Rozsudok – Rozvod ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. december 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/89/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125202744
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:4125202744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX C. XXX, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Valach Kišac, s.r.o., so
sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava, IČO: 36 663 051 proti manželke: D. B., E. F., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom G. B. XX/XXX, XXX XX, H., zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Kišacom, so sídlom
Škultétyho 1597/7, 955 01 Topoľčany, v konaní o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku
Okresného súdu Nitra č. k. 24Pc/12/2025-39 zo dňa 8. apríla 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov uzavreté dňa 24.4.1992 v H.,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu H. vo zväzku III., ročník 1992, na strane 23, pod por.
číslom 2 rozviedol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 22, § 23 ods. 1, 2,3 Zákona o rodine a vecne tým,
že boli splnené zákonné podmienky pre rozvod ich manželstva. Konštatoval, že návrh navrhovateľa
bol podaný dôvodne, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia. Poukázal na to, že manželstvo neplní svoje funkcie minimálne od apríla roku 2024, keď
od tejto doby nebola preukázaná snaha o riešenie konfliktnej situácie medzi manželmi a o obnovenie

manželského spolužitia. Ďalej uviedol, že manželia v súčasnosti už nebývajú v spoločnej domácnosti,
dlhodobosaintímnenestýkajú,spoločnenehospodáriaakomunikáciamedzinimijedlhodobonefunkčná
a tiež došlo k separácii citových väzieb medzi manželmi. Za tohto stavu spolužitie účastníkov konania
nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo tak ako to má na mysli ustanovenie § 18 Zákona
o rodine a pokiaľ jeden z manželov nechce v takomto zväzku zotrvať nie je dôvod manželstvo nerozviesť.

3.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka. Namietala, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového
poriadku). Uviedla, že s rozvodom zásadne nesúhlasí. V tejto súvislosti poukázala na to, že ani manželrozvod nechce a návrh na rozvod podal v skratovej situácii. Skutočnosť, že s manželom nebýva nie je jej
vlastnérozhodnutie,alejetovdôsledkuvznikujejzdravotnejpríhody–depresie,kedypotrebovalabývať
v harmonickom a láskavom prostredí. Vzhľadom k tomu, že ich spoločný dom je v rozpracovanej forme

a manžel v tej dobe požíval alkohol vo zvýšenej miere, zdalo sa jej najvhodnejšie odísť zo spoločnej
domácnosti a toho času býva u sestry. Myslí si, že v tejto jej situácii by bol rozvod neetický, podľa jej
názorubyimskôrpomohlamanželskáporadňa,pretožejestálemožnéobnoviťichmanželskéspolužitie.
V závere svojho podania uviedla, že ich vzťahy ako manželov nie sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že by ich manželstvo nemohlo v budúcnosti plniť svoj účel. Mala za to, že v predmetnej veci

neboli naplnené podmienky ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine, aby súd ich manželstvo rozviedol.
Žiadala, aby odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že návrh navrhovateľa na rozvod ich manželstva ako nedôvodný zamietne. O trovách odvolacieho
konania žiadala rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

4.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu manželky uviedol, že rozsudok súdu prvej
inštancie je po vecne stránke aj s ohľadom na zistený skutkový stav správny. Poukázal na to, že
s manželkou už viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú a majú medzi
sebou minimálny kontakt. Poukázal na to, že k úplnému odlúčeniu medzi nimi došlo v apríli 2024,
manželka sa od neho odsťahovala pre vzniknuté depresie so spolužitia s ním. Poukázal na to, že

dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú a deti, ktoré
sa narodili z manželstva sú dospelé a samostatné. Za tohto stavu ich manželstvo dlhodobo neplní
žiadnu zo svojich funkcií a je trvalo rozvrátené. Poukázal na to, že z jeho strany nie je žiadny záujem
o obnovenie manželského spolužitia a aj manželkina snahu o zamietnutie jeho návrhu na rozvod
manželstva považuje za falošnú a účelovú. V závere svojho vyjadrenia uviedol, že manželka vo svojom

odvolaní neuviedla žiadny relevantný argument / dôkaz, ktorý by vyvracal už zistený skutkový stav,
z ktorého jasne vyplýva, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené. Poukázal na to, že manželka chce
formálne udržovať existenciu manželstva kvôli výživnému na manželku. Zdôraznil, že manželka síce
nesúhlasí s rozvodom, ale za rok od kedy sú manželia absolútne odlúčení neurobila žiadne kroky
k obnoveniu manželského spolužitia. Znamená to, že tvrdenia manželky o možnosti obnovy manželstva

nie sú podložené žiadnymi skutkami a pôsobia účelovo. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5.
KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§34CSP)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasoprávnenou
osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 a § 94 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie (§ 65 CMP) a bez ohľadu na dôvody odvolania
(§ 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné.

6.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.
Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým manželstvo účastníkov konania rozviedol. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj to, že rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tiež poukázala na to, že z jej strany je záujem
o obnovenie manželského spolužitia.

8.Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, pričom nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenia.

9.
Vychádzajúc z ustanovení Civilného sporového poriadku (§ 185, § 187), za dôkaz môže slúžiť všetko,
čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov. V každom konaní je to vždy súd, ktorý rozhodne o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov
vykoná. V predmetnej veci bol skutočný stav zistený náležitým spôsobom, pričom zo strany účastníkov

konania neboli navrhnuté nejaké dôkazy, ktoré by mali dôslednejšie objasniť skutkový stav, ktorý by bol
z hľadiska ich spolunažívania sporný.

10.
Z uvedených ustanovení ako aj celej koncepcie zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,

citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti
považuje za nežiadúci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona
o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho

kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je
možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené,
môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.

11.
Odvolateľka síce namietala nedostatky v skutkových zisteniach súdu, avšak neuviedla konkrétne
skutočnosti, na základe ktorých by mal odvolací súd dospieť k inému právnemu záveru. Za tohto stavu
odvolací súd považoval jej argumentáciu za účelovú, pretože z jej strany neboli zistené konkrétne
kroky na obnovu manželského spolužitia. Výsledky vykonaného dokazovania preto postačujú pre prijatie

záveru o naplnení zákonných dôvodov pre rozvod manželstva. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
manželstvo účastníkov konania skutočne neplní svoje základné spoločenské funkcie a je len formálnym
zväzkom. V danom prípade súd nemohol prihliadať ani na záujem detí, pretože tieto sú už toho času
plnoleté a dokonca aj jedna z plnoletých dcér, ktorá bola v konaní o rozvod manželstva vypočutá ako
svedkyňa uviedla, že jej rodičia posledný rok nežijú ako štandardný manželský pár.

12.
Ak sa odvolateľka aj napriek tomu domnieva, že manželstvo ešte môže fungovať, odvolací súd jej nedal
za pravdu, pretože nie je zrejmé ako by odvolateľka za uvedenej situácie chcela dosiahnuť obnovenie
fungujúceho manželstva, keď navrhovateľ toto obnovenie absolútne vylučuje a odmieta. V tejto súvislosti

súd poukazuje aj na ustanovenie § 1 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je zväzok muža a ženy,
ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo pri splnení
podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (ods. 2).

13.
So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomým utvorenia rodiny vyznačujúcej sa
jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania,
potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ tomu tak

nie je a vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo
manželstvo uzavreté sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku
pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

14.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovými a právnymi
závermiprvoinštančnéhosúdu,ktorývykonaldokazovanievpotrebnomrozsahuajehovýsledkysprávne
vyhodnotil. Z vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu niet pochýb o tom, že vzťahy
medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené a nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvekspôsobom mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov medzi účastníkmi do takej miery, aby bolo možné
obnovenie manželského spolužitia.

15.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v súlade s ustanovením § 387 ods. 1,2 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16.

O nároku na náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

17.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).