, trpí ten stav, aj pluhy, aj nákladné motorové vozidla, ktoré tvoria prekážky
k vstupu na ich pozemky, ale tento stav naďalej trvá a nechce ich odtiahnuť, hoci má na to mechanizmy.
Žalobcovi nič nebráni, aby urobil vstup od hlavnej cesty na svoje pozemky.

10. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní súdu uviedla, že sa stotožňuje s výpoveďou žalovaného v 1.
rade. Poukázala na to, ako sa správal pán H., sústavne im chcel škodiť, preto sa rozhodli, že si urobia
vlastný vstup na ich pozemky. Bola vyhotovená projektová dokumentácia, mali rozhodnutie a tak začali
realizovať tento vstup, ktorý majú už urobený. Čo sa týka parcely číslo XXXX, tam majú oplotenie, ešte

pol metra tam ostalo a pán H. na pozemku SPF a aj na tej ich časti pozemku, ktorý tam ostal pol metra,
nechal tie pluhy, aby im vytvoril prekážky. Boli už aj priestupkové konania vzhľadom k tomu, že tieto
nezhody medzi nimi pretrvávali riešil to aj obvodný úrad, aj samotná polícia.

11. Žalovaný v 3. rade na pojednávaní súdu uviedol, že trvá na svojom vyjadrení. Poukázal na

skutočnosti, ktoré sú tam uvedené, a dodal len toľko, že pôvodná parcela číslo XXXX rozdelila v
prostriedku hospodársky dvor na 3 časti. Prvú a tretiu má jeden podnikateľ a prostrednú má ďalší
podnikateľ. Tak vlastne vznikli problémy pri vstupe na jednotlivé pozemky. Je pravdou, že je možné
urobiť vstup z hlavnej cesty, keď žalobca by mal záujem z technického hľadiska, ale podľa neho by bolo
možné ten dvojchod posunúť, aby predsa tam ostal dvor, aký bol. Ešte uviedol, že je tam aj tretia osoba,

ktorá je majiteľkou, užívateľkou a to pani M.. Nemal žiaden konflikt ani so žalobcom, ani so žalovanými,
pretože on sa stal podielovým spoluvlastníkom neskôr a mal minimálny podiel, ktorý bol predmetom
sporu v konaní 13C/156/2011.

12. Uznesením pod sp. zn. 9C/171/2011, zo dňa 12.04.2023 sú nariadil obhliadku na mieste samom

na parcele č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX v k. ú. B. – na bývalom hospodárskom
dvore I. B. na deň 15.05.2023.

13. Podaním doručeným súdu dňa 18.06.2013 sa žalobca vyjadril k zápisnici o obhliadke a predložil
doklady. Uviedol, že k vyjadreniu účastníkov nemá žiadne pripomienky, až na to, že už aj samotný súd

sa mohol presvedčiť o tom, že návrh žalovaných na zriadenie prístupových ciest pre žalobcu priamo
zo štátnej cesty B. - N. O. nemá v tomto prípade právne, ale predovšetkým logické zdôvodnenie.
Nelogické zdôvodnenie návrhu žalovaných na zriadenie prístupových ciest ku všetkým stavbám žalobcu
priamo zo štátnej cesty spočíva v tom, že jednalo by sa v tomto prípade o niekoľko, podľa zistenia
v rámci obhliadky, zbytočných zásahov do samostatného cestného telesa, predovšetkým výjazdov

poľnohospodárskej techniky na štátnu cestu pri vstupe na každú parcelu, na ktorej má žalobca
umiestnené stavby v jeho vlastníctve. V uvedenom prípade sa jedná o stavby využívané na chov
hospodárskych zvierat - ošípaných, ktoré je nutné zásobovať krmivom počas celého roka. Taktiež sa
jedná o stavby, v ktorých má žalobca skladové priestory, ako aj sklad pohonných hmôt do motorových
vozidiel, ako aj do poľnohospodárskej techniky. V niektorých prípadoch poľnohospodárskej techniky

sa jedná o zariadenia, ktoré nie sú spôsobilé jazdy na štátnych cestách, slúžia výslovne ako účelová
technika pre zabezpečenie poľnohospodárskej a živočíšnej výroby žalobcu. Vychádzajúc z týchto
skutočností má žalobca za dostatočne preukázané, že žaloba na zriadenie vecného bremena podľa
priloženého geometrického plánu má právne, praktické, ale aj ekonomické zdôvodnenie, nakoľko v
prípade zriaďovania samostatných vstupov podľa návrhu žalovaných by malo v neposlednej miere pre

žalobcu aj negatívne ekonomické dopady. Tieto negatívne dopady zdôvodnil žalobca tým, že pri presune
poľnohospodárskej techniky za predpokladu zriadenia samostatných vstupov zo štátnej cesty, by mu
vznikali zbytočné náklady na pohonné hmoty, znamenali by zbytočnú stratu času a nemožno vylúčiť aj
prípadné kolízie so všetkými účastníkmi cestnej premávky na štátnej ceste. Žalobca tiež uviedol, že nieje pravdou konštatovanie žalovaného v 2. rade, že po odkúpení stavby opravovne automobilov začali
žalovaní v 1. a v 2. rade majetkovoprávne vysporiadavať pozemky pod stavbami, ktoré odkúpili. Žalovaní
totiž odkúpili iba tú jedinú stavbu umiestnenú na pozemku pod stavbami, na pozemku parcely č. XXXX/

X, pričom však na tejto parcele má majoritné podielové spoluvlastníctvo žalobca a to 2/3 a zbývajúcu
1/3 pozemku vlastnia žalovaní. Žalobca k dnešnému dňu nezačal žiadny spor o tom, že žalovaní užívajú
dve tretiny predmetného pozemku. Práve naopak, žalovaní žiadali od žalobcu v rámci ich súdnych
sporov finančnú náhradu ako nájom za jeho užívanie pozemkov v ich vlastníctve. Z toho dôvodu nemá
opodstatnenie tvrdenie žalovaných, že začali s majetkovoprávnym vysporiadavaním týchto pozemkov,

na ktorých odkúpili stavby. Je síce pravdu, že žalovaní, tak ako je to uvedené v zápisnici a tak, ako to bolo
zistené pri samotnej obhliadke, odkúpili niektoré pozemky v rámci hospodárskeho dvora bývalého PD,
avšak na týchto pozemkoch nemajú žiadne stavby a momentálne nemajú tieto pozemky žiadne využitie.
Žalovaní však tieto pozemky využívajú v rámci sporov so žalobcom, o čom svedčí aj podanie žaloby zo
strany žalobcu, ktorým žiada, aby súd určil jeho právo prechodu cez časti týchto pozemkov, pričom však
v žiadnom prípade nebude obmedzené vlastnícke právo žalovaných pri prejazde týmito pozemkami. O

všetkých týchto skutočnostiach sa presvedčil súd na mieste samom a žalobca je presvedčený o tom, že
tieto zistenia potvrdzujú opodstatnenosť podania žaloby. Žalobca spolu so svojim vyjadrením predložil
súdu ako listinný dôkaz upozornenie prokurátora podľa § 28 zákona č. 153/2001 Zákona o prokuratúre
v znení neskorších predpisov, výzva na odstránenie oplotenia adresovaná mestom Sečovce pre A. B.
zo dňa 02.08.2011, Sťažnosť - odpoveď zo dňa 03.01.2012, Sťažnosť zo dňa 06.05.2013.

14. Podaním doručeným súdu dňa 22.10.2013 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadrili žalovaní a uviedli, že
tvrdenia žalobcu o tom, že ich návrh na zriadenie prístupovej cesty pre žalobcu priamo zo štátnej cesty
nemá opodstatnenie, považujú za ničím nepodložené tvrdenie. Zo záverov ohliadky na mieste samom
podľa ich názoru jednoznačne vyplýva, že nie je žiadneho právne relevantného dôvodu na to, aby

zriadením vecného bremena boli obmedzovaní ako vlastníci na svojom vlastníckom práve. Z uvedeného
podľa ich názoru vyplýva, že prípadný zásah do ich vlastníckeho práva spočívajúci v ich obmedzení by
bol aj v rozpore s ústavou, zvlášť s prihliadnutím k tomu, že sú tu aj iné možnosti na vyriešenie prístupu
žalobcu k jeho stavbám, a to konkrétne priamym napojením na hlavnú cestu, zriadením samostatnej
brány pre prístup či už k stavbám alebo skladovým priestorom žalobcu, čo v konečnom dôsledku urobili

i oni.

15. Podaním doručeným súdu dňa 09.01.2014 bol zo strany žalobcu upresnený petit žaloby. Uviedol,
že vychádzajúc zo súdnej praxe je preukázané, že súd môže rozsudkom zriadiť vecné bremeno
aj v prípade, ak sa jedná o úpravu vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a vlastníkmi stavieb a

v uvedenom prípade nie je možné zabezpečiť prístup k stavbám zo strany ich vlastníka iným
spôsobom, než prechodom cez pozemky vo vlastníctve cudzej osoby, v tomto prípade cez pozemky
žalovaných. Právo užívania cudzích pozemkov na základe vydržania je možné nadobudnúť po splnení
zákonných podmienok, medzi ktorým patrí nepretržitý výkon práva po dobu najmenej 10 rokov a subjekt
nadobúdajúci toto právo musí byť jeho oprávneným držiteľom. To znamená, to je ten, kto právo vykonáva

pre seba, so zreteľom na všetky okolnosti, je dobromyseľný v tom, že mu toto právo patrí. Tieto
podmienky sú v danom prípade splnené, nakoľko žalobca užíva predmetné pozemky dobromyseľne
nepretržitepodobuviacako10rokovavtakomtostaveichužívaljehoprávnypredchodca,odktoréhoich
odkúpil, nakoľko sa jedná o uzavretý areál s vybudovaním spevnených komunikácií za účelom užívania
stavieb umiestnených v tomto areáli. Zároveň žalobca upravil svoj návrh tak, že z konania vystupuje

žalovaný v 3. rade, nakoľko právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trebišov došlo k zrušeniu a
vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva medzi žalovaným v 3. rade a žalovanými v 1. a v 2. rade,
že žalovaní v 1. a v 2. rade sa stali spoluvlastníci v nehnuteľnosti, ktorých bol pôvodným podielovým
spoluvlastníkom P. Q.. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiada, aby súd vydal tento rozsudok:
Okresný súd Trebišov určuje, že žalobca má právo vecného bremena ako práva prechodu pešo,

nákladnými motorovými vozidlami, poľnohospodárskymi strojmi, cez časti, pozemkov, parcely č. XXXX/
XX, zastavaná plocha vo výmere 888 m2, zapísanej na LV č. XXXX, parcely č. XXXX/XX, zastavaná
plocha vo výmere 125 m2, zapísanej na LV č. XXXX, parcely č. XXXX/XX, zastavaná plocha vo výmere
1824 m2, zapísanej na LV č. XXXX, parcely č. XXXX/XX, zastavaná plocha vo výmere 362 m2, zapísanej
na LV č. XXXX, a časti parcely č. XXXX, orná pôda vo výmere 6514 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k

stavbám vo vlastníctve a užívaní žalobcu, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX, F. XXXX, F. XXXX, F. XXXX,
všetko pod súpisným číslom 1128 v katastrálnom území B., obec B., okres E., v rozsahu vyznačenom
podľa geometrického plánu č. 59/2011, vyhotoveného R. E. dňa 29.09.2011, ktoré nadobudol vydržaním
v súlade s ust. § 134 OZ.16. Uznesením pod sp. zn. 9C/171/2011 zo dňa 27.01.2014 súd nepripustil zmenu petitu návrhu došlého
na súd dňa 13.01.2014 na určenie práva vecného bremena, ako práva prechodu cez pozemky, ktoré

mal žalobca nadobudnúť vydržaním podľa § 134 OZ. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.02.2014.

17. Uznesením pod sp. zn. 9C/171/2011 zo dňa 04.03.2014 súd zastavil konanie voči žalovanému v 3.
radeanárokžalobcuvočižalovanýmv1.av2.radevylúčilnasamostatnékonanie.Zároveňrozhodol,že

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému v 3. rade. Predmetné
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2014. Vec bola zapísaná pod sp. zn. 9C/105/2014.

18.RozsudkomOkresnéhosúduTrebišovpodsp.zn.9C/105/2014zodňa14.09.2014bolorozhodnutéo
žalobe žalobcu tak, že žaloba bola zamietnutá, žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade
na trovách konania sumu 279,40 Eur a zároveň bol povinný zaplatiť na preddavkových trovách konania

štátu na účet tunajšieho súdu sumu 7,61 Eur. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že na základe
zistených skutočností v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na zriadenie vecného
bremenaprávaprechoduvzmysleustanovenia§151oods.3OZ.Výsledkamivykonanéhodokazovania
bolo preukázané, a najmä obhliadkou na mieste samom a vyjadrením samotných účastníkov, že
žalobca má prístup k svojim stavbám, ale ide o dlhšiu trasu, než by ho mohol mať zriadením práva

prechodu cez parcelu žalovaných v 1. a v 2. rade, na ktorej žalovaní urobili prekážku umiestnením
oplotenia. Predmetné oplotenie však bolo umiestnené na pozemku žalovaných zo súhlasom mesta
Sečovce. Žalobca tvrdil, že oplotenie zasahuje aj do susedného pozemku, ktorý patrí SPF a z toho
dôvodu podával podnet aj sťažnosť na Okresnú prokuratúru v Trebišove, ktorá vydala upozornenie pre
mesto B.. V tomto konaní zároveň bolo zistené, že je možnosť prístupu k stavbám žalobcu aj inak,

keďže z technického hľadiska je možné, aby si žalobca zabezpečil prechod od hlavnej ulice pri dodržaní
zákonných podmienok, tak ako to urobili žalovaní v 1. a v 2. rade. Súd konštatoval, že žalobca v konaní
nepreukázal dôvodnosť svojho nároku, neuniesol dôkazné bremeno.

19. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom

uviedol, že nie je pravdou tvrdenie súdu, že žalobca má prístup k svojim stavbám, ale ide o dlhšiu trasu,
než by ju mohol mať zriadením práva prechodu cez parcely, ktoré sú v spoluvlastníctve žalovaných v
1. a v 2. rade. Súd opiera toto svoje tvrdenie najmä o obhliadku na mieste samom, kde popri inom bolo
zistené, že žalobca má možnosť tak ako žalovaní v 1. a v 2. rade zriadiť si prístup k jednotlivým stavbám,
ktoré sú v jeho vlastníctve, samostatnými vchodmi z hlavnej cesty, tak ako to urobili žalovaní v 1. a v 2.

rade, keď si zriadili samostatný vstup z hlavnej cesty ku stavbe, ktorá je v ich vlastníctve. Tvrdenie súdu
o tom, že žalobca má prístup k svojim stavbám, avšak s využitím dlhšej trasy nie je pravdivé, nakoľko
podľa predloženého geometrického plánu, ale aj na mieste samom pri obhliadke bolo preukázané, že
žalobca, pokiaľ sa chce dostať k svojim stavbám, musí v každom prípade prechádzať cez pozemok
parcely číslo 1650, ako aj cez pozemok parcely číslo 2113 a pozemok parcely číslo 2119. A v prípade,

ak sa chce dostať žalobca k svojim stavbám, aj keď dlhšou trasou, musí prechádzať cez všetky uvedené
pozemky. Práve predložený geometrický plán riešil zriadenie vecného bremena na časti uvedených
pozemkov, nakoľko tieto sú vo vlastníctve žalovaných v 1. a v 2. rade a ku dnešnému dňu, ako aj ku
dňu obhliadky, žalobca, aj keď dlhšou trasou, prechádza cez časti týchto pozemkov. Ani argument súdu
o tom, že žalobca si môže zriadiť samostatné vchody z hlavnej cesty v smere B. – N. O. neobstoja,

hlavne z logického hľadiska, pretože v každom prípade popri zbytočných investíciách by nemuseli byť
výjazdy na hlavnú cestu povolené kompetentnými orgánmi štátnej správy na úseku dopravy, prípadne
aj zo strany Dopravného inšpektorátu OO PZ Trebišov. Zriadením minimálne dvoch samostatných
vchodov popri existujúcom vchode, ktorý má momentálne zriadený žalobca na vlastnom pozemku,
by bolo na niekoľkometrovom úseku približne 5 samostatných vchodov, čo po predbežnom zistení u

vyše uvedených inštancií neprichádza do úvahy. Práve týmito skutočnosťami argumentoval žalobca a
hlavne jeho právny zástupca pri obhliadke na mieste samom, nakoľko v rámci obhliadky bolo možné
zistiť krátky úsek hlavnej cesty, na ktorom by malo byť zriadených 5 samostatných vchodov do areálu
hospodárskehodvorabývaléhoPDB..Sámžalobcanevylúčilmožnosťzriadeniasamostatnýchvchodov,
avšak na druhej strane logickými argumentmi vysvetlil súdu, že takéto riešenie nemá logické ani právne

opodstatnenie. Nepochopiteľné je tvrdenie súdu, že novelou OZ bol do ustanovenia § 151o doplnený
nový odsek 3, ktorý umožňuje zriadiť vecné bremeno rozhodnutím súdu aj v tých prípadoch, ak vlastník
stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť
inak. V prípade žalobcu a žalovaných sa jedná práve o naplnenie skutkovej podstaty citovanéhoustanovenia OZ, nakoľko žalobca je vlastníkom stavieb umiestnených na pozemkoch vo vlastníctve
žalovaných v 1. a v 2. rade, pričom sa jedná o priľahlé pozemky, cez ktoré sa môže vlastník stavby, v
tomto prípade žalobca, dostať ku komunikácii, prípadne pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku

komunikácii v prípade žalobcu na hlavnej ceste smer B. - N. O.. Práve túto možnosť súd síce uviedol,
avšak bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia. Zriadením vecného bremena podľa pôvodnej žaloby by
žalovaní neutrpeli žiadnu ujmu na svojom vlastníctve, pretože ho v celom rozsahu absolútne nevyužívajú
a navyše v zadnej časti hospodárskeho dvora sa na ich pozemkoch nachádzajú aj iné stavby, ktoré nie
sú ich vlastníctvom a ku ktorým nemajú dôvod prístupu. Aj týmito argumentmi poukazoval žalobca pri

miestnej obhliadke, ale predovšetkým argumentoval tým, že zriadenie samostatných vchodov z hlavnej
cesty, tak ako to bolo navrhnuté aj pri miestnej obhliadke žalovaným v 1. a v 2. rade, by bolo nielen
neekonomické, ale problém by nastal aj v tom, že niektoré mechanizmy, ktorými zabezpečuje žalobca
zásobovanie hospodárskych zvierat v areáli hospodárskeho dvora, nemôžu byť účastníkmi cestnej
premávky.

20. Podaním doručeným súdu dňa 09.01.2015 sa žalovaní vyjadrili k odvolaniu a uviedli, že samotné
dôvody odvolania sú účelovým podaním zo strany žalobcu, pretože obhliadkou na mieste samom,
ale aj vykonaným dokazovaním pred súdom bolo jednoznačne preukázané, že žalobca má prístup k
svojim stavbám dlhšou trasou, než by ju mohol mať zriadením vecného bremena a to bolo aj dôvodom
podania predmetnej žaloby. Taktiež bolo preukázané, že žalobca aj z technického hľadiska má možnosť

zabezpečiť prechod od hlavnej cesty na svoj pozemok zriadením samostatného vchodu a z toho dôvodu
aj samotné dôvody uvádzané v ňom podanom odvolaní vyznievajú ako účelové podanie bez toho, aby
akýmkoľvek spôsobom vedel preukázať odôvodnenosť svojho nároku.

21. Uznesením pod sp. zn. 1Co/91/2015-53 zo dňa 11.05.2016 Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok

súdu prvej inštancie a vrátil ho na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia Krajský súd uviedol, že súd
prvého stupňa sa dopustil nesprávneho procesného postupu, keď konal a aj rozhodol o žalobe, ktorá
pre svoje vady predstavovala odstrániteľný nedostatok podmienky konania. Z dôvodov prvostupňového
rozsudku je zrejmé, že tento nárok žalobcu právne kvalifikoval podľa ustanovenia paragrafu 151o. ods.
3 OZ. Z obsahu tohto ustanovenia vyplýva, že nimi je upravený právny vzťah medzi dvoma subjektmi, a

to vlastníkom stavby na jednej strane, ktorý nemá prístup k svojej stavbe, a na druhej strane vlastníkom
priľahlého pozemku. Z tejto právnej úpravy vyplývajú ďalšie skutočnosti, a to individuálnosť tohto vzťahu
a na to nadväzujúca aktívna legitimácia na uplatnenie takéhoto práva. Takúto legitimáciu má výlučne
osoba majúca vlastnícky vzťah ku konkrétnej stavbe a jej nárok môže smerovať iba voči vlastníkovi
konkrétneho priľahlého pozemku. Žaloba v prejednávanej veci však nezodpovedá tejto úprave v tom,

že ako oprávnená osoba z vecného bremena, vlastník stavby nie je označená konkrétna osoba, a u
každej stavby osobitne, a rovnako osobitne vo vzťahu k vlastníctvu každej stavby, nie je označený
konkrétny tzv. priľahlý pozemok k tejto stavbe. Z obsahu spisu totiž je zrejmé, že za priľahlý pozemok
nemožno považovať všetky označené pozemky ku všetkým stavbám. Táto individualizácia je právne
významná z dôvodu, že takto zriadené vecné bremená musia byť viazané na vlastníctvo ku konkrétnej

stavbe, a toto sa zapisuje do katastra nehnuteľností, pričom so zmenou vlastníctva stavby prechádza
na nového vlastníka aj právo vyplývajúce z takto zriadeného vecného bremena. Je preto vadou žaloby,
pokiaľ žalobca nekonkretizoval, či sa domáha zriadenia práva vecného bremena v prospech vlastníka
tej, ktorej konkrétnej stavby alebo v prospech seba bez ohľadu na vlastnícky vzťah k stavbe. Rovnako
je povinnosťou žalobcu označiť osobitne vo vzťahu ku každej jednotlivej stavbe aj takzvaný priľahlý

pozemok, cez ktorý žiada zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu ku konkrétnej stavbe.

22. Uznesením pod sp. zn. 9C/105/2014 zo dňa 23.08.2016 súd vyzval žalobcu, aby odstránil vady
žaloby v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.05.2016 a konkretizoval, či sa žalobca
domáha zriadenia práva vecného bremena v prospech vlastníka tej, ktorej konkrétnej stavby alebo v

prospech seba bez ohľadu na vlastnícky vzťah k stavbe. Zároveň, aby označil osobitne vo vzťahu ku
každej jednotlivej stavbe priľahlý pozemok, cez ktorý žiada zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve
prechodu ku konkrétnej stavbe.

23. Podaním doručeným súdu dňa 19.10.2016 žalobca na základe uznesenia súdu upravil žalobu na

konanie a určenie vecného bremena. S tým, že žalobca žiada súd o zriadenie práva vecného bremena
v prospech vlastníka konkrétnych stavieb, ku ktorým žiada prístup formou vecného bremena. Požiadal,
abysúddalsúhlassozmenoupôvodnejžaloby aabynastranežalobcuvystupovalav1.radespoločnosť
AGRO-Da-Bas.r.o.,av2.radeG.H..Žalobcažiadalzmenupetitutak,žežiadazriadiťvecnébremenonapozemok parcely číslo 2125/2 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 167 m2, zapísaných na LV číslo
XXXX, pozemok parcely číslo 212533 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 23 m2 zapísaných na LV
číslo XXXX, pozemok parcely číslo 2125/4 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 130 m2 zapísaných

na LV číslo XXXX, pozemok parcely číslo 2114/19 a 2114/20 zapísaných na LV číslo XXXX. A ďalší
subjekt G. H. žiada zriadiť vecné bremeno na pozemok parcely číslo 2123/2 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 110 m2, zapísaných na LV číslo XXXX, pozemok parcely číslo 2124/3 zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 282 m2 zapísaných na LV číslo XXXX, pozemok parcely číslo 2129/2 zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, zapísaných na LV číslo XXXX a na časti parciel pozemku parcela

číslo 2114/13, pozemok parcela číslo 2114/4 zapísaných na LV číslo XXXX, pozemok parcely číslo 1650
zapísaných na LV číslo XXXX.

24. Uznesením pod sp. zn. 9C/105/2014 zo dňa 16.12.2016 súd nepripustil, aby do konania pristúpil
ďalší subjekt na strane žalobcu a nepripustil zmenu petitu žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa
17.10.2016.V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca svoj návrh na rozšírenie okruhu žalobcov

a zmenu žalobného petitu žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami neodôvodnil. Súd nepripustil vstup
ďalšieho subjektu do tohto konania na strane žalobcu ani zmenu petitu žaloby, tak ako je to uvedené vo
výrokovej časti uznesenia a z toho dôvodu, že toto konanie bolo začaté podaním návrhu žaloby na súde
ešte dňa 17.10.2011, teda pred 5 rokmi. Od podania žaloby bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a to v
zmysle petitu žaloby zo dňa 17.10.2011 a teda súd sa zameriaval pri dokazovaní na zistenie skutočností

rozhodujúcich na právo prechodu cez parcely uvedené v petite žaloby.

25. Uznesením pod sp. zn. 9C/105/2014 zo dňa 03.03.2017 súd vyzval žalobcu, aby po právoplatnosti
uznesenia zo dňa 16.12.2016, na základe ktorého súd nepripustil, aby do konania pristúpil ďalší subjekt
nastranežalobcuanepripustilzmenupetitužaloby,abyvlehote15dníoddoručeniauzneseniaodstránil

vady žaloby a to v zmysle uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.05.2016 a konkretizoval, či
sa žalobca domáha zriadenia práva vecného bremena v prospech vlastníka tej, ktorej konkrétnej stavby
alebo v prospech seba bez ohľadu na vlastnícky vzťah k stavbe. Zároveň aby označil osobitne vo vzťahu
ku každej jednotlivej stavbe priľahlý pozemok, cez ktorý žiada zriadiť vecné bremeno spočívajúce v
práve prechodu ku konkrétnej stavbe.

26. Podaním doručeným súdu dňa 28.04.2017 žalobca na základe uznesenia súdu doplnil návrh
a upresnil, že žalobou sa domáha zriadenia práva vecného bremena v prospech seba, bez
ohľadu na vlastnícky vzťah k stavbe, čiže žiada zriadenie vecného bremena viazaného na osobu
žalobcu. Zároveň upravil petit žaloby tak, že žiadal zriadiť vecné bremeno na častiach pozemkov v

spoluvlastníctve žalovaných podľa geometrického plánu č. 59/2011 vyhotoveného Geodéziou Trebišov
zo dňa 26.09.2011 úradne overeného Správou katastra Trebišov pod číslom G1 – 253/11 zo dňa
29.09.2011 v katastrálnom území B., obec B., okres E., podľa ktorého žalovaní v 1. a v 2. rade
zapísaní ako spoluvlastníci pozemku parcela č. 2114/13 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 836
m2, pozemku parcela č. 2114/14 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 125 m2 zapísaných na LV

č. XXXX a zároveň spoluvlastníci pozemku parcely č. 2114/19 zastavané plochy a nádvoria vo výmere
1824 m2, pozemku parcela č. 2114/20 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 362 m2 zapísaných na LV
č. XXXX a zároveň spoluvlastníci pozemku parcela č. 1650 orná pôda vo výmere 2917 m2 zapísaných
na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ evidovaná na mape určeného operátu všetko v katastrálnom
území B., obec B., okres E. sú povinní strpieť právo prechodu, prejazdu všetkými motorovými vodidlami

a právo užívania pozemkov vlastníkmi všetkých stavieb uvedených a zapísaných v citovaných LV podľa
vyznačenia v citovanom geometrickom pláne za účelom nevyhnutného prístupu žalobcu na užívanie
citovaných stavieb a pozemkov a to žalobca ako výlučný vlastník stavieb zapísaných vo výpise z listu
vlastníctva č. XXXX ako stavby s rovnakým súpisným číslom XXXX umiestnených na parcelách v
katastrálnom území B., pozemok parcelné č. 2114/7, poľné betónové hnojisko, pozemok parcela č.

2115/1- senník, pozemok parcela č. 2119- ošipáreň, pozemok parcela č. 2121 VOŠ, rekonštrukcia,
pozemok parcela č. 2125/1 – sýpka, pozemok parcela č. 2125/2 - sýpka, pozemok parcela č. 2125/3
– sýpka, pozemok parcela č. 2125/4 - sýpka, žiada zriadiť vecné bremenu na pozemok parcely č.
2125/5 zastávané plochy a nádvoria vo výmere 167 m2, zapísaných na LV č. XXXX ako podielové
spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a v 2. rade, pozemok parcela č. 2125/3 zastávané plochy a nádvoria

vo výmere 23 m2, zapísaných na LV č. XXXX ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a v
2. rade, pozemok parcela č. 2125/4 zastávané plochy a nádvoria vo výmere 130 m2, zapísaných na
LV č. XXXX ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a v 2. rade, za účelom užívania stavieb
umiestnených na týchto pozemkoch v prospech žalobcu a zriadiť vecné bremeno na časti parcielpozemok parcelné číslo 2114/19 a pozemok parcelné číslo 2114/20, zapísaných na LV číslo XXXX,
ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a v 2. rade, podľa citovaného geometrického plánu za
účelom užívania stavieb umiestnených na pozemku číslo 2114/7 - poľné betónové hnojisko, pozemok

parcelné číslo 2115/1- senník, pozemok parcelné číslo 2119 - ošipáreň, pozemok parcelné číslo 2121
VOS rekonštrukcia, pozemok parcelné číslo 2125/1 sýpka, vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade
za účelom prechodu, prejazdu k špecifikovaným stavbám v prospech žalobcu. Žalobca ako oprávnený
nájomca stavieb zapísaných vo výpise z LV číslo XXXX ako stavby s rovnakým súpisným číslom XXXX,
umiestnené na parcelách v katastrálnom území B., pozemok parcelné číslo 2114/8 – prístrešok na

stroje, pozemok parcelné číslo 2116 - kancelárie, pozemok parcelné číslo 2118 VOS drevostavba,
pozemok parcelné číslo 2123/1 matečník, 2123/2 matečník, pozemok parcelné číslo 2124/1 pozberová
linka, pozemok parcelné číslo 2124/2 pozberová linka, pozemok parcelné číslo 212/3 pozberová linka,
pozemok parcelné číslo 2127 ošipáreň T-54, pozemok parcelné číslo 2128 kravín T-172, pozemok
parcelné číslo 2129/1 teľatník T-110, pozemok parcelné číslo 2129/2 teľatník T-110, pozemok parcelné
číslo 2130/2 garáž, dielňa, pozemok parcelné číslo 2130/8 garáž, dielňa, vo výpise z LV číslo XXXX

ako stavby s rovnakým súpisným číslom 1128, umiestnené na parcelách v katastrálnom území B.,
pozemok parcelné číslo 2132/1 dielne, pozemok parcelné číslo 2130/1 dielne, vo výpise z LV číslo XXXX
ako stavby s rovnakým súpisným číslom XXXX, umiestnené na parcelách v katastrálnom území B.,
pozemok parcelné číslo 2130/1 garáž dielňa, pozemok parcelné číslo 2130/5 garáž dielňa, pozemok
parcelné číslo 2130/7 prevádzková budova, žiada zriadiť vecné bremeno na pozemok parcelné číslo

2123/2 zastavené plochy a nádvoria vo výmere 110 m2, zapísaných na LV číslo XXXX ako podielové
spoluvlastníctvo žalovaných v prvom a v druhom rade, pozemok parcelné číslo 2124/3 zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 282 m2, zapísaných na LV číslo XXXX ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných
v 1. a v 2. rade, za účelom užívania stavieb umiestnených na týchto pozemkoch v prospech žalobcu
a zároveň žiada zriadiť vecné bremeno na časti parciel, pozemok parcelné číslo 2114/13, pozemok

parcelné číslo 2114/14, zapísaných na LV číslo XXXX ako podielové spoluvlastníctvo žalovaných v 1. a
v 2. rade, za účelom užívania stavieb umiestnených na týchto pozemkoch v prospech žalobcu a zároveň
žiada zriadiť vecné bremeno na časti parciel, pozemok parcelné číslo 2114/14, zapísaných na LV číslo
XXXX, pozemok parcelné číslo XXXX, zapísaných na LV číslo XXXX ako podielové spoluvlastníctvo
žalovaných v 1. a v 2. rade, podľa citovaného geometrického plánu, za účelom užívania stavieb ich

vlastníkmi umiestnených na pozemku parcelné číslo 2114/8 prístrešok na stroje, pozemok parcelné
číslo 2116 kancelária, pozemok parcelné číslo 2118 VOS drevostavba, pozemok parcelné číslo 2123/1
matečník, pozemok parcelné číslo 2124/1 pozberová linka, pozemok parcelné číslo 2124/2 pozberová
linka, pozemok parcelné číslo 2127 ošipáreň T54, pozemok parcelné číslo 2128 kravín T172, pozemok
parcelné číslo 2129/1 teľatník T110, pozemok parcelné číslo 2130/2 garáž, dielňa, pozemok parcelné

číslo 2130/8 garáž dielňa, zapísaných na LV číslo XXXX, pozemok parcelné číslo 2132/1 dielňa,
pozemok parcelné číslo 2132,1 dielňa, zapísaných na LV číslo XXXX, pozemok parcelné číslo 2130/1
garáž dielňa, pozemok parcelné číslo 2130/4 garáž dielňa, pozemok parcelné číslo 2130/5 garáž dielňa,
pozemok parcelné číslo 2130/7 prevádzková budova, zapísaných na LV číslo XXXX všetko vo výlučnom
vlastníctve žalobcu v 2. rade, za účelom prechodu prejazdu k špecifikovaným stavbám v prospech

žalobcu.

27.Uznesenímpodsp.zn.9C/105/2014-94zodňa01.07.2017súdodmietolpodaniežalobcuozriadenie
vecného bremena. Žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v plnom
rozsahu a zároveň uviedol, že žalobca je povinný zaplatiť na preddavkových trovách konania štátu na

účet tunajšieho súdu sumu 7,61 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení
uznesenia súd uviedol, že žalobca svoje podanie nedoplnil tak, ako to súd žiadal, a nie je ho možné
považovať za kvalifikované doplnenie, na základe ktorého by súd mohol pokračovať v konaní, lebo
týmto doplnením, úpravou petitu rozhodnutie súdu by bolo nekonkrétne a nevykonateľné, keďže nie
sú uvedené konkrétne rozhodujúce skutočnosti tak, ako to žiadal súd, naviac v doplnení žalobcu sa

uvádza žalobca v 1. rade ako aj žalobca v 2. rade, hoci žalobcom je iba AGRO-Da-Ba s.r.o., keďže
súd nepripustil, aby do konania vstúpil ďalší subjekt na strane žalobcu. Teda doplnenie, ktorým mali byť
odstránene vady, je tak neurčité, nekonkrétne, že v konečnom dôsledku aj nevykonateľné a neschopné
ani zápisu v katastri nehnuteľnosti v prípade úspechu.

28. Podaním doručeným súdu dňa 19.07.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zaslal súdu odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 01.06.2017 do všetkých jeho
výrokov s návrhom, aby odvolací súd, ak to neurobí prvoinštančný súd, zrušil napadnuté uznesenie v
celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní napadnutom uznesenísúd odmietol podanie žalobcu a zaviazol žalobcu na náhradu trov konania žalovanému v plnom
rozsahu a na štátom predávkované trovy v sume 7,61 Eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodol tak po konštatovaní, že žalobca svoje podanie v zmysle uznesenia súdu zo dňa 03.03.2017

nedoplnil tak, ako to súd žiadal a jeho doplnenie nemožno považovať za kvalifikované doplnenie, na
základe ktorého by mohol súd pokračovať v konaní, pretože nie sú uvedené konkrétne rozhodujúce
skutočnosti, ako to žiadal súd. Naviac sa v podaní uvádza aj žalobca v 2. rade, hoci žalobca je len jeden,
pretože súd nepripustil vstup ďalšieho účastníka aj na strane žalobcu. Žalobca nepovažuje napadnuté
uznesenie za správne a zákonne. Súd nekonkretizoval, v čom je podanie žalobcu nezrozumiteľné

a ako ho treba opraviť s výnimkou skutočnosti, o aké vecné bremeno má ísť, či sa vzťahuje na
nehnuteľnosti stavby alebo na osobu. Podľa názoru žalobcu jeho podanie zo dňa 25.04.2017 takúto
opravu obsahuje, až na výnimku, že sú v ňom zahrnuté aj stavby nielen vo vlastníctve žalobcu, ale aj
vo vlastníctve G. H. a taktiež pozemky žalovaných pod stavbami a pozemky na prístup k ním. Žalobca
nepovažuje za správny postup súdu, keď nepripustil vstup do konania pre G. H., aby mohol byť areál,
všetky stavby v ňom právne usporiadané vecným bremenom a nielen niektoré vo vlastníctve žalobcu.

Pre neprípustnosť odvolania takýto stav však musí rešpektovať. Z dôvodov odstránenia akýchkoľvek
dôvodov na odmietnutie opravy podania 25.04.2017 v lehote na podanie odvolania žalobca opravuje
svoje podanie samostatným úkonom, opravou, kde vypúšťa všetky stavby, ktoré nevlastní, a tiež všetky
pozemky pod takými stavbami vo vlastníctve žalovaných, tiež priľahlé pozemky ku takým stavbám
opravou zo dňa 17.07.2017, ktorou navrhuje vyhlásiť takýto rozsudok: Súd zriaďuje vecné bremeno na

pozemkoch nevyhnutných na užívanie budov a priľahlých pozemkov na prístup k nim, všetko v okrese
E., Obec B., kat. územie B., podľa ktorého: Každý vlastník zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. B. k parc.
reg. „C“ č.2125/2 zast. plochy a nádvoria s výmerou 167m2 , na LV č. XXXX kat. úz. B. k parc. reg. „C“ č.
2125/3 zast. plochy a nádvoria s výmerou 23 m2, na LV č. XXXX kat. úz. B. k parc. reg. „C“ č. 2125/4 zast.
plochy a nádvoria s výmerou 130 m2 je povinný strpieť právo užívania pozemku označených parciel

v prospech každého vlastníka stavieb zapísaného na LV. č. XXXX kat. úz. B. ako stavba súp. č. 1128
sýpka stojaca na parc. č. 2125/1, sýpka stojaca na parc č. 2125/2, sýpka stojaca na parc. č. 2125/3,
sýpka stojaca na parc. č. 2125/4.
Každý vlastník zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. B. k parc. reg. „C“ č. 2114/19 zast. plochy a nádvoria
s výmerou 1824 m2, č. 2114/20 zast. plochy a nádvoria s výmerou 362 m2 , na LV č. XXXX kat. úz.

B. k parc. reg. „C“ č. 2114/13 zast. plochy a nádvoria s výmerou 836 m2 , č. 2114/14 zast. plochy a
nádvoria s výmerou 125 m2 , na LV č. XXXX kat. úz. B. parc. reg. „E“ č. 1650 orná pôda s výmerou
2917 m2 , je povinný strpieť právo prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami v
rozsahu vyznačenom geometrickým plánom č. 59/2011 vyhotovenom Geodéziou Trebišov, s.r.o. úradne
overenom pod č. G1-253/11 dňa 29.09.2011, v prospech každého vlastníka stavieb zapísaného na LV č.

XXXX kat. úz. B. ako stavba súp. č. XXXX, poľné betónové hnojisko na parc č. 2114/7, senník na parc.
č. 2115/1, ošipáreň na parc. č. 2119, VOS Rekonštrukcia na parc. č. 2121, sýpka na parc. č. 2125/1.

29. Podaním doručeným súdu dňa 19.07.2017 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
opravil podanie žalobcu zo dňa 25.04.2017. Oprava je urobená tak, že po tom, čo súd nepripustil

na strane žalobcu G. H., žalobca v spoločnosti AGRO-Da-Ba s.r.o., sa domáha zriadenia vecného
bremena bez časového obmedzenia ku pozemkom parcelám žalovaných, na ktorých stavby žalobcu
stoja, spočívajúce v práve užívania týchto parciel vo výroku 1. petitu a to spôsobom v prospech každého
vlastníka konkrétnej stavby voči každému vlastníkovi parcely, na ktorej taká stavba stojí, čiže vecné
bremeno sa vzťahuje na veci nie osoby. V druhej časti petitu sa žalobca domáha zriadenia vecného

bremena bez časového obmedzenia práva prechodu a prejazdu, cez tie časti parciel v súčasnosti vo
vlastníctve žalovaných, ktoré sú priľahlé ku parcelám a stavbám žalobcu na nich a ktoré sú podchytené
a zakreslené v citovanom geometrickom pláne číslo 59/2011 vyhotovenom Geodéziou Trebišov zo dňa
29.09.2011, a to v prospech každého vlastníka uvedených stavieb, na príchod, ku ktorým má vecné
bremeno slúžiť. Aj keď je žalobca toho názoru, že má ísť o bezodplatné zriadenie vecného bremena,

ktoré v skutočnosti je veľmi dlho užívané, v takom rozsahu a spôsobom aj predchodcami účastníkov,
náhrada by bola premlčaná pri inom právnom názore súdu, navrhol zistiť hodnotu vecného bremena,
vzhľadom na charakter umiestenie a možnosť iného využívania dotknutých parciel. Navrhol, aby súd po
zrušení napadnutého uznesenia pripustil zmenu žaloby v zmysle petitu opravy.

30. Uznesením pod sp. zn. 1Co/446/2017-113 zo dňa 30.05.2018, Krajský súd v Košiciach zrušil
uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia Krajský
súd uviedol, že keďže súd prvej inštancie nevyužil možnosť rozhodnúť o jeho uznesení formou
autoremedúry, posúdil odvolací súd novú procesnú situáciu, ku ktorej došlo odstránením vád podaniažalobcom do uplynutia lehoty na podanie odvolania a na základe toho dospel k záveru, že toto uznesenie
je potrebné zrušiť. Má totiž za to, že formulácia petitu žaloby v odvolaní respektíve v písomnom
podaní označenom ako oprava podania žalobcu, že tento odstránil vady žaloby a táto je formulovaná

spôsobom, ktorá umožňuje súdu konať a rozhodnúť vo veci samej. Z uvedenej formulácie je totiž zrejmé,
že žalobca sa domáha ako vlastník stavby zriadiť vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka
pozemku, na ktorom uvedená stavba stojí strpieť právo vlastníka stavby na užívanie pozemku a taktiež
ďalšieho vecného bremena spočívajúcej v povinnosti vlastníkov priľahlých pozemkov strpieť právo
vlastníka stavby na prechod respektíve k prejazdu na svojej pozemky za účelom zabezpečenia prístupu

vlastníka k stavbe. Takto uplatnené nároky boli vyšpecifikované tak označením oprávnenej osoby z
vecného bremena, ako aj osôb povinných, ako aj špecifikáciou stavieb, ako aj pozemkov, ku ktorým
má byť zriadené vecné bremeno. Takto naformulovaný petit žaloby umožňuje súdu vecné prejednanie
a rozhodnutie o nároku a to bez ohľadu na to, či v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie o odmietnutí
podania boli alebo neboli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, pokiaľ v čase rozhodovania
odvolacieho súdu o odvolaní voči uzneseniu o odmietnutí je žaloba formulovaná spôsobom, ktorý súdu

umožňuje konať a rozhodnúť vo veci meritórnym rozhodnutím.

31. Podaním doručeným súdu dňa 10.10.2018 sa žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu
vyjadrili k doplnenej žalobe o zriadenie vecného bremena. Vo svojom vyjadrení uviedli, že aj naďalej
trvajú v celom rozsahu na pôvodných vyjadreniach a navrhujú žalobu zamietnuť, pretože nezakladá

sa na pravde, že žalobca nemá inú možnosť zabezpečiť prístup k svojim stavbám, a to iným
spôsobom. Totižto konateľ žalobcu je vlastníkom nehnuteľnosti susediacich s ich nehnuteľnosťami,
ktoré sú napojené priamo na hlavnú cestu, vedúcu popri hospodárskom dvore bývalého PD B.,
a kde priamo z hlavnej cesty je možné zriadiť prístupovú cestu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobcu, a to vytvorením samostatnej vchodovej brány od hlavnej cesty. Takto v podstate riešili prístup

k ich nehnuteľnostiam aj oni. Nezakladá sa na pravde a je len účelovým tvrdením žalobcu, že
vytvorenie samostatného vchodu od hlavnej cesty bolo nákladné, pretože toto by bolo samostatným
a konečným riešením tohto právneho problému, ktorý je predmetom tohto konania. Obmedzenie ich
ako vlastníkov právom prechodu a užívania, ktorého sa žalobca domáha, je pre nich obmedzením a
zásahom do ich vlastníckeho práva. Nesúhlasia s tým, aby bolo vytvorené právo prechodu vo forme

vecného bremena cez ich pozemky, ktoré majú vo svojom vlastníctve, predovšetkým s prihliadnutím k
tomu, že vytvorenie samostatného vchodu od hlavnej cesty je komfortným riešením pre žalobcu bez
toho, aby oni boli obmedzovaní vo svojich vlastníckych právach vecným bremenom. Keďže žalobca
nepreukázal odôvodnenie svojho nároku na zriadenie vecného bremena, majú za to, že doposiaľ
neuniesol dôkazné bremeno. Navrhli zabezpečiť vyjadrenie správneho orgánu, odboru dopravy alebo

dopravného inšpektorátu na názor na zriadenie samostatného prístupu. Takéto samostatné vchody z
hlavnej komunikácie boli vytvorené aj v susedstve okolitých parciel, napríklad samostatný vchod pre
Archív, pre firmu PROKOM v tej istej lokalite v katastrálnom území B. v tesnej blízkosti pozemkov, ktoré
sú predmetom žaloby.

32. Podaním doručeným súdu dňa 09.01.2019 sa vyjadril žalobca k vyjadreniu žalovaných zo
dňa 08.10.2018 a uviedol, že s právnym názorom ani skutkovým tvrdením žalovaných žalobca
nesúhlasí a nepovažuje ich za správne a dôvodné. Žalobca zotrváva na žalobe upresnenej označením
nehnuteľnosti, ktorá spočíva v dvoch spôsoboch riešenia zriadenia vecného bremena súdom. Prvým
spôsobom, ku ktorému sa žalovaní vôbec nevyjadrujú, je zriadenie vecného bremena bez časového

obmedzenia ku pozemkom, parcelám žalovaných, na ktorých stoja časti stavby žalobcu, spočívajúce v
práve užívania týchto parciel pod časťou stavby žalobcu v 1. výroku petitu a to spôsobom v prospech
každého vlastníka konkrétnej stavby voči každému vlastníkovi parcely, na ktorej taká stavba stojí, čiže
vecné bremeno vzťahujúce sa na veci, nie osoby. Nie je vylúčená ani právna argumentácia § 135c ods.
3 OZ, ak vlastník stavby nie je vlastníkom časti pozemku, na ktorých stojí časť stavby žalobcu - sýpka,

súpisné číslo XXXX zapísaná na LV číslo XXXX, kat. úz. B., vecné bremeno zaťažuje každého vlastníka
označených parciel právom ich užívania každým vlastníkom stavby súpisného čísla XXXX. Je nesporné,
že žalovaní odmietli tento vzťah riešiť akýmkoľvek zmluvným spôsobom, či už predajom malých parciel
žalobcovi, vlastníkovi stavby, ktorá svojou časťou leží na týchto parcelkách, či už zámennou zmluvou
s inými pozemkami žalobcu, hoci je nesporné, že žalovaní priamo zastávané pozemky užívať nemôžu.

Práve naopak, žalovaní sa v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. 12C/68/2018
domáhali zaplatenia bezdôvodného obohatenia aj za tieto tri parcely, no po námietke, že žalujú G. H. a
vlastníkomstavbynatýchtoparceláchježalobca,zobraličiastočnežalobuspäťdovýškyzodpovedajúcej
náhrady za užívanie pozemkov pod časťou budovy žalobcu. Ak má byť v tomto prípade zriaďovanévecné bremeno za náhradu, navrhol pripojiť a oboznámiť sa s obsahom spisu 12C/68/2018 a zvlášť v
ňomžalovanýmipredloženýmznaleckýmposudkomznalcaP.D.L.č.152/2018adoplnenieč.235/2018,
v ktorom popri nájomnom vyčísľoval všeobecnú cenu parciel žalovaných č. 2125/2 na sumu 853,37 Eur,

parcelu č. 2125/3 na sumu 1 017,53 Eur a parcelu č. 2125/4 na sumu 664,30 Eur. Tento dôkaz navrhuje
preto, lebo podľa právnej teórie vecné bremeno, ktoré sa týka nehnuteľnosti, sa často oceňuje buď
percentom ceny nehnuteľnosti, alebo sa vychádza z maximalizácie pevnou sumou. Podľa jeho názoru
úplný strop by bola všeobecná hodnota pozemku, za ktorú by malo byť možné si tento pozemok kúpou
zaobstarať. Tieto parcely žalovaní nikdy neužívali ani užívať nemohli, sú pod časťou budovy žalobcu, je

to dôvodom vyriešiť právny vzťah navrhovaným vecným bremenom, z hľadiska dlhodobého riešenia ak
iný navrhovaný spôsob žalovaní odmietajú. Žalovaní sa vyjadrovali len ku druhej časti petitu žaloby, a
to riešenie prístupovej cesty k stavbám žalobcu, hoci žalobca má dojem, že sa skôr vyjadrovali ohľadne
prístupu k stavbám G. H., ktoré nie sú predmetom tohto konania, pretože G. H. nie je účastníkom tohto
konania. Poukázali na výklad ustanovenia paragrafu 151o ods. 3 OZ komentárom a súdnou praxou,
pri zriadení vecného bremena v práve cesty cez priľahlý pozemok v prospech vlastníka stavby, ktorý

nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku rozhodnutím súdu. Uviedli, že za priľahlý pozemok,
potrebný na zriadenie nevyhnutnej cesty, sa považuje nielen pozemok bezprostredne priľahlý k stavbe,
ale všetky pozemky, ktoré sú potrebné na zriadenie nevyhnutnej cesty a cez ktoré má byť prístup
realizovaný. Pod pojmom priľahlý pozemok má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok,
ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii, prípadný k pozemku,

z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Vecné bremeno môže byť zriadené buď k existujúcej
ceste, alebo na náklady žalobcu, alebo jeho pričinením na novej zriadenej prístupovej ceste. Žalobca
dodal, že pred nadobudnutím vlastníckeho práva, či žalobcu alebo žalovaného, sa práve v tomto konaní
označené vecné bremeno k malým častiam parciel v rámci areálu stále nerušene užívali na prístup k
budovám a na spoločnú cestu, vyúsťujúcu v napojení na verejnú komunikáciu, dokonca aj v čase, keď

žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol, s takým stavom v dobrej viere. Pod pojmom prístup k
stavbe nemožno zabezpečiť inak, má zákon na mysli situáciu, keď vlastník nemá zabezpečený prístup
k svojej stavbe z iného z pravidla obligačného zmluvného titulu. Žalovaní odmietajú prístupovú cestu
riešiť zmluvne, žalobca nemá inú vhodnú prístupovú cestu k predmetným budovám. Nie je absolútne
reálne, aby žalobca a G. H., ktorí vlastnia v areáli 16 stavieb, funkčne súvisiacich so spoločným

podnikaním a zároveň odkázanými na dosť frekventovaný vzájomný prístup aj medzi objektmi a majú už
dve prístupové cesty na verejnú komunikáciu, zriaďovanie ešte ďalších prístupových ciest samostatne
k budovám, nie je ani technicky dobre možné. Uviedol, že je to v nesúlade aj s cestným zákonom
na vyúsťovanie na verejnú komunikáciu, no náklady na takéto zriadenie prístupových ciest by boli také
vysoké, že nie je možné ich vynaloženie spravodlivo žiadať od vlastníkov stavieb, zvlášť ak prístupové

cesty zriadené boli a sú. Na druhej strane právo cesty ku stavbám žalobcu je cez tak malý úsek parciel
žalovaných, užívaný len na prejazd, taký krátky, že to žalovaných ako vlastníkov ani neobmedzí, sami
ani neuvádzajú, ako by ich to obmedzovalo, nespôsobí im žiadnu ujmu, na ktorých dokonca nie je
oplotenie, ale brána žalovaných 2 krát. V ostatných častiach ani brána ani plot nie je a nie sú potrebné
absolútnežiadneinvestíciedozriadeniacesty,ktoráakospevnenáplochazriadenábolaaje.Nedôvodná

je účelová obrana žalovaných vo vyjadrení zo dňa 08.10.2018. Hoci žalobca neodporuje proti žalovaným
navrhnutým dôkazom, zotrváva na doterajšom svojom prednese a na upresnení petitu žaloby v súlade
s pokynom odvolacieho súdu.

33. Podaním doručeným súdu dňa 13.03.2019 sa žalovaní vyjadrili prostredníctvom svojho právneho

zástupcuauviedli,žesanestotožňujúsoskutkovýmitvrdeniamižalobcu,nesúhlasiasnimianepovažujú
ich za dôvodné a správne. Žalovaní naďalej trvajú v celom rozsahu na svojich vyjadreniach, ktoré
učinili v tomto konaní a navrhujú zamietnuť žalobu v celom rozsahu pre nepreukázanie odôvodnenosti
nároku žalobcu a neunesenie dôkazného bremena. Tvrdenia žalobcu, že nie je možné zriadiť prístup
od hlavnej cesty k svojim stavbám tak, aby mal priamy prístup k stavbám, ktorých je vlastníkom,

považujú za účelové a nezakladajúce sa na pravde, pretože takýmto spôsobom od hlavnej cesty aj
oni riešili prístup k ich nehnuteľnostiam, a to vytvorením samostatnej brány od hlavnej cesty, taktiež
sa nezakladajú na pravde a je to účelové tvrdenie žalobcu, že vytvorenie samostatného vchodu by
bolo nákladné. V konečnom dôsledku obdobne postupovali vytvorením vchodov od hlavnej komunikácie
aj vlastníci susediacich okolitých parciel, kde sú zriadené samostatné vchody pre firmu Prokom, pre

Archív, pre podnikateľa A. I. - H. B., v tej istej lokalite v tesnej blízkosti pozemkov, ktoré sú predmetom
žaloby. Žalovaní sa domnievajú, že nie sú splnené zákonné nároky a podmienky na zriadenie vecného
bremena, keďže z technického hľadiska je možné, aby žalobca si zabezpečil vchod od hlavnej cesty,
tak ako to urobili oni a ďalší podnikatelia v susedstve, čo bolo v konečnom dôsledku súdom zistenéna mieste samom pri ohliadke dňa 15.05.2013. Sám žalobca v konaní potvrdil, že má prístup k svojim
stavbám, ale ide o dlhšiu trasu, než by ju mohol mať s zriadením práva prechodu cez ich parcely, čo
taktiež svedčí o tom, že žaloba žalobcu je nedôvodná bez preukázania naliehavého právneho záujmu

na zriadení vecného bremena. Aj súčasné správanie sa žalobcu svedčí o tom, že nemá záujem na
konštruktívnom riešení veci, v snahe predchádzať sporom, keďže z fotodokumentácie, ktorú súdu
predkladajú, jednoznačne vyplýva, že žalobca pred vchod do stavieb - opravárenskej dielne, kde majú
oplotený pozemok, postavil poľnohospodárske stroje, v snahe zabrániť im a obmedzovať ich v ich
vlastníctve pri východe z brán opravárenskej dielne, ako stavby, ktorá je oplotená, kde podnikajú. Teda

žalobca zrejme nepotrebuje zriadiť právo prechodu, keď sám poľnohospodárskymi strojmi práve vytvára
prekážky používať ich vchodové brány. Žalovaní predlžili k svojmu vyjadreniu 8 kusov fotografií zo dňa
28.02.2019.

34. Podaním doručeným súdu dňa 10.05.2019 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu žalovaných zo dňa
13.03.2019, kde uviedol, že nesúhlasí s správnym názorom ani skutkovým, nepodloženým tvrdením

žalovaných bez jediného dôkazu majúceho význam k uplatnenému nároku a už vôbec nie k celému
nároku v tomto konaní uplatňovanom. Žalobca zotrváva na žalobe upresnenej označením nehnuteľnosti,
ktorá spočíva v dvoch spôsoboch riešenia zriadenia vecného bremena súdom a z dôvodov už súdu
tvrdených a preukazovaných aj v doterajších vyjadreniach. Nevie cez aký pozemok vo vlastníctve
žalobcu by mala byť zisťovaná možnosť vchodu (tvrdíme vjazdu v nevyhnutnej šírke) a je právne

irelevantné, ako si výjazdy riešili celkom iné subjekty na úplne iných pozemkoch. Navrhovanému
dokazovaniu sa nebráni, avšak toto musí byť s úplne presným zadaním, ku ktorému pozemku vo
vlastníctve žalobcu sa má žiadať vyjadrenie prípadného štátneho orgánu. Nevedno, o akom naliehavom
právnom záujme žalovaní hovoria, ak sami pomenúvajú, že má ísť o žalobu na zriadenie vecného
bremena a nie určovaciu žalobu. Aj keď žalobca dodáva, že prístupy ku svojim parcelám a stavbám,

ktorých sa žalobca domáha, tieto existovali a boli užívané stále od samého začiatku stavieb v areáli
ako účelové komunikácie cesty vystavané ako stavby v minulosti, prípadne aj betónové či asfaltové,
výlučne na ten účel učené. Tieto účelové prístupové cesty nikdy neboli zrušené, ak následne došlo
k čiastočnému prevodu len pozemkov pod cestami, nesprávne nezohľadňujúc tieto komunikácie pri
prevodoch pozemkov a dokonca jednotlivých parciel, ich časti, nachádzajúcich sa pod budovami pri

prevode budov, nie je vylúčené ani určenie práva prechodu v rámci takého areálu po vybudovaných
účelových komunikáciách, ak k ním nikdy nebol zmenený účel. Nevedno, o akých prekážkach žalobcu
žalovaní hovoria, ak tvrdia, že vstup na svoj pozemok majú zriadený cez bránu zo štátnej cesty, ktorú
užívajú. Oplotenie pozemku najmenej v časti, kde stále bol priechod je neoprávnenou drobnou stavbou,
o tom už asi žalovaní nechcú viesť dokazovanie. Odfotenie strojov neprekážajúcich prechodu od vstupu

a nestojacích na parcele žalovaných je pre toto konania právne absolútne irelevantné ku uplatňovanému
nároku.

35. Podaním doručeným súdu dňa 02.09.2019 žalovaní zaslali vyjadrenie a uviedli, že v zmysle podania
Okresného súdu Trebišove mali zabezpečiť ako žalovaný vyjadrenie správnych orgánov Okresného

úradu Trebišov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií a OR PZ Okresného dopravného
inšpektorátu v súvislosti samostatných výjazdov z cesty III/3656 na susednú nehnuteľnosť, teda na
posúdenie predpokladov na zabezpečenie zámeru zriadenia výjazdu z hlavnej cesty. Vzhľadom k tomu
písomne požiadali určené správne organy o vyjadrenie a tieto vyjadrenia predkladajú súdu. Jedná
sa o vyjadrenie Okresného riaditeľstva PZ, Okresného dopravného inšpektorátu zo dňa 21.06.2019

a Okresného úradu Trebišov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 15.07.2019.
V prílohe tohto podania priložili vyjadrenie vo veci určenia vecného bremena zo dňa 15.07.2019 a
vyjadrenie zo dňa 21.06.2019 od Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trebišove.

36. Súd nariadil pojednávanie na deň 13.09.2019. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol,

že trvá na podanej žalobe tak, ako bola upresňovaná. Ide o dva nároky. K prvému nároku sa vyjadrili
žalovaní, k druhému nie. Prvý nárok je určenie vecného bremena k pozemkom pod stavbou žalobcu.
Presne sú tam vymenované parcely a ide o presne tie pozemky, za užívanie ktorých tým platobným
rozkazom bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade AGRO-Da-Ba s.r.o., bola žalovaná
za to, že užíva tie časti pozemkov, keďže ide o pozemky pod stavbou patriacou žalobcovi označenou ako

sýpka. Vyplýva to aj z LV žalobcu číslo XXXX, na ktorých parcelách leží predmetná sýpka. Predmetom
zriadenia vecného bremena sú práve tie parcelky, ktoré vlastnia žalovaní, na ktorých stojí budova sýpky
žalobcu. Žalobca sa pokúšal rôznymi spôsobmi, dokonca aj osobne cez právneho zástupcu to riešiť,
odpredať, zameniť, ale nedošlo k nejakej odpovedi. Práve naopak, za užívanie týchto kúskov podalinávrh a bol vydaný platobný rozkaz. Keďže ide o stavbu, kde k tým častiam vlastník stavby nie je
vlastníkom týchto malých parciel. Žaloba je dôvodná. Pokiaľ nie je určené inak a vlastník stavby nie je
vlastníkom pozemku, na ktorej stavba stojí, týka sa to aj časti, že môže súd riešiť užívacím právom,

a to zriadením vecného bremena, ku tým častiam parciel, na ktorých stavba stojí. Z toho dôvodu vidí
žalobca žalobu za opodstatnenú, aby k týmto parcelkám, ktoré patria žalovanému a sú pod stavbou
žalobcu, súd zriadil vecné bremeno v prospech každého vlastníka tejto stavby. To znamená, že ide o
vecné bremeno, vzťahujúce sa na konkrétnu nehnuteľnosť, že každý vlastník tých parciel pod budovou,
čo teraz vlastní žalobca, je povinný strpieť užívanie týchto parciel každým vlastníkom tejto budovy, ktorá

stojí na týchto parcelách. To je 1. výrok, ku ktorému sa žalovaní nevyjadrili. Pokiaľ ide o 2. výrok, podľa
paragrafu 151o ods. 3 OZ, tu poukázali na to, že je tu snaha o obranu, ale netýka sa práve predmetu
sporu. Ide tu o právo prechodu cez priľahlé pozemky k stavbám žalobcu, ale úplne inde ležiacim, než
sa domáha alebo poukazuje na to, že môže pán H. ako vlastník si prístupovú cestu zriadiť z miestnej
komunikácie. Nejde tu o zriadenie prístupu z miestnej komunikácie, ide o zriadenie prístupu práva
prechodu, ktoré bolo realizované aj miestnymi komunikáciami v rámci areálu tými účelovými. Stále na

užívanie, obhospodarovanie objektov a celého areálu a ide o prechod ku stavbám žalobcu, ako príklad
na hnojisko je potrebný prechod, dostať sa napríklad od maštalí, tak isto je potrebné k maštaliam sa
dostať zo sýpky z prípravy krmív. A toto môže riešiť práve tento prístup, ktorý je oddávna užívaný na tie
účely, lenže nemôže byť, právne nie je ošetrené a nemôže byť užívané bez toho, že by tam bolo zriadené
vecné bremeno, o to ide. Nejde o prechod cez pozemok, momentálne pozemok žalovaného pri bráne,

ani ten druhý prechod, kde riešila pani M.. Ide o celkom iné prechody na druhej strane tohto areálu od
prístupovej cesty. Z toho dôvodu sú prekvapení, prečo k tomu nereagujú žalovaní, ale vyjadrujú sa vždy
k niečomu inému, teda nie k tomu, čo je predmetom konania. Predmetom konania to nie je preto, že
súd nedovolil, alebo nesúhlasil s pristúpením do konania pána H. a to sa týkalo pána H.. Čiže z toho
dôvodu má za to, že je dostatočne aj preukázané, prečo je potreba riešiť zriadenie vecného bremena

práva prechodu na malých úsekoch parciel. Tam je dokonca cesta, ktorá nepatrí žalovaným na tých
malých kúskoch, ale preto je potrebné zriadiť právo prechodu, aby bolo možné obhospodarovanie a
riadne užívanie budov žalobcu v tomto areáli, a to navzájom medzi budovami, nie vstupom do areálu.
Podrobne je to popísané, súd zrejme, pokiaľ mal možnosť zistiť, bol aj na obhliadke, tak on si možno vie
predstaviť, spor bol väčšinou vpravo od vstupu hlavnej brány, toto je vľavo od vstupu od hlavnej brány.

Jedna cesta, jeden prechod je tam. Je to graficky znázornené aj na snímke mapy, o ktoré prechody
ide. A tie prechody sú aj zakreslené v geometrickom pláne, ktorý ma súd z roku 2011. Týka sa to 5
prechodov. Tak, ako boli presne popísané a špecifikované, o ktoré prechody vecného bremena práva
prechoduide.Ztohodôvodumážalobcazato,žejenutnosťzriadeniavecnéhobremenavtomtorozsahu
dostatočne preukázaná. Pokiaľ sa žalovaní bránia, že samostatný vstup do areálu cez pozemok pána

H., tak to nesúvisí s riešením tohto sporu. Keď bude riešiť svoj problém vecných bremien pán H. v
samostatnom konaní, vtedy áno, teraz v súčasnosti nie. Z toho dôvodu majú za to, že je dostatočne
preukázaná aj dôvodnosť tejto žaloby aj v 2. výroku, kde je vecné bremeno s titulom vecného práva, že
každý vlastník tejto parcelky je povinný strpieť právo prechodu každého vlastníka konkrétnej budovy na
priľahlom pozemku, cez ktorý je tento prechod nevyhnutný. Podotkli, že ide o veľmi malé, skoro žiadne

obmedzenie vlastníka pozemku, kde má byť vecné bremeno a dokonca na tomto pozemku je aj cesta,
komunikácia, čiže nejde o žiadne obmedzovanie žalovaného v skutočnosti, pretože aj v súčasnosti ide
len o vyriešenie právneho problému možnosti prístupu.

37. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní súdu uviedol, že pokiaľ ide o 1. žalovaný nárok, v tom

nevidia žiaden problém, aby mal každý prístup ku jednotlivým parcelám vo vlastníctve, napríklad pod
sýpkou. Nenamietajú túto záležitosť. Pokiaľ ide o druhý uplatňovaný nárok, do dnešného dňa sa podľa
nich viedlo konanie o tom, či je možné prejsť cez pozemok ohradený a to parcelu 1649. Keď to nie je
tak, lebo takto celé konanie sa viedlo do dnešného dňa, to treba povedať. Teda z toho dôvodu namietajú
právo prechodu cez parcelu 1649, tam, kde je oplotená. Jeho klientom ide o to, aby tá parcela, ktorá

je ohradená, nebola narušená.

38. Podaním doručeným súdu dňa 03.03.2020 právny zástupca žalobcu oznámil súdu, že napriek
postoju právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní, aj následne, že pokiaľ ide o právo prechodu
pre spoločnosť AGRO-Da-Ba s.r.o., v zadnej časti areálu, ako aj k pozemku pod jeho budovou,

nemajú žalovaní námietok toto vyriešiť mimosúdnou dohodou, ak nebude dohodnutá sporná predná
časť prechodov cez oplotenie žalovaných s fyzickou osobou pánom H.. (Nie je predmetom súdneho
konania, jeho pristúpenie do tohto konania súd nepripustil). No zrazu sa názor žalovaných zmenil, že
nie sú ochotní predmet tohto súdneho konania vyriešiť mimosúdne. A keďže k vyriešeniu predmetnéhosúdneho sporu mimosúdne nedošlo, trvajú, aby súd vo veci konal a rozhodol o žalobe. Zaslali súdu
žalovaným ponúkané mimosúdne riešenie predmetu tohto konania a to zmluvu o zriadení vecného
bremena, kúpnu zmluvu.

39. Podaním doručeným súdu dňa 05.03.2020 právny zástupca žalovaných uviedol, že nedošlo medzi
stranami k mimosúdnemu vyriešeniu sporu. Žalobca im predložil náčrt kúpnej zmluvy ako aj zmluvy
o zriadení vecného bremena, ktoré predložili vo fotokópii. Avšak k uzavretiu týchto zmlúv nedošlo,
pretože žalovaní nesúhlasia s načrtnutým riešením, keďže náčrt zmlúv nerieši podľa ich názoru základný

problém medzi stranami a to je usporiadanie majetkoprávnych nárokov a vzťahov tak, aby došlo k
úplnému vyriešeniu vzájomných nárokov, ale iba rieši čiastkový problém. Z uvedeného dôvodu majú
za to, že celkové vzájomné vzťahy medzi stranami by mohla riešiť zámenní zmluva, ktorou by sa
celkovo riešilo majetkovoprávne usporiadanie strán v konaní, čím by sa predišlo prípadným vzájomným
žalobám.

40. Podaním doručeným súdu dňa 22.02.2023 právny zástupca žalobcu na výzvu súdu uviedol, že
navrhujú, aby súd vo veci určil znalca na špecifikáciu výšky primeranej náhrady.

41. Podaním doručeným súdu dňa 26.05.2023 právny zástupca žalobcu na výzvu súdu týkajúcu
sa špecifikácie úloh pre znalca s určením výšky primeranej náhrady uviedol, že požiadali právneho

zástupcu žalovaných, aby žalovaní predložili návrh zámennej zmluvy prípadne inej zmluvy, kedy by sa
úplne vyriešili mimosúdne vzájomné nároky strán.

42. Podaním doručeným súdu dňa 29.05.2023 právny zástupca žalovaných uviedol, že nemajú
námietky na vykonanie znaleckého dokazovania, avšak nie sú ochotní znášať prípadné trovy

znaleckého dokazovania. Iniciatíva týkajúca sa predloženia návrhu zámennej zmluvy je nepodstatná
aj s prihliadnutím k tomu, že už viackrát obidve strany konania deklarovali neochotu vec riešiť iným
spôsobom a pretože žiadne ďalšie pokusy na riešenie sporu mimosúdnou cestou v tomto štádiu konania
nie sú prípustné.

43. Podaním doručeným súdu dňa 26.06.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že vzhľadom na
stanovisko žalovaných doručujú súdu grafickú prílohu k geometrickému plánu číslo 59/2011 v kat. úz.
B., úradne overený pod číslom G1-253/11. Touto grafickou prílohou vyhotoviteľ geometrického plánu a
tejto grafickej prílohy, GEODÉZIA Trebišov s.r.o., špecifikovala rozsah vecného bremena v m2. Žiadané
vecné bremeno týkajúce sa bodu 2. opraveného predmetu žaloby podaním zo dňa 17.07.2017 sa týka

strpenia práva prechodu v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom číslo 59/2011 a to 5 prechodov:
- z parcely číslo 1650 orná pôda je znázornené dielmi číslo 1 o výmere 100 m2, číslo 3 o výmere 99
m2, číslo 5 o výmere 100 m2; z parcely číslo 2114/14 zastavaná plocha je znázornené dielom číslo
2 o výmere 50 m2; z parcely číslo 2114/13 zastavaná plocha je znázornené dielom číslo 4 o výmere
47 m2; z parcely číslo 2114/13 zastavaná plocha je znázornené dielom číslo 6 o výmere 47 m2; z

parcely číslo 2114/19 zastavaná plocha je znázornené dielom číslom 7 o výmere 85 m2; z parcely číslo
2114/20 zastavaná plocha je znázornené dielom číslom 8 o výmere 62 m2. Na pojednávaní zo dňa
12.09.2019 právny zástupca predložil snímku mapy, na ktorej boli vyznačené ružovou farbou prechody
a uviedol, že je tam 5 prechodov, ale týkajú sa toho, konania len 3 prechody. O tejto oprave a úprave
žaloby podaním zo dňa 17.07.2017 nebolo rozhodnuté súdom. Z uvedeného dôvodu predmetom žaloby

je všetkých 5 prechodov v zmysle geometrického plánu, grafickej prílohy k geometrickému plánu a
nielen k 3 prechodom, tak ako ich právny zástupca vyjadril na pojednávaní. Pokiaľ ide o žiadané vecné
bremeno podľa bodu 1 oprávneného predmetu žaloby podaním zo dňa 17.07.2017, týka sa strpenia
práva užívania pozemkov pod stavbami: sýpka LV číslo XXXX, parcelné číslo 2125/4 o výmere 130 m2,
sýpka LV číslo XXXX, parcelné číslo 2125/2 o výmere 167 m2, sýpka LV číslo XXXX, parcelné číslo

2125/1, sýpka LV číslo XXXX, parcelné číslo 2125/3. Právny zástupca žalobcu poukázal na to, že v
minulosti celý komplex objektov mal iba jeden vlastník a z jeho vlastníctva jednotlivé subjekty nadobúdali
objekty a pozemky do svojho vlastníctva. Žalobca skôr nadobudol objekty do vlastníctva ako žalovaní
a stále využíval tieto prechody ako prístupovú cestu k svojim stavbám. Celý priestor s pozemkami a
objektmi bol uzavretý mimo verejnej komunikácie, ale s prístupom k verejnej komunikácii a v uzavretých

priestoroch bez obmedzenia k jednotlivým objektom. Žalovaní, aj keď sú vlastníci týchto pozemkov,
tieto pozemky v tej časti vôbec neužívajú a nepotrebujú ich k svojmu objektu, ktorý odkúpili. Poukázali
na to, že tieto prechody v rovnakom rozsahu ako on, užívajú aj iné právne subjekty k svojim stavbám
uvedených na jednotlivých listoch vlastníctva, a to D. S. na LV č. XXXX, P. I. T. na LV č. XXXX, I. A. naLV č. XXXX. Pokiaľ ide o ich stavby na pozemku žalovaných, bod 1 oprávneného predmetu žaloby zo
dňa 17.07.2017, tak nedošlo ku kúpe plochy pozemkov tej časti žalovaných pod ich stavbami. Žalovaní
nemôžu objektívne tento pozemok užívať a bolo by vhodné, aby ho odpredali žalobcovi, čo odmietol.

Navrhol vypočuť svedkov, ako aj výsluch strán sporu.

44. Podaním doručeným súdu dňa 31.07.2023 právny zástupca žalovaných súdu uviedol, že do
dnešného dňa bolo neodkladným opatrením uloženým uznesením Okresného súdu Trebišov č.
k. 12C/20/2020 zo dňa 26.09.2020 zriadené vecné bremeno, ktorým ich súd zaviazal zdržať sa

akýchkoľvek úkonov smerujúcich k obmedzeniu prechodu pešo a prejazdu motorových vozidiel,
nákladných vozidiel, poľnohospodárskych strojov žalobcu na pozemku CKN parc. číslo 2114/13
zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. B. a CKN parcelné číslo 2114/35 zapísanom na LV č. XXXX.
Toto neodkladné opatrenie plne rešpektujú v celom jeho rozsahu tak, ako to ukladá toto rozhodnutie
a postupujú v celom rozsahu tak, aby rešpektovali právo prechodu pre žalobcu. Z vyššie uvedeného
dôvodu tak neexistuje zákonný dôvod zriadiť ďalšie vecné bremená respektíve ďalšie práva prechodov

tak, ako to žiada žalobca. Nie sú dané zákonné dôvody na vydanie neodkladného opatrenia žalobcu
v naznačenom smere, pretože nebola osvedčená naliehavosť potreby bezodkladne upraviť pomery
pokiaľ jeho právo rešpektujú a sú toho názoru, že pokiaľ by súd jeho návrhu vyhovel a zriadil ďalších 5
prechodov, tak by došlo k neprimeranému obmedzeniu výkonu ich vlastníckeho práva.

45. Súd nariadil pojednávanie na deň 25.10.2023. Na predmetnom pojednávaní vypočul strany sporu
ako aj navrhovaných svedkov.

46. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol, že v celom rozsahu trvá na žalobe.
Nahliadnutím do spisu zistil, že posledné pojednávanie bolo dňa 13.09.2019 a pred týmto pojednávaním

predošlý právny zástupca žalobcu 17.07.2017 navrhol opravu petitu, ktorý môže hodnotiť ako doplnenie
alebo zmenu žaloby. Na tomto navrhovanom petite zo dňa 17.07.2017 žalobca zotrváva. Podaním zo
dňa 23.06.2023 žalobca ešte špecifikoval žalobu takým spôsobom, že predložil grafickú prílohu ku
geometrickému plánu č. 59/2011, kde sú znázornené na tejto grafickej prílohe diely a výmery týchto
dielov. Toto je predmetom žaloby práva prechodu. Týka sa to bodu 2 petitu, aby sa cez tieto body 1

až 8 tých prechodov je tam 5, aby žalobca mohlo prechádzať ku svojim nehnuteľnostiam, ktoré sú
tam vyšpecifikované v žalobe a v doterajšom konaní. Z týchto dôvodov, ktoré boli prezentované v
doterajšom konaní, tým doplnením alebo zmenou žaloby, čo je predmetom žaloby zo dňa 17.07.2017 a
týmto podaním žalobcu a doplneným podaním už prostredníctvom neho ako právneho zástupcu žalobcu
navrhuje vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Uviedol, že v petite žaloby zo dňa 17.07.2017 je uvedené

strpieť právo prechodu v rozsahu vyznačenom geometrickým plánom, tak áno, je to tých 5 prechodov
a potom tými bodmi 1 až 8, čo doplnili v podaní a tou grafickou prílohou ku geometrickému plánu. Toto
je také doplnenie toho petitu.

47. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní súdu uviedol, že trvá na ich doterajších prednesoch a

vyjadreniach. Má za to, že žaloba žalobcu je absolútne nedôvodná, najmä čo do práva prechodu ďalších
5 miest, označených spomínaným geometrickým plánom.

48.Konateľžalobcuuviedol,ževB.jeodroku2000.Vcelomareálisúvybudovanémiestnekomunikácie,
prechody k jednotlivým stavbám. Nebol žiaden problém prejsť z jednej stavby na druhú. Až potom

žalovaní postavili plot v areáli a rozdelili areál. Ostalo to tak, že jedna časť výroba kŕmnych zmesí
ostala na jednej strane a živočíšna výroba ostala na druhej strane., tak museli pristúpiť k tomu, že
potrebujú prejsť, lebo potrebujú kŕmiť zvieratá. Potrebujú doniesť do skladov produkty, ktoré pestujú na
vyše 150 hektároch, takže stále tam bolo bránenie a preto sa obrátili na okresný úrad a boli všelijaké
spory. 23 rokov je veľmi dlhá doba. Bolo to veľa času a veľa zbytočných nervov. Treba rozhodnúť, lebo

tam sú miestne komunikácie, areál je veľký, vybudovaný, vyasfaltovaný. Takže postaviť v areáli plot a
povedať, že vás tu nepustíme, tak to je trochu necharakterné. Na otázku, či niekedy v minulosti došlo k
nejakým sporom ohľadom užívania celého areálu medzi subjektmi, ktoré tam existovali, konateľ žalobcu
uviedol, že problém bol s bránou a s ďalšími vecami a boli tam ohľadom toho ďalšie spory. Žalovaná mu
vyvrátila sklad - PHM, a urobila si tam prístupovú cestu a stavali mu krížom cez cestu autá, aby nemohol

chodiť do areálu. Toto všetko je zdokumentované. Na otázku, že keď žalovaní nadobudli vlastníctvo
k nehnuteľnostiam, či bol nejaký spor v tom čase ohľadne toho užívania, ako sa začalo to užívať po
nadobudnutí, keď oni prišli do areálu, konateľ žalobcu uviedol, že pozná týchto ľudí, sú to kvázi jeho
kamaráti. Keď oni chceli kúpiť ten areál, tak im požičiaval peniaze na kúpu toho a potom trebalo mupeniaze vrátiť a ešte bol aj ručiteľ v Gottwaldove na pôžičku, aby mu mohli vrátiť jeho peniaze, tak z jeho
strany bol asi taký prístup, že jemu to nevadilo. On nepostavil tento areál ani plot, ani nikomu nebránil,
lebo každý, kto tam má nehnuteľnosť, nie je len sám, sú tu aj ďalší svedkovia, tak musí sa tam dostať.

Lebo preto to kúpili, tú nehnuteľnosť a je tam miestna komunikácia, že by prišli a mohli si zobrať čo
treba, skrátka, aby to mohli užívať. Na otázku, kedy nastal prvý krát problém s užívaním tohto areálu
zo strany žalovaných, ako aj zo strany žalobcu, po tom, čo nadobudli tam nehnuteľnosti a pozemky,
konateľ žalobcu uviedol, že od roku 2005 alebo 2006. Vtedy sa žalovaní rozhodli, že postavia v areáli
plot a rozdelia areál. Nevie, aký mali dôvod, lebo ten plot tam neslúži k ničomu, len robí prekážku, lebo

všade sú cesty a plot je tam postavený. Namietal to, že je to stavba, ktorá prakticky robí len problémy
a najlepšie by bolo, aby sa súd oboznámil s tým, aký je skutkový stav, lebo ťažko je tu vysvetľovať ako
to je. Na tvári miesta by sa dalo presne ukázať. Areál je veľký, 6,5 hektárový, vybudovaný s asfaltovými
cestami. Nebol tam žiaden problém, až po postavení tohto plotu a žalobca sa potreboval dostať, lebo
na jednej strane ostala výroba kŕmnych zmesí a na druhej strane živočíšna výroba a sklady, tak preto
to riešil tak, že by mohol v tom areáli fungovať. Ešte tam bol aj pán M., ktorý pred dvoma alebo troma

rokmi tie sklady predal, takže on má tieto jeho sklady, ktoré užíval vtedy on. Podotkol, že žalovaní majú
dielňu, vlastníkom pozemkov pod tou dielňou je on. Nechápe, že sa nedá sadnúť a povedať si, ako
chceme existovať, fungovať. On je ochotný pristúpiť k tomu, ale potrebuje to riešiť. On nepotrebuje spory.
Na otázku, či je možné predmetný spor vyriešiť aj mimosúdne, respektíve zámennou zmluvou o týchto
nehnuteľnostiach, že by sa zmenili niektoré parcely tak, kde on je výlučným vlastníkom pod stavbami

žalovaných a kde oni sú výlučnými vlastníkmi pod jeho stavbami, konateľ žalobcu uviedol, že všetko je
o ochote, či chce alebo nechce, ale z druhej strany bola odpoveď asi taká, že žalovaná povedala, že
len cez jej mŕtvolu sa tadiaľto bude chodiť. Na otázku, či je ochotný pripraviť zámennú zmluvu, konateľ
žalobcu uviedol, že treba predložiť nejaké podmienky. Ešte predchádzajúcemu právnemu zástupcovi
navrhoval, že by to nechali, že by cesty pripravili jemu a nikomu by nebránili, aby sa mohol k svojim

nehnuteľnostiam dostať. Ale taká odpoveď bola, že to neexistuje. Boli pripravené zmluvy, mali žalovaní
navrhnúť, že takúto chcú sumu, no nikto nič nepovedal, neriešil a odmietli to. On všetko naštudoval a
opätovne napísal JUDr. Hajduovi, že je ochotný všetko dať do poriadku, aby si na to spolu sadli, ale pán
doktor mu odpísal, že nie. On považuje tento spor za absolútne zbytočný.

49. Žalovaná v 2. rade uviedla, že pán H. zavádzal, nehovoril čistú pravdu. Bol vypísaný konkurz na
družstvo v Sečovciach, lenže keď nebol nejaký záujemca, tak automaticky A. A. mohol predávať majetok
po častiach a nie v celosti. A keďže sa to predávalo po častiach, myslí, že pán A. si skôr kúpil, potom
pán S. si kúpil oblúkovú halu, no a jej manžel chcel byť v Sečovciach, chcel sa osamostatniť a bola im
ponúknutá tá stavba, ktorá bola rozbrakovaná, v zlom stave, mala názov diagnosticko - opravárenská

dielňa, tak sa rozhodli, že tú dielňu kúpia na ich podnikateľské účely na opravu nákladných motorových
vozidiel. Myslí, že akt sa vykonal 11.04.2001, nepamätá sa, že by pán H. v roku 2000 kúpil tam nejaké
stavby. On kupoval stavby po nich, keď si dobre pamätá, lebo chodil k ním za manželom, boli kamaráti
veď sú z jednej dediny. Lenže potrebovali založiť 1 000 000,00 Sk na tú dobu v roku 2001, to bola
veľká suma. Keďže boli kamaráti s pánom H. a potrebovali ručiteľa, tak išli do Českej republiky a

tam cez Investment premier, bola to skupina finančná, zobrali úver. Ale bola to smiešna suma, bolo
im poskytnutých 150 tisíc slovenských korún na ich peniaze a zvyšok vykryli zo svojich. Automaticky
veci sa pozapisovali na LV. V kúpnej zmluve A. A. im v tom čase, keď to kupovali, nemohol odčleniť tie
spevnené plochy, ktoré sa nachádzajú v areáli družstva, všetky spevnené plochy, vlastníckym vzťahom
to nebolo vysporiadané, tak aj za to vyplatili, nielen za dielňu, ale aj za celé spevnené plochy, ktoré sa

tam nachádzajú v tom areáli. Začalo sa im dariť, podnikali zapájali sa aj do súťaží, kde robili zákazky pre
armádu, pre vodárne, elektrárne, plynárne a iné. V tom čase ešte tak ten systém podnikania nebol veľmi
rozbehnutý, tak mali jednu z podmienok, dostať izocertifikát na ich podnikanie, že sú hodnoverný partner
k iným organizáciám, či to boli štátne alebo napojené na zahraničie. A keď sa vytváral izocertifikát,
tak sa prehodnocovala ich firma. Museli mať jednu z podmienok, aby splnili podmienky kvalifikácie a

to mať majetkovo právne vysporiadanie, lebo družstvá nemali vysporiadané vlastnícke vzťahy. Tak sa
pristúpilo ku kúpe pozemkov. Automaticky, keď začali hľadať v mapách, zistili, že parcela číslo 1649
sa nachádza na ich pozemku, číslo XXXX je na ich pozemku, tak sa rozhodli, že oslovia vlastníkov a
začali tam robiť výkup, jednalo sa o ornú pôdu, ktorá bola v celosti, nebola ešte oddelená, zastávané
plochy, tým pádom to dali aj zamerať geometrickým plánom alebo vytyčovacím plánom. A keďže sa robil

vytyčovací plán, tak pán J. im ho začal robiť, nevie akým spôsobom sa mohli posunúť hranice pozemku.
Vtedy sa k tomu nevracali, nechali to tak, ako to bolo. Začali sa oslovovať aj ďalší vlastníci, ktorí mali
napríklad parcely. Ešte aj parcela číslo 1551 bola pod ich budovou, bol to doktor G. zo Sobraniec. G.
G. prišiel k ním a automaticky povedal, že je ochotný kúpiť ten pozemok, lenže za vysokú cenu. V tomčase bola vysoká pre neho 250 tisíc slovenských korún až 300 tisíc slovenských korún, čo bolo tiež
pre nich nemysliteľné, lebo keď vrážate a peniaze použijete na podnikateľské účely a v tom ešte cena
pozemkov v B. nemala takú váhu, ako pán doktor chcel, lebo on mal deti a chcel svojim deťom niečo

dať. Takže automaticky povedali pánovi G., že zvážia, ale že do tej kúpy nejdú a medzi tým pán H.
s pánom doktorom G. dojednal a parcelu 1651 kúpil. Nevie za, akým účelom alebo k čomu mu bola,
keď pán H. tam nemá žiadne budovy a ani žiadne veci tam nerobí. Nebol žiaden spor ešte do roku
2006. Keď izocertifikát obhájili, jedna z podmienok bola, že museli mať aj oplotenie, lebo automaticky,
keď idete k rámcovým zmluvám pre firmy, žiadajú si, že by ich majetok, ktorý im zverili do opravy, bol

chránený, a keďže areál bol otvorený, nebolo nič chránené, tak automaticky sa začali tam odlámávať
spätné zrkadlá, rozbíjali sa smerovky, poškodzovali sa autá. Požiadali mestský úrad, ohlásili drobnú
stavbu a začalo sa s výkopovými prácami na ich pozemku, kde bolo aj geometrickým plánom všetko
podložené. Pán H. sa cítil, že je pánom toho areálu celého, tak začal automaticky útočiť a začala vojna.
Jej manžel ešte potom postavil aj brány, no on nepočítal s tým, že to až do takého rozsahu dospeje.
No a keďže tie brány boli pripevnené, počítal s tým, nie v zlom úmysle, že keď treba, tak prejde, ale

keďže už prišla aj armáda, sťahovalo sa išli na misie do Kosova, trebalo nakladať, tie autá boli u nich,
no a pán H., že on o ničom nevedel, že čo sa vlastne na ich pozemku bude robiť, automaticky zamedzil
hlavnú bránu, hlavný vstup. Nastal spor, začala sa volať polícia, armáda zase potrebovala nakladať veci
na vagóny, že by išiel celý transport preč a nedalo sa vyjsť. Potom sa to nejako uvoľnilo, aj to sa volala
polícia, no a takým spôsobom sa to začalo. Pán H. im pred bránu poukladal pluhy na každú jednu časť

a začal im zamedzovať vstupu na ich pozemok. A zase, to je parcela číslo 1647, tam pani H. mala
časť pozemku, lebo je to v podielovom spoluvlastníctve a keďže ponúkala na odpredaj parcelu, lebo
povedala, že je zbytočné brať niečo za podiel z družstva alebo tak, že radšej by chcela finančnú náhradu.
Nemal to kto od nej odkúpiť, tak oslovila ich. Zase nastal spor. Zistila, že keď začali vysporiadavať veci,
automaticky oslovila ostatných spoluvlastníkov, ale aj pani H. požiadala, že chce odpredať čas svojej

parcely, že či majú záujem odkúpiť. Dostala ohlásené, že nikto nemá zo spoluvlastníkov záujem, tak
pristúpili k aktu kúpnej zmluvy a odkúpili od nej podiel, lebo majú taký úzky dvor, že sa nedá keď je
tam viac nákladných aut otočiť, nedá sa ani vycúvať a je tam ťažký pohyb. Brány boli zamedzené a
keby chceli aj tie pluhy alebo stĺpy vyťahovať, nastal by ďalší problém. Tak to nechali tak a boli si nútení
zriadiť vlastný vstup do areálu. Keďže mali tú parcelu 1649, tak požiadali architekta, aby im nakreslil

plán, zabezpečili sa materiály, dopravné značenia, aby sa mohla realizovať vstupná brána na pozemok,
aby už nemali problém s tým, že im niekto niečo zamedzuje a aby sa nedostali do časovej tiesne a
nevystupovali zle pred svojimi klientmi. Pán H. bol nespokojný, že oni už niečo majú, tak zase na nich
vymyslel inú habaďúru, že nemajú pitnú vodu a že ich ľudia nemajú tam vodu, lebo vtedy to už bolo zo
zákona dané, že má byť zabezpečená pitná voda v rámci bezpečnosti pri práci. Došla hygiena, zobrali

vzorky a automaticky dostali od doktorky H. list, aby zastavili činnosť. Boli teda sami nútení vybudovať si
vodovod. A zase projekty naháňanie cez životné prostredie, požiadať, veci sa udiali automaticky, dostali
aj stavebné povolenie na zriadenie vodovodnej prípojky do ich areálu, tak si zriadili aj vodu. V tej časti,
kde pán H. si chce zriadiť vecné bremeno práva prechodu, nevie si predstaviť, že keď ich zamestnanci
tam auta parkujú, lebo sú tam parkovacie plochy pre zamestnancov a zamestnávajú ich dosť, tak nevie

si predstaviť, že kde by mali parkovať ich autá, keby tam pán H. chcel prechádzať. Tým, že on toto, čo
si on vymyslel, že chce automaticky ich obmedzuje v ich majetkových právach. Podnikajú od roku 1998,
ale kúpili tú stavbu v roku 2001, takže to je už nejaká doba. Nemajú záujem pána H. sledovať, či sa mu
darí alebo nedarí, majú svoju robotu, človek je zaneprázdnený aj s účtovníctvom, stále musí mať veci vo
firme v poriadku. V roku 2006 staré družstvo zaniklo, lebo bolo priamym odpredajom a vytvorilo sa nové

družstvo. Ešte tam bol predsedom pán I., že to nové družstvo ešte bude prosperovať, lenže za krátky
čas aj toto skončilo, išlo to na dražbu. Bola vyvolená dražba 21.11.2006. Na dražbe bol pán H., bola tam
aj pani M. a ešte niekto iný a vydražila to pani M.. Pamätá si keď prišiel pán H., jej otázka na neho bola,
že kto dražil, takže pani M. v roku 2001. Tak keď dražila pani M., tak to družstvo je jej a nie pána H. a
keďže prešla lehota 5 rokov od vydržania, automaticky, ako sa dohodli, tak prepísali M. určité stavby na

pána H., lebo takisto nejaké obchody medzi sebou urobili. Vtedy začala vojna, lebo pán H. už bol na
veľa, že má celé družstvo, ale celé družstvo mohol mať, nech ho má, nech si ho vysporiada, len nech
dá iným žiť. Nebude zasahovať do iných vecí, lebo slušnosť káže, že keď ja chcem prejsť, nikto nikomu
by nebránil, len poviem, že prechádzam, ale nie za takú cenu, že ja prejdem, ja môžem všetko. Každý
slušný človek musí rešpektovať určité pravidla aj iného človeka, nie len to, čo on si zmyslí. V roku 2019

alebo 2020 už M. predali tie sýpky, čo mali na sklad obilia. Ona nesleduje, či to M. predali, nepredali,
brána tam bola zriadená, kľuč od brány M. mali. Takže keď zrno viezli do sýpky, tak si otvorili, išli preč,
tak zatvorili, a vec bola vybavená. No lenže sa dohodli, že tie sýpky pán H. kúpil, M. mu dal kľúč od
kladky a pán H. ako provokatér prišiel, otvoril a to je všetko moje a ja zase budem prechádzať na vašuparcelu a mám už budovy od M.. No lenže jej manžel je prchký, aj druhý je prchký, keď toto zbadal, že čo
sa vlastne deje, zobral kladku, zatvoril, položil tam auto, na to dcéra pána H. manžela odfotila, že jej tam
položil auto na náš pozemok. Automaticky sa začalo robiť predbežné opatrenie. Keďže prišlo predbežné

opatrenie, zase sa narobila kopa problémov, ktoré sa už aj tak riešia. Povedala, že treba bránu otvoriť,
aby bola otvorená, a pán H. mohol voľne prechádzať. Zase tam chcel ďalší prechod cez ich parcelu, že
by mohol mať, kde chce zriadiť vecné bremeno. Povedala manželovi, aby sa neopovážil zatvárať, nech
sa nedá pánom H. vyprovokovať, pretože to nevedie k dobrému. Tým pádom je brána otvorená, pán H.
môže chodiť. Ale predtým, keď mu pán M., nepredal tie sklady, pán H. chodil ešte okolo tých skladov. Je

tam veľká asfaltová plocha, že mal kadiaľ chodiť, lenže vyšiel s tým, že áno, ja toto teraz vlastním, tak
keď M. chodil, tak budem chodiť aj ja. Nech chodí, brániť mu nebude, ale slušný človek za sebou bránu
zatvorí, lebo oni tam majú drahé nákladné autá a brána je otvorená. Tak prečo by mali doplácať na to,
že im niekto bude škodiť. Nehovorí, že tam nie je kamerový systém, ale prečo by mal kamerový systém
chrániť ju, keď chráni majetok pána H.. Na otázku, či podľa geometrického plánu s tými bodmi 1 až 8, kde
je tých 5 prechodov, či všetky tieto prechody pán žalobca užíva alebo nie, žalovaná v 2. rade uviedla, že

neužíval ich pán žalobca, bolo to ich, lebo od začiatku tam boli ich autá, ich ľudia chodili na tých autách.
A ešte zo začiatku, kým nebol spor, tak tam , kde sú spevnené plochy, väčšinou autá tam stáli. Ale keď
sa už začalo konať, súdne jednať a on podával zábrany pred plot, automaticky chlapi začali ich dávať už
na druhú parcelu, kde je na začiatku, potom ďalší prechod, tu je na zriadenie vecného bremena a ďalší
prechod tretí je. Ešte tak ako pán H. chodil, je dostatočne veľký priestor na to, že by mal prístup k svojim

nehnuteľnostiam. A toto, čo tu je vyznačené, to je čisto len znemožnenie, lebo keď tam ich autá nebudú
stať, že nemajú kde pracovníci zaparkovať, tu hneď na začiatku parcely 2114/12 na začiatku od hornej
cesty. Na otázku, kto skôr kúpil nehnuteľnosti na družstve, či žalobca alebo ona s manželom, žalovaná
v 2. rade uviedla, že ona nesleduje pána H., kedy kúpil, lebo oni kúpili toto, ktoré ešte nebolo predané.
Pán H. mohol kúpiť spevnené plochy, prečo mu pán A. nepredal spevnené plochy, keď sa teraz tak vo

veľkom k tomu hlási. Dostali za úlohu, lebo chcel zlikvidovať, ukončiť odpredaj starého družstva, tak im
dali tú poslednú vec, ktorá ostala, čo ostali plecháče. Toto sa zobralo a sa zakúpili celé spevnené plochy
v celom areáli. Na kúpnej zmluve majú uvedené aj číslo nejakej karty, kde to bolo zapísané. Lenže, keď
išla na krajský súd hľadať tie karty, kde ich uložil pán A., tak už sa k tomu nedostala. Na otázku, či majú
v zmluve to napísané, žalovaná v 2. rade uviedla, že áno, je to tam napísané. Na otázku, či v celom

areáli sú tie spevnené plochy, alebo len okolo budovy, žalovaná uviedla, že v celom areáli. Na otázku,
či prechody, ktoré sú vyznačené v geometrickom pláne, pán H. využíval, žalovaná v 2. rade uviedla,
nevyužíval ich, pretože keď sa postavili automaticky oplotenia a pán H. ešte vtedy nemohol využívať. H.
pred oplotením ešte nemal budovu od M. odkúpenú, až teraz kúpil. A keď chodil, tak chodil dookola. To
by sa musela rozpamätať, že kedy predali mu tú časť administratívnej budovy, kde bol pán H.. Pán M.

len raz za čas, keď bol zber úrody, tak prišiel a potreboval dať do sýpky, lebo nemal kde uskladniť, tak
si otvoril bránu, dal zrno do sýpky a vrátil to naspäť. Neužíval to denno - denne, len v čase žatvy, alebo
keď potreboval, prišli mu kamióny, automaticky prišiel, naložil a zatvoril bránu. Ona na svojom pozemku
vyčlení nejaký priestor pre niekoho a teraz ona bude mať obmedzené svoje vlastnícke práva, nebude
môcť podnikať, pretože jej ľudia nemajú kde zaparkovať ich auta. K ním nebude môcť prísť klient. Keď

si on na priestor, ktorý si vyznačil, postaví traktor pluh a bude na to mať aj papier, že to má zo súdu
všetko dovolené. Veď keď bude mať právo prechodu, tak si automaticky môže robiť, čo chce. Idú ich
obmedzovať v ich podnikateľskej činnosti a v obmedzovaní ich vlastníckych vzťahov. Pán H. má svoju
parcelu a keď tak potrebuje sa dostať svojim nehnuteľnostiam, nemá problém ten istý spôsob využiť, ako
aj oni využili, keď si zriaďovali vlastný vchod do areálu. Je tam x vstupných brán, nie len tá jedna hlavná.

Nižšie je zase archív, ktorý sa zriaďoval. Nielen, že nedá sa zriadiť, len treba chcieť. Treba za tým chodiť
a povybavovať si veci. Na otázku, či tam majú parkovisko pre svojich zamestnancov a predtým, ako sa
zradilo to parkovisko pre zamestnancov, pán H. po akom priestore chodil, žalovaná v 2. rade uviedla,
že nechodil. Možno, že prešiel peši, ale mechanizmami, na čo by tam išiel. Na otázku, aby objasnila
skutkový stav, aký bol v minulosti, žalovaná v 2. rade uviedla, že vysvetlila, keď skončilo aj to nové

družstvo, že mu pán H. predal tú administratívnu budovu. Ona nevie, kde mal predtým administratívnu
budovu, lebo tam bola pani R. a pán H., a keď chodil, tak väčšinou ošipárne mal na ľavej strane. Keď
potom si zriadil sýpku, normálne prechádzal zozadu. Nechodil cez ich prvé časti.

50. K vyjadreniu v žalovanej 2. rade sa vyjadril konateľ žalobcu a uviedol, že pýtal sa pána doktora A., či

treba spevnené plochy B.. A doktor A. mu povedal, že pani B. za ním prišla, či nevie dopísať do kúpnej
zmluvy. A on ju upozornil, že pani B., to sú nevysporiadané pozemky, to bude problém, lebo keď niekto
kúpi a vám povie, že dajte preč, tak budete mať problém. Nie, pani B. chcela, doktor A. jej to do zmluvy
dopísal a to bola navyšovaná cena, nie to bola cena za tú stavbu, za ktorú kúpil ju, ale chceli si daťdopísať do kúpnej zmluvy, že kupujú všetky plochy v 60 hektárovom areáli. Na čo kupovali plochy, keď
nemali stavby? Dvadsať stavieb je jeho a všetky stavby sú teraz ich, tak teraz on sa bude pýtať pani
B., že či prejdem po ich spevnenej ploche k jeho priestorom. Chceli si ohradiť toto, čo hovorí, to je ale

polopravda, lebo ešte do dnešného dňa, preto hovorí, že treba prísť na miesto presne naznačené, že
ako malo byť ohradené, ohradilo sa celkom ináč, len preto, že by sa urobila schválnosť, že H. bude
obchádzať a nebude obchádzať len so M., ale bude obchádzať dookola, lebo je to 800 metrov, 800
metrov každý deň, 10 alebo 20 rokov. Za 23 rokov má to permanentne, preto chce vecné bremeno, aby
tam mohol prísť. Bežne tam chodil. Prešiel a po 50 metroch bol pri kancelárii, kde parkuje autom a aj

jeho zamestnanci. Dnes je to ohradené, zastavené, lebo si urobili plot, ktorý nemá nejakú oporu. Čo
to je za plot? Z jednej strany je ohradené a z druhej strany je prázdne. To je ohradený areál. Tak keď
hradím areál, tak si ho ohradím celý. A podotkol, že tento areál je 6 hektárový, je celý ohradený a on
má štyroch služobných psov, ku ktorým treba chodiť a je tam 13 kamier, takže všetko je chránené. Nič
nezmizol nikomu za celé roky, lebo H. na to dáva pozor.

51. Žalovaná v 2. rade k vyjadreniu konateľa žalobcu uviedla, že je to len obštrukcia, nie je to pravda,
pretože oni s doktorom A. mali zmluvu pripravenú, hotovú a ešte na tej kúpnej zmluve ona ani vedená
nebola, lebo tam bol vedený len manžel. Lebo keď sa ich pýtal, či chce alebo nechce tam byť uvedená,
tak povedala, že nemusí byť, lebo sú v bezpodielovom spoluvlastníctve. Aj keď sa u nich nejaké veci
začali diať, tak automaticky povedala, že nebude to na manžela, ale automaticky ten podiel musí byť

prepísaný aj na ňu, aby sa stala vlastníčkou. Takže pán H. si vymýšľa, do zmluvy si ona nemohla vybrať,
doktor A., keby pristupoval k tej kúpnej zmluve seriózne, tak im dá aj tie doklady, ktoré dal do archívu,
či už ich mal alebo nemal. Hneď na to išla hľadať veci, aby sa dali do poriadku a tam bolo napísané tie
spojené plochy v celosti. Škoda, že nemá zo sebou tú kúpnu zmluvu a nie je tak pripravená. Ona nikdy
neskúmala, ani na družstve v B. nebola, že ako vyzeralo družstvo, až ako tú budovu kúpili, tak raz prešla

až na koniec. Ona ide len do svojej budovy a odchádza preč, lebo ekonomiku majú rozšírenú tak, že
človek nemá čas sledovať, kedy sa čo kde šuchne, ale keď ma niekto záujem, zavádzať nech zavádza,
ona hovorila postup, aký ovláda a pravdu. Povedala presne, ako sa veci diali.

52. Konateľ žalobcu k vyjadreniu žalovanej v 2. rade uviedol, že to, čo hovorila žalovaná ohľadom pána

doktora, že chceli kúpiť ten pozemok, tak on toho doktora nepoznal. Ten doktor ho oslovil a hovoril, že
bol za ním pán B. alebo pani B., ale že by chceli predať všetky pozemky, ktoré má v B., lebo on je v
Sobranciach, že keby chcel on kúpiť všetky, tak všetky mu predá. On povedal, že od neho kúpi všetky
pozemky, tak od neho kúpil všetky pozemky, ktoré mal v kat. úz. B.. Zaplatil mu a tak sa stal vlastníkom.
A čo sa týka toho kúsku pozemku, čo tam majú oni, on poslal ľudí aby išli k pánovi B., že nech pán B.

kúpi aspoň 1m2, lebo kým osloví tých ľudí bez 1m2. Od neho ľudí z kancelárie poslal k B., aby si kúpili
tie dva úzke pozemky, lebo keby ich neposlal, alebo ich kúpil, nemali by vôbec nič.

53.Naotázku,čijenejakéobmedzenievprístupekstavbámžalobcuzostranyžalovaných,žalovanáv2.
radeuviedla,žezichstranyniesúžiadneobmedzenia.Naotázku,koľkobránjeodverejnejkomunikácie,

konateľ žalobcu uviedol, že štyri. Avšak na toto on nepristúpi, sú tam stromy, je tam elektrické vedenie,
je tam plyn, je tam voda. Pani B. mu povedala, že tadiaľ nie, cez jej vodu nie, lebo oni majú urobenú
chráničku. Keby robil prístupovú cestu, tak musí urobiť všetko nanovo, inžinierske siete a podobne.
Žalovaná v 2. rade uviedla, že keď pán H. už niečo kúpil a mal, tak boli napojení na vodný zdroj. Pán
H. im ten zdroj zasypal tak, že im zamedzil vodu a nemohli brať vodu a nechceli sa naťahovať. Potom

z tej opačnej severnej strany pán H. roztiahol pluhy, lebo vstup do areálu z jednej časti a vychádzalo
sa z druhej časti a keďže on vlastnil pozemok 1651, tak zamedzil pluhmi, aby nemohli prechádzať cez
jeho pozemok. Takže oni z tej opačnej severnej strany dvere zatvorili, zateplili a viac sa nevyužívali a
nešli už ani na pozemok 1651, čo vlastní pán H., aby zbytočne nerobili prieky. Pán H. položil tie pluhy
na pozemok, ktorý je správe z SPF, to nie je jeho, rozťahal tam pluhy, a teraz on tvrdí, že je všetko v

poriadku, že on by dovolil tamadiaľ chodiť, len nech oni pristúpia na niečo. Ale ako teraz, on keď chce
chodiť, tak potom uprace toto, čo im zamedzuje už toľké roky. Keby videli, že sa správa slušne, tak by
nedošlo k tomuto sporu, ale keď začal vojnu už predtým a zasypal tú studňu, bola tam ponorka, ostala v
studni, ona vie, kto ju zobral. Keď chce žiť normálne, dalo sa dohodnúť, že môžu prechádzať aj na jeho
parcelu 1651 a využívať ju z nákladnými autami, ktoré vychádzajú z opravy.

54. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k prednesu žalovanej v 2. rade a uviedol, že žalobcu nemožno
nútiť, aby si urobil na vlastné náklady novú prístupovú cestu. Prístupové cesty prechody boli v minulosti
dané, tieto boli využívané a boli zamedzené zo strany žalovaných. Vecné bremeno je zmysluplné v tom,že obmedzujú vlastníka, aj keď je vlastník zapísaný na LV, má neobmedzenú moc nad pozemkami, ale
ak vecné bremeno alebo právo prechodu sa využívalo, nemôže teraz zabrániť po určitom čase. Musí
sa rešpektovať ten predchádzajúci stav, ktorý bol a nedá sa tak, že novou cestou sa zriadi vstup. Novú

cestu môže zriadiť s vysokými nákladmi, prečo by ju mal žalobca zriaďovať, keď mal právo prechodu,
tých 5 prechodov využíval, odkúpil od pána M., aj pán M. to využíval, teda aj jeho právny predchodca.
Bolo to tak dohodnuté, zaužívané. Poprel, že by B. to kúpili celé. Aj teraz nie sú vysporiadané pozemky
pod sýpkou, je tam neznámy vlastník, teda nie sú vysporiadané tie právne vzťahy.

55. Svedok D. S. uviedol, že on má na tom pozemku jednu halu a on toho tak veľa až nevidí. Jeho otec,
ktorý je už nebohý s tým robil a on sa do tých parciel ani nepozeral. Stále sa chodilo tou prístupovou
cestou, lebo ešte nebola tá zasúvacia, bola klasická brána. Je tam plot, po celej dĺžke by mal byť plot. Za
plotom je nejaká administratívna budova, kde má žalobca kancelárie. Teraz žalobca obchádza všetko.
Tento plot postavili B.. Na otázku, aby sa vyjadril, či žalobca alebo jeho otec, alebo pán A., alebo pán T.
chodili, a kadiaľ cez tento areál, svedok uviedol, že ako je tá brána. Tak sa stále chodilo rovno každý ku

svojim nehnuteľnostiam. Všetci tam tak chodili. Na otázku, či žalobca nevyužíval niekedy aj iné prechody
vtomtoareáli,svedokuviedol,žechodil,pokiaľtamnebolpostavenýplot.Naotázku,čisapamätá,kadiaľ
chodil pán M., svedok uviedol, že cez hlavnú bránu. Na otázku, ako chodil pán H. k administratívnej
budove, svedok uviedol, že autom. Na otázku, či používal aj nejaké iné stroje, alebo chodil len peši
alebo autom, svedok uviedol, že s kombajnami, strojmi, chodil tam tankovať, autom aj peši. Na otázku,

odkedy tam nechodí, svedok uviedol, odkedy tam stojí ten plot. Na otázku, prečo už tamadiaľ nechodí,
svedok uviedol, lebo sa asi nevedia dohodnúť. Na otázku, odkiaľ vie, že sa nevedia dohodnúť, svedok
uviedol, že z počutia. Je to zlé, že tam stojí ten plot a príčinou toho je, že sa kazia medziľudské vzťahy.
Na otázku, či má tam zamedzený prístup žalobca, svedok uviedol, že teraz tam nechodí.

56. Svedok I. A. na otázku, aby uviedol, ako sa od roku 2005 prechádzalo jednotlivými subjektmi po tej
spevnenej ploche celého areálu a kto je vlastníkom toho všetkého, svedok uviedol, že chodili cez hlavnú
bránu v roku 2005. Bol potom preč dva roky a v tom období nevie. Ale potom sa chodilo cez zelenú
bránu. Na otázku, ktorá vrchná to je, svedok uviedol, že je to od Trebišova prvá brána. Na otázku,
či druhá je potom žalobcova, svedok uviedol áno. Na otázku, keď chodil cez prvú bránu, prečo teraz

nechodí cez prvú bránu, svedok uviedol, lebo chodia cez hlavnú bránu. On tam urobil bránu a dal tam
ovládanie. Na otázku, prečo nechodia cez prvú bránu, keď predtým chodili cez prvú bránu od Trebišova,
svedok uviedol, lebo nemajú kľúče a chodia všetci cez hlavnú bránu. Na otázku, či cez prvú bránu už
nikto nechodí, svedok uviedol, že nie. Na otázku odkedy, svedok uviedol, že to bolo iba určitý čas. Na
otázku, či chodil cez vstup, čo zriadili B., svedok uviedol, že keď náhodou nešla brána, tak potom išiel

aj cez ich vstup raz alebo dvakrát. Na otázku, prečo si B. zriadili ten vstup, svedok uviedol, že nevie,
nemá vedomosť, prečo by mohli alebo nemohli si postaviť bránu. Na otázku, či si pamätá, kedy žalobca
staval vstup k bráne do areálu, svedok uviedol, že asi pred desiatimi rokmi. Na otázku, prečo to urobil,
svedok uviedol, aby mohol prejsť technikou. Na otázku, na čo ešte prechod využíval, svedok uviedol,
že tam chodil autom. A na prístup ku kancelárii. Na otázku, či ho videl osobne, či prechádza žalobca

aj traktorom alebo autom, svedok uviedol, že keď tam nebol plot, tak jasné, že prešiel. Videl to ešte
predtým, keď tam nebol plot. Autom videl určite, kombajnom nevie. Na otázku, ktoré vchody využíva on
k svojim nehnuteľnostiam, svedok uviedol, že hlavnú bránu.

57. Podaním doručeným súdu dňa 16.11.2023 sa vyjadril právny zástupca žalovaných k vykonanému

dokazovaniu a uviedol, že z výsluchu svedkov, ktorí boli na pojednávaní vypočutý na návrh žalobcu
nevyplynula žiadna skutočnosť podstatná pre toto sporové konanie a už vôbec nie pre určenie vecného
bremena v rozsahu žalobcom uplatneného. Pokiaľ strana žalovaných na pojednávaní predniesla
návrh na uzavretie zámennej zmluvy, tak v tomto smere poukázali na tú skutočnosť, že prípadnou
zámenou zmluvou by došlo k vysporiadaniu majetkových práv medzi sporovými stranami, avšak

bez právnej relevancie k určeniu vecného bremena, ktorého sa žalobca domáha, avšak toto nie je
predmetom sporu. Sú za to, že v predmetom konaní nebol osvedčený naliehavý právny záujem žalobcu
na požadovanom určení. Žalobca mal možnosť zriadiť si samostatný prístup k svojej stavbe bez
obmedzenia vlastníka priľahlého pozemku a to zriadením samostatného vchodu k priľahlej verejnej
komunikácii. Žalobca nepreukázal nemožnosť zriadenia tohto vchodu a jeho tvrdenia v tomto smere

sú vyhýbavého charakteru, pričom neberie do úvahy, že v prípade zriadenia vecného bremena by bol
povinný platiť žalovaným primeranú náhradu za toto vecné bremeno, ktorú výšku zatiaľ ani nenavrhol,
ale ktorá by zjavne presiahla výšku nákladov potrebných na zriadenie samostatného vchodu, ktorú do
dnešného dňa nešpecifikoval ani nevyčíslil. Žalovaní navrhli, aby súd vykonal obhliadku na tvári miestaza účelom zistenia skutočného stavu veci na preukázanie ich tvrdení o obmedzení vlastníckeho práva
žalovaných zriadením vecného bremena, ďalších práv prechodu a výrazný zásah v tomto smere do
výkonu ich podnikateľskej činnosti. V prílohe tohto podania predložili kúpnu zmluvu zo dňa 16.03.2001

o kúpe spevnených plôch.

58. Podaním doručeným súdu dňa 23.11.2023 právny zástupca žalobcu súdu uviedol, že vykonaným
dokazovaním sa preukázalo, že sa oprávnene domáhajú zriadenia vecného bremena, pretože sa
preukázalo, že od roku 2000 tieto prechody žalobca užíval a žalovaní mu zamedzili využívať tieto

prechodytak,akotobolopredtým.NavrhlipredvolaťavypočuťokremsvedkaP.T.ajsvedkaD.A..Pokiaľ
ide o možnosť uzavretia zámennej zmluvy, tak z vyjadrenia žalovaných je preukázané, že navrhujú
zamietnuť žalobu o zriadenie vecného bremena, lebo nie sú splnené podmienky na zriadenie vecného
bremena. Zámenná zmluva počítala s tým, že uvedené prechody, ku ktorým žiadajú zriadenie vecné
bremena, mali prejsť do vlastníctva žalobcu. Nerozumejú teda tomu, že opätovne chcú žalovaní riešiť
spor zámennou zmluvou, keď nechcú riešiť vlastníctva prechodov. Žalovaní by sa mali jednoznačne

vyjadriť k tomu, čo by malo byť predmetom zámennej zmluvy.

59. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2023 sa vyjadrili žalovaní prostredníctvom svojho zástupcu a
uviedli, že rozporujú tvrdenia žalobcu o tom, že by z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že
žaloba je opodstatnená. Za právne irelevantné považujú všetky vyjadrenia v tomto smere najmä tie, že

údajne od roku 2000 sa prechody, ktoré sú predmetom konania využívali a že by žalovaní zamedzovali
využívaniu týchto prechodov tak, ako to bolo predtým. Je procesne neprípustné odôvodňovať danosť
nároku na základe absolútne nejasného vyjadrenia svedkov. Naliehavý právny záujem nespočíva v
tom, ako sa sporné prechody využívali v minulosti, najmä bez právneho titulu a preto táto skutočnosť
nezakladá dôvodnosť uplatneného nároku. Bolo preukázané, že oproti minulosti došlo k podstatnej

zmene pomerov medzi sporovými stranami, táto zmena súvisí najmä s výkonom podnikateľskej činnosti
žalovaných a nemožno ju vyhodnotiť inak ako zmenu, ktorá svedčí v prospech žalovaných. Žalobca
svojim podaním odchádza od predmetu konania, jeho právnej relevancii, nakoľko je zjavné, že trpí
dôkaznou núdzou, čo do preukázania podstatných tvrdení uplatnených v žalobe.

60. V podaním doručeným súdu dňa 28.12.2023 právny zástupca žalobcu uviedol, že vykonaným
dokazovaním sa preukázalo, že sa oprávnene domáhajú zriadenia vecného bremena, lebo sa
preukázalo, že od roku 2000 sa tieto prechody využívali a žalovaní žalobcovi zamedzili využívať tieto
prechody tak, ako to bolo predtým. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že nielen žalobca, ale
aj iné subjekty používali tieto prechody pre svoje podnikanie a užívajú ich ešte aj doteraz bez toho,

aby im v tom žalovaní bránili. Z vyjadrenia žalovaných je zrejmé, že nemajú záujem na mimosúdnom
ukončení sporu. Súhlasia s tým, aby súd vykonal obhliadku na tvári miesta, tak ako to navrhujú žalovaní.
Obhliadkou sa preukáže, že zriadením vecného bremena nedôjde k výraznému zásahu do výkonu ich
podnikateľskej činnosti a nebudú obmedzovaní pri výkone svojej činnosti nielen oni, ale aj iné subjekty,
ktoré využívajú celý areál. Pri obhliadke navrhujú zistiť aj to, a to premeraním žacieho zariadenia na

kombajne, jeho nutnosť odmontovania, aby mohli s ním zájsť k čerpacej stanici na parcele č. 2130/2.
Cez žiadaný prechod, tak ako to bolo predtým, sa nemusí odmontovať žacie zariadenie z kombajnu. V
čerpacej stanici, má žalobca svoju naftu, ktorá je lacnejšia ako nafta na bežných čerpacích staniciach.
Kombajny má odstavené na parcele číslo 2114/19. Tam sa žacie zariadenie demontuje, aby mohli
prejsť cez parcelu č. 2114/17 a cez prechody parcelné číslo 2114/14 a 2114/13. Ak by mohli prejsť cez

prekážku, ktorý tvorí plot medzi parcelou číslo 1649 a parcelou číslo 1650, t.j. je bránou v plote, tak
ako doteraz, mohli by s kombajnom k čerpacej stanici parcelné č. 2130/2 prejsť, aj bez odmontovania
žacieho zariadenia na kombajne. To je v bežných metroch asi 2 x 50 m tam a späť. Okľukou cez
druhý prechod to činí 2 x 400 m a cez tretí prechod 2 x 800 m. Má tým zvýšené náklady na spotrebu
nafty a zdržiava ho to aj časovo s odmontovaním a namontovaním žacieho zariadenia na kombajn.

Ak by sa mala zriadiť nová prístupová cesta, tak by opätovne nemohol kombajn so žacím zariadením
prejsť po ceste a opätovne by sa muselo žacie zariadenie demontovať. Poukázali na to, že oproti
areálu, v ktorom sporné strany podnikajú, má cez cestu druhej triedy Sečovce - Trebišov vo veľkom
rozsahu pozemky, ktoré obhospodaruje. Je pre neho absolútne komplikované, že musí z kombajnu
odmontovávať a namontovávať žacie zariadenie. Časovo to veľmi zaťažuje a znechucuje, lebo vždy

predtým neobmedzene užíval celý areál. Okrem toho, rovnakou obchádzkou musí chodiť aj motorovými
vozidlami, aj na miešiareň kŕmnych zmesí na parcelu číslo 2130/2. Pokiaľ žalovaný poukazujú, že k
prístupu môže využiť pozemky vo svojom vlastníctve a nemusí žiadať zriadenie vecného bremena, tak
poukázal na to, že by musel chodiť cez cudzí pozemok, ktorý je v správe SPF a všade sú neudržiavanéprovizórne poľné cesty. Ak je vlhko, nedá sa po nich prejsť, lebo sú zablatené a neprejazdné. Z kúpnej
zmluvy uzatvorenej dňa 16.03.2001 medzi správcom konkurznej podstaty I. B. A. I. A. a žalovanými
nevyplýva, že by žalovaní odkúpili spevnené plochy v celom areáli bývalého I. B., tak ako tvrdili. Kúpili

len časť spevnenej plochy pri budove. Vecné bremeno sa podľa názoru žalobcu nezriaďuje k spevnenej
ploche, ale k pozemku. Popiera tvrdenie žalovaných, že by vytvorenie samostatného prístupu malo
presiahnuť výšku náhrady za zriadenie vecného bremena. Na preukázanie výšky nákladov potrebných
na zriadenie vecného bremena, zriadenie samostatného vchodu a primeranosti týchto nákladov, ktoré
od neho nie je spravodlivo požadovať, navrhli znalecké dokazovanie.

61. Podaním doručeným súdu dňa 09.02.2024 žalovaní predložili súdu náčrt zakreslený do katastrálnej
mapy geodetom P. B. D. zo dňa 06.02.2024, na ktorom je vyznačený samostatný vchod na parcele, ktoré
je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Ide o parcelu číslo 2114/33. Jedná sa o samostatný vchod, ktorý
si môže žalobca zriadiť priamo od hlavnej cesty bez nutnosti zriadenia vecného bremena na parcelách
žalovaných.

62. Podaním doručeným súdu dňa 22.02.2024 žalobca na výzvu súdu zo dňa 19.01.2024 oznámil, že so
žalobou súdu doručil aj geometrický plán č. 59/2011 vyhotovený Geodéziou Trebišov dňa 26.09.2011,
ktorý bol aj správou katastra overený, v ktorom je znázornené a zakreslené, akým spôsobom a cez aké
parcely má byť zriadené vecné bremeno. Podaním doručeným súdu dňa 23.06.2023 doručili grafickú

prílohuktomutogeometrickémuplánu,ktoroudoplniliašpecifikovalirozsahvecnéhobremenavmetroch
štvorcových. Z uvedeného dôvodu nenavrhovali znalecké dokazovanie novým geometrickým plánom na
plošný rozsah vecného bremena a iné verzie, ale je potrebné rozhodnúť o vecnom bremene v zmysle
žaloby a hore uvedeného geometrického plánu. Navrhli znalecké dokazovanie na určenie ceny náhrady
za vecné bremeno pri zohľadnení všetkých uvedených skutočností v doterajšom konaní a najmä v

podaní zo dňa 23.06.2023. Žalovaní žiadajú žalobu zamietnuť, t. j., nemajú žiadnu verziu zriadenia
vecnéhobremena.Majúlenjedennávrhato,žežalobcasimámožnosťzriadiťsamotnývchodpriamood
hlavnejcesty.Doložilisúdupodanímzodňa09.02.2024náčrtzakreslenýdokatastrálnejmapygeodetom
P. B. D. zo dňa 06.02.2024. Navrhli, aby si žalobca zriadil samostatný vchod na parcele č. 2114/33, ktorá
nie je ani v jeho vlastníctve. Vlastník tejto parcely nie je stranou v tomto spore. Nesúhlasí s takýmto

návrhom žalovaných.

63. Uznesením pod sp. zn. 9C/105/2014-302 zo dňa 14.03.2024 súd ustanovil znalca z odboru
stavebníctvo - odhad hodnoty nehnuteľnosti P. D. L. a uložil znalcovi zamerať znalecké dokazovanie na
zodpovedanie otázok: určiť výšku jednorazovej peňažnej náhrady za vecné bremeno, ktorým je užívanie

plochybezzreteľa načasovéobmedzenietrvaniavecnéhobremena,vprvejverzii,podľageometrického
plánu predloženého žalobcom na č. l. 6 sp. zn. 9C/171/2011 (prílohová obálka), na č. l. 2407 spisu pod
sp. zn. 9C/105/2014 doplneným o podanie žalobcu na č. l. 225 až 236 spisu. Určiť výšku jednorazovej
peňažnej náhrady za vecné bremeno, ktorým je užívanie plochy bez zreteľa na časové obmedzenie
trvania vecného bremena. V druhej verzii, podľa náčrtu žalovaného na č. l. 292 spisu.

64. Podaním doručeným súdu dňa 06.06.2024 ustanovený znalec P. D. L. zaslal súdu znalecký posudok
v sp. zn. 9C/105/2014.

65. Podaním doručeným súdu dňa 02.07.2024 sa vyjadrili žalovaní k znaleckému posudku č. 63/2024

znalca P. D. L. a uviedli, že k záverom znaleckého posudku ohľadom prvého zadania a síce ohľadom
určenia výšky jednorazovej peňažnej náhrady za vecné bremeno v prvej verzii podľa geometrického
plánu predloženého žalobcom uvádzajú, že nemajú žiadne výhrady, no v celom rozsahu zatiaľ aj
naďalej namietajú a rozporujú zriaďovanie vecných bremien navrhovaných žalobcom v zmysle jeho
geometrického plánu, nakoľko zriaďovanie vecných bremien v ním požadovanom rozsahu nie je

dôvodné, pre neprimeranosť zásahu do výkonu ich vlastníckeho práva zo strany žalobcu a v konečnom
dôsledku nerieši spornosť nárokov sporových strán do budúcna. K zadaniu číslo 2, a to určiť výšku
jednorazovej peňažnej náhrady za vecné bremeno v druhej verzii, podľa náčrtu žalovaných na č. l. 292
spisu súdu oznámili, že si objednali geometrický plán a zároveň aj znalecký posudok u znalca P. L.,
ktorým však nedisponujú, po obdŕžaní ho predložia súdu.

66. Podaním doručeným súdu dňa 15.08.2024 žalovaní uviedli, že bolo vykonané znalecké dokazovanie
znalcom P. D. L., znalecký posudok číslo 63/2024. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že znalec,
ako je zrejme z jeho odpovede na otázku číslo 2, nemohol určiť a splniť zadanie súdu k tejto otázkez dôvodov, že účastníci konania mu nepredložili geometrický plán na učenie rozsahu bremena podľa
náčrtu žalovaného na č. l. 292 spisu. V tejto súvislosti žalovaní poukazujú na tú skutočnosť, že
výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých sa náčrt týka je žalobca a preto táto povinnosť spočíva

na ňom. Majú za to, že v predmetnom konaní nebol osvedčený naliehavý právny záujem žalobcu na
ňom požadovanom určení aj z toho titulu, že prístup žalobca k svojim stavbám má možnosť si sám
zabezpečiť inak a to zriadením si samostatného vchodu od verejnej komunikácie na nehnuteľnosti,
ktorej je výlučným vlastníkom. Nie je preto v silách žalovaných predložiť geometrický plán k pozemku vo
výlučnom vlastníctve žalobcu. Poukázali na tú skutočnosť, že pri zriaďovaní žalobcom požadovaného

vecného bremena je nevyhnutné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzované čo možno
najmenej. Žalobca má možnosť zriadiť si samostatný prístup k svojej stavbe bez obmedzenia vlastníka
priľahlého pozemku a to zriadením samostatného vchodu k priľahlej verejnej komunikácii. Žalobca
nepreukázal jednak nemožnosť zriadenia tohto vchodu a jeho tvrdenia v tomto smere sú vyhýbavého
charakteru. Aj z vyššie uvedených dôvodov je nárok žalobcu na zriadenie 5 vecných bremien absolútne
dôvodný. Nie je naplnená litera zákona ustanovenia § 151o ods. 3 OZ, nakoľko prístup vlastníka k stavbe

poprípade žalobcu možno zabezpečiť inak. Samotná skutočnosť, že žalobca by chcel, aby to bolo ako
pôvodne za starého družstva (využívať čo najkratšie cesty) nemôže prevýšiť záujem vlastníka pozemku,
ktorý má byť zaťažený na riadnom výkonne jeho vlastníckeho práva, pretože ujma, ktorá by žalovaným
zriadením požadovaných prechodov vznikla, by bola v zjavnom nepomere s výhodou vyplývajúcou
žalobcovi z vecného bremena. Nárok žalobcu považujú za nedôvodný a trvajú na všetkých doterajších

prednesoch a vyjadreniach. Žalobca má zriadené právo prechodu a prejazdu uzneseným o nariadení
neodkladného opatrenia pod č. konania 12C/20/2020, ktoré v celom rozsahu žalovaní rešpektujú a preto
nie je dôvodné zriadiť ďalšie prechody, ale konanie by malo smerovať k určeniu primeranej náhrady
za zriadenie vecného bremena. Rozhodne je v možnostiach žalobcu zriadiť si vlastný vchod z verejnej
komunikácie tak, ako si zriadili žalovaní, ako aj iné subjekty, a to vlastníci priľahlých pozemkov k verejnej

komunikácii.

67. Podaním doručeným súdu dňa 18.09.2024 žalovaní predložili súdu znalecký posudok znalca P. D.
L. č. 72/2024 zo dňa 03.07.2024, na určenie výšky finančnej náhrady od 02.03.2021 až doposiaľ, za
prechod peši a motorovými vozidlami cez parcelu č. 2114/13, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. B.

a parc. č. 2114/35 na LV č. XXXX.

68. Podaním doručeným súdu dňa 08.10.2024 žalobca súdu uviedol, že na žalobe trvá v celom rozsahu,
pokiaľ ide o vyhotovenie geometrického plánu podľa náčrtu žalovaných na č. l. 292 spisu v tejto súvislosti
poukázal na jeho podanie zo dňa 19.02.2024, kde uviedol prečo nenavrhovali znalecké dokazovanie

novým geometrickým plánom. Je toho názoru, že nemá povinnosť predložiť geometrický plán, pričom
ozrejmil prečo nemôže zriadiť samostatný vchod od verejnej komunikácie. Opätovne poukázal na
dôvody, pre ktoré je potrebné zriadiť vecné bremeno, čo prezentoval aj v podaní zo dňa 23.06.2023
a vo vyjadrení zo dňa 27.12.2023. Uvedené prechody stále užíval bez problémov a boli nutné z toho
dôvodu, aby mohol s kombajnami bez odmontovania žacieho zariadenia prejsť k čerpacej stanici. Nemá

iné pozemky vo svojom vlastníctve, kde by si mohol zriadiť potrebnú širokú prístupovú cestu z verejnej
komunikácie. Poukázal na to, že kde majú žalovaní prístupovú cestu k ich stavbe, tak v minulosti sa tam
nachádzal sklad olejov vo vlastníctve G. H.. Žalovaný v 1. rade tento sklad vyvrátil, zbúral, bez búracieho
povolenia. Stavba bola vymazaná z LV pre neho z neznámych dôvodov.

69. Podaním doručeným súdu dňa 22.10.2024 sa žalobca na výzvu súdu zo dňa 30.09.2024 vyjadril k
znaleckému posudku č. 72/2024 znalca P. D. L. zo dňa 03.07.2024. Znalec P. L. v znaleckom posudku
č. 63/2024 zo dňa 05.06.2024 určil výšku jednorazovej peňažnej náhrady za vecné bremeno, ktorým je
užívanie plochy bez zreteľa na časové obmedzenie trvania vecného bremena v sume 795,83 Eur (pri
1,35 Eur/m2 *590m2) a to pozemkov ohraničených dielmi 1 až 8. Znalec P. L. v znaleckom posudku č.

72/2024 zo dňa 03.07.2024 určil výšku finančnej náhrady za čas od 02.03.2021 až doposiaľ za prechod
peši a prejazdom motorových vozidiel a pod. a to pozemkov ohraničených dielmi č. 3 - 6 v sume 98,63
Eur pri výške odplaty 0,0816 Eur/deň. So znaleckými posudkami žalobca súhlasí s tou výhradou, že pri
náhrade za vecné bremeno sa má určiť iba jednorazová peňažná náhrada a nie časové obdobie, tak
ako je to uvedené v znaleckom posudku č. 72/2024.

70. Podaním doručeným súdu dňa 19.11.2024 sa vyjadrili žalovaní k vyjadreniu žalobcu a uviedli, že
rozporujú tvrdenia žalobcu ohľadom toho, že nemá povinnosť predložiť geometrický plán podľa ich
náčrtu z čísla listu 292 spisu nakoľko dôvody, pre ktoré tak žalobca neučinil a ktoré údajne popisujevo svojom podaní zo dňa 19.12.2020 nie sú spôsobilými obstáť nakoľko právo cesty v prospech
žalobcu, ktorého sa celý čas domáha, môže súd v prospech neho zriadiť len v tom prípade, ak
vlastník stavby, ktorým je žalobca, sa cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii. Samotná

skutočnosť, na ktorú žalovaní sústavne poukazujú, je tá, že žalobca je vlastníkom pozemku priľahlého
k verejnej komunikácii a teda má možnosť zriadiť si samostatný prístup k svojej stavbe bez obmedzenia
žalovaných. Avšak tento spôsob žalobca odmieta a práve preto tvrdí, že nemá povinnosť predložiť
geometrický plán k nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve štatutárneho zástupcu žalobcu, G.
H., fyzickej osoby ako konečného užívateľa výhod žalobcu, jednoosobovej s.r.o., AGRO-Da-Ba s.r.o.,

a to k parcele č. 2114/33 v zmysle ich náčrtu zakresleného do katastrálnej mapy, ktorí predložili
súdu dňa 09.02.2024 s poukazom na tú skutočnosť, že keďže nie sú vlastníkmi tejto parcely, nie
je v ich silách predložiť geometrický plán. Poukázali na vyhýbavé konanie zo strany žalobcu v tom
smere, že si nesplnil povinnosť predložiť geometrický plán bezdôvodne len preto, že odmieta si zriadiť
samostatný vchod od verejnej komunikácie na parcele vo svojom výlučnom vlastníctve, aj keď mu v tom
nebráni žiadna okolnosť. Zriadením samostatného vchodu od verejnej komunikácie by nebolo potrebné

obmedziť žalovaných ako vlastníkov nehnuteľností nad mieru primeranú pomerom, ku ktorým má byť
zriadené právo prechodu. Všetky podnikateľské subjekty majú takto zriadené samostatné vchody pozdĺž
verejnej komunikácie okrem žalobcu. Žaloba sa preto v celom rozsahu javí ako účelová. Poukazujú na
to, že pri zriaďovaní vecného bremena v podobe práva prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami
je nevyhnutné dbať na to, aby právo vlastníka pozemku bolo obmedzené, čo najmenej. Nesplnenie

povinnosti úplne a pravdivo skutkovo tvrdiť a najmä predložiť na svoje tvrdenie relevantné dôkazy má
byť vyhodnotené ako neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu. Dôkazné bremeno predložiť
relevantný dôkaz o možnosti zriadiť si samostatný vchod z verejnej komunikácie prešla zo žalovaných
na žalobcu, nakoľko žalovaní nie sú oprávnení vyhotoviť geometrický plán v zmysle náčrtu nimi
predloženého, podaním zo dňa 09.02.2024, nakoľko vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca. K tvrdeniam

žalobcu, ktorý poukazuje na dôvody, na ktorých zakladá svoj nárok, nie sú dané. Nie je dôvodne žiadať
zriadiť ďalšie prechody cez nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, pokiaľ žalobca má zriadené právo
prechodu neodkladným opatrením. Tvrdenie žalobcu, že nemá iné pozemky vo svojom vlastníctve, kde
by si mohol zriadiť potrebnú prístupovú cestu z verejnej komunikácie, je zavadzajúce.

71. Uznesením zo dňa 13.01.2025 pod sp. zn. 9C/105/2014-404 súd pripustil zmenu petitu žaloby
v zmysle podania žalobcu doručeného súdu dňa 17.07.2017. Pre účely preskúmateľnosti a určitosti
a dodržania zásady vykonateľnosti žalobca upresnil podaním doručeným súdu dňa 26.06.2023 v
geometrickom pláne ešte konkrétne časti parciel na ktorých sa má zriadiť vecné bremeno práva
prechodu. Toto podanie súd nekvalifikoval ako zmenu žaloby, ale iba ako splnenie povinnosti vymedziť

uplatnený nárok v súlade s dodržaním zásady určitosti, preskúmateľnosti a vykonateľnosti súdneho
rozhodnutia, ktorým sa má zriadiť vecné bremeno na pozemkoch žalovaných v 1. a v 2. rade.

72. Súd vykonal dokazovanie vyššie špecifikovanými, písomnými vyjadreniami strán sporu, výsluchom
strán sporu na pojednávaní, vyjadreniami strán sporu na pojednávaniach, výsluchom svedkov,

znaleckými posudkami ako aj predloženými listinnými dôkazmi: Výpis z LV č. XXXX, Výpis z LV č. XXXX,
Výpis z LV č. XXXX, Výpis z LV č. XXXX, Výpis z LV č. XXXX, Výpis z LV č. XXXX, Výpis z LV č. XXXX,
Výpis z Obchodného registra pre obchodné meno AGRO-Da-Ba s.r.o., Zmluva o nájme nehnuteľných
vecí zo dňa 03.01.2022, Zmluva o nájme nehnuteľných vecí zo dňa 14.10.2011, Kúpna zmluva zo
dňa 20.03.2002, Kúpna zmluva zo dňa 13.02.2002, Kúpna zmluva zo dňa 10.09.2001, Notárska

zápisnica N 1552/2011 zo dňa 10.08.2011, Oznámenie o opakovanej dražbe, Oznámenie k ohláseniu
drobnej stavby zo dňa 30.08.2006, pripojeným spisom pod sp. zn. 14C/1/2019, pripojeným spisom
pod sp. zn. 12C/68/2018, pripojeným spisom pod sp. zn. 12C/156/2011, pripojeným priestupkovým
spisom A/2010/09428, pripojeným priestupkovým spisom A/2010/10428, pripojeným priestupkovým
spisom A/2010/10495, pripojeným priestupkovým spisom A/2010/10514, pripojeným priestupkovým

spisom A/2011/09191, pripojeným priestupkovým spisom A/2011/19765/, pripojeným priestupkovým
spisom A/2009/07752, sťažnosťou pod sp. zn. Pd 103/13, zo dňa 06.05.2013, Žiadosťou o preskúmanie
rozhodnutia správneho orgánu – podnet pre podozrenie z trestného činu pod sp. zn. Pd 131/2010,
uznesením Okresného súdu Trebišov pod sp. zn. 14C/87/2018-40, zo dňa 25.01.2019, uznesením
KS v Košiciach zo dňa 21.06.2019, pod sp. zn. 5Co/186/2019, Upozornením prokurátora podľa § 28

zákona č. 153/2011 zo dňa 14.10.2010, Výzva na odstránenie oplotenia zo dňa 02.08.2011, Sťažnosť -
odpoveď zo dňa 07.12.2012, Sťažnosť zo dňa 06.05.2013, Správa OR PZ Trebišov, OO PZ Sečovce,
čierno biele fotografie v počte kusov 8, Vyjadrenie Okresného úradu Trebišov, odbor cestnej dopravy
a pozemných komunikácii, zo dňa 15.07.2019, Vyjadrenie Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove zodňa 21.06.2019, Zmluva o zriadení vecného bremena – nepodpísaná, nedatovaná, Kúpna zmluva
nepodpísaná , nedatovaná, Grafická príloha ku GP č. 59/2011, katastrálne územie B., úradne overený
pod č. G1-253/11, Výpis z LV č. XXXX, Výpis z LV č. XXXX, Výpis z LV č. XXXX, X kusov čiernobielych

fotografií,Kúpnazmluvazodňa16.03.2001,Znaleckýposudokč.63/2024,Znaleckýposudokč.72/2024
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

73. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie B. vyplýva, že G. H., nar. XX.XX.XXXX je zapísaný
ako vlastník u parc. číslo 1656/2, orná pôda vo výmere 9544 m2, parc. registra „E“ a k stavbe na parcele

číslo 2130/1 garáž, dielna pod súp. č. XXXX.

74. Z listu vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie B. vyplýva, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti
stavby pivnice pod parcelou číslo 2115/2 so súpisným číslom XXXX stavby vodárne na pozemku parcela
číslo 2117 zo súpisným číslom XXXX a stavby vrátnice na pozemku parcela číslo 2114/ 11 zo súpisným
číslom 1689.

75. Z listu vlastníctva č. XXXX katastrálne územie B. vyplýva, že G. H., nar. XX.XX.XXXX G. XXX, je
vlastníkom nehnuteľností pozemku parc. č. 2114/8 zastavená plochá nádvorie vo výmere 199 m2, parc.
registra „C“ a stavby na pozemku parc. č. 2114/8 prístrešok na stroje, parc. č. 2116 kancelária, parc.
č. 2118 VOS drevostavba, parc. č. 2123/1 matečník, parc. č. 2124/1 pozberová linka, parc. č. 2127

ošipáreň T-54, parc. č. 2128 kravín T-172, parc. č. 2129-1 teľatník T-110, parc. č. 2113/2 garáž, dielňa,
všetky stavby na parcelách registra „C“ a všetky stavby so súp. č. 1128.

76. Z listu vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie B. vyplýva, že G. H., nar. XX.XX.XXXX a U. H.,
obaja bytom G. XXX, sú zapísaní ako vlastníci k stavbám na parc. číslo 2114/7 poľné betónové hnojisko,

na parc. č. 2115/1 senník, na parc. č. 2119 ošipáreň, na parc. č. 2121 VOŠ rekonštrukcia, na parc. č.
2125/1 sýpka. Všetky stavby pod súp. č. 1128.

77. V listu vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie B. vyplýva, že žalovaní v 1 a v 2. rade sú vedení
ako vlastníci k parc. reg. „C“, parc. č. 2114/13 zastávané plochy a nádvoria vo výmere 888 m2, parc. č.

2114/14 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 125 m2, parc. č. 2115/15 zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 304 m2, a parc. reg. „E“, parc. č. 649 orná pôda vo výmere 1928 m2.

78. Z listu vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie B., parc. reg. „E“ u parcelného čísla 1650 orná
pôda vo výmere 6514 m2 boli vedení ako vlastníci žalovaní v 1. a v 2. rade v podiele 6/7-ín a P. J. Q. v

podiele 1/7-iny. Na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 05.09.2012 číslo konania
13C/156/2011 u tejto parcely sú vedení ako vlastníci už len žalovaní v 1. a v 2. rade, ako to vyplýva z
listu vlastníctva číslo XXXX katastrálne územie B..

79. Z listu vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie B. vyplýva, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú vedení

ako vlastníci u parc, reg. „C“ parc. č. 2114/19 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1824 m2, parc. č.
2114/20 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 362 m2, parc. č. 2114/21 zastávané plochy a nádvoria
vo výmere 495 m2, parc. č. 2114/22 zastávané plochy a nádvoria vo výmere 490 m2, parc. č. 2123/2
zastávané plochy a nádvoria vo výmere 110 m2, parc. č. 2124/3 zastávané plochy a nádvoria vo výmere
282 m2, parc. č. 2125/2 zastávané plochy a nádvoria vo výmere 167 m2, parc. č. 2129/2 zastavané

plochy a nádvoria vo výmere 19 m2, a parc. reg. „ E“ parc. č 1645 orná pôda vo výmere 2585 m2.

80. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice 1 vyplýva, že žalobca je zapísaný v
obchodnom registri oddiel s.r.o., vložka č. 9171/V od 26.03.1997 a jediným spoločníkom a konateľom
je G. H., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX.

81. Zo zmluvy o najme nehnuteľných vecí zo dňa 03.01.2002 uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom
a G. H. ako prenajímateľom a U. H. vyplýva, že žalobca má v nájme nehnuteľnosti zapísané na LV č.
XXXX ako stavby pod súp. č. XXXX nachádzajúce sa na pozemku č. 2123, 2124, 2127, 2128 a 2129
ako aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX katastrálne územie B. ako stavby pod súp. č. XXXX na

pozemku parc. č. 2114/7, parc. č. 2115, parc. č. 2119, parc. č. 2121, parc. č. 2125 všetky stavby na parc.
reg. „C“, pričom všetky stavby sú so súp. č. XXXX.82. Zo zmluvy o nájme nehnuteľných vecí zo dňa 14.10.2011 uzavretej medzi žalobcom ako nájomcom
a prenajímateľom G. H. vyplýva, že žalobca má v nájme garáž, dielnu, súp. č. XXXX na parc. č. 2130/1
katastrálne územie B..

83. Z kúpnej zmluvy zo dňa 23.02.2002 uzavretej medzi D. M. ako predávajúcou a G. H. ako kupujúcim
vyplýva,žepredávajúcapredalakupujúcemunehnuteľnostizapísanénalistevlastníctvačísloXXXX,kat.
územie B., poľnohospodárske objekty: matečník stojaci na súp. č. XXXX na parc. č. 2123 bez pozemku,
pozberová linka bez technológie stojaca na súp. č 1128 na parc. č. 2124 bez pozemku, ošipáreň T-54

stojaca na súp. č. XXXX na parc. č. 2127 bez pozemku, krávin T-172 stojaci na súp. č. XXXX na parc.
č. 2128 bez pozemku, teľatník T-110 stojaci na súp. č. XXXX na parc. č. 1129 bez pozemku.

84. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.02.2002, ktorú uzavreli JUDr. Peter Jonáš ako správca konkurznej
podstaty úpadcu I. B. ako predávajúci a G. H. a U. H. na druhej strane ako kupujúci vyplýva, že
predávajúci osvedčil, že je vlastníkom nádrže na pohonné hmoty a skládku olejov, ktorá je umiestnená

v zemi pod parcelou č. 1651, 1650, 1649 katastrálne územie B. na hospodárskom dvore vedľa
plota a budovy kancelárie a predávajúci predáva kupujúcim a kupujúci kupujú do bezpodielového
spoluvlastníctva uvedenú nádrž a sklad olejov a to za vzájomne dojednanú kúpnu cenu 3 000,00 Sk.

85. Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.09.2001, ktorú uzavreli JUDr. Peter Jonáš ako správca konkurznej

podstaty úpadcu I. B. ako predávajúci a G. H. a U. H. ako kupujúci, vyplýva, že predávajúci osvedčil,
že do konkurznej podstaty úpadcu patria nehnuteľnosti zapísané na LV číslo XX katastrálne územie B.
a to budova bez pozemku - sýpka na p. č. 2125 , s. č.1128, VOS rekonštrukcia na p. č.2121, s. č.1128,
ošipáreň - matečník na p. č. 2119, s. č.1128 v celosti a jedna sa o prevádzkové stavby. Predávajúci
predáva kupujúcemu a kupujúci kupujú tieto nehnuteľnosti za kupnú cenu 150 000,00 Sk.

86. Z notárskej zápisnice N 1552/2011 zo dňa 10.08.2011 vyplýva, že predmetom dražby je: pozemky
parcely reg. „E“ , parc. č. 1656/2, vo výmere 9544 m2, orná pôda a stavby so súp. č. 1128, na parc.
č. 2130/1, druh stavby garáž, dielňa, ktorá je umiestnená na pozemku parc. číslo KN 2130 a že
vydražiteľom predmetu dražby sa stal účastník pod číslom 15, G. H., narodený XX.XX.XXXX, bytom G.

XXX v celosti.

87. Z oznámenia k ohláseniu drobnej stavby mesta B. zo dňa 30.08.2006 vyplýva, že mesto B. oznámilo
žalovaným v 1. a v 2. rade, že na základe ich oznámenia zo dňa 28.04.2006, proti uskutočneniu drobnej
stavby v rozsahu uvedenom v ohlásení, nemá mesto Sečovce námietky.

88. Zo správy Obvodného úradu Trebišov zo dňa 14.01.2013 vyplýva, že v evidencii priestupkov od roku
2009 do roku 2012 žalovaný v 1. rade má záznamy pod číslami: a/č.2010/09428, - je uznaný vinným
z priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1. zákona č. 370/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Rozhodnutím mu bola uložená sankcia pokarhanie, právoplatnosť dňa 05.11.2010, skutok sa

stal dňa 06.08.2010; b/č. 2010/10428 – obvinený z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §
49 ods 1. písm d/ zákona SNR č. 372/190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Priestupkové
konanie bolo zastavené podľa § 76. ods. 1. písm. a zákona SNR č. 372/190 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov. Právoplatnosť dňa 11.02.2011 a skutok sa stal dňa 05.10.2010; c/č. 2010/10495
– obvinený z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm d/ zákona SNR

č. 372/190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Priestupkové konanie bolo zastavené
podľa § 76. ods. 1. písm. a zákona SNR č. 372/190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Právoplatnosť dňa 11.02.2011 a skutok sa stal dňa 04.10.2010; d/č. 2010/10514 - obvinený z priestupku
proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Priestupkové konanie bolo zastavené podľa § 76. ods. 1. písm. a zákona SNR č. 372/190

Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, právoplatnosť dňa 11.02.2011, skutok sa stal dňa
08.10.2010; e/č. 2011/07393 - obvinený z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1. písm. d/ zákona SNR č. 372/190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov – A. B. a
G. H., priestupkové konanie nebolo ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci, skutok sa stal dňa
10.02.2011, f/č. 2011/09191 - obvinený z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.

1. písm. d/ zákona SNR č. 372/190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupková vec
bola dňa 18.07.2011 odložená podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zákona SNR č. 372/199 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov, skutok sa stal dňa 26.05.2011; g/č.2011/09764- obvinený z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1. písm. d/ zákona SNR č. 372/190 Zb. o priestupkoch vznení neskorších predpisov, priestupková vec bola dňa 24.08.2011 odložená podľa § 66 ods. 2 písm. a/
zákona SNR č. 372/199 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, skutok sa stal dňa 05.08.2011,
h/č. 2011/09765- obvinený z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1. písm. d/

zákona SNR č. 372/190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupková vec bola dňa
24.08.2011 odložená podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zákona SNR č. 372/199 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov, skutok sa stal dňa 05.08.2011.

89. Zo správy Obvodného úradu Trebišov zo dňa 140.1.2013 vyplýva, že v evidencii priestupkov od

roku 2009 do roku 2012 má G. H., nar. XX.XX.XXXX bytom G., N. XXX, záznamy pod číslami: a/č.
2009/07752-obvinenýzpriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1.písm.d/zákona
SNR č. 372/190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkové konanie bolo zastavené
podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
právoplatnosť dňa 06.10.2009, skutok sa stal dňa 18.09.2009; b/č. 2011/09765 spoločné konanie s č.
2011/09764-obvinenýzpriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1.písm.d/zákona

SNR č. 372/190 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupková vec bola dňa 24.08.2021
odložená podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zákona SNR č. 372/199 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, skutok sa stal dňa 05.08.2011; c/č. 2012/09868, n. č. 2013/04078- obvinený z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1. písm. d/ zákona SNR č. 372/190 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, v priestupkovej veci bolo rozhodnuté, avšak rozhodnutie nenadobudlo

právoplatnosť, skutok sa stal dňa 01.10.2012.

90. Z výzvy na odstránenie oplotenia zo dňa 02.08.2011 adresovanej Mestom Sečovce žalovanému v
1. rade vyplýva, že D. B. oznámilo žalovanému v 1. rade, že bez ohlásenia, ako aj bez akéhokoľvek
súhlasu kompetentného stavebného úradu, žalovaní pokračovali vo výstavbe oplotenia, čo je v danom

prípade v rozpore so zákonom. Rozpor so zákonom spočíva v tom, že podľa oznámenia mesta B. zo
dňa 30.8.2006 a v súlade s ust. §57 ods. 2 Stavebného zákona sa mala uskutočniť ohlásená drobná
stavbadodvochrokovododňaoznámeniamestaSečovce,čovdanomprípadeznamenánedodržaniea
následné porušenie citovaného ustanovenia Stavebného zákona. Zároveň mesto B. vyzvalo žalovaného
kodstráneniustavbyoploteniavrátanebrányumiestnenejvtomtooplotení,ktorúrealizovalivposledných

dňoch v rozpore s ust. §57 ods. 2 Stavebného zákona.

91. Zo sťažnosti - odpovede zo dňa 07.12.2012 adresovanej AGRO-Da-BA s.r.o., od mesta Sečovce
vyplýva, že mesto Sečovce oznámilo žalobcovi, že po vykonaní šetrenia konštatovalo, že v predmetnej
veci vydá rozhodnutie o odstránení stavby oplotenia.

92. Zo sťažnosti zo dňa 06.05.2013 adresovanej Okresnej prokuratúre Trebišov od žalobcu vyplýva,
že žalobca podal sťažnosť na nečinnosť D. B. ako prvostupňového stavebného úradu, ako aj na
nerešpektovanie upozornenia prokurátora a tiež na nerešpektovanie vlastných písomných dokladov
týkajúcich sa odstránenia predmetnej stavby. Požiadal Okresnú prokuratúru v Trebišove, aby zjednala

a v uvedenej veci urobila nápravu v súlade so zákonom.

93. Z vyjadrenia Okresného úradu Trebišov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa
15.07.2019 vyplýva, že o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní výjazdov z cesty alebo miestnej
komunikácie na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a

výjazdovzcestyalebomiestnejkomunikácienasusednénehnuteľnostirozhodujesohľadomnaochranu
dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky príslušný cestný správny orgán. Príslušný
cestný správny orgán pri povolení rozhoduje na základe stanoviska správcu pozemnej komunikácie a
záväzného stanoviska dopravného inšpektorátu vydaného v rozsahu jeho pôsobností podľa osobitných
predpisov. Posúdenie vhodnosti prístupu je podmienené začatím konania podľa § 18 zákona č. 71/1967

Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a spracovaním projektovej dokumentácie osobou
spôsobovou na výkon vybraných činností v stavebníctve.

94. Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove, okresný dopravný inšpektorát
zo dňa 21.06.2019 vyplýva, že okresný dopravný inšpektorát nemá výhrady voči zámeru zriadenia

vjazdu z cesty III/3656 na susednú nehnuteľnosť. Záväzné stanovisko však okresný dopravný
inšpektorát v Trebišove zaujme až po predložení projektovej dokumentácie návrhu dopravného
napojenia posudzovanej parcely na cestu 3 lm 3653 vypracovanej odborne spôsobilou osobou v súlade
s platnými technickými a právnymi normami a predpismi.95. Z grafickej prílohy ku GP č. 59/2011 v katastrálnom území B., úradne overený pod číslom G1 –
253/11 vyplýva, že sa tam nachádza vyčíslenie rozsahu vecného bremena v dieloch číslo 1 až číslo 8.

A týka sa to piatich prechodov.

96. Z kúpnej zmluvy zo dňa 16.03.2001, ktorú uzavreli JUDr. Peter Jonáš, správca konkurznej podstaty
úpadcu I. B. ako predávajúci a A. B. ako kupujúci, vyplýva, že predávajúci osvedčili, že do konkurznej
podstaty úpadcu patrí budova diagnostické oprávarenské dielne č. B.XXXX, postavené na p. č. 2114/2,

k. ú. B., zapísaná na LV č. XX v celosti. Jedná sa o dielňu bez pozemku, spevnenie plochy, povrch cesty,
povrch cesty stred, úprava dvorka, technológia čistička odpadových vôd, technológia DOS, mazacia
stena. Na základe tejto zmluvy predávajúci predáva kupujúcemu a kupujúci kupuje do vlastníctva
uvedenú nehnuteľnosť za dohodnutú kúpnu cenu 1 000 000,00 Sk.

97. Zo znaleckého posudku č. 63/2024 vypracovaného znalcom P. D. L. vyplýva, že výška jednorazovej

peňažnej náhrady za vecné bremeno, ktorým je užívanie plochy bez zreteľa na časové obmedzenie
trvania vecného bremena v prvej verzii podľa geometrického plánu predloženého žalobcom na č. l. 6
spisu pod sp. zn. 9C/171/2011 a na č. l. 247 spisu pod sp. zn. 9C/105/2014 doplnením o podanie
žalobcu na č. l. 225-236 spisu je 795,83 Eur. Zároveň výšku jednorazovej peňažnej náhrady za vecné
bremeno, ktorým je užívanie plochy bez zreteľa na časové obmedzenie trvania vecného bremena v

druhej verzii podľa náčrtu žalovaného na č. l. 292 spisu nebolo možné učiť z dôvodu, že účastníci
konania nepredložili geometrický plán na učenie rozsahu vecného bremena, bez ktorého nie je možné
dať odpoveď na otázku.

98. Zo znaleckého posudku č. 72/2024 vypracovaného znalcom P. D. L. vyplýva, že výška

finančnej náhrady od 02.03.2021 až doposiaľ za prechod peši a prejazdu motorových vozidiel,
poľnohospodárskych strojov cez CKN parcelu č. 2114/13 zapísaná na LV č. XXXX, k. ú. B. a CKN
parceluč.2114/35zapísanánaLVč.XXXXkatastrálneúzemieB. vrozsahuvyznačenomGeometrickým
plánom Geodézie Trebišov s.r.o., č. 59/2011 zo dňa 26.09.2011 úradne osvedčeným dňa 29.09.2011
pod č. G1-253/11 s právom prechodu cez parcelu č. 2114/13 a parcelu č. 2114/35 je 98,63 Eur.

99. Z obsahu spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 13C/156/2011 bolo zistené, že rozsudkom zo dňa
05.09.2012, č. k. 13C/156/2011-60 bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX k. ú. B. parc. č. 1650 orná pôda vo výmere 6514 m2 na návrh žalovaných v 1. a v 2. rade
voči P. Q. a predmetná nehnuteľnosť v celosti bola prikázaná do vlastníctva žalovaných v 1. a v 2. rade

za náhradu vo výške 250,32 Eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2012.

100. Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vecné bremená
obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom

určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

101. Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

102. Podľa § 151n ods. 3 OZ, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerané náklady
na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný znášať tieto náklady podľa miery
spoluužívania.

103. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním). Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra
nehnuteľností.

104. Podľa § 151o ods. 2 OZ, zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ
osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.105. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

106. Podľa § 470 ods. 1 zák. č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

107. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

108. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

109. Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

110. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

111. Podľa čl. 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

112. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná.

113. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

114. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,

odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

115. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

116. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

117. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

118. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

119. Predmetom tohto sporu bolo zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 OZ, podľa ktorého,
ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno

zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

120.Nazriadenietzv.právacestymusiabyťsplnenétietotripodmienky:a)vlastníkstavbyniejesúčasne
vlastníkom priľahlého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a c) neexistujú

okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Ad a) právo cesty možno zriadiť len na návrh vlastníka
stavby, ktorý súčasne nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Súdna prax pri aplikácii § 151o ods. 3
OZ používa širší výklad v prospech vlastníkov stavieb a tak priľahlým pozemkom sa preto nerozumie
len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale aj všetky pozemky, ktoré sú na zriadeniecesty potrebné, to znamená aj pozemky vzdialenejšie. Keďže účelom prístupu spočívajúceho v práve
cesty v zmysle § 151o ods. 3 OZ je zabezpečenie prístupu k verejnej komunikácii, priľahlými pozemkami
sú všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže k verejnej komunikácii dostať. Právo cesty v

prospech vlastníka môže súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia zriadiť aj vtedy, keď je táto
stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, avšak za podmienky, že sa vlastník stavby cez svoje
pozemky nedostane k verejnej komunikácii. Ad b) druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty je, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Všeobecne
možno konštatovať, že prístup nemožno zabezpečiť aj inak v prípade, že zabezpečenie takéhoto

prístupu bude síce technický možné, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne také vysoké
( spravidla budú mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva
cesty), že ich vynaloženie nebude možné spravodlivo požadovať. Technická možnosť zriadiť prístup inak
je nevýznamná aj v prípade, že vytvorenie iného prístupu by nedovoľoval všeobecne záväzný predpis.
Podmienka, že prístup vlastníka stavby nemožno zabezpečiť inak ,nie je splnená, ak vlastník priľahlého
pozemku,ktorýmáslúžiťakocesta,ponúkolvlastníkovistavby,žemupozemokalebojehočasťodpredá,

alebo, že mu zriadi vecné bremeno zmluvou, a to za obvyklú cenu. Všeobecne možno konštatovať, že
právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka
veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel. Ad c) pri zriaďovaní nevyhnutnej cesty treba dbať na to, aby
právo vlastníka pozemku bolo obmedzené čo možno najmenej. Zriadenie nevyhnutnej cesty predstavuje
vážny zásah do práv vlastníka pozemku.

121. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom vyššie špecifikovaných nehnuteľností,
ktoré užíva v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom stavby slúžia na zabezpečenie živočíšnej
výroby a uskladňovanie poľnohospodárskych produktov, ako aj na uskladňovanie, garážovanie
poľnohospodárskej techniky a v prípade kancelárie slúžia na účely zabezpečenia administratívnej

činnosti žalobcu.

122. Nesporným v priebehu konania bolo aj to, že žalobca k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, k
jednotlivým stavbám využíval aj ku dňu podania žaloby prístupové cesty v rámci celého areálu bývalého
Poľnohospodárskeho družstva B., kde sú však vlastníkmi stavieb, ako aj pozemkov aj iné subjekty, ktoré

tam vykonávajú svoje podnikateľské činnosti.

123.Nespornýmboloajto,ževareálihospodárskehodvorabývalého I.B. súbezpodielovýmivlastníkmi
stavieb a pozemkov aj žalovaní v 1. a v 2. rade, pričom žalovaný v 1. rade podniká v odbore oprava
poľnohospodárskych strojov. V ich vlastníctve sú aj parcely č. 1650 a 1649, na ktorých sa nachádza

dielňa, kde sa vykonáva podnikateľská činnosť.

124. Nesporným bolo aj to, že v roku 2010 žalovaní v 1 a v 2. rade začali s výstavbou oplotenia, ktoré
umiestnili na parcele č. 1649 a 1650, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, avšak z časti zasiahli aj do
pozemku parc. č. 1648, ku ktorému nemajú žiaden právny vzťah, nakoľko tento je vo vlastníctve SPF.

125. Nesporným bolo aj tvrdenie žalovaných v 1. a v 2. rade, že si zriadili samostatný vchod od cesty,
vrátane prístupovej brány, pretože žalobca ako vlastník vedľajších pozemkov im bránil v prístupe do ich
objektov v čase keď mali len jednu spoločnú bránu.

126. Sporným v priebehu konania bolo, to, či žalovaní v 1. a v 2. rade výstavbou oplotenia okolo nimi
vlastnícky patriacich nehnuteľnosti na pozemku parc. č. 2114/13 (parcela č. 1649) zamedzili žalobcovi
vstupu ku stavbe garáž, dielňa na parc. č. 2130/2, kde má žalobca kancelárske priestory, pričom toto
oplotenie žalobcovi bráni sa dostať aj k ďalším stavbám, ktoré má vo svojom vlastníctve a to k stavbám
na pozemku parc. č. 2114/8, prístrešok na stroje a k pozemku parc. č. 2130/2.

127. Sporným je aj tvrdenie, že žalobca má prístup k svojim stavbám, ale ide o dlhšiu trasu, než by ju
mohol mať zriadením práva prechodu cez parcely, ktoré sú v spoluvlastníctve žalovaných v 1. a v 2.
rade, nakoľko podľa tvrdenia žalobcu pokiaľ sa chce dostať k svojim stavbám, musí v každom prípade
prechádzať cez pozemok parc. č. 1650, ako aj cez pozemok parc. č. 2114/13, a pozemok parc. č.

2114/19, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných, pričom všetky tieto pozemky prechádzajú cez celý areál
hospodárskeho dvora a v prípade, že žalobca sa chce dostať k svojim stavbám, aj keď dlhšou trasou
musí prechádzať cez všetky uvedené pozemky.128. Sporným bolo tvrdenie žalobcu, že nemá inú možnosť zabezpečiť prístup k svojim stavbám, ako
aj tvrdenie žalovaných, že má možnosť si zriadiť prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam vytvorením
samostatnej vchodovej brány.

129. Sporným bolo zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu, ako aj to, či má naliehavý právny
záujem na tomto určení.

130. Z výpovedí strán sporu bolo zistené, že vzťahy medzi nimi sú dlhodobo narušené v súvislosti

s ich podnikateľskou činnosťou v areáli pôvodného I. B., pričom túto skutočnosť potvrdili aj správy z
Okresného úradu Trebišov, priestupkové spisy, ako aj správa od OO PZ B..

131. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení má súd za to,
že žaloba žalobcu je dôvodná. Súd konštatuje, že už v čase, keď nadobúdali žalovaní v 1. a v 2. rade
pozemky do vlastníctva, tak vzhľadom k účelu využívania celého komplexu stavieb na týchto pozemkoch

a hlavne v čase keď všetky stavby boli v užívaní iba jedného užívateľa, ktorým bolo poľnohospodárske
družstvo Sečovce, prístup ku všetkým týmto stavbám, teda aj k stavbám, ktoré sú toho času vo
vlastníctve žalobcu bol celé desaťročia realizovaný spôsobom ako je v tom čase vymedzený žalobcom.

132. V grafickom znázornení v geometrickom pláne, pokiaľ žalovaní v 1. a v 2. rade nadobúdali

vlastníctvo k pozemkom tak im bol známy stav prechodu po týchto pozemkoch k jednotlivým
hospodárskym budovám, pričom účel využívania týchto hospodárskych budov sa ani predtým ani potom
nezmenil. Žalovaní v 1. a v 2. rade po nadobudnutí vlastníctva k pozemkom nevykonali také stavebné
zmeny a úpravy pre ktoré by pôvodný užívací stav zodpovedajúci prechodu k stavbám iných vlastníkov
bolo nutné meniť. Žalovaní v 1. a v 2. rade nepreukázali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu

v trasách prechodu účelne využívaných vlastníkmi hospodárskych stavieb.

133. V priebehu konania žalovaní v 1. a v 2. rade nepreukázali žiadnu skutočnosť, ktorá by sťažila
výkon ich vlastníckeho práva oproti stavu pred nadobudnutím vlastníctva pozemkov a preto táto
samotná skutočnosť nezakladá zmenu dovtedy vytvorených a dlhodobo praktizujúcich využívaných trás

prechodov vlastníkov hospodárskych budov k týmto budovám po pozemkoch toho času vo vlastníctve
žalovaných v 1. a v 2. rade.

134. Požiadavke žalovaných v 1. a v 2. rade na zriadenie nového vstupu by bolo možné vyhovieť len
v prípadoch, keď sa ešte pred zriadením vecného bremena nevyužíval žiaden prechod po pozemku

jeho vlastníkov a teda, že by išlo o začatie využívania prechodu cez pozemky vlastníkov, keď predtým
pozemok vlastníkov na prechod neslúžil.

135. Žalovaní v 1. a v 2. rade zároveň nevyvrátili v priebehu konania tvrdenia žalobcu, že v prípade
zriadenia vlastného vstupu žalobcu, ktorým by sa nevyužívala trasa cez pozemky žalovaných došlo by k

značnémusťaženiuvyužívaniahospodárskychbudovpriprepravepracovnýchstrojovazabezpečovaniu
chovu hospodárskych zvierat v súvislosti s nevyhnutnou dopravou jeho aj nadmerných nákladov vysokej
hmotnosti, všetko prepravovaných iba pracovnými strojmi. Aj z uvedeného dôvodu nie je za takéhoto
stavu odôvodnené nadmerné zvyšovanie nákladov žalobcu ako podnikateľa na vybudovanie vlastnej
prístupovej trasy a nadmerné zvyšovanie nákladov na prevádzku podnikateľskej činnosti keď na druhej

strane prechod terajšou trasou v ničom nezaťažuje postavenie žalovaných ako vlastníkov pozemkov pri
výkone ich vlastníctva.

136. Výška jednorazovej peňažnej náhrady za vecné bremeno, ktorým je užívanie plochy, bez zreteľa
na časové obmedzenie trvania vecného bremena podľa Geometrického plánu predloženého žalobcom

a doplnená podaním žalobcu 23.06.2023 bola stanovená znaleckým posudkom č. 63/2024 zo dňa
05.06.2024 na sumu 795,83 Eur.

137. Z ustanovenia § 151o ods. 3 OZ jednoznačne nevyplýva, či právo cesty ako vecné bremeno možno
zriadiť za náhradu, alebo aj bez nej, v zmysle ustálenej judikatúry je však v prípade zriadenia vecného

bremena nevyhnutné rozhodnúť o primeranej náhrade, ktorá je v súlade s konštantnou judikatúrou
súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/257/2021) jednorazovou
náhradou. Stanovenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena je odbornou (znaleckou) otázkou,
ktorá však môže byť vyriešená aj dohodou strán. V posudzovanej veci bol za účelom stanovenia náhradyza zriadenie vecného bremena vypracovaný znalcom Ing. Miroslavom Vaškom, z ktorého mal súd
preukázanú všeobecnú hodnotu vecného bremena, a teda jednorazovú odplatu za jeho zriadenie.

138. Súd vo svojom rozhodnutí nemohol akceptovať posudok predložený žalovanou stranou, pretože
výška náhrady takto podaným znaleckým posudkom zohľadňuje len niektoré plochy zodpovedajúcemu
vecnému bremenu, pričom súd zriadil vecné bremeno v značne širšom rozsahu, čo do určenia počtu
parciel a aj čo do výmery plôch na ktorých sa vecné bremeno zriaďuje.

139. K námietke žalovaných v 1. a v 2. rade, že žalobca nemá na takomto určení naliehavý právny
záujem súd uvádza, že žaloba o zriadenie práva vecného bremena nie je určovacou žalobou, pretože
predmetom konania nie je rozhodovanie o tom, či je alebo nie je daná existencia určitého právneho
vzťahu ale o tom, či má takýto právny vzťah vzniknúť. Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil s tvrdením
žalovaných v 1. a v 2. rade, že nárok žalobcu je z procesného hľadiska neprijateľný.

140. Súdom zriadené právo vecného bremena je vecným právom a teda zakladá práva a povinnosti nie
len pre osoby, ktoré sú stranami v tomto konaní, ale aj pre ich prípadných právnych nástupcov, ktorí
budú účastníkmi tohto právneho vzťahu po právoplatnom meritórnom rozhodnutí súdu. Z uvedeného
dôvodu sa súd nestotožnil s námietkou žalovaných prednesenou na pojednávaní dňa 27.01.2025, že
v súdnom rozhodnutí je potrebné identifikovať resp. je potrebné vymedziť, že práva a povinnosti zo

zriadeného práva vecného bremena sú obmedzené výlučne iba na osobu žalobcu a osobu žalovaných
v tomto konaní.

141. Súd nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom ďalších
navrhnutých svedkov, ako aj návrhu na opätovné vykonania obhliadky na tvári miesta z dôvodu

hospodárnosti a ale aj účelnosti konania. V tejto súvislosti súd konštatuje, že význam dôkazov a
potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje
o merite návrhu. Súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu hlavne ak ide o
dôkazy nadbytočné. Vzhľadom k tomu, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a vzhľadom na
skutočnosť, že v predmetnej veci už raz bola vykonaná obhliadka na tvári miesta o ktorej bola spísaná

zápisnica, súd považoval za nadbytočné a nehospodárne vykonanie navrhovaných dôkazov.

142. Na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v
ich vzájomnej súvislosti, mal súd preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto rozhodol tak,
ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pričom súd preformuloval žalobcom uplatňovaný výrok

rozhodnutia so zachovaním jeho významu, vychádzajúc z premisy, že súd nie je doslovne viazaný
uplatneným petitom, a to s cieľom jednoznačnosti a vykonateľnosti výroku rozhodnutia.

143. Vo vzťahu k ostatným námietkam súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať tak odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila, je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania ( rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09).

144. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

145.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

146. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

147. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca mal
v spore plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd žalobcovi priznal
náhradu trov konania voči žalovaným, pretože ich postoj bol dôvodom, pre ktorý sa žalobca v záujme
zriadenia vecného bremena musel obrátiť so svojou žalobou na súd. Pre rozhodnutie o náhrade trovkonania podľa § 257 CSP („Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.“) súd nevidel dôvod.

148. Zároveň súd rozhodol aj o preddavkových trovách konania, ktoré vznikli ešte v období do
30.06.2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p., ktoré
ustanovenia upravoval nárok štátu na náhradu preddavkových trov konania, vzhľadom k tomu, že Civilný
sporový poriadok platný a účinný od 01.07.2016 neupravuje náhradu preddavkových trov. V zmysle toho
ustanovenia súd zaviazal neúspešných žalovaných v 1. a v 2. rade na zaplatenie preddavkových trov

konania, ktoré boli vyplatené vo výške 7,61 Eur zo štátnych prostriedkov a ktoré vznikli v súvislosti s
použitím OMV tunajšieho súdu na obhliadku vykonanú na mieste samom.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný

poriadok).