Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/58/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100191
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu Mgr. Michala Novotného a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: K.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX D. R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa žalovanej č. 8224-4/2024-BA zo dňa 06.02.2024, o kasačnej sťažnosti žalobcu
proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sas/10/2024 - 93 zo dňa 31.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sas/10/2024 - 93 zo dňa 31.03.2025 sa mení
tak, že sa zrušuje rozhodnutie žalovanej č. 8224-4/2024-BA zo dňa 06.02.2024 a vec sa jej vracia na

ďalšie konanie.

II. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym a
kasačným súdom v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 27Sas/10/2024 - 93 zo dňa 31.03.2025
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 8224-4/2024-BA zo dňa 06.02.2024 (ďalej len
„preskúmavané rozhodnutie“). Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

II. Administratívne konanie

2. Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ žalovanej v celom rozsahu zamietol odvolanie

žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu
č. 18669-5/2023-BA zo dňa 12.07.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým
rozhodnutím žalovaná podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č.
461/2003 Z. z.“, resp. „zákon o sociálnom poistení“) rozhodla, že žalobca nemá nárok na úrazovú rentu,
pretože po zohľadnení následkov pracovného úrazu a pracovných činností popísaných v profesiograme
(ďalej len „profesiogram 1“) nemôže žalobca vykonávať 35 % prác servisného a montážneho technika.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení vychádzal z lekárskej správy - posudku pobočky Sociálnej

poisťovne zo dňa 29.06.2023. Posudkový lekár v tomto posudku uviedol, že k pracovnému úrazu
žalobcu, ktorý pracoval ako servisný a montážny technik internetových pripojení, došlo dňa 06.07.2021
pádom z rebríka pri ťahaní káblov, pri ktorom o. i. utrpel aj zlomeninu člnkovej kosti vpravo (správne
malo byť uvedené vľavo, pozn. kasačného súdu). Dôsledkom úrazu je pretrvávanie stredne ťažkéhoobmedzenia hybnosti zápästia, tvorba ganglionov s opakovanou chirurgickou intervenciou. Podľa
časového snímku pre profesiu servisný a montážny technik internetových pripojení nemôže vykonávať
práce: vŕtanie úchytiek na kábel vŕtačkou, natĺkanie úchytiek na kábel ručným kladivom, vŕtanie

prechodovdomiestností,krimpovanieethernetovéhovodiča-konektorovručnýmikliešťami,čotvorí35%
pracovných činností. Ostatné činnosti - príprava na montáž (práca v kancelárii), príprava dokumentácie
na montáž alebo servis, práca na PC, vyskladňovanie drobného materiálu, presun na montáž/servis
k zákazníkovi, vyhodnotenie vhodného riešenia pripojenia, odkonzultovanie plánovaného riešenia so
zákazníkom, osadenie pripravených zariadení, zváranie optickou zváračkou, preverenie funkčnosti na

svojom PC, predvedenie, odovzdanie zákazníkovi a vypísanie odovzdávacieho protokolu, odovzdanie
zmluvy zákazníkovi, presun z montáže/servisu na firmu, dokončenie dokumentácie v PC a založenie
zmlúv a protokolov - môže vykonávať. V pracovnej rekomandácii je uvedené, že žalobca môže
vykonávať doterajšiu pracovnú činnosť na pôvodnom pracovisku, avšak len v prostredí bez fyzickej
ťažkej práce, dvíhania ťažkých bremien, vynúteného pracovného tempa, dlhodobého jednostranného
zaťaženia, v klimaticky vyváženom pracovnom prostredí.

3. Na základe podaného odvolania (ktorého prílohou bol predložený profesiogram 2) bol zdravotný stav
žalobcu opätovne posúdený dňa 12.12.2023 posudkovým lekárom prvostupňového orgánu verejnej
správy, pričom posudkový lekár odvolaniu nevyhovel. Zdravotný stav žalobcu bol preto posúdený
posudkovým lekárom žalovanej dňa 30.01.2024. V časti „celkový posudok“ bolo uvedené: „Zlomenina

ľavej člnkovej kosti bola liečená odborným lekárom do 03.09.2021, teda necelé 2 mesiace, pretrváva
ľahkéobmedzeniehnutiavzápästíoprotipravejrukeo20%,všľachovomaparátezápästiajehmatateľný
ganglion o priemere do 2 cm, liečba nebola ukončená, pretože ošetrujúci chirurg navrhol operačné
riešenie, čím je daný predpoklad ďalšieho zlepšenia zdravotného stavu. Celkovo sa teda jedná o
ľahké obmedzenie v oblasti ľavého zápästia u praváka. Vlastný opakovane doložený profesiogram z

30.11.2023 (ďalej tiež ako „profesiogram 3“) je vypracovaný bez konkrétnej doby trvania jednotlivých
pracovných úkonov, ktorých je uvedených 21. Preto je ťažko pochopiteľné rozdeliť dobu trvania celého
výkonu montáže a servisu zákazníka na jednotlivé minúty. Len pri niektorých z týchto prác je nutné
použiť rebrík, čo aktuálne nedokáže, tiež nedokáže vŕtať ťažkou vŕtačkou diery pre úchytky, napríklad do
betónu. Práce vo výškach, prípadne vynosenie potrebného náradia na komín nie je potrebné v každej

zákazke, pričom treba poznamenať, že práce musia vykonávať vždy dvaja pracovníci naraz. Logickou
úvahou dokumentujeme, že pri ľahkom obmedzení funkcie ľavej nedominantnej ruky za prítomnosti
spolupracovníka je posúdenie na pobočke Sociálnej poisťovne správne, vzhľadom na následky
pracovného úrazu nemôže naďalej vykonávať 35% doterajších prác.“ Podľa pracovnej rekomandácie
môže vykonávať žalobca doterajšiu pracovnú činnosť bez nadmernej práce so súčinnosťou oboch rúk. V

lekárskej správe - zápisnici z rovnakého dňa ako posudok (30.11.2023) v časti „terajšie ochorenie“ je o.
i. uvedené, že dôsledkom úrazu je pretrvávanie stredne ťažkého obmedzenia hybnosti ľavého zápästia,
tvorba ganglionu s opakovanou chirurgickou intervenciou v lokálnej anestéze.

4. Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí uviedla, že dňa 30.11.2023 zamestnávateľ žalobcu do

profesiogramu 3 doplnil pôvodný profesiogram 1 o pracovné úkony, ktoré štandardne počas pracovnej
doby vykonáva montážny pracovník, a to: vŕtanie a uchytenie konzoly, vŕtanie a uchytenie kotiev na
kábel, manipulácia s pracovnými schodíkmi, prípadne rebríkom, natĺkanie úchytiek na kábel ručným
kladivkom, kotvenie optických káblov zo stĺpu na dom zákazníka, práce na stĺpoch (vo výškach),
prípadne vynosenie potrebného náradia na strechu/komín k zákazníkovi, odmotávanie potrebnej dĺžky

kábla z cievky, podľa potreby príprava/odmotávanie chráničky na kábel a odblankovanie/odizolovanie
kábla. Práca zahrňovala týždennú servisnú pohotovosť, počas ktorej technik vykonáva prácu sám, a to
jeden týždeň mimo štandardnú servisnú dobu. Posudkový lekár ústredia preto stanovil mieru poklesu
pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 35%. Pokiaľ ide o následok pracovného úrazu, posudkový
lekár konštatoval, že súčasnými ťažkosťami poškodeného, ako preukázanými následkami pracovného

úrazu, je ľahké obmedzenie ohnutia v zápästí ľavej ruky oproti v pravej ruke o 20%, v šľachovom
aparáte zápästia je hmatateľný ganglion o priemere do 2 cm, u poškodeného sa jedná o poškodenie
nedominantnej ruky.

5. Žalovaná ďalej uviedla, že doplnený profesiogram bol vypracovaný bez konkrétnej doby trvania

jednotlivých pracovných úkonov, preto je ťažko možné rozdeliť dobu trvania celého výkonu montáže
a servisu u zákazníka na jednotlivé minúty. Poškodený následkom predmetného pracovného úrazu
aktuálne nedokáže pri práci použiť rebrík, ktorý aj tak používa len pri niektorých činnostiach. Taktiež
nedokáže vŕtať ťažkou vŕtačkou. Práce vo výškach, prípadne vynosenie potrebného náradia na komín,nie je potrebné vykonávať každej zákazke, pričom netreba zabudnúť na skutočnosť, že práce musia
vykonávať dvaja pracovníci naraz. Žalovaná preto považovala určenie poklesu pracovnej schopnosti v
rozsahu 35%, vzhľadom k ľahkému obmedzeniu funkcie ľavej nedominantnej ruky a vykonávaní práce

za prítomnosti spolupracovníka, za správne.

III. Konanie pred správnym súdom

6. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že žalovaná vychádzala z pôvodného profesiogramu

zo dňa 17.02.2023 a nie z novšieho zo dňa 30.11.2023. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva,
že žalovaná vychádzala z profesiogramu z 30.11.2023, keď poukázala na doplnené pracovné
činnosti a charakteristiku servisnej pohotovosti, ktoré v profesiograme zo dňa 17.02.2023 absentovali.
Profesiogram zo dňa 29.02.2024, ktorý žalobca priložil k správnej žalobe nepovažoval za relevantný
dôkaz, žalovaná sa zaoberala profesiogramom doloženým žalobcom k odvolaniu a nezistila medzi ním
a profesiogramom zo dňa 30.11.2023 žiadny podstatný rozdiel, okrem opisu servisnej pohotovosti.

7. Správny súd ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že posudkový lekár bol voči žalobcovi
zaujatý a nepostupoval v súlade so zákonom, keď úmyselne nezistil skutočný stav veci. K námietke
o nesprávnom určení miery poklesu a poukazu na lekársku správu G.. R. E. zo dňa 18.05.2023,
z ktorej vyplýva, že má zníženú hybnosť ruky a bolesti ruky, pre ktoré musel zmeniť prácu,

uviedol, že táto lekárska správa je súčasťou administratívneho spisu. Podľa správneho súdu sa
posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku zo dňa 30.01.2024 a aj žalovaná v preskúmavanom
rozhodnutí dostatočne vysporiadali s argumentom, že žalobca v pôvodnom zamestnaní nepracoval
výlučne vo výškach. Činnosti vyplývajúce z profesiogramu zo dňa 30.11.2023 nevykonávajú pracovníci
samostatne, ale vo dvojici a nie pri každej činnosti pracujú vo výškach. Preto je určenie miery poklesu

pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v rozsahu 35 % dostatočne logické a
odôvodnené. Ako nepravdivé vyhodnotil tvrdenie žalobcu, že posudkový lekár pobočky žalovanej mal
pôvodneurčiťzníženiemierypoklesupracovnejschopnostivykonávaťdoterajšiučinnosťzamestnancav
rozsahu 55%, keďže z posudku zo dňa 29.06.2023 vyplýva určenie miery poklesu pracovnej schopnosti
v rozsahu 35 %. Návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania zamietol. Vyhodnotil ich ako neúčelné,

nakoľko zistený skutkový stav vytváral dostatočný rámec pre záver súdu o zákonnosti napadnutého
rozhodnutia.

IV. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

8. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej tiež ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa §
440ods.1písm.e),f)ag)zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlen„SSP“).Sťažovateľ
namietal, že vec bola elektronickou podateľňou pridelená inému sudcovi, ktorý však vo veci nerozhodol,
preto má za to, že mu bolo odopreté právo na zákonného sudcu. Správny súd mal podľa § 120 SSP
vykonať dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov.

9. Nesprávne právne posúdenie videl sťažovateľ v tom, že podľa správneho súdu mal byť sťažovateľ
povinný navrhnúť všetky dôkazy v administratívnom konaní, súd však ignoroval § 32 ods. 1 správneho
poriadku. Podľa lekárskych správ je jeho schopnosť vykonávať prácu znížená o minimálne 40 %.
Správny súd len dal za pravdu žalovanej, že jeho pracovná schopnosť je znížená o 35 %, ale žiadnym

spôsobom nevysvetlil, prečo mal tvrdenie sociálnej poisťovne za presvedčivejšie než doložené lekárske
správy. Nakoľko vznikli takéto rozpory, malo byť dokazovanie doplnené. Mal za to, že sa správny súd sa
nevysporiadalsovšetkýminavrhnutýmidôkazmi,lenichbezvysvetleniaignoroval,čímdošlokporušeniu
práva na spravodlivý proces. Považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku za zmätočné z dôvodu, že
správny súd v odôvodnení uviedol, že sa žalovaná k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila a zároveň je v ňom

uvedené vyjadrenie žalovaného. Zároveň poukázal na to, že je v rozsudku uvedené, že bol vyhlásený
na pojednávaní dňa 31.03.2025 a zároveň, že bol vyhlásený ústne na pojednávaní dňa 17.03.2025, čo
nie je pravda.

10. Správny súd sa podľa sťažovateľa nevysporiadal s námietkou, že žalovaná použila starý

profesiogram 1, aj keď už mala k dispozícii novší profesiogram 3. Lekárska správa zo dňa 30.01.2024
obsahuje profesiogram 3, ale z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že ho žalovaná.
Sťažovateľ uviedol, že k žalobe priložil aj najnovší profesiogram 4 a správny súd tento dôkaz nebral doúvahy. Sťažovateľ tiež uviedol, že správny súd mal zohľadniť, že koná s fyzickou osobou bez právneho
zastúpenia.

11. Žalovaná sa k obsahu kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním zo dňa 16.05.2025, v plnom rozsahu
sa stotožnila s názorom správneho súdu v napadnutom rozsudku. Navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť
ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP) a po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu a dôvodmi kasačnej
sťažnosti, ktorými nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP), zistil, že napadnutý rozsudok správneho súdu je
potrebné zmeniť a zrušiť preskúmavané rozhodnutie s vrátením veci žalovanej na ďalšie konanie.

13. Podľa § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania
preskúmavaného rozhodnutia (06.02.2024) z úrazového poistenia sa za podmienok ustanovených týmto
zákonom poskytujú úrazové dávky, a to úrazová renta.

Podľa § 88 ods. 1 cit. zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu
alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť
zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a
nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 88 ods. 3 prvá veta)cit. zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v
súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods.
2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je

a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností
vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

14. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril
administratívny spis žalovaného správneho orgánu, pričom poukazuje na pre vec podstatné skutočnosti.

15.Vprejednávanejvecibolopredmetomsúdnehoprieskumurozhodnutiežalovanejvovecinepriznania

úrazovej renty žalobcovi. Kasačný súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby
a tým aj súvisiaceho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti v zmysle § 88 ods. 1 zák.
o soc. poistení je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach úrazového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje
Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia s tým, že

konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Posudkový lekár pre
účely ustálenia miery poklesu pracovnej schopnosti posudzuje, v akom rozsahu poškodený nemôže
vykonávať svoje doterajšie pracovné úlohy (§ 8 ods. 4 cit. zákona) v dôsledku poškodenia zdravia
(pracovného úrazu). Na základe náplne práce, resp. profesiogramu, musí dať do súvislosti dôsledky

poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúmať aj možnosť
jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce (teda aké konkrétne činnosti tvorili pracovné
úlohy žalobcu, ako prispievali k pracovnému výkonu žalobcu, ako ich žalobcovo postihnutie obmedzuje
a pod.). Určenie miery poklesu redukovať na matematickú operáciu vyjadriteľnú napr. rozsahom
pracovného času, počas ktorého poškodený vykonával činnosti, ktoré vykonávať nemôže. Je vždy

potrebné uvažovať, akú povahu majú jednotlivé pracovné činnosti, či ich možno vykonávať samostatne,
ale sú len doplnkami iných činností (ak napr. pracovnom náplňou vodiča je aj kontrola tovaru pred
naložením, potom strata jeho schopnosti viesť motorové vozidlo napr. kvôli postihnutiu mu nedovoľujevykonávať ani túto náplň, hoci by ju aj bol spôsobilý vykonať, pretože táto náplň je tesne spätá s?jeho
činnosťou vodiča) - rovnako rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7Ssk/86/2023.

16. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky
posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky
skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je v konaní pred
správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej
erudovanosti) odkázaný, preto je nutné klásť dôraz na jeho úplnosť, logickosť a presvedčivosť a tiež

skúmať, či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu.

17. Z administratívneho spisu vyplýva, že všetky profesiogramy vypracované zamestnávateľom
sťažovateľa sú vypracované tak, že pri pracovnej činnosti „Montáž, servis u zákazníka“ je uvedená
len celková doba jej trvania, nie sú uvedené konkrétne doby trvania jednotlivých pracovných úkonov
spadajúcich do tejto pracovnej činnosti, teda ich časová náročnosť. V rámci pracovnej činnosti

„Montáž, servis u zákazníka“ zamestnávateľ identifikoval pracovné úkony ako napr. vyhodnotenie
a odkonzultovanie technického riešenia so zákazníkom; predvedenie, odovzdanie zákazníkovi a
vypísanie odovzdávacieho protokolu; odovzdanie zmluvy zákazníkovi (pre zjednodušenie ďalej len ako
„administratívne úkony“) a pracovné úkony ako napr. vŕtanie, natĺkanie, zváranie, krimpovanie atď.
(pre zjednodušenie ďalej len ako „fyzické úkony“). Ostatné činnosti (mimo pracovnej činnosti „Montáž,

servis u zákazníka“), spočívajúce najmä v spracovaní dokumentácie v kancelárii, vyskladnení drobného
materiálu a presune na/z montáže/servisu sú z hľadiska doby ich trvania vyšpecifikované pomerne
presne. Z profesiogramu 3 zo dňa 30.11.2023, z ktorého vychádzal posudkový lekár žalovanej, kasačný
súd zistil, že činnosť „Montáž, servis u zákazníka“ má trvať 2 h a 45 min. dopoludnia a tiež toľko
popoludní, t. j. spolu 5 h a 30 min. z 8 hodinového pracovného času (bez prestávky na obed), čo

predstavuje jeho podstatnú časť (necelých 70%), zvyšok pracovného času tvoria ostatné činnosti.
Posudkový lekár žalovanej sám skonštatoval, že profesiogram 3 je vypracovaný bez konkrétnej doby
trvania jednotlivých pracovných úkonov, preto je cit. „ťažko pochopiteľné rozdeliť dobu trvania celého
výkonu montáže a servisu u zákazníka na jednotlivé minúty“. Kasačný súd má za to, že keďže sú
v tejto činnosti, ktorá predstavuje podstatnú časť pracovného času zamestnanca, zahrnuté nielen

administratívne úkony, ale aj fyzické úkony, ktorých výkon sa vzhľadom na dôsledky pracovného úrazu
javí u sťažovateľa ako problematický, potom je nevyhnutné minimálne tieto fyzické úkony a s nimi tesne
späté činnosti (pozri bod 15. tohto rozsudku) špecifikovať tak, aby bolo možné posúdiť ich časovú
náročnosť. Podľa názoru kasačného súdu teda profesiogram 3 nie je dostatočne určitý.

18. Posudkový lekár v celkovom posudku z 30.01.2024 však z takého profesiogramu vychádzal.
Uviedol, že sťažovateľ pri niektorých z prác používa rebrík, čo aktuálne nedokáže, tiež nedokáže
vŕtať ťažkou vŕtačkou diery pre úchytky, napríklad do betónu, práce vo výškach, prípadne vynosenie
potrebného náradia na komín nie je potrebné v každej zákazke, pričom poznamenal, že práce musia
vykonávať vždy dvaja pracovníci naraz. Z toho vyvodil mieru poklesu pracovnej schopnosti na 35%.

Takto uvedené jednotlivé fyzické úkony, ktoré sťažovateľ nemôže vykonávať, považuje kasačný súd za
zistené nedostatočne. V prvom rade je tomu tak preto, že profesiogram 3 neuvádza v rámci činnosti
„Montáž, servis u zákazníka“ časovú náročnosť(ani len orientačnú) jednotlivých fyzických úkonov a tiež
nie je ani zrejmé, ktoré ďalšie úkony sú nevyhnuté pre realizovanie fyzických úkonov ani ich časová
náročnosť. Je nevyhnutné minimálne fyzické úkony a s nimi priamo súvisiace procesy špecifikovať tak,

aby bolo možné posúdiť ich obsah a časovú náročnosť. Okrem toho, v celkovom posudku z 30.01.2024
privyhodnoteníjednotlivýchpracovnýchúkonovkasačnýsúdidentifikovalajďalšiezásadnépochybenia,
ktorými sa zaberal nižšie.

19. Kasačný súd poukazuje na pracovný úkon vŕtanie. Pokiaľ posudkový lekár uviedol, že sťažovateľ

nedokáže vŕtať ťažkou vŕtačkou diery pre úchytky, kasačný súd konštatuje, z profesiogramu 3 vyplýva,
že sťažovateľovou povinnosťou bolo vŕtať aj v iných prípadoch - vŕtanie a uchytenie konzol, vŕtanie
a uchytenie kotiev na kábel, vŕtanie prechodov do miestnosti na kábel. Ak sťažovateľ nedokáže
vŕtať diery pre úchytky, nie je zrejmé, prečo posudkový lekár rovnakých spôsobom nevyhodnotil
aj vŕtanie v ostatných prípadoch. Čo sa týka ďalších úkonov, už z prvostupňového rozhodnutia,

ktoré vychádzalo z prvostupňového odborného posudku z 29.06.2023, vyplýva iný rozsah prác, ktoré
sťažovateľ nemôže vykonávať: okrem vŕtania vŕtačkou (a to nielen pri vŕtaní úchytiek, ale aj pri vŕtaní
prechodov do miestností) nemôže vykonávať ani natĺkanie úchytiek na kábel ručným kladivom a
krimpovanie ethernetového vodiča - konektorov ručnými kliešťami. Nie je jasné, prečo posudkový lekárv celkovom posudku z 30.01.2024 už neuvádza medzi prácami, ktoré sťažovateľ vykonávať nemôže, aj
práce pri natĺkaní úchytiek a krimpovaní, hoci sa stotožnil s prvostupňovým posudkom aj s tam určenou
mierou poklesu. S prihliadnutím na pracovnú rekomandáciu, že žalobca môže doteraz vykonávanú

pracovnú činnosť vykonávať len v prostredí bez nadmernej práce so súčinnosťou oboch rúk, vyvstáva
tiež otázka o spôsobilosti sťažovateľa vykonávať i ďalšie fyzické práce, teda nielen vŕtanie, natĺkanie
a krimpovanie.

20. Čo sa týka používania rebríka, posudkový lekár nemal dostatok podkladov, aby vôbec mohol

vyhodnotiť, ako toto obmedzenie vplýva na mieru poklesu pracovnej schopnosti. Informácia, že
sťažovateľ používa rebrík len pri niektorých prácach, bola do celkového posudku prevzatá z
profesiogramu 3 („pri niektorých prácach je nutné použiť rebrík, na niektoré práce využíva technik
vysokozdvižnú plošinu“), avšak profesiogram 3 tieto práce a ich frekvenciu neuvádza. Posudkový lekár
vzal toto konštatovanie za svoje a neuviedol, v akom rozsahu tento hendikep znižuje sťažovateľovu
schopnosť vykonávať doterajšiu prácu, keďže nie je ani orientačne zrejmé, ako často sa používa rebrík v

jeho zamestnaní. Nemožno akceptovať len takéto všeobecné konštatovanie bez špecifikácie rozsahu a
času práve tých prác, pri ktorých je použitie rebríka nutné a teda ktoré sťažovateľ vzhľadom na dôsledok
pracovného úrazu už nemôže vykonávať vôbec.

21. Čosatýkaprácvovýškach,posudokz30.01.2024niejejednoznačnývtom,čitietoprácesťažovateľ

dokáže alebo nedokáže vykonávať, len uvádza, že „Práce vo výškach, prípadne vynosenie potrebného
náradianakomínniejepotrebnévkaždejzákazke,pričomtrebapoznamenať,žeprácemusiavykonávať
vždy dvaja pracovníci naraz“. Uvádza ale, že aktuálne nedokáže pri práci použiť rebrík. Kasačnému sa
javí, že ak nedokáže použiť ani len rebrík, tým viac nie je schopný pracovať vo výškach. Z posudku však
nevyplýva, že bolo vôbec prihliadnuté na činnosti prevádzané vo výškach ako na činnosti, ktoré nemôže

vykonávať a ktoré zvyšujú mieru poklesu. Hoci by aj práce boli povinní vždy vykonávať dvaja pracovníci,
nebol by to dôvod na to, aby sa na takýto pokles neprihliadlo. Aj v prípade, keď by sťažovateľ pracoval
vo dvojici, konkrétne práce, ktoré vôbec vykonávať nemôže (napr. na stĺpoch a na streche či komíne),
by nezvládol. Na to nemá žiadny vplyv tá skutočnosť, že tento úkon zvládne jeho spolupracovník, pokiaľ
ho bol do vzniku pracovného úrazu plne schopný vykonávať a vykonával v rámci svojej pracovnej

pozície sám. Okrem toho, tvrdenie žalovanej, že „práce musia vykonávať vždy dvaja pracovníci naraz“,
z profesiogramu 3 nevyplýva. V úvode profesiogramu 3 je uvedené len cit. „práce vo väčšine prípadov
vykonáva dvojica technikov“. Nie je vylúčené, aby ju jeden technik vybavil sám. Tento záver potvrdzuje
aj vyjadrenie sťažovateľa, že v čase pracovného úrazu vykonával montáž sám (námietka v lekárskej
správe-zápisnicizodňa12.12.2023).Kasačnýsúdsapretonestotožnilsozáveromposudkovéholekára

žalovanej, že toto je okolnosť, ktorá má význam pre posúdenie miery poklesu pracovnej schopnosti.

22. Kasačný súd ďalej konštatuje, že z profesiogramu 3 vyplýva povinnosť sťažovateľa vykonávať i
servisnú pohotovosť v rozsahu 5 - 6 týždňov ročne, pričom takúto činnosť vykonáva technik v zásade
sám. Posudkový lekár túto činnosť neposúdil a nezaujal žiadne stanovisko ani k jej relevancii vo vzťahu

poklesu pracovnej schopnosti sťažovateľa.

23. Kasačný súd tiež poznamenáva, že ako rozporné sa javí tvrdenie posudkového lekára v celkovom
posudku zo dňa 30.01.2024 o ľahkom obmedzení v oblasti ľavej ruky u praváka, pričom v lekárskej
správe - zápisnici z rovnakého dňa totožný posudkový lekár uviedol v časti „terajšie ochorenie“, že

dôsledkom úrazu je stredne ťažké obmedzenie hybnosti ľavého zápästia. Že sa jedná o stredne ťažké
obmedzenie hybnosti, uviedol v prvostupňovom rozhodnutí aj prvostupňový orgán.

VI. Záver a trovy kasačného konania

24. Kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na vyššie uvedené nemožno závery v celkovom posudku zo
dňa 30.01.2024 vyhodnotiť ako úplné, logické a presvedčivé a záver posudkového lekára o 35% miere
poklesu pracovnej schopnosti u sťažovateľa je potrebné považovať za predčasný. Pokiaľ žalovaná vzala
za základ svojho rozhodnutia posudok, ktorý nedáva odpovede na kľúčové otázky, resp. jeho závery
nie sú presvedčivé a logické, vychádza jej rozhodnutie z nedostatočne zisteného skutkového stavu, čím

došlo k porušeniu § 195 ods. 1 zák. o soc. poistení. Riadne zistenie skutkového stavu sa odvíja od
dôsledne vyhotoveného podkladu - profesiogramu zamestnávateľom sťažovateľa, ktorý je ho povinný
na výzvu žalovanej podľa § 195 ods. 3 cit. zákona predložiť. Následne žalovaná logicky a vyčerpávajúco(prostredníctvom lekárskej posudkovej činnosti) vyhodnotí všetky pracovné činnosti sťažovateľa, ktoré
pre utrpený pracovný úraz už nemôže vykonávať.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil podľa § 462 ods. 2 SSP
tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a vrátil jej vec na
ďalšie konanie za účelom doplnenia skutkového stavu naznačeným smerom, opätovného vyhodnotenia
poklesu pracovnej schopnosti sťažovateľa a rozhodnutia o jeho nároku na úrazovú rentu.

26. S prihliadnutím na skutočnosť, že kasačný súd zmenil rozhodnutie správneho súdu a zrušil
rozhodnutie žalovanej z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu (hoci z iných dôvodov, ako
namietal sťažovateľ, keďže nebol viazaný sťažnostnými bodmi), z dôvodu hospodárnosti sa ďalšími jeho
sťažnostnými námietkami nezaoberal (§ 5 ods. 7 SSP).

27. O náhrade trov celého konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP v

spojení s § 467 ods. 2 SSP tak, že ako úspešnému účastníkovi mu kasačný súd priznal právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania pred správnym a kasačným súdom v celom rozsahu.

28. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.