Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. december 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422203366
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1422203366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: N.. O. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. X, X., právne zastúpený: JUDr. Oliver Korec, advokát, IČO: 31 769 969,
so sídlom Zadunajská cesta 16, Bratislava, proti žalovanému: L. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.
X, X., právne zastúpený: Advokátska kancelária Andrej Mojžiš, s.r.o., IČO: 35 948 043, so sídlom Gen.
Svobodu 16, Pezinok, o splnenie povinnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 16. januára 2024, č.k. 11C/57/2022-122, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalovaného na prerušenie konania vedeného na
Mestskom súde Bratislava IV sp. zn. 11C/57/2022 do právoplatného skončenia konania vedeného na
Mestskom súde Bratislava IV sp. zn. 40C/35/2021 zamietol (I. výrok); žalovanému uložil povinnosť
umožniť žalobcovi a žalobcom určenému zhotoviteľovi vstup do bytu č. 17 na 3. posch. bytového domu v
Bratislave, ul. U. X, súp. č. XXXX, postaveného na pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX o výmere 361 m2,
zapísaného na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom v Bratislave, katastrálny odbor, okres Bratislava
N., obec Bratislava m.č. J., katastrálne územie J. na vykonanie zamerania okien bytu, a to na dobu 2

hodín v deň, ktorý žalobca oznámi žalovanému aspoň 7 dní vopred, a to do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku (II. výrok); žalovanému uložil povinnosť umožniť žalobcovi a žalobcom určenému zhotoviteľovi
vstup do bytu č. 17 na 3. posch. bytového domu v Bratislave, ul. U. X, súp. č. XXXX, postaveného na
pozemku reg. „C“ s parc. č. XXXX o výmere 361 m2, zapísaného na LV č. XXXX vedeným Okresným
úradom v Bratislave, katastrálny odbor, okres Bratislava N., obec Bratislava m.č. J., katastrálne územie
J., na vykonanie udržiavacích prác bytu spočívajúcich vo výmene okien bytu, a to na dobu 3 dní, vždy
v čase od 7.00 do 16.00 hod., v dňoch ktoré žalobca oznámi žalovanému aspoň 7 dní vopred, a to do

90 dní od právoplatnosti rozsudku (III. výrok); žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100% (IV. výrok).

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie žaloby,
podľa ktorého je žalobca výlučným vlastníkom bytu č. 17, nachádzajúcom sa v Bratislave na U. D. č. X. V
roku 2011 vypovedal žalovanému ako nájomcovi nájom z bytu. Napriek tomu, že nájomný vzťah skončil,
žalovaný byt naďalej užíva, odmieta sa vysťahovať, o čom sa vedie spor na tunajšom súde o vypratanie

žalovaného z bytu žalobcu. Žalobca sa ako vlastník bytu rozhodol pre zlepšenie tepelnoizolačných
vlastností s tým, že pristúpi k výmene okien vo všetkých bytoch, ktorých je v danom bytovom dome
vlastníkom. Vyzval preto žalovaného na sprístupnenie bytu, čo žalovaný dobrovoľne odmieta. Súd prvej
inštancie ďalej ozrejmil procesnú obranu žalovaného, v rámci ktorej namietal nedostatok aktívnej vecnejlegitimácie žalobcu dôvodiac, že vlastníkom bytu je spoločnosť HABITAT s.r.o. V tomto zmysle poukázal
na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 40C/35/2021 z 06.12.2022, kde bola žaloba žalobcu
o vypratanie žalovaného z bytu zamietnutá z dôvodu, že žalobca nie je vlastník bytu, nakoľko ho

nadobudol v rozpore s § 16 ods. 1/ veta prvá zák. č. 182/1993 Z.z.. Žalovaný je preto stále v nájomnom
vzťahu so spoločnosťou HABITAT s.r.o., z ktorého dôvodu nemá povinnosť sprístupniť byt žalobcovi.
Tvrdil, že žalobca už v minulosti v byte bol, žalovaný mu umožnil zameranie okien, ale napokon sa nič
nezrealizovalo; žalobca vymenil okná len v bytoch, ktoré fyzické osoby už museli opustiť.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobca je na LV č. XXXX zapísaný
ako výlučný vlastník bytu č. 17, U.Á. X, na 3. p. bytového domu, titulom kúpnej zmluvy V-15093/08 z
12.06.2008. Z listinných dôkazov predložených žalobcom (rozhodnutie o pridelení podnikového bytu
z 15.10.1986, vyhlásenie o zmene spoločného nájmu manželmi z 31.01.2016, potvrdenie o predaji
Dražobná komisia STAVING, š.p. v likvidácii z 16.11.1992, prehlásenie vkladateľa Y.. Ľ. S. z 03.04.1997)
súd prvej inštancie ďalej zistil, že na základe Rozhodnutia o pridelení podnikového bytu z 15.10.1986,

vydaného Pozemné stavby, n.p., koncernový podnik Bratislava, bol byt č. 17, U. X, X. pridelený do
osobného užívania bývalej manželke žalovaného, pani H. I.. Počas trvania manželstva tak vznikol
žalovanému spoločný nájom bytu manželmi. Pani H. I. 01.01.2006 počas manželstva opustila spoločnú
domácnosť a žalovaný sa stal jediným nájomcom bytu, čo vyplýva z jej Vyhlásenia o zmene spoločného
nájmu zo dňa 31.01.2006. Bytový dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt, bol pôvodne vo vlastníctve

STAVING š.p. v likvidácii, v rámci likvidácie majetku zrušeného podniku STAVING š.p. v likvidácii,
bytový dom nadobudol vo verejnej dražbe Y.. Ľ. S. k 20.11.1992 ako fyzická osoba. Y.. Ľ. S. vložil ako
výlučný vlastník bytového domu bytový dom ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti
HABITAT s.r.o., IČO: 35 713 429, čím prešlo vlastnícke právo k bytovému domu na spoločnosť
HABITAT s.r.o.. Následne spoločnosť HABITAT s.r.o. previedla vlastnícke právo k bytu na žalobcu

kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol správou katastra povolený pod č. V-15093/08 z 12.06.2008. Žalobca
doručil žalovanému dňa 04.10.2011 výpoveď z nájmu bytu podľa zák. č. 260/2011 Z.z.. Na základe
žiadosti žalovaného zo dňa 26.10.2011 mesto Bratislava rozhodnutím zo dňa 20.03.2012 č. MAGS SNM
29532/2012-59727/62Dopriznalažalovanémunároknabytovúnáhradu-náhradnýbytsjednouobytnou
miestnosťou, za nájomný byt č. 17 na 2. p. o podlahovej ploche 25,7 m2 na U., súp. č. XXXX. Následne

obec HMSR Bratislava rozhodnutím zo dňa 09.07.2020 č. MAGS ONBaSIM-27753/20-385109 rozhodla
o zániku žalovaného na bytovú náhradu - náhradný byt s jednou obytnou miestnosťou z dôvodu,
že žiadateľ poskytnutú bytovú náhradu odmietol z iných, ako zákonom stanovených dôvodov. Ďalej
skutkovo zistil, že v konaní sp. zn. 40C/35/2021 na Okresnom súde Bratislava IV sa žalobca domáha
voči žalovanému vypratania bytu č. 17 U. X, X. z dôvodu, že ho žalovaný užíva bez právneho titulu.

V čase rozhodnutia súdu prvej inštancie konanie o vypratanie nebolo právoplatne skončené, nakoľko
zamietajúci rozsudok zo dňa 06.12.2022 žalobca napadol odvolaním.

4. Súd prvej inštancie vychádzal aj zo skutkového zistenia, že v konaní sp. zn. 8C/62/2009 na Okresnom
súde Bratislava IV sa žalovaný v postavení žalobcu domáhal proti 1/ HABITAT spol. s.r.o., 2/ N.. O. A.

(v procesnom postavení žalovaných 1/, 2/) určenia neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovanými 1/ a
2/ a uloženia povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Okresný súd rozsudkom zo dňa
22.07.2015 žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 4Co/532/2015-228 zo dňa
29.06.2016 napadnutý rozsudok potvrdil. Konanie je právoplatne skončené. Z odôvodnení uvedených
oboch citovaných rozsudkov vyplýva, že súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj nároku, ktorým sa žalobca domáhal nahradenia
vôle žalovaného 1/ s ním uzavrieť kúpnu zmluvu podľa zák. č. 182/1993 Z.z. komplexne, hodnotiac
jednotlivé právne otázky, dôležité pre posúdenie veci. Súd tiež skúmal aj podmienky platnosti kúpnej
zmluvy a dospel k záveru, že nemôže ísť o neplatný právny úkon, nakoľko pôvodný vlastník Y.. S.
pri dispozícii so svojim majetkom nebol obmedzovaný zákonom č. 182/1993 Z.z.. Aj z odôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že posudzoval oprávnenosť spoločnosti HABITAT, spol. s r.o.
disponovať s bytom č. 17 a konštatoval, že spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. nebola osobou povinnou
odpredať daný byt podľa zák. č. 182/1993 Z.z. Ďalej zistil, že v konaní sp. zn. 8C/15/2020 na Okresnom
súde Bratislava IV vo veci žalobcu - L. I. proti žalovaným: 1/ Y.. Ľ. S., 2/ N.. O. A., 3/ HABITAT, spol. s.r.o.
o určenie vlastníckeho práva k bytu, určenie trvania nájomného vzťahu a o nahradenie prejavu vôle, súd

zastavil konanie o žalobe v časti o určenia, že žalovaný 1/ je spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu
vo veľkosti 1/2 na bytovom dome a vo zvyšku žalobu zamietol. Konanie nie je právoplatne skončené,
vec je v odvolacom konaní.5. Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 123 a § 126 ods. 1 Obč. zák., súd prvej inštancie
mal preukázané, že žalobca je zapísaný ako výlučný vlastník bytu č. 17 v Bratislave, U. X. Byt aktuálne
obýva a užíva žalovaný. Žalobca ako vlastník bytu dal v r. 2011 žalovanému výpoveď z nájmu bytu,

listom 20.09.2011 a na základe žiadosti žalovaného z 26.10.2011 mu bol rozhodnutím obce z 20.03.2012
priznaný nárok na bytovú náhradu, náhradný nájomný byt. Po odmietnutí bytovej náhrady žalovaným,
rozhodla obec 09.07.2020 o zániku nároku na bytovú náhradu žalovanému. Žalobca pred podaním
žaloby listom z 05.06.2022 vyzval žalovaného na sprístupnenie bytu č. 17, za účelom zamerania okien
a následnej výmeny, čomu žalovaný nevyhovel z dôvodu, že žalobcu nepovažuje za vlastníka bytu.

Pokiaľ išlo o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, tú odvodzoval od listu vlastníctva č. XXXX k.ú.
J. a nadobúdacieho titulu - kúpnej zmluvy registrovanej v katastri nehnuteľnosti a tiež z právoplatného
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/62/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu sp.
zn. 4Co/532/2015, v ktorých bola právoplatne vyriešená otázka platnosti kúpnej zmluvy, ktorou žalobca
nadobudol predmetný byt a to v prospech žalobcu. Žalovaný svoju obranu a tvrdenie o nedostatku
aktívnejvecnejlegitimáciižalobcuzaložilnazatiaľneprávoplatnom rozsudkuOkresnéhosúduBratislava

IV sp. zn. 40C/35/2021, s ktorého závermi sa stotožnil, a ktorý podľa neho dostatočne preukazuje a
potvrdzuje jeho procesnú obranu a tvrdenie, že žalobca nie je vlastníkom bytu, hoci je na liste vlastníctva
zapísaný, lebo nadobudol daný byt v rozpore so zákonom č. 182/1993 Z.z. Iné dôkazy vo vzťahu ku
námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovaný súdu nepredložil, ani v konaní nenavrhol.
Dodal, že list vlastníctva je verejná listina obsahujúca súpis nehnuteľností, ktoré v danom katastrálnom

území vlastní konkrétny vlastník či spoluvlastníci, pričom táto listina preukazuje ich vlastnícke právo k
predmetným nehnuteľnostiam. Údaje z katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak
(§ 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z.). Žalovaný tiež trval na tom, že je nájomcom daného bytu a to vo
vzťahu k prenajímateľovi - spoločnosti HABITAT s.r.o.. Podľa súdu prvej inštancie tieto tvrdenia žalovaný
nepreukázal inými dôkazmi. Naopak, z dôkazov predložených žalobcom - výpoveď z nájmu, rozhodnutie

obce HMSR Bratislava o pridelení nároku na bytovú náhradu a rozhodnutie obce HM SR Bratislava
o zániku nároku na bytovú náhradu žalovaného vyplýva, že jeho nájomný vzťah k bytu zanikol. Tiež
žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcu, že ani spoločnosti HABITAT s.r.o., s ktorou má byť v nájomnom
vzťahu, neplatí nájomné, ani iné plnenia. Uvedené skutočnosti podporujú tvrdenie žalobcu, že žalovaný
užíva jeho byt bez právneho dôvodu. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v

čase vyhlásenia. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom štádiu konania nepostačuje pre úspech
žalovaného v spore, aby sa v rámci procesnej obrany odvolal len na neprávoplatné rozhodnutie súdu v
inom konaní, keďže pre súd je záväzný výrok právoplatného rozhodnutia. Súd prvej inštancie s odkazom
na § 230 CSP dodal, že otázka platnosti nadobúdacieho titulu, kúpnej zmluvy, ktorým žalobca nadobudol
predmetný byt bola právoplatne riešená súdmi v konaní sp. zn. 8C/62/2009, pričom výrok právoplatného

rozhodnutia je pre strany záväzný (§ 226, § 228 CSP), čo mu bráni, aby v následnom závislom konaní
odchýlne posúdil následok, o ktorom už bolo rozhodnuté.

6. Sumarizujúc uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný svoje tvrdenie o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu, okrem tvrdenia a neprávoplatnom rozsudku o vypratanie žalovaného z

bytu, nepodložil inými dôkazmi. Preto v tejto právnej veci vychádzal z LV č. XXXX, z ktorého mal
jednoznačne preukázané, že t. č. je výlučným vlastníkom bytu č. 17 žalobca. Vlastnícke právo žalobcu
v konaní nebolo vyvrátené inými dôkazmi, a preto ako vlastník bytu je oprávnený realizovať obsah
vlastníckeho práva daný v § 123 Obč. zákonníka, t.j. v medziach zákona vstupovať do bytu užívaného
žalovaným bez právneho titulu a ako vlastník realizovať nielen svoje právo na vstup, ale aj ďalšie

vlastnícke nároky, vrátane nakladania s bytom. Nakoľko žalovaný, napriek písomnej výzve žalobcu na
sprístupnenie bytu žalobcovi a jemu určenému zhotoviteľovi pred začatím konania a ani v priebehu
konania, byt nesprístupnil, súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

7. Pokiaľ išlo o návrh žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania

vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 40C/15/2021 (konanie o jeho vypratanie), súd
prvej inštancie, s odkazom § 164 CSP, ozrejmil, že otázku aktívnej vecnej legitimácie si na základe
predložených rozhodujúcich skutočností a dôkazov vie vyriešiť na základe zisteného skutkového stavu
a vykonaného dokazovania sám ako otázku predbežnú v tomto konaní. Konanie vo veci sp. zn.
40C/15/2021 nebolo t.č. právoplatne skončené a aplikujúc Základné princípy CSP (čl. 8 a čl. 17) a §

217 ods.1 CSP a sudcovskú koncentráciu konania (§ 153 CSP) uviedol, že prerušenie konania nie je
dôvodné a preto tento návrh zamietol.8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, t.j. zásady
úspechu. Ozrejmil, že žalobca bol v konaní plne procesne úspešný, keď jeho žalobe v celom rozsahu
vyhovel a preto mu proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že

o výške trov konania si vyhradil rozhodnúť samostatným rozhodnutím (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol odvolaciemu súdu,
aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že súd
prvej inštancie dospel k neprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Konkrétne namietal správnosť právneho názoru súdu prvej inštancie
vyjadreného v bode 31/ napadnutého rozsudku, cit: „ otázka platnosti nadobúdacieho titulu, kúpnej
zmluvy, ktorým žalobca nadobudol predmetný byt bola právoplatne riešená súdmi v konaní sp zn.
8C/62/2009,.....“ Z tohto rozsudku však vyplýva, že Okresný súd Bratislava IV skúmal otázku platnosti
kúpnej zmluvy z hľadiska možného porušenia ust. § 17 zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov a nie z pohľadu možného porušenia zákonného obmedzenia vlastníka bytového domu

upraveného v ust. § 16 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Rozsudok Okresného
súdu Bratislava IV č.k. 8C/62/2009-208 je potrebné posudzovať v kontexte žalobného návrhu, t.j. určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia ust. § 17 bytového zákona a nemožno ho automaticky
vzťahovať i na otázku možného porušenia ust. § 16 ods. 1 tohto zákona, pretože z neho nevyplýva,
že by sa súd zaoberal touto otázkou aj z pohľadu ust. § 16 ods. 1 bytového zákona. Rozsudok č.k.

8C/62/2009-208taknemožnooznačiťzarozsudok,ktorýmbysúdprávoplatnerozhodoloplatnosti,resp.
neplatnosti kúpnej zmluvy z hľadiska ust. § 16 ods. 1 bytového zákona. Preto tento rozsudok nebránil
prvoinštančnému súdu posúdiť žalovaným vytýkaný nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v
tomto konaní (o splnenie povinnosti). Z tohto dôvodu prvoinštančný súd nemal byť viazaný rozsudkom
č.k. 8C/62/2009-208 zo dňa 22.07.2015.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Zotrval na svojom stanovisku, že otázka platnosti kúpnej zmluvy, ktorou nadobudol predmetný
byt do vlastníctva, bola už súdmi právoplatne vyriešená, a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV, sp. zn. 8C/62/2009-208 zo dňa 22.07.2015, ktorým bola právoplatne zamietnutá žaloba pána I. proti

žalovaným 1/ HABITAT, spol. s r.o. a 2/ N.. O. A., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode
vlastníctva k bytu č. 17 uzatvorenej medzi spoločnosťou HABITAT, spol. s r.o. a N.. O. A., pričom súd
v predmetnom konaní skúmal aj podmienky platnosti napadnutej kúpnej zmluvy a dospel k záveru,
že ... „nemôže ísť o neplatný právny úkon, nakoľko pôvodný vlastník (Y.. S.) pri dispozícií so svojim
majetkom nebol obmedzený zákonom č. 182/1993 Z.z.“. Tento rozsudok bol potvrdený Rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Co/532/2015-228 zo dňa 29.06.2016, pričom odvolací súd
tiež posúdil oprávnenosť spoločnosti HABITAT, spol. s r.o. disponovať s bytom č. 17 a konštatuje,
že spoločnosť HABITAT, spol. s r.o. (ako žalovaný 1/) nebol osobou povinnou odpredať byt podľa
zákona č. 182/1993 Z.z. Dodal, že predmetný právoplatný rozsudok o určovacej žalobe založil prekážku
právoplatne rozhodnutej veci a preto táto okolnosť bráni tomu, aby súd v následnom konaní odchýlne

posúdil právny nárok, o ktorom už bolo rozhodnuté. Uvedené znamená, že pokiaľ právoplatným
rozsudkom bola určená platnosť kúpnej zmluvy vo vzťahu k dotknutému bytu medzi spoločnosťou
HABITAT, spol. s r.o. a žalobcom, musí byť tento rozsudok pre súdy záväzný.

11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil správne skutkový
stav veci a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého

rozsudku a konštatuje ich správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

12. Žalovaný v odvolaní primárne namieta, že súd prvej inštancie nemal žalobe vyhovieť, nakoľko
žalobcanepreukázalsvojuaktívnuvecnúlegitimáciuvspore.Pouplynutísudcovskejlehotynaodvolaciu
dupliku, zaslal odvolaciemu súdu, na podporu svojej odvolacej argumentácie, potvrdzujúci rozsudok

Krajského súdu v Bratislave vo veci žaloby N.. O. A. (žalobcu) proti nemu ako žalovanému o jeho
vypratanie z predmetného bytu (išlo o rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 15Co 76/2023-162 zo
dňa 26. júna 2024). Má za to, že z tohto rozhodnutia možno s určitosťou vyvodiť nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní o žalobe na splnenie povinnosti sprístupniť mu byt,dôvodiac, že nie je vlastníkom predmetného bytu. Odvolací súd sa s týmto argumentom nestotožňuje.
Citované rozhodnutie totiž nie je spôsobilé zmeniť príslušný zápis vlastníka na Liste vlastníctva č.
XXXX, na ktorom je žalobca od roku 2008 až doposiaľ zapísaný ako výlučný vlastník bytu titulom

kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím zn. V-15093/08 zo dňa 12.06.2008. Predbežný
právny názor vyslovený v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 40C/35/2021-114 (v spojení s
rozsudkom krajského súdu sp. zn. 15Co 76/2023) v konaní o vypratanie, nie je záväzný pre toto konanie,
keďže nie je spôsobilý premietnuť sa do výroku rozhodnutia (t.j. do výroku deklarujúceho, že žalobca
nie je vlastníkom predmetného bytu). Pokiaľ žalovaný nebude iniciovať také súdne konanie, ktorého

konečným výsledkom bude zmena zápisu vlastníckeho práva k bytu na príslušnom liste vlastníctva v
neprospech žalobcu, bude musieť výkon vlastníckeho práva k bytu zo strany žalobcu (za podmienky,
že bude realizovaný v zákonných medziach) strpieť. Naviac ani okolnosť, že žalovaný (ako osoba v
zmysle rozsudku krajského súdu č.k. 15Co 76/2023-162 oprávnená byt užívať) sprístupní žalobcovi byt
za účelom údržby bytu (výmeny okien), mu nemôže spôsobiť žiadnu ujmu.

13. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že byt č. 17 nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX
bol dňa 25.10.1986 pridelený ako služobný byt Pozemných stavieb, š.p. H. W. (neskôr I.), manželke
žalovaného. Bytový dom nadobudol v roku 1992 do vlastníctva Y.. I. S. vo verejnej dražbe konanej dňa
20.10.1992.NásledneY..I.Š.S.vložil bytovýdomsúp.č.XXXXzapísanýnaLVč.XXXXdňa01.04.1997
ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti HABITAT, s.r.o. Y.. S. a následne obchodná spoločnosť

HABITAT, s.r.o. sa tak stali prenajímateľmi vo vzťahu k užívateľom bytových jednotiek nachádzajúcich
sa v bytovom dome. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že H. I. (v tom čase ešte manželka žalovaného)
požiadala dňa 28.11.2003 v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníka bytového domu o
prevod vlastníctva k bytu. Spoločnosť HABITAT, s.r.o. žiadosť v dvojročnej lehote neakceptovala. Dňom
01.01.2006 manželka žalovaného opustila spoločnú domácnosť a žalovaný sa stal jediným nájomcom

predmetného bytu. V roku 2008 na základe kúpnej zmluvy vlastníkom jednoizbového bytu č. 17 v
bytovom dome stal žalobca. Listom zo dňa 20.09.2011 žalobca vypovedal žalovanému nájom bytu podľa
§ 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných
vzťahov k bytom. Rozhodnutím hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 20.03.2012 bol žalovanému
priznaný nárok na bytovú náhradu - nájomný byt s jednou obytnou miestnosťou, ktorý nevyužil.

14. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že žalobou doručenou súdu dňa 16.07.2009 sa L. I. ako
žalobca domáhal voči žalovaným 1/ HABITAT, spol. s r.o. a 2/ N.. O. A. určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými, ktorej vklad bol povolený dňa 12.06.2008 a uloženia povinnosti
žalovanému 1/ uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva bytu podľa príslušných ustanovení zákona

o vlastníctve bytov dôvodiac, že spoločnosť HABITAT, s. r.o. v čase, keď uzatvorila predmetnú kúpnu
zmluvu, nerešpektovala právne postavenie L. I. ako nájomcu bytu č. 17, ignoroval žiadosť zo dňa
28.11.2003 o odkúpenie bytu do vlastníctva, čím porušila ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z., a to
§ 16, § 29 ods. 7, 8, § 29b ods. 3 bytového zákona. Predmetná žaloba bola Rozsudkom bývalého
OkresnéhosúduBratislavaIVč.k.8C/62/2009-208zodňa22.júla2015vspojenísrozsudkomKrajského

súdu v Bratislave č.k. 4Co 532/2015-228 zo dňa 29. júna 2016 zamietnutá. Súdy konštatovali, že ani
pôvodný vlastník bytového domu - vydražiteľ Ľ. S., ani žiadny ďalší vlastník bytového domu alebo
bytu nie je subjektom, ktorému zákon č. 182/1993 Z.z. ukladá povinnosť postupovať pri predaji bytu v
zmysle zákona o vlastníctve bytov č. 182/1993 Z.z. Rovnako skonštatovali, že žalovanému 1/ nevyplýva
povinnosť v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. zmluvu o prevode vlastníctva bytu so žalobcom uzavrieť.

Odvolací súd v potvrdzujúcom rozsudku v kontexte s odvolacou argumentáciou žalobcu doplnil, že
ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. sa vzťahovalo len na prevod bytu nájomcovi z
vlastníctva štátu, vrátane SPF, obce, obchodnej spoločnosti s účasťou štátu alebo FNM SR alebo obce,
právnickej osoby, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa osobitného zákon č 92/1991 Zb. Žalovaný
všakžiadnyztýchtopovinnýchsubjektovnieje;niejeosobouuvedenouv§17ods.3zákonač.182/1993

Z.z., ani osobou povinnou odpredať byt podľa § 8, § 29, § 29a, § 29b zákona č. 182/1993 Z.z.

15. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že ani súdy rozhodujúce o vzájomných sporoch medzi L. I.
(doterajším užívateľom bytu č. 17) na jednej strane a N.. O. A. (osobou zapísanou na LV ako vlastník
bytu) a spoločnosťou HABITAT, s.r.o. na strane druhej, nezaujali jednotné stanovisko v tom, či žalobca

nadobudol predmetný byt v súlade s bytovým zákonom alebo nie, a to s poukazom na rozdielne právne
názory vyslovené v konaní sp. zn. 40C 35/2021 (o vypratanie bytu) a sp. zn. 8C 62/2009 (o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi HABITAT, s.r.o. a N.. O. A. a uloženia povinnosti HABITAT,
s.r.o.uzavrieťsL.I.zmluvuoprevodevlastníctvabytupodľapríslušnýchustanovenízákonaovlastníctvebytov). Ako však už odvolací súd uviedol, ani výsledok konania sp. zn. 40C 35/2021-114 (v spojení
s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 15Co 76/2023) nie je spôsobilý zmeniť príslušný zápis vlastníka
na Liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom je žalobca od roku 2008 až doposiaľ zapísaný ako výlučný

vlastník bytu titulom kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím zn. V-15093/08 zo dňa
12.06.2008. A z tohto základu je potrebné aj aktuálne vychádzať. Vlastník nehnuteľnosti má totiž nielen
oprávnenia ale aj zákonné povinnosti vyplývajúce z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
stavebného zákona, daňových predpisov, atď. Nie je predsa možné na jednej strane uzavrieť, že žalobca
nie je vlastníkom bytu a zároveň nepredostrieť také právne riešenie, ktoré by malo za následok „vkladu

schopnú“ zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti.

16. Nakoľko odvolanie žalovaného nebolo spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, odvolací súd
rozsudoksúduprvejinštanciepodľa§387ods.1CSPpotvrdil,atovrátanevýroku,ktorýmbolzamietnutý
návrh na prerušenie konania. Konanie sp. zn. 40C 35/2021 o vypratanie žalovaného z bytu, je totiž už

právoplatne skončené.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a plne procesne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí,
ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,

ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada

(§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).