Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/85/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201595
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:8823201595.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: A. A., nar.

XX.XX.XXXX, bytom B. XX, právne zastúpená: JUDr. Peter Richnavský, PhD., advokát so sídlom
Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Wishmaker, j.s.a., so sídlom Mlynské Nivy
48, Bratislava, IČO: 52019365, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Mgr. Lukáš Szabó, Rajská
7, Bratislava, IČO: 50743601, o vydanie bezdôvodného obohatenia 3 609,44 Eur a o primerané finančné
zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 2.000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.08.2023
do zaplatenia a v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.609,44 Eur

zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.609,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.609,44 Eur od 11.08.2023 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania a neodkladného opatrenia
vrozsahu10,8%ovýškektoréhorozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozsudkusamostatným

uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia
3 609,44 Eur a primeraného finančného zadosťučinenia 1 609,44 Eur, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 07. 08. 2019 uzavrela so žalovaným ako
Prevádzkovateľom Investora 1: Identifikačný kód: 130679345 a Prevádzkovateľom Investora 2:
Identifikačný kód: 777065613 Úverovú zmluvu č. 000000153 na sumu 2.000,00 Eur. Po odrátaní si z
Celkového úveru Provízie pre Prevádzkovateľa, jej tak v skutočnosti bola poukázaná suma 1.940,00

Eur. Poskytnutá suma Jednotlivých Úverov bola odoslaná z Bežného účtu Portálu Prevádzkovateľa
(bod 3.2 zmluvy), ale aj jej splátky úveru boli/sú odosielané na rovnaký účet, č. C. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, t.j. na účet Portálu Prevádzkovateľa – teda žalovaného. Zmluvu uzavrela na
sumu 2.000,00 Eur, v skutočnosti jej bola poukázaná suma 1.940,00 Eur, no vrátiť mala 4.531,20 Eur
(226% zvýšenie) podľa prílohy 1 k zmluve, podľa prílohy 2 zmluvy akože prijala 1.990,00 Eur, splatiť
má 2.753,40 Eur, podľa prílohy 3 k zmluve mala prijať pôžičku 10,00 Eur, splatiť má 11,40 Eur, no
podľa percent uvádzaných v zmluve, sa nevie dorátať k týmto výsledným sumám. Ide zrejme o skryté

poplatky, ktoré jej zvyšujú plnenie. Zmluva je v tomto smere pre ňu nepreskúmateľná. Jej ako dlžníkovi –
žalobkyni, bol Prevádzkovateľom pridelený Identifikačný kód: 867998913, avšak Prevádzkovateľ pozná
jej totožnosť ako dlžníčky - spotrebiteľky, no ona nevie s kým vlastne uzavrela úverovú zmluvu, pretože
Investori 1 a 2 sú pre ňu neidentifikovateľní, neznámi, nevie kto je jej zmluvný partner. Tým, že Úverovázmluva z 7.8.2019 č. 000000153 neobsahuje označenie zmluvných strán ju činí absolútne neplatnou,
keďže neuvedenie účastníkov zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nevie zistiť nič o
spôsobilosti Investorov 1 a 2, keďže údaj o nich v zmluve chýba. Podľa § 7 ods. 1 vety prvej Občianskeho

zákonníka, (ďalej iba OZ), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením; podľa
§ 18 ods. 1 OZ spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby, ktorými sú podľa odseku 2
druhého z tu citovaných ustanovení a/ združenia fyzických alebo právnických osôb, b/ účelové združenia
majetku, c/ jednotky územnej samosprávy a d/ iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon; podľa
§ 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho

obchádza alebo sa prieči dobrým mravom a napokon podľa § 8 a § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka
(zákona č. 513/1991 Zb., ďalej iba Obch. z.) v znení neskorších zmien a doplnení, obchodným menom
sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti;
obchodným menom fyzickej osoby je jej meno a priezvisko (ďalej len "meno") a obchodné meno fyzickej
osoby môže obsahovať dodatok odlišujúci osobu podnikateľa alebo druh podnikania (Z odôvodnenia z
Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 25. 02. 2021, sp. zn. 3 Cdo 217/2018). Z vyššie uvedeného teda

vyplýva, že zmluvné strany nie sú v Úverovej zmluve z 07. 08. 2019 označené tak, aby ich bolo možné
jednoznačne identifikovať, ale zmluvným stranám, okrem Prevádzkovateľa sú pridelené identifikačné
kódy, Investorovi 1: 130679345, Investorovi 2: 777065613. Ona ako dlžník nevie kto sa pod týmito
identifikačnými kódmi skrýva, aj keď v bode 1.2 Zmluvy, paradoxne ako zmluvné strany prehlasujú, že
identifikáciu Zmluvných strán prostredníctvom Identifikačného kódu považujú za určitú a zrozumiteľnú,

čo je ale v rozpore so skutočnosťou. V prípade, ak dlžníčka je v zmluvnom vzťahu s Prevádzkovateľom,
tak má prístup do klientského portálu, kde má k dispozícii všetky dokumenty, týkajúce sa zmluvných
vzťahov s Prevádzkovateľom ako prevádzkovateľom portálu. Napriek tejto možnosti, žalobkyňa nie je
schopná zistiť kto sú Investori 1 a 2. Žalobkyňa v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ,
dodávateľom je/sú jej doposiaľ neznámy/e subjekt/y, vie iba, že sú zastúpení žalovaným, ktorého podpis

je na zmluve na strane veriteľov (s. 10 zmluvy), avšak súčasťou zmluvy nie je splnomocnenie pre
Prevádzkovateľa, existuje iba odkaz v zmluve, že koná na základe splnomocnení/ia Investorov 1 a 2.
Obyčajným laickým pohľadom je zistiteľné, že podpisy prevádzkovateľa, ako aj Investora 1 a Investora
2, pochádzajú od tej istej ruky, má zato že od oprávnenej osoby na konanie za Prevádzkovateľa.
Nepripojenie splnomocnenia k zmluve má tú logiku, že ak by bolo pripojené, musela by sa dozvedieť, kto

konkrétny sa „skrýva“ za tým – ktorým Investorom, čo má byť ale pred ňou utajené. Právny vzťah medzi
ňou ako žalobcom a žalovaným vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke č. 000000153 uzavretej dňa 07. augusta
2019 je nutné považovať za vzťah spotrebiteľský, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy s tým, že
na tento vzťah sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch v znení
platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Označenie zmluvy o úvere v bodoch 2.1 a

2.2 zmluvy, ako zmluva uzavretá podľa § 497 a nasl. Obch. z., je právne irelevantné, keďže žalobkyňa je
fyzickou osobou nepodnikateľom oproti žalovanému – dodávateľovi, ktorý podnikateľom je. Podmienka
o dohode použitia režimu obsiahnutom v Obch. z., uvedenom v bodoch 2.1 a 2.2 zmluvy, že sa budú
spravovať Obchodným zákonníkom, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Podľa § 52 ods. 1 O. z.
„Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom“ Zmluva obsahuje aj ďalšiu neprijateľnú podmienku v bode 7.7.1 a 7.7.2 zmluvy, z ktorých
vyplýva, že Investori sú oprávnení od Zmluvy odstúpiť, žalobkyňa ako dlžník od zmluvy odstúpiť nie je
oprávnená. Ide o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. f) O.z., ale za neprimeranú podmienku
považuje aj bod 8.2 zmluvy (iv) vyhlásenie mimoriadneho zosplatnenia úveru v tom, že k takému úkonu
by boli Investori oprávnení, ak by bez predchádzajúceho písomného súhlasu Investorov prijala ďalší

úver/ ďalšie úvery alebo uzatvorila inú zmluvu/ iné zmluvy a alebo poskytla zabezpečenie splnenia
záväzkov tretích osôb svojim majetkom a mohlo by to ohroziť jej schopnosť splniť akúkoľvek pohľadávku
vyplývajúcejztejtozmluvy.Ideozjavnéobmedzovaniejejosobnejslobody.Jepresvedčenáoneplatnosti
Úverovej zmluvy č. 000000153 z 07. 08. 2019, preto od marca 2023 prestala splácať uvedený úver, no jej
zamestnávateľ jej jednoducho zrážku zo mzdy v sume 75,52 Eur vykonával naďalej, teda aj za mesiace

marec až júl 2023, hoci zamestnávateľovi k tomu nedala žiaden pokyn a splátky nevykonáva na základe
trvalého príkazu. Zistila, že pri podpisovaní zmluvy o úvere, jej bola Prevádzkovateľom podstrčená aj
ňou podpísaná Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá bola jej zamestnávateľovi doručená 30.3.2023, teda
potom, čo nevykonala splátku na úver za mesiac marec 2023. Na jej dopyt zamestnávateľ predložil
predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy podpísanú dňa 07. 08. 2019. Zmluvu podpisovala

na diaľku elektronickým podpisom. Jej obsah nemala možnosť nijako ovplyvniť. Zmluvu na podpis a
ako zisťuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy jej predložil žalovaný, jemu aj poukazuje splátky na úver, a
rovnako tak si sám, bez akéhokoľvek exekučného titulu stiahol formou zrážok zo mzdy príslušné čiastky
z jej mzdy. Keďže v tomto prípade ide o neplatnú zmluvu, navyše, poukazovala splátky úveru na účetžalovaného, ktorý podľa vlastného vyjadrenie nie je s ňou v právnom vzťahu, vzniklo na jeho strane
bezdôvodné obohatenie v sume celkom 3.609,44 Eur, ktorú sumu žalovaný prevzal jednak na základe
neplatnej zmluvy a tiež ním samým nariadením zrážok z jej mzdy, ako subjekt, ktorý ako uvádza sám,

nie je so ňou v právnom vzťahu. Ako už vyššie uviedla, Úverová zmluva č. 000000153 z 07. 08. 2019 je
spotrebiteľským vzťahom, na ktorý sa vzťahuje režim Občianskeho zákonníka a nie režim Obchodného
zákonníka, ako na to poukazuje zmluva v bode 2.1., a 2.2 zmluvy. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na
strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože prijímal platby na úver od nej napriek
neplatnejzmluve.Nastranežalovanéhodošlokbezdôvodnémuobohateniuvsume3.609,44Eurapreto

je toto plnenie povinný žalobkyni vydať. Žalovaný ju svojím nezákonným postupom obmedzil jednak na
osobnej slobode, ale aj odčerpával z jej osobnej a rodinnej sféry finančné prostriedky, preto sa domáha
aj primeraného finančného zadosťučinenie – primeranej finančnej satisfakcie, ktorú vyčísľuje na sumu
1.609,44 Eur, t.j. sumu o ktorú doposiaľ preplatila naviac.

3. K žalobe sa podaním zo dňa 01. 03. 2024 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že k otázke aktívnej

legitimácie žalobkyne, ako i v súvislosti s odpoveďou na výzvu právneho zástupcu žalobkyne priloženou
k žalobe uvádza, že s osobou A. A. žalovaný nemá žiadny právny vzťah. Úverová zmluva č. 000000153,
ktorá je priložená k žalobe bola uzatvorená s dlžníčkou A. A., nakoľko dokladom totožnosti s takto
uvedeným priezviskom sa zrejme žalobkyňa (keďže disponuje úverovou zmluvou) v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy č. 000000153 preukazovala. Z uvedeného dôvodu nie je doposiaľ jasné, či účastníkom

predmetného sporu je identická osoba ako účastník zmluvných vzťahov so žalovaným. Žalovaný ako
prevádzkovateľ uzatvoril so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 26. 07. 2019 „Rámcovú zmluvu dlžník“ (ďalej
aj „zmluva“), ktorej predmetom je záväzok žalovaného ako prevádzkovateľa odplatne poskytovať
dlžníkovi služby vymedzené v článku 3. tejto zmluvy za podmienok stanovených v tejto zmluve.
Predmetom tejto zmluvy je tiež záväzok dlžníka plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy a platiť

žalovanému ako prevádzkovateľovi za služby poskytnuté na základe tejto zmluvy odplatu za podmienok
stanovených v tejto zmluve, resp. v sadzobníku poplatkov. Podľa článku 4.4 tejto zmluvy je dlžník
oprávnený prostredníctvom virtuálneho účtu podať žiadosť o poskytnutie úveru (prostredníctvom on-
line formulára). Podľa článku 6.1 tejto zmluvy môže byť dlžníkovi poskytnutý úver v rámci procesu
kolektívneho požičiavania za podmienok stanovených v tejto zmluve a/alebo v Podmienkach. Podľa

článku 7.3 tejto zmluvy, v prípade, ak sa na základe procesu kolektívneho požičiavania podarí zložiť
pre dlžníka najneskôr k poslednému dňu doby trvania procesu kolektívneho požičiavania požadovaný
celkový úver v zmysle žiadosti o poskytnutie úveru daného dlžníka, je proces kolektívneho požičiavania
úspešný a dochádza k procesu uzatvárania úverovej zmluvy. Podľa článku 15.1 tejto zmluvy sa
dlžník zaväzuje zaplatiť prevádzkovateľovi za poskytovanie služieb podľa tejto zmluvy ako aj za ďalšie

služby vymedzené v sadzobníku poplatkov, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odplatu vo výške
vymedzenej v tejto zmluve alebo v sadzobníku poplatkov. Žalovaný nepopiera skutočnosť, že právny
vzťah medzi žalobkyňou a ním založený rámcovou zmluvou možno považovať za vzťah spotrebiteľský.
Žalovaný zároveň nepopiera skutočnosť, že žalobkyňa za služby žalobcu v období od uzatvorenia
rámcovej zmluvy do dnešného dňa zaplatila celkom 1383,68 Eur. Žalovaný však nevidí žiadny právny

dôvod na vrátenie uvedenej čiastky, nakoľko žalovanej riadne poskytol služby podľa rámcovej zmluvy,
za ktoré mu náleží odplata. V tejto súvislosti poukazuje žalovaný aj na skutočnosť, že s poskytovaním
týchto služieb – vzhľadom na ich poskytovanie na diaľku – udelila žalobkyňa žalovanému súhlas s ich
poskytnutím pred uplynutím lehoty na odstúpenie od Zmluvy. Zmluva o úvere je však uzatváraná medzi
fyzickými osobami – nepodnikateľmi a nie je spotrebiteľským vzťahom. Zároveň žalovaný nie je a ani

nikdy nebol veriteľom úveru podľa Úverovej zmluvy č. 000000153 priloženej k žalobe. Napriek tomu, že
žalovaný popiera existenciu akéhokoľvek dôvodu na vrátenie plnení obdržaných od žalobkyne, zároveň
z opatrnosti vznáša námietku premlčania vo vzťahu k nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia
preprípad,žebysúdzakéhokoľvekdôvodudospelkzáveru,ževzniklapovinnosťžalovanéhoakékoľvek
bezdôvodné obohatenie vydať.

4. Podaním zo dňa 30. 07. 2024 sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom
rozsahu. Žalovaný v bode II špekulatívnym spôsobom spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobkyne aj
keď napokon pripúšťa, že to môže byť dlžníčka zmluvného vzťahu založeného zmluvou č. 000000153,
ktorá je prílohou žaloby a ktorou sa preukazovala. V ďalšom iba poukazuje na proces uzatvárania

zmluvy s pripustením, že môže sa jednať o spotrebiteľskú zmluvu. Priznáva, že dlžníčka zaplatila
navyše požičaného sumu 1383,68 €, no nevidí právny dôvod na vrátenie tejto sumy s odkazom na tú
skutočnosť,žežalovanýposkytolriadneslužbypodľarámcovejzmluvy,začomunáležíodplata.Uvádza,
že zmluva o úvere je uzatváraná medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi a nie je spotrebiteľskýmvzťahom. V tomto bode si žalovaný odporuje sám sebe, lebo na jednej strane pripúšťa, že zmluva má
spotrebiteľský charakter, na druhej strane to popiera. Samotná rámcová zmluva je plná protikladov,
nevyvážená, značne stavaná v neprospech dlžníka – spotrebiteľa. Navyše, tvrdenie žalovaného o

uzavretí zmluvy medzi fyzickými osobami je nepreskúmateľné, keďže zmluvnými stranami sú na strane
veriteľov uvedení investori 1 a 2, zmluva je teda nejasná a nezrozumiteľná – inými slovami neplatná.
Nie je možné uveriť, že investormi 1 a 2 sú fyzické osoby. Môžu nimi byť pokojne aj právnické osoby,
ktoré sa „živia“ požičiavaním peňazí. Okrem toho nie je možné overiť, či práve tieto finančné prostriedky
nepochádzajú z trestnej činnosti a či nejde iba o ich „prepratie“. Prevádzkovateľ sa nemôže vyviniť aj

keby konal na základe splnomocnenia kvázi advokát, ktorý by rovnako zodpovedal za spôsobenú škodu
v prípade spísania neplatnej (akejkoľvek) zmluvy. Snahou prevádzkovateľa bolo vytvoriť a skonštruovať
akúsi nenapadnuteľnú, nevypovedateľnú (najmä zo strany dlžníka – viď rámcová zmluva) zmluvu, preto
je všetko akoby začiernené, len aby sa nedalo zistiť v mene koho, a na čí účet (prospech) koná
prevádzkovateľ a tým sa živí. Rámcovú zmluvu datovanú dňom 26. 07. 2019 nečítala, nepodpisovala,
ani nevidela, pretože jej nebola predložená, rovnako tak nebola oboznámená s podmienkami používania

internetového portálu, platného od 01. 04. 2019. Tieto dokumenty videla až teraz, keďže ju s nimi
oboznámil jej právny zástupca. Nárok žalobkyne nemôže byť premlčaný ani náhodou, inak žalovaný, ak
vznáša takúto námietku by mal aj uviesť ktorým dňom došlo (ak) k premlčaniu. Žalovaný sa absolútne
vyhol odpovedi k ne/platnosti zmluvy ktorá bola uzavretá s dlžníčkou č. 000000153 dňa 07. 08.
2019. Okrem toho, žalovaný nerešpektuje neodkladné opatrenie z 11. 10. 2023 sp. zn.4Csp/85/2023

– 46 a sústavne naďalej žalobkyni zasiela Oznámenia o zosplatnení pohľadávky z Úverovej zmluvy č.
000 000 153.

5. Podaním zo dňa 25. 11. 2024 žalobkyňa upravila petit žaloby takto: Žalovaný je povinný vydať
žalobkyni sumu 1.609,44 Eur s 5% ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia

v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu
1.609,44 Eur titulom primeranej finančnej satisfakcie berie návrh späť. Ostatné časti petitu žaloby
z 11.08.2023 ostávajú nezmenené.

6. Podaním zo dňa 25. 11. 2024 žalovaný predložil súdu Rámcovú zmluvu investor uzatvorenú medzi

žalovaným a D. A. a Rámcovú zmluvu investor uzatvorenú medzi žalovaným a E. F. C..

7. K predloženým zmluvám sa podaním zo dňa 16. 12. 2024 vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že z
listinných dôkazov v tejto veci zabezpečených vyplýva, že žalovaný v rámci sprostredkovávania tzv.
„Kolektívneho požičiavania“ uzavrel dňa 22. 04. 2019 „Rámcovú zmluvu Investor“ s investorom: D.

A., G. X, XXXXX H., nar. XX.XX.XXXX, ktorému bol pridelený Identifikačný kód Investora 777065613.
Dňa 30. 04. 2019 uzavrel „Rámcovú zmluvu investor“ s investorom E. F. C., St. Batorego 33 4, 17
Hajnowka, nar. XX. XX. XXXX. Tomuto investorovi bol pridelený Identifikačný kód Investora 130679345.
Uvedené Rámcové zmluvy Investor z 22. 04. 2019 a 30. 04. 2019 boli žalovanej doručené krátkou
cestou Okresným súdom vo Vranove nad Topľou dňa 26. 11. 2024. Až týmto dňom sa mohla dozvedieť,

kto sa „skrýva“ za Investorom 1 a 2. Právny zástupca žalovaného súčasne namietol pasívnu vecnú
legitimáciu žalovaného. Ani jeden z investorov však nebol zmluvným partnerom žalobkyne, pretože
na Úverovej zmluve z 07. 08. 2019 absentujú podpisy investorov, mená investorov sa nenachádzajú
ani v úvodných ustanoveniach úverovej zmluvy, týkajúcich sa zmluvných strán, k samotnej zmluve nie
je pripojené splnomocnenie pre prevádzkovateľa, ktorý tvrdí, že konal v mene a na účet investorov a

dokonca nie je pripojené splnomocnenie ani dlžníčky, ktorá na zmluve nie je podpísaná. Prevádzkovateľ
podľa takto skoncipovanej úverovej zmluvy zastupoval obe zmluvné strany. Ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku vyvolávajúcu nejasnosť a zmätok v tom, kto vlastne podpísal úverovú zmluvu č. 000000153,
čojudiskvalifikujeakoplatnýprávnyúkon.Vskoršomvyjadrenížalovanýspochybňovalosobudlžníčky–
žalobkyne, žalovanému nebolo jasné, či účastníkom predmetného sporu (Wishmaker, j.s.a.) je identická

osoba ako účastník zmluvných vzťahov so žalovaným. V ďalšom poukazuje nato, že žalovaný ako
prevádzkovateľ uzatvoril so žalobkyňou ako dlžníkom dňa 26. 07. 2019 „Rámcovú zmluvu dlžník“,
ktorej predmetom je záväzok žalovaného ako prevádzkovateľa odplatne poskytovať dlžníkovi služby
vymedzené v článku 3 zmluvy za podmienok stanovených v zmluve. Predmetom tejto zmluvy je tiež
záväzok dlžníka plniť povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy a platiť žalovanému (Wishmaker) ako

prevádzkovateľovi za služby poskytnuté na základe tejto zmluvy odplatu za podmienok stanovených
v zmluve, resp. v sadzobníku poplatkov. Ďalej poukazuje na proces uzatvárania zmluvy v procese
kolektívneho požičiavania a platenie poplatkov za poskytované služby (bez ich konkretizácie). Žalovaný
nepopiera skutočnosť, že právny vzťah a ním založený rámcovou zmluvou možno považovať zavzťah spotrebiteľský, no zároveň nepopiera skutočnosť, že žalobkyňa za služby v období od uzavretia
rámcovej zmluvy do dnešného dňa (01. 03. 2024) zaplatila celkom 1.383,68 Eur. Žalovaný nevidí
žiadny právny dôvod na vrátenie uvedenej čiastky, nakoľko žalovanej riadne poskytol služby podľa

rámcovej zmluvy, za ktoré mu náleží odplata. Zmluvu o úvere nepovažuje za spotrebiteľský vzťah, lebo
bola uzatváraná medzi fyzickými osobami – nepodnikateľmi (1.3.2024 ešte stále nebolo známe kto sú
Investori 1 a 2), žalovaný nie je a ani nikdy nebol veriteľom úveru podľa Úverovej zmluvy č. 000000153,
pripojenej k žalobe. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania. K tomuto podaniu sa žalovaná už
vyjadrila (podanie z 30. 07. 2024), v tomto podaní ho iba doplňuje. Žalovaný, dňa 26. 07. 2019 uzavrel

s žalobkyňou „Rámcovú zmluvu dlžník“, a pridelil jej Identifikačný kód Dlžníka 867998913. Podľa bodu
1.3 Portál www.wishmaker.sk predstavuje webovú platformu pre poskytovanie elektronických služieb,
prostredníctvom ktorej si môžu fyzické osoby požičiavať od iných fyzických osôb v rámci Kolektívneho
požičiavania a prostredníctvom ktorej sú fyzickým osobám zároveň poskytované služby súvisiace s
Kolektívnym požičiavaním realizovaným prostredníctvom Portálu. Dodáva ďalej, že administrátorom
všetkých zmlúv, tak s investormi, ako aj s ňou, bol žalovaný. Jeho úlohou bolo zabezpečiť vyhľadávanie

potencionálnych dlžníkov pre investora/rov, ako aj samotných investorov. Žalovaný zabezpečoval tiež
celý proces schvaľovania úveru, zasielanie zmluvnej dokumentácie, prevod finančných prostriedkov
ako aj vedenie celej finančnej transakcie vrátane sledovania včasnosti jednotlivých splátok úveru
s následným vymáhaním (zrážky zo mzdy žalobkyne) i vyhlásením zosplatnenia potom, čo vlastne
istina bola už v celosti splatená. Úver podľa ostatného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného bol

síce formálne poskytnutý fyzickými osobami (investormi), ale skúmanie bonity, poskytnutie peňažných
prostriedkov a následné vymáhanie a vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru, úrokov a poplatkov bolo
vo výlučnej gescii žalovaného. Investori nemali ani poňatia o tom, kto je v ich prípade z finančných
prostriedkov poskytnutých na úvery úverovým dlžníkom a platí to aj naopak, že dlžníčka ani netušila
kto sú jej investori. Celá zmluvná transakcia bola anonymná. Žalobkyňa je presvedčená, že sa na

ňu vzťahujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, najmä zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch. Uplatňovaný nárok žalobkyňa považuje za uplatnený riadne a včas, teda nejde o premlčaný
nárok.

8. Súd vo veci pojednával dňa 07. 03. 2025 za účasti žalobkyne a právneho zástupcu žalobkyne. Právny

zástupca žalobkyne sa na pojednávanie nedostavil napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mu
bolodoručenédňa02.02.2025.Súdvzmysle§180CSPpojednávalvneprítomnostiprávnehozástupcu
žalovaného. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva na tom stanovisku, že
právny vzťah medzi žalobkyňou a spoločnosťou Wishmaker j.s.a bol spotrebiteľským právnym vzťahom,
aj keď v podstate táto zmluva, ktorú uzatvorila s touto spoločnosťou odkazuje na nejaký investor 1

a 2 v podstate s týmito investormi ona nikdy nevstúpila do žiadneho právneho vzťahu, do právneho
vzťahu vstúpila so žalovaným. Žalovaný inkasoval všetky platby, zisťoval bonitu klientov, zisťoval bonitu
investorov, tomuto subjektu sa robili tieto transakcie všeobecne a takisto aj so žalobkyňou. Zmluva
bola a je veľmi nevyvážená, napr. aj v tom, že investor by mohol odstúpiť od tejto zmluvy, ale dlžník
za žiadnych okolností nie, to len ako príklad uvádza. Vzhľadom na nevyváženosť a navyše ešte táto

spoločnosť si poistila túto pohľadávku svojvoľne tým, že dala podpísať žalobkyni dohodu o zrážkach zo
mzdy, ktorú musela napadnúť a bolo vydané aj neodkladné opatrenie v tomto smere, takže sa domnieva,
že tejto žalobe je treba vyhovieť. Žalovanou čiastkou nakoniec ostáva suma 1.609,44 Eur, pretože
toto bolo zaplatené naviac. Pôvodne chcela aj satisfakciu za to, že ju takýmto spôsobom dobehli, ale
následne upustila od tohto nároku.

9.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsasožalobouaprílohamižaloby,najmäDohodouozrážkach
zo mzdy, úverovou zmluvou č. 000000153, celkovým splátkovým kalendárom k celkovému úveru
000000153, jednotlivým splátkovým kalendárom pre jednotlivý úver 1 k úverovej zmluve 000000153,
jednotlivým splátkovým kalendárom pre jednotlivý úver 2 k úverovej zmluve 000000153, poslednou

výzvou zo dňa 12. 09. 2023, oznámením o zosplatnení pohľadávky z 21.10.2023, sadzobníkom
poplatkov, rámcovou zmluvou dlžník, podmienkami používania internetového portálu, rámcovými
zmluvami investor, vyjadreniami strán sporu, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný
skutkový stav:

10. Dňa 07. 08. 2019 uzavrela žalobkyňa so žalovaným ako Prevádzkovateľom Investora 1: Identifikačný
kód: 130679345 a Prevádzkovateľom Investora 2: Identifikačný kód: 777065613 Úverovú zmluvu č.
000000153 na sumu 2.000,00 €. Poskytnutá suma Jednotlivých Úverov bola odoslaná z Bežného účtu
Portálu Prevádzkovateľa (bod 3.2 zmluvy), ale aj jej splátky úveru boli/sú odosielané na rovnaký účet,č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, t.j. na účet Portálu Prevádzkovateľa – teda žalovaného. Zmluvu
uzavrela na sumu 2.000,00 Eur no vrátiť mala 4.531,20 Eur podľa prílohy 1 k zmluve, podľa prílohy 2
zmluvy prijala 1.990,00 Eur, splatiť má 2.753,40 Eur, podľa prílohy 3 k zmluve mala prijať pôžičku 10,00

Eur, splatiť má 11,40 Eur. Jej ako dlžníkovi – žalobkyni, bol Prevádzkovateľom pridelený Identifikačný
kód: 867998913, avšak Prevádzkovateľ pozná jej totožnosť ako dlžníčky - spotrebiteľky, no ona nevie
s kým vlastne uzavrela úverovú zmluvu, pretože Investori 1 a 2 sú pre ňu neidentifikovateľní, neznámi,
nevie kto je jej zmluvný partner. Úverová zmluva z 07. 08. 2019 č. 000000153 neobsahuje označenie
zmluvných strán. Žalobkyňa nevie zistiť nič o spôsobilosti Investorov 1 a 2, keďže údaj o nich v zmluve

chýba. Zmluvné strany nie sú v Úverovej zmluve z 07. 08. 2019 označené tak, aby ich bolo možné
jednoznačne identifikovať, ale zmluvným stranám, okrem Prevádzkovateľa sú pridelené identifikačné
kódy, Investorovi 1: 130679345, Investorovi 2: 777065613. Ona ako dlžník nevie kto sa pod týmito
identifikačnými kódmi skrýva, aj keď v bode 1.2 Zmluvy, paradoxne ako zmluvné strany prehlasujú, že
identifikáciu Zmluvných strán prostredníctvom Identifikačného kódu považujú za určitú a zrozumiteľnú,
čo je ale v rozpore so skutočnosťou. V prípade, ak dlžníčka je v zmluvnom vzťahu s Prevádzkovateľom,

tak má prístup do klientského portálu, kde má k dispozícii všetky dokumenty, týkajúce sa zmluvných
vzťahov s Prevádzkovateľom ako prevádzkovateľom portálu. Napriek tejto možnosti, žalobkyňa nie je
schopná zistiť kto sú Investori 1 a 2. Žalobkyňa od marca 2023 prestala splácať uvedený úver, no jej
zamestnávateľ jej zrážku zo mzdy v sume 75,52 Eur vykonával naďalej, teda aj za mesiace marec až
júl 2023, hoci zamestnávateľovi k tomu nedala žiaden pokyn a splátky nevykonáva na základe trvalého

príkazu. Na jej dopyt zamestnávateľ predložil dohodu o zrážkach zo mzdy podpísanú dňa 07. 08. 2019.
Zmluvu podpisovala na diaľku elektronickým podpisom. Jej obsah nemala možnosť nijako ovplyvniť.
Zmluvu na podpis a aj dohodu o zrážkach zo mzdy jej predložil žalovaný, jemu aj poukazuje splátky na
úver, a rovnako tak si sám, bez akéhokoľvek exekučného titulu stiahol formou zrážok zo mzdy príslušné
čiastky z jej mzdy.

11. Podľa § 261 ods. 6 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ( ďalej len ,,Obchodný
zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti(§
591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o

tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o
bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len ,,Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.17. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

23. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

26. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka.

27. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Podľa § 53e Občianskeho zákonníka ak sa obchodník v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou
bezdôvodne obohatil, premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia neuplynie skôr
ako za tri roky od posledného plnenia spotrebiteľa.

29. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.30. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

31. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

32. Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

33. V prvom rade súd konštatuje, že žalobkyňa pred otvorením pojednávania vzala žalobu v časti
o zaplatenie sumy 2.000 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 11.08.2023 do zaplatenia
a v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 1.609,44 Eur späť a preto súd
konanie v tejto časti zastavil.

34. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania súd sa musel s ňou vysporiadať.

35. Rozhodovacia prax súdov bola pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
pri bezdôvodnom obohatení zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere nejednotná. Mnohé súdy zastávali

názor, že k tomuto momentu pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere, v ktorých absentovali povinné
náležitosti zmluvy spôsobujúce fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, začala plynúť od
vzniku bezdôvodného obohatenia, teda bez ohľadu na to, kedy sa spotrebiteľ reálne dozvedel o
týchto právnych dôsledkoch, tak ako to vyplynulo aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR 1Cdo/67/2011
a uznesenia 3Cdo/169/2017. Rozhodnutie 3Cdo/169/2017 však bolo zrušené nálezom Ústavného

súdu SR III.ÚS 43/2020 dňa 12. 05. 2020, v ktorom ústavný súd uviedol, že závery rozhodnutia
1Cdo/67/2011vychádzajúc z odlišného skutkového a právneho základu s tým, že toto rozhodnutie
neodpovedá na otázku, či je na mieste plynutie subjektívnej premlčacej doby odvíjať od znalosti
spotrebiteľa o právnej úprave zakotvujúcej bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Podobne zrušené
bolo aj uznesenia NS SR 8Cdo/163/2018 zo dňa 22. 05. 2019 a to nálezom I.ÚS 51/2020 zo dňa

09. 06. 2020 s obdobným právnym záverom. Najnovšie sa touto problematikou zaoberal Najvyšší
súd SR v uznesení 5Cdo/29/2021 zo dňa 28. 09. 2021. Ten uviedol, že je potrebné z osobitostí
právnej úpravy spotrebiteľského práva a pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné skúmať okamih, kedy spotrebiteľ nadobudol skutočnú
skutkovú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne

obohatil. Bez tejto skutočnej vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou bolo plniť
zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve. Nestačí preto len
predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť alebo sa ich mohla dozvedieť, ak by
vynaložila potrebnú starostlivosť. Podľa najvyššieho súdu je potrebné vychádzať z reálneho momentu,
kedy sa spotrebiteľ dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného a týmto momentom je napr. porada

spotrebiteľa so svojim právnym zástupcom, kedy sa dozvedel o rozpore konkrétnych dojednaní zmluvy
o spotrebiteľskom úvere so zákonnou úpravou. Totožný záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu
SR 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. 02. 2022, podľa ktorého relevantný pre začatie plynutia dvojročnej
subjektívnej lehoty bol moment, kedy sa spotrebiteľ dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného od
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

36. V tomto spore z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa sa prvýkrát o bezdôvodnom
obohatení žalovaného dozvedela od svojho právneho zástupcu, ktorého splnomocnila dňa 09.03.2023.
S poukazom na vyššie uvedené právne závery vyplývajúce z uznesení Najvyššieho súdu SR
5Cdo/29/2021 a 7Cdo/268/2021v kontexte s tým, čo naznačil aj Ústavný súd SR vo vyššie uvedených

nálezoch je potrebné vychádzať pri začiatku plynutia dvojročnej premlčacej doby od momentu, kedy
žalobca sa skutočne dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného, teda v tomto prípade od 09.
03. 2023, čo znamená, že dvojročná premlčacia lehota v čase podania žaloby ešte neuplynula.
Nejednotná bola aj rozhodovacia činnosť súdov pri posudzovaní dĺžky objektívnej premlčacej doby, ktorá
nepochybne sa počíta od vzniku bezdôvodného obohatenia a je buď trojročná alebo pri úmyselnom

bezdôvodnom obohatení 10 ročná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-485/19 z 22. 04. 2021, ktorý uviedol, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle,
že bráni vnútroštátnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátanie súm
neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmyslesmernice 93/13 alebo na základe podmietok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48
sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota plynúca od vzniku bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc
z tohto záveru NSSR v uznesení 7Cdo/268/2021 zo dňa 28. 02. 2022 poukázal na to, že rozsudky

európskeho súdu majú prednosť pred vnútroštátnymi prameňmi práva (článok 7 ods. 2SR) a uviedol, že
v rozsahu, v ktorom vnútroštátne právo im odporuje, má súd povinnosť zdržať sa aplikácie konfliktného
vnútroštátneho práva. Následne dospel k názoru, že je potrebné na vydanie bezdôvodného obohatenia
spotrebiteľovi uplatňovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu a to bez skúmania zavinenia a
spotrebiteľ nemá povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil jeho práva. Vzhľadom na tieto závery

súd preto aplikoval 10 ročnú objektívnu premlčaciu lehotu plynúcu od vzniku bezdôvodného obohatenia
žalovanej počítanej od poslednej platby žalobcu vo februári 2023. Stotožnil sa pritom s názorom
Najvyššieho súdu SR v uznesení 5XObdo/99/16 zo dňa 24. 05. 2022, ktorý taktiež poukázal na závery
už spomínaného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C – 485/19 a uviedol, že je neprípustné od
spotrebiteľa vyžadovať, aby v prípade dlhodobých úverových vzťahov podal žalobu v lehote troch rokov
od momentu, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podľa Najvyššieho súdu, ak žalovaný dlhodobo

získava bezdôvodné obohatenie prijímaním plnení bez právneho dôvodu, nárok žalobcu na vydanie
bezdôvodného obohatenia musí rovnako ako zmluva o úvere, z ktorej tento nárok vznikol, tvoriť jeden
celok. V takomto prípade premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania
sa (bod 51).

37. Vo zvyšku nároku na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť
Wishmaker, j.s.a. je prevádzkovateľom internetového portálu, prostredníctvom ktorého dochádza k
procesu výberu úverov poskytovaných investormi dlžníkom. Spoločnosť Wishmaker, j.s.a. uzavrela
s investormi zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala odplatne poskytnúť Potenciálnemu Investorovi
služby Portálu vymedzené v predmetnej Rámcovej zmluve Investor, najmä aktívny prístup do Procesov

kolektívneho požičiavania, Procesov odkúpenia pohľadávok prevádzkovaných na Portáli, predkladanie
návrhu na uzavretie Úverovej zmluvy Potenciálnemu Dlžníkovi, uzatvorenie Úverovej zmluvy s
Potenciálnym Dlžníkom podľa Procesu kolektívneho požičiavania v mene a na účet Potenciálneho
Investora, príp. uzatvorenie Dohody s Dlžníkom v mene a na účet Investora a so žalobkyňou ako
dlžníkom uzavrela zmluvu, na základe ktorej sa zaviazala odplatne jej poskytnúť aktívny prístup

do Procesov kolektívneho požičiavania prevádzkovaných na Portáli za účelom vytvorenia príležitosti
uzavrieť s Potenciálnym Investorom Úverovú zmluvu, (ii) zriadenie, aktivácia a správa Virtuálneho
účtu, (iii) poskytovanie ďalších služieb pri používaní Portálu bližšie špecifikovaných v Podmienkach
ako aj v Rámcovej zmluve Dlžník. Následne investori uzavreli so žalobkyňou zmluvu o úvere, pričom
zmluvné strany boli v zmluve identifikované len kódom, ktorý im bol pridelený spoločnosťou Wishmaker,

j.s.a. teda identitu zmluvných strán poznala len spoločnosť Wishmaker, j.s.a.. Záväzkový vzťah medzi
žalobkyňou a investormi nie je možné posudzovať izolovane, ale vo vzájomných súvislostiach - ako k
jeho vzniku došlo, pri súčasnom posúdení súvisiacich zmlúv uzavretých so spoločnosťou Wishmaker,
j.s.a.. Ide o vzťahy, ktoré vznikli na základe tzv. crowdfundingu (hromadného financovania), čo sú
alternatívne finančné nástroje, spôsoby financovania s využitím internetovej platformy, ktorými možno

financovať najrôznejšie neziskové či podnikateľské aktivity, často založené na získaní menších čiastok
finančných prostriedkov od väčšieho počtu investorov (crowd = dav). Crowdfunding sa rokmi vďaka
rozvoju moderných technológií a prístupu k internetu rozvinul vo viacerých krajinách vrátane Slovenskej
republiky. Vo vzťahoch crowdfundingu vystupujú tri subjekty, majiteľ projektu (dlžník), investor a
subjekt prevádzkujúci internetovú platformu. Vzťahy medzi subjektami závisia od viacerých prvkov

v závislosti od konkrétneho modelu financovania. Crowfunding totiž existuje v rôznych formách:
crowfunding bez protiplnenia (formou daru) i s protiplnením, model založený na odmene (investor
získa nefinančnú odmenu napr. vo forme výrobku alebo služby), objednávkový model, požičiavanie
– sem spadá i poskytovanie pôžičiek peer to peer, t.j. ľudia ľuďom (investori skupinovo a s úrokom
požičiavajú majiteľom projektu finančné prostriedky zväčša na podnikateľské projekty, ale môže ísť

i o požičiavanie medzi subjektami mimo podnikateľských aktivít či výkonu podnikania), investičný,
resp. podielový crowdfunding (investori investujú do vlastného kapitálu spoločnosti majiteľa projektu,
stávajú sa spolumajiteľmi napr. nadobudnutím cenných papierov), hybridné, kombinované modely. V
niektorých krajinách už existuje právna úprava regulujúca takéto právne vzťahy na národnej úrovni, v
rámci Európskej únie sú postupne robené tiež kroky k regulácii. Nariadenie Európskeho parlamentu

a Rady EÚ č. 2020/1503 z 07. 10. 2020 o európskych poskytovateľoch služieb hromadného
financovania pre podnikanie upravuje požiadavky na poskytovanie služieb hromadného financovania,
udeľovanie povolení poskytovateľom, dohľad nad nimi, či prevádzku platforiem. Toto nariadenie sa
týka služieb hromadného financovania pre podnikanie a neaplikuje sa v prípadoch, ak majiteľ projektu(v prípade pôžičiek peer to peer dlžník) je spotrebiteľom, teda fyzická osoba nekonajúca v rámci
predmetu podnikania či výkonu povolania. Služby hromadného financovania vo vzťahu k spotrebiteľom
upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 2023/2225 o zmluvách o spotrebiteľskom

úvere a zrušení smernice 2008/48/ES, ktorú majú členské štáty transponovať do svojich právnych
poriadkov do 20. 11. 2025 a netýka sa zmlúv o úvere existujúcich k 20. 11. 2026.
Podľa tejto smernice i pôžičky poskytované fyzickými osobami fyzickým osobám – nepodnikateľom v
rámci internetovej platformy prevádzkovanej sprostredkovateľom úveru budú musieť spĺňať podmienky
stanovené pre spotrebiteľské úvery. V Slovenskej republike sa po prijatí nariadenia č. 2020/1503

aplikuje na služby hromadného financovania upravené nariadením toto nariadenie, došlo tiež v dôsledku
jeho prijatia k zmenám v našej právnej úprave (napr. zmena zákona o cenných papieroch). Oblasť
crowdfundingu formou pôžičiek peer to peer pre fyzické osoby, ktoré neuzatvárajú zmluvy o pôžičke v
rámci podnikateľskej činnosti či výkonu povolania, nie je zatiaľ osobitne upravená. Preto pri posudzovaní
pôžičiek poskytovaných prostredníctvom platformy prevádzkovanej spoločnosťou Wishmaker, j.s.a je
možné aplikovať len všeobecné ustanovenia nášho právneho poriadku o právnych úkonoch, o zmluve

o úvere a pod.. Keďže predmetná zmluva o úvere nespĺňa zákonné podmienky na to, aby bola za
aktuálnej právnej úpravy SR a EÚ posudzovaná ako spotrebiteľská, resp. ako zmluva o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko chýba podmienka, že zmluvnou stranou je dodávateľ - osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
nemožno na ne aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a o spotrebiteľských úveroch.

To konštatoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.
01. 2019 pri posudzovaní obdobnej zmluvy uzavretej v rámci crowdfundingovej platformy. Súd sa s
týmto názorom stotožňuje. Nebolo by správne a spravodlivé, aby sa pri zmluvách uzavretých v rámci
crowdfundingu (s ktorými nepočítali zákon o spotrebiteľských úveroch ani európska legislatíva, na
základe ktorej bol prijatý) museli dodržať postupy, ktoré sa vyžadujú od subjektov, ktoré poskytujú

pôžičky a úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je na zákonodarcovi, aby právnu úpravu
regulujúcu tieto vzťahy prijal, čo bude musieť urobiť i v zmysle smernice EP a Rady EÚ č. 2023/2225.
Rozširujúci výklad, ktorý niektoré súdy použili v obdobných veciach, že sa tieto spotrebiteľské právne
úpravy vzťahujú aj na peer to peer pôžičky od fyzických osôb - nepodnikateľov fyzickým osobám –
nepodnikateľom, nie je podľa súdu správny. Preto súd na predmetné zmluvy o úvere neaplikoval zákon o

spotrebiteľských úveroch, ani ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ
ale ide o zmluvy, ktoré boli uzavreté investormi alebo dlžníkmi so spoločnosťou Wishmaker, j.s.a. tieto
sú jednoznačne spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatvára spoločnosť v rámci
svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ so spotrebiteľmi (fyzickými osobami, ktoré pri uzatváraní a
plnení zmluvy nekonajú v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti).

Je nutné zdôrazniť, že spoločnosť Wishmaker, j.s.a. nie je len subjektom vytvárajúcim priestor na
uzatváranie zmlúv medzi investormi a dlžníkmi, ale je aktívnym subjektom realizujúcim väčšinu úkonov
vo vzniknutých vzťahoch, všetko na základe vopred udelených plných mocí. Okrem toho, že prevádzkuje
platformu, v rámci ktorej sa realizuje výber pôžičiek podľa požiadaviek zadaných investormi a dlžníkom,
spoločnosť ako jediná pozná identitu investorov a dlžníka, ako zástupca zmluvných strán uzatvára

v ich mene zmluvy o pôžičke, vykonáva správu pôžičiek, v prípade omeškania so splácaním úveru
vyzýva dlžníka v mene investorov na plnenie, vyhlasuje v mene investorov zosplatnenie úveru a vyzýva
na zaplatenie celého dlhu. Medzi niektorými investormi a spoločnosťou je zároveň dohodnuté, že
ak v dohodnutej lehote od zosplatnenia nedôjde k postúpeniu pohľadávky (čo môže zabezpečiť len
Wishmaker, j.s.a., keďže len ona pozná identitu dlžníka a samotnú pohľadávku, keďže realizuje správu

pôžičky), investori postúpia pohľadávku práve jej, v takom prípade spoločnosť Wishmaker, j.s.a. už vo
vlastnom mene pohľadávku vymáha, resp. postupuje na ďalší subjekt.

38. Na základe vykonaného dokazovania, vzhľadom na popísaný spôsob uzavretia zmlúv o úvere,
dospel súd k záveru, že zmluvy o úvere, ktoré uzavrela žalovaná s investormi, sú neplatné. V prípade

uzavretej zmluvy o úvere nemôže ísť o platný právny úkon z dôvodu jeho neurčitosti. Podstatnou
náležitosťou každej zmluvy je identifikácia zmluvných strán, musí byť zrejmé, kto s kým zmluvu uzatvára.
Ak sú v zmluve zmluvné strany identifikované len určitými kódmi, musí byť dohodnutý a vytvorený
systém, prostredníctvom ktorého by v prípade potreby zmluvná strana zistila totožnosť druhej zmluvnej
strany. Pokiaľ totiž nemá žalobkyňa žiadnu možnosť zistiť totožnosť veriteľa, nemá možnosť vykonať

žiaden úkon vo vzťahu k veriteľovi v súvislosti s daným zmluvným vzťahom – napr. nemohla by sa
od neho domáhať žiadneho plnenia, náhrady škody, podávať veriteľovi návrhy, odstúpiť od zmluvy,
či obrátiť sa na súd na ochranu svojich práv. Nie je prípustné, aby zástupca mohol realizovať viac
práv ako samotný zastúpený. To, že žalobkyňa v zmluvách vyhlásila, že identifikáciu veriteľa lenidentifikačným kódom považuje za určitú a jej zrozumiteľnú, nie je podstatné, takýmto vyhlásením
nemožno konvalidovať neurčitosť zmluvy. (Pre úplnosť súd dodáva, že aj smernica Európskeho
parlamentu a Rady EÚ č. 2023/2225 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre obdobné zmluvy,

ktoré budú v budúcnosti uzavreté prostredníctvom sprostredkovateľa, uvádzať v zmluvách o úvere
identitu, geografickú adresu, tel. číslo a e-mailovú adresu zmluvných strán a sprostredkovateľa úveru).

39. Strany sú teda povinné z neplatnej zmluvy si navzájom vrátiť čo na jej základe plnili. Žalobkyňa
tvrdila, že nad rámec požičanej sumy plnila sumu 1609,44 Eur. Žalovaný nerozporoval plnenie vo

výške 1383,68 Eur, táto suma je teda nesporná. Čo sa týka prevyšujúcej sumy, tak z úverovej
zmluvy vyplýva, že dlžník (žalobkyňa) bola povinná plniť na bankový účet portálu, uvedené vyplýva
aj z rámcovej zmluvy Dlžník. Z podmienok používania internetového portálu I. platných od 01. 04.
2019 vyplýva, že Bankový účet portálu je bankový účet vo výlučnom vlastníctve Prevádzkovateľa,
pričom prevádzkovateľom je spoločnosť Wishmaker, j.s.a., teda žalovaný. Obrana žalovaného, že on
sa na úkor žalobkyne bezdôvodne neobohatil, teda neobstojí, nakoľko žalobkyňa bola povinná plniť na

bankový účet žalovaného. Právny dôvod bezdôvodného obohatenia súd videl v tom, že keďže zmluva o
úvere nebola platne uzavretá, nebola žalobkyňa povinná zaplatiť spoločnosti Wishmaker, j.s.a. žiaden
poplatok,nakoľkodojednanáodplatabolapodmienenáuzavretímzmluvyoúvere,kčomuplatnenedošlo
a výška poplatku je závislá od úroku dojednaného v zmluve o úvere. V prípade neplatnej zmluvy je každý
povinný vrátiť čo z takejto zmluvy dostal a teda žalovaný je povinný vrátiť všetko nad požičanú sumu

2000,-Eur. Spoločnosť Wishmaker, j.s.a. vzhľadom na absolútnu neplatnosť zmlúv o úvere nemohla
úhrady žalobkyne započítať na poplatky podľa rámcovej zmluvy dlžník.

40. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

42. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je

o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

43. Súd vyhovel žalobe aj v časti úrokov z omeškania a v zmysle žalobného návrhu postupom podľa §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. priznal žalobkyni

úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa podania žaloby , t.j. od 11.08.2023 do zaplatenia.

44. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Čo sa týka trov konania, súd priznal náhradu trov vrátane trov neodkladného opatrenia

úspešnejšiemu žalovanému vo výške 10,8%. Žalobca totiž pôvodne žiadal sumu 3.609,44 Eur, pričom
v časti o zaplatenie 2.000 Eur vzal žalobu späť. V tejto časti procesne zavinila zastavanie konania
žalobkyňa. Po prepočte úspechu a neúspechu, bol úspešnejší žalovaný, ktorému súd priznal nárok nanáhradu trov konania vo výške 10,8%. O konkrétnej výške trov rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie
musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.