Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8522201381
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8522201381.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členiek senátu

JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej, v spore žalobcu: A. B., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom C. XXX/XX, B., proti žalovanému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, B., právne
zastúpený JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom so sídlom Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, o určenie
spôsobu užívania nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 6C/72/2022-139 zo dňa 09.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd pokračuje v konaní s dedičmi žalobcu: 1. A. A. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, 2. G.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, B..

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

III. Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania
nepriznáva.

IV. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom podanej žaloby bolo uloženie povinnosti žalovanému vydať žalobcovi kľúče od bytu č.

XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na ulici C. v B., súp. č. XXX, postaveného na
parcele XXX/XX, vedeného na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, obec B., kat. územie
B., zapísaného na LV č. XXXX (ďalej aj ako „byt“), a umožniť žalobcovi užívanie bytu v jednej izbe a
užívanie spoločných priestorov bytu, teda chodbu, kuchyňu, WC a kúpeľňu.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
žalobu zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

3. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že strany sporu boli podielovými spoluvlastníkmi bytu,
taktiež nebytového priestoru, vchod č. X, poschodie č. X, ako aj ich podielov na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku, na ktorom bytový dom stojí.
Strany sporu boli ďalej podielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru vo vchode č. X, poschodie
č. X bytového domu a jeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a na pozemku, na ktorom bytový dom stojí.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd tiež preukázané, že v konaní vedenom na Okresnom súde Stará
Ľubovňa sp.zn. 3C/10/2023 súd rozsudkom zo dňa 29.11.2023 rozhodol, cit.:I. „Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Stará
Ľubovňa, katastrálny odbor, okres C. H., obec B., kat. územie B., zapísaným na LV č. XXXX, a to k
parcele registra „I.“ parcelné č. XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 446 m2, k bytu č. XX,

vchod X na X. poschodí XX bytovej jednotky, súpisné č. XXX postaveného na pozemku parcelné č. XXX/
XX, ako aj k podielu tohto bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve
a spoluvlastníckemu podielu k pozemku v podiele 669/10000.
II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Stará
Ľubovňa, katastrálny odbor, okres C. H., obec B., kat. územie B., zapísanej na LV č. XXXX, a to

k nebytovému priestoru, vchod X, poschodie X, súpisné číslo XXX, ako aj k podielu tohto priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku v podiele 423/10000.
III. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Stará
Ľubovňa, katastrálny odbor, okres C. H., obec B., kat. územie B., zapísanej na LV č. XXXX, a to k
nebytovému priestoru číslo X, vchod X, poschodie X, súpisné číslo XXX, ako aj k podielu tohto priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku 163/10000.
IV. Súd p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/
XX, XXX XX B., štátny občan SR, spoluvlastnícke podiely žalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX/XX, XXX XX B., adresa na doručovanie písomnosti XXX XX J. K. XXX, štátny občan

SR, na nehnuteľnostiach vedených na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, okres C. H.,
obec B., katastrálne územie B. zapísaných na LV č. XXXX, a to parcelu registra „I.“, parcelné č. XXX/
XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 446 m2, byt č. XX, vchod X, na X. poschodí XX bytovej
jednotky, súpisné č. XXX postaveného na pozemku parcelné č. XXX/XX, podiel tohto bytu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku v

podiele 669/10000, nebytový priestor vchod X, poschodie X, súpisné číslo XXX, podiel tohto priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k
pozemku v podiele 423/10000, nebytový priestor číslo X, vchod X, poschodie X, súpisné číslo XXX, ako
aj podiel tohto priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a
spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele 163/10000.

V. Žalobca je p o v i n n ý na vyrovnanie podielu žalovaného uhradiť žalovanému sumu 10.400 eur
lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
VI. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Voči rozsudku strany
sporu nepodali odvolanie, preto rozsudok vo veci 3C/10/2023 nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2024

a vykonateľnosť dňa 26.03.2024. Výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorých užívania sa žalobca
domáha v tomto konaní, sa tak stal žalovaný D. B. v 1/1 tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto
rozsudku.“

5.ZaktuálnehoLVč. XXXX k.ú.B.súdzistil,ževýlučnýmvlastníkomnehnuteľností,ktorésúpredmetom

konania a ktorých užívania sa žalobca domáhal, je žalovaný.

6. V nadväznosti na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie konštatoval, že v dôsledku
právoplatnosti rozsudku sp.zn. 3C/10/2023 žalobca už nie je spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorých
užívania sa domáha, a preto nie je aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby. Ohľadne

svojichskutkovýchtvrdeníneuniesolžalobcadôkaznébremeno,čopredstavujejehoprocesnýneúspech
v spore, s následkom zamietnutia žaloby.

7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Keďže žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, súd mu priznal plnú

náhradu trov konania voči žalobcovi.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, považujúc napadnutý rozsudok za nezákonný, protiústavný,
zasahujúci do práva na obydlie. Uviedol, že žaloba bola podaná ešte v roku 2022, súd však nebol
schopný rozhodnúť do dvoch rokov, teda v čase, keď žalobca bol ešte aktívne legitimovaný na podanie

žaloby a bol v práve. Napadnutým rozsudkom tak žalobca stratil poslednú nádej na zabezpečenie si
dôstojného bývania v starobe, ešte aj zo sumy 10.400,- eur mu súd stiahol trovy konania vo výške 4.400,-
eur.K výroku o trovám konania žalobca namietal, že ak by súd rozhodol o žalobe v primeranej lehote,
žalobe by vyhovel. Naproti tomu, rozhodnutím vydaným až po vyhlásení rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa sp.zn. 3C/10/2023 bol žalobca pripravený o byt, čo odvolateľ považuje za nezákonné

a zmätočné.
Keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, napadnutý rozsudok navrhol
žalobca v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ďalšie konanie v predmetnej veci by bolo
nehospodárne a neefektívne, keďže podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo
zrušené, a teda žalobca už nie je podielovým spoluvlastníkom. Navyše, samotný súd vo výzve zo dňa
14.10.2024 oznámil, že žalobca dňa XX.XX.XXXX zomrel. S poukazom na uvedené navrhol žalovaný
konanie zastaviť.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako „CSP“), pristúpil po predložení veci prednostne
k vysporiadaniu sa s procesnými podmienkami konania, reflektujúc pritom preukázanú skutočnosť, že
žalobca dňa XX.XX.XXXX zomrel.

11. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

12.Podľa§7ods.1,2Občianskehozákonníka,spôsobilosťfyzickejosobymaťprávaapovinnostivzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho
smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
usúdiť, že už nežije.

13. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len

ten, komu ju zákon priznáva.

14. Podľa § 63 ods. 1, 2 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd
pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,

prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú
v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

15.Podľa§65ods.1CSP,právnynástupcapodľa§63a64prijímastavkonaniakudňuzánikuprocesnej
subjektivity svojho predchodcu.

16. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že právo na užívanie bytu, ktorého sa žalobca
domáhal, má svoju majetkovú hodnotu, preto ide majetkový spor, v ktorom súd v zmysle § 63 ods. 2 CSP
pokračuje s dedičmi, resp. právnymi nástupcami strany, ktorá v priebehu konania zomrela. S ohľadom
na daný záver si odvolací súd vyžiadal z Okresného súdu Stará Ľubovňa rozhodnutie z dedičského

konania po nebohom žalobcovi.

17. Z uznesenia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 5D/132/2024 zo dňa 26.05.2025 odvolací súd
zistil, že konanie o dedičstve po nebohom žalobcovi bolo zastavené v súlade s ustanovením § 187 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, keďže poručiteľ (žalobca) nezanechal žiaden

majetok. Ako dedičia po poručiteľovi pritom do úvahy prichádzali jeho dcéry – A. A. E. a G. F., s ktorými
odvolací súd pokračuje v konaní, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

18. Po splnení prieskumnej povinnosti vo vzťahu k vecnej správnosti napadnutého rozsudku dospel
odvolací súd k záveru, že výrok rozsudku o zamietnutí žaloby je vecne správny, preto odvolací súd

napadnutý rozsudok v tejto časti potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
Odvolací súd sa stotožnil s konštatáciou súdu prvého stupňa, že žalobca v priebehu konania stratil
aktívnu vecnú legitimáciu, čo nevyhnutne viedlo k zamietnutiu žaloby. Svoje rozhodnutie pritom odvolací
súd argumentuje nasledovne.19. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
oktorývkonaníide;stačí,akpodážalobu(vtakomprípadesastávažalobcom)aleboabybolaprotinemu

podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí
od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre
označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na
opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom
práve užíva pojem vecná legitimácia.

Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo
právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či
účastníkomobjektívnejealebonieje.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimácieznamená,žeten,ktoosebe
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten,
o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-

právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/192/2004).

20. Podľa rozsudku najvyššieho súdu vo veci sp.zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa 29. júna 2010 vyplýva, cit.:
„Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu –
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.“

21. V preskúmavanom prípade sa žiada zdôrazniť, že právo na užívanie bytu, ktorého sa
žalobca domáhal, je právom odvodeným od hmotnoprávneho postavenia žalobcu ako podielového
spoluvlastníka k predmetnému bytu. V tejto súvislosti preto nemožno opomenúť rozsudok Okresného
súdu Stará Ľubovňa sp.zn. 3C/10/2023 zo dňa 29.11.2023, z ktorého je zrejmé, že konajúci
súd vo vzťahu k prejednávaným nehnuteľnostiam zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán

a vysporiadal ho prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovaného, za súčasného uloženia
mu povinnosti vyplatiť žalobcovi peňažnú náhradu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2024.

22. S ohľadom na vzniknutú situáciu odvolací súd uvádza, že žalobca stratou hmotnoprávneho

postavenia spoluvlastníka k prejednávaným nehnuteľnostiam stratil súčasne od toho odvodené právo
domáhať sa ich užívania. Vo svetle práva procesného sa na žalobcu hľadí ako na subjekt bez aktívnej
vecnej legitimácie na pokračovanie v konaní, čoho dôsledkom môže byť len zamietnutie žaloby, ako to
učinil súd prvého stupňa. Vecnú správnosť napadnutého rozsudku pritom nebola spôsobilá spochybniť
ani argumentácia žalobcu, že ak by súd o podanej žalobe rozhodol skôr, mohol žalobe vyhovieť.

S poukazom na ustanovenie § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia,
keď predpoklady na zamietnutie žaloby splnené boli.

23. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov prvoinštančného konania považoval odvolací súd za
dôvodné napadnutý rozsudok zmeniť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP. Podľa názoru

odvolacieho súdu opomenul súd prvej inštancie z úradnej povinnosti skúmať dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré by dôvodili žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznať podľa § 257 CSP.

24. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2MCdo/17/2009,
5Cdo/67/2010, 3MCdo/46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne

okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie
zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach
danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán.

25. Z komentárov k citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že jeho účelom je umožniť súdu
zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva.
Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovenýchvšeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k
inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v

konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do
úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
§ 255 CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach

u strán sporu.

26. Z hľadiska okolností stojacich na strane sporu poukazuje odvolací súd na zjavnú nemajetnosť
žalobcu, ktorá mala byť podrobená posúdeniu vo svetle ustanovenia § 257 CSP zo strany súdu prvého
stupňa. Z obsahu preskúmavaného spisu je totižto zrejmé, že žalobca sa v čase podania žaloby
nachádzal v ťaživej bytovej situácii, domáhajúc sa pred súdom práva na užívanie bytu, ktorého bol

spoluvlastníkom. O nemajetnosti žalobcu pritom svedčí uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa
sp.zn. 5D/132/2024 zo dňa 26.05.2025, ktoré konštatuje, že žalobca nezanechal svojim dedičom žiaden
majetok. Samozrejme, táto okolnosť sa síce preukázala až po vydaní napadnutého rozsudku, no
zároveň, žalobca už v konaní pred súdom prvého stupňa tvrdil, že žije ako bezdomovec, prespáva na
železničných staniciach, vo vlakoch a podobne. Rozhodnutím CPP mu bol zároveň priznaný nárok na

poskytnutie právnej pomoci, pretože bol preukázaný stav materiálnej núdze žalobcu. Reálne pritom
hrozilo, že ujma, aká by sa žalobcovi spôsobila uložením mu povinnosti na náhradu trov konania
žalovanému, by bola neprimeraná výhode, akej sa by takým rozhodnutím dostalo žalovanému.

27. Nad rámec toho, odvolací súd k okolnostiam danej veci zvýrazňuje, že žalobca podal žalobu

ešte dňa 12.10.2022, keď preukázane bol spoluvlastníkom prejednávaných nehnuteľností a na tomto
hmotnoprávnom základe sa domáhal práva na ich užívanie. Dôvodnosť skutkových tvrdení žalobcu
napokon preskúmavaná nebola, keďže žalobca v priebehu konania stratil aktívnu vecnú legitimáciu. Nie
je však pritom bez významu, že strata aktívnej vecnej legitimácie bola v prevažnej miere zapríčinená aj
konaním žalovaného, ktorý sa podanou žalobou až zo dňa 13.02.2023 domáhal zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Hoc žalovaný postupoval pri podaní
žaloby celkom oprávnene ako spoluvlastník veci, odvolací súd pritom prihliadol na skutočnosť, že
žalobca predmetný byt neužíval, aj keď bol jeho spoluvlastníkom a zrejme mal na jeho užívaní záujem.
Žalovaný ako majoritný vlastník uvedenú situáciu neriešil, a to až do momentu, keď žalobca svoje
právo na užívanie bytu neuplatnil súdnou cestou. Zamietnutie žaloby tak bolo aj dôsledkom konania

žalovaného, nasledujúceho po začatí konania v preskúmavanej veci, pritom žalobca nemohol žiadnym
spôsobom správania žalovaného predvídať ani ovplyvniť.

28. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo povinnosťou súdu prvého stupňa prihliadnuť na vyššie
zmienené skutočnosti a následne sa v napadnutom rozhodnutí s nimi vysporiadať. Keďže súd prvej

inštancie takto nepostupoval, odvolací súd s ohľadom na podané odvolanie žalobcu považoval za
potrebné uvedený nedostatok konania pred súdom prvého stupňa odstrániť. Odvolací súd pritom dospel
k záveru, že nemajetnosť žalobcu, v spojení s dôvodmi straty jeho aktívnej vecnej legitimácie, boli
okolnosťami, ktoré vo vzájomnej jednote boli spôsobilé posúdenia ako dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov žiadnej zo sporových strán.

29. Vyššie prijatý právny záver pritom odvolací súd aplikoval aj pri rozhodovaní o náhrade trov
odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, § 257 CSP, v zmysle ktorých odvolací
súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).