Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 7Tk/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124012165
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Vojsovič

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124012165.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra

Vojsoviča a prísediacich A. A. B. a C. D. C. v E. dňa 15.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I.

Obžalovaný 5/

C. E., nar. XX.XX.XXXX na C., trvale bytom F.,

je vinný, že:

4) doposiaľ neodsúdená osoba „A“ previedol na obžalovaného C. E., ktorú osobu mu sprostredkovala
iná doposiaľ neodsúdená osoba „B“ za finančnú hotovosť 100,- Eur odcudzené osobné motorové
vozidlo zn. BMW X5 na ktoré falšoval, respektíve nechal vyhotoviť falošný technický preukaz, pričom
prostredníctvom C. E. dosiahol vydanie pravého technického preukazu tak, že obžalovaný C. E. dňa
09.12.2010 predložil na Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v G. C. G. H.

žiadosť o uznanie typového schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla zn. BMW X5, VIN: I., ku ktorej
predložilfalošnýtechnickýpreukazdeklarujúcidovozautazF.,bezTEČ,akúpnouzmluvoudeklarujúcou
kúpu vozidla z F. na meno B. J. a kúpnou zmluvou medzi B. J. a C. E., z ktorých dokladov v rozpore
so skutočnosťou vyplývalo, že toto vozidlo bolo registrované v F. a skutočnosťou že tvrdil, že vozidlo
bolo nadobudnuté legálnym spôsobom – kúpou v zahraničí, na základe čoho Obvodný úrad pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie v Novom Meste nad Váhom žiadosti vyhovel a k vozidlu zároveň vydal
osvedčenie o evidencii a následne dňa 22.12.2010 na základe žiadosti o zapísanie motorového vozidla
a úradných listín získaných z Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v G. C. G.

H. - rozhodnutia o vyhovení žiadosti a osvedčenia o evidencii dosiahol to, že do osvedčenia o evidencii
bol okresným dopravným inšpektorátom zapísaný C. E. ako vlastník vozidla a vozidlu bolo pridelené
EČV G. XXXXX, pričom uvedeného konania sa obžalovaný dopustil v snahe zakryť skutočný spôsob
nadobudnutia predmetného vozidla trestným činom, nakoľko uvedené vozidlo malo pôvodné VIN číslo
I. a patrilo vozidlu BMW X5, EČV K., ktoré bolo odcudzené od dňa 03.11.2009 do dňa 04.11.2009 v B.
G. L. M. - F. a následne potom čo takto zakryl nelegálny pôvod vozidla získaním OEV k predmetnému
vozidlu, dňa 19.01.2011 auto prepísal

na F. E., dňa 16.01.2011 predstierajúc záujemcovi o kúpu vozidla N. F., že vozidlo doviezol z F. a zatajení
informácií o skutočnom pôvode vozidla, uzatvoril vystupujúc ako osoba oprávnená konať za B. F. E.
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj takto zlegalizovaného vozidla
so zmeneným VIN číslom I. za cenu 45.000,- Eur, kupujúcej O. F., a na základe týchto nepravdivých
tvrdení dosiahol to, že N. F. za predmetné auto zaplatil sumu vo výške 30.000,- Eur, čím mu vznikla
škoda vo výške 30.000,- Eur, ktoré auto následne predal dňa 11.03.2011 F. P., ktorý
zaautovzhľadomnanestihnutievybavenialeasinguanáslednéhozaisteniavozidlapríslušníkmiOdboru

kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v G. C. G. H. nezaplatil žiadnu sumu, pričom odborným
vyjadrením bola zistená hodnota vozidla ku dňu 09.12.2010 vo výške 22.000,- Eur,teda

- z nedbanlivosti umožnil zatajiť pôvod veci väčšej hodnoty, ktorá je výnosom z trestnej činnosti,

čím spáchal

- prečin legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a ods. 2 Tr. zákona účinného

od 06.08.2024 (ďalej len ako „Tr. zákon“).

Za to sa mu ukladá:

Podľa § 286 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. p) Tr. zákona
a § 42 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 2 Tr. zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona, súhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba vo výmere
5 (päť) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona sa ruší výrok o treste ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad,

a to:

- z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/59/2016 zo dňa 23.04.2024.

II.

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku sa oslobodzuje

Obžalovaný 9/

C. Q., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom R., B.
H. XXX,

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom č. Pv/128/11/3304-251 zo dňa

22.04.2015, pre skutok pod bodom 9), právne posúdený ako zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti
podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2020, spáchaného
formou účastníctva podľa § 20 ods. 1 Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2020, ktorého sa mal dopustiť
tak, že

9) doposiaľ nestotožnený páchateľ prostredníctvom obžalovaného C. Q. dňa 22.02.2010 predložil na
Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v G. C. G. H. žiadosť o uznanie typového
schválenia ES jednotlivo dovezeného vozidla zn. BMW X5, VIN: I., ku ktorej predložil falošný technický
preukaz deklarujúci dovoz auta z F. s jeho úradným prekladom, z ktorého v rozpore so skutočnosťou
vyplývalo, že toto vozidlo bolo registrované v F. s evid. číslom J., ďalej predložil falošnú kúpnu zmluvu,

v ktorej v rozpore so skutočnosťou tvrdil, že vozidlo bolo nadobudnuté legálnym spôsobom – kúpou
v zahraničí, na základe čoho Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v G. C. G.
H. žiadosti vyhovel a k vozidlu zároveň vydal osvedčenie o evidencii a následne dňa 26.02.2010 na
základe žiadosti
o zapísanie motorového vozidla, a úradných listín získaných z Obvodného úradu

pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v G. C. G. H. - rozhodnutia o vyhovení žiadosti a osvedčenia
o evidencii dosiahol to, že do osvedčenia o evidencii bol okresným dopravným inšpektorátom zapísaný
C. Q. ako vlastník vozidla a vozidlu bolo pridelené EČV G. XXXXX, pričom uvedeného konania sa
obžalovaný dopustil v snahe zakryť skutočný spôsob nadobudnutia predmetného vozidla trestnýmčinom, pretože dňa 26.02.2010 bolo auto odhlásené na f. Csepell – stav s.r.o., Gazdovský rad 17,
Šamorín, IČO: 36676039, následne dňa 30.04.2010 na osobu C. R., nakoľko uvedené vozidlo malo
pôvodné VIN číslo I. a patrilo vozidlu BMW X5, EČV XXXXXXX, ktoré bolo odcudzené dňa 07.01.2010

v B. na ul. Q. X osobe C. R. a následne potom čo takto zakryl nelegálny pôvod vozidla získaním
osvedčenia
o evidencii k predmetnému vozidlu, bolo dňa 30.04.2010 auto odhlásené do S., auto si zakúpil A. T., a to
prostredníctvom firmy VINIA s.r.o., IČO: 25038613
na meno N. U., pričom predmetom bol predaj takto zlegalizovaného vozidla so zmeneným VIN číslom

I. za cenu 1.500.000,- Kč kupujúcemu N. U., a na základe týchto nepravdivých tvrdení dosiahol to, že
N. U. za predmetné auto vyplatil časť tejto sumy, čím mu vznikla škoda vo výške 97.533,- Kč (3.820,78
Eur), pričom odborným vyjadrením bola zistená hodnota vozidla ku dňu 22.02.2010 vo výške 24.000,-
Eur, čím získal pre iného príjem z trestnej činnosti vo výške 24.000,- Eur. odcudzené od dňa 15.09.2009
do 20.09.2009 v B., L. V.,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Predmet a podstatný priebeh konania

Súdu bola doručená obžaloba podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom pod
č. Pv 128/11/3304-251 zo dňa 22.04.2015 na obžalovaných:

1/ C. R.,
2/ N. B.,

3/ A. R.,
4/ C. U.,
5/ C. E.,
6/ C. H.,
7/ B. F. E.,

8/ V. T.,
9/ C. Q.,

prepokračovacíobzvlášťzávažnýzločinlegalizáciepríjmuztrestnejčinnostipodľa§233ods.1písm.a),
ods. 4 písm. a) Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2020 a iné.

Vec bola pôvodne vedená pod sp. zn. 2Tk/1/2015.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Tk/1/2015 zo dňa 20.06.2019 (č. l. 24) súd uznal
obžalovaných 1/ - 9/ vinnými zo spáchania stíhaných skutkov.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/125/2019 zo dňa 27.10.2021
(č. l. 39) nadriadený súd vyššie uvedený rozsudok zrušil vo vzťahu ku všetkým obžalovaným a vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Tk/1/2015 zo dňa 07.11.2024 (č. l. 1)
súd vylúčil trestnú vec obžalovaného 5/ C. E. a obžalovaného 9/ C. Q.
na samostatné konanie. V prípade týchto obžalovaných je vec vedená pod sp. zn. 7Tk/1/2024.

Súd tiež uvádza, že obžalovaní 5/ a 9/ na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2025 udelili súhlas so zmenou

v osobe predsedu senátu, preto súd nevykonal hlavné pojednávanie
znova, ale vyhádzal z dokazovania vykonaného na poslednom termíne hlavného pojednávania, ale aj
z dokazovania vykonaného ešte pred pôvodnou predsedníčkou senátu.

II.

Skutok č. 4, obžalovaný 5/ C. E.Výrok o vine

Obžalovanému 5/ sa v zmysle podanej obžaloby kládlo za vinu spáchanie skutku uvedeného pod bodom
4/ obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako:
- zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona
v znení účinnom do 31.12.2020, spáchaného formou účastníctva podľa
§ 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2020, s trestnou sadzbou trestu odňatia

slobody 3 - 8 rokov.

V prvom rade súd uvádza, že napriek tomu, že obžalovaný 5/ urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257
Tr. poriadku súd s ohľadom na právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu na toto
vyhlásenie neprihliadal a preto otázku viny posudzoval s ohľadom na vykonané dôkazy na hlavnom
pojednávaní.

Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a vyhodnotením dôkazov každý jednotlivo ako aj
v ich vzájomnom súhrne mal súd za preukázané, že skutok pod bodom 4/ obžaloby sa stal tak ako je
uvedené vo výroku 1/ rozsudku a tento skutok spáchal obžalovaný 5/ C. E..

Súd z vykonaného dokazovania v podstate zistil, že na obžalovaného 5/ bolo prepísané osobné
motorové vozidlo BMW X5, VIN: I.. Tiež bolo zistené, že toto motorové vozidlo pochádza z nelegálnych
zdrojov, pričom úloha obžalovaného 5/ spočívala v tom, že si nechal s jeho vedomím toto vozidlo na
seba prepísať. Následne po prepise a vybavení potrebnej dokumentácie na dopravnom inšpektoráte
došlo k zlegalizovaniu motorového vozidla a následnému prepisu na inú osobu. Hodnota vozidla bola

ku dňu 09.12.2010 22.000,- eur.

Vyššie uvedené skutočnosti vyplynuli predovšetkým z výpovede obžalovaného 5/
na hlavnom pojednávaní, ktorý potvrdil, že si nechal na seba napísať predmetné motorové vozidlo. Za
týmto účelom vydal ďalšej osobe občiansky preukaz a následne bol

na dopravnom inšpektoráte po papiere týkajúce sa predmetného vozidla. Z výpovede tiež vyplynulo, že
na dopravnom inšpektoráte zistil o aké vozidlo ide, a tam sa mu zdalo, že to celé nie je „košér“. Tiež
vypovedal, že chcel iba pomôcť inej osobe, ktorá podľa jej tvrdenia si nemohla napísať auto na seba
kvôli exekúciám. Obžalovaný 5/ podpísal v súvislosti s motorovým vozidlom iba jeden dokument, a to
práve vtedy keď bol na dopravnom inšpektoráte.

Ďalej bolo prihliadnuté aj k listinným dôkazom ako napr. k Dohode o kúpe ojazdeného automobilu (č. l.
765spisu2Tk/1/2015),zktorejvyplynulo,žedňa13.12.2010bolauzatvorenákúpnazmluvakosobnému
motorovému vozidlu BMX X5, VIN: I., kde ako kupujúci vystupuje obžalovaný 5/ a ako predávajúci B. J..
Tento mal pritom predmetné motorové vozidlo kúpiť dňa 05.11.2010

od F. W. (vyplynulo z kúpnej zmluvy na č. l. 767 spisu 2Tk/1/2015).

Zo žiadosti o uznanie typového schválenia (č. l. 768 spisu 2Tk/1/2015) vyplynulo, že dňa 13.12.2010
bola podaná na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v G. C. G. H. žiadosť
menom osoby C. E. na uznanie typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla BMW X5, VIN: I..

Z odborného vyjadrenia od KEU, odbor kriminalistickej identifikácie (č. l. 758 spisu 2Tk/1/2015)
vyplynulo, že v prípade vozidla BMW X5, VIN: I. bolo metalografickým skúmaním zistené, že pôvodné
číslokarosérie(VINčíslo)jeI..Zuvedenéhotakvyplýva,žemotorovévozidlo,ktorésinechalobžalovaný
5/ na seba napísať malo pozmenené identifikačné číslo VIN.

Z evidenčnej karty vodiča (č. l. 774 spisu 2Tk/1/2015) vyplynulo, že vlastníkom vozidla BMW X5, VIN: I.
je iný subjekt, a to UniCredit Leasing Slovakia a držiteľom je spoločnosť A-SICE, s.r.o.

Z odborného vyjadrenia od R&R Autobazár, s.r.o. (č. l. 1049 spisu 2Tk/1/2015) vyplynulo, že hodnota

vozidla bola ku dňu 09.12.2010 v sume cca 22.000,- eur.Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že v prípade predmetného motorového vozidla tomu boli pozmenené
identifikačné údaje a následne bolo toto prevádzané od iných osôb ako je originálny vlastník. Podaním
žiadosti o uznanie typového schválenia bolo docielené, že

na predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo pôvodne registrované v zahraničí boli vydané slovenské
doklady, kde už boli uvedené pozmenené identifikačné údaje k vozidlu (VIN číslo). Týmto došlo
k legalizácii predmetného vozidla na území W..

Jednotlivé usvedčujúce dôkazy priame či nepriame sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom

neboli zistené relevantné skutočnosti, ktoré by uvedené dôkazy vyvracali, prípadne spochybňovali ich
dôveryhodnosť. Uvedené dôkazy tak predstavujú ucelený reťazec dôkazov, ktoré priamo či nepriamo
dokazujú, že skutok pod bodom 4/ obžaloby sa stal a že ho spáchal obžalovaný 5/.

Na rozdiel od právnej kvalifikácie stíhaného skutku uvedeného prokurátorom v obžalobe, bolo možné
podľa súdu skutok v čase jeho spáchania právne kvalifikovať ako prečin podielnictva podľa § 232 ods. 2

Tr.zákonavzneníúčinnomdo31.12.2020strestnousadzboutrestuodňatiaslobody6mesiacov-3roky.

Uvedeného trestného činu sa dopustí ten kto ukryje alebo na seba alebo iného prevedie z nedbanlivosti
vec väčšej hodnoty, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou a inému umožní zastrieť
pôvod alebo zistenie pôvodu veci získanej trestnou činnosťou spáchanou na území W. F. alebo v

cudzine.

V tomto prípade obžalovaný 5/ si nechal na seba previesť vec väčšej hodnoty (predmetné motorové
vozidlo), ktorá bola získaná trestným činom spáchaného inou osobou, pričom tak umožnil inému zastrieť
pôvod tejto veci získanej trestnou činnosťou.

Rozdiel medzi právnou kvalifikáciou stíhaného skutku ako trestného činu legalizácie príjmu z trestnej
činnosti, ktorý uvádzal prokurátor a trestným činom podielnictva spočíva v zavinení. Kým pri trestnom
čine legalizácie príjmu z trestnej činnosti sa vyžaduje úmyselné zavinenie, v prípade trestného činu
podielnictva sa vyžaduje zavinenie iba vo forme nedbanlivosti.

V prejednávanom prípade však nebolo zistené úmyselné konanie obžalovaného 5/, že by ten vedel, že
predmetné motorové vozidlo pochádza z trestnej činnosti.

Nakoľko v čase rozhodovania boli účinné viaceré novely Tr. zákona súd v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zákona
na stíhaný skutok aplikoval aktuálne účinné znenie Tr. zákona, ktoré je

pre obžalovaného 5/ priaznivejšie. Uvedený skutok je možné právne kvalifikovať ako prečin legalizácie
výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a ods. 2 Tr. zákona účinného od 06.08.2024, pre ktorý je možné
uložiť trest odňatia slobody až na 2 roky.

Súd len pripomína, že trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti v zmysle

§ 233a a nasl. Tr. zákona účinného od 06.08.2024 je v podstate trestným činom podielnictva, ktorý
aktuálna právna úprava už nepozná a jeho skutková podstata bola zaradená práve
pod trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti.

V danom prípade boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie

výnosu z trestnej činnosti podľa § 233a ods. 2 Tr. zákona účinného
od 06.08.2024, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objektívna stránka a objekt.

Konkrétne obžalovaný 5/ ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti
z hľadiska veku a neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti nasvedčujúce jeho nepríčetnosti alebo

zmenšenej príčetnosti.

Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia, konal obžalovaný 5/ vo forme minimálne nevedomej
nedbanlivosti, to znamená, že obžalovaný 5/ nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť
záujem chránený Tr. zákonom, hoci o tom vzhľadom

na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Pokiaľ ide o úmysel tento súd môže vyvodzovať predovšetkým z konania páchateľa trestného činu.
V tomto súd prihliadol na výpoveď obžalovaného 5/, ktorý uviedol, že bol požiadaný inou osobou abybolo na neho prepísané motorové vozidlo, o ktorom nevedel, že je kradnuté, chcel iba pomôcť inej
osobe z dôvodu, že táto má exekúcie a nechce si na seba prepísať toto auto. Táto verzia je podľa
súdu uveriteľná. Takto nakoniec vypovedali aj obžalovaní R. a U., na ktorých mali byť taktiež prepísané

kradnuté autá.

Z nijakého dôkazu nevyplynulo, že by obžalovaný 5/ vedel o pôvode predmetného auta, resp. že by
vedel, že takýto pôvod mohlo mať a pre prípad, že tomu tak je bol s týmto uzrozumený. Z tohto dôvodu
nebol preukázaný úmysel priamy či nepriamy spáchať žalovaný trestný čin a z tohto dôvodu nebolo

možné sa stotožniť s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, pre ktorú zákon vyžaduje práve
existenciu priameho alebo nepriameho úmyslu.

Na druhej strane bola však preukázaná minimálne nevedomá nedbanlivosť obžalovaného 5/, to
znamená, že obžalovaný 5/ s ohľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol, že
auto je kradnuté, a že svojím konaním tak pomáha prekryť spáchaný trestný čin (krádeže auta) resp.

zatajiť pôvod motorového vozidla.

V tomto súd vychádzal z výpovede obžalovaného 5/ na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol, že keď išli
druhýkrát na dopravný inšpektorát, tam zbadal o aké auto ide, že ide o BMW X5, pričom sa mu zdalo, že
to nie je „košér“. Tiež vypovedal, že pracovníčka ODI kontaktovala v súvislosti s predmetným motorovým

vozidlom jeho mamu. Sám priznal, že logicky ho malo napadnúť, že auto je kradnuté.

Obžalovaný 5/ tak svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane vlastníckeho práva, čím bol
porušený objekt chránený Tr. zákonom.

Nakoniec naplnená bola aj objektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, teda že
obžalovaný 5/ z nedbanlivosti umožnil zatajiť pôvod veci väčšej hodnoty (motorové vozidlo BMW X5),
ktorá je výnosom z trestnej činnosti spáchanej inou osobou
na území W. F. alebo v cudzine.

Nakoľko ide o prečin súd skúmal či bola naplnená aj materiálna stránka stíhaného trestného činu
v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zákona, pričom dospel k názoru, že táto bola naplnená, keď vzhľadom
na hodnotu motorového vozidla a okolnosti spáchania skutku, nepovažoval súd závažnosť stíhaného
prečinu za nepatrnú.

Výrok o treste

K výroku o treste súd vykonal dokazovanie predovšetkým nasledovnými dôkazmi.

Z odpisu registra trestov zo dňa 14.05.2025 vyplynulo, že obžalovaný 5/ má evidovaných celkom 7

záznamov pričom v prípade 4 záznamov sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený.

Z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 14.05.2025 vyplynulo, že obžalovaný 5/
spáchal celkom 1 priestupok, a to dňa 02.01.2022.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie
páchateľa o dosiahnutie urovnania

s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na
ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako

samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených
trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.U obžalovaného 5/ súd zistil 1 poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. p) Tr. zákona, teda
pre neprimeranú dĺžku vedenia trestného stíhania pre žalovaný skutok. Túto okolnosť nebolo možné
spravodlivo pričítať obžalovanému 5/ a ani jeho obhajcovi. V tomto súd vychádzal zo skutočnosti, že

stíhaný skutok sa stal v roku 2010, obžaloba bola podaná v roku 2015 a súd rozhodoval v roku 2025.
Ide teda skutočne o neprimerane dlhú dobu
pre rozhodnutie o predmetnom skutku.

Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Súd zistil, že v prípade skutku pod bodom 4/ obžaloby sú splnené podmienky
pre uloženie tzv. súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/59/2016 zo
dňa 23.04.2024. V danej veci bol obžalovaný 5/ uznaný vinným zo spáchania:

- pokračovacieho zločinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia

spolupáchateľstvompodľa§20k§284ods.1,ods.2písm.a)Tr.zákonavzneníúčinnomdo05.08.2024,
s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody 4 - 8 rokov,

- pokračovacieho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. a), písm. b),
ods. 2 písm. a) Tr. zákona v znení účinnom do 05.08.2024, s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody

6 mesiacov - 3 roky.

V zmysle § 42 ods. 1 Tr. zákona súd uloží súhrnný trest v prípade ak odsudzuje páchateľa za skutok,
ktorý spáchal predtým, než bol v inej veci uznaný za vinného za jeho iný trestný čin. To je aj tento prípad.
Obžalovaný 5/ v tejto veci spáchal žalovaný skutok

pred vyhlásením rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/59/2016 zo dňa 23.04.2024. Tu súd
poukazuje, že súhrnný trest pripadá do úvahy iba v prípade tých trestných činov, ktoré tvoria tzv.
zbiehajúcu sa trestnú činnosť. To znamená, že medzi jednotlivými skutkami nie je ich súbeh prerušený
žiadnym odsudzujúcim rozhodnutím.

V prípade ukladania súhrnného trestu súd v zmysle § 42 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zákona musí uložiť
trest podľa sadzby za najprísnejší trestný čin zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti. V danom prípade je
trestným činom s najprísnejšou sadzbou - zločin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne
prospešného zariadenia podľa § 284 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, s trestnou sadzbou trestu odňatia
slobody 4 - 8 rokov účinného v čase vyhlásenia odsudzujúceho rozhodnutia, pre ktorý bol obžalovaný

5/ uznaný vinným vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/59/2016.

Nakoľko obžalovaný 5/ spáchal, vrátane aj trestnej činnosti vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn.
9T/59/2016, 2 úmyselné trestné činy, z ktorých aspoň jeden je zločinom, zvyšuje sa horná hranica
ustanovenej trestnej sadzby o 1/3 (§ 42 ods. 2 Tr. zákona). Sadzba trestu odňatia slobody, z ktorej súd

vychádzal je tak v rozmedzí 4 roky - 10 rokov a 8 mesiacov.

Vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/59/2016 bol obžalovanému 5/ uložený trest odňatia slobody
vo výmere 1 rok a 6 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na 5 rokov, pričom súd využil
ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestnej sadzby pod dolnú hranicu.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s ohľadom na povahu spáchaného trestného činu (prečin
v nedbanlivostnej forme), čas jeho spáchania (rok 2010) považuje súd za primerané uloženie súhrnného
trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu
5 rokov.

Nakoľko už Okresný súd Trnava mimoriadne znižoval trest pod dolnú hranicu považoval súd aj v tomto
prípade za primerané mimoriadne zníženie trestu práve vzhľadom na závažnosť spáchaného trestného
činu a časový odstup od jeho spáchania.

Súd zároveň v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Trnava
sp. zn. 9T/59/2016 zo dňa 23.04.2024. To znamená, že za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť (t. j. pre
skutky vo veci OS Trnava ako aj vo veci OS Trenčín) je uložený obžalovanému 5/ iba jeden trest.Takto uložený trest je svojim charakterom dostatočným, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je
upravený účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s
ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku.

III.
Skutok č. 9, obžalovaný 9/ C. Q.

Obžalovanému 9/ sa v zmysle podanej obžaloby kladie za vinu spáchanie skutku uvedeného pod bodom
9/ obžaloby, ktorý bol právne kvalifikovaný ako:

- zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona
v znení účinnom do 31.12.2020, spáchaného formou účastníctva podľa
§ 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona v znení účinnom do 31.12.2020, s trestnou sadzbou trestu odňatia

slobody 3 - 8 rokov.

V rámci vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vo vzťahu ku skutku
pod bodom 9/ obžaloby boli vykonané nasledovné podstatné dôkazy. Podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku
na návrh prokurátora bola prečítaná zápisnica o skoršom výsluchu obžalovaného 9/ z prípravného

konania, nakoľko obžalovaný 9/ využil na hlavnom pojednávaní právo nevypovedať. Iné osoby vo vzťahu
k predmetnému skutku neboli na hlavnom pojednávaní vypočuté a ani neboli čítané žiadne ďalšie
zápisnice o výsluchu iných osôb z prípravného konania. Následne súd prihliadal na prečítané listinné
dôkazy, na ktoré súd poukáže nižšie.

Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a vyhodnotením dôkazov každý jednotlivo ako aj
v ich vzájomnom súhrne mal súd za preukázané, že skutok pod bodom
9/ obžaloby sa stal, tento má znaky trestného činu, avšak nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný 9/.

Súd z vykonaného dokazovania zistil, že na obžalovaného 9/ bolo prepísané osobné motorové vozidlo
BMW X5, VIN: I.. Tiež bolo zistené, že toto motorové vozidlo pochádza z nelegálnych zdrojov, pričom
jeho pôvodné VIN číslo je I.. V prípade tohto motorového vozidla bola dňa 25.02.2010
na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v G. C. G. H. podaná žiadosť na
uznanie typového schválenia. Dôvodom takéhoto konania je zakrytie nelegálneho spôsobu získania

motorového vozidla, ktoré bolo pod pôvodným VIN číslom vedené na inú osobu a ktoré bolo následne
odcudzené. Hodnota predmetného motorového vozidla bola určená odborným vyjadrením v sume
24.000,- eur.

Vyššie uvedené skutočnosti vyplynuli predovšetkým zo Žiadosti o uznanie typového schválenia (č. l. 684

spisu 2Tk/1/2015), z ktorej vyplynulo, že dňa 25.02.2010 bola podaná
na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v G. C. G. H. žiadosť menom osoby
C. Q. na uznanie typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla BMW X5, VIN: I..

Ďalej bolo prihliadnuté ku Kúpno predajnej zmluve zo dňa 28.01.2010 (č. l. 514 spisu 2Tk/1/2015), kde

je ako kupujúci uvedené meno C. Q. a ako predávajúci je uvedené meno spoločnosti Dorotheum GmbH
& Co KG. Predmetom zmluvy je motorové vozidlo BMW X5, VIN: I..

Z odborného vyjadrenia od R&R Autobazár, s.r.o. (č. l. 1049 spisu 2Tk/1/2015) vyplynulo, že hodnota
predmetného vozidla BMW X5 bola ku dňu 22.02.2010 v sume cca 24.000,- eur.

Z odborného vyjadrenia od Odboru kriminalistickej techniky a expertíz Krajského riaditeľstva Polície
Moravskoslezkého kraja (č. l. 581 spisu 2Tk/1/2015) vyplynulo, že v prípade vozidla BMW X5, VIN: I.,
bolo pôvodné číslo vozidla (VIN) odstránené a nahradené vyššie uvedeným číslom, pričom pôvodné
VIN číslo je I..

Zo správy od Úradu justičnej a kriminálnej polície (č. l. 664) vyplynulo, že BMW X5, VIN: I. bolo v pátraní
z dôvodu krádeže.Vyššie uvedené konanie bolo možné právne kvalifikovať v čase kedy bol stíhaný skutok spáchaný ako
zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zákona v znení
účinnom do 31.12.2020, s trestnou sadzbou 3 - 8 rokov.

Nakoľko v čase rozhodovania boli účinné viaceré novely Tr. zákona súd v zmysle § 2 ods. 1 Tr. zákona
na stíhaný skutok aplikoval aktuálne účinné znenie Tr. zákona, ktoré je
priaznivejšie. Uvedený skutok je možné právne kvalifikovať ako prečin legalizácie výnosu z trestnej
činnosti podľa § 233 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zákona účinného

od 06.08.2024, s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody 1 - 5 rokov.

To znamená, že v danom prípade bola na inú osobu (obžalovaného 9/) prevedená vec (predmetné
motorové vozidlo BMW X5), ktorá je výnosom z trestnej činnosti (z krádeže vozidla), pričom čin bol
spáchaný vo väčšom rozsahu (v rozsahu 24.000,- eur, čo zodpovedá cene predmetného vozidla). Tým
je naplnená objektívna stránka stíhaného trestného činu.

Pokiaľ ide o účasť samotného obžalovaného 9/ na stíhanom skutku, súd toto nemal
za preukázané. V prvom rade v danej veci neexistujú priame dôkazy a ani reťaz nepriamych dôkazov,
ktoré by bez pochybností preukazovali spáchanie skutku resp. účasť na skutku obžalovaným 9/.

V danej veci boli vykonané dôkazy, ktoré naznačovali účasť obžalovaného 9/
na stíhanom skutku. Konkrétne ide o nasledovné listinné dôkazy:

- odborné posudky o kontrole originality zo dňa 26.02.2010 a 19.10.2010 (č. l. 678 a 679 spisu
2Tk/1/2015) k motorovému vozidlu BMW X5, VIN: I., kde je ako prevádzkovateľ uvedený obžalovaný

9/, pričom dokumenty obsahujú aj podpis,

- splnomocnenie (č. l. 682 spisu 2Tk/1/2015), v zmysle ktorého mal obžalovaný
9/ splnomocniť A. R. na vybavenie potrebných dokladov pri dovoze motorového vozidla BMW X5, VIN:
I. zo zahraničia, pričom dokument obsahuje aj podpis,

- zmluva označená ako „Kúpno predajná zmluva“ zo dňa 28.01.2010 (č. l. 683 spisu 2Tk/1/2015), kde je
ako kupujúci uvedené meno C. Q. a ako predávajúci je uvedené meno spoločnosti Dorotheum GmbH &
Co KG. Predmetom zmluvy je motorové vozidlo BMW X5, VIN: I., pričom dokument obsahuje aj podpis
u kupujúceho,

- žiadosť o uznanie typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla (č. l. 684 spisu 2Tk/1/2015), kde
je ako vlastník vozidla uvedený C. Q., pričom dokument obsahuje aj podpis.

Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôkazom je významná výpoveď obžalovaného 9/ z prípravného konania

zo dňa 19.10.2011 (č. l. 152 spisu 2Tk/1/2015), ktorý uviedol, že:

- nebol na kontrole originality, nemá pritom ani vodičské oprávnenie,

- nespísal splnomocnenie na osobu A. R.,

- uviedol, že nejde o jeho podpisy na splnomocnení A. R. zo dňa 19.02.2010, na Kúpno predajnej zmluve
zo dňa 28.01.2010 k motorovému vozidlu BMW X5, VIN: I., na žiadosti o uznanie typového schválenia
zo dňa 22.02.2010 k motorovému vozidlu BMW X5, VIN: I.,
na odborných posudkoch o kontrole originality zo dňa 26.02.2010 a 19.10.2010.

Obžalovaný 9/ tiež o predmetnom skutku vypovedal, že rok a pol dozadu (vypovedal dňa 19.10.2011)
mu zatelefonovala pani z poisťovne a táto sa ho pýtala či uzatvoril poistku
na vozidlo BMW. Na to jej povedal, že to nie je pravda. Na ďalší deň sa s touto pani stretol aj spolu
s jeho mamou, pričom táto pani následne predmetnú poistnú zmluvu roztrhala. V teň deň zároveň zistil,

že nemá občiansky preukaz a túto udalosť v daný deň aj nahlásil na polícii.

Z vyššie uvedenej výpovede v podstate vyplýva, že obžalovaný 9/ popiera svoju účasť na stíhanom
skutku. Pokiaľ ide o zabezpečené listinné dôkazy, na ktorých figuruje meno obžalovaného 9/ a je tam ajuvedený podpis, tento podpis nie je overený ani osvedčený. V podstate nejde ani o verejné listiny. Tiež
z predmetných dokumentov nevyplýva ako a kým bola vôbec overená totožnosť podpísanej osoby. Pre
spochybnenie pravosti podpisu tak postačuje ak dotknutá osoba spochybní jeho pravosť.

V danej situácii to potom znamená, že bolo úlohou orgánov činných v trestnom konaní zabezpečiť
napr. znalecký posudok z odboru písmoznalectva na posúdenie pravosti podpisu a z toho následne
vychádzať pri hodnotení listín, kde figuruje práve obžalovaný 9/. Nakoľko takýto znalecký posudok alebo
iný dôkaz zabezpečený nebol, súd nemal za preukázané, že podpisy na predmetných listinách patria

obžalovanému 9/ a teda predmetné listiny ho ani neusvedčujú zo spáchania predmetného skutku resp.
z účasti na ňom.

Súdu zároveň nie je známe prečo nebol v danej veci vyhotovený znalecký posudok z odboru
písmoznalectva za účelom preskúmania podpisov na predmetných dokumentoch, a to nielen s ohľadom
na to, že obžalovaný 9/ pravosť podpisov namietal v prípravnom konaní, ale aj s ohľadom na to, že zo

strany obžalovaného 9/ boli zabezpečené vzory jeho podpisov (č. l. 154A spisu 2Tk/1/2015).

Tiež je nutné uviesť, že obžalovaný 9/ vypovedal, že v danom období stratil občiansky preukaz a tiež je
nutné poukázať na existenciu plnomocenstva pre A. R.
na zastupovanie obžalovaného 9/ v súvislosti s prepisom predmetného automobilu. Teda

na niektorých listinách môže figurovať podpis tejto osoby.

V danej veci nebol produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že by obžalovaný 9/ podával
akékoľvek dokumenty na Obvodnom úrade v G. C. G. H. či inej inštitúcii v súvislosti s prepisom
predmetného motorového vozidla na jeho osobu. Napr. o jeho účasti nevypovedajú žiadni pracovníci

úradu či kontroly originality, taktiež nie sú zabezpečené žiadne kamerové záznamy a podobne.

Taktiež v danej veci nebola výpoveď obžalovaného 9/ spochybnená prípadnou verziou skutkového
deja od jeho matky alebo od poisťovacej agentky, ktoré by vedeli vyvrátiť alebo potvrdiť tvrdenia
obžalovaného 9/ o ich stretnutí a roztrhaní predmetnej poistnej zmluvy. Výsluch týchto osôb nebol

vykonaný tak na hlavnom pojednávaní a ani v prípravnom konaní.

Taktiež nebola vypočutá osoba A. R., ktorého meno figuruje
na splnomocnení k zápisu predmetného vozidla na obžalovaného 9/.

Prokurátor v obžalobe odôvodnil spáchanie skutku obžalovaným 9/ ďalej s poukazom
na výpoveď obžalovaného dňa 19.10.2011, ktorá mala vykazovať veľké snahy tendenčnosti. V prvom
rade prokurátor poukazoval na časové nezrovnalosti. Prokurátor uviedol, že žiadosť o uznanie typového
schválenia bola podaná už dňa 22.02.2010, teda s väčším časovým odstupom ako uvádzal obžalovaný
9/, pokiaľ ide o jeho stretnutie s poisťovacou agentkou,

ku ktorému malo dôjsť podľa výkladu výpovede obžalovaného prokurátorom v apríli 2010. Prokurátor
poukázal, že obžalovaný vypovedal dňa 19.10.2011, že o predmetnom aute sa dozvedel v podstate tak,
že „asi rok a pol dozadu mu zatelefonovala nejaká pani“. Rok a pol dozadu priradil s ohľadom na dátum
výsluchu práve k aprílu 2010.

Možno súhlasiť s prokurátorom, že naozaj ide o istý časový odstup avšak podľa súdu vzhľadom celkovú
dobu zanedbateľný. Konkrétne rozdiel predstavuje cca 2 mesiace. Obžalovaný 9/ sa pritom vyjadril
neurčitejšie, keď použil slovné spojenie „asi tak“. Je prirodzené, že osoba sa k určitým udalostiam
v minulosti nebude vedieť vyjadriť časovo exaktne presne. V tomto prípade však použitím termínu „asi
rok a pol dozadu“ obžalovaný 9/ v podstate vystihol predmetnú dobu.

Súdu zároveň nie je zrejmé ako konkrétne táto časová „nezrovnalosť“ má preukazovať vinu
obžalovaného 9/. Obžalovaný 9/ ani netvrdil, že podával dňa 22.02.2010 žiadosť o uznanie typového
schválenia a vypovedal, iba o tom, že mu zo strany inej osoby bolo oznámené, že má byť na jeho meno
uzatvorená poistná zmluva na predmetné auto. Preto spájanie týchto dátumov vo vzťahu k preukázaniu

viny obžalovaného 9/ nedáva zmysel. Rovnako tak nie je preukázaná ani tendenčnosť či klamstvo
obžalovaného 9/.Podľa názoru súdu časový rámec je zároveň aj celkom logický a nadväzujúci, keď kúpna zmluva
na predmetný automobil mala byť podpísaná dňa 28.01.2010, následne žiadosť o uznanie typového
schválenia je podaná dňa 22.02.2010 a až následne má byť obžalovaný 9/ kontaktovaný poisťovacou

agentkou. Súdu príde logické, že poisťovacia agentka bude mať vedomosť o poistnej zmluve na
predmetný automobil po vykonaní vyššie uvedených úkonov.

Ďalšiu nezrovnalosť prokurátor vidí v tom, že obžalovaný 9/ na druhý deň čo bol kontaktovaný
poisťovacou agentkou sa s touto mal stretnúť, pričom mal pri stretnutí zistiť, že stratil občiansky preukaz,

čo aj ihneď nahlásil, avšak už neoznámil polícii, že na neho mala byť napísaná zmluva na predmetné
auto.

Podľa názoru súdu vyvodzovať z tejto okolnosti vinu obžalovaného 9/ nie je ničím iným než dotváraním
skutkového deja bez toho aby takéto tvrdenie malo základ v ďalšom dokazovaní. Obžalovaný 9/ mohol
mať „x dôvodov“ prečo tak neurobil, napr. roztrhaním zmluvy poisťovacou agentkou považoval vec za

vybavenú, prípadne nechcel zbytočne chodiť
po úradoch alebo mal ľahkovážny prístup k životu.

Nie je úlohou obžalovaného v trestnom konaní preukazovať svoju nevinu. Pre uznanie viny nemožno
rozhodnutie zakladať na nejednoznačných záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti. Obžalované-

mu musí byť vina preukázaná vykonanými dôkazmi spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. V
prípade existencie pochybností, musí súd rozhodnúť
v prospech obžalovaného (in dubio pro reo).

Zo zásady prezumpcie neviny vyplýva, že obžalovanému musí byť vina preukázaná bez akýchkoľvek

pochybností. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako
dokázaná nevina, pričom obžalovaný nemá povinnosť dokazovať
svoju nevinu.

Zo skutočností, že obžalovaný 9/ mohol konať iracionálne či nezodpovedne k určitým skutočnostiam

nemožno bez ďalších dôkazov odvodzovať jeho vinu zo spáchania stíhaného skutku.

Pokiaľ ide o dokazovanie vo vzťahu k obžalovanému 9/ súd rekapituluje, že prokurátor odvodzoval vinu
obžalovaného 9/ z listinných dôkazov, na ktorých figuruje meno obžalovaného 9/ a podpis. V konaní
však nebolo preukázané, že tieto listiny skutočne aj obžalovaný 9/ podpísal. Ten podpísanie listín poprel.

Dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania pravosti podpisu na predmetných listinách je na strane
prokurátora. Ten bol v tejto otázke pasívny. Pokiaľ ide o ďalší dôkaz obžaloby, a to výpoveď samotného
obžalovaného 9/, ako súd uviedol už vyššie z tejto výpovede nevyplynuli pre súd žiadne skutočnosti,
ktoré by priamo usvedčovali obžalovaného 9/, prípadne by ho usvedčovali nepriamo a to aj v spojení
s inými dôkazmi.

Ust. § 2 ods. 10 Tr. poriadku vyjadruje požiadavku aby bol skutkový stav veci zistený
bez dôvodných pochybností. Povinnosť zistenia skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností
zaťažuje orgány činný v trestnom konaní, resp. v prípade konania pred súdom už iba prokurátora.
Prokurátor je teda nositeľom dôkazného bremena v konaní pred súdom, ktorého úlohou je preukázať,

že stíhaný skutok sa stal, že tento má znaky trestného činu a že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa názoru súdu prokurátor neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu, že stíhaný skutok
spáchal práve obžalovaný 9/. V prejednávanej veci prokurátor nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by
preukazovali vinu obžalovaného 9/, a to bez dôvodných pochybností. Súd je toho názoru, že s ohľadom

na vykonané dôkazy je prokurátor dokonca v dôkaznej núdzi. V danom prípade neexistuje žiadny
priamy dôkaz usvedčujúci obžalovaného 9/ a ani žiadny ucelený reťazec nepriamych dôkazov, ktoré by
preukazovali jeho vinu. Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady
náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o
jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. V danom prípade sú

dané maximálne domnienky, že by skutok mohol spáchať obžalovaný 9/. Toto je však nedostatočné pre
uznanie viny obžalovaného 9/ zo spáchania stíhaného skutku.Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a z vyhodnotenia vyššie uvedených dôkazov možno
konštatovať, že nebolo preukázané, že stíhaného skutku pod bodom 9/ obžaloby sa dopustil obžalovaný
9/, a preto ho súd postupom podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby.

IV.
Výrok o škode

Súd o nároku na náhradu škody v tomto konaní nerozhodoval, a to z dôvodu, že uznesením Okresného
súdu Trenčín sp. zn. 2Tk/1/2015 zo dňa 11.06.2015 (č. l. 1338 spisu 2Tk/1/2015) súd v zmysle § 47 ods.
5 Tr. poriadku nepripustil účasť poškodených
do trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia. Oznámením

rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.

Odvolanie sa podáva na Okresný súd Trenčín. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.

Odvolaniečodovýrokuovinenemôžepodaťobžalovaný,ktorýurobilvyhlásenieovineresp.onepopretí

spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Odvolanie môže podať:

- Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech aj neprospech obžalovaného.

V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.
- Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to vo svoj prospech.
- Príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného, a to v jeho prospech.
- Obhajca, opatrovník, zákonný zástupca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

obžalovaného, a to v jeho prospech. V prípade ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo má spôsobilosť na právne úkony obmedzenú, odvolanie môžu podať aj proti jeho vôli.
- Štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
- Poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného.
- Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení

o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo
že chýba.