Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Sfk/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106307
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:0823106307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a zo sudkyne JUDr.
Zuzany Šabovej, PhD., vo veci žalobcu (sťažovateľa): FreshBox s.r.o., IČO: 51 230 666, so sídlom
Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, právne zastúpeného: Mgr. Dávid Štefanka, advokát, so sídlom
Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, so sídlom K dolnej stanici
22, 911 33 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102574293/2023 zo 16.
októbra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k.
2Sf/39/2023-109 z 12. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu zameranú na daň
z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2020, o výsledku ktorej vyhotovil
Protokol č. 102641484/2021 z 29. decembra 2021 (ďalej len „Protokol“). Následne správca dane určil
žalobcovi rozdiel dane v sume 119.929,10 eur rozhodnutím č. 101357233/2022 z 12. mája 2022,
ktoré bolo zrušené rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102930477/2022 z 28.

októbra 2022 a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2.Správcadanepovrátenívecinaďalšiekonanierozhodnutímč.101580801/2023z21.júna2023(ďalej
len „rozhodnutie o určení rozdielu dane“) určil žalobcovi rovnaký rozdiel dane v sume 119.929,10 eur.
Rozhodnutie obsahovalo poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania. Rozhodnutie správcu
dane o určení rozdielu dane bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené fikciou 7. júla 2023,
keď lehota na podanie odvolania uplynula 6. augusta 2023. Žalobca sa voči predmetnému rozhodnutiu
správcu dane v stanovenej lehote neodvolal.

3. Následne žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu zaslal správcovi dane podanie
doručené 6. októbra 2023, v ktorom žiadal o odpustenie zmeškania lehoty a zároveň pripojil potvrdenie
o úhrade správneho poplatku a odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane. Žiadosť o odpustenie
zdôvodnil tým, že splnomocnený zástupca používa systém „Praetor“, ktorý automaticky sťahuje podania
prichádzajúce do elektronickej schránky, otvorí ich, stiahne obsah, označí ako prečítané a nahrá
do konkrétneho spisu. Potom vloží automaticky lehotu do notifikácie alebo vysvieti upozornenie na
novoprijatý dokument, u ktorého nevie automaticky vložiť lehotu do notifikácie. V prípade rozhodnutia

správcu dane sa dokument otvoril, stiahol sa obsah, správa sa označila v rozhraní www.slovensko.sk
ako prečítaná, ale dokument sa nepriradil ku konkrétnemu spisu, pretože systém „Praetor“ nedokázal
rozoznať číslo dokumentu rozhodnutia správcu dane. Daňové orgány totiž nepoužívajú na označenie
dokumentov totožnú spisovú značku (každý dokument má jedinečné číslo), a preto podanie ostalouložené len v zbernom priečinku „Pošta“ v systéme „Praetor“. Pracovníčka, ktorá mala 7. júla 2023 na
starosti elektronickú schránku a zastupovala školenú office manažérku, tento proces a možnosť zlyhania
systému „Praetor“ neidentifikovala. Ďalej pokračoval, že v elektronickej schránke splnomocneného

zástupcu na portáli www.slovensko.sk sa správa od správcu dane 7. júla 2023 (deň, keď došlo k fikcii
doručenia) označila ako prečítaná, a preto nedošlo k odhaleniu zlyhania softvéru ani dodatočne po
príchode office manažérky do práce. Záverom na podporu svojej argumentácie odkázal na uznesenie
Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Cob 227/2019 zo 16. januára 2020.
4. Správca dane (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutím č. 102574293/2023 zo 16. októbra 2023 (ďalej len

„rozhodnutie správcu dane“ alebo „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) nevyhovel žiadosti žalobcu o
odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania voči rozhodnutiu správcu dane o určení rozdielu
dane, pretože žalobca nepreukázal existenciu závažných dôvodov na odpustenie zmeškanej lehoty.
5. V odôvodnení uviedol, že 10. mája 2023 spísal so splnomocneným zástupcom žalobcu zápisnicu o
ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo oboznámenie žalobcu o vykonaných úkonoch a výsledkoch
dokazovania v konaní. Správca dane pri ústnom pojednávaní stanovil žalobcovi lehotu 8 dní na

vyjadrenie a uviedol, že ďalšie dokazovanie už nebude vykonávať a následne vydá rozhodnutie.
Podľa správcu dane mal preto splnomocnený zástupca žalobcu venovať zvýšenú pozornosť sledovaniu
pošty od správcu dane, keď ako sám v žiadosti uviedol, že podanie odvolania chcel opätovne využiť.
Splnomocnený zástupca si podľa správcu dane je vedomý, že správca dane označuje dokumenty
jedinečnými číslami, pretože od marca do júla 2023 mu bolo zaslaných niekoľko zásielok s takouto

štruktúrou číslovania. Pokiaľ splnomocnený zástupca žalobcu identifikoval v používanom systéme
nedostatky, za predmetný čas mal vytvorený dostatočný časový priestor na nápravu používaného
systému pri prijímaní zásielok od daňových orgánov. Rozhodnutie správcu dane bolo doručené do
elektronickej schránky splnomocneného zástupcu a splnomocnený zástupca si ho počas 82 dní v
priečinku pošty nevyhľadal, čo považoval správca dane za zlyhanie ľudského faktora a nie zlyhanie

techniky. Správca dane poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„Najvyšší súd“) sp. zn. 6 Sžo 181/2010 z 22. júna 2011, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že „závažné
dôvody“ na strane žiadateľa o odpustenie zmeškania lehoty je potrebné posudzovať vždy osobitne
podľa okolností konkrétneho prípadu. Môže ísť napr. o nehodu, úraz, živelnú pohromu, závažné rodinné
komplikácie, náhle ochorenie s tou podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie účastníka konania z

možnosti urobiť úkon.
6. Správca dane tak v prejednávanej veci prijal záver, že vyššie popísaná situácia nepredstavuje
závažný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty. Nič na tom nemení ani dodatočne predložený dôkaz
o čerpaní dovolenky office manažérky, nakoľko po ukončení čerpania jej dovolenky 18. júla 2023, mal
splnomocnený zástupca žalobcu stále ešte dostatočný časový priestor na preverenie priečinku pošty a

podanie odvolania (lehota na podanie odvolania uplynula až 6. augusta 2023). Správca dane uzavrel, že
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 Cob 227/2019 zo 16. januára 2020, nie je aplikovateľné
na daný prípad, pretože v ňom išlo o inú situáciu, a to nemožnosť vyhotovenia dokumentu z technických
príčin.
II. Konanie na správnom súde a jeho rozhodnutie

7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorú Správny súd v Banskej Bystrici
(ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. 2Sf 39/2023-109 z 12. februára 2025 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“) zamietol.
8. Správny súd v odôvodnení uviedol, že závažné dôvody, pre ktoré by sa malo zmeškanie lehoty
odpustiť, zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) ani iný právny predpis nedefinuje,
a preto možno konštatovať, že by malo ísť o tak závažné dôvody na strane žiadateľa o odpustenie
zmeškania lehoty, ktoré treba posudzovať vždy osobitne podľa okolností danej veci, pričom dôsledkom
je vylúčenie daňového subjektu z možnosti urobiť predmetný úkon. Rozhodnutie o žiadosti o odpustenie
lehoty je pritom ponechané na správcovi dane, teda má fakultatívny charakter.

9. Správny súd rovnako ako žalovaný v prejednávanej veci ustálil, že zmeškanie lehoty bolo
spôsobené ľudským zavinením a žalobca nepreukázal existenciu závažných dôvodov na odpustenie
zmeškanej lehoty. Skutočnosti uvádzané žalobcom, že išlo o chybu systému „Praetor“, keď systém
prvostupňové rozhodnutie po doručení otvoril, avšak nepriradil ku konkrétnej veci a nechal ho v
priečinku „Pošta“, nemenia nič na tom, že prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené. To, že

si ho splnomocnený zástupca žalobcu neprečítal včas, pretože si ho v relevantnom v čase nevšimla
zodpovedná zamestnankyňa zastupujúca office manažérku, ktorá bola v tom čase na dovolenke, nie je
chybou systému, ale zlyhaním ľudského faktora. Navyše, office manažérka ukončila čerpanie dovolenky
18. júla 2023, a teda po vrátení do práce mala ešte stále dostatočný časový priestor na prevereniepriečinku pošty, keď lehota na podanie odvolania uplynula až 6. augusta 2023. Tvrdenie žalobcu, že
nemusel byť ostražitý voči zlyhaniu systému „Praetor“, nakoľko jeho spoľahlivosť bola deklarovaná
viacerými dôveryhodnými zdrojmi, tiež neobstojí, pretože ako sám uviedol, od správcu dane mu chodia

písomnosti s rôznymi označeniami a systém tieto písomnosti nevie priradiť ku konkrétnemu spisu, resp.
veci. Žalobca tak mal vedomosť o tom, že systém písomnosti nepriraďuje automaticky ku konkrétnej
spisovej značke. Pokiaľ žalobca uvedenú skutočnosť považoval za chybu systému „Praetor“, mal podľa
správneho súdu, dostatok času sa tým zaoberať a vykonať nápravu, resp. také opatrenia, aby k takýmto
zlyhaniam nedochádzalo.

10. Správny súd sa nestotožnil s námietkou, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože už
samotnývýrokjenezrozumiteľný,zmätočný,vrozporesodôvodnenímavdanomprípadenejdeožiaden
zprípadovuvedenýchv§29ods.1a2Daňovéhoporiadku.Podľasprávnehosúdujepotrebnépoukázať
na to, že v cit. ustanoveniach je uvedená možnosť daňového subjektu požiadať o odpustenie zmeškania
lehoty a rovnako tak sú v nich definované podmienky, za ktorých je možné takejto žiadosti daňového
subjektu vyhovieť. Skutočnosť, že v predmetnom ustanovení sa hovorí len o tom, kedy možno takémuto

návrhu na odpustenie zmeškania lehoty vyhovieť a nikde inde v predmetnom zákone nie je uvedené,
kedy sa takáto žiadosť zamieta, nevylučuje možnosť správcu dane takejto žiadosti nevyhovieť. Pokiaľ
totiž žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty nespĺňa podmienky uvedené cit. ustanoveniach, logicky jej
nemôže byť vyhovené, čo sa vzhľadom na znenie tohto ustanovenia uplatňuje a contrario. Žalovaný
preto správne po posúdení žiadosti žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania,

dospel k záveru, že žiadosť žalobcu neobsahuje závažné dôvody pre jej odpustenie a napadnutým
rozhodnutím rozhodol, že žiadosti žalobcu nevyhovuje a zmeškanie lehoty neodpúšťa. Preto aj táto
námietka žalobcu bola nedôvodná.
III. Argumentácia účastníkov konania v kasačnom konaní
11. Žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti napadnutému rozsudku správneho súdu kasačnú

sťažnosť, v ktorej žiadal zmeniť tento rozsudok z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP tak,
že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Alternatívne navrhoval
zrušiť napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
12. Sťažovateľ v podstate zopakoval svoje dôvody zo správnej žaloby a naďalej zastáva názor, že splnil
všetky podmienky ustanovené v § 29 Daňového poriadku a zmeškaná lehota na podanie odvolania mu

mala byť odpustená. V prípade sťažovateľa totiž existoval závažný dôvod zmeškania lehoty (technické
zlyhaniesystému„Praetor“),ktorénezapríčinilsťažovateľ.Správnysúd,akoajžalovaný,sadostatočným
spôsobom nezaoberali technickými a praktickými špecifikami predmetného systému, ktorý používal
splnomocnený zástupca sťažovateľa na triedenie pošty. Chyba totiž spočívala v nesprávnom označení
rozhodnutia žalovaného o určení rozdielu dane, ktoré systém „Praetor“ nedokázal rozpoznať, nakoľko

daňové orgány nepoužívajú na označenie príslušnej veci totožnú (jednu a tú istú spisovú značku),
ale každý dokument má svoje jedinečné číslo. Systém „Praetor“ tak rozhodnutie žalovaného o určení
rozdielu dane (i) otvoril, (ii) stiahol jeho obsah, (iii) správa sa označila v rozhraní www.slovensko.sk ako
prečítaná, ale (iv) dokument sa nepriradil ku konkrétnemu spisu a ostal uložený len v zbernom priečinku
„Pošta“ v danom systéme. Podľa sťažovateľa má takéto technické zlyhanie charakter objektívne

nepredvídateľnej a neúmyselnej prekážky, ktorá má bezprostredný vplyv na možnosť subjektu vykonať
úkon v stanovenej lehote.
13. Ďalej sťažovateľ skonštatoval, že v správnej žalobe jasne uviedol, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu jeho nesúladu s ustanovením § 29 Daňového poriadku.
Podľa sťažovateľa žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmätočne uviedol, že rozhodol v zmysle cit.

ustanovenia s čím však sťažovateľ nesúhlasí, pretože v zmysle cit. ustanovenia malo byť zmeškanie
lehoty odpustené. Správca dane totiž nemá pri rozhodovaní o odpustení lehoty voľnú úvahu, ale je
viazaný zákonnými podmienkami (existencia závažného dôvodu, dodržanie lehoty 30 dní od odpadnutia
dôvodu a vykonanie zmeškaného dôvodu), ktoré ak sú splnené, má povinnosť zmeškanie lehoty
odpustiť. Všetky podmienky v prejednávanej veci sťažovateľ kumulatívne naplnil, a preto záver o

absencii závažného dôvodu je podľa neho predčasný, arbitrárny a odporuje zásadám spravodlivého
konania, keďže nebol postavený na dostatočnom zohľadnení tvrdení a dôkazov zo strany sťažovateľa.
14. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf/99/2015
z 24. januára 2017 týkajúci sa procesných zásad v daňovom konaní, ďalej na rozsudok Najvyššieho
súdu sp. zn. 6 Sžo 181/2010 z 22. júna 2011, ktorý bol použitý žalovaným v napadnutom rozhodnutí na

argumentačnú podporu v súvislosti s neodpustením zmeškanej lehoty a na rozsudok Najvyššieho súdu
sp. zn. 1Sžf/116/2015 z 28. marca 2017.
15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky16.VecbolapredloženáNajvyššiemusprávnemusúduSlovenskejrepubliky(ďalejlen„Najvyššísprávny
súd“ alebo „kasačný súd“) 16. júna 2025 a ten o veci rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto
rozsudku.

17. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439
SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
18. Spornou otázkou, ku ktorej riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom v predmetnej veci vyzvaný,

je posúdenie toho, či správny súd a žalovaný vychádzali zo správneho posúdenia veci, keď dospeli
k záveru, že sťažovateľ v zmysle § 29 ods. 1 Daňového poriadku nepreukázal závažné dôvody na
odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu žalovaného o určení rozdielu dane.
19. Kasačný súd má rovnako ako správny súd za to, že ustanovenie § 29 ods. 1 Daňového poriadku a
ani žiadne iné ustanovenie v cit. zákone, bližšie nedefinuje, čo sa má rozumieť pod pojmom „závažné
dôvody“. Charakter „závažných dôvodov“ tak nechal zákonodarca na fakultatívnom posúdení správcom

dane. Uvedené sa snažil preklenúť Najvyšší súd už v cit. rozsudku sp. zn. 6 Sžo 181/2010 z 22. júna
2011, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že závažné dôvody na strane žiadateľa o odpustenie lehoty treba
posudzovať osobitne, podľa okolností konkrétneho prípadu a následne demonštratívnym výpočtom
uviedol, ktoré to podľa neho sú. Išlo o nehodu, úraz, živelnú pohromu, závažné rodinné komplikácie,
náhle ochorenie, avšak s tou podmienkou, že ich dôsledkom bolo vylúčenie účastníka konania z

možnosti urobiť úkon. Ani jedna z týchto uvedených okolností nie je situáciou sťažovateľa, čo však ale
nepredstavuje zásadný problém, nakoľko Najvyšší súd len príkladmo vymenoval okolnosti, ktoré sám
vnímalakozávažnédôvody.Najvyššísúdvšaksuvedenýmiokolnosťamidefinovalajdruhúnadväzujúcu
podmienku, a to že dôsledkom týchto okolností bolo vylúčenie účastníka konania z možnosti urobiť úkon.
20. Podľa názoru kasačného súdu tak musí ísť nielen o okolnosť, ktorá je svojou závažnosťou

porovnateľná s okolnosťami, ktoré uviedol Najvyšší súd, ale zároveň dôsledkom tejto okolnosti, je,
vylúčenie účastníka konania z možnosti urobiť predmetný úkon. Kasačný súd v prejednávanej veci
v súlade so záverom správneho súdu, ako aj žalovaného, zastáva názor, že okolnosti uvádzané
sťažovateľom nie sú závažnými dôvodmi, dôsledkom ktorých bol sťažovateľ ako účastník konania
vylúčený z možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu žalovaného o určení rozdielu dane.

21. Sťažovateľ od podania odvolania proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného argumentoval tým, že
k zmeškaniu lehoty na podanie odvolania proti rozhodnutiu žalovaného o určení rozdielu dane došlo
z dôvodu technického zlyhania systému „Praetor“, nakoľko predmetný systém po prečítaní správy,
nepriradil rozhodnutie ku konkrétnej spisovej značke príslušnej veci a rozhodnutie ostalo uložené v
zbernom priečinku „Pošta“ systému „Praetor“. Podľa sťažovateľa k tomu došlo preto, že daňové orgány

nepoužívajú na označenie príslušnej veci totožnú (jednu a tú istú) spisovú značku, ale každý dokument
má svoje jedinečné číslo. Žalovaný vo vzťahu k tejto argumentácii sťažovateľa uviedol, že od marca do
júla 2023 bolo sťažovateľovi zaslaných niekoľko zásielok s takouto štruktúrou číslovania, čiže sťažovateľ
si musel byť vedomý toho, že každý dokument daňových orgánov má iné číslo a systém „Praetor“ má so
zaraďovaním takýchto dokumentov problém a nevie priradiť dokument ku konkrétnej veci automaticky.

Navyše správca dane 10. mája 2023 spísal so splnomocneným zástupcom sťažovateľa zápisnicu
o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo oboznámenie sťažovateľa o vykonaných úkonoch a
výsledkoch dokazovania v konaní, s tým že správca dane pri ústnom pojednávaní stanovil sťažovateľovi
lehotu 8 dní na vyjadrenie a uviedol, že ďalšie dokazovanie už nebude vykonávať a následne už vydá
rozhodnutie. Pokiaľ sa sťažovateľ mienil voči rozhodnutiu žalovaného o určení rozdielu dane odvolať,

mal byť, podľa kasačného súdu, o to viac ostražitý a venovať väčšiu pozornosť prichádzajúcej pošte.
22. Uvedená situácia, ktorú popísal sťažovateľ tak nebola technickým zlyhaním systému „Praetor“, ale
štandardným postupom, ktorým systém postupoval, keď nevedel priradiť dokument s iným číslom ku
konkrétnej jestvujúcej spisovej značke tej istej veci. V takom prípade bolo podľa kasačného súdu na
mieste, aby sťažovateľ vo zvýšenej miere venoval pozornosť práve zmieňovanému zbernému priečinku

„Pošta“, kde sa takéto zásielky mohli ocitnúť. Dôvetkom kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nie je
pri triedení elektronickej pošty povinný používať akýkoľvek systém, ani konkrétne zmieňovaný systém
„Praetor“, pokiaľ však tak urobí a takúto možnosť využije, musí si byť vedomý ako predmetný systém
funguje a dbať na kontrolu jeho funkcionalít používania. Na základe argumentácie sťažovateľa kasačný
súd konštatuje, že splnomocnený zástupca sťažovateľa mal na túto agendu vyškolenú office manažérku,

ktorá dňa 7. júla 2023, keď došlo k fikcii doručenia a systém správu označil ako prečítanú, nebola na
pracovisku a do práce sa vrátila až po ukončení čerpania dovolenky dňa 18. júla 2023. Kasačnému
súdu tak nie je zrejmé, prečo office manažérka, ktorá bola na tento systém vyškolená, po návrate na
pracovisko neskontrolovala zberný priečinok „Pošta“, nakoľko po ukončení čerpania jej dovolenky 18.júla 2023, bolo ešte stále dostatok času na podanie odvolania (lehota na podanie odvolania uplynula
až 6. augusta 2023). Uvedenú situáciu tak kasačný súd hodnotí v súlade s názorom správneho súdu
a žalovaného, ako zlyhanie ľudského faktora a nie zlyhanie techniky, ako sa to snažil predostrieť

sťažovateľ.
23. Kasačný súd sa rovnako ako správny súd nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa, že výrok
napadnutého rozhodnutia žalovaného je nezrozumiteľný, zmätočný a v rozpore s odôvodnením, pretože
žalovaný nerozhodol v zmysle § 29 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, ako to vo výroku uviedol. Sťažovateľ
vyslovil názor, že v zmysle cit. ustanovenia môže žalovaný rozhodnúť buď len (i) o odpustení zmeškania

lehoty, (ii) o nevyhovení z dôvodu, že lehota už predĺžená bola a (iii) o nevyhovení z dôvodu, že uplynul
rok od posledného dňa pôvodnej lehoty. Ako uviedol už správny súd vo svojom odôvodnení, skutočnosť,
že predmetné ustanovenie hovorí len o tom, kedy možno takémuto návrhu na odpustenie zmeškania
lehoty vyhovieť a v žiadnom inom ustanovení zákona nie je uvedené, kedy sa takáto žiadosť zamieta,
nevylučuje aj možnosť správcu dane takejto žiadosti nevyhovieť.
24. Z obsahu a účelu príslušného ustanovenia logicky vyplýva, že nemôže byť vyhovené žiadosti, ktorá

nespĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 29 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, ktorý sa na takéto
prípady aplikuje postupom a contrario. Pri pripustení žalobcom požadovaného doslovného a striktne
gramatického výkladu by žalovaný vždy musel vyhovieť žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty bez
ohľadu na to, aké dôvody daňový subjekt vo svojej žiadosti uvedie a formulácia závažnosti dôvodov by
stratilasvojeopodstatnenie.Kasačnýsúdmázato,žepoužitietohtodruhuvýkladuneboloaaninemohlo

byť úmyslom zákonodarcu, lebo je v rozpore s účelom konania o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty.
V jeho dôsledku by v podstate lehoty určené v rozhodnutiach správcu dane na podanie opravného
prostriedku z veľkej časti stratili svoj zmysel, nakoľko by daňový subjekt v rámci lehoty jedného roka
od uplynutia pôvodnej lehoty mohol na základe žiadosti automaticky dosiahnuť odpustenie zmeškania
lehoty v zmysle § 29 ods. 1 Daňového poriadku, lebo správca dane by daňovému subjektu pri splnení

ostatných podmienok musel vyhovieť. Takýto výklad podľa kasačného súdu neobstojí, pretože nielen že
neodrážaúčelzákonnýchustanoveníDaňovéhoporiadku,alejevpríkromrozporesozásadouaktívneho
prístupu k ochrane vlastných práv „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria len bdelým).
25. Kasačný súd v súvislosti s argumentáciou rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžf/99/2015 z 24.
januára 2017, ktorý sa týkal sa procesných zásad v daňovom konaní a prostredníctvom, ktorého sa

sťažovateľ snažil namietať porušenie viacerých zásad, konštatuje, že nezistil odklon v rozhodovacej
činnosti správneho súdu od záverov tohto rozsudku. Sťažovateľ síce namietol viaceré zásady daňového
konania, ktoré mali byť správcom dane porušené, avšak okrem zásady zákonnosti, sa k nim bližšie
nevyjadril a ani neuviedol ako mali byť tieto zásady správcom dane porušené. K rozsudku Najvyššieho
súdu sp. zn. 1Sžf/116/2015 z 28. marca 2017 kasačný súd uvádza, že už z prvej vety časti rozsudku

uvedenej sťažovateľom, je zjavné, že ide o skutkovo odlišnú situáciu, keď daňovému subjektu bolo
znemožnenévykonaťpredmetnýúkonvposlednýdeňlehotyzdôvoduvýkonuprávomociinéhoštátneho
orgánu. V prejednávanej veci však bola situácia sťažovateľa odlišná a preto tento rozsudok nie je možné
aplikovať. Posledný rozsudok, na ktorý sťažovateľ poukázal a od ktorého sa mal správny súd vo svojom
rozhodnutí odkloniť, bol rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 181/2010 z 22. júna 2011, z ktorého

vychádzal nielen žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ale aj kasačný sud v tomto rozsudku. Dokonca z
jeho záverov vychádzal aj rozsudok správneho súdu v bode 25 a preto kasačnému súdu nie je úplne
zrejmé, ako sa mal správny súd od záverov citovaného rozsudku Najvyššieho súdu odkloniť, pričom
sťažovateľ svoju argumentáciu v tomto smere nerozvinul.
26. Kasačný súd dospel k záveru, že v aplikačnom postupe správneho súdu pri rozhodovaní o merite

sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia, ani odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorý bol
sťažovateľom v kasačnej sťažnosti namietaný.
V. Záver
27. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený a

vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
28. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd podľa § 168 SSP v spojení s §
467 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnému sťažovateľovi nárok na ich náhradu nepriznal, nakoľko
nebolo preukázané splnenie zákonnej podmienky, preukázanie dôvodov pre ktoré by výnimočne mohla

žalovanému náhrada trov kasačného konania prislúchať.
29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP
v spojení s § 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.