Rozsudok – Vyživovacie povinnosti – Ústavná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 113P/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125201537
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Vráblová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125201537.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Simonou Vráblovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E., t. č. v F. G. H. I. J. G., Pečeňady 66, v konaní
zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matka: K. H.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., L. M. N. X, O. E. a otca: K. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. E.
XXX, t. č. N. X, O. E., za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, v konaní o náhradnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje nad maloletým dieťaťom A. B., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude
vykonávať v Centre pre deti a rodiny Pečeňady, Pečeňady 66 od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Matka je povinná platiť výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred,
a to na účet Centra pre deti a rodiny Pečeňady, Pečeňady 66, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

III. Otec je povinný platiť výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100 Eur mesačne,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, a to na účet Centra pre deti a rodiny Pečeňady, Pečeňady 66,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Starí rodičia maloletého podali na Okresný súd Trnava dňa 04.03.2025 návrh, ktorým sa domáhali
zverenia maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti. V priebehu konania o podanom návrhu
však došlo k zmene okolností, na základe ktorých došlo k nariadeniu neodkladného opatrenia a to
uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 113PPOm/1/2025 – 11 zo dňa 14.03.2025 a k dočasnému
zvereniu maloletého do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Centra pre deti a rodiny
Pečeňady, Pečeňady 66 a to do skončenia konania o náhradnej starostlivosti vedeného na Okresnom

súde Trnava pod sp.zn. 113P/25/2025.

2. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava súdu doručil dňa 30.05.2025 správu, z ktorej vyplynulo, že
dňa 13.05.2025 vykonali šetrenie v domácnosti starých rodičov maloletého, pričom starí rodičia uviedli,
že sa aj so širšou rodinou opakovane rozprávali o A. a trvajú na svojom vyjadrení, že o náhradnú osobnú
starostlivosť nemajú záujem. Starí rodičia vzhľadom na starostlivosť o ich ťažko zdravotne postihnutého
syna nedokážu zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť o vnuka. Matka sa o maloletého riadne nestarala,

uprednostňuje partnera pred dieťaťom. Starí rodičia sú presvedčení, že pre maloletého bude najlepšie,
ak by sa našla rodina, ktorá by ho mala rada a dokázala by sa o neho riadne postarať. Vzhľadom na
uvedené odporúčali, aby súd návrh starých rodičov zamietol a konal o nariadení náhradnej starostlivosti
nad maloletým.3. Dňa 06.06.2025 bolo súdu doručené späťvzatie návrhu starých rodičov maloletého o zverenie
maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti, ktoré odôvodnili tým, že starý otec je chorý na

srdce, má vrodenú srdcovú vadu a stará matka opatruje ich syna, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a
z uvedeného dôvodu požiadali, aby nemuseli byť prítomní ani na pojednávaní.

4. Uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 113P/25/2025 – 62 zo dňa 09.09.2025, právoplatným
dňa 25.09.2025 bolo výrokom I. rozhodnuté, že sa konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletého

o náhradnej starostlivosti nezastavuje a výrokom II. uznesenia bolo zastavené konanie vo veci zverenia
maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti vo vzťahu k starým rodičom maloletého, ktorí boli
pôvodne navrhovateľmi v tomto konaní.

5. Zo správy obce E. zo dňa 09.09.2025 vyplynulo, že matka maloletého je v obci vedená ako
bezdomovec, pričom v obci sa nezdržiava a nemajú o nej žiadne informácie.

6. Zo správy ÚPSVaR Trnava zo dňa 10.11.2025 vyplynulo, že maloletý bol umiestnený v CDR
Pečeňady dňa 13.03.2025. Psychologický vývin maloletého bol v porovnaní s rovesníkmi zaostalý.
V starostlivosti profesionálnej náhradnej rodiny je badať u dieťaťa progres. Po umiestnení dieťaťa
matka ukončila partnerský vzťah s otcom dieťaťa, ako dôvod uviedla jeho závislosť na alkohole,

hádky a agresívne správanie sa otca. Neskôr však spolužitie s otcom obnovila a odsťahovala sa od
prastarých rodičov dieťaťa späť k partnerovi. Aktuálne rodičia dieťaťa nemajú vytvorené vhodné pomery
pre starostlivosť o dieťa. Nemajú stabilné bývanie. Otec dieťaťa dňa 04.07.2025 uviedol, že aktuálne
bývajú v „kamarátskom podnájme“, adresu neuviedol, údajne bývanie nie je vhodné pre dieťa. Od
augusta majú prisľúbený podnájom. Otec pracuje v kamenárstve, uviedol, že zmluvu má na dobu

určitú do konca roka. Matka dieťaťa poberá invalidný dôchodok. Otec priznal problémy s alkoholom,
aktuálne však liečenie závislosti neabsolvoval, do budúcna zvažuje ambulantnú liečbu. Počas pobytu
dieťaťa v CDR maloletého pravidelne navštevovali prastarí rodičia a starý otec, ktorí však nemajú
záujem o náhradnú osobnú starostlivosť, o čom svedčí aj späťvzatie návrhu starých rodičov. Prastarí
rodičia navštevovali dieťa pravidelne raz za dva týždne. Podľa záznamov CDR Pečeňady sa návštevy

rodičov realizovali v dňoch: 03.04.2025, 25.04.2025, 09.06.2025 a 08.07.2025. Návštevy prebiehali v
priestoroch CDR Pečeňady. Pobyty dieťaťa v domácnosti sa nerealizovali, nakoľko rodičia o pobyty
nežiadali z dôvodu nevhodných bytových pomerov. Otec s matkou priznali, že aktuálne nedokážu
dieťaťu zabezpečiť starostlivosť a súhlasil s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým A.. Rodičia
dlhodobo nedokážu zabezpečiť starostlivosť o dieťa, ani počas pobytu dieťaťa v CDR si nedokázali

upraviť pomery do takej miery, aby bolo možné dieťa vrátiť do rodiny. Nik iný z rodiny ani blízkych
osôb neprejavil záujem o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na uvedené
navrhujú súdu, aby nad maloletým dieťaťom nariadil ústavnú starostlivosť v CDR Pečeňady.

7. Z lustrácií rodičov v sociálnej poisťovni vyplynulo, že matka nebola ani nie je evidovaná ako

zamestnanec. Je poberateľkou invalidného dôchodku aktuálne v sume 247,20 Eur. Otec bol evidovaný
ako zamestnanec od 02.04.2024 do 30.06.2024 u zamestnávateľa Obec E. s vymeriavacím základom
v mesiaci apríl 2024 v sume 525 Eur, v mesiaci máj 2024 v sume 630 Eur a v mesiaci jún 2024 v sume
396 Eur.

8. Súd vykonal dňa 19.11.2025 pojednávanie v neprítomnosti matky a otca maloletého, ktorí sa napriek
riadne doručenému predvolaniu na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť neospravedlnili a
o odročenie pojednávania nežiadali. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že prastarí rodičia
by sa radi postarali o maloletého, avšak ich vek a zdravotný stav im to neumožňuje. Starý otec má
zdravotné problémy a stará matka sa stará o ich plnoletého syna, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý

a vyžaduje si celodennú starostlivosť. Z otcovej strany nie sú v kontakte. Stará matka zo strany otca sa
odmietla podieľať na starostlivosti o maloletého. Trvajú na nariadení ústavnej starostlivosti, keďže nik
z blízkej rodiny nemôže poskytovať dieťaťu náhradnú osobnú starostlivosť a tak ústavná starostlivosť
je v jeho záujme a navrhujú určiť vyživovaciu povinnosť rodičom. V rámci šetrenia sa im nepodarilo
zistiť aktuálny príjem otca, keďže stále uvádzal iné skutočnosti. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava

na pojednávaní uviedol, že súhlasí s nariadením ústavnej starostlivosti, keďže iná starostlivosť v tomto
prípade neprichádza do úvahy a takéto rozhodnutie je v záujme maloletého dieťaťa.9. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine (ďalej len „ZoR“), súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len
vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do
náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné

ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného
predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené
výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu
rodičovských práv.

10. Podľa § 54 ods. 5 veta prvá ZoR, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

11. Podľa § 81 ods. 1 ZoR, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej
starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej
výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať

maloletému dieťaťu výživné.

12. Podľa § 81 ods. 2 ZoR, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží
rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní

vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

13. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16. Súd vykonal dokazovanie lustráciou v registri obyvateľov Slovenskej republiky, podaním starých

rodičov zo dňa 02.03.2025, uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 113PPOm/1/2025 – 11 zo
dňa 14.03.2025, správou obce, správami ÚPSVaR a lustráciou rodičov v sociálnej poisťovni a zistil
nasledovný skutkový stav:

17. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX je jediným dieťaťom matky K. H., nar. XX.XX.XXXX a otca K. B.,

nar. XX.XX.XXXX.

18. Z podaného návrhu starých rodičov na zverenie maloletého do ich náhradnej starostlivosti, ktorý
v priebehu tohto konania vzali späť, vyplynulo, že rodičia maloletého žijú kočovným spôsobom života.
Od januára 2025 bývajú v azylovom dome v C.. O maloletého A. sa nestarajú riadne. Býval často sám,

hladný a špinavý. Musela zasahovať aj polícia, nakoľko boli rodičia pod vplyvom alkoholu, čo nie je
v takom type ubytovania prípustné. Obaja rodičia sú bez práce. Matka má psychické problémy a je
agresívna.
Rodičia sa nevenovali chlapcovi, ako by sa mali. Často ho nechávali v opatere druhých ľudí. Keďže
jej partner pije, z každej práce, alebo ubytovania ich vyhodia, preto na jednom mieste vydržia dva-tri

mesiaceapreinsolventnosťichvykážupreč.Dcérapravidelneposielalasms-kyimajznámym,žesúbez
peňazí, aby im poslali peniaze pre malého na jedlo, plienky, lieky. Hoci majú nedostatok financií, obidvaja
sú závislí na cigaretách a partner aj na alkohole. Matka maloletého nevenovala pozornosť synovi ani
vareniu a starostlivosti o domácnosť. Má diagnostikovanú ľahkú mentálnu retardáciu, preto nevie reálne
vyhodnotiť svoju životnú situáciu, následky svojich rozhodnutí a preto z nepochopenia dobre mienených

rád vyplýva jej arogancia a agresivita. Z jej diagnózy vyplýva, že nepozná hodnotu financií ani sa nevie
orientovať v čase. Dňa 27.02.2025 matka priviedla k nim chorého a podvyživeného maloletého, aby sa
o neho postarali, pretože jej sľúbili že jej ho na 1- 2 týždne povarujú.19. Na základe nariadeného neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Trnava č.k.
113PPOm/1/2025 – 11 zo dňa 14.03.2025 sa maloletý aktuálne nachádza v starostlivosti Centra
pre deti a rodiny Pečeňady. Neodkladné opatrenie bolo nariadené z dôvodu, že rodičia nedokázali

dieťaťu zabezpečiť ani základné potreby, nebol predpoklad, že by matka maloletého bola schopná sa
o maloletého riadne postarať a ani starí a prastarí rodičia neboli schopní zabezpečiť starostlivosť o
maloletého.

20. Rodičia sa k prebiehajúcemu konaniu týkajúcemu sa ich maloletého syna písomne nevyjadrili

anedostavilisaaninapojednávanie,ajkeďimboldoručovanýpôvodnýnávrhstarýchrodičov,uznesenia
ako aj predvolanie na pojednávanie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rodičia nejavia záujem
o zabezpečenie osobnej starostlivosti o ich maloleté dieťa. Pri šetrení pomerov bolo zistené, že ich
životné podmienky im aktuálne ani nedovoľujú sa o maloletého starať a nie sú schopní zabezpečiť
mu adekvátnu starostlivosť. Súdu nie je v čase rozhodovania známa blízka osoba maloletého dieťaťa,
ktorá by žiadala o zverenie maloletého do svojej náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej

starostlivosti. Starí a prastarí rodičia prejavovali a prejavujú aktívny záujem o maloletého, avšak podľa
ich vyjadrení nie je v ich možnostiach poskytovať maloletému osobnú starostlivosť. Po zhodnotení
všetkých skutočností dospel súd k záveru, že v danom prípade je potrebné nariadiť nad výchovou
maloletého ústavnú starostlivosť, a to i napriek skutočnosti, že ide o krajný prostriedok. Výchova dieťaťa
je vážne ohrozená, pričom nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej

starostlivosti. Ústavná starostlivosť sa bude vykonávať v Centre pre deti a rodiny Pečeňady, kde sa
maloletý aj v súčasnosti nachádza na základe neodkladného oparenia nariadeného tunajším súdom.

21. Súd v rozhodnutí o nariadení ústavnej starostlivosti zároveň upravil aj rozsah vyživovacej povinnosti
rodičov k maloletému. V zmysle § 62 ods. 3 ZoR je každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu 30 % zo sumy
životného minima pre neplnoleté, nezaopatrené dieťa. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo
zistenia, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku, aktuálne v sume 247,20 Eur. Súd zaviazal
matkuprispievaťnavýživumaloletéhovminimálnejvýške,akojeuvedenévovýrokuII.tohtorozhodnutia
a to s prihliadnutím na jej invaliditu, ako aj na skutočnosti vyplývajúce z vyjadrenia starých rodičov

maloletého vo vzťahu k jej zdravotnému (psychickému) stavu a životným podmienkam, ktoré jej podľa
zistených skutočností nedovoľujú platiť výživné vo vyššej ako minimálnej miere.

22. Vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca súd vychádzal zo skutočnosti, že maloletý je
jeho jediným dieťaťom, ako aj zo skutočnosti, že otec je schopný dosahovať príjem, keďže z vykonanej

lustrácie vyplynulo, že bol zamestnaný od 02.04.2024 do 30.06.2024 u zamestnávateľa Obec E.
s vymeriavacím základom v mesiaci apríl 2024 v sume 525 Eur, v mesiaci máj 2024 v sume 630
Eur a v mesiaci jún 2024 v sume 396 Eur. Zo správy ÚPSVaR zo šetrenia vyplýva, že otec sa
vyjadril, že aj v súčasnosti pracuje v kamenárstve, kde má zmluvu na dobu určitú do konca roka.
Táto skutočnosť nebola potvrdená vykonanou lustráciou a keďže otec sa na pojednávanie napriek

predvolaniu nedostavil, súd nemal možnosť zisťovať príjmové pomery jeho výsluchom. Súdu nie je
známe a ani samotný otec neuviedol, že by mal mať akékoľvek zdravotné problémy, ktoré by mu bránili
pracovať. Z vykonanej lustrácie nevyplýva, že by bol poberateľom invalidného dôchodku. Pri určení
výživného je rozhodujúci príjem, ktorý povinný rodič môže reálne dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky
dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Pri určení konkrétnej

výšky výživného súd vychádzal z metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre výpočet
výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné, ktoré je prostriedkom štandardizácie rozhodovacej
činnosti súdov s odporúčacím charakterom. Jej vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej
činnosti v obdobných skutkových okolnostiach. Zohľadňujúc okolnosti predmetnej veci súd považuje
aplikáciu tabuľkového výživného ako vhodný prostriedok pre kvantifikáciu výživného zo strany otca.

Podľa predmetnej tabuľky pri jednom maloletom dieťati výška výživného na dieťa v predškolskom veku
(0 – 5 rokov) predstavuje 18 % z čistého príjmu povinného rodiča. Aktuálna priemerná mesačná mzda
v 2. štvrťroku 2025 bola v sume 1 654 Eur, čo je 1 160,22 Eur v čistom, pričom výška minimálnej
mzdy na rok 2025 je 816 Eur, čo je 572,40 Eur v čistom. Suma výživného otca vo výške 100 Eur
mesačne bola vypočítaná vzhľadom na aktuálnu minimálnu mzdu ako 18 % z čistého príjmu 572,40

Eur a po zaokrúhlení výsledne sumy 103 Eur. Súd s prihliadnutím na všetky zistené skutočnosti určil
výšku vyživovacej povinnosti otca na maloletého vo výške 100 Eur mesačne, pričom má za to, že otec je
schopný pracovať a dosahovať aspoň minimálnu mzdu a tak je v jeho možnostiach a schopnostiach tútosumuuhrádzať.Vyživovaciapovinnosťmáprednosťpredostatnýmivýdavkamirodičov.Súdtakvýrokom
III. rozsudku rozhodol o povinnosti otca platiť výživné na maloletého vo výške 100 Eur mesačne.

23. Túto vyživovaciu povinnosť sú rodičia v zmysle § 81 ods. 2 ZOR povinný poukazovať zariadeniu,
kde je maloleté dieťa umiestnené.

24. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

25. O nároku na náhradu trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie na Okresnom súde Trnava v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, pokiaľ sa po vyhlásení rozhodnutia oprávnená osoba nevzdala odvolania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ako ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, v prebiehajúcom konaní spisová značka tohto konania, uvedie
aj to, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa
§ 370 a nasl. CMP.

Kolízny opatrovník a Okresná prokuratúra Trnava nie sú oprávnení podať odvolanie, keďže sa tohto
práva po vyhlásení a odôvodnení rozsudku výslovne vzdali (§ 368 CSP).