Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Milan Valla
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 62C/48/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123344717
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Valla
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123344717.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Milanom Vallom, v spore žalobcu: Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, IČO: 00 603 481,
proti žalovanému: E. M., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. U. E. XX/A, XXX XX T., o zaplatenie 1.470,18 Eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 1.470,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00%
ročne zo sumy 1.470,18 eur od 22.06.2023 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou v spojení s opravou vád návrhu z č.l. 21 doručenou Okresnému súdu Banská
Bystricaakoupomínaciemusúduapostúpenoutunajšiemusúdudňa01.11.2023domáhal,abysúduložil
žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 1.470,18 eur spolu s úrokom zo omeškania vo výške 5,00% ročne
zo sumy 1.470,18 eur od 22.06.2023 do zaplatenia. Podanú žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalobca
dňa 22.03.2007 uzavrel so žalovanou nájomnú zmluvu, ktorou ako vlastník a prenajímateľ prenechal
žalovanej do nájmu byt nachádzajúci sa v katastrálnom Ú. P. R., na K. U. E. R. T., Z. Č.. XX/A, J. Č.
XXXX, T. Č.. X/A/III. nadzemné podlažie (ďalej len „Byt“). Žalovaná bola povinná podľa článku IV bod
2 zmluvy uhrádzať najneskôr do 15. dňa v kalendárnom mesiaci nájomné a zálohy na poskytovanie
plnenia spojeného s užívaním Bytu. Zmluvy bola uzavretá na dobu určitú tri roky, pričom so žalovanou
bol dňa 21.06.2010 podpísaný dodatok, ktorým došlo k predĺženiu doby nájmu do 22.06.2013. Odo dňa
uplynutia doby nájmu, teda počnúc dňom 23.06.2013 žalovaná naďalej užíva Byt bez právneho dôvodu.
Žalobca eviduje voči žalovanej pohľadávku vo výške 1.470,18 eur titulom bezdôvodného obohatenia,
ktorá pozostáva z náhrady za užívanie bytu za obdobie 09/2021 - 03/2022 a náklady na služby spojené
s užívaním Bytu za obdobie roku 2021. Žalobca pohľadávku špecifikoval ako nárok na náhradu za
bezdôvodné užívanie bytu za celkovo 7 kalendárnych mesiacov od septembra 2021 do marca 2022
vrátane po 70,45 eur mesačne, teda celkovo 493,15 eur, čo podľa žalobcu predstavuje výšku obvyklého
nájomného a nárok na zaplatenie skutočných nákladov na služby za obdobie celého kalendárneho
roku 2021 v sume celkovo 977,03 eur. Celková dlžná suma tak v súčte predstavuje 1.470,18 eur.
Žalobcažalovanúvyzvalnaúhradunedoplatkuupomienkouč.U219620504z30.03.2022,predžalobnou
upomienkou č. U2206S0237 zo dňa 24.05.2022, upomienkou č. U219620564 zo dňa 09.11.2022 a
predžalobnou upomienkou č. U2206S0331 zo dňa 25.11.2022, ktoré si žalovaná neprevzala v odbernej
lehote. Žalobca svoj nárok právne kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko
ak by existoval právny dôvod plnenia, majetok žalovanej by sa znížil pretože za plnenie žalobcu by
žalovaná musela poskytovať náhradu. Vzhľadom na povahu plnenia žalovaná nie je schopná vrátiť ho,
preto je povinná vydať bezdôvodné obohatenie formou peňažnej náhrady.2. Na preukázanie skutkových tvrdení uvedených v žalobe predložil žalobca listinné dôkazy:
- nájomná zmluva č. 09-83-0152-07-00 zo dňa 22.03.2007,
- dodatok č. 098301520701 k Nájomnej zmluve,
- evidenčný list pre výpočet nájomného a služieb z 18.06.2007,
- upomienka č. U219620504,
- predžalobná upomienka č. U2206S0237,
- upomienka č. U219620564,
- predžalobná upomienka č. U2206S0331,
- vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za odbobie 1.1.2021 - 31.12.2021.
3. Súd podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 167 ods. 1 a § 167 ods. 2 CSP žalovanej doručoval
žalobuspolusjejprílohami,aležalovanejsažalobunepodarilodoručiť.Súdnáslednepodľaustanovenia
§ 116 ods. 2 CSP žalobu zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 04.06.2025,
pričom po uplynutí 15 dní odo dňa takéhoto zverejnenia sa žaloba považovala za doručenú. Žalovaná
svoje právo vyjadriť sa k žalobe nevyužila, skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepoprela, ani
nespochybnila, v konaní neuplatnila žiadne prostriedky procesnej obrany a zostala úplne pasívnou.
4. Súd vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia
veci, skutkové tvrdenia žalobcu neboli sporné, nakoľko žalovanou neboli popreté a hodnota sporu
neprevyšovala sumu 2.000,- eur, teda boli splnené podmienky podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP, kedy
nie je potrebné nariadiť pojednávanie. Súd preto postupoval podľa § 219 ods. 3 CSP oznámením miesta
a času verejného vyhlásenia rozsudku.
5. Súd sa vo veci oboznámil so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, tvrdeniami žalobcu, ku
ktorým sa žalovaná nevyjadrila, teda súd tieto skutkové tvrdenia považoval za nesporné a ostatným
obsahomsúdnehospisu,pričomzistilnasledovnýskutkovýstavveci.Žalobcadňa22.03.2007uzavrelso
žalovanounájomnúzmluvu,ktorouakovlastníkaprenajímateľprenechalžalovanejdonájmuByt,pričom
podľa nájomnej zmluvy žalovaná bola povinná uhrádzať najneskôr do 15. dňa v kalendárnom mesiaci
nájomné a zálohy na poskytovanie plnenia spojeného s užívaním Bytu. Žalobca so žalovanou dňa
21.06.2010 uzavreli dodatok k nájomnej zmluve, ktorým došlo k dohode o dobe nájmu do 22.06.2013.
Odo dňa uplynutia doby nájmu, teda počnúc dňom 23.06.2013 žalovaná naďalej užíva Byt, pričom
medzi stranami nebola uzavretá ďalšia nájomná zmluva. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za
bezdôvodné užívanie bytu za celkovo 7 kalendárnych mesiacov od septembra 2021 do marca 2022
vrátane po 70,45 eur mesačne, teda celkovo 493,15 eur, čo podľa tvrdení žalobcu predstavuje výšku
obvyklého nájomného. Žalovaná výšku obvyklého nájomného tak, ako ju uvádzal v podanej žalobe
žalobca, žiadnym spôsobom nespochybnila ani nenamietala. Žalobca si od žalovanej tiež uplatnil nárok
na zaplatenie skutočných nákladov na služby spojené s užívaním Bytu za obdobie kalendárneho
roku 2021 v sume celkovo 977,03 eur, pričom táto suma skutočných nákladov na služby spojené s
užívaním Bytu nebola medzi stranami sporná, nakoľko žalovaná ju nepoprela ani inak nespochybnila.
Celková dlžná suma náhrady za užívanie Bytu a náhrady skutočných nákladov na služby spojené s
užívaním Bytu tak v súčte predstavuje 1.470,18 eur. Žalobca žalovanú opakovane vyzval na úhradu
nedoplatku upomienkou č. U219620504 z 30.03.2022, predžalobnou upomienkou č. U2206S0237
zo dňa 24.05.2022, upomienkou č. U219620564 zo dňa 09.11.2022 a Predžalobnou upomienkou č.
U2206S0331 zo dňa 25.11.2022, ktoré si žalovaná neprevzala v odbernej lehote a dlžnú sumu doposiaľ
neuhradila.
6. Podľa § 150 ods. 1 CSP Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
7. Podľa § 151 ods. 1 CSP Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
8. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 98/2014 Z.z. o krátkodobom nájme bytu v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 98/2014 Z.z.“) Zmluvné strany si dohodnú aj výšku platieb, rozsah, spôsob
výpočtu úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a príslušenstva, spôsob ich platenia, ako aj
prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zmeniť výšku nájomného a úhrad za plneniaposkytované s užívaním bytu a jeho príslušenstva. Dôvodom zmeny môže byť zmena cien dodávaných
služieb spojených s užívaním bytu alebo očakávaná priemerná ročná miera inflácie v nadchádzajúcom
kalendárnomrokuaprenajímateľjeoprávnenýzmeniťvýškunájomnéhoaúhradzaplneniaposkytované
s užívaním bytu a jeho príslušenstva vždy najviac o nárast cien alebo inflácie.
9. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. zákona č. 98/2014 Z.z. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu
alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak.
10. Podľa § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb Občiansky zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v
čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
14. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať
aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
15.Podľa§121ods.3Občianskehozákonníkapríslušenstvompohľadávkysúúroky,úrokyzomeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
20. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda
v súčasnej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v súčasnej
právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany
súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd
pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej
obrany a prostriedkoch procesného útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa
dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za
riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania. Z ustanovenia § 150 ods.
1 CSP vyplýva, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkovétvrdenia týkajúce sa sporu. Z ustanovenia § 151 CSP vyplýva, že skutkové tvrdenia strany sporu, ktoré
protistrana výslovne nepoprie, sa považujú za nesporné.
21. Žalovaná žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu od začatia sporového konania až do vyhlásenia
rozsudku nepoprela, súd teda považoval za nesporné medzi stranami všetky skutkové tvrdenia žalobcu
obsiahnuté v podanej žalobe. Zo zisteného skutkového stavu súd považoval za preukázané resp. za
nesporné, že žalobca so žalovanou uzavreli nájomnú zmluvu ako aj dodatok k nájomnej zmluve, na
základe ktorých žalobca ako vlastník a prenajímateľ prenechal žalovanej do užívania Byt, a to odplatne,
pričom žalovaná mala povinnosť uhrádzať žalobcovi nájomné a zálohy na plnenia spojené s užívaním
Bytu, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že
nájomný vzťah bol dojednaný na dobu určitú do dňa 22.06.2013, pričom odo dňa 23.06.2013 medzi
stranami sporu neexistoval žiaden právny vzťah, na základe ktorého by žalobca prenechal žalovanej do
užívania Byt, i napriek tomu však žalovaná Byt naďalej užívala.
22. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu za bezdôvodné užívanie bytu za celkovo 7 kalendárnych
mesiacov od septembra 2021 do marca 2022 vrátane po 70,45 eur mesačne, teda celkovo 493,15 eur,
čo podľa tvrdení žalobcu predstavuje výšku obvyklého nájomného. Žalovaná výšku obvyklého nájmu
tak, ako ju uvádzal v podanej žalobe žalobca žiadnym spôsobom nespochybnila ani nenamietala, preto
súd považoval otázku obvyklej výšky nájmu za obdobný byt ako bol Byt žalobcu užívaný žalovanou za
skutočnosť, ktorá medzi stranami nebola sporná. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že za užívanie
Bytu v období od septembra 2021 do marca 2022 žalovaná neposkytla žalovanému žiadnu náhradu.
23. Žalobca si od žalovanej tiež uplatnil nárok na zaplatenie skutočných nákladov na služby spojené
s užívaním Bytu za obdobie kalendárneho roku 2021 v sume celkovo 977,03 eur, pričom táto suma
skutočných nákladov na služby spojené s užívaním Bytu nebola medzi stranami sporná, nakoľko
žalovaná ju nepoprela ani inak nespochybnila. Súd preto vychádzal zo skutočnosti medzi stranami
nespornej, a to že celková výška nákladov vynaložených na služby spojené s užívaním Bytu v
kalendárnom roku 2021, kedy Byt v skutočnosti užívala žalovaná, predstavovala sumu 977,03 eur.
24. Vyššie citovaným ustanovením § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú zákonom upravené
jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia, teda prípady, kedy jeden subjekt práva získava
peniazmi vyjadriteľný prospech na úkor iného subjektu práva bez toho, aby na to existoval spravodlivý
právnydôvod.Plneniebezprávnehodôvodujejednouzoskutkovýchpodstátbezdôvodnéhoobohatenia
založenej na tom, že medzi stranami chýba od začiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na
predmetné plnenie spočívajúce v tom, že bolo niečo dané alebo sa v prospech niekoho konalo. Skutková
podstata bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu je naplnená aj v prípadoch, kedy
dochádza k užívaniu cudzej veci bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec.
V takýchto prípadoch majetkový prospech vzniká tomu, kto užíva cudziu vec bez toho, aby za to platil
úhradu, teda bez toho, aby sa jeho stav majetku zmenšoval o plnenie poskytované ako protihodnotu za
oprávnenie užívať cudziu vec.
25. Medzi stranami nebolo sporným, že žalovaná v období celého kalendárneho roku 2021 a v priebehu
kalendárneho roku 2022 minimálne do konca kalendárneho mesiaca marec 2022 nepretržite užívala
Byt vo vlastníctve žalobcu, pričom medzi žalobcom a žalovanou neexistoval žiaden právny vzťah
oprávňujúcu žalovanú na takéto užívanie. Výkon užívateľského oprávnenia bez akéhokoľvek právneho
dôvoduzostranyžalovanejtedapredstavovalbezdôvodnéobohatenie,ktorýmsažalovanáobohacovala
na úkor žalobcu. Nakoľko žalovaná objektívne nemôže vydať žalobcovi to, čo titulom bezdôvodného
obohatenia získala, keďže jej bezdôvodné obohatenie spočívalo v bezdôvodnom užívaní Bytu, je
žalovaná povinná žalobcovi vydať peňažnú náhradu v zmysle vyššie citovaného § 458 ods. 1 druhá veta
Občianskeho zákonníka, a to vo výške obvyklého nájomného v danom mieste a čase. Výška obvyklého
nájomného pritom medzi stranami nebola spornou, preto súd pri určení výšky obvyklého nájomného
vychádzal z tvrdení žalobcu, ktoré žalovaná žiadnym spôsobom nepoprela ani nespochybnila. Žalobe v
časti o zaplatenie obvyklého nájomného vo výške 493,15 eur preto súd ako dôvodnej vyhovel.
26. V prípade nájomných vzťahov k bytu je nájomca spolu s nájomným povinný prenajímateľovi
bežne uhrádzať aj mesačné platby za služby spojené s užívaním bytu, tak ako to vyplýva z vyššie
citovaných ustanovení § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 98/2014 Z.z. Rovnako tiež v nájomnej zmluve, na
základe ktorej žalovaná oprávnene užívala Byt do uplynutia doby nájmu dňa 22.06.2013 si žalobca sožalovanou dohodli povinnosť žalovanej platiť žalobcovi zálohové platby za služby spojené s užívaním
Bytu. V období kalendárneho roku 2021 žalovaná užívala Byt, avšak žiadne platby za služby spojené s
užívaním Bytu neuhrádzala, ale tieto uhrádzal žalobca. Žalovaná sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne
obohacovala, nakoľko užívala Byt, teda fakticky užívala aj všetky služby spojené s užívaním Bytu, a
to bez toho, aby za ich užívanie akýmkoľvek spôsobom žalobcovi, alebo poskytovateľom jednotlivých
služieb platila. Aj v časti právneho základu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
služieb spojených s užívaním Bytu preto súd považoval žalobu za dôvodnú. Výška tohto nároku je
daná nákladmi, ktoré žalobca skutočne vynaložil na úhradu služieb spojených s užívaním Bytu, pričom
žalobca v konaní tvrdil, že táto suma predstavuje 977,03 eur. Žalovaná túto sumu nepoprela ani inak
nespochybnila preto ju súd považoval za nespornú a aj v časti tohto nároku žalobe vyhovel. Súd z týchto
dôvodov žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi celkovú sumu, o ktorú sa žalovaná bezdôvodne
obohatila, a to náhradu za užívanie Bytu a náhradu skutočných nákladov na služby spojené s užívaním
Bytu v súčte v sume 1.470,18 eur.
27. Spolu s bezdôvodným obohatením je ten, kto obohatenie získal, povinný vydať aj úžitky, ak nekonal
dobromyseľne. V prejednávanej veci bolo zrejmé, že žalovaná bola zmluvnou stranou nájomnej zmluvy
zo dňa 22.03.2007, ako aj dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 21.06.2010, teda žalovanej muselo byť
známe, že doba nájmu bola dohodnutá na dobu určitú do 22.06.2013. Žalovanej preto rovnako musí byť
známe, že od tohto dátumu nie je medzi stranami sporu uzavretá žiadna nájomná zmluva, ani neexistuje
žiaden iný právny dôvod, ktorý by žalovanú oprávňoval na užívanie Bytu. Žalovaná existenciu žiadneho
takéhoto právneho dôvodu v konaní ani netvrdila. Súd preto dospel k záveru, že žalovaná pri užívaní
Bytu nekonala dobromyseľne, keďže jej bolo známe, že Byt užíva bez právneho dôvodu. Z tohto dôvodu
žalovanejvzniklapovinnosťvydaťžalobcovinielenbezdôvodnéobohatenie,aleajpríslušenstvo,ktorého
sa žalobca domáhal.
28. Žalobca žalovanú opakovane vyzval na úhradu nedoplatku upomienkou č. U219620504 z
30.03.2022, predžalobnou upomienkou č. U2206S0237 zo dňa 24.05.2022, upomienkou č. U219620564
zo dňa 09.11.2022 a predžalobnou upomienkou č. U2206S0331 zo dňa 25.11.2022, ktoré si žalovaná
neprevzala v odbernej lehote a dlžnú sumu doposiaľ neuhradila. Žalovaná je tak v omeškaní s plnením
peňažného záväzku v prospech žalobcu, pričom v omeškaní bola už pred podaním žaloby vo veci samej.
Súd preto priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca si ale nárok na úroky z
omeškania uplatnil až počnúc prvým dňom nasledujúcim po podaní žaloby, súd preto žalobcovi priznal
nárok na úroky z omeškania od tohto dátumu, nakoľko žalobcovi v konaní nie je možné priznať viac,
ako sám navrhuje. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej
sumy 1,.470,18 eur, teda v zákonom stanovenej výške.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v
konaní plný úspech, preto mu proti neúspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
(§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.