Rozsudok · Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov · Rozhodnutie

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100070
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100070.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: CRAT, s.r.o., so sídlom Kragujevská 1, 010 01 Žilina, IČO: 50 487 698, právne
zastúpený: Burian & partners, s.r.o, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina IČO: 47 254 483,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 102972391/2023 zo
dňa 24.11.2023 a rozhodnutia žalovaného č.: 102972494/2023 zo dňa 24.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102972391/2023 zo dňa 24. novembra

2023 z a m i e t a.

II. Správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 102972494/2023 zo dňa 24. novembra
2023 z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1.UžalobcubolavykonanáDaňovýmúradomŽilina(ďalejajlen„správcadane“)daňovákontrolanadani
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobia február 2022 až december 2022. Daňová
kontrola bola začatá dňa 29.06.2022 v deň určený v Oznámení o daňovej kontrole č. 101615249/2022
zo dňa 31.05.2022. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 100375157/2023
zo dňa 23.01.2023, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 08.02.2023 spolu s výzvou na vyjadrenie sa
k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly, čím bola daňová kontrola ukončená. Daňová
kontrola bola ukončená s nálezom (nepriznanie uplatňovaných nárokov) za zdaňovacie obdobia apríl

2020, máj 2020, júl 2020, august 2020, október 2020 a november 2020. Žalobca sa k protokolu z
daňovej kontroly vyjadril prostredníctvom podania doručeného dňa 21.03.2023, zaevidovaného pod ev.
č. 6/05120408/2023. Pripomienky žalobcu k protokolu z daňovej kontroly boli prerokované na ústnom
pojednávaní dňa 06.06.2023, o priebehu ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101441054/2023, ktorého sa za žalobcu zúčastnil právny zástupca.

Zdaňovacie obdobie júl 2020

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101461060/2023 zo dňa 07.06.2023
určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) rozdiel dane
v sume 3 808,80 € na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2022.

3. Žalobca si v zdaňovacom období júl 2020 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry vystavenej
spoločnosťou International IT Project, s.r.o., Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - Rača,
IČO : 52 901 61 (ďalej len „International IT Project, s.r.o.“) - faktúra č. 20073104 zo dňa 31.07.2020
za programovacie práce a tvorbu grafických podkladov v množstve 1 kpl v cene 22 852,80 €, z toho
základ dane 19 044,- € a DPH 3 808,80 €. Prílohou uvedenej faktúry bol Protokol o odovzdaní č.

20073104 zo dňa 30.07.2022, pričom zodpovedná osoba za dodávateľa podľa protokolu bol A. B. C.
a za žalobcu C. D.. V časti „Zoznam položiek“ bol uvedený rovnaký text ako v predmete faktúry a v časti
„Rozsah prebranej stavby“ bolo uvedené: „podľa odsúhlasenej špecifikácie a dohodnutých objednávok“.

Zdaňovacie obdobie august 2020

4. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101461538/2023 zo dňa 07.06.2023
vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 2 982,- € na DPH
za zdaňovacie obdobie august 2022.

5. Žalobca si v zdaňovacom období august 2020 uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúry vystavenej

spoločnosťou International IT Project, s.r.o - faktúra č. 20081402 zo dňa 14.08.2020 za správu a pomoc
pri programovaní webových aktualizácii v množstve 1 ks v celkovej hodnote 17 892,-€, z toho základ
dane 14 910,- € a DPH 2 982,-€. Prílohou uvedenej faktúry bol Protokol o odovzdaní č. 20081402 zo dňa
14.08.2020, pričom zodpovedná osoba za dodávateľa podľa protokolu bol A. B. C. a za žalobcu C. D..
V časti „Zoznam položiek“ bol uvedený rovnaký text ako v predmete faktúry a v časti „Rozsah prebranej

stavby“ bolo uvedené: „podľa odsúhlasenej špecifikácie a dohodnutých objednávok“.

Odôvodnenie rozhodnutí správcu dane

6. Na základe výzvy správcu dane žalobca uviedol, že spolupráca s dodávateľom vznikla na základe

odporúčania od spoločnosti VJ control, s.r.o., ktorá žalobcovi poskytla kontakt a dala pozitívne
referencie. Za žalobcu mal komunikovať konateľ alebo asistentka s A. B. C. a komunikácia mala
prebiehať na diaľku, cez internet na serveri a cez zdieľané prístupy. Bola poskytnutá e-mailová adresa
a telefónne číslo, prostredníctvom ktorých mal žalobca s dodávateľom komunikovať. Žalobca si mal
dodávateľa preveriť prostredníctvom verejne dostupných oficiálnych informácií a na základe pozitívnych

referencií od svojho dlhodobého a overeného obchodného partnera VJ control, s.r.o. Uviedol, že služby
boli realizované pre web samotného žalobcu alebo pre spoločnosti Starmedia Co, s.r.o. a PS digital,
s.r.o. Žalobca nevedel uviesť konkrétne fyzické osoby, ktoré mali činnosti za dodávateľa vykonávať,
nevedel špecifikovať právne a zmluvné vzťahy, ktoré mal dodávateľ s fyzickými osobami, ktoré pre neho
vykonávali tieto činnosti, uviedol, že mal uzatvorený zmluvný vzťah s dodávateľskou spoločnosťou

a samotná realizácia tohto záväzku bola v réžii dodávateľa, preto nemal ani dôvod zisťovať konkrétne
osoby, ktoré práce vykonávali a ich vzťah k dodávateľovi. Fakturované činnosti sa mali realizovať
virtuálne priamo na serveroch odberateľa. Žalobca uviedol, že nemá vedomosť, kde sa nachádzali
konkrétne fyzické osoby za dodávateľa, ktoré tieto činnosti vykonávali, a ani na akých prostriedkoch
boli tieto vykonávané. Uviedol, že z charakteru činnosti vyplýva, že na ich dodanie je potrebný počítač

a internet (internetové pripojenie, server), pričom výsledkom mala byť grafika pripravovaná na jednotlivé
kampane, sociálne zobrazenia a webové grafiky. K predloženému protokolu žalobca uviedol, že ide
o typizovaný protokol, ktorý využíva na potvrdenie prevzatia a odovzdania služieb odberateľovi, preto sa
niekedy stane, že sa z protokolu formálne neodstránia možnosti, ktoré sa v konkrétnej veci nehodia
a aj v tomto prípade chybou asistentky zostalo v protokole uvedené, že práce boli skontrolované

podľa vzájomného odsúhlasenia. Išlo však len o formálnu chybu, ktorá v praxi nespôsobuje žiadne
nezrovnalosti a podstatou protokolu je, že odberateľ služby akceptoval a súhlasí, že boli dodané, pričom
potvrdzuje ich dodanie v potvrdenej kvalite a rozsahu. Žalobca uviedol, že ak činnosti boli vykonávané
priamo pre neho, tak si ich mohol skontrolovať tak, že sa pripojil na daný web, kde sa mu tieto činnosti
zobrazovali. Ceny boli dohodnuté za kompletné spracovanie jeho webu.

7. Správca dane poukázal aj na žalobcom predloženú Rámcovú kúpnu zmluvu č. 003/2020, uzavretú
medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou International IT Project, s.r.o. ako kupujúcim dňa
20.04.2020 s tým, že zmluva je podpísaná a opečiatkovaná a za žalobcu ako za predávajúceho juuzavrel C. D. - konateľ a za dodávateľa ako kupujúceho ju uzavrel E. F. - konateľ. Správca dane
v tejto súvislosti poukázal na rozpor, keď podľa predloženej faktúry je to naopak, pretože predávajúcim
je spoločnosť International IT Project, s.r.o. a kupujúcim je žalobca. Správca dane tiež poukázal

na bod 2.3. kúpnej zmluvy, kde je uvedené, že objednávky na odber tovaru, služby sa musia zadávať
osobne na prevádzke predávajúceho len v pracovných dňoch počas pracovnej doby v písomnej
forme alebo doručením písomnej objednávky poštou, kuriérom, faxom, telefonicky alebo e-mailom
na ktorúkoľvek e-mailovú adresu obchodníka predávajúceho alebo na adresu D.. Správca dane
poukázal na to, že podľa predloženej zmluvy je predávajúci t.j. dodávateľ žalobca, podľa protokolu

o odovzdaní a podľa predložených faktúr je žalobca kupujúcim t.j. odberateľom. Taktiež správca
dane poukázal na to, že e-mailová adresa D. uvedená v zmluve ako adresa predávajúceho je e-
mailovou adresou žalobcu. Správca dane ďalej poukázal na vyjadrenie žalobcu, že s obchodným
partnerom komunikoval výhradne na diaľku, vzdialene, a na skutočnosť, že objednávky v zmysle
zmluvných podmienok neboli ku daňovej kontrole predložené. Ďalej správca dane poukázal na bod
3. 4. zmluvy, v zmysle ktorého sa predávajúci zaväzuje dodať tovar, službu v dohodnutom termíne,

množstve, kvalite, vyhotovení a obale a na dohodnuté miesto určené kupujúcim, prípadne jeho daním k
dispozícii na prevádzke predávajúceho alebo daním k dispozícii na prevádzke dodávateľa kupujúceho.
Správca dane v tejto súvislosti poukázal na to, že aj v tejto súvislosti došlo k zámene postavenia
predávajúceho a kupujúceho. Poukázal aj na vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého s obchodným partnerom
komunikovali výhradne na diaľku, cez vzdialené prístupy, nikdy sa osobne nestretli a žalobca nikdy

nebol v sídle dodávateľa a rokovania mali prebehnúť virtuálne. Správca dane poukázal aj na bod 4.2.
kúpnej zmluvy s tým, že kúpna cena za tovar, službu je splatná na základe vystavených faktúr v súlade
s dodacím listom, preberacím protokolom, ktorý je potvrdený kupujúcim a majú v ňom byť uvedené
všetky náležitosti súvisiace s dodávaním tovaru, služby - názov a množstvo tovaru, služby, kód tovaru,
termín a miesto dodania tovaru, služby, určenie osoby oprávnenej za kupujúceho prevziať tovar, službu

alebo na základe zálohovej faktúry vopred, pred dodaním. V tejto súvislosti správca dane opätovne
poukázal na to, že ide o zámenu postavenia predávajúceho a kupujúceho v predloženej zmluve,
že na predloženom protokole o odovzdaní nie sú uvedené všetky náležitosti súvisiace s predloženými
službami, ktoré požaduje zmluva a nie je tam uvedená ani osoba oprávnená za kupujúceho prevziať
služby tak, ako to bolo dohodnuté v rámcovej zmluve. Podľa výpovede žalobcu tento nevedel uviesť,

kto za spoločnosť dodávateľa fakturované práce odovzdal.

8. Správca dane ďalej predvolaním č. 100083157/2022 zo dňa 17.01.2022 predvolal na výsluch konateľa
spoločnostiInternationalITProject,s.r.o.E.F..Predvolaniesavrátilospoznámkou„adresátjeneznámy“.
Správca dane uviedol, že nakoľko ide o občana Nemecka, nebolo možné požiadať príslušný útvar PZ

o jeho predvedenie. Následne bola podaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ku ktorej bola
doručená dňa 13.05.2022 odpoveď č. 200764/2022. Podľa odpovede daňový subjekt E. F. - konateľ
spoločnosti International IT Project, s.r.o. nie je v nemeckých databázach.

9. Ďalej správca dane zistil, že majiteľom účtu, na ktorý žalobca hradil faktúry od dodávateľa

International IT Project, s.r.o., nebol dodávateľ International IT Project s.r.o., ale spoločnosť BI&A
s.r.o. a disponentom na uvedenom účte bola osoba G. H., ktorý bol disponentom aj na účtoch
uvedených na dodávateľských faktúrach od iných dodávateľov žalobcu. Spoločnosť International IT
Project, s.r.o. nepodala za zdaňovacie obdobie 2020 daňové priznanie k dani z príjmov právnických
osôb ani účtovné výkazy, nepodala hlásenie o vyúčtovaní dane za rok 2020 a nepreukázala,

že v zdaňovacom období 2020 mala majetok a zamestnancov, a teda nemala žiadne personálne
a materiálno-technické predpoklady na uskutočnenie fakturovaných plnení. Správca dane tiež zistil,
že dodávateľ pri vysokých obratoch priznáva nízku daňovú povinnosť. Ďalej správca dane zistil,
že dodávateľ International IT Project, s.r.o. nemá v predmete činnosti výkon počítačových služieb,
ani služieb súvisiacich s počítačovým spracovaním údajov alebo obdobné činnosti, ktoré sú fakturované

preverovanými faktúrami. Spoločnosť dodávateľa vznikla dňa 11.02.2020. Správca dane poukázal
tiež na to, že žalobca rovnakú službu obstarával aj od reálne fungujúcich dodávateľov, a teda túto
službu podľa správcu dane mohol žalobca nadobudnúť od týchto dodávateľov a nie od nekontaktného
a pochybného dodávateľa. V preverovaných obdobiach roku 2020 poskytovali žalobcovi počítačové
a programovacie práce aj iné daňové subjekty. Vstupy súvisiace s obstaraním preverovaných služieb

sú vyššie ako výstupy, čo podporuje úvahu o tom, že dodanie služieb bolo predstierané, bez riadneho
podnikateľského dôvodu a žalobca nedisponuje materiálnou existenciou plnenia.10. Správca dane poukázal na to, že žalobca predložil chaotické a neúplné doklady a že v samotných
preverovaných faktúrach nie sú špecifikované fakturované služby, ani počet hodín, osôb, ani cena
na hodinu, prípadne na osobu, taktiež v predložených protokoloch a ani v rámcovej zmluve nie

sú konkrétne údaje týkajúce sa špecifikácie fakturovaných služieb. Z rámcovej zmluvy vyplývajú
nezrovnalosti, keďže žalobca je v postavení predávajúceho a dodávateľ je na strane kupujúceho,
preberacie protokoly sú všeobecné a nie sú v nich špecifikované fakturované služby, ani v nich nie je
obsiahnutý súpis odovzdávaných prác. Podľa správcu dane žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by
nasvedčoval tomu, že s dodávateľom skutočne spolupracoval a že služby realizovala spoločnosť

uvedená na preverovaných faktúrach. Žalobca sa vyjadril, že komunikoval s osobou A. B. C., ktorého
ale nevedel bližšie špecifikovať a ani neuviedol v akom vzťahu k spoločnosti International IT Project,
s.r.o. táto osoba vystupovala. Táto osoba na telefónnom čísle a e-maile, ktoré poskytol žalobca, nie je
kontaktná. Žalobca odkázal len na uzatvorenú rámcovú zmluvu, ktorá je ale chaotická, nakoľko z nej
vyplýva množstvo nezrovnalostí. Ani preberacie protokoly nepreukazujú, že služby dodala spoločnosť
International IT Project, s.r.o., sú všeobecné, neuvádzajú konkrétne činnosti a iba kopírujú predmet

fakturácie uvedený na faktúrach, pričom odkazujú na odsúhlasenú špecifikáciu a dohodnuté objednávky,
ktoré žalobca nepredložil. Žalobca podľa správcu dane nemal vedomosti o preverovaných obchodoch,
nevedel uviesť kto za dodávateľa práce odovzdal, kde sa práce vykonávali a na akých prostriedkoch,
kto ich vykonával. Správca dane ešte poukázal na to, že v preberacom protokole je uvedený odkaz
na rozsah prebranej stavby, pričom fakturované boli programátorské služby. Žalobca ani nevedel uviesť

aká osoba za spoločnosť International IT Project, s.r.o. objednávku prijala a vybavovala, nevyjadril
sa k predmetu rámcovej zmluvy, kto ju vypracoval, kto a kde ju podpísal. Podľa správcu dane neboli
objasnené preverované obchody a ich priebeh od zadania objednávky až po odovzdanie, žalobca sa
podľa správcu dane nevedel vyjadriť k zásadným otázkam, na ktoré bol dotazovaný. Keďže boli rozpory
medzi predloženými dôkazmi, vzbudzuje to nedôveryhodnosť predkladaných dôkazov. Správca dane

tiež uviedol, že je nelogické, aby žalobca vstupoval do obchodného vzťahu so spoločnosťou, o ktorej
je z verejných zdrojov známe, že nemá v predmete podnikania činnosti, ktoré od neho žalobca žiadal
vykonať.

11. Správca dane konštatoval nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane s tým,

že nebolo preukázané reálne dodanie služieb, nebolo preukázané, že by dodávateľovi vznikla daňová
povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“) z titulu dodania zdaniteľných plnení, na základe čoho nevzniklo
ani žalobcovi právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na ustanovenie
§ 51 ods. 1 písm. a) a § 74 Zákona o DPH.

Rozhodnutia žalovaného

12. Rozhodnutím č. 102972391/2023 zo dňa 24.11.2023 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101461060/2023 zo dňa 07.06.2023, ktorým bol žalobcovi podľa

§ 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020.
(Predmet prieskumu v konaní sp. zn. 3Sf/4/2024.)

13. Rozhodnutím č. 101461538/2023 zo dňa 24.11.2023 žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku
potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101461538/2023 zo dňa 07.06.2023, ktorým bol žalobcovi podľa

§ 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie august 2020.
(Predmet prieskumu v konaní sp. zn. 3Sf/6 /2024.)

14. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutí uviedol, že žalobca predložil faktúry, protokoly o odovzdaní
a Rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 25.04.2020. Predmetné doklady podľa žalovaného ale nešpecifikovali

o aké práce ide, v podkladoch sa neuvádza rozsah služieb a ani časové rozpätie, za ktoré boli
fakturované činnosti vykonané, pričom faktúra neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 74 ods. 1 písm.
f) Zákona o DPH, pretože absentuje druh a rozsah dodanej služby. Na faktúre je uvedené len množstvo 1
kpl alebo 1 ks, čo ale nereflektuje rozsah dodaných služieb. Z dokladov nie je zrejmá žiadna špecifikácia
prác, nie je možné určiť skutočnú dĺžku trvania prác. Predložený protokol je všeobecný, nekonkretizuje

a nešpecifikuje služby, ich rozsah ani dĺžku trvania, neobsahuje súpis vykonaných prác a len kopíruje
predmet fakturácie na faktúre. Bankový účet nie účtom dodávateľa, rámcová zmluva je rozporuplná,
pretože obsahuje viaceré nezrovnalosti, napríklad opačné označenie zmluvných strán, uvedenie e-
mailovej adresy žalobcu za stranu predávajúceho. Objednávky žalobca napriek výzve nepredložil,zmluva pojednáva aj o tovare, hoci predmetom dodania boli len služby, protokol o odovzdaní neobsahuje
náležitosti súvisiace s preverovanými službami, žalobca sa nevyjadril kto zmluvu vypracoval a kto a kde
ju podpísal.

15. Žalovaný uviedol, že hodnovernosť realizácie zdaniteľných plnení nepotvrdili ani vyjadrenia žalobcu,
ktoré boli všeobecné a nekonkrétne. Žalobca tvrdil, že za dodávateľa komunikoval s osobou A. B. C.,
ale nevyjadril sa, aký vzťah mala táto osoba k dodávateľovi a na základe čoho konala za dodávateľa,
ani či si túto osobu nejakým spôsobom overoval. Žalobca nevedel fakturované práce špecifikovať,

iba odkázal na protokol, ktorý žiadnu bližšiu špecifikáciu ale tiež neobsahuje. Žalobca nemal žiadne
vedomosti o preverovaných obchodoch, nevedel uviesť kto mal činnosti zrealizovať, nevedel sa vyjadriť
k objednaniu, priebehu, rozsahu a odovzdaniu prác. Mal komunikovať výhradne na diaľku, virtuálne,
cez internet, o čom ale nepredložil dôkazy.

16. Podľa žalovaného sám žalobca bol jednou zo zmluvných strán obchodných vzťahov, preto mohol

disponovať ďalšími dôkazmi a dokladmi na preukázanie reálnosti konkrétneho obchodného prípadu
medzi ním a deklarovaným dodávateľom. Deklarovaný dodávateľ je nekontaktnou spoločnosťou, ktorá
nepredložila doklady, na adrese sídla je neznámy a nespolupracuje so správcom dane. Ide o novú
spoločnosť, ktorá vznikla vo februári 2020 a od svojho vzniku nepodala žiadnu účtovnú závierku
anidaňovépriznaniekdanizpríjmovprávnickýchosôb.Spoločnosťdodávateľanezamestnávažiadnych

zamestnancov, nemá materiálno-technické vybavenie a v predmete činnosti nemá zapísaný taký druh
činnosti ako mala zabezpečovať pre žalobcu. Konateľom tejto spoločnosti je E. F., ktorý je taktiež
nekontaktný, ide o zahraničnú osobu, ktorá sa nenachádza v nemeckých databázach.

17. Podľa žalovaného správca dane nadobudol dôvodné pochybnosti o reálnom dodaní služieb

prostredníctvom deklarovaného dodávateľa. Žalobca neobjasnil preverované obchody a spoluprácu,
komunikáciu s označenou osobou za dodávateľa nepreukázal, túto osobu bližšie nešpecifikoval, ani sa
nevyjadril v akom vzťahu mala byť táto osoba k spoločnosti dodávateľa a toto si ani neoveroval. Nevedel
ani špecifikovať konkrétne činnosti, ktoré fakturované služby zahrňovali, nevedel v akých priestoroch
a na aký zariadeniach sa mali práce vykonávať, nepredložil ani objednávku, ktorá by preukázala u

koho si služby objednal. Žalobca síce zdôvodňoval, že predložený protokol o odovzdaní je typizovaný
a že chybou asistentky neboli v tomto prípade odstránené možnosti, ktoré sa na tento prípad nehodili,
ale nevedel sa vyjadriť kto konkrétne a kde za spoločnosť dodávateľa fakturované práce odovzdával.
Žalobca sám neuviedol, čo bolo vlastne predmetom fakturácie, tvrdil, že komunikácia bola výhradne
virtuálna, ale nepredložil o tom žiaden dôkaz. Deklarovaný dodávateľ nepotvrdil vierohodnosť pôvodu

faktúr, ide o nekontaktnú spoločnosť s virtuálnym sídlom.

18. Podľa žalovaného správca dane relevantne spochybnil dôveryhodnosť dokladov predložených
žalobcom a tým aj reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom. Správca dane
vyzval žalobcu na predloženie dôkazov výzvou zo dňa 26.08.2022, ale žalobca nepredložil žiadne

dôkazy, ktoré by preukazovali obchodnú spoluprácu s dodávateľom.

19. Pokiaľ žalobca požadoval výsluch E. F. - konateľa dodávateľa, túto námietku vyhodnotil žalovaný
za nedôvodnú, pretože žalobca sa vôbec nevyjadril, nepreukázal a ani nepredložil dôkaz o tom, že by
s touto osobou za dodávateľa niekedy jednal a komunikoval. Správca dane dodržal postup v súlade

s Daňovým poriadkom a využil všetky dostupné zákonné možnosti za účelom zabezpečenia svedeckej
výpovede tejto osoby. Táto osoba bola predvolaná a z dôvodu, že má evidovaný trvalý pobyt v Nemecku,
nebolo ju možné predviesť príslušným útvarom PZ SR, preto správca dane požiadal o medzinárodnú
výmenu informácií nemeckú finančnú správu za účelom vypočutia tejto osoby. Z odpovede nemeckej
finančnej správy bolo ale zistené, že takáto osoba sa nenachádza v databáze Nemecka, a preto ju

nebolo možné vypočuť.

20. Za nedôvodnú vyhodnotil žalovaný aj námietku, ktorou žalobca žiadal, aby bola dotazovaná
spoločnosť BI&A, s.r.o. resp. vypočutý jej zástupca. O tejto spoločnosti bolo správcom dane zistené,
že v roku 2020 bola majiteľom bankového účtu uvedeného na dodávateľskej faktúre spoločnosti

International IT Project s.r.o. Táto námietka je podľa žalovaného nekonkrétna a všeobecná a žalobca
neodôvodňuje, prečo by bolo potrebné získať tento dôkaz, keď majiteľ účtu nie je priamym dodávateľom
ani subdodávateľom žalobcu. Spoločnosť BI&A, s.r.o. v preverovaných obdobiach roka 2020 nebola
platiteľom DPH z dôvodu, že nevykonávala alebo prestala vykonávať podnikanie podľa § 3 Zákonao DPH a dňa 28.02.2019 jej bola z úradnej moci ukončená registrácia na DPH. Správca dane
zistenia v súvislosti s touto spoločnosťou vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a prihliadal na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

21. Podľa žalovaného na základe správcom dane zistených skutočností spočívajúcich
v nezrovnalostiach predložených dokladov, v zistených rozporoch medzi rámcovou zmluvou, protokolom
o odovzdaní a vyjadreniami žalobcu, ktoré boli všeobecné, nekonkrétne, s ohľadom na komunikáciu
na diaľku s novým, pochybným a neovereným obchodným partnerom, bez akýchkoľvek záruk a bez

overenia zodpovednej osoby, vznikli dôvodné pochybnosti o dodaní služieb prostredníctvom dodávateľa
uvedeného na faktúre. Pochybnosti správcu dane boli dôvodné a dostatočne intenzívne a mali
za následok prenos dôkazného bremena späť na žalobcu, ktorý ale za účelom odstránenia pochybností
nepredložil žiadne relevantné dôkazy o uskutočnení fakturovaných prác.

22. Vo vzťahu k poukazu na judikatúru vyšších súdnych autorít žalovaný uviedol,

že okrem nepreukázania skutočného dodania služby a vzniku daňovej povinnosti z deklarovaného
dodania ako hmotnoprávnej podmienky odpočítania dane u žalobcu, sa žalovaný stotožňuje so závermi
správcu dane o tom, že neboli splnené ani formálne podmienky, ktorými je v zmysle § 51 ods. 1 písm. a)
Zákona o DPH existencia faktúry so zákonom predpísanými náležitosťami.

23. Pokiaľ žalobca navrhoval vypočuť konateľov odberateľov, tak podľa žalovaného je toto vypočutie
bezpredmetné,pretožeodberatelianebolispochybnení.Akžalobcaposkytolslužbysvojimodberateľom,
nie je možné konštatovať, že ich poskytol deklarovaný dodávateľ, pretože žalobca túto skutočnosť
nepreukázal.

24. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že nenesie zodpovednosť za nekontaktnosť svojho dodávateľa,
tak žalovaný súhlasil s tým, že žalobca nenesie zodpovednosť za povinnosti inej spoločnosti, ale pri
svojej podnikateľskej činnosti a pri výbere svojich obchodných partnerov má byť obozretný. Bolo
preukázané, že nekontaktnými sú aj osoby, ktoré mali podľa tvrdenia žalobcu za dodávateľa vystupovať
a zabezpečovať obchod - A. B. C. a osoba podpísaná na predmetnom protokole ako „F.“. Neunesenie

dôkazného bremena sa týka vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom, na ktorý mal žalobca
nepochybne dosah a na ktorý sa viaže aj požiadavka k obozretnosti žalobcu ako podnikateľského
subjektu, u ktorého sa pri výbere obchodných partnerov vyžaduje a predpokladá zvýšená miera
obozretnosti a s tým spojená i vedomosť o rizikách z toho plynúcich v daňovom konaní (jedná sa
o dôkaznú núdzu). Bolo na žalobcovi, aby si zaobstaral hodnoverné a relevantné doklady a aby aj

v daňovom konaní vyvinul procesnú aktivitu a predložil také dôkazy, ktorými by pochybnosti správcu
dane odstránil. Žalobca s výnimkou faktúry (bez rozsahu a špecifikácie služieb), spochybnenej rámcovej
zmluvy a protokolu o odovzdaní, nepredložil ďalšie dôkazy, preto nemožno konštatovať, že by uniesol
dôkazné bremeno.

25. Žalovaný ešte poukázal na to, že v tomto prípade správca dane neuznanie odpočítania dane
dôvodilnielenskutočnosťamizistenýminastranedodávateľa,aleajnespoluprácoužalobcusosprávcom
dane - neposkytnutie konkrétnejších informácií o fakturovaných obchodoch, nešpecifikovanie služieb,
nepreukázanie komunikácie s označenou osobou, neobjasnenie osôb, ktoré mali za dodávateľa
práce vykonať, nepreukázanie okolností ohľadom odovzdania a preberania prác, či predkladanie

rozporuplných dokladov.

26. Podľa žalovaného rozhodnutie správcu dane obsahuje odôvodnenie v súlade s ustanovením § 63
ods. 5 Daňového poriadku, správca dane sa vysporiadal s návrhmi a námietkami žalobcu, uviedol úvahy
ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a aj použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Záver

správcu dane vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné
presvedčivokonštatovať,že žalobcovislužbynedodaldeklarovanýdodávateľ,pričomžalobcaneuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočet DPH.

Správne žaloby - žalobné body

27. Žalobca podal samostatné správne žaloby, ktorými sa domáhal preskúmania zákonnosti vyššie
uvedených rozhodnutí žalovaného. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102972391/2023 zo dňa 24.11.2023, ktorým žalovaný potvrdilrozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane na DPH za zdaňovacie obdobie júl 2020, bolo vedené
pod sp. zn. 3Sf/4/2024. Konanie o správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102972494/2023 zo dňa 24.11.2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie

správcu dane o vyrubení rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie august 2020, bolo vedené pod sp.
zn. 3Sf/6/2024. Uznesením sp. zn. 3Sf/4/2024 zo dňa 05.08.2025 správny súd spojil na spoločné
konanie uvedené veci vedené pod sp. zn. 3Sf/4/2024 a sp. zn. 3Sf/6/2024 s tým, že ďalej budú vedené
pod spoločnou spisovou značkou 3Sf/4/2024. Správny súd postupoval podľa § 65 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „SSP“) z dôvodu, že veci spolu skutkovo

a právne súvisia, preto je hospodárne a efektívne ich spojenie na spoločné konanie.

28. Žalobca v správny žalobách poukázal na zásadu zákonnosti s tým, že daňové orgány v daňovom
konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale súčasne sú povinné zachovávať práva
a oprávnené záujmy daňových subjektov. Konaním daňových orgánov bol žalobca ukrátený na svojich
právach, nakoľko podľa žalobcu žalovaný nesprávne danú vec vyhodnotil a dospel k nesprávnym

skutkovým a právnym záverom.

29. Z preskúmavaných rozhodnutí podľa žalobcu vyplýva, že daňové orgány opreli svoje závery
prevažne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, teda spoločnosti, ktorá nepatrí do sféry
vplyvu žalobcu, a teda ani do jeho zodpovednosti. Žalobca poukázal na to, že mu nemožno

pričítať na ťarchu nekontaktnosť dodávateľov a napriek tomu je v odôvodnení rozhodnutia použitá
argumentácia, že dodávateľ je nekontaktnou spoločnosťou, nepredložil doklady, na adrese sídla je
neznámy a nespolupracuje so správcom dane, ide o novú spoločnosť, ktorá vznikla vo februári 2020,
od svojho vzniku nepodala žiadnu účtovnú závierku ani daňové priznanie k dani z príjmov právnických
osôb. Žalobca namietal, že uvedené skutočnosti nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani nemôže

predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom
plnení pre prípad, že sa títo stanú v budúcnosti pre správcu dane nekontaktní. Podľa žalobcu nemožnosť
overenia určitej skutočnosti u iného subjektu nie je dôkazom o tom, že k tejto skutočnosti nedošlo,
ale má to za následok len to, že nebolo možné túto skutočnosť ani potvrdiť ani vyvrátiť a správny
orgán preto nemôže na takúto skutočnosť prihliadať ako na dôkaz spochybňujúci dôkazy predložené

kontrolovaným daňovým subjektom.

30. Žalobca ďalej uviedol, že si spoločnosť dodávateľa overil všetkými dostupnými prostriedkami
prostredníctvom Finančného riaditeľstva SR, Sociálnej poisťovne, internetovej stránky finstat, v
obchodnomregistri,alenemalanemáobjektívnezákonné možnostipreverovaťkonkrétnefyzickéosoby

za dodávateľa. Taktiež nemá prístup k dokladom, zmluvám a účtovníctvu svojich obchodných partnerov
a nemá možnosť ich kontrolovať. Takýto postup by bol popretím konkurenčného podnikateľského
prostredia, resp. ide aj o informácie, ktoré sú chránené daňovým tajomstvom. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012,
v zmysle ktorých dôkazné bremeno, v záujme ústavne súladného výkladu, nemožno extenzívne

vykladať na ťarchu daňového subjektu a zaťažiť ho preukazovaním skutočností, ktoré svojou činnosťou
nezabezpečoval. Ďalej žalobca poukázal na závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR v
rozhodnutiach sp. zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010, sp. zn. 4Sžf/16/2010 zo dňa 18.11.2010 a sp.
zn. 5Sžf/49/2010 zo dňa 30.06.2011, z ktorých vyplýva, že voľba druhu dôkazného prostriedku závisí
od otázky, ktorú treba objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností či vyvrátenie pochybností

nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Nie je možné spravodlivo
žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov
pred a po uskutočnení zdaniteľných plnení. Preto podľa žalobcu správca dane nesprávne posúdil
rozloženie dôkazného bremena. Žalobca ďalej poukázal na závery rozhodovacej činnosti Ústavného
súdu SR v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 377/2018 k otázke rozloženia dôkazného bremena. Ďalej poukázal

na závery v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 o tom, že nedostatky v účtovnej
evidencii, prípadne akejkoľvek inej daňovo relevantnej dokumentácii, ako aj iné nezrovnalosti na strane
tretej osoby, nemožno bez opory v zákone pričítať na ťarchu daňového subjektu, ktorý je s touto osobou
v dodávateľsko-odberateľskom vzťahu.

31. Žalobca poukazoval na argumentáciu žalovaného, v zmysle ktorej bolo konštatované, že ak
by si overil svojho obchodného partnera na verejne dostupných stránkach na internete, minimálne
by zistil, že dodávateľ je spoločnosťou, ktorá od svojho vzniku vo februári 2020 nepodala žiadnu
účtovnú závierku. Žalobca uviedol, že v kontrolovanom období júl 2020 nemal možnosť objektívnezistiť akúkoľvek vedomosť o neplnení si zákonných povinností zo strany dodávateľa. V tejto súvislosti
poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/42/2020 zo dňa 30.03.2022,
v zmysle ktorých je požiadavka na preukázanie vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského

subjektu v súlade s právom EÚ a daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho
možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode, avšak pri tejto požiadavke nemožno zájsť tak ďaleko, že daňovému subjektu
bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa dodávateľa
a tým fakticky preniesť na neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane. Žalobca poukázal

na závery nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022, v zmysle ktorých nárok na odpočet
nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo nasledujúca
transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť, a každá
transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený
predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami. Žalobca namietal, že nekontaktnosť dodávateľa
by síce mohla komplikovať jeho dôkaznú situáciu, avšak sama osebe nepostačuje na vyvrátenie

tvrdenia, že dodanie zdaniteľného plnenia bolo realizované tak, ako je to na predložených dokumentoch
uvedené a môže byť len indíciou a nie konečnou dôvodnou pochybnosťou správcu dane, pričom
musí byť vyvážená inými dôkazmi. Daňové orgány neuviedli aké konkrétne dôkazy prevažujúce všetky
žalobcom uvedené dôkazy mali vyvrátiť ich vypovedaciu schopnosť o tom, že skutočne došlo k dodaniu
zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom. Daňové orgány zakladajú rozhodnutia iba na ich

pochybnostiach a takýto postup je nesprávny, nemajúci oporu v zákone.

32. Pokiaľ daňové orgány poukazovali na nedostatky predloženej rámcovej zmluvy, tak podľa žalobcu je
zrejmé, že ide iba o chyby v písaní, existencia ktorých nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu a tieto
skutočnosti sú irelevantné a nemôžu byť dôvodom pre nepriznanie práva na odpočet DPH.

33. Žalobca ďalej namietal závery žalovaného, keď tento poukazoval na to, že dodávateľ nezamestnáva
žiadnych zamestnancov, nemal materiálno-technické vybavenie, v predmete činnosti nemal zapísaný
taký druh podnikateľskej činnosti akú mal zabezpečiť pre žalobcu, ďalej, že konateľ E. F. je nekontaktný,
ide o zahraničnú osobu, ktorá sa nenachádza v nemeckých databázach. V tejto súvislosti žalobca

poukazoval na to, že nedostatočné personálne a pracovné kapacity dodávateľa môžu za určitých
okolností predstavovať indíciu k ďalšiemu vyšetrovaniu a preverovaniu reálnosti zdaniteľného plnenia,
avšak táto skutočnosť nie je sama osebe spôsobilým dôkazom o fiktívnosti zdaniteľných transakcií,
nakoľko u dodávateľa môžu nastať rôzne situácie, napr. nelegálne zamestnávanie, zabezpečenie
externých spolupracovníkov bez zmluvného základu, zapojenie rodinných príslušníkov a pod. a tieto

skutočnosti sú mimo kontrolovaného daňového subjektu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 259/2022). Podľa žalobcu žalovaný za hlavné dôkazy, na základe ktorých zakladá svoje závery,
považuje skutočnosti a pochybnosti v prostredí dodávateľa, avšak tieto skutočnosti nemožno prenášať
na žalobcu bez preukázania dôkazných prostriedkov, ktoré by utvrdzovali v názore správcu dane,
ktoré by tvrdenia žalobcu vyvracali a ktoré by boli získané v súlade so zákonom. Podľa žalobcu

on poskytol správcovi dane potrebnú súčinnosť a všetky písomné podklady, ktoré preukazovali
formálne splnenie podmienok na priznanie práva na odpočet dane. Žalovaný videl relevantnú
pochybnosť o neunesení dôkazného bremena najmä v nekontaktnosti dodávateľa a v nemožnosti
overiť pravdivosť deklarovaného dodania zdaniteľného plnenia. Takéto skutočnosti sú ale nepostačujúce
pre konštatovanie dôvodnej pochybnosti o uskutočnení zdaniteľného plnenia tak, ako to bolo

deklarované na predložených písomných dokladoch, pričom ani samotná skutočnosť, že dodávateľ
nemal personálne, materiálne či technické vybavenie na uskutočnenie zdaniteľných plnení nestačí
na založenie dôvodnej pochybnosti. Žalovaný tak svoje závery nezakladá na žiadnom dôkaze, ktorý by
vyvracal dôkazy predložené žalobcom, ale iba na svojich pochybnostiach, ktoré sa týkajú iného
daňového subjektu.

34. Žalobca ďalej poukazoval na to, že mal uzatvorený právny vzťah výlučne s dodávateľom a nie s jeho
subdodávateľmi a skutočnosť ako uskutočnenie služieb zabezpečil dodávateľ nie je starosťou žalobcu,
nakoľko zasahovanie do obchodných záležitostí dodávateľa by bolo v rozpore s podnikateľskou etikou
a zmyslom podnikania vôbec.

35. Podľa žalobcu predvolaním, resp. predvedením svedka E. F. by boli odstránené pochybnosti správcu
dane. Žalobca poukázal aj na to, že že navrhoval dotazovanie spoločnosti BI&A s.r.o., ktorá mala
byť majiteľom bankového účtu, na ktorý boli uhrádzané faktúry. Žalobca namietal, že mu nemôžebyť pričítaná na ťarchu neschopnosť príslušných štátnych orgánov zabezpečiť výsluch svedka a ďalej,
že jemu ako daňovému subjektu neprináležia v zmysle zákona také možnosti ako správcovi dane,
aby bol oprávnený určitými spôsobmi donútiť svedka, aby sa dostavil na daňový úrad a vypovedal.

Správca dane má oprávnenia, ale vedome ich nevyužíva. Správca dane síce tvrdí, že svedkov predvolal
a požiadal o ich predvedenie, avšak ak mal pochybnosti o zdaniteľných plneniach, mal využiť svoje
oprávneniavzmysleDaňovéhoporiadkuauvedenéosobynavýsluchpredvolaťopätovneresp.požiadať
o ich predvedenie. V prípade, že by správca dane zabezpečil výsluch svedkov, tak z výsluchu svedkov
by boli zistené dôkazy, ktorými by došlo k objasneniu a preukázaniu zdaniteľných plnení. Daňové orgány

tak vlastnou nečinnosťou znemožnili žalobcovi preukázanie, resp. potvrdenie skutočnosti, že zdaniteľné
plnenie bolo reálne dodané.

36. Žalobca počas daňovej kontroly predložil správcovi dane všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval
a ktoré preukazujú reálnosť plnení na základe faktúr a vyčerpal tak vlastne dôkazné bremeno.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR o tom,

že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom rozsahu. Podľa žalobcu žalovaný
pochybil, keď pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré ale netvorili
dôkazné bremeno žalobcu a na základe ktorých bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu, čím na žalobcu
boli prenesené nedostatky iného daňového subjektu. Podľa žalobcu on uniesol svoje dôkazné
bremeno a daňové orgány relevantným spôsobom jeho dôkazy nevyvrátili a svoje pochybnosti založili

iba na skutočnostiach na strane dodávateľa, ktoré žalobca nedokázal ovplyvniť a nemá zákonné
možnostinavyvrátenietakýchtopochybností.Takýtopostupdaňovýchorgánovjevrozporesjudikatúrou
Najvyššieho súdu SR, ale aj v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (závery rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci C - 285/11 a závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010). Zo strany
žalobcu ale nedošlo k podvodnému konaniu a ani mu to nebolo preukázané.

37.Žalobcanamietal,žedaňovéorgányneprimeranezasiahlidojehoprávanapokojnéužívaniemajetku
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných práv a slobôd
a ďalej, že bolo zasiahnuté do jeho vlastníckeho práva v rozpore s čl. 20 ods. 5 Ústavy SR a bola
neprimerane obmedzená jeho sloboda podnikania podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Ide o neprimeraný

zásah do právnej istoty žalobcu s tým, že žalobca poukázal na postoj Európskeho súdu pre ľudské
práva v súvislosti s platením daní do štátneho rozpočtu, pri ktorom musí byť zachovaná spravodlivá
rovnováha medzi požiadavkami všeobecného záujmu spoločnosti a povinnosťou chrániť základné práva
jednotlivca.

38. Žalobca ďalej poukazoval na to, že už počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania poukazoval
na judikatúru, ktorú podľa neho bolo možné analogicky použiť, nakoľko právny výklad je integrálnou
súčasťou procesu aplikácie práva, a to nielen počas súdneho konania ale v každom konkrétnom
prípade, v ktorom je právo uplatňované. Žalobca zopakoval argumentáciu o tom, že daňové orgány
svoje závery opreli výlučne o nedostatky v prostredí dodávateľa žalobcu, ktoré ale nepatria do jeho

sféru vplyvu. Ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako
neprepojených so žalobcom, nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva, i keď z uvedeného žalovaný
vychádzal. Žalobca poukazoval na závery rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR, konkrétne
na rozhodnutia : sp. zn. 5Sžf/17/2015 vo vzťahu k tomu, že nekomunikovanie dodávateľa so správcom
dane nemožno pripísať na ťarchu daňového subjektu; sp. zn. 3Sžf/1/2010, 4Sžf/16/2010 a 5Sžf 49

2010 vo vzťahu k tomu, že voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú je potrebné
objasniť a objasnenie všetkých otázok, okolností či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane
podsunúť pod dôkaznú povinnosť žalobcu; sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 07.10.2010 vo vzťahu k tomu,
že dôkazná povinnosť daňového subjektu nie je absolútna a že nemožno pre daňový subjekt vyvodiť
dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov;

sp. zn. 3Sžf/82/2007 vo vzťahu k tomu, že ak majú správne orgány pochybnosti o uskutočnenom
obchode,avšakibapochybnosti,podozrenie,tietosamiosebeniesúspôsobilévyvrátiťdôkaznúsituáciu
a v prípade pochybností je na strane správcu dane, aby preukázal žalobcovi opak. Podľa žalobcu aj
z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že rovnaké alebo analogické situácie je potrebné
riešiť obdobne a v tomto prípade nebol postup daňových orgánov v súlade s uvedenou ustálenou

rozhodovacou praxou súdov.

39. Žalobca v ďalšej časti správnych žalôb opätovne poukázal na závery judikatúry Ústavného súdu
SR týkajúce sa prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt s tým, že prenos dôkazného bremenana daňový subjekt nemôže byť neúmerný a neprimerané dôkazné bremeno sa môže prejaviť v tom, že je
daňový subjekt zaťažovaný predkladaním dôkazov nad rozsah nevyhnutne postačujúci na preukázanie
rozhodujúcichskutočností,alebopožadovanímpreukazovaniatakéhookruhuskutočností,ktorénetvoria

dôkazné bremeno daňového subjektu. Podľa žalobcu z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento si
vopred stanovil cieľ nepriznať žalobcovi nárok na odpočet, čomu prispôsobil celú svoju argumentáciu
a vedome svoju argumentáciu v rozhodnutí sústredil iba na tie dôkazy, ktoré svedčili v neprospech
žalobcu a ktoré spochybňovali obchodných partnerov žalobcu, a úmyselne nezohľadnil skutočnosti
v prospech žalobcu.

40. Žalobca ešte poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci
C - 610/19 Vikingo), v zmysle ktorej daňovému subjektu nemožno odmietnuť odpočítanie dane len
z toho dôvodu, že nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie prostredníctvom
subdodávateľských subjektov, resp. tieto subjekty stotožniť, k čomu ale podľa žalobcu vedú závery
daňových orgánov v tejto veci.

41. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného sú založené iba na domnienkach, ktoré však vyvracajú dôkazy
získané počas daňového konania. Žalobca jednoznačne preukázal existenciu zdaniteľných plnení a ich
vykonanie dodávateľom, čo bolo potvrdené nielen písomnými dokladmi, ale aj vyjadrením samotného
kontrolovaného daňového subjektu. Bola uzatvorená Rámcová kúpna zmluva zo dňa 25.04.2020,

čo deklaruje existenciu obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a jeho dodávateľom. Dôkazné
bremeno žalobcu bolo vyčerpané. Nepostačuje, že daňové orgány dospeli k záveru, že dodávateľ
nemohol určitú dodávku zrealizovať, ale musí byť ustálené, že dodávka skutočne nebola zrealizovaná
(nikým). Pokiaľ samotná existencia zdaniteľného plnenia nie je daňovými orgánmi spochybňovaná,
teda nie je spochybňované samotné zdaniteľné plnenie, bez ďalšieho nemožno konštatovať, že práce

neboli dodané spoločnosťou uvedenou na faktúre. Práce musel žalobca od niekoho získať a potom je
logické, že zdaniteľné plnenie muselo byť uskutočnené a dodané spoločnosťou, od ktorej si to objednal
a ktorá vystavila predmetnú faktúru. Žalovaný nepredložil nijaký dôkaz opaku, ktorý by tvrdenia žalobcu
vyvracal a svoje zamietajúce rozhodnutie opiera iba o svoje pochybnosti. Odôvodnenie rozhodnutia je
v rozpore s obsahom administratívneho spisu a dôkazmi, ktoré sú v spise obsiahnuté, a so svedeckými

výpoveďami. Žalovaný nehodnotil dôkazy každý jednotlivo a následne spolu vo vzájomnej súvislosti,
ale bral do úvahy iba niektoré z dôkazov a na iné neprihliadol. Takýto postup je v rozpore so zásadou
zákonnosti výkonu daňovej kontroly a má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ktorým došlo
k ukráteniu na právach žalobcu. Daňové orgány spochybnili dôkazy predložené žalobcom iba svojím
hodnotiacim úsudkom a žalovaný nedôsledne hodnotil predložené dôkazy a vyjadrenia.

42. Žalobca namietal, že rozhodnutia žalovaného sú nezákonné z dôvodu, že vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi
a zároveň v nich nemá oporu, a že v konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému

porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. V petite
správnych žalôb žalobca navrhol zrušenie rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí správcu dane,
a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

Vyjadrenia žalovaného k správnym žalobám

43. Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám zopakoval skutkové zistenia a právne závery, ktoré
sú obsahom preskúmavaných rozhodnutí. Ďalej uviedol, že skutočnosti zistené o priamom dodávateľovi
nezahŕňajú len skutočnosti, ktoré nastali až ex post a za ktoré žalobca nenesie zodpovednosť, ako
napríklad nekontaktnosť, nepredloženie dokladov, ale aj také, ktoré žalobca mal možnosť v rámci

svojej kompetencie zistiť a preveriť v rozhodnom čase, kedy uzatváral daný obchod. Predovšetkým
ide o skutočnosť, že spoločnosť dodávateľa od svojho vzniku nepodala žiadnu účtovnú závierku a v
predmete jej podnikania nemala výkon počítačových služieb ani služieb súvisiacich s počítačovými
službami, ani so spracovaním údajov alebo obdobné činnosti. Nie je preto dôvod prihliadať na žalobnú
námietku, v ktorej sa uvádza, že žalobca si pred uzatvorením zmluvy overil dodávateľa všetkými

dostupnými prostriedkami. Napriek tomu, že si žalobca túto spoločnosť mal overiť, rozhodol sa vstúpiť
do obchodného vzťahu s neznámym obchodným partnerom, za čo v konečnom dôsledku nesie
zodpovednosť. Žalobca je povinný zabezpečiť vierohodnosť faktúry, pretože faktúra musí zodpovedať
skutočnému plneniu a preukázať, že služby deklarované na faktúre dodal práve dodávateľ, ktorý jena nej uvedený. Žalobca musí byť schopný nielen dokladmi ale aj inými dôkazmi preukázať, že došlo
kfakturovanýmslužbámtýmspôsobom,akýmtvrdí,avýkonprávanebolvrozporesozásadoupoctivého
obchodného styku, obzvlášť ak správca dane relevantne spochybnil vierohodnosť a pravdivosť údajov

v dokladoch predložených žalobcom.

44. Podľa žalovaného správca dane postupoval správne, keď obmedzil žalobcovi právo na odpočet
DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, kedy konštatoval porušenie § 49 ods. 1
v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ako aj z dôvodu nesplnenia konkretizovaných

formálnych požiadaviek v zmysle § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH. Správca dane preukázateľne
spochybnil vzťah na kontrolovanom stupni obchodu medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom,
právo na odpočítanie dane bolo zamietnuté z dôvodu porušenia hmotnoprávneho predpisu ? Zákona
o DPH a nie z dôvodu, že v dodávateľskom reťazci došlo k nezákonnosti alebo k podvodnému
konaniu. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého boli získané dôkazy, ktoré
spochybnili vierohodnosť sporných faktúr. Správca dane nadobudol oprávnené pochybnosti o dodaní

fakturovaných služieb prostredníctvom deklarovaného dodávateľa a tieto pochybnosti boli dostatočne
intenzívne a mali za následok prenos dôkazného bremena na žalobcu, ktorý ho neuniesol a pochybnosti
správcu dane nevyvrátil. Daňové orgány nevyvodili zodpovednosť žalobcu za konanie subdodávateľa,
alerelevantnebolspochybnenývzťahmedzižalobcomajehododávateľom.Správcadanenevyvodzoval
zodpovednosť žalobcu za nezákonné a účelové konanie iných subjektov v reťazci a požadoval dôkazy

a vysvetlenia, ktoré boli vo sfére vplyvu žalobcu.

45. Žalobca neobjasnil preverované obchody, spoluprácu a komunikáciu s označenou osobou za
dodávateľa nepreukázal, túto osobu bližšie nešpecifikoval, ani sa nevyjadril v akom vzťahu bola
k dodávateľovi a toto si ani neoveroval. Taktiež nevedel špecifikovať konkrétne činnosti, ktoré

fakturované služby zahrňovali, nevedel v akých priestoroch a na aký zariadeniach sa mali práce
vykonávať, nepredložil ani objednávky. Nevedel sa ani vyjadriť, kto konkrétne a kde za dodávateľa
fakturované práce žalobcovi odovzdal. Žalobca neuviedol, čo bolo vlastne predmetom fakturácie
a pritom tvrdil, že komunikácia bola výhradne virtuálna, na diaľku (čo nepreukázal), bez osobného
kontaktu alebo návštevy sídla dodávateľa. Dodanie prác relevantne spochybnila aj zistená skutočnosť,

že služby, ktoré mal dodávateľ dodať, neboli predmetom jeho činnosti. Dodávateľ je nekontaktnou
spoločnosťou s virtuálnym sídlom, bez personálnych a materiálno-technických možností, konateľ je
neznámy, a teda ani preverením u dodávateľa sa nepotvrdilo dodanie služieb.

46. Žalovaný ešte poukázal na nezrovnalosti v písomných dokladoch predložených žalobcom s tým,

že tieto boli všeobecné, nekonkrétne, komunikované na diaľku s pochybným a neovereným obchodným
partnerom, bez akýchkoľvek záruk a bez overenia zodpovednej osoby, čím vznikli dôvodné pochybnosti
o dodaní služieb prostredníctvom dodávateľa uvedeného na faktúre, v dôsledku čoho sa dôkazné
bremeno presunulo späť na žalobcu.

47. Žalovaný vyjadril súhlas s argumentáciou žalobcu, že žalobca nenesie zodpovednosť za povinnosti
inej spoločnosti, avšak podľa žalovaného pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a pri výbere svojich
obchodných partnerov mal byť obozretný. Bolo preukázané, že nekontaktnými sú aj osoby, ktoré
mali zabezpečiť obchod a vystupovať za dodávateľa – A. B. C., aj osoba podpísaná na protokole
ako „F.“. Pochybnosti sa týkali žalobcu a jeho priameho dodávateľa, teda vzťahu, na ktorý mal žalobca

nepochybne dosah, a na ktorý sa viaže i požiadavka obozretnosti žalobcu ako podnikateľského subjektu.
Bolo na žalobcovi, aby si zaobstaral hodnoverné a relevantné doklady a aby aj v daňovom konaní
vyvinulprocesnúaktivituapredložiltakédôkazy,ktorýmibypochybnostisprávcudaneodstránil.Žalobca
s výnimkou faktúry, spochybnenej rámcovej zmluvy a protokolu o odovzdaní nepredložil ďalšie dôkazy,
preto nemožno konštatovať, že uniesol dôkazné bremeno.

48. Podľa žalovaného správca dane relevantne spochybnil dodanie zdaniteľných plnení dodávateľom
pre žalobcu tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, pričom bolo požadované len preukázanie
priameho deklarovaného dodávateľa služieb. Počas výkonu daňovej kontroly bolo od žalobcu
vyžadovanésplneniedôkaznejpovinnostivsúlades§24ods.1a45ods.2písm.c),d),e)ag)Daňového

poriadku a na žalobcu nebolo prenášané neobmedzené dôkazné bremeno.

49. K námietke týkajúcej sa nevypočutia svedka E. F. žalovaný uviedol, že zo strany žalobcu neboli
poskytnuté dôkazy preukazujúce emailovu alebo inú komunikáciu s takouto osobou za dodávateľa, teda,že by žalobca s takouto osobou niekedy jednal. Správca dane dodržal procesný postup a využil všetky
jemu dostupné zákonné možnosti za účelom zabezpečenia svedeckej výpovede tejto osoby. Táto osoba
bola predvolaná a z dôvodu, že má evidovaný trvalý pobyt v Nemecku, nebolo možné ju dať predviesť

príslušným útvarom Policajného zboru SR. Správca dane následne požiadal o medzinárodnú výmenu
informácií s tým, že nemeckou finančnou správou bolo oznámené, že takáto osoba sa nenachádza
v databáze Nemecka a z tohto dôvodu ju nebolo možné vypočuť.

50. K námietkam týkajúcim sa spoločnosti BI&A s.r.o. žalovaný uviedol, že táto námietka je nekonkrétna

a všeobecná a žalobca neodôvodňuje, prečo bolo potrebné získať dôkaz týkajúci sa tejto spoločnosti,
keď táto spoločnosť nie je priamym dodávateľom a ani subdodávateľom žalobcu. Zistenia týkajúce
sa tejto spoločnosti vyhodnotil správca dane vo vzájomných súvislostiach a prihliadal na všetko,
čo pri správe daní vyšlo najavo v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku.

51. Správca dane Výzvou č. 102382680/2022 zo dňa 26.08.2022 vyzval žalobcu na splnenie procesnej

povinnosti a predloženie dôkazov, ktoré by obnovili dôveryhodnosť spochybnených transakcií. Žalobca
na výzvu reagoval, ale nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by obchodnú spoluprácu preukazovali,
nepreukázal ani komunikáciu s označenou osobou za dodávateľa, túto osobu bližšie nešpecifikoval
a nevyjadril sa ani v akom vzťahu k dodávateľovi mala vystupovať, nepreukázal nijakú komunikáciu.
Daňový subjekt je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane

a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní a iných podaniach, ako aj skutočnosti,
na ktorých preukázanie bol správcom dane vyzvaný, pričom medzi tieto skutočnosti patrí aj preukázanie
reálnosti dodania služieb platiteľom, ktorý vystavil faktúru. Žalobca neodstránil dôvodné pochybnosti
ani vo vyjadrení k Oboznámeniu so skutočnosťami zistenými v daňovej kontrole č. 102814068/2022
zo dňa 17.10.2022, v ktorom správca dane jednoznačne zadefinoval svoje pochybnosti o reálnom

uskutočnení služieb deklarovaným dodávateľom podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku.

52. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu
SR týkajúcu sa podvodného konania, tak podľa žalovaného je na tento prípad nepoužiteľná,
pretože žalobcovi bolo zamietnuté právo na odpočítanie dane z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej

podmienky zakladajúcej právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 Zákona o DPH, pretože nebolo
preukázané dodanie služby dodávateľom na priamom stupni obchodu, ako aj nesplnenie formálnej
podmienky v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, a to existencia faktúry so zákonom
predpísanými náležitosťami podľa § 74 ods. 1 Zákona o DPH, keď žalobca predložil faktúru
bez podrobnejšieho vymedzenia druhu a rozsahu dodanej služby. Správca dane postupoval počas

daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v súlade s § 3 Daňového poriadku a tiež v súlade s Ústavou
SR.

53. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci, tak podľa žalovaného
v priebehu konania nenavrhol ani nešpecifikoval aké objektívne dôkazy mal správca dane vykonať.

Podľa žalovaného bol skutkový stav správcom dane zistený dostatočne a má oporu v dôkazoch
obsiahnutých v administratívnom spise. Žalovaný pripustil, že z dôkazného hľadiska nie je jednoduché
hodnoverným spôsobom doložiť obsah i rozsah poskytnutých programovacích služieb, pokiaľ si žalobca
nevedie spoľahlivú dokumentáciu. Za nedostatok dôkazov o poskytnutých službách, ktoré neboli
žalobcomspoľahlivopreukázanéapriviedlihododôkaznejnúdze,nesiealezodpovednosťžalobcaanie

správca dane. Podľa žalovaného rozhodnutia sú v súlade s platnými právnymi predpismi, sú založené
na základe preukázaného skutkového stavu a sú v súlade s judikatúrou Najvyššieho správneho súdu
SR a Súdneho dvora EÚ. Na základe uvedenej argumentácie preto žalovaný navrhol, aby správny súd
správne žaloby žalobcu zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

54. Účastníci konania nežiadali na prejednanie vecí nariadiť pojednávanie a ani správny súd nevzhliadol
inýdôvodnanariadeniepojednávaniapodľa§107ods.1SSP.Správnysúdpretorozhodnutievoveciach
verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 26.11.2025. Oznámenie

o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od
12.11.2025 do 27.11.2025.55. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj im
predchádzajúce rozhodnutia správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu
a z dôvodov podaných správnych žalôb (134 SSP), a dospel k záveru, že správne žaloby žalobcu nie

sú dôvodné, preto ich s poukazom na § 190 SSP zamietol.

56. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH Daňová povinnosť pri dodaní tovaru a služby; 1) Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo
nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň

odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostidokatastranehnuteľností.Pridodanístavbynazákladezmluvyodieloaleboinejobdobnej
zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom
dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

57. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH; (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

58. Podľa § 51 ods. 1 Zákona o DPH; (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,

c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

59. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo

na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „Smernica o DPH“) je neoddeliteľnou
súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať
z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo
služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej

hodnoty (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-324/11 Tóth). Cieľom režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane
splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém DPH zabezpečuje
úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo
výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ

napr. v rozhodnutí C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane
zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH
sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce
transakcie (opakovane judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-267/2015 zo dňa 22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

60. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie:
(1) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od
dane),
(2) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH,

(3) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a
(4) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

61. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak :

(1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
(2) došlo k daňovému podvodu
(3) došlo k prípadu zneužitia práva.

62. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :

(1) že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status
osoby deklarovaného dodávateľa),
(2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),
(3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.63. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň:
• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),

• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods.
2 zákona o DPH),
• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a
• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.

a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

64. Zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie práva na odpočet
dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade formálnych podmienok
tomu tak bez ďalšieho nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu
práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva

na odpočet dane. Právo na odpočet DPH však možno odoprieť pre porušenie formálnych požiadaviek
vtedy, ak toto porušenie malo za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že
hmotnoprávne podmienky boli splnené (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 42; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 36; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,

bod 31) a splnenie materiálnych podmienok nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane
(rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021,
body 34, 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 38).

65. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej

základnýmpredpokladompreodpočetDPH.Splneniepodmienokpre odpočítaniedanevovšeobecnosti
preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie
dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená

v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov
nachádza svoj materiálny odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre
neuznanieodpočítaniadaneajeprinichodlišnýobsaharozsahdôkaznéhobremenadaňovéhosubjektu
a správcu dane. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych

podmienok na odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre
posúdenie veci ako daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe
ktorej bol vytvorený tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel
a Recolta Recycling). Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:
(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek

predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca); (2) preukázať objektívne
skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom
článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a nemusí ísť o úmysel
(vedomostný test konkrétneho subjektu); (3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal
opatrenia, ktoré od neho možno rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho

účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).

66. Z vyššie uvedenej úvodnej argumentácie vyplýva, že daňové orgány sú oprávnené nepriznať právo
na odpočítanie DPH aj v prípade, ak sa nepreukáže/relevantne spochybní, že tovar alebo služby boli
reálne dodané, v prípade ak sa nepreukáže/relevantne spochybní, že tovar alebo služby boli dodané

osobou uvedenou na faktúre (ale len v prípade, ak sa nepreukáže, že tovar dodala iná zdaniteľná osoba,
alebo ak s ohľadom na všetky skutkové okolnosti veci nie je zrejmé, že dodávateľ musel mať postavenie
platiteľa dane resp. bol zdaniteľnou osobou alebo osobou podliehajúcou dani) a tiež v prípade, ak sa
nepreukáže/spochybní, že prijaté plnenie bolo daňovým subjektom použité v rámci jeho ekonomickej
činnosti. Ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH.

67. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora Európskej únie identifikovala
rad okolností, ktoré samy o sebe nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o
preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, osobitne ak nieje sporná existencia dodaného tovaru alebo služby. Ide napríklad o (i) nekontaktnosť dodávateľa či
subdodávateľov ako výlučná okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre

vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora
EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen
EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014, body 31, 32; vo veci I. J., C-324/11 zo dňa 6. septembra 2012,
bod 49), (iii) pochybnosti na subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho
dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 64; obdobne vo

veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 50).

68. Žalobca v podaných správnych žalobách vychádza z nesprávneho predpokladu, že daňové orgány
nespochybnili materiálnu existenciu plnenia - dodanie služieb. Je pravdou, že rozhodnutia daňových
orgánov obsahujú na niektorých miestach aj také formulácie, na základe ktorých by sa mohlo javiť,
že dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane je nesplnenie v poradí prvej hmotnoprávnej

podmienky na odpočet DPH, a to, že nie je sporná existencia materiálneho plnenia - služby, ale je
sporné, že službu dodal práve dodávateľ, ktorý bol uvedený na faktúre. Z celého kontextu rozhodnutí je
ale zrejmé, že nebola preukázaná aj samotná materiálna existencia plnenia - dodanie služieb, nakoľko
daňové orgány žalobcovi vytýkali, že žalobca nevedel ani konkrétne uviesť, aké konkrétne služby boli
fakturované, a ani na faktúrach a odovzdávacích protokoloch nie sú konkrétne tieto služby popísané.

Žalobca v podaných správnych žalobách nenamieta nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov
z toho dôvodu, že by boli kumulované dva dôvody pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
na odpočet DPH alebo že by rozhodnutia daňových orgánov obsahovali zmätočnú a navzájom si
odporujúcu argumentáciu. Podľa správneho súdu z celého kontextu rozhodnutí nie je sporné, že nebola
preukázaná samotná materiálna existencia plnenia, teda žalobca nepreukázal splnenie v poradí druhej

hmotnoprávnejpodmienkynaodpočetDPH,atožepredmetnéplneniefaktickyexistujeanejdeofiktívne
plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia).

69. Z ustálených záverov judikatúry vyplýva, že daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné
povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti

realizujútak,žedaňovýsubjektpodáriadnevyplnenédaňovépriznanie(povinnosťtvrdiť),pričomspolus
nímpredložísprávcovidanepísomnédoklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť(dôkazná
povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú.
Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno

konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k
presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické
vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednacej (III. ÚS 401/09).

70. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou
povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik
nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový
subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane,

presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné,
že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného
dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že
daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/26/2014).

71. V prejednávaných veciach si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľa,
predmetom ktorých malo byť dodanie služieb. Na preukázanie dodania služieb žalobca predložil faktúry,
Rámcovú kúpnu zmluvu a Protokoly o odovzdaní. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom
mal byť založený Rámcovou kúpnou zmluvou zo dňa 20.04.2020, ktorá je základným dokumentom

regulujúcim obchodnoprávny vzťah žalobcu a jeho dodávateľa a na základe ktorej aj došlo k vyhotoveniu
faktúr. Je logická argumentácia daňových orgánov, pokiaľ poukazujú na to, že pochybnosti o reálnom
dodaní prác vyplývajú zo samotnej rámcovej kúpnej zmluvy, keď táto ako základný dokument regulujúci
zmluvný vzťah medzi žalobcom a jeho dodávateľom, upravuje v podstate iný právny vzťah, v ktoromžalobca nie je kupujúcim ale predávajúcim, a naopak dodávateľ nie je predávajúcim ale kupujúcim.
Pokiaľ teda označenie zmluvných strán v základnom zmluvnom dokumente je opačné ako postavenie
vyplývajúce z predložených faktúr, ide o relevantné pochybnosti. Ďalej je potrebné prisvedčiť daňovým

orgánom aj v tom smere, že samotné faktúry nevymedzujú predmet plnenia dostatočne určito
a dostatočne určito nie je predmet plnenia vymedzený ani v odovzdávacom protokole, kde je uvedený
lenrovnaký textakovofaktúre.Vzmysleustanovenia§51ods.1písm.a)ZákonaoDPHplatí,žeplatiteľ
si môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) Zákona o DPH vtedy, ak má
faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Náležitosti obsahu faktúry vymedzuje Zákon o DPH v ust.

§ 74 a jednou z povinných náležitostí faktúry podľa § 74 ods. 1 písm. f) Zákona o DPH je aj množstvo
a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. V predložených faktúrach sú služby, ktoré
mali byť predmetom dodania, vymedzené len veľmi všeobecne a nekonkrétne a ani z odovzdávacích
protokolov, ktoré navyše obsahujú aj ustanovenia nevzťahujúce sa k predmetu dodania, nie je zrejmé,
čo malo byť predmetom dodania. Žalobca argumentoval, že služby mali byť dodané pre web samotného
žalobcu alebo pre spoločnosti Starmedia Co, s.r.o. a PS digital, s.r.o. Žalobca ale ani v daňovom konaní

a ani v správnej žalobe konkrétne neobjasňuje, čo malo byť predmetom dodania, o aké konkrétne
služby a v akom množstve sa malo jednať. Zároveň je potrebné prisvedčiť argumentácii daňových
orgánov, keď ako podstatnú skutočnosť vo vzťahu k vzneseniu pochybností uviedli aj to, že žalobca
nepreukázal nijakú komunikáciu s dodávateľom, nepredložil objednávky, nevedel uviesť osobu, s ktorou
za dodávateľa komunikoval a nevedel ani bližšie vysvetliť kto bol osoba A. B. C., s ktorou mal

komunikovať za dodávateľa a ktorý bol na emailovej adrese a telefónnom čísle, ktoré poskytol žalobca,
nekontaktný.

72. Žalobca má pravdu, pokiaľ tvrdí, že samotná nekontaktnosť dodávateľa a prípadne aj neplnenie
povinností zo strany dodávateľa (nepodávanie daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb

a pod.), ako aj nedostatok personálnych a materiálnych zdrojov na dodanie plnenia, sú okolnosti, ktoré
sa týkajú dodávateľa a sú mimo sféry vplyvu žalobcu. V prejednávanej veci ale boli identifikované
správcom dane aj iné podstatné skutkové zistenia, ktoré zakladajú pochybnosti správcu dane, a to
predovšetkým nezrovnalosti v dokumentoch, ktoré žalobca predložil, ako aj nedostatočná identifikácia
predmetu dodania. Nemožno opomenúť označenie zmluvných strán v rámcovej kúpnej zmluve, ktoré

nezodpovedá faktúre, všeobecne koncipovaný odovzdávací protokol s nedostatkami (ustanovenia,
ktoré sa nevzťahujú k predmetu dodania), a napokon aj skutočnosti, že samotný odovzdávací protokol
nezodpovedá požiadavkám, ktoré sú vyslovené v rámcovej kúpnej zmluve, taktiež aj skutočnosť,
že žalobca nepredložil objednávky, hoci podľa rámcovej kúpnej zmluvy tieto mali byť vyhotovené
a nevedel konkretizovať ani osobu, s ktorou za dodávateľa pri objednaní služieb komunikoval. Sám

žalobca konkrétne nepopisuje predmet dodania a ani rozhodujúce okolnosti spolupráce od objednania
služieb po ich dodanie a ich následné použitie pre svojich odberateľov, neobjasňuje ani okolnosti
uzavretia rámcovej kúpnej zmluvy, ktorú mal za dodávateľa podpísať E. F..

73. Z vyššie uvedených záverov judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo na odpočet DPH možno

odoprieť aj pre porušenie formálnych podmienok vtedy, ak toto porušenie malo za následok nemožnosť
predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené. V prejednávanej veci
nebola preukázaná reálnosť dodania - nepreukázalo sa čo konkrétne mal dodávateľ, ktorý vystavil
faktúru, pre žalobcu a v akom konkrétnom rozsahu dodať, teda dôvodom pre neuznanie práva
na odpočet DPH je nesplnenie hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH (neexistencia plnenia). Je

potrebné ale súhlasiť s daňovými orgánmi, ako to bolo uvedené vyššie, že predložené faktúry taktiež
dostatočne neidentifikujú predmet dodania. Tento nedostatok formálnych obsahových náležitostí faktúry
len umocňuje záver o nepreukázaní splnenia hmotnoprávnej podmienky na odpočet DPH, nakoľko
aj zo samotných faktúr nie je dostatočne zrejmé, čo malo byť predmetom dodania a predmet dodania
nie je dostatočne identifikovaný ani v ďalších dokumentoch predložených žalobcom. V prejednávaných

veciach nejde o takú situáciu, keď by závery daňových orgánov boli postavené len na porušení
formálnych podmienok pre odpočet DPH a malo by to za následok aj nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok na odpočet DPH.

74. Správny súd dospel k záveru, že žalobca nebol zaťažovaný neprimeraným dôkazným bremenom,

pretože správca dane od neho žiadal predložiť len dôkazy týkajúce sa vzťahu žalobcu a jeho
priameho dodávateľa. Pokiaľ žalobca poukazuje na judikatúru vyšších súdnych autorít, z ktorej vyplýva,
že daňovému subjektu nemožno pričítať na ťarchu skutočnosti týkajúce sa iných subjektov, s ktorými
nebol v priamom obchodnom vzťahu (napr. o subdodávateľoch dodávateľa), závery tejto judikatúry niesú aplikovateľné na prejednávané veci. V prejednávaných veciach nebol zistený reťazec, v ktorom mala
byť služba dodaná, teda neboli tu žiadne zistenia vo vzťahu k subdodávateľom priameho dodávateľa
žalobcu.

75. Je pravdou, že žalobca nemusel mať vedomosti o tom, ktoré konkrétne osoby u dodávateľa sa
mali podieľať na realizácii plnenia, ani o tom, na akých prostriedkoch a prípadne v akých priestoroch
mal dodávateľ tieto plnenia zabezpečovať. V tomto smere by nebolo možné pričítať žalobcovi
dôkaznú núdzu a na argumentáciu daňových orgánov uvedenú v preskúmavaných rozhodnutiach

v tomto smere nemožno prihliadať. Tento čiastkový nedostatok odôvodnenia rozhodnutí daňových
orgánov ale nie je spôsobilý privodiť záver o neudržateľnosti právneho posúdenia veci, ku ktorému
daňové orgány dospeli. Daňové orgány identifikovali aj iné už vyššie uvedené pochybnosti, ktoré
dostatočne odôvodňujú záver o spochybnení reálneho dodania služieb. Predovšetkým ide o nedostatky
v žalobcom predložených dokladoch. Žalobca predložil faktúry, na základe ktorých si uplatňuje
odpočítanie dane, pričom pre splnenie podmienok na odpočítanie dane sa vyžaduje aj preukázanie

reálneho plnenia - dodanie služieb. Žalobca nevedel konkrétne vymedziť predmet dodania, predložil
dokumentáciu, ktorá je zmätočná, nevedel v podstate nič uviesť o svojom obchodnom partnerovi,
o osobách, s ktorými komunikoval a ktorým zadával objednávky. Navyše je potrebné poukázať na to,
že spoločnosť dodávateľa nemala v predmete činnosti taký druh služieb, ktorý mala na základe
predložených faktúr žalobcovi dodať, pričom táto skutočnosť mohla byť žalobcovi známa z verejne

dostupných údajov v Obchodnom registri SR.

76. Pokiaľ žalobca poukazoval na nedostatok v postupe správcu dane pri zisťovaní skutkového stavu,
keď nebol ako svedok predvolaný E. F. - konateľ dodávateľa, tak v tejto súvislosti je potrebné poukázať
na to, že z obsahu administratívnych spisov vyplýva, že správca dane túto osobu predvolal na výsluch

predvolaním č. 100083157/2022, ktoré nebolo tejto osobe doručené a zásielka sa vrátila s poznámkou
„adresát je neznámy“. Daňové orgány vysvetlili, že išlo o osobu s trvalým pobytom mimo územia SR,
a preto ju nebolo možné predviesť prostredníctvom príslušného útvaru PZ SR. Správca dane pristúpil
k podaniu Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 100398581/2022 zo dňa 01.03.2022, ktorou
žiadal vypočutie tejto osoby nemeckú finančnú správu. Dňa 13.05.2022 bola správcovi dane doručená

Odpoveď č. 200764/2022, v ktorej bolo uvedené, že subjekt E. F. nie je v databázach v Nemecku
vedený. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane vyčerpal pri zabezpečení výsluchu tejto osoby všetky
možnosti, ktoré zakotvuje Daňový poriadok a žalobné námietky žalobcu nereagujú na argumentáciu
uvedenú v preskúmavaných rozhodnutiach, keď daňové orgány vysvetlili, že táto osoba nemohla byť
predvedená a bola podaná aj žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií so záverom, že takáto osoba

nebolaidentifikovaná.Vtomtosmerepotomobstojíajzáverdaňovýchorgánov,žežalobcanedostatočne
preukázal dodanie služieb a dodanie služieb sa nepotvrdilo ani preverovaním u dodávateľa žalobcu.
Nejdeopričítanienekontaktnostinazodpovednosťaťarchužalobcu,aleoprijatiezáveru,žepochybnosti
správcu dane sa nepodarilo odstrániť ani preverovaním u dodávateľa žalobcu. Navyše je potrebné uznať
argumentáciu daňových orgánov, že žalobca pri popisovaní svojho zmluvného vzťahu s dodávateľom

Internaional IT poject s.r.o., osobu E. F. nijako nespomínal, hoci táto osoba mala podpisovať Rámcovú
kúpnu zmluvu (teda možno predpokladať, že s touto osobou komunikoval) a z vyjadrení žalobcu
ani nevyplýva, že by s touto osobou komunikoval pri zadávaní objednávok. Správca dane len preveruje
tvrdenia daňového subjektu a nie je jeho úlohou vykonávať dokazovanie do vtedy, kým sa nepreukážu
tvrdenia daňového subjektu.

77.Navyšeksamotnýmsvedeckýmvýpovediamsprávnysúdpovažujezapotrebnéuviesť,žesvedectvá
ako subjektívne výpovede nemajú rovnakú dôkaznú silu ako objektívne listinné dôkazy či iné materiálne
skutočnosti, ktoré správca dane vyhodnotil v rámci dokazovania. Ak správca dane, resp. žalovaný vo
svojom rozhodnutí uviedli konkrétne dôkazy, ktoré preukazujú neexistenciu reálneho plnenia, svedectvá

bez ďalšieho relevantného a objektívneho podkladu nemôžu tieto dôkazy spochybniť ani prekryť
(rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/8/2024 zo dňa 10.02.2025).

78. Žalobca v správnych žalobách všeobecne uviedol, že navrhoval dotazovanie spoločnosti BI&A s.r.o.,
ktorá mala byť majiteľom bankového účtu, na ktorý mali byť vykonané úhrady sporných faktúr. Daňové

orgány v preskúmavaných rozhodnutiach uviedli argumentáciu vo vzťahu k tomuto návrhu, konkrétne,
že nebolo zistené, že by spoločnosť BI&A s.r.o. bola zainteresovaná na plneniach, a preto nepristúpili
k obstarávaniu dôkazov vo vzťahu k tejto spoločnosti. Žalovaný v správnymi žalobami napadnutých
rozhodnutiach takúto odvolaciu námietku označil za nekonkrétnu a všeobecnú s tým, že žalobcaneodôvodňuje, prečo by bolo potrebné získať tento dôkaz, keď táto spoločnosť nebola priamym
dodávateľom ani subdodávateľom žalobcu. Zároveň bolo poukazované na to, že v preverovaných
obdobiach roka 2020 táto spoločnosť nebola ani platiteľom DPH. Žalobca teda dostal odpoveď

na odvolaciu námietku, ktorou správcovi dane vytýkal nedostatok v postupe, a to, že nebola dotazovaná
táto spoločnosť, resp. vypočutý jej zástupca, a vo vzťahu k tejto argumentácii žalobca v správnej žalobe
neuvádza konkrétnu argumentáciu, prečo by tieto závery žalovaného z hľadiska zákonnosti nemohli
obstáť.

79. V súvislosti s unesením dôkazného bremena vo vzťahu k dodaniu služieb správny súd poukazuje aj
na právnu vetu rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/27/2023 zo dňa 21.02.2025 :
Ak je predmetom fakturovaného plnenia taký druh služieb, ktoré sú poskytované priebežne, po
dlhší časový úsek a jednotlivé úkony nie sú (nevyhnutne) hmatateľným produktom, resp. výstupom
zachyteným na hmotnom substráte, musí si daňový subjekt v takomto prípade zadovážiť čo najširšie
penzum dôkazov preukazujúcich reálnosť plnenia, vrátane dôkazov, ktoré spoľahlivo zachytávajú najmä

formu poskytovania takýchto služieb (osobnú alebo elektronickú), a s tým súvisiacu prítomnosť osôb
participujúcich na poskytovaní onoho plnenia či relevantnú komunikáciu spojenú s dojednávaním
jednotlivých úkonov plnenia, aby sa v prípade budúcej daňovej kontroly vo vzťahu k oprávnenosti
odpočtu DPH z takto poskytnutej služby vyhol negatívnemu následku spojenému s dôkaznou núdzou

80. Daňové orgány žalobcovi nevytýkali, že mal sledovať obstarávacie a výrobné procesy u svojho
dodávateľa. Správny súd uznal, že žalobcovi nemožno pričítať na ťarchu, že nevedel, ktoré konkrétne
osoby, na akých prostriedkoch a v akých priestoroch sa mali podieľať na dodaní služieb. Za podstatné
ale správny súd považuje to, že žalobca nič konkrétne o svojom dodávateľovi neuviedol, nepodpísal
ani konkrétne okolnosti uzavretia rámcovej kúpnej zmluvy (len uviedol, že dodávateľa mu sprostredkoval

jeho dlhodobý dodávateľ VJ control s.r.o.) a ani konkrétne nepopísal predmet dodania, pričom
predložená dokumentácia bola zmätočná a neúplná. V rozhodnutiach daňových orgánov nie je
obsiahnutá žiadna argumentácia o prípadných subdodávateľoch dodávateľa žalobcu, preto nie je
zrejmé, ako by mohli byť žalobcovi prečítané na zodpovednosť skutočnosti o subdodávateľoch
dodávateľa. Pochybnosti, ktoré v prejednávaných veciach vyslovil správca dane, boli dostatočné a boli

podložené dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise. Na spochybnenie postačovali samotné
nedostatky v písomných dodatkoch predložených žalobcom, ako aj skutočnosť, že dodávateľ nemal
v predmete činnosti taký druh služieb, ktoré mali byť predmetom dodania. Nešlo len o chyby v písaní
v dokumentoch predložených žalobcom, ale išlo o podstatné vady definujúce zmluvný vzťah žalobcu
a jeho priameho dodávateľa.

81. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP a contrario.

82. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo

opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 26. 2. 2026. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… , Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025