Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-55Csp/40/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223201409
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1223201409.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: K. W., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Y.W.
XX, U., o zaplatenie 14.543,46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 30.03.2023 sa pôvodný žalobca (banka BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 14.543,46 eur s

príslušenstvom, t. j. spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,48 % ročne zo sumy 2.318,49
eur od 16.10.2020 do 30.04.2021, vo výške 27,48 % ročne zo sumy 2.207,21 eur od 01.05.2021 do
zaplatenia a vo výške 10,90 % ročne zo sumy 12.086,60 eur od 03.10.2020 do zaplatenia a spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.557,21 eur od 03.10.2020 do 30.04.2021, zo
sumy 2.207,21 eur od 01.05.2021 do zaplatenia a zo sumy 12.336,25 eur od 03.10.2020 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti
CETELEM SLOVENSKO a.s. so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pričom

spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s. v dôsledku cezhraničného zlúčenia zanikla zlúčením bez
likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym
nástupcom.
Ďalej uviedol, že dňa 09.12.2012 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom zmluvu
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok
Cetelemu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- eur na

financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok
žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou
dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 3.1. časti 2. úverovej zmluvy bol žalovaný oprávnený
čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v obchodných miestach,
ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti pomocou karty v miestach na
to určených, prevodom na účet určený žalovaným alebo iným dohodnutým spôsobom, a to aj pri použití
informačných technológií. Žalovaný takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal z poskytnutého

úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 5.313,38 eur tak, že sumu 5.081,50 eur
žalovaný čerpal výbermi hotovosti z bankomatov a financovaním na svoj účet a sumu 231,88 eur
predstavujú poplatky, ktoré Cetelem účtoval žalovanému v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť
úverovej istiny. Podľa bodu 2.1. časti 3. úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácaťposkytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Žalovaný svoj záväzok
splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého
úveru uhradil žalovaný doposiaľ len časť dlžnej sumy, a to sumu 6.435,70 eur. Podľa bodu 4.1. časti 3.

úverovej zmluvy v prípade, ak klient nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, bol Cetelem oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a
poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. V
dôsledkuneplneniadohodnutýchsplátokzostranyžalovanéhopôvodnýžalobcavyhlásildňa16.10.2020
mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti má žalovaný neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 2.207,21 eur (z titulu
zvyšku dlžnej úverovej istiny). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť úroky z dlžnej úverovej istiny vo
výške 27,48 % ročne zo sumy 2.318,49 eur od 16.10.2020 do 30.04.2021 a zo sumy 2.207,21 eur od
01.05.2021 do zaplatenia, ako aj úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.557,21 eur od
03.10.2020 do 30.04.2021 a zo sumy 2.207,21 eur od 01.05.2021 do zaplatenia.
Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že dňa 03.04.2018 uzavrel ako veriteľ na jednej strane so žalovaným

ako dlžníkom na strane druhej zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok
pôvodného žalobcu poskytnúť žalovanému účelový spotrebiteľský úver vo výške 14.514,- eur na
financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok
žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 96 mesačných

splátok vo výške 238,55 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.05.2018. Žalovaný dňa 03.04.2018
uzavrel s pôvodným žalobcom aj poistenie "Prihláška k poisteniu - Poistenie pravidelných platieb".
Podpisom predmetnej prihlášky žalovaný prijal základný súbor poistenia, za ktorý mal uhrádzať poistné
vo výške 5,68 eur mesačne. Súčasne žalovaný podpisom predmetnej prihlášky vzal na vedomie,
že uvedená suma poistného bude splatná spolu so splátkou úveru, ako aj skutočnosť, že mesačná

splátka úveru a poistenia predstavuje sumu 244,23 eur. Podľa bodu 1.4. časti 1. úverovej zmluvy
žalovaný súhlasil s tým, aby pôvodný žalobca poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý
žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu
žalobca poskytol žalovanému úver tak, že dňa 06.04.2018 uhradil požadované peňažné prostriedky na
účet predajcu. Podľa bodu 2.1. časti 3. úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať

poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Žalovaný svoj záväzok
splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého
úveru uhradil žalovaný doposiaľ len časť dlžnej sumy, a to sumu 6.137,29 eur. Na predžalobné výzvy
žalovaný nereagoval. Podľa bodu 3.1. časti 3. úverovej zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý
úver riadne a včas, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie

úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného
žalobca vyhlásil dňa 04.08.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom
rozsahu. Podľa bodu 3.2. časti 3. úverovej zmluvy banka je oprávnená v prípade porušenia povinnosti
splácať poskytnutý úver riadne a včas, požadovať od klienta zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom

stanovenej výške odo dňa nasledujúceho po dni, kedy došlo k omeškaniu klienta so splácaním úveru a
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a klient je
povinný úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky zaplatiť. Podľa bodu 3.4. časti 3.
úverovej zmluvy ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od úverovej
zmluvy alebo výpovede úverovej zmluvy je splatný celý dlh klienta voči banke; nesplatená istina úveru

je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v úverovej zmluve, t. j.
klient je povinný zaplatiť úroky od doby poskytnutia úveru do vrátenia peňažných prostriedkov v celom
rozsahu. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že žalovaný má voči nemu neuhradené záväzky po lehote
splatnosti v celkovej výške 12.336,25 eur (12.086,60 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 215,61 eur
z titulu dlžných úrokov z úveru a 34,04 eur z titulu dlžného poistného z úveru). Okrem toho je žalovaný

povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 10,90 % ročne zo sumy 12.086,60 eur
od 03.10.2020 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 12.336,25 eur od
03.10.2020 do zaplatenia.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)

z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 10.07.2023 pôvodný žalobca navrhol zmenu strany sporu
na strane žalobcu, a to z pôvodného žalobcu na nového žalobcu, spoločnosť EOS KSI Slovensko,s.r.o. Tento návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023
bola pohľadávka pôvodného žalobcu voči žalovanému postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.
Podaním doručeným súdu dňa 14.06.2024 spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. súhlasila so vstupom

do konania na miesto žalobcu. Uznesením zo dňa 21.03.2025 č. k. B2-55Csp/40/2023-157 súd pripustil,
aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu (BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) vstúpil nový
žalobca (EOS KSI Slovensko, s.r.o.).

4. Žaloba bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 27.03.2025. Spolu so žalobou bola

žalovanému doručená výzva, aby sa v lehote 15 dní vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a aby označil dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe napriek tomu nevyjadril a v konaní ostal nečinný.

5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 18.11.2025 v súlade s § 177 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") v spojení s § 297 C. s. p., na

ktoré predvolal obe sporové strany. Žalobca ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili,
pričom svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním doručeným súdu dňa 14.11.2025, v ktorom
navrhli, aby súd o veci rozhodol bez ich osobnej účasti. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie
doručenédňa18.09.2025.Žalovanýsvojuneprítomnosťnapojednávaníneospravedlnilaaninepožiadal
o odročenie pojednávania. Súd preto v súlade s § 180 C. s. p. vykonal pojednávanie a vo veci rozhodol

rozsudkom v neprítomnosti sporových strán.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi predloženými
(pôvodným) žalobcom: výpis z obchodného registra pôvodného žalobcu spolu s prekladom, zmluva
o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej

karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 09.12.2012 spolu so zmluvnou
dokumentáciou, výpis z úverového účtu T., potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa
17.02.2023, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.10.2020 spolu s obálkou,
zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 03.04.2018 spolu so zmluvnou

dokumentáciou, výpis žalovaného z úverového registra, výsledok dopytu na Sociálnu poisťovňu, výpis
z úverového účtu č. XXXXXXXXXXXXXX, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
07.10.2020 spolu s obálkou, zmluva o postúpení pohľadávok z nesplácaných úverov zo dňa 21.06.2023
spolu s prílohou - identifikácia postúpenej pohľadávky.

7. Na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu súd zistil, že
právny predchodca žalobcu (spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., ktorá sa s účinnosťou ku dňu
30.06.2016 zlúčila s bankou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) ako veriteľ a žalovaný ako
dlžník uzatvorili dňa 09.12.2012 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty,
obsahom ktorej bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému revolvingový úver vo forme úverového

rámca do výšky 5.000,- eur a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu
s dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaný sa zaviazal
vrátiť úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší
vyšší násobok 300,- eur (splatných vždy 10. deň v mesiaci). Úroková sadzba bola dohodnutá fixne vo
výške 28,68 % ročne a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vo výške 45,94 %. Medzi

stranami bol dohodnutý takisto základný súbor poistenia schopnosti splácať úver za poplatok vo výške
3,33 % mesačne. Podľa bodu 2.1. časti 3. úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať
poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Podľa bodu 4.1. časti 3.
úverovej zmluvy v prípade, ak klient nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, bol Cetelem oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a

poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú Cetelem určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
V konaní bolo nesporné, že žalovaný čerpal úver vo výške 5.081,50 eur, pričom na istine úveru, úrokoch
a poplatkoch uhradil sumu 6.435,70 eur.
Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a predžalobnou výzvou zo dňa 19.10.2020 veriteľ
oznámil žalovanému, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a že k 16.10.2020 sa stal jeho záväzok

splatný v celom rozsahu. Zároveň ho vyzval, aby uhradil dlh vo výške 2.557,21 eur (pozostávajúci z
istiny úveru vo výške 2.318,49 eur a úrokov, poplatkov a poistného vo výške 238,72 eur).
Súd ďalej na základe vykonaného dokazovania a z nesporných skutkových tvrdení žalobcu zistil, že
právny predchodca žalobcu (banka BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) ako banka a žalovanýako dlžník uzatvorili dňa 03.04.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej banka poskytla
žalovanému účelový spotrebiteľský úver na splatenie iných úverov vo výške 14.514,- eur. Žalovaný sa
zaviazal vrátiť úver v 96 mesačných splátkach vo výške 238,55 eur splatných vždy 15. deň v mesiaci.

Celková čiastka úveru bola 21.812,16 eur. Poplatok za poistenie schopnosti splácať spotrebiteľský úver
bol dohodnutý vo výške 4,99 % mesačne. Fixná ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 10,90
%, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola podľa zmluvy vo výške 11,46 % a odplata vo výške
10,90 %. Prvá splátka bola splatná dňa 15.05.2018 a termín konečnej splatnosti bol dňa 15.05.2026.
Podľa bodu 2.1. časti 3. úverovej zmluvy sa žalovaný zaviazal riadne a včas splácať poskytnutý úver,

a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. Podľa bodu 3.1. časti 3. úverovej zmluvy
v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas, je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s
účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
V konaní bolo nesporné, že žalovaný čerpal úver vo výške 14.514,- eur, pričom na istine úveru, úrokoch
a poplatkoch uhradil sumu 6.137,29 eur.

Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a predžalobnou výzvou zo dňa 07.10.2020 banka
oznámila žalovanému, že vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a že k 02.10.2020 sa stal jeho záväzok
splatný v celom rozsahu. Zároveň ho vyzvala, aby uhradil dlh vo výške 12.336,25 eur (pozostávajúci z
istiny úveru vo výške 12.086,60 eur a úrokov, poplatkov a poistného vo výške 249,65 eur).
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023 a z jej prílohy (identifikácia postúpenej

pohľadávky) súd zistil, že banka BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA postúpila svoje pohľadávky
voči žalovanému z nesplácaných úverov na žalobcu.

8. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

9. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon č. 129/2010 Z. z.") spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

10. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úveremusímaťpísomnúformu.Každázmluvnástranadostanenajmenejjednojejvyhotovenievlistinnej
podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová "spotrebiteľský úver"

v príslušnom gramatickom tvare.

12. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

13. Podľa § 92 ods. 8 prvej a druhej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do
31.05.2024, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj
osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právobanka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého

peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

14. Podľa § 52 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
30.06.2024 (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako

aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

19. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodný zákonník")
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné

prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

21. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

22. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,

že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu vecnú
legitimáciu. Podľa ustálenej súdnej praxe pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva žalobou uplatňovaný nárok, resp. mu vyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane

žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní je možné
nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom sporu.

23. Predmetnú zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa
09.12.2012 a zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.04.2018 súd vyhodnotil ako zmluvy o
spotrebiteľskomúverevzmyslezákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Ztohtodôvodusúd
skúmal, či pri postúpení pohľadávok z týchto zmlúv z banky na žalobcu bol dodržaný postup stanovenýzákonom na ochranu spotrebiteľa, najmä požiadavky stanovené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

24. V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné
bremeno ohľadom preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, resp. podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch pred postúpením
pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové
tvrdenia veriteľa. V sporoch s ochranou slabšej strany súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ

nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí
taký dôkaz (§ 295 C. s. p.). Zároveň je potrebné v individuálnych spotrebiteľských sporoch dôsledne
aplikovať aj ustanovenie § 132 ods. 3 C. s. p., lebo nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak žalobca v
žalobe iba označí, ale nepripojí všetky dôkazy na podporu svojich tvrdení. V dôsledku informačného
deficitu, ktorý je pre spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch obvyklý, musí dôkaznú povinnosť za
spotrebiteľa suplovať súd, a to aj v prípade, ak spotrebiteľ nepredložil alebo nemôže predložiť dôkazy

vlastnou vinou. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-40/08, C-618/10, C-243/08) vyplýva, že v
spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť
tvrdenia (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v
zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022).

25. Ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch upravujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie
pohľadávkybanky(veriteľa),ktorúmávočiklientovi,nainúbanku,aleboajnaosobu,ktorániejebankou.
Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť
zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí

súd prihliadnuť aj bez námietky (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018 sp. zn.
1Cdo/147/2017, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R
60/2018, tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.03.2018 sp. zn. 7Cdo/26/2017 a uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.11.2019 sp. zn. 1Obdo/92/2018).

26. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách oprávňuje banku postúpiť tretej osobe
len pohľadávku, ktorá bola v čase postúpenia splatná (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa
15.12.2020 sp. zn. 5Cdo/36/2020, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod č. R 4/2021).

27. Postúpenie pohľadávky banky (veriteľa) zo spotrebiteľského úveru inej osobe má väzbu nielen na
spotrebiteľskú zmluvu, ale aj na osobitné právne predpisy (§ 525 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, resp. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch), v dôsledku ktorej skutočnosti sa mení aj obsah právneho vzťahu medzi
veriteľom(postupníkom)adlžníkomvporovnanísovzťahommedziveriteľom(postupcom)adlžníkom.V

takomto prípade sa prípadná neplatnosť postúpenia pohľadávky prejaví nielen medzi stranami zmluvy o
postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi (spotrebiteľovi). Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy
o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len
medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka

ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne
účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bola preukázaná platná zmluva o
postúpení pohľadávky (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022 sp. zn. 7Cdo/86/2021).

28. Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k

uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci
splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka(pozriuznesenieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Cdo/152/2022zodňa13.02.2025,zverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 35/2025).

29. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné postúpenie pohľadávky banky
na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so splatením čo i len časti svojho
peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky podľa ustanovenia §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný (pozri
rozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa30.07.2025sp.zn.1VCdo/4/2025,zverejnenývzbierkestanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 38/2025).

30. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská dospel súd k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
dodržanie zákonného postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka, ako ani dodržanie zákonného postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho

právny predchodca (banka BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) pred vyhlásením mimoriadnej
splatnosti predmetných spotrebiteľských úverov (oznámeniami zo dňa 07.10.2020 a zo dňa 19.10.2020)
upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v konaní takúto
skutočnosť netvrdil a ani ju nijako nepreukázal, keď súdu nepredložil žiadne takéto upozornenie banky
ani doklad o jeho doručovaní žalovanému. Uvedený nedostatok skutkových tvrdení a v nadväznosti na
to aj nepreukázanie tejto rozhodujúcej skutočnosti musí ísť pritom na ťarchu žalobcu, ktorého v tejto

súvislosti zaťažovalo bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Uvedené potom znamená, že žalobca
nepreukázal, že jeho právny predchodca dodržal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti predmetných
spotrebiteľských úverov zákonom a zmluvou stanovený postup na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa,
t. j. že ho upozornil v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru. V konaní teda nebolo preukázané, že by došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej)

splatnosti predmetných spotrebiteľských úverov (ich zostatkov s príslušenstvom), t. j. že žalobou
uplatnené pohľadávky zo spotrebiteľských úverov sa stali v celom rozsahu splatné (pred termínmi
konečnej splatnosti týchto spotrebiteľských úverov). Vyhlásenie mimoriadnej (predčasnej) splatnosti
úveru v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má pritom za následok absolútnu neplatnosť
tohto právneho úkonu pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Inak povedané, kým nie

je preukázané dodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (upozornenie banky na
právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru), nie je možné považovať predmetné spotrebiteľské úvery
za (predčasne) splatné v celom rozsahu.

31. Navyše, v predmetných oznámeniach o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 07.10.2020

a zo dňa 19.10.2020 nie sú konkretizované splátky úverov, pre ktoré došlo k zosplatneniu týchto
spotrebiteľských úverov. Právne úkony vyhlásenia mimoriadnych (predčasných) splatností týchto
spotrebiteľských úverov oznámeniami o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 07.10.2020
a zo dňa 19.10.2020 sú preto absolútne neplatné pre ich nedostatočnú určitosť v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo

dňa 13.02.2025, zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R
35/2025). Uvedené znamená, že nedošlo k riadnemu vyhláseniu predčasných splatností predmetných
spotrebiteľských úverov (ich zostatkov s príslušenstvom) postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. že žalobou uplatnené pohľadávky zo
spotrebiteľských úverov sa nestali v celom rozsahu splatné (pred termínom konečnej splatnosti týchto

spotrebiteľských úverov). Z toho potom vyplýva, že pohľadávky voči žalovanému neboli v čase ich
postúpenia na žalobcu spôsobilé na postúpenie v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Pohľadávku banky zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere totiž možno až na výnimky postúpiť až vtedy, keď je v celom rozsahu splatná, t. j.
po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bankou. Postúpenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, ktorá sa doposiaľ nestala splatnou v celom rozsahu, má preto za následok absolútnu neplatnosť
zmluvyopostúpenípodľa§39Občianskehozákonníkavspojenís§525ods.2Občianskehozákonníka.

32. Napokon, žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by jeho právny predchodca (banka
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA) po vyhlásení predčasných splatností predmetných

spotrebiteľských úverov osobitými písomnými výzvami žalovaného upozornil, že je v omeškaní so
splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku (a že banka z tohto dôvodu môže túto svoju
splatnú pohľadávku postúpiť aj bez jeho súhlasu). Nedodržanie tohto zákonného postupu je takisto
sankcionované absolútnou neplatnosťou zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.07.2025

sp. zn. 1VCdo/4/2025, zverejnený v zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č.
R 38/2025).33. Žalobca teda v spore nie je aktívne vecne legitimovaný z dôvodu, že neboli splnené zákonné
podmienky pred postúpením pohľadávky bankou na nebankový subjekt (žalobcu) podľa ustanovenia
§ 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o

bankách, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vylúčené a následne postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením,
je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Na absolútnu neplatnosť
postúpenia pohľadávky musí súd prihliadnuť aj bez námietky (z úradnej povinnosti). Zároveň aj vecnú
legitimáciu súd skúma z úradnej povinnosti, ktorej nedostatok má za následok zamietnutie žaloby

bez vecného prejednania. Bez vyhlásenia predčasnej splatnosti predmetných spotrebiteľských úverov
banka nebola oprávnená postúpiť pohľadávky z týchto spotrebiteľských úverov na žalobcu, čo malo
za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení tejto pohľadávky, ako aj nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie týchto pohľadávok v tomto súdnom konaní (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021 sp. zn. 4Cdo/162/2020, zverejnený v zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 6/2022). Súd z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú

v celom rozsahu zamietol.

34. Nad rámec už uvedeného považuje konajúci súd za potrebné vyjadriť sa k písomnému podaniu
žalobcu doručenému súdu dňa 13.11.2025 (ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní), v ktorom žalobca
uviedol nasledovné: "V prípade, ak súd... nepovažuje uplatnený nárok za preukázaný v celom jeho

rozsahu, resp. požaduje na preukázanie žalobcom uplatneného nároku a tvrdených skutočností
ďalšie dôkazy, prípadne objasnenie doterajších tvrdení, potom si žalobca dovoľuje požiadať súd o
písomné vyzvanie žalobcu na preukázanie uvedených skutočností a vzhľadom k vyššie uvedenému
aj o odročenie pojednávania..., nakoľko žalobca doposiaľ nemal vedomosť o prípadnom vnímaní
akýchkoľvek skutočností ako sporných zo strany súdu." Konajúci súd k tomu uvádza, že zo strany

žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu) ide o nepochopenie základných procesných povinností žalobcu
ako sporovej strany, ako aj nepochopenie úlohy súdu v civilnom sporovom konaní. Sporové konanie je
kontradiktórnym konaním, v ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu.
Žalobca je povinný v žalobe opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci
a tieto je povinný aj náležite preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe

hmotného práva spôsobilé privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s
bremenom popretia tvrdení protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za
následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo
zanedbania procesnej povinnosti žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal
svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019

sp. zn. I. ÚS 246/2019). Nie je ani na mieste, aby súd suploval procesnú nedbalosť (neaktivitu)
žalobcu; takýto postup by bol porušením princípu rovnosti zbraní, vyjadreného v čl. 6 ods. 1 C. s.
p. Uvedené platí o to viac, ak ide o spotrebiteľský spor, v ktorom je povinnosťou súdu poskytnúť
zvýšenú ochranu spotrebiteľovi (v tomto prípade žalovanému) ako slabšej sporovej strane. Naopak,
žalobca ako silnejšia sporová strana bol zastúpený advokátom, ktorý bol povinný konať s náležitou

starostlivosťou prislúchajúcou jeho profesijnej odbornosti (porovnaj čl. 11 ods. 3 C. s. p.). Súd vo veci
nariadil pojednávanie, na ktoré sa však žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Pokiaľ by sa
pojednávania zúčastnili, vypočuli by si v zmysle § 181 ods. 2 C. s. p. zo strany súdu, ktoré skutkové
tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná
a aké je jeho predbežné právne posúdenie veci. Žalobca tak mal zachovanú možnosť reagovať na

predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu; v žiadnom prípade preto nie je možné hovoriť o
prekvapivom súdnom rozhodnutí. Skutočnosť, že sa žalobca ani jeho právny zástupca pojednávania
nezúčastnili, musí ísť na ťarchu žalobcu.

35. Nebol preto daný dôvod na postup podľa § 150 ods. 2 C. s. p., teda požiadať žalobcu o ďalšie

skutkové tvrdenia, keďže takýto postup by bol v rozpore s princípom rovnosti zbraní. Navyše, súd žalobu
zamietol z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní (t. j. z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena), nie z dôvodu neuvedenia rozhodujúcich skutkových tvrdení. Takisto nebol daný
dôvod vyzývať žalobcu na odstránenie vady žaloby podľa § 129 C. s. p., keďže nedostatok spočívajúci
v neunesení dôkazného bremena nie je vadou žaloby a jeho následkom nie je odmietnutie žaloby, ale

jej zamietnutie. Podaná žaloba podľa názoru súdu ani nebola zjavne nedôvodná v zmysle § 138 C. s.
p., súd preto nemal povinnosť vyzvať žalobcu na späťvzatie žaloby. Súd zamietol žalobu z dôvodu, že
žalobcaneuniesoldôkaznébremenoohľadomsvojejaktívnejvecnejlegitimácievkonaní,aniezdôvodu,
že zo skutočností uvedených v žalobe bolo po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba jezjavne nedôvodná. Bolo by v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania suplovať procesnú aktivitu
žalobcu a v konečnom dôsledku by takýto postup súdu viedol k porušeniu princípu rovnosti zbraní v
neprospech žalovaného ako slabšej sporovej strany. Navyše, neupozornenie na zjavnú nedôvodnosť

žaloby nemožno považovať za taký nesprávny procesný postup súdu, ktorým by sa strane znemožnilo
uskutočňovanie jej patriacich procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na
spravodlivý proces (porovnaj Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck,
2016, s. 512).

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262
ods. 1 C. s. p. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, mal by preto voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania. Keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli (zo spisu mu žiadne nevyplývajú),
súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom

súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.