Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2025

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K2-27C/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221202150
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Dobošová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2025:7221202150.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Darinou Dobošovou v spore žalobcu : A. B. C., nar. XX.X.XXXX,

bytom vo D., E. XXX, zastúpený K U B | A K s. r. o., so sídlom Werferova 1, Košice - mestská časť Juh
040 11, IČO: 55 642 250 proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP č. 48/A,
IČO: 00 691 135, o zaplatenie 2.716,19 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.827,39 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 609,13 € počnúc od 16.1.2020 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 609,13 € od 23.8.2022
do zaplatenia, vo výške 7,5 % ročne zo sumy 609,13 € od 16.1.2023 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 609,13 € od 16.1.2024 do zaplatenia, všetko spolu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Zastavuje konanie o 11,82 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,82 € počnúc od
16.1.2020 do zaplatenia.

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.3.2021 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy

(pôvodne vo výške 53.489,99 € s prísl. z toho) titulom neuhradeného nájomného vo výške 2.716,19
€, z toho 609,13 € ročne z nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a 2.065,54 € ročne z nájomnej zmluvy
č. XXXXXXXXXX (vylúčené na samostatné konanie pre námietku aktívnej legitimácie) a titulom
bezdôvodného obohatenia vo výške 50.773,80 € (vylúčené na samostatné konanie pre námietku
aktívnej legitimácie ) a náhradu trov konania.

2. Žalobca v podaní z 21.8.2024 doručenom súdu dňa 22.8.2024 (č.l.127)

a/ čiastočne zobral späť žalobu o 41,52 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 41,52 počnúc
od 16.1.2020 do zaplatenia, a to :
sumu 11,82 € s prísl. z nájomnej zmluvy č. 2010001571 odôvodňujúc chybným uvedením výmery v
nájomnej zmluve aj v žalobe 1.982 m2 namiesto 1.939 m2 ako to je na F. G. XXXX H. H. G. XXX, H.
H. I. J. K. XXX,XX € L. M. J. XXX,XX € N.
J. XX,XX € J. H.. O. K. O. G. XXXXXXXXXX B. P. Q. D. D. K. O. N. D. I. X.XXX L. K. X.XXX L. N. R. S.
K. F. G. XXXX H. H. G. XXX, H. H. I. J. K. X.XXX,XX € L. M. J. X.XXX,XX €,

M./ T. I. H. N. I. H. O. I., B. U. J. T. Q. O. XX.XX.XXXX G. XXX R., I.:
„Žalovaný je povinný do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi titulom nájomného
sumu vo výške 2.674,67 € s úrokom vo výške 5 % ročne počítaným od 16.01.2020 do zaplatenia, sumu
vo výške 2.674,67 € s úrokom vo výške 5 % ročne počítaným od 16.01.2022 do zaplatenia, sumu vovýške 2.674,67 € s úrokom vo výške 7,5 % ročne počítaným od 16.01.2023 do zaplatenia, sumu vo
výške 2.674,67 € s úrokom vo výške 9,5 % ročne počítaným od 16.01.2024 do zaplatenia a nahradiť
žalobcovi trovy konania.“

Rozšírenie žaloby odôvodnil tým, že žiada zaplatenie dlžného nájomného aj za roky 2022, 2023, 2024
a to z nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXXXXX výške 609,13 € ročne s prísl. a z nájomnej zmluvy č.
2014000087 vo výške 2.065,54 € ročne s prísl..

3. Žalovaný súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby.

4. Na pojednávaní dňa 23.5.2025 súd vylúčil nárok žalobcu z nájomnej zmluvy č.2014000087 zo dňa
10.1.2014 na samostatné konanie z dôvodu spornosti aktívnej legitimácie žalobcu.

5. Predmetom tohto konania zostal nárok žalobcu z nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa
15.12.2010 (pôvodne vo výške 620,95 € s prísl.) a po rozšírení žaloby a čiastočnom späťvzatí:

vo výške 609,13 € za rok 2020 s úrokom 5 % ročne od 16.01.2020 do zaplatenia,
vo výške 609,13 € za rok 2022 s úrokom 5 % ročne od 16.01.2022 do zaplatenia,
vo výške 609,13 € za rok 2023 s úrokom 7,5 % ročne od 16.01.2023 do zaplatenia a
vo výške 609,13 € za rok 2024 s úrokom 9,5 % ročne od 16.01.2024 do zaplatenia,
teda spolu 2.448,34 € (609,13 x 4 + 11,82 € ako čiastočné späťvzatie za rok 2020).

6. Žalobca žalobu ( v časti tohto predmetu konania) odôvodnil tým, že si uplatňuje nárok z nájomnej
zmluvy č. 2010001571 zo dňa 15.12.2020 na tom základe, že má v spoluvlastníckom podiele 5/12-ín
nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom vedenom pre okres: Košice IV,
obec: U. – M., U. V.: M. K. F. G. XXXX B. N.: H. T. „W.“ W. K. L. Q. N.

- H. G. XXX B. D. XXX L. C. H.: R. R. H.,
- H. G. XXX B. D. XXX L. C. H.: R. R. H.,
- H. G. XXX B. D. X.XXX L. (D. K. O. N. D. I. K. Q. B. D. X.XXX L. ), C. H.: B. H.
Uvedené pozemky užíva žalovaný bez poskytnutia akéhokoľvek protiplnenia žalobcovi, napriek
urgenciám žalobcu a predžalobnej výzvy, preto žiada úhradu za obdobie od 1.1.2020 do 31.12.2020.

Žalovaný nesplnením svojich peňažných záväzkov sa dostal do omeškania, preto si žalobca uplatňuje
aj úroky z omeškania vo výške určenej právnymi predpismi až do doby riadneho splnenia uvedených
záväzkov. Žalobca dodal, že uvedené pozemky vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú uvedené v predmetných
zmluvách žalovaný užíva už niekoľko desaťročí aj pred uzavretím týchto zmlúv ako aj počas procesu
ich uzavierania, či po ich vzniku a to dodnes, keďže sú súčasťou oploteného areálu vo vlastníctve

žalovaného.
Rozšírenie žaloby odôvodnil tým, že žiada zaplatenie dlžného nájomného aj za roky 2022, 2023, 2024
ročne vo výške 609,13 € spolu s príslušenstvom.

7. Žalovaný namietol absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy a po rozšírení žaloby doručenej súdu

22.8.2024, vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k časti nároku žalobcu do 23.8.2022 podľa 107
ods. 1 OZ a v prípade bezdôvodného obohatenia namietal aj dôvodnosť nároku žalobcu za obdobie po
doručení rozšírenia žaloby, t.j. od 23.8.2024 do budúcna.
Potvrdil, že medzi stranami sporu dňa 15.12.2020 došlo k podpísaniu nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXXX
predmetom ktorej mal byť prenájom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktorý je podielový

spoluvlastník. Uviedol, že nakoľko podielové spoluvlastníctvo chápe právny poriadok SR ako tzv.
ideálne a teda každý z podielových spoluvlastníkov vlastní z 1 m2 spoločnej nehnuteľnosti časť
predstavujúcu výšku jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je možné vymedziť, ktorá časť nehnuteľnosti
patrí jednému a ktorá časť nehnuteľnosti ostatným podielovým spoluvlastníkom. Z tohto dôvodu nie je
možné prenajať spoluvlastnícky podiel iba jedného zo spoluvlastníkov. Pri nehnuteľnostiach, ktoré sú

v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb sa prenajíma celá nehnuteľnosť ako celok. O prenajatí
časti nehnuteľnosti rozhodujú všetci podieloví spoluvlastníci na základe dohody resp. hlasovania.
Poukázalna§139ods.2OZohospodárenísospoločnouvecou,kedyrozhodujúspoluvlastníciväčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Z výpisu LV č. XXXX pre k. ú. M., obec U. – M., B. U. A. je zrejmé,
že žalobca nie je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti evidovaných na týchto listoch

vlastníctva čo znamená, že bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov predmetných pozemkov žalobca
nemohol platne uzatvoriť nájomnú zmluvu predmetom ktorej by bol prenájom spoluvlastníckych podielov
žalobcu na daných nehnuteľnostiach. Žalovaný preto má zato, že nájomná zmluva č. XXXXXXXXXX zo
dňa 15.12.2020 je absolútne neplatná.Žalovaný ohľadom príslušenstva uviedol, že ak sa nárok žalobcu posúdi ako bezdôvodné obohatenie,
tak má zato, že žalobca má nárok na úroky z omeškania až odo dňa doručenia žaloby žalovanému.
Žalovaný na pojednávaní námietku premlčania upresnil, že sa netýka roku 2020, lebo bola uplatnená

žalobou včas, ale sa týka obdobia do 23.8.2022, nakoľko bola uplatnená rozšírením žaloby zo dňa
22.8.2024 a následne má zato, že ak sa nárok posúdi ako bezdôvodné obohatenie, potom je len za
obdobie od podania rozšírenej žaloby.

8. Žalobca k spochybňovaniu platnosti nájomnej zmluvy žalovaným uviedol, že zo strany

žalovaného sa jedna zjavne o prejav nepoctivého konania, ktorý nemôže mať za následok úspešné
uplatnenieneplatnostizmluvyvypracovanejžalovanýmjehoodbornýmaparátom.Zuvedenéhomázato,
že žalovaný sa nemôže domáhať ochrany pri nedôvodnom a svojvoľnom neplnení zmluvy, ktorú sám
vypracovalspoukazovanímnaust.zákonaoneplatnostizmluvy.Poukázalnato,žepredmetnépozemky
žalovaný užíva už niekoľko desaťročí aj pred uzavretím uvedenej zmluvy, keďže sú súčasťou oploteného
areálu žalovaného. Má zato, že nakoľko je zmluva označená ako nájomná zmluva, niet pochýb o tom,

žeby mala byť neplatná a je správne ju posudzovať vzhľadom na náležitosti a okolnosti jeho vzniku
ako zmluvu nepomenovanú resp. ako dohodu o pravidelnej peňažnej náhrade za užívanie pozemkov
žalobcubezplatnéhoprávnehotitulu(dohodaonáhradezabezdôvodnéobohatenie).Mázato,žeúdajnú
neplatnosť zmluvy z dôvodu nemožnosti uzavrieť nájomnú zmluvu len k spoluvlastníckemu podielu
namieta a poukazuje na ust. § 14 ods. 1 druhá veta zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych

pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, podľa
ktorého nájomnú zmluvu k spoluvlastníckemu podielu je možné platne uzavrieť.
Dodal, že pokiaľ súd vyvodzuje neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu, že je v rozpore s ust. § 139
ods. 2 OZ tak žalobca prenajíma žalovanému iba svoje podiely, nie celú nehnuteľnosť, preto namieta
posúdenie uvedenej nájomnej zmluvy ako neplatnej.

Ohľadom námietky premlčania má žalobca zato, že mu neuplynula ani objektívna ani subjektívna lehota,
v prípade vydania úmyselného bezdôvodného obohatenia, čo nepoprel žalovaný. Žalobca tiež poukázal
na ust. § 1 a § 8 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby covid 19 a k justícií a ktorým sa menia a doplňajú niektoré
zákony, pre ktoré je námietka žalovaného tiež nedôvodná.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dodal k námietke premlčania, že výkon takéhoto práva
je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu, že žalobca podpisoval nájomnú zmluvu so žalovaným ako
subjektom územnej samosprávy u ktorého podpis zmluvy musí prejsť určitým procesom, preto navrhuje,
aby súd naňho neprihliadol Poukázal na dobrú vieru prenajímateľa teda žalobcu, kedy nájomnú zmluvu
podával v domnení, že je platná.

9. Súd nariadil a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

10. Žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca dňa 15.12.2010 uzavreli nájomnú

zmluvu č. XXXXXXXXXX (č.l. 8) z ktorej vyplýva z III. Článku Predmet nájmu : nehnuteľnosti – pozemky,
ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve prenajímateľa vo veľkosti 5/12 vedené v Katastri nehnuteľností
na LV č. XXXX, k.ú. M.
U. G. XXX B. D. XXX L. N. R. R. H.,
U. G. XXX B. D. XXX L. N. R. R. H.,

U. G. XXX B. D. XXXX L. N. B. H.. P. D. J. H. Q. XXX,XX L..
N. K. O. Q. H. K. D. D. X,XX €/ L.2/T., R. O. J. XXX,XX L.2 J. XXX,XX € T. D. J. J. B. L. U. L. O. D. U. O.
C. X.X.XXXX N. Q. G. XXXX L. O. D. U. O. C. 29.6.2010. Nájomca sa zaväzuje uhradiť ročné nájomné
vo výške 620,95 € na účet prenajímateľa v ČSOB vždy do 15.1. príslušného roka. Nájomná zmluva sa
uzatvorila na dobu neurčitú.

Z čl. IV. vyplýva účel zmluvy: prenajímateľ prenajíma nájomcovi predmet nájmu za účelom
majetkovoprávneho vysporiadania pozemkov v areáli Skleníkového hospodárstva – Záhrada
Barnátovce, ktorá je vo vlastníctve nájomcu.

11. Na LV č. XXXX D. B. V. U., U. B. H. B. U.

A., B. U. – M., U. V. M. S. I. J. D. H. X/XX-XX H. T. „W.“ :
H. G. XXX B. D. XXX L.2 C. H.: R. R. H.
H. G. XXX B. D. XXX L.2 C. H.: R. R. H.
H. G. XXX B. D. XXXX L.2 C. H.: B. H..12. Žalobca listom adresovaným pre žalovaného zo dňa 28.2.2019 ho vyzýva na splnenie peňažných
záväzkov z nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2020 v zmysle ktorej je povinný každoročne

uhrádzať žalobcovi nájomné 620,95 € ho vyzval na bezodkladné splnenie svojich povinnosti s úrokmi
z omeškania, nakoľko neeviduje úhradu nájomného za rok 2017, 2018 a 2019 (č.l.20).

13. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 22.4.2021 (č.l. 44).

14. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa:

15. Podľa § 136 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.z. Občianskeho zákonníka /ďalej len Obč. zák./, vec
môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

16. Podľa § 137 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.z. Obč. zák., podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci
podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. (2) Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

17. Podľa § 139 ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb.z. Obč. zák., z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej
veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene
rozhodol súd.

18. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb.z. Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.z. Obč. zák., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

20. Podľa § 100 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.z. Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

21. Podľa § 107 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.z. Obč. zák., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému

obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

22. Podľa § 51 zák. č. 40/1964 Zb.z. Obč. zák., účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je

osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

23. Podľa § 663 zák. č. 40/1964 Zb.z. Obč. zák., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

24. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb.z. Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. (2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a
orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv zobčianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich
dohodou.

25. Podľa § 14 ods. 1 zák.č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, účinný od 1.1.2004,
zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, ako aj všetky úkony
s ňou súvisiace musia mať písomnú formu. Zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri
prevádzkovaní podniku možno uzavrieť aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Právo užívať pozemok

na základe zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku má ten
nájomca, ktorý má uzatvorené zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní
podniku s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel. Nájomca, ktorý má uzatvorené
zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku s vlastníkmi, ktorí majú
v súčte menšinový spoluvlastnícky podiel, má len tie práva, ktoré mu priznáva tento zákon.

26. Podľa ust. § zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením
nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré
zákony z 25. marca 2020 v znení 92/2020 Z.z., 155/2020 Z.z., 253/2020 Z.z., 421/2020 Z.z., 9/2021
Z.z., 179/2021 Z.z., 452/2021 Z.z.,
(1) Lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo

bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 12. marci 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

27.Podľa§8zák.č.62/2020Z.z.,lehotyustanovenéprávnymipredpismivsúkromnoprávnychvzťahoch
na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku
práva,
a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú,
b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní

po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

28. Vykonaným dokazovaním súd mal preukázané a medzi stranami sporu to nebolo sporné, že
dňa 15.12.2020 žalobca a žalovaný uzavreli nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXXX predmetom ktorej bol
prenájom nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu ako jedného z podielových spoluvlastníkov (v podiele X/

XX-XX) žalovanému.

29. Sporná bola platnosť uvedenej nájomnej zmluvy, lebo ju uzavrel žalobca, ktorý nie je väčšinovým
podielovým spoluvlastníkov, bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov. Žalobca mal za to, že predmetnú
nájomnú zmluvu síce uzavrel sám, ale prenajal iba svoje podiely a nie celú nehnuteľnosť, preto je zmluva

platná. Ďalej poukázal na to, že žalovaný sa nemôže domáhať neplatnosti zmluvy, ktorú sám vypracoval
a že zo strany žalovaného sa jedna zjavne o prejav nepoctivého konania, preto namieta posúdenie
uvedenej nájomnej zmluvy ako neplatnej.

30. Ak vlastníctvo k tej istej veci patrí dvom alebo viacerým osobám, ide o spoluvlastníctvo. Občiansky

zákonník vychádza z vymedzenia podielového spoluvlastníctva ako spoluvlastníctva ideálneho, lebo
výška spoluvlastníckeho podielu neodráža konkrétnu reálnu časť veci, ale iba mieru, ktorou sa jednotliví
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Ide teda o ideálne podiely. Takéto chápanie podielového spoluvlastníctva potvrdila staršia judikatúra
(R19/1967) i novšia judikatúra.

Spoluvlastnícky podiel má charakter ideálneho podielu, to znamená, že spoluvlastník nie je výlučným
vlastníkom určitej hmotnej časti spoločnej veci, preto ani nemôže previesť na iný subjekt reálnu časť
spoločnej veci. To však neznamená, že by so spoluvlastníckym podielom nebolo možné nakladať.
V prípade podielového spoluvlastníctva, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Nie je možné vymedziť ktorú

časť, preto nie je možné prenajať spoluvlastnícky podiel iba jedného zo spoluvlastníkov ako to učinil
žalobca. Za akých podmienok bude vec prenajatá, spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa
veľkosti podielu s tým, že pri dosiahnutí takto kvalifikovanej väčšiny sa tomuto rozhodnutiu musia ostatní
(menšinoví spoluvlastníci) podriadiť. Zákon stanovuje, ako sa pri pluralite vlastníkov jednej veci vyjadrujepodiel jednotlivých spoluvlastníkov na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoločného vlastníctva
k veci a zároveň určuje spôsob ako sa vytvára vôľa spoluvlastníkov hospodáriť so spoločnou vecou.
Podľa ust. § 139 ods. 2 OZ je zrejmé, že všetci spoluvlastníci majú právo držať a užívať predmet svojho

spoluvlastníctva, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, a to v rozsahu zodpovedajúcim veľkosti
ich podielu, aby však toto právo vôbec mohlo byť realizované.

31. V danom prípade bolo nesporné, že nájomnú zmluvu podpísal žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov,
ktorý nie je väčšinovým podielovým spoluvlastníkom, a to bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, preto

je nájomná zmluva v rozpore so zákonom a teda podľa § 39 OZ absolútne neplatná. Vzhľadom
na absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy nie je dôvodná námietka žalovaného ohľadom nepoctivého
správania sa žalovaného, resp. dobrých mravov, nakoľko na takúto neplatnosť súd prihliada ex offo
a vyplýva zo zákona.

32. Žalobca žiadal posúdiť nájomnú zmluvu pre prípad, že súd ju posúdi ako absolútne neplatnú, že ide

o inominantnú atypickú zmluvu, súd poukazuje na to, že ani takáto zmluva nesmie odporovať obsahu
zákona ust. § 139 ods. 2 OZ, preto je neplatná aj v takomto prípade.

33. Žalobca poukázal na ust. § 14 ods. 1 druhá veta zák. č. 504/2003 Z.z. v zmysle ktorého mohol
uzavrieť nájomnú zmluvu ako jeden zo spoluvlastníkov len k svojmu spoluvlastníckemu podielu.

Súd uvádza, že v čase podpísania nájomnej zmluvy dňa 15.12.2020 predmetný zákon ešte nebol
účinný (až od 1.1.2024). Okrem toho, v danom prípade nejde o zmluvu o nájme pozemku na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku ako to predpokladá ust. § 14 zák. č. 504/2003 Z.z.,
nakoľko z predmetnej zmluvy z čl. IV vyplýva, že účelom bolo majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov
v areáli J. E. – O. M., ktorá je vo vlastníctve nájomcu, preto je predmetná zmluva neplatná v zmysle

vyššie uvedeného dôvodu (v predošlých bodoch odôvodnenia).

34. Súd posúdil teda predmetnú nájomnú zmluvu zo dňa 15.12.2020 ako absolútne neplatnú, avšak
medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť, v rozhodnom období užíval
minimálne v rozsahu ako ju uplatňuje žalobca a žalobcovi za uvedené neuhrádzal žiadne platby, z toho

dôvodu súd posúdil nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie a priznal nárok uplatnený žalobou okrem
premlčanej časti v roku 2022 (do 23.8.2022) a za obdobie od podania návrhu na rozšírenie žaloby od
22.8.2024.
Žalobca si žalobou uplatnil sumu 609,13 € (len) za rok 2020 (pôvodne 620,95 € čiastočne späťvzatie o
11,82 €). Žalobca návrhom na rozšírenie žaloby, doručeným súdu dňa 22.8.2024, žiadal priznať spolu

1.827,39 € (sumu 609,13 € aj za roky 2022, 2023 a 2024).
Spolu žalobca žiadal 2.436,52 (4 roky x 609,13 €).

35. Žalovaný vzniesol námietku premlčania (len) ohľadom roku 2022, konkrétne do 23.8.2022 (2 roky
pred podaním rozšírenej žaloby).

Žalobca ohľadom vznesenej námietky premlčania uviedol, že je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodu,
že žalobca podpisoval nájomnú zmluvu so žalovaným ako subjektom územnej samosprávy u ktorého
podpis zmluvy musí prejsť určitým procesom, preto navrhuje, aby súd naňho neprihliadol. Poukázal na
dobrú vieru prenajímateľa, teda žalobcu, kedy nájomnú zmluvu podával v domnení, že je platná.

36. Ďalej žalobca ohľadom vznesenej námietky premlčania poukázal aj na ust. § 1 a § 8 zák. č. 62/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej
choroby covid 19, pre ktoré je námietka premlčania tiež nedôvodná.
Súd vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, že podľa zák. č. 62/2020
Z.z. všetky premlčacie a prekluzívne lehoty v súkromnoprávnych vzťahoch spočívali v období od

27.3.2020 do 30.4.2020 a v období od 19.1.2021 do 28.2.2021 uvádza, že žalovaný nevzniesol námietku
premlčania ohľadom obdobia roku 2020 (ani 2021, ten si ani neuplatňuje), ale ohľadom roku 2022.

37. Premlčaciu dobu súd posúdil podľa § 107 ods.1 OZ, pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej
premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že

došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenie.

38. Dobré mravy (boni mores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium
obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv.Dobré mravy hoci sú zákonným pojmom, a teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované.
Ustálená judikatúra (napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. augusta 1997 sp.
zn. 3 Cdo 191/96 - T. 88/1998, z 01. septembra 2004 sp. zn. 5Cdo/103/2002, uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2010 sp. zn. 2Cdo/59/2009 a podobne) ich definovala ako súhrn
etických,všeobecnezachovávanýchauznávanýchzásad,vktorýchsauplatňujeapresadzujevzájomná
slušnosť, ohľaduplnosť a rešpekt. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé, poctivé a
spravodlivé správanie sa, ktoré zodpovedá základným, v spoločnosti prevládajúcim morálnym zásadám.
Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí vždy od prípadu k prípadu konajúcemu

sudcovi.
Z hľadiska právnych úkonov potom dobré mravy fungujú ako obsahový korektív, pretože zásada
zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z hľadiska
obsahovej náplne právnych úkonov) napríklad práve v aplikácii korektívu dobrých mravov, či rozporu
so zákonom alebo verejným poriadkom. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom
uvedených korektívov nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej

spravodlivosti v súkromnom práve (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1. júla 2010 sp.
zn. 1Cdo/57/2005). Právne úkony preto pod sankciou ich absolútnej neplatnosti nemôžu byť v rozpore
s dobrými mravmi /§ 39 Občianskeho zákonníka/.

39. Súd mal za to, že nárok žalobcu uplatnený rozšírenou žalobou doručenou súdu dňa 22.8.2024,

posúdený súdom ako bezdôvodné obohatenie, je za obdobie od 1.1.2022 do 23.8.2022 premlčaný
v 2- ročnej premlčacej lehote, lebo žalobca už v tom čase vedel, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenie žalovaným. Nakoľko ide o absolútne neplatný právny úkon, žalobca mal/
mohol mať o uvedenom vedomosť, preto námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na uvedené súd nárok uplatnený rozšírenou žalobou ako nárok za obdobie od 1.1.2022 do

23.8.2022 z dôvodu premlčania zamietol.

40. Výška nároku nebola medzi stranami sporná, že je primeraná ako bola dohodnutá v nájomnej zmluve
0,66 €/m2/ročne, teda (z 2.215 m2 je podiel žalobcu vo výške X/XX-XX) za 922,92m2 x 0,66 € vo
výške 609,13 € ročne (1,67 €/denne). Vzhľadom na vyššie uvedené súd priznal žalobcovi nárok za 3

roky x 609,13 €, a to za rok 2020 a za obdobie od 23.8.2022 do 22.8.2024), spolu vo výške 1.827,39
€ a nakoľko nárok na bezdôvodné obohatenie bol preukázaný len do podania (rozšírenej) žaloby, súd
žalobcu od 23.8.2024 zamietol.

41. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania zo sumy 609,13 € od 16.1.2020 do zaplatenia, od 16.1.2022

do zaplatenia, od 16.1.2023 do zaplatenia a od 16.1.2024 do zaplatenia, nakoľko v nájomnej zmluve
bola dohodnutá splatnosť vždy do 15. januára príslušného roka.
Žalovaný tvrdil, že ak súd žalobu posúdi ako bezdôvodné obohatenie a nie ako nárok z nájomnej zmluvy,
na uvedené úroky z omeškania má žalobca nárok až od 24.4.2021, teda nasledujúci deň od druhého
dňa po dni, kedy bola žaloba doručená žalovanému (žaloba bola doručená žalovanému 22.4.2021).

Súd má za to, že aj keď bol spor právne posúdený ako bezdôvodné obohatenie, žalovaný mal vedomosť
o bezdôvodnom obohatení (o povinnosti plniť) už od podpísania zmluvy 15.12.2010, preto súd priznal
úroky z omeškania v súlade so žalobou v zmysle ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z.. Za rok 2022
súd priznal od 23.8.2022 do zaplatenia a za obdobie od 1.1.2022 do 23.8.2022 z dôvodu premlčania
príslušenstva z rovnakého dôvodu ako istiny, žalobu v tej časti zamietol.

42. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. („CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

43. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

44. Žalobca zobral žalobu späť o sumu 11,82 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,82 € od
16.1.2020 do zaplatenia. Žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.
Súd vzhľadom na uvedené zastavil konanie v časti o 11,82 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 11,82 € počnúc od 16.1.2020 do zaplatenia.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.46. Žalobca si žalobou (po pripustení zmeny žaloby a vylúčení časti žalôb) uplatnil sumu 2.448,34 €
(609,13 x 4+11,82) z ktorej bola žalobcovi priznaná suma 1.827,39 €, teda žalobca mal úspech 75 %
a žalovaný 25 %, preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu

50 % (75 – 25).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Mestský súd Košice v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka

tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.