Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. jún 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 55C/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425204901
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Piervolová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425204901.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom: C. XXXXX/
X, XXX XX D., zastúpenej: REKEN & PARTNERS Law Firm s. r. o., Tichá 45, 811 02 Bratislava, IČO: 36
783 188, proti povinným: 1) B. B., nar. X.X.XXXX, tr. bytom: C. XXXXX/X, XXX XX D., 2) XELIOT s.r.o.,
Komárovská 12098/4, 821 06 Bratislava, IČO: 56 568 673 o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Povinným nepriznáva voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 20.5.2025 sa navrhovateľka domáha, aby súd nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým by uložil:

a) povinnému 2) povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k scudzeniu, prenájmu a ekonomickému
využívaniu nehnuteľností vo vlastníctve povinného 2), nachádzajúcich sa v k.ú. E. D., obec: D. – E. D.,
okres: D. F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom G. H. D., katastrálny odbor, a to stavby:
- so súpisným č. 12098, postavenej na parcele reg. „C“ č. 5131/3, popis: C. X;
- so súpisným č. 12099, postavenej na parcele reg. „C“ č. 5131/2, popis: predajňa potravín;
- so súpisným č. 12100, postavenej na parcele reg. „C“ č. 5132/2, popis: záhradná chatka;

- so súpisným č. 12101, postavenej na parcele reg. „C“ č. 5132/3, popis: hospodárska budova;
a pozemku parcely reg. „C“:
- parcelné č. 5131/1, o výmere 103 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie;
- parcelné č. 5131/2, o výmere 74 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie;
- parcelné č. 5131/3, o výmere 58 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie;
- parcelné č. 5131/4, o výmere 175 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie;

- parcelné č. 5131/5, o výmere 10 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie;
- parcelné č. 5132/1, o výmere 630 m2, druh: záhrada;
- parcelné č. 5132/2, o výmere 24 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie;
- parcelné č. 5132/3, o výmere 66 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie;
(ďalej len „Nehnuteľnosti“);

b) povinným 1) a 2) povinnosť spoločne a nerozdielne umožniť navrhovateľke výkon práva na nerušené
užívanie Nehnuteľností;

c) povinnému 2) povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k zaťaženiu v prospech inej osoby,
zriadeniu akéhokoľvek práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu alebo akéhokoľvek iného zaťaženia
Nehnuteľností;d) povinnému 2) povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k možnej výstavbe alebo búraniu
Nehnuteľností, vrátane územného konania o Nehnuteľnostiach;

e) povinnej 1) povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k scudzeniu obchodného podielu alebo jeho časti
u povinného 2) vo vlastníctve povinnej 1);

f) povinnej 1) povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k vymenovaniu ďalšieho konateľa povinného 2)
a prokuristu povinného 2);

g) povinnej 1) povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k udeleniu splnomocnenia pre tretiu osobu na
akékoľvek činnosti súvisiace s Nehnuteľnosťami a v prípade, ak boli udelené, aby súd uložil povinnému
2) povinnosť, aby zaviazal splnomocnenú osobu nekonať žiadnym spôsobom v činnostiach súvisiacich
s Nehnuteľnosťami,

a to do právoplatného skončenia konania vo veci navrhovateľky voči povinným o vrátenie darovaných
Nehnuteľností. Navrhovateľka zároveň navrhla, aby jej súd uložil povinnosť podať v určitej lehote voči
povinnýmžalobunavráteniedarovanýchNehnuteľnostíaabyjejpriznalvočipovinnýmnároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100 %

2. Navrhovateľka v rámci skutkového stavu veci uviedla, že Nehnuteľnosti užívala počas života za
účelom svojho obydlia a obydlia svojich detí pôvodne so svojím manželom – I. B. (zomrelým v
roku 2021). V Nehnuteľnostiach prevádzkovali s manželom aj pohostinstvo. Vzhľadom na rozsah
stavieb a veľkosť pozemkov bolo všetko (dom aj pohostinstvo) spojené v jednom dvore. Prevádzku
pohostinstva prevzal syn navrhovateľky [brat povinnej 1)] I. B. (nar. XX.X.XXXX). Ešte za svojho

života manžel navrhovateľky „vyhodil“ povinnú 1) zo spoločnej domácnosti z dôvodu zlých vzťahov.
Starostlivosť o rodičov zabezpečoval najmä syn navrhovateľky – I. B., spolu s priateľkou – A. J.. Tí
sa po smrti manžela navrhovateľky na jej žiadosť nasťahovali do spoločnej domácnosti a naďalej jej
poskytovali potrebnú starostlivosť. Po manželovej smrti navrhovateľka chcela, aby sa aj povinná 1)
vrátila do spoločnej domácnosti. K tomu došlo v roku 2023. Napriek jej návratu zabezpečoval úhradu

nákladov za Nehnuteľnosti a starostlivosť o navrhovateľku jej syn. Navrhovateľka vždy chcela rovnako
zaobchádzaťsosvojimideťmiarozdeliťmedzinichNehnuteľnostinarovnakédiely.Tátoskutočnosťbola
v rodine známa. Povinná 1) po návrate do spoločnej domácnosti brávala navrhovateľku na dovolenky,
bola k nej zrazu milá. Zmanipulovala a oklamala ju však tak, aby jej darovala celý svoj majetok darovacou
zmluvou s bremenom práva dožitia s tým, že sa vysporiada so svojím bratom. Za týmto účelom povinná

1) dohodla u notárky prípravu darovacej zmluvy. Dňa 29.11.2023 priviedla povinná 1) navrhovateľku
k notárke za účelom podpísania zmluvy. Keďže navrhovateľka v tom čase dôverovala povinnej 1),
zápisnicu si na vlastnú chybu ani neprečítala, iba ju podpísala. Na základe darovacej zmluvy dňa
29.11.2023 navrhovateľka previedla vlastníctvo k Nehnuteľnostiam na povinnú 1). To, že uzavretá
darovacia zmluva nenapĺňala skutočnú vôľu navrhovateľky vyjadruje napríklad aj v darovacej zmluve

uvedená hodnota Nehnuteľností (350.000,- EUR) – čo je skôr hodnota väčšieho bytu v Bratislave, nie
dvoch domov s veľkými pozemkami. Hodnota uvedená v darovacej zmluve nezodpovedná skutočnej
hodnote Nehnuteľností, čo si podľa názoru navrhovateľky uvedomuje aj povinná 1). Ani po darovaní
Nehnuteľností sa vo vzťahu k ich užívaniu nič nezmenilo. Syn navrhovateľky naďalej v podstatnej
miere zabezpečoval úhradu nákladov za Nehnuteľnosti a starostlivosť o navrhovateľku. O prevode

vlastníckeho práva na povinnú 1) nemal vedomosť. O tom sa dozvedel náhodou až v roku 2024.
Keď túto skutočnosť oznámil navrhovateľke a konfrontoval povinnú 1), všetci sa dohodli, že povinná
1) prevedie polovicu Nehnuteľností na svojho brata. Polovica pozemkov a stavba (dom) mala ostať
povinnej 1) a druhá polovica pozemkov a stavba (pohostinstvo) mala pripadnúť synovi navrhovateľky,
čo účastníci dohody potvrdili aj vzájomným podaním si rúk. Za týmto účelom geodetka ku dňu 7.5.2024

vyhotovila geodetické zameranie a rozdelenie Nehnuteľností. Napriek výslovnej dohode medzi povinnou
1) a synom navrhovateľky, ktorá sledovala vôľu navrhovateľky ohľadom vysporiadania vlastníctva
k Nehnuteľnostiam, si povinná 1) bez akéhokoľvek dôvodu vymienila, že svojmu bratovi polovicu
Nehnuteľností neprevedie. Namiesto toho mu dňa 13.6.2024 bez vysvetlenia predložila návrh zmluvy
o budúcej darovacej zmluve, ktorú mali uzavrieť po smrti navrhovateľky, najskôr však o päť rokov.

Po predaji Nehnuteľností by následne povinná 1) darovala svojmu bratovi polovicu výťažku z predaja.
Navrhovateľka sa až vtedy dozvedela, že povinná 1) nechce naplniť jej vôľu a ani dohodu ohľadom
vysporiadania vlastníctva Nehnuteľností, ale že chce na Nehnuteľnostiach realizovať developerský
zámer. Povinná 1) k otázke, či sa má jej brat stať bezdomovcom, uviedla, že ak tam chce bývať,môže mu developer postaviť byt. Z uvedeného dôvodu nemohol syn navrhovateľky prijať návrh na
uzavretie takejto zmluvy. Dňa 23.8.2024 vyzval povinnú 1) na spravodlivé vysporiadanie vlastníctva
k Nehnuteľnostiam, a to darovaním spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2. Povinná 1) tento návrh

odmietlastvrdením,žesajejsynnavrhovateľkyvyhráža,týranavrhovateľkuapsychickyjudeptátým,že
ju núti na vrátenie daru. Povinná 1) bola ochotná odpredať mu Nehnuteľnosti za polovičnú hodnotu podľa
znaleckého posudku. Tým sa potvrdzuje aj skutočnosť, že hodnota Nehnuteľností uvedená v darovacej
zmluve nie je pravdivá. V opačnom prípade by povinná 1) žiadala sumu 175.000,- EUR (1/2 zo sumy
350.000,- EUR) a nenavrhovala by vypracovanie znaleckého posudku. Navrhovateľka nikdy nesúhlasila

s takýmto naložením s Nehnuteľnosťami a návrh zmluvy o budúcej darovacej zmluve považovala za
zlý, nedôveryhodný, napadnuteľný a bez záruky výplaty skutočnej polovice majetku. Pochopila totiž,
že povinná 1) neplní vzájomné dohody. Navrhovateľka taktiež zistila, že si povinná 1) začala v návrhu
zmluvy klásť voči synovi navrhovateľky podmienky, na ktorých sa nikdy nedohodli. Navrhovateľka
očakávala, že tieto podmienky bude plniť aj samotná povinná 1), pričom tomu tak nebolo. Povinná 1) si
odfotila Nehnuteľnosti a začala fotografie ukazovať cudzím ľuďom, vrátane domácnosti navrhovateľky.

Z jednotlivých konverzácií navrhovateľka pochopila, že povinná 1) chce na Nehnuteľnostiach realizovať
developerský zámer, resp. ich komerčne využívať. Navrhovateľka zistila, že na pokojné dožitie života
v Nehnuteľnostiach jej nebude stačiť ani zriadené vecné bremeno. Uvedomila si, že povinná 1) s
ňou manipulovala a oklamala ju pri prevode Nehnuteľností a pri dohode o vysporiadaní vlastníctva
Nehnuteľností so synom navrhovateľky, ktorého tiež oklamala. Neustále jej klame a manipuluje s ňou,

pričom svojím konaním hrubo porušuje dobré mravy voči navrhovateľke a jej synovi. Navrhovateľka dňa
8.11.2024 zaslala povinnej 1) výzvu na vrátenie majetku, kde ju jasne a z vyššie uvedených dôvodov
požiadala o vrátenie majetku. Vo výzve uviedla, že nikdy nechcela, aby sa Nehnuteľnosti predali, ale aby
si deti vysporiadali vlastníctvo k Nehnuteľnostiam geodetickým rozdelením. Navrhovateľka po nociach
nespáva a kvôli správaniu sa povinnej 1) musí brať aj lieky. Zároveň uviedla, že sa nechce súdiť a

preto žiada o vrátenie Nehnuteľností späť v lehote 15 dní. Inak sa rozhodne, či podá žalobu na súd.
Povinná 1) Nehnuteľnosti navrhovateľke nevrátila. V snahe zabrániť vráteniu daru povinná 1) previedla
Nehnuteľnosti darovacou zmluvou na povinného 2), v ktorom je jedinou spoločníčkou a konateľkou.
Výlučným predmetom činnosti povinného 2) je prenájom nehnuteľností. Prevod Nehnuteľností na
povinného 2) nemôže požívať právnu ochranu, keďže k nemu došlo po tom, ako si navrhovateľka

u povinnej 1) uplatnila právo na vrátenie daru podľa § 630 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“). Povinná 1) sa správa k navrhovateľke a k členovi jej rodiny
(synovi) tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Z opísaného konania povinnej 1) je zrejmé, že sa
snaží a) vykonať kroky na zamedzenie uplatnenia práva navrhovateľky na vrátenie daru, b) ekonomicky
využiť vlastníctvo Nehnuteľností povinným 2) jeho prenájmom napriek zriadenému vecnému bremenu

spočívajúcemu v práve doživotného užívania navrhovateľkou a c) realizovať na Nehnuteľnostiach
developerský projekt, čím značným spôsobom poškodí navrhovateľku na jej právach a súčasne jej
môže spôsobiť také psychické a zdravotné problémy, ktoré môže privodiť až jej smrť (už teraz nespáva
a poberá lieky z dôvodu obáv o budúcnosť).

3. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovateľka odôvodnila tým, že povinná 1) po obdŕžaní
výzvy na vrátenie Nehnuteľností realizovala ich ďalší prevod na povinného 2), čo mohla vykonať
v snahe sťažiť alebo zmariť vrátenie Nehnuteľností navrhovateľke. Súčasne je (vzhľadom na jej
zámer využiť Nehnuteľnosti na developerskú činnosť) zrejmé, že sa môže snažiť ďalej prevádzať
vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam na tretie osoby, resp. prevedie obchodný podiel u povinného 2)

na tretie osoby. Táto skutočnosť je osvedčená samotným darovaním Nehnuteľností povinnému 2),
čím je predpoklad, že podobným spôsobom môžu povinní Nehnuteľnosti ďalej prevádzať. Predmetom
činnosti povinného 2) je iba prenájom nehnuteľností a jediným jeho nehnuteľným majetkom sú
Nehnuteľnosti. Z toho vyplýva, že povinný 2) bude ekonomicky využívať Nehnuteľnosti (čo mu vyplýva
ako povinnosť aj z právnych predpisov). Napriek zriadenému vecnému bremenu spočívajúcemu

v doživotnom práve užívania Nehnuteľností navrhovateľkou, toto jej právo nemusí byť ochránené.
Z dôvodu jej veku a zdravotného stavu to navyše môže mať zásadný vplyv na jej zdravie a život. Už
len predmet podnikania povinného 2) nasvedčuje jeho zrejmému úmyslu využívať Nehnuteľnosti na
dosahovanie zisku. Navrhovateľka považuje konanie povinných za natoľko sofistikované, že samotný
zákaz ďalšieho scudzenia Nehnuteľností nemusí postačovať. Povinná 1) môže konať aj prostredníctvom

tzv. „share dealu“ t.j. prevodom obchodného podielu u povinného 2). To môže využiť najmä pri realizácii
developerského zámeru, na ktorý sama nemá finančné prostriedky, resp. môže poveriť iné osoby
získaním stavebných / búracích povolení k Nehnuteľnostiam. To potvrdila samotná povinná 1), ktorá
sa netajila, že na pozemkoch chce realizovať developerský zámer. Tento bude mať značný dopad nanavrhovateľku, a to napriek zriadenému vecnému bremenu. Navrhovateľka má za to, že sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže nejde o peňažnú pohľadávku a ani
nie je možné dosiahnuť účel záložným právom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je

najlepším spôsobom ako zabezpečiť „status quo“ Nehnuteľností pred podaním žaloby na vrátenie
daru a tým zabezpečiť aj jeho prípadný výkon. Povinná 1) už vykonala úkony, z ktorých je zrejmá
obava navrhovateľky pri domáhaní sa vrátenia Nehnuteľností, ako aj pri rešpektovaní ich užívania,
a to najmä nedotknuteľnosti obydlia. Povinný 2) si môže voči navrhovateľke uplatňovať komerčné
nájomné, resp. ekonomicky využívať Nehnuteľnosti, čím budú dotknuté práva navrhovateľky. Potreba

nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva aj z odôvodneného strachu navrhovateľky o budúcnosť
a možnosť pokojne žiť (vo svojom veku) v Nehnuteľnostiach. Obáva sa, že ak podá len žalobu na
vrátenieNehnuteľností,môžeichpovinný2)ďalejprevádzaťatýmzmariťichvrátenievrámcikonania.Aj
napriek materiálnej publicite údajov v katastri nehnuteľností môže povinný 2) Nehnuteľnosti prenajímať,
resp. ich inak ekonomicky využívať. Môže začať pripravovať realizáciu developerského zámeru, čo
spomínala sama povinná 1) navrhovateľke aj jej synovi. Sledovaný účel nie je možné dosiahnuť iným

inštitútom, keďže počas samotného konania o vrátenie daru nebudú povinní obmedzení v prípadnom
nakladaní s Nehnuteľnosťami a môžu vykonávať ďalšie kroky k sťaženiu uplatnenia, resp. ohrozeniu
práv navrhovateľky, ktorá má takmer 75 rokov.

4. Navrhovateľka s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia predložila listinné dôkazné

prostriedky: notárska zápisnica zo dňa 29.11.2023 zn. N 222/2023, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/
XXXX,výpiszlistuvlastníctvač.XXXXprek.ú.E.D.zodňa11.4.2024a19.5.2025,návrhgeometrického
plánu č. XX/XXXX zo dňa 7.5.2024, výzva na spravodlivé vzájomné vyrovnanie zo dňa 23.8.2024,
oznámenie k výzve na spravodlivé vzájomné vyrovnanie zo dňa 24.10.2024, mimosúdna výzva o vrátení
majetku zo dňa 8.11.2024, výpis z obchodného registra povinného 2), návrh zmluvy o uzavretí budúcej

darovacej zmluvy a výzva povinnej 1).

5. Súd sa oboznámil s obsahom podania navrhovateľky, predloženými listinnými dôkaznými
prostriedkami a zistil nasledujúci skutkový stav veci.

6. Obsahom notárskej zápisnice zo dňa 29.11.2023 zn. N 222/2023, Nz XXXXX/XXXX, NCRls XXXXX/
XXXX, spísanej notárkou K. C. L., je darovacia zmluva medzi navrhovateľkou a povinnou 1), predmetom
ktorej je prevod Nehnuteľností do výlučného vlastníctva povinnej 1). V notárskej zápisnici je obsiahnutá
aj dohoda o bezodplatnom zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve doživotného bývania
aužívaniaNehnuteľnostívprospechnavrhovateľky.Včl.VIInotárskejzápisnicesanachádzavyhlásenie

účastníkov,žezmluvabolauzavretápodľaichpravejaslobodnejvôle,vážneazrozumiteľneanievtiesni
alebo za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvná voľnosť nie je obmedzená. Zmluvné strany v čl.
IX splnomocnili notárku na podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností a na ich zastupovanie
v katastrálnom konaní v celom rozsahu. Notárka potvrdila, že notársku zápisnicu napísala, prítomní
účastníci si ju prečítali a na znak súhlasu s jej obsahom notársku zápisnicu pred notárkou vlastnoručne

podpísali.

7. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. E. D. vyplýva, že ku dňu 11.4.2024 bola ako výlučná
vlastníčka Nehnuteľností evidovaná povinná 1) na základe darovacej zmluvy (vklad vlastníckeho práva
bol povolený dňa 14.12.2023 pod č. M./2023). Ku dňu 19.5.2025 bol výlučným vlastníkom Nehnuteľností

povinný 2), ktorý nadobudol Nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy (vklad vlastníckeho práva
bol povolený dňa 25.11.2024 pod č. M./2024). Na obidvoch výpisoch z listu vlastníctva je v časti C:
Ťarchy evidované v prospech navrhovateľky vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania
a užívania Nehnuteľností (vklad povolený dňa 14.12.2023 pod č. M./2023).

8. Z predloženého geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 7.5.2024 vyplýva návrh rozdelenia
Nehnuteľností.

9. V návrhu zmluvy o uzavretí budúcej darovacej zmluvy povinná 1) navrhla svojmu bratovi (I. B.)
uzavretie budúcej darovacej zmluvy, v zmysle ktorej po smrti navrhovateľky, najskôr však po termíne

1.1.2029, povinná 1) predá Nehnuteľnosti za trhovú cenu stanovenú znaleckým posudkom tretej osobe.
Z kúpnej ceny, po odrátaní výdavkov spojených s realizáciou predaja, daruje polovicu výťažku svojmu
bratovi, a to v lehote 14 dní odo dňa úhrady celej kúpnej ceny kupujúcim. Výška daru sa môže znížiť,
ak povinná 1) predloží svojmu bratovi vlastnoručne vyhotovené písomné prehlásenie matky, že sa o ňubrat povinnej 1) nepostaral tak, ako sa je syn povinný postarať. V takom prípade bude hodnota daru
predstavovať menej, avšak minimálne tretinu výťažku. Návrh bol podpísaný povinnou 1), pričom pravosť
jej podpisu bola dňa 4.6.2024 úradne osvedčená notárom.

10. Listom povinnej 1) bol jej brat vyzvaný na podpísanie zmluvy o budúcej darovacej zmluve. Povinná 1)
v liste uviedla, že ak jej podpísaná zmluva nebude doručená do 31.7.2024, má za to, že brat s návrhom
nesúhlasí.

11. Výzvou zo dňa 23.8.2024 právny zástupca klienta: I. B. – SALU vyzval povinnú 1) na spravodlivé
vzájomné vyrovnanie vo vzťahu k Nehnuteľnostiam. Navrhol uzavretie darovacej zmluvy, predmetom
ktorej by bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/2 k Nehnuteľnostiam do jeho výlučného
vlastníctva. Povinná 1) by ostala podielovou spoluvlastníčkou Nehnuteľností so spoluvlastníckym
podielom o veľkosti 1/2. Poukázal na to, že darovacia zmluva, ktorou navrhovateľka previedla
Nehnuteľnosti na povinnú 1), vykazuje (bližšie nešpecifikované) vady, ktoré by mohli mať za následok

jej neplatnosť.

12. Na výzvu zo dňa 23.8.2024 reagovala povinná 1) listom zo dňa 24.10.2024. V ňom poukázala
na to, že darovacia zmluva bola spísaná notárkou, ktorá vylúčila vady zmluvy, preto za prípadné
škody zodpovedá štát. Povinná 1) sa chcela so svojím bratom vysporiadať. Navrhla, že po smrti matky

(navrhovateľky) sa Nehnuteľnosti predajú a výťažok si rozdelia. Brat povinnej 1) odmietol vypracovanú
zmluvu o budúcej zmluve a vyhráža sa jej zbitím a zabitím, ak mu polovicu Nehnuteľností nedá.
Má dôvodné podozrenie, že brat matku týra, pretože ju psychicky deptá a núti, aby žiadala vrátenie
daru. Obáva sa, že ak by na navrhované riešenie pristúpila, brat by matku vyhodil z domu a skončila
by ako bezdomovkyňa. Návrh z týchto dôvodov neakceptovala. Uviedla, že je prístupná vec riešiť tak, že

na brata prevedie výlučné vlastníctvo k Nehnuteľnostiam za ich polovičnú hodnotu, určenú znaleckým
posudkom.

13. Listom zo dňa 8.11.2024 navrhovateľka vyzvala povinnú 1) na vrátenie majetku (Nehnuteľností).
Ako dôvod vrátenia daru uviedla, že povinná 1) ju oklamala a manipulovala ňou. Navrhovateľka jej

verila, aby na ňu majetok previedla s tým, že povinná 1) sa cítila ukrátená a bála sa, aby ju brat
z Nehnuteľností nevyhodil a nevytlačil. Povinná 1) ohovárala brata, aj jeho priateľku a robila všetko preto,
aby navrhovateľka na ňu previedla celý majetok. Navrhovateľka bola povinnou 1) zaslepená. Myslela si,
že je jej najlepšia dcéra a nikdy by neverila, že povinná 1) bude rozhodovať o tom, kde bude ona a jej syn
bývať a že chce predať všetko, čo navrhovateľka s otcom povinnej 1) vybudovala. Uviedla, že s povinnou

1) nechce bývať, ani nemá záujem, aby sa o ňu starala. Navštevuje lekárov, povinná 1) ju psychicky týra.
Keď sa syn navrhovateľky o darovaní dozvedel, zúril, „mal nervy“, použil rôzne slová a navrhovateľka sa
obáva,abysisúrodencineublížili.Navrhovateľkananehopriprevodenemyslela.OnvNehnuteľnostiach
podniká, za všetko platí, chcel Nehnuteľnosti prerobiť; navrhovateľka v Nehnuteľnostiach žije a stará sa
o záhradu. Poukázala na to, že ani jeden zo súrodencov nemá peniaze na „vyplatenie toho druhého“.

Navrhovateľka priznala, že spôsobila konflikt medzi súrodencami, narušila rodinné a morálne vzťahy.
Uviedla, že brat povinnú 1) nikdy nechcel vyhodiť, mal záujem o slušné vysporiadanie. Dal vypracovať
geodetický plán, pričom povinná 1) s rozdelením majetku súhlasila a s bratom si podali ruky. Zmluva
o budúcej zmluve je nedôveryhodná a napadnuteľná, keďže neposkytuje záruku vo vzťahu k tomu,
akú sumu povinná 1) bratovi vyplatí. Povinná 1) si Nehnuteľnosti odfotila a ukazovala majetok cudzím

ľuďom. Všetko mala premyslené a doviedla navrhovateľku k notárke za účelom podpísania darovacej
zmluvy, ktorú navrhovateľka vôbec nečítala a dôverovala povinnej 1). Úmyselne v nej vyvolala omyl,
aby urobila právny úkon, ktorý oľutovala. Uvedenie do omylu a klamstvo má za následok neplatnosť
právnehoúkonu.Pravosťpodpisunavrhovateľkynalisteboladňa8.11.2024úradneosvedčenánotárom.

14. Z výpisu z Obchodného registra Mestského súdu Bratislava III vyplýva, že jedinou spoločníčkou
a konateľkou povinného 2) je povinná 1). Predmetom podnikania povinného 2) je prenájom
nehnuteľností.

15. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

16.Podľa§324ods.1a3zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokvzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „CSP“): „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrhnariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“.

17. Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“.

18. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“.

19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP: „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na

ktoré sa odvoláva“.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP: „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“.

21. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP: „Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.“.

23. Podľa § 628 ods. 1 OZ: „Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje
obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.“.

24. Podľa § 628 ods. 2 OZ: „Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť,

a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.“.

25. Podľa § 630 OZ: „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“.

26. Podľa § 37 ods. 1 OZ: „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.“.

27. Podľa § 46 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoN“): „Notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske

zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár,
ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie
v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.“.

28. Podľa § 3 ods. 4 ZoN: „Listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej

činnosti (ďalej len „notárska listina"), ich osvedčené odpisy, potvrdenia a výpisy z notárskych centrálnych
registrov a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.“.

29. Podľa § 205 CSP: „Listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,
ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje

alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.“.

30. Podľa § 123 OZ: „Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.“.

31. Neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi sporovými stranami a
možno ho nariadiť len v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu
alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Musí ísť o taký stav právnych vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú súdnu ochranu, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Priobidvoch skupinách neodkladných opatrení musí súd skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či
sú dané dôvody nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je
potrebné považovať za osvedčený, ak navrhovateľ preukáže, že mu bez bezodkladnej úpravy pomerov

medzi stranami bude spôsobená ujma alebo ak k takejto ujme konaním protistrany už dochádza.
Dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním rozhodujúcich skutočností pre nariadenie neodkladného
opatrenia je na strane navrhovateľa, ktorý je inter alia povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť neodkladné
opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok javí ako nedôvodný.

Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného
opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou
argumentáciou. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti.

32. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či i) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ii)
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), iii) uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),

iv) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, v) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a vi) sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

33. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení navrhovateľky a ňou predložených listín, dospel súd k záveru,
že návrh na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

34. Súd má za preukázaný právny vzťah medzi sporovými stranami, keďže navrhovateľka, ako
darkyňa, uzavrela s povinnou 1), ako obdarovanou, darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného

bremena. Právny vzťah existuje aj medzi navrhovateľkou a povinným 2), ktorý je aktuálnym vlastníkom
Nehnuteľností, ku ktorým má navrhovateľka zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania.

35. Navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti však neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti). Navrhovateľka tvrdí, že povinná

1) ju oklamala a zmanipulovala, aby jej previedla vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam s tým, že sa
vysporiada so svojím bratom. Darovacia zmluva obsiahnutá v notárskej zápisnici údajne nie je prejavom
skutočnej vôle navrhovateľky. Povinná 1) následne nerešpektovala vôľu navrhovateľky, keď sa so svojím
bratom nedohodla, nevysporiadala a namiesto toho previedla Nehnuteľnosti na povinného 2), v ktorom
je jedinou spoločníčkou a konateľkou. Povinný 2) má v predmete podnikania prenájom nehnuteľností,

z čoho navrhovateľka vyvodzuje obavu o výkon svojho práva z vecného bremena.

36. Súd nepovažuje tvrdenia navrhovateľky a jej obavy za osvedčené. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje
na údajné zmanipulovanie a oklamanie so strany povinnej 1), súd v tejto súvislosti poukazuje na ods.
5 a 6 návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia: „Napriek skutočnosti, že žalobkyňa vždy chcela

rovnako zaobchádzať so svojimi deťmi a teda aj rozdeliť nehnuteľnosti na rovnaké diely medzi svoje deti,
ktorá skutočnosť bola v rodine známa, nakoľko ju žalovaná v 1. rade po návrate do spoločnej domácnosti
brala na dovolenky, bola zrazu k nej milá, avšak ju zmanipulovala a oklamala ju tak, aby jej žalobkyňa
darovala celý svoj majetok darovacou zmluvou s bremenom právo dožitia, ale s tým že sa žalovaná v
1. rade s bratom vysporiada. Za týmto účelom žalovaná v 1. rade dohodla u notárky prípravu darovacej

zmluvystým,žežalovanáv1.radepriviedladňa29.11.2023žalobkyňudo„Avionu“tedadosídlanotárky
K. C. L. na Ivánskej ceste 16 v Bratislave s tým, aby to tam žalobkyňa podpísala a zaplatila notárke
poplatok za spísanie zápisnice. Nakoľko žalobkyňa v tom čase dôverovala žalovanej v 1. rade, túto
zápisnicu si na jej chybu ani neprečítala, iba ju podpísala. Na základe darovacej zmluvy teda žalobkyňa
previedla dňa 29.11.2023 vlastníctvo k nehnuteľnostiam na žalovanú v 1. rade.“. Z citovanej časti návrhu

nevyplýva, kedy, akým spôsobom, ani akými úkonmi mala povinná 1) navrhovateľku v čase darovania,
resp. pred darovaním Nehnuteľností zmanipulovať a oklamať.37. Z listu navrhovateľky zo dňa 8.11.2024 vyplýva, že v čase realizácie darovacej zmluvy mala
navrhovateľka vôľu Nehnuteľnosti darovať povinnej 1), okrem iného z dôvodu obavy o správanie sa
syna navrhovateľky k povinnej 1) [k tomu súd poukazuje na nasledujúce vyjadrenie navrhovateľky v

predmetnom liste, v ktorom opísala reakcie jej syna, keď sa dozvedel o darovaní Nehnuteľností a
vyjadrila obavu, aby si súrodenci neublížili]. Navrhovateľka sa v dôsledku toho rozhodla Nehnuteľnosti
darovať povinnej 1) a za týmto účelom sa dostavila k notárke, ktorá o právnom úkone spísala notársku
zápisnicu. V čl. VII notárskej zápisnici je výslovne obsiahnuté vyhlásenie účastníkov, že zmluva bola
uzavretá podľa ich pravej a slobodnej vôle, vážne a zrozumiteľne a nie v tiesni alebo za nápadne

nevýhodných podmienok, zmluvná voľnosť nie je obmedzená. Notárka v čl. IX potvrdila, že notársku
zápisnicu napísala, prítomní účastníci si ju prečítali a na znak súhlasu s jej obsahom notársku zápisnicu
pred notárkou vlastnoručne podpísali.

38. Notárska zápisnica je v zmysle § 3 ods. 4 ZoN verejnou listinou. Podľa § 205 CSP potvrdzuje
pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Na vyvrátenie obsahu

verejnej listiny nepostačuje iba tvrdenie navrhovateľky, že si listinu neprečítala a dôverovala povinnej
1) ohľadom jej obsahu. Rovnako nie je postačujúce ani neosvedčené tvrdenie navrhovateľky o jej
zmanipulovaní, či oklamaní zo strany povinnej 1). Súd nemal opak za preukázaný, preto vychádza zo
znenia a obsahu notárskej zápisnice. V nej je obsiahnutý právny úkon (darovacia zmluva a zmluva
o zriadení vecného bremena) a vyhlásenia účastníkov o tom, že obsahuje ich vôľu, že si notársku

zápisnicu prečítali, schválili a na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne podpísali.

39. Súd nemá za osvedčené také správanie sa povinnej 1), ktoré by voči navrhovateľke, či jej
synovi, vykazovalo prvky hrubého porušenia dobrých mravov (napr. bránenie užívania Nehnuteľností
navrhovateľkou, neposkytnutie starostlivosti o navrhovateľku, spáchanie priestupku / trestného činu voči

navrhovateľke alebo jej synovi). Na tomto závere nič nemení ani to, že povinná 1) nepreviedla časť
darovaného majetku na svojho brata.

40. Z notárskej zápisnice nevyplýva, že by jej obsahom mal byť aj záväzok povinnej 1) nakladať
s Nehnuteľnosťami určitým spôsobom (previesť na svojho brata polovicu majetku, či iné). Povinná 1)

nadobudla Nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Ako vlastníčka bola oprávnená v zmysle §
123 OZ s predmetom vlastníctva nakladať (za rešpektovania vecného bremena zriadeného v prospech
navrhovateľky).Skutočnosť,ženavrhovateľkajesubjektívnenespokojnásvýsledkomvlastnéhokonania
(darovanie Nehnuteľností len jednému zo svojich potomkov), nemôže pri posudzovaní dôvodnosti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obstáť; rovnako ani pri predbežnom právnom posúdení

nároku vo veci samej.

41. V rámci predbežného posúdenia nároku vo veci samej súd okrem vyššieho uvedeného poukazuje
na to, že darca sa môže domáhať vrátenia daru, iba ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho
rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy (§ 630 OZ). Uvedené zákonné ustanovenie považuje

za právne relevantné len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie
je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). Hrubým porušením dobrých mravov sa
rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie (R 61/1997). Správanie sa
obdarovaného teda musí vykazovať určitú, zákonom vyžadovanú, intenzitu.

42. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi,
ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného (R 88/1998). Stupeň
závažnosti porušenia dobrých mravov konkrétnym správaním obdarovaného sa posudzuje na základe
objektívnych kritérií, a nie podľa subjektívneho názoru darcu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 29.6.2023 sp. zn. 5Cdo/155/2022). Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným

nemožno považovať predaj darovanej veci cudzej osobe, alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti
sviatkov a jeho životných jubileí (R 31/1999).

43. S poukazom na citovanú judikatúru nepovažuje súd prevod Nehnuteľností za konanie, ktoré by
hrubo porušilo dobré mravy. V tejto súvislosti nebolo osvedčené ani to, že by povinní 1) alebo 2)

akýmkoľvek spôsobom rušili výkon práva navrhovateľky z vecného bremena. Obavy navrhovateľky
ohľadom rušenia výkonu jej práva z vecného bremena (prenajatím, ekonomickým využitím, búracími /
stavebnými prácami) sú v hypotetickej rovine. O to viac, že Navrhovateľka nepredložila žiadne listiny,
ktoré by nasvedčovali akémukoľvek minulému, či budúcemu konaniu, ktoré by reálne ohrozovalovýkon jej práv (napr. inzerovanie Nehnuteľností, začatie búracích / stavebných prác, uskutočňovanie
developerského projektu). Rovnako navrhovateľka nepredložila súdu listiny, ktoré by preukazovali jej
zhoršený zdravotný stav.

44. Za neopodstatnené považuje súd aj požadované neodkladné opatrenie vo vzťahu k vnútornej
štruktúre povinného 2). Nie je zrejmé, akým spôsobom by táto okolnosť mala mať vplyv na výkon práv
navrhovateľky, ktorá má na Nehnuteľnostiach zriadené vecné bremeno doživotného bývania a užívania.
Vecné bremená, ktoré sú vecnými právami k cudzím veciam, predstavujú obmedzenie vlastníckych práv

vlastníka nehnuteľností, a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné
bremená možno charakterizovať ako súhrn vzťahov umožňujúcich za účelom lepšieho využitia veci,
alebo plnšieho uspokojenia individuálnych potrieb fyzickej či právnickej osoby, určité opakujúce sa alebo
trvajúce možnosti realizácie úžitkovej hodnoty cudzej veci. Na strane povinného subjektu sa opakovane
alebo trvale obmedzujú možnosti realizácie úžitkovej hodnoty vlastnej veci. Vecné bremeno je spojené s
vlastníctvomurčitejnehnuteľnostialebosurčitouosoboucharakterizovanoujejvzťahomknehnuteľnosti.

Voči vlastníkovi nehnuteľností pôsobí vecné bremeno vždy in rem. Podstatným obsahom vecného
bremena je zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, ktorého obmedzujú vo výkone jeho vlastníckeho práva.
To však neznamená, že by bol vlastník zbavený všetkých subjektívnych práv uvedených v § 123
OZ. Vecné bremeno vlastníka iba obmedzuje v užívaní a požívaní veci, ale nezbavuje ho možnosti
disponovať (nakladať) s predmetom vlastníctva (previesť nehnuteľnosť na iného), zaťažiť nehnuteľnosť

iným vecným právom ani možnosti zmeniť účel užívania nehnuteľností. Oprávnenie vyplývajúce z
vecného bremena musí byť vykonávané tak, aby povinného zaťažovalo čo najmenej. Vecné bremená,
ako vecné práva k cudzej veci, majú absolútnu povahu; preto sa tretie osoby voči osobe oprávnenej
z vecného bremena musia správať tak, aby bol výkon jej práva k cudzej veci nerušený (uznesenie
Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.5.2025 sp. zn. 28Co/56/2025).

45. Aj v prípade zmeny vnútornej štruktúry povinného 2), či nakladania s Nehnuteľnosťami, alebo
iného ich využívania, bude vlastník povinný rešpektovať vecné bremeno, zriadené k Nehnuteľnostiam
v prospech navrhovateľky.

46. Ak by za vyššie menovaných okolností súd aspoň čiastočne vyhovel návrhu a nariadil neodkladné
opatrenie, jeho právne účinky by obmedzili povinné osoby neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah (princíp proporcionality). O to viac, že súd nemá za osvedčené dôjdenie prejavu vôle
navrhovateľky povinnej 1). K zániku darovacieho vzťahu podľa § 630 OZ dochádza na základe
jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému (R 88/1998), t.j. obligačné účinky odvolania

darovania nastávajú doručením prejavu vôle darcu obdarovanému a zmluvný vzťah založený darovaním
zaniká. Navrhovateľka predložila súdu iba list zo dňa 8.11.2024, v ktorom žiada povinnú 1) o vrátenie
daru. Nepreukázala však, že by tento list povinnej 1) doručila, resp. že by jej iným spôsobom prejavila
vôľu zvrátiť účinky darovania. V čase rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nie je osvedčený zánik darovania, čo podľa názoru súdu vylučuje potrebu uloženia ktoréhokoľvek z

požadovaných obmedzení.

47. Za podstatný považuje súd aj časový aspekt. Navrhovateľka podala návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v máji 2025. Argumentuje a svoje obavy však opiera o skutočnosti, ktoré
nastali v období od decembra 2023 do novembra 2024. Súdu tak neosvedčila skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov [tzn. že by povinní od prevodu Nehnuteľností
na povinného 2) realizovali akékoľvek úkony, ktoré by vyžadovali zásah súdu v podobe nariadenia
neodkladného opatrenia].

48. Vzhľadom na všetky prezentované skutočnosti dospel súd k záveru, že neboli splnené zákonné

podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a to ani sčasti. Súd preto návrh v zmysle § 328 ods.
1 CSP zamietol.

49. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Povinní mali v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia plný procesný úspech, preto by mali mať proti neúspešnej

navrhovateľke nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže však povinným v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd v záujme rozumného a spravodlivého usporiadania procesných vzťahov (čl. 4 ods. 2 CSP)
a s prihliadnutím na hospodárnosť konania rozhodol tak, že im nárok na náhradu trov konania nepriznal.
V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018sp. zn. 7Cdo/14/2018 (R 72/2018): „Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v
súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.“.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané [§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) a m) CSP a § 362 ods. 1 CSP].

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 CSP, § 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).