Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/54/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121207411
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3121207411.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

v Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobkyne A. B. C., narodenej

XX.XX.XXXX, bytom v D., E. E. X/XXX, právne zastúpenej JUDr. Jiřím Choutkom, advokátom so sídlom
v Trenčíne, Štúrovo nám. 121, proti žalovanej F. G. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v D., C. XXXX/
X, zastúpenej H. D. B., narodeným XX.XX.XXXX, bytom v D., C. XXXX/X, o odstránenie stavby takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. U r č u j es a , že žalovaná je vlastníčkou v podiele 1/1 parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 5
m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I..

III. Žalovanej sa voči žalobkyni priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť na vlastné náklady časť
neoprávnenej stavby rodinného domu Pri parku 17/49, postavenej na parcele registra "C" číslo XXX/X o
výmere 71 m2, záhrada a parcele registra "C" číslo 510 o výmere 387 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaných Okresným úradom Trenčín, katastrálny odbor, okres Trenčín, obec D., katastrálne územie
I., a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobkyňa uviedla, že je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I., parcely registra
"C" č. XXX/X o výmere 71 m2, záhrada, a parcely registra "C" č. 510 o výmere 387 m2, zastavaná plocha
a nádvorie, a rodinného domu súp. č. XX, nachádzajúcej sa na parcely registra "C" č. 510. Žalovaná
je vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. I., parcely registra "C" č. XXX/X o výmere
14 m2, záhrada, parcely registra "C" č. 507 o výmere 354 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely
registra "C" č. 508 o výmere 62 m2, a rodinného domu súp. č. 17, nachádzajúcej sa na parcele registra
"C" č. 507. Časť rodinného domu žalovanej neoprávnene stoji na pozemkoch žalobkyne, parcelách č.

XXX/X a 510. Neoprávnenú nadzemnú stavbu zhotovil v roku 2000 stavebník a vlastník H. J. E. a F.
E., K. L.. H. J. E. vedome, bez súhlasu žalobkyne, zhotovil stavbu na časti jej pozemkov bez toho,
aby mal právny titul, vlastnícke, spoluvlastnícke právo, alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
V roku 2005 osvedčením o dedičstve 23D 1545/04 nadobudol do vlastníctva uvedené nehnuteľnosti
syn D. E.. Nehnuteľnosť užíval a následne prenajímal. Za účelom predaja sa pokúšal nehnuteľnosť
skolaudovaťpodanímžalobynaokresnýsúdvTrenčínesp.zn.14C/33/2017,ktorousadomáhalvydania
rozhodnutia, ktorým by súd prikázal žalobcovi odpredaj neoprávnene zastavaných časti pozemkov za

náhradu v sume 400,00 eur. Uvedený návrh Okresný súd Trenčín rozhodol tak, že konanie zastavil.
Žalobkyňa 17.01.2018 podala na miestne príslušný stavebný úrad Mesto Trenčín návrh na vydanie
rozhodnutia o umiestnení stavby "Prístavba rodinného domu so zmenou užívania na prevádzkareň o
starostlivosť o deti predškolského veku". Skutočnosť, že časť susednej nehnuteľnosti rodinného domuPriparku17/49stojínačastiachjejpozemkovnegatívneovplyvnilouvedenústavbuprístavbyžalobkyne.
Musela upraviť realizačné plány, zmenou dispozície oproti zamýšľanému plánu, čo malo vplyv na
zvýšené realizačné náklady uvedenej prístavby. Stavba obvodových múrov medzi nehnuteľnosťami

žalobkyneažalovanejmuselabyťrealizovanásúčasnesozatepľovaním,avšaknemohlabyťrealizovaná
vrchná omietka na časti obvodových stien, čo žalobkyňa bude môcť realizovať po odstránení časti
neoprávnenej stavby žalovanej. Žalobkyni bola nezvratne spôsobená škoda na ušlom zisku, pretože
zníženímvyužiteľnostijejpozemkovbolzníženýpočetumiestnenýchdetípredškolskéhoveku.Následne
listom odoslaným dňa 30.05.2018 vlastník D. E. žiadal žalobkyňu o kúpu jej časti pozemkov, na

ktorých stojí neopravne časť stavby žalovanej za sumu 10 000,00 eur a v prípade neprijatia ponuky
sa zaviazal pristúpiť k búracím prácam. Uvedenú ponuku žalobkyňa neprijala. Žalobkyňa výzvou na
Mesto Trenčín zo dňa 10.12.2018 informovala o zastavení konania sp. zn. 14C/33/2017, vyjadrila
nesúhlas s nedovolenou a nelegalizovanou stavbou na jej časti pozemkov a žiadala príslušný stavebný
úrad o začatie konania o odstránení stavby. Nakoľko stavebník nepredložil požadované doklady v
určenej lehote, stavebný úrad oznámil dňa 02.04.2019 listom č. USaŽP 2019/1094/34332/3/Du začatie

konania o nariadení odstránenia stavby a zároveň nariadil ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo
dňa 25.04.2019. Dňa 21.05.2019 stavebný úrad vydal rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby
pod č. ÚSaŽP 2019/1094/84002/8/Du, voči ktorému vtedajší vlastník a stavebník D. E. podal dňa
26.06.2019 odvolanie. Následne nadriadený orgán vydal dňa 01.10.2019 rozhodnutie č. OU-TN-
OVBP2-2019/026950-002/Ka, ktorým zrušil prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec na nové prejedanie

a rozhodnutie útvaru stavebného a životného prostredia Mestského úradu v Trenčíne. Nový vlastník,
žalovaná,kúpilauvedenénehnuteľnostizavýraznenižšiusumu,akojeichtrhováhodnotasvedomím,že
ideoneskolaudovanúnehnuteľnosťažalobkyňatrvánaodstráneníčastineoprávnenejstavbyrodinného
domu Pri parku 17/49. Žalovaná aktuálne uvedenú neskolaudovanú nehnuteľnosť prenajíma ďalšej
osobe. Dňa 09.09.2021 sa na útvare stavebného a životného prostredia konalo ústne pojednávanie,

pokus o dohodu, ku ktorej nedošlo. Následne dňa 14.10.2021 útvar stavebného a životného prostredia
rozhodol o prerušení konania a určil lehotu 30 dní od doručenia na podanie návrhu na rozhodnutie v
sporovej veci súdom.

3. Žalovaná je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. I.. Prístavba nehnuteľnosti,

evidovanej pod súp. č. 17, ktorá zahŕňa izbu, prístrešok a sklad, zasahuje v celkovej výmere 4 m2
do pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalobkyne. Zásah do majetku žalobkyne predstavuje plochu o
šírke 0 až 40 centimetrov v približnej dĺžke 14 metrov pozdĺž vzájomnej katastrálnej hranice pozemkov
žalobkyne a žalovanej. Aby súd mohol vysporiadať vzťahy v zmysle § 135c Občianskeho zákonníka,
musísajednaťoneoprávnenústavbu,vtomtoprípadeneoprávnenústavbupostavenúsčastinacudzom

pozemku. Podľa ustálenej judikatúry sa za neoprávnenú stavbu považuje stavba postavená na cudzom
pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Od takto postavenej neoprávnenej
stavby je treba rozlišovať stavbu nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov (stavby
bez stavebného povolenia, prípadne stavby postavené v rozpore so stavebným povolením). Ako
uvádza žalobkyňa, stavbu, ktorá sčasti zasahuje do jej parciel zhotovil v roku 2000 právny predchodca

žalovanej, H. J. E. s manželkou (ďalej ako stavebník). Stavebník požiadal 16.07.2001 0 dodatočné
stavebné povolenie, ktoré mu bolo vydané 27.08.2001 a následne 27.09.2001 nadobudlo právoplatnosť
a vykonateľnosť. Dodatočné stavebné povolenie bolo doručené aj žalobkyni. V čase uzatvárania kúpno-
predajnej zmluvy medzi žalovanou a predávajúcim D. E., synom stavebníka (ďalej ako predávajúci),
manželka stavebníka uviedla, že celý spor vznikol tak, že počas rekonštrukcie domu sa rozhodili

realizovať prístavbu k existujúcemu rodinnému domu. Historicky použili zaužívanú hranicu medzi
pozemkami, ktorá predstavovala kolmú priamku medzi ich nehnuteľnosťami (tak ako to je medzi
domami evidovanými pod súp. č. XX a XX) a pokračovala ďalej až po hranicu pozemkov žalobkyne
a žalovanej s parcelou číslo XXX/X. S tvrdením manželky stavebníka korešponduje aj geometrický
plán zo dňa 17.5.1996. Stavebník bol celý čas presvedčený, že výstavbu realizuje na pozemku, ktorý

je v jeho vlastníctve. Toto tvrdenie korešponduje so skutkovým stavom, keďže stavebník sa držal
historickej hranice vymedzenej oplotením. Stavebník počas celej výstavby a vydania dodatočného
stavebného povolenia konal v dobrej viere, že celá stavba prebieha na pozemku, ku ktorému má
vlastnícke právo. Výstavba prístavby prebehla bez stavebného povolenia a ani po vydaní dodatočného
stavebného povolenia žalobkyňa voči stavbe nič nenamietala. Naopak, vo svojom vyjadrení zo dňa

20.06.2001 adresovanému stavebníkovi súhlasí s rekonštrukciou a prístavbou rodinného domu súp.
č. 17. Žalovaná predpokladá, že to bolo z totožného dôvodu, t. j. bola presvedčená, že stavebník
realizuje výstavbu len na pozemku, ktorý je v jeho vlastníctve. Žalovaná má zato, že postup stavebníka
bol v čase výstavby dobromyseľný. Okolnosti dobromyseľnosti vždy súvisia s nejakým omylom, sktorým je spojené presvedčenie, že držiteľ nadobudol vlastnícke právo k veci. Uvedený omyl má
skutkovú povahu, ktorá pramení z toho, že stavebník použil zaužívané hranice bez toho, aby ich
dal nanovo vytýčiť odborne spôsobilou osobou. Podľa dokumentov, ktoré má žalovaná k dispozícii,

v roku 2000 musela byť zrealizovaná stavba prístavby (čo tvrdí aj žalobkyňa), na ktorú je vydané
dodatočné stavebné povolenie. S odstupom času, rádovo v mesiacoch od realizácie prvej prístavby
musela byť realizovaná ďalšia prístavba (prístrešok a sklad). Stavebník opäť zasiahol do cudzieho
pozemku bez toho aby o tom vedel, keďže konal v omyle a dobromyseľne. Na základe uvedeného je
žalovaná presvedčená, že v čase realizácie prístavby bol stavebník oprávnený držiteľ spornej parcely

pod prístavbou podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom podľa ods. 2 sa na neho vzťahovali
rovnaké práva ako na vlastníka a uvedená stavba nemôže byt' neoprávnená. Z administratívneho spisu,
archivovaného Okresným úradom v Trenčíne a sprístupneného dňa 18.03.2022 žalovanej vyplýva, že
16.07.2001 podal stavebník s manželkou Žiadosť o dodatočné stavebné povolenie, kde na strane 2
v časti Základné údaje o stavbe uvádza o. i. "prístavba jednej miestnosti". Ďalej spis obsahuje kópiu
katastrálnej mapy zo dňa 20.06.2001. Na uvedenej mape je znázornená hranicami medzi parcelami

číslo XXX J. M. XXX rovno, bez zakrivenia. Uvedené skutočnosti potvrdzuje výkres situácie z projektovej
dokumentácie overený autorizovaným inžinierom C. K., kde sú dotknuté hranice opäť vyznačené
rovnou priamkou bez zakrivenia. Nedielnou súčasťou administratívneho spisu je súhlas žalobkyne
s rekonštrukciu a prístavbou. Administratívny spis, na základe ktorého Okresný úrad v Trenčíne v
roku 2001 vydal dodatočné stavebné povolenie, nie je podľa názoru žalovanej kompletný (chýbajú

doručenky, vyjadrenia a podobne). Zo spisu takisto vyplývajú pochybenia stavebníka a správneho
orgánu. Stavebník nedodal a správny orgán si nevyžiadal zameranie existujúcej stavby osobou odborne
spôsobilou. Treba však uviesť, že v roku 2001 ubehlo len 12 rokov od zmeny spoločenského zriadenia
v Slovenskej republike. Predchádzajúce socialistické zriadenie pred rokom 1989 úmyselne likvidovalo
pozemkové knihy, katastrálny operát a všeobecné štandardné postupy, ktoré zabezpečujú nakladanie

s nehnuteľnosťami. Vzniknutá situácia je preto čiastočne zapríčinená aj uvedeným postupom štátnych
orgánov, ohľadne katastra nehnuteľností. Napriek nekompletnosti spisu z roku 2001, dôkazy, ktoré sa v
ňom nachádzajú potvrdzujú, že stavebník bol v omyle a súčasne dobromyseľným držiteľom pozemku.

4. K ďalším tvrdeniam žalobkyne žalovaná uviedla, že žalobkyňa nikde neuvádza veľkosť zásahu do

jej majetku, iba nepriamo predkladá dôkaz "kópia Geometrický plán číslo 905/17", z grafickej časti
dôkazu vyplýva objem zásahu, ktorý je vyčíslený v textovej časti na 4 m2. Kvalita predloženej kópie
geometrického plánu nie je však veľmi zrozumiteľná. Žalobkyňa ďalej uvádza, že musela upraviť
realizačné plány, zmenou dispozície oproti zamýšľanému plánu, čo malo vplyv na zvýšené realizačné
náklady uvedenej prístavby. Žiadnym spôsobom ale nešpecifikuje, ako musela upraviť realizačné plány

a nevyčísluje vplyv na realizačné náklady. Žalobkyňou predložený geometrický plán dokazuje, že
žalobkyňa v čase prípravy prístavby dobre poznala skutkový stav. Ak žalobkyňa dodáva, že jej bola
nezvratne spôsobená škoda na ušlom zisku, pretože znížením využiteľnosti pozemkov bol znížený
počet umiestnených detí predškolského veku, svoje tvrdenie nepreukazuje žiadny výpočtom, z ktorého
by bolo zrozumiteľné, že pokiaľ by nedošlo k posunutiu hranice medzi pozemkami, o koľko detí by

mohla viac umiestniť v prístavbe. Uvedené tvrdenia žalovaná pokladá za účelové. Žalobkyňa taktiež
uvádza, že nemohla realizovať vrchnú omietku, toto tvrdenie nie je pravda. Žalovaná nikdy nebránila
žalobkyni v realizácii prístavby, preto jej nie je známy žiadny dôvod, prečo uvedené stavebné práce
neboli zrealizované. Právny predchodca žalovanej (predávajúci) informoval žalovanú o prebiehajúcom
susedskom spore so žalobkyňou. Uviedol, že dotknutá prístavba je postavená viac ako 15 rokov

(informácia bola poskytnutá v čase uzavretia kúpno-predajnej zmluvy), čo sa nakoniec preukázalo
listinnými dôkazmi a tvrdením žalobkyne. Žalovaná nadobudla riadne skolaudovanú nehnuteľnosť, s
neskolaudovanou prístavbou, na ktorú bolo vydané právoplatné dodatočné stavebné povolenie. Časť
prístavby tvorí prístrešok a sklad, ktoré sú v súčasnosti nepovolené. Vzhľadom na nepatrnosť rozsahu
žalovaná verila, že sa so žalobkyňou dohodne na vysporiadaní sporného zásahu, čo sa však do

dnešného dňa nestalo. Žalovaná dňa 14.05.2021 podala Žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Žiadosť
zahŕňa prístrešok s letnou kuchyňou a sklad náradia. Začaté konanie dňa 14.10.2021 správny orgán
prerušil a odkázal účastníkov konania na súd. Žalovaná niekoľkokrát písomne oslovila žalobkyňu s
návrhom na riešenie vzniknutej situácie, jej snaha bola márna. Žalovaná nerozumie postupu žalobkyne
a zároveň si kladie otázku, ako chce žalobkyňa využívať nepravidelný pás v dĺžke 14 metrov a v šírke

nula až štyridsať centimetrov na hranici svojho pozemku, v súvislosti s realizáciou novej prístavby,
ktorú žalobkyňa postavila na skutkovej hranici pozemkov. Súčasný stav trvá viac ako 20 rokov a nebol
žalobkyňou do roku 2017 spochybnený. Následne realizáciou novej prístavby žalobkyňa akceptovala
skutkový stav. Postup žalobkyne, vzhľadom na jej nezáujem stretnúť sa, a spor riešiť mimosúdne,žalovaná subjektívne hodnotí v rozpore s dobrými mravmi a zdravým rozumom. Na základe uvedeného
navrhla žalovaná žalobu zamietnuť.

5. Žalobkyňa a právny predchodca žalovanej H. J. E. s manželkou nadobudli nehnuteľnosti evidované
pod parcelným číslom XXX, XXX, XXX J. XXX/X a súpisným číslo 16 a 17 v roku 1999 od Stredného
odborného učilišťa poľnohospodárskeho Záblatie, ktoré ich malo vo vlastníctve od roku 1984 a od
Slovenského pozemkového fondu, ktorému parcely číslo XXX/X J. XXX prešli do správy od SOU
Poľnohospodárske Záblatie v roku 1998. Nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX -

katastrálne územie I. (parcely č. XXX, M. XXX a domy so súpisným číslom XX a 17) boli prevedené
pod poradovým číslom 16 a 19 (položka výkazu zmien 99/99 a 137/99). Parcely číslo XXX/X J. XXX,
ktoré boli evidované na liste vlastníctva číslo XXX boli prevedené pod poradovým číslom 22 a 26
(položka výkazu zmien 61/99 a 65/99). V čase prevodu už bol zapísaný geometrický plán zo dňa
17.05.1996 na liste vlastníctva č. XXX pod poradovým číslom 10 (položka výkazu zmien 40/96). Na
uvedenom geometrickom pláne je hranica medzi parcelami XXX, XXX, XXX/X J. XXX vyznačená rovnou

priamkou, keďže zalomenie hranice je nepatrné, v uvedenej mierke ani nie je možné iné zobrazenie.
Tejto hranice sa držal stavebník (H. J. E.) pri realizácii prístavby k rodinnému domu súp. č. XX a nebol
si vedomý zásahu do pozemkov vo vlastníctve žalobkyne. Pozemky boli oddelené plotom, ktorý presne
nekopíroval hranice parciel evidované v katastrálnom operáte, pričom vedomosť o tejto skutočnosti
bola známa najskôr v roku 2016. V čase nadobudnutia skutkový stav (hranica pozemkov oddelená

plotom) tvoril nadobudnutý pozemok evidovaný pod parcelnými číslami 507 a 508 prirodzený funkčný
celok, ktorý zasahoval do parciel XXX a XXX/X. Tak ako bolo uvedené vyššie žalovaná aj stavebník
boli v omyle ohľadne ich spoločnej hranice. Vymedzenie spoločnej hranice bolo nemenné (tvorené
oplotením) od roku 1984 až do roku 2001, kedy oplotenie začali nahradzovať prístavby stavebníka.
Skutkový stav nezodpovedal a doteraz nezodpovedá právnemu stavu v katastrálnom operáte. Z

ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že nemožno nariadiť odstránenie
stavby, resp. časti stavby tam, kde to nie je účelné. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby
je treba vždy hodnotiť objektívne, t. j. s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam a povahe jednotlivého
prípadu. V rámci tejto voľnej úvahy súd musí prihliadať najmä k povahe a rozsahu hospodárskej straty,
ktorá by odstránením stavby vznikla, k tomu, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú, aký je

rozsah zastavaného pozemku, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, alebo naopak,
či staval v dobrej viere, že mu pozemok patrí a až dodatočne podľa geodetického zamerania zistil opak.
Súd musí v týchto prípadoch porovnať hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením stavby vznikla so
záujmom na ďalšom využití stavby. Je treba prihliadnuť i k dôvodom, pre ktoré vlastník pozemku riadne
nezakročil proti neoprávnenej stavbe v dobe jej realizácie a pokiaľ vlastník pozemku o neoprávnenej

stavbe vedel, aj k dobe, ktorá od zriadenia stavby uplynula. Tiež je nutné prihliadnuť aj k tomu, aká ujma
objektívne vlastníkovi pozemku v dôsledku neoprávnenej stavby vznikla a ako je obmedzený v užívaní
zvyšnej časti pozemku (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 17.04.2002 sp. zn. 22Cdo/432/2002).
Do vlastníctva žalobkyne zasahujú nosné múry prístavby, preto ich odstránenie by bolo pre celú stavbu
devastačné. V porovnaní s nepatrným územným ziskom žalobkyne, ktorý by odstránením stavby vznikol,

a jeho minimálnym využitím musí žalovaná hodnotiť prístup žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi a
zdravým rozumom. Namiesto jednoduchého vysporiadania 4 m2 pozemku kúpno-predajnou zmluvou
žalobkyňa zaťažuje Stavebný úrad Trenčín, Okresný úrad v Trenčíne odbor katastrálny, Okresný súd
Trenčín a žalovanú svojím nezmyselným konaním v úmysle získať nevyužiteľný minimálny pás pozemku
o rozmeroch 0 až 40 centimetrov.

6. Aby však žalobkyňa mohla naďalej pokojne a nerušene užívať nehnuteľnosti, musí dôjsť
k vysporiadaniu sporného zásahu žalobkyne v rozsahu úradne overeného geometrického plánu
číslo 36335924-044-17. Keďže uvedený stav, ktorý umožňoval pokojné a ničím nerušené užívanie
neskolaudovaných prístavieb, trval minimálne od roku 2000 do roku 2016, je žalovaná presvedčená,

že spornú časť pozemkov, ktoré sú podľa katastrálneho operátu vo vlastníctve žalobkyne, nadobudli
právni predchodcovia žalovanej z titulu vydržania. Dobrá viera právneho predchodcu žalobkyne (H. J.
E. s manželkou), že je vlastníkom pozemku, ktorého parcelné vymedzenie nie je súlade s evidenciou
katastrálneho operátu, sa opierala o právny titul kúpno-predajných zmlúv, ktorými v roku 1999 nadobudol
vlastníckeprávoknehnuteľnostiam,pričomsúčasnesaajchopildržbypozemkov,keďževyužilhistorickú

hranicu, ktorú tvoril plot. Oplotenie oddeľujúce pozemky nekopírovalo hranicu parciel, evidovanú
v katastrálnom operáte a preto vznikol súčasný problém. Zároveň s držbou právny predchodca
nehnuteľnosti užíval, o čom svedčí aj realizácia prístavieb. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná
z hľadiska či mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. V danom prípade dobrá vieraprávneho predchodcu vychádzala z presvedčenia, že hranice pozemkov sú vymedzené historickým
oplotením a začatím stavby prístavieb v tesnom susedstve so žalovanou získal súhlasné stanovisko
od žalovanej a následné bezproblémové užívanie nehnuteľností trvalo minimálne do roku 2016. Právny

predchodca žalobkyne vlastnil a užíval nehnuteľnosti od roku 1999 do svojej smrti v roku 2004. Následne
titulom dedenia nadobudol nehnuteľnosti v roku 2005 jeho syn, od ktorého nehnuteľnosti v roku 2019
kúpila žalovaná. Vydržacia doba začala plynúť H. J. E. s manželkou nadobudnutím nehnuteľnosti v
roku 1999 a skončila v roku 2009, keď bol vlastníkom D. E.. Parcely č. XXX/X J. M. XXX/X, ktoré
vznikli geometrickým plánom číslo 36335924-044-17 na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych

vzťahov, boli v čase uzatváranie kúpno-predajnej zmluvy medzi žalovanou (ako kupujúcou) a D. E. (ako
predávajúcim) vo faktickom vlastníctve predávajúceho a boli súčasťou kúpno-predajnej zmluvy zo dňa
30.05.2019. Žalovaná teda mala za to, všetky kumulatívne podmienky vydržania boli splnené, takisto
preukázala naliehavý právny záujem, ktorý je nevyhnutný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby.

7. Nárok si žalovaná uplatnila vzájomnou žalobou, ktorou sa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou

pozemkov, vytvorených geometrickým plánom na oddelenie pozemkov parcelné č. XXX/X, XXX/X J.
XXX/X pre k. ú. I., číslo 36335924-044-17 zo dňa 23.06.2017 vyhotoviteľa Súkromná geodézia Trenčín
s.r.0., ktorý úradne overila H. G. B., OÚ Trenčín, katastrálny odbor dňa 10.07.2017 pod číslom 905/17,
a to parcely č. XXX/X s výmerou 2 m2, záhrada, parcely č. XXX/X s výmerou 2 m2, zastavané plochy a
nádvoria. Všetky pozemky sú v katastrálnom území I., parcely registra C-KN, umiestnené v zastavanom

území obec a tieto pozemky sú bez tiarch. A zároveň geometrický plán na oddelenie pozemkov parcelné
číslo XXX/X, XXX/X J. XXX/X pre katastrálne územie I., obec Trenčín, okres Trenčín číslo XXXXXXXX-
XXX-XX zo dňa 23.6.2017. vyhotoviteľa Súkromná geodézia Trenčín s.r.0., ktorý úradne overila H. G. B.,
OÚ Trenčín, katastrálny odbor dňa 10.7.2017 pod číslom 905/17 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

8. Žalobkyňa k tvrdeniam a vzájomnej žalobe žalovanej uviedla, že nehnuteľnosti žalovanej pôvodne
nadobudol H. J. E. s manželkou kúpnou zmluvou V2157/99 v pôvodnom stave a rozmeroch, tak ako
žalovaná predkladá. Žalobkyňa predložila ako dôkaz pôdorys pôvodného plánu prízemia z kúpnej
zmluvy v mierke 1:100, na ktorom je zobrazená nehnuteľnosť žalovanej aj žalobkyne. Z uvedeného
pôdorysu pôvodného plánu prízemia a žalovanej dôkazu, geometrického plánu zo dňa 17.05.1996 je

viditeľný rozdiel vo veľkosti realizovanej prístavby zadnej časti stavby so súpisným číslom XX, izby,
ktorú žalovaná účelovo neuvádza v žiadosti o dodatočné stavebné povolenie zo dňa 14.05.2021. Žiada
len o dodatočné stavebné povolenie prístrešku s letnou kuchyňou a skladom. Týmto konaním chce
zamlčať skutočnosť, že časť stavby so súpisným číslom XX je neskolaudovaná. Dokončenú stavbu,
prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena

alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe
kolaudačného rozhodnutia, tak ustanovuje stavebný zákon. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že pokiaľ
stavba nie je dokončená a nie je spôsobilá na riadne užívanie, nemožno ju užívať. Užívanie je možné
až potom, keď stavebný úrad vydá kolaudačné rozhodnutie. Žalovaná v žiadosti o dodatočné stavebné
povolenie v druhu a účelu stavby uviedla, že žiada o povolenie prístrešku s letnou kuchyňou a skladom.

V žalovanej dôkaze v ilustračnej dokumentácií prvá fotka úmyselne zobrazuje len vrchnú strešnú
časť. Spodná časť je z veľkej časti prázdna, možno ju definovať ako múr, ktorý plní funkciu plotu
medzi nehnuteľnosťami žalovanej a žalobkyne a taktiež opory pre prístrešok zakončeným skladom.
Žalobkyňa bola viacerými staviteľmi upozornená, že uvedená časť prístavby je jednoduchou stavbou
malého hospodárskeho významu a s týmto tvrdením sa stotožňuje. Žalobkyňa predložila geometrický

plán zo dňa 22.06.2021 v ktorom je zameraná jej prístavba rodinného domu so zmenou užívania
na prevádzkareň o starostlivosť o detí predškolského veku a vymeraný zásah do jej vlastníckych
práv parcelou XXX/X vo výmere 5 m2. Žalovaná uvádza, že nemá žiadnu vedomosť o priebehu
konania medzi žalobkyňou a jej právnym predchodcom, preto sa k uvedením skutočnostiam nemôže
vyjadriť. Žalovaná taktiež uvádza, že uvedené skutočnosti sú irelevantné. S týmito tvrdeniami žalovanej

žalobkyňa nesúhlasí a sú v rozpore z jej predchádzajúcimi vyjadreniami ku konaniam žalovanej s
jej právnymi predchodcami. Staviteľ H. J. E. bol spoločníkom v spoločnosti B., spol. s r. o., ktorej
náplňou bola aj stavebná činnosť. Napriek zákonnej povinnosti realizovať stavbu až po právoplatnom
stavebnom povolení a presnom geometrickom zameraní, tak neučinil a preto hrubo porušil stavebný
zákon. Tvrdenie žalovanej o stavebníkovi, že bol celý čas presvedčený, že stavbu realizuje na pozemku,

ktorý je v jeho vlastníctve je nepravdivé nakoľko H. J. E. je mŕtvy, teda žalovaná nemôže tvrdiť o čom bol
presvedčený. Žalobkyňa dala k dodatočnému stavebnému povoleniu stavebníkovi v dobej viere súhlas
s jeho rekonštrukciou a prístavbou rodinného domu číslo 17, s podmienkou, že táto nespôsobí ujmu na
jej rodinnom dome. Žalobkyňa nepredpokladala, že stavebník hrubo poruší jej práva a časť prístavbyrealizuje na pozemkoch v jej osobnom vlastníctve. O stave, že prístavba staviteľa so súpisným číslom
17 je z časti umiestnená na pozemkoch žalobkyne sa táto dozvedela ústnym podaním od F. E., K. L..
K vzájomnej žalobe ďalej žalobkyňa uviedla, že v prípade dotknutej stavby žalobcu ide o neoprávnenú

stavbu na cudzom pozemku. Za neoprávnenú stavbu v zmysle zákonného ustanovenia sa považuje
taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal občianskoprávny
titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku, čo znamená, že pre označenie stavby ako
neoprávnenej nie je rozhodujúce, či bola postavená na základe stavebného povolenia a v súlade s ním,
ale len to, či stavebník mal hmotnoprávny titul na pozemku stavať. Pokiaľ teda stavebník nemá žiadne

právo k cudziemu pozemku, ide z jeho strany o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva pozemku,
ktoré je potrebné riešiť spôsobom určeným ustanovením § 135c Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa
teda so vzájomnou žalobou nesúhlasila.

9. Žalovaná v následnom vyjadrení upresnila, že žalobkyňou predložený geometrický plán obsahuje
novovytvorenú parcelu o výmere 5 m2. Žalovanou predložený geometrický plán obsahuje dve parcely

číslo XXX/X s výmerou 2 m2 a číslo 510/2 s výmerou 2 m2, čo je v súčte 4 m2. Uvedený rozdiel vznikol
tak že parcela XXX/X má presne 2,3 m2 a parcela XXX/X má presne 2,4 m2. Každá parcela musí
byť matematicky zokrúhlená na celé číslo, preto v súpise sú uvedené 2 m2 a 2 m2. Keďže žalobkyňa
predkladá jednu parcelu, t. j. súčet plochy je 4,7 m2, matematicky zaokrúhlený výsledok je 5 m2. Stále
sa však jedná o nepatrný zásah do vlastníctva žalobkyne. V ďalšom zotrvala na svojich predošlých

vyjadreniach.
10. V doplňujúcom vyjadrení k vzájomnej žalobe žalobkyňa poukázala na to, že žalovaná, resp.
jej právny predchodca zasiahli bez právneho dôvodu do jej vlastníckeho práva. Na úkor ochrany
vlastníckeho práva, garantovaného Ústavou SR, sa touto vzájomnou žalobou domáhajú zbavenia jej
vlastníckeho práva. Žalovaná svoju oprávnenosť držby v dobrej viere, zakladá na domnienke, ktorá

je nepreukázateľná. Predchádzajúci vlastník a súčasne staviteľ H. J. E. a F. E., K. L., v roku 2000
realizovali prestavbu a následne prístavby bez príslušného stavebného povolenia a najmä geodetického
zamerania. Táto skutočnosť je o to závažnejšia, že H. J. E. bol jeden zo spoločníkov v stavebnej
spoločnosti B., spol. s r. o. a mal vedomosť o platnej legislatíve a povinnosti stavebníka pred začatím
stavby. Pre porovnanie žalobkyňa pri realizácií svojej prístavby nehnuteľnosti oslovila projektanta a

tiež geodeta, ktorý realizoval 3x presné geodetické zameranie stavby. Žiaden s uvedených úkonov H.
J. E. a F. E., K. L., pred realizáciou stavby nevykonali. Dôvody absencie geometrického zamerania
sú nepochopiteľné, nakoľko prístavba bola realizovaná na hranici susedných pozemkov. Tvrdenie
žalovaného, že stavebník bol dobromyseľný a tak aj konal je pochybné a je v rozpore s povinnosťami,
ktoré mal ako staviteľ. Na základe uvedeného a so zreteľom na všetky okolnosti predchádzajúci vlastník

a súčasne staviteľ H. J. E. a F. E., K. L., následný vlastník D. E. a aktuálny vlastník žalovaná boli
neoprávnenídržiteliačastiparcielpodprístavbou,ktorésúvovlastníctvežalobcu.Žalobkyňanesúhlasila
s tvrdením žalovanej o uplynutí nepretržitej vydržacej doby

10 rokov, pretože podľa uvedených dôkazov nebola naplnená podmienka dobromyseľnosti. Žalovaná

sa pokúša zneužiť súhlas s dodatočným stavebným povolením stavby rekonštrukcia rodinného domu
A. A. XX/XX, ktorý dala v dobrej viere staviteľovi. Súhlas bol jasne podmienený tým, že nespôsobí
ujmu na jej rodinnom dome, teda bez zásahu do jej vlastníctva. Žalovaná ako dôkaz uvádza úradne
overený geometrický plán zo dňa 17.05.1996 s tvrdením, že hranica medzi pozemkami žalobkyne a
žalovanej je kolmá priamka. Uvedené tvrdenie je pochybne, keďže z grafického zobrazenia uvedeného

geometrického plánu pri danej mierke má presnosť zobrazenia len informatívnu vypovedaciu hodnotu.
Podstatné je vždy presné geometrické zameranie a mapa v dostatočne veľkej mierke. Zadná časť
nehnuteľnosti žalovanej, ktorú definovala v žiadosti o dodatočne povolenie stavby zo dňa 14.05.2021
ako prístrešok s letnou kuchyňou a sklad je zo stavebného hľadiska vysoký múr s malým skladom a na
celej ploche je zastrešenie. Táto časť prístavby neslúži na bývanie, jej vyhotovenie nebolo konštrukčne

a finančne nákladné s porovnaním prednej časti nehnuteľnosti rodinného domu, preto jej význam je
pre žalobcu menší a označil ho stavbou malého hospodárskeho významu. Prikázanie časti pozemku
do vlastníctva žalovanej, napriek nesúhlasu žalobkyne ako vlastníka pozemku, by bolo v rozpore so
zákonom a s dobrými mravmi.

11. Podľa žalobkyne zásah žalovanej do časti pozemkov v jej výlučnom vlastníctve predstavuje časť
nehnuteľnosti, rodinného domu A. A. XX/XX, prístavby izby (prízemie), terasy (1.NP), ktorá k dnešnému
dňu je neskolaudovaná a druhá prístavba prístrešku s letnou kuchyňou a sklad, na ktorú podala žalovaná
až dňa 14.05.2021 žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Žalobkyňa vzhľadom na konštrukčne afinančne nákladné realizovanie odstránenia časti neskolaudovanej nehnuteľnosti rodinného domu A.
A. XX/XX (označenie 1), prístavby izby (prízemie), terasy (1.NP) vo vlastníctve žalovanej, postavenej
na časti pozemku v jej výlučnom vlastníctve žiada o peňažné plnenie v sume 2000,00 eur za

právo vecného bremena na uvedenom pozemku. Obdobný problém nastal na susednej nehnuteľnosti
prístavby rodinného domu A. A. XX/XX vo vlastníctve N. E., K. E., kde svoju prístavbu realizovala na
pozemkoch suseda C. E., K. E. parciel registra "C", parcelné číslo: XXX/X, o výmere 4 m2, a XXX/
X o výmere 1 m2, oboje druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. I. a za vlastnícke právo
uvedených parciel zaplatila N. E. C. E. sume 3500,00 eur. Žalovanej zásah do pozemkov vo výlučnom

vlastníctve žalobkyne stavbou označenou ako druhá prístavba prístrešku s letnou kuchyňou a sklad,
podľa záznamu podrobného merania č.1916 vyhotoveného H. F. B., na parcele registra "C" č. XXX/XX,
je o výmere 3 m2, podľa zamerania geodeta v predpísanej výške merania 1,5m nad terénom, avšak
vo výške 3,7 m nad terénom v oblasti prekrytia múru zastrešením je presah strechy dvojnásobne väčší
v od 0cm do 40cm (na severnom konci pozemku), čo predstavuje žalovaného zásah do pozemkov vo
výlučnom vlastníctve žalobcu o ďalšie 3 m2. Odstránením zasahujúcej časti druhej prístavby prístrešku

s letnou kuchyňou a sklad, označeným žalobkyňou ako vysoký múr s malým skladom a na celej
ploche zastrešený by žalobcovi bolo technicky možné konečne realizovať dokončenie zateplenia svojej
prístavby nehnuteľnosti, čo má dlhodobý vplyv na zvýšené náklady vykurovania nehnuteľnosti žalobcu.
Na základe uvedeného požiadala žalobkyňa o zmenu žalobného petitu na nový žalobný petit: Žalovaný
je povinný za právo vecného bremena na pozemku žalobcu parcele registra "C" č. 510/5 o výmere 2 m2,

zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. I. uhradiť žalobcovi sumu 2000,00 eur a žalovaný je povinný odstrániť
na vlastné náklady časť neskolaudovanej prístavby rodinného domu Pri parku 17/49, postavenej na
parcele registra "C" č. XXX/X o výmere 3 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. I..

12. Žalobkyňa v ďalšom priebehu konania opätovne navrhla zmenu žaloby, ktorú súd pripustil. Žalobný

návrh bol ustálený tak, že sa žalobkyňa domáha toho, aby súd žalovanej uložil povinnosť na vlastné
náklady odstrániť stavbu - prístrešok, sklad, postavenú na pozemku KNC parc. č. XXX, k. ú. I. do 60
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej sa zriaďuje sa vecné bremeno v prospech vlastníka stavby,
rodinného domu súp. č. 17 zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. I., obec Trenčín, okres Trenčín, evidovaný
OkresnýmúradomTrenčín,katastrálnyodbor,spočívajúcevpráveumiestneniačastistavbynapozemku

KNC parc. č. XXX/X, k. ú. I., vyznačenej na geometrickom pláne č. 53/2023. Žalovanej sa tiež uloží
povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu za zriadené vecné bremeno vo výške 18,79 eur.

13. Rovnako žalovaná navrhla pripustiť zmenu vzájomnej žaloby s poukazom na to, že na list vlastníctva
č. XXXX k. ú. I. bola zapísaná parcela registra "C" č. XXX/X o výmere 5 m2, zastavaná plocha

a nádvorie, ktorá podľa grafického znázornenia prakticky zodpovedá zásahu stavieb žalovanej do
pozemku žalobkyne. Súd pripustil zmenu žaloby v znení, že sa žalovaná domáha určenia, že je výlučnou
vlastníčkou v podiele 1/1 pozemku registra CKN parc. č. XXX/X o výmere 5 m2, zastavané plochy a
nádvoria, k. ú. I., obec Trenčín, okres Trenčín, zapísanej na LV č. XXXX.

14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, predloženými stranami sporu a obsahom pripojeného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/33/2017 a skutkový stav veci ustálil na základe tvrdení strán sporu
a vykonaného dokazovania.

15. Žalobkyňa a právny predchodca žalovanej H. J. E. s manželkou nadobudli nehnuteľnosti evidované

pod parcelným číslom XXX, XXX, XXX J. XXX/X a súpisným číslo 16 a 17 v roku 1999 od Stredného
odborného učilišťa poľnohospodárskeho Záblatie, ktoré ich malo vo vlastníctve od roku 1984 a od
Slovenského pozemkového fondu, ktorému parcely číslo XXX/X J. XXX prešli do správy od SOU
Poľnohospodárske Záblatie v roku 1998. Nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXX -
katastrálne územie I. (parcely č. XXX, M. XXX a domy so súpisným číslom XX a 17) boli prevedené pod

poradovým číslom 16 a 19 (položka výkazu zmien 99/99 a 137/99). Parcely číslo XXX/X J. XXX, ktoré
boli evidované na liste vlastníctva číslo XXX boli prevedené pod poradovým číslom 22 a 26 (položka
výkazu zmien 61/99 a 65/99). V čase prevodu už bol zapísaný geometrický plán zo dňa 17.05.1996
na liste vlastníctva č. XXX pod poradovým číslom 10 (položka výkazu zmien 40/96). Na uvedenom
geometrickom pláne je hranica medzi parcelami XXX, XXX, XXX/X J. XXX vyznačená rovnou priamkou,

keďže zalomenie hranice je nepatrné, v uvedenej mierke ani nie je možné iné zobrazenie. Stavbu,
ktorá sčasti zasahuje do parciel žalobkyne, zhotovil v roku 2000 právny predchodca žalovanej, H. J.
E. s manželkou. Tento požiadal 16.07.2001 o dodatočné stavebné povolenie, ktoré mu bolo vydané
27.08.2001 a následne 27.09.2001 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Z administratívnehospisu, archivovaného Okresným úradom v Trenčíne tiež vyplýva, že v žiadosti o dodatočné stavebné
povolenie, na strane 2 v časti Základné údaje o stavbe sa uvádza o. i. "prístavba jednej miestnosti". Ďalej
spis obsahuje kópiu katastrálnej mapy zo dňa 20.06.2001. Na uvedenej mape je znázornená hranicami

medzi parcelami číslo XXX J. M. XXX rovno, bez zakrivenia. Uvedené skutočnosti potvrdzuje výkres
situácie z projektovej dokumentácie overený autorizovaným inžinierom C. K., kde sú dotknuté hranice
opäť vyznačené rovnou priamkou bez zakrivenia. Nedielnou súčasťou administratívneho spisu je súhlas
žalobkyne s rekonštrukciu a prístavbou. Zo spisu takisto vyplývajú pochybenia stavebníka a správneho
orgánu. Stavebník nedodal a správny orgán si nevyžiadal zameranie existujúcej stavby osobou odborne

spôsobilou. S odstupom času, rádovo v mesiacoch od realizácie prvej prístavby bola realizovaná ďalšia
prístavba, prístrešok a sklad. Stavebník tým opäť zasiahol do pozemku žalobkyne. Žalovaná nadobudla
riadne skolaudovanú nehnuteľnosť, s neskolaudovanou prístavbou, na ktorú bolo vydané právoplatné
dodatočnéstavebnépovolenie.Časťprístavbytvoríprístrešokasklad,ktorésúvsúčasnostinepovolené.
Žalovaná dňa 14.05.2021 podala Žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Žiadosť zahŕňa prístrešok s
letnou kuchyňou a sklad náradia. Začaté konanie dňa 14.10.2021 správny orgán prerušil a odkázal

účastníkov konania na súd.

16. Tieto tvrdenia žalovanej žalobkyňa nepoprela, súd ich preto považoval za nesporné.

17. V roku 2005 osvedčením o dedičstve 23D 1545/04 nadobudol do vlastníctva uvedené nehnuteľnosti

syn D. E.. Za účelom predaja sa pokúšal nehnuteľnosť skolaudovať podaním žaloby na okresný súd
v Trenčíne sp. zn. 14C/33/2017, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd prikázal
žalobcovi odpredaj neoprávnene zastavaných časti pozemkov za náhradu v sume 400,00 eur. O
uvedenom návrhu Okresný súd Trenčín rozhodol tak, že konanie zastavil. Následne listom odoslaným
dňa 30.05.2018 vlastník D. E. žiadal žalobkyňu o kúpu jej časti pozemkov, na ktorých stojí neoprávnene

časť stavby žalovanej za sumu 10 000,00 eur, uvedenú ponuku žalobkyňa neprijala. Žalobkyňa
17.01.2018 podala na miestne príslušný stavebný úrad Mesto Trenčín návrh na vydanie rozhodnutia
o umiestnení stavby "Prístavba rodinného domu so zmenou užívania na prevádzkareň o starostlivosť
o deti predškolského veku". Žalobkyňa výzvou na Mesto Trenčín zo dňa 10.12.2018 informovala o
zastavení konania sp. zn. 14C/33/2017, vyjadrila nesúhlas s nedovolenou a nelegalizovanou stavbou

na jej časti pozemkov a žiadala príslušný stavebný úrad o začatie konania o odstránení stavby. Nakoľko
stavebník nepredložil požadované doklady v určenej lehote, stavebný úrad oznámil dňa 02.04.2019
listom č. USaŽP 2019/1094/34332/3/Du začatie konania o nariadení odstránenia stavby a zároveň
nariadil ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 25.04.2019. Dňa 21.05.2019 stavebný úrad
vydal rozhodnutie o nariadení odstránenia stavby pod č. ÚSaŽP 2019/1094/84002/8/Du, voči ktorému

vtedajší vlastník a stavebník D. E. podal dňa 26.06.2019 odvolanie. Následne nadriadený orgán
vydal dňa 01.10.2019 rozhodnutie č. OU-TN-OVBP2-2019/026950-002/Ka, ktorým zrušil prvostupňové
rozhodnutie a vrátil vec na nové prejedanie a rozhodnutie útvaru stavebného a životného prostredia
Mestského úradu v Trenčíne. Dňa 09.09.2021 sa na útvare stavebného a životného prostredia konalo
ústne pojednávanie, pokus o dohodu, ku ktorej nedošlo. Následne dňa 14.10.2021 útvar stavebného a

životného prostredia rozhodol o prerušení konania a určil lehotu 30 dní od doručenia na podanie návrhu
na rozhodnutie v sporovej veci súdom. Zásah žalovanej do časti pozemkov vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne predstavuje časť nehnuteľnosti, rodinného domu Pri parku 17/49, prístavba izby (prízemie),
terasy (1.NP), ktorá k dnešnému dňu je neskolaudovaná a druhá prístavba prístrešku s letnou kuchyňou
a sklad, na ktorú podala žalovaná až dňa 14.05.2021 žiadosť o dodatočné povolenie stavby.

18. Tieto tvrdenia žalobkyne žalovaná nepoprela, súd ich preto považoval za nesporné.

19. Tvrdenia žalovanej a žalobkyne sú tiež doložené listinnými dôkazmi, rozhodnutím Mesta Trenčín zo
dňa 14.10.2021 MSÚTN-ÚSaŽP/2021/1458/111409/svam, list žalobkyne zo dňa 10.12.2018, písomná

žiadosť D. E. v priebehu roka 2018 o kúpu jej pozemku, rozhodnutie Mesta Trenčín zo dňa 21.05.2019
č. ÚSaŽP 2019/1094/84002/8/Du, rozhodnutie Okresného úradu Trenčín zo dňa 27.08.2001 pod
značkou F2001/02199-003/ZVI o dodatočnom stavebnom povolení, písomné vyjadrenie žalobkyne
zo dňa 20.06.2001, písomná žiadosť o stavebné povolenie manželov E., kópia z katastrálnej mapy,
žiadosť o dodatočné povolenie stavby zo dňa 14.05.2021, LV č. XXX, situačný nákres k rekonštrukcii

domu č. 17, geometrický plán č. 11749555-107-95 zo dňa 17.05.1996 vyhotovený H. O. a úradne
overený 22.05.1996, projektové znázornenie rodinného domu a prístrešku č. 17. Tvrdeniam strán sporu
zodpovedá aj obsah spisu Okresného súdu Trenčín 14C/33/2017.20. Podľa LV č. XXXX vyhotovenom 17.11.2021, k. ú. I. je vlastníčkou parciel registra C č. XXX/X o
výmere 71 m2, záhrada, č. XXX o výmere 387 m2, zastavaná plocha a nádvorie, rodinného domu
súp. č. XX postaveného na parcele č. XXX, žalobkyňa v podiele 1/1. Podľa LV č. XXXX vyhotoveného

17.11.2021, k. ú. I. je vlastníčkou parcely registra C č. XXX o výmere 354 m2 zastavaná plocha a
nádvorie, č. 508 o výmere 62 m2, záhrada, domu súp. č. 17 na parcele č. XXX, žalovaná v podiele 1/1.

21. Podľa geometrického plánu č. 36335924-044-17 vyhotoviteľa Súkromná geodézia Trenčín, H. F.
P., dňa 22.06.2017 úradne overeného 10.07.2017 pod č. 905/17 boli vytvorené nové parcely, XXX/X o

výmere 2 m2 z pôvodnej parcely č. XXX J. XXX/X o výmere 2 m2 z pôvodnej parcely XXX/X.

22. Podľa geometrického plánu č. 36/2017 vyhotoviteľa H. F. B. zo dňa 30.10.2017, úradne overeného
13.02.2018podč.148/2018bolaznázornenáparcelač.XXX/XX,ktorázobrazujezásahrodinnéhodomu
č. XX časťou prístavby izby s terasou a parcela XXX/XX, ktorá zobrazuje presah prístavby prístrešku
s letnou kuchyňou a skladom.

23. Podľa geometrického plánu č. 24/2021 vyhotoviteľa H. F. B. zo dňa 09.06.2021, úradne overeného
22.06.2021 pod č. 861/21 bola vytvorená parcela č. XXX/X o výmere 5 m2. Podľa LV č. XXXX k. ú. I.
je výlučnou vlastníčkou tejto parcely žalobkyňa.

24. Podľa geometrického plánu č. 53/2023 vyhotoviteľa H. F. B. zo dňa 04.12.2023, úradne overeného
03.01.2024 pod č. 1821/23 bola odčlenená parcela č. XXX/X o výmere 3 m2 od parcely XXX/X o
pôvodnej výmere 5 m2.

25. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14C/33/2017 bolo zistené, že sa viedol spor žalobcu D. E.

proti žalovanej F. B. C., ktorou žalobou sa žalobca domáhal toho, aby súd rozhodol, že je vlastníkom
novovytvorenej parcely registra C č. XXX/X a parcely registra C č. 510/2, vytvorených na základe
geometrického plánu č. 36335924-044-17. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca je vlastníkom rodinného
domu, postaveného na ulici Pri parku č. 17/49 v Trenčíne. V r. 2001 bolo na túto nehnuteľnosť vydané
Okresným úradom v Trenčíne, odborom životného prostredia dodatočné stavebné povolenie pod č.

F2001/02199-003/Zvi dňa 27.08.2001 na stavbu rekonštrukcia rodinného domu pre stavebníka H. J. E.
a jeho manželky F. E., K. L. jeho rodičov. V r. 2004 otec žalobcu zomrel, z osobných dôvodov žalobca
sa žalobca rozhodol predať rodinný dom, v marci 2017 našiel kupca. V tomto roku na základe jeho
žiadosti geodet H. P. zameral rodinný dom a vypracoval geometrický plán č. 36335924-044-17 zo dňa
22.06.2017, pričom z tohto geometrického plánu vyplynulo, že rodinný dom čiastočne zasahuje na

pozemky žalovanej, novovytvorené parcely č. XXX/X J. XXX/X prakticky predstavovali rozsah zásahu
stavieb žalobcu do pozemku žalovanej. Žalobca nevedel o situácii, že rodinný dom zasahuje aj na
pozemok žalovanej, v čase začatia rekonštrukcie rodinného domu mal iba 16 rokov. Žalobca postavil
svoju žalobu na tom, že v zmysle § 135c Obč. zákonníka navrhol prikázanie novovytvorených pozemkov
do jeho vlastníctva za primeranú náhradu. Podľa LV č. XXXX vyhotoveného 06.07.2017, k. ú. I. bol

vlastníkom parciel registra C č. XXX/X, XXX J. XXX a domu súp. č. 17 na parcele č. XXX D. E. v
podiele 1/1. Podľa LV č. XXXX vyhotoveného 06.07.2017 bola vlastníčkou parciel registra C č. XXX/X
J. XXX a rodinného domu súp. č. XX na parcele č. XXX F. B. C. v podiele 1/1. Z obsahu uvedeného
spisu ďalej vyplýva, že Okresný úrad Trenčín dňa 27.08.2001 pod značkou F2001/02199-003/ZVI vydal
dodatočné stavebné povolenie H. J. E. a manželke F., K. L., na stavbu označenú ako rekonštrukcia

rodinného domu na pozemku parcelách č. 507, 508, k. ú. I.. Na základe žiadosti D. E. došlo Mestom
Trenčín dňa 31.05.2017 k zmene lehoty na dokončenie stavby a zároveň k zmene stavebníka na D.
E. a lehota na dokončenie stavby bola predĺžená do 31.05.2018. Písomne dňa 20.06.2001 A. B. C.
súhlasila s rekonštrukciou rodinného domu č. 17 na ulici Pri parku v Trenčíne s podmienkou, že táto
rekonštrukcia nespôsobí ujmu na jej rodinnom dome. Žalobca napokon zobral žalobu späť potom, ako

mu zo strany súdu bolo vysvetlené, že k podaniu takejto žaloby nie je aktívne vecne legitimovaný,
konanie bolo rozhodnutím zo dňa 23.05.2018 zastavené.

26. Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na

náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

27. Podľa § 135c ods. 2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do
vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.28. Podľa § 135c ods. 3 súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby
aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva
k stavbe.

29. Citované zákonné ustanovenie upravuje prípad neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a zároveň
spôsoby vyrovnania vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom. Za neoprávnenú stavbu v
zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez
toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom

pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo,
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre
kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. To platí nielen
vtedy, ak nadzemná stavba do pozemku iného zasahuje časťou obvodového plášťa, ale aj vtedy, ak
presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie strechy. Rozsah tohto presahu pritom nie je
významný. V takomto prípade môže súd rozhodnúť o odstránení časti stavby, ak to je technicky možné

alebo zriadiť vecné bremeno v prospech stavebníka. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je
významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka
pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe. Osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu
na vyporiadanie neoprávnenej stavby, je vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej
stavby. Ide tu totiž o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba

zriadená a vlastníkom stavby. Vecne legitimovanou osobou k podaniu žaloby v zmysle § 135c OZ nie je
ten, kto nie je vlastníkom (spoluvlastníkom) pozemku, na ktorom bola neoprávnená stavba postavená.
Konanie o vyrovnanie vzťahov medzi vlastníkom pozemku a stavebníkom je konaním, kde z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (§ 153 ods. 2 O. s. p.). Pokiaľ súd
dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi

účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c OZ pri zachovaní zákonom stanoveného poradia.
Môže teda nariadiť odstránenie aj časti stavby, ak vyjde v konaní najavo, že len táto časť zasahuje
do cudzieho pozemku a sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky pre takýto postup. Treba zdôrazniť,
že použitie ustanovenia § 135c OZ neprichádza do úvahy ani analogicky na iné prípady, než tie, ktoré
predpokladá hypotéza citovaného ustanovenia. (Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo

44/2012.)

30. Potrebné je však poukázať tu na názor vyslovený ústavným súdom v jeho predmetnom náleze
č. III. ÚS 16/2012 z 28. marca 2012, v ktorom vyslovil nielen to, že v prípade žalobcov prichádza do
úvahy žaloba opierajúca sa o všeobecné predpisy občianskeho práva vrátane žaloby o odstránenie

neoprávnenej stavby, resp. zriadenia vecného bremena, ale tiež na to, že nielen vlastnícke právo
žalobcov (oprávnených osôb), ale aj vlastnícke právo žalovaných (povinných osôb a ich právnych
nástupcov) požíva ústavnú a zákonnú ochranu. Predpokladom poskytnutia takejto ochrany takýmto
osobám (fyzickým či právnickým) s pozitívnym výsledkom je však v prvom rade existencia a povaha
nadobúdacieho titulu vlastníckeho práva tvrdeného takýmito osobami, pričom poukázal na názor

vyslovený vo svojich nálezoch III. ÚS 178/06 a II. ÚS 249/2011 kde uviedol, že mimoriadne významným
v tomto kontexte sú nielen okolnosti tvrdeného nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými, ale aj
otázka, či nehnuteľnosť užívali po určitý (spravidla dlhý) čas dobromyseľne alebo nie, či sa správali ako
jej vlastníci, držitelia alebo detentori. Posudzovať existenciu nimi tvrdeného vlastníckeho práva, jeho
vznik, oprávnenosť držby a následné zmeny v osobách vlastníkov a vplyv týchto okolností na záver o

tom, či vlastnícke právo žalovaní nadobudli a kedy a na základe akej právnej skutočnosti sa tak stalo,
patrí všeobecným súdom, ktorých úlohou je poskytnúť ochranu vlastníckemu právu účastníkov konania
vedeného pred nimi.

31. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

32. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP) žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

33. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je (§
137 písm. c/ CSP), musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca práve tým, určenia čoho sa domáha,
dosiahne v danom právnom vzťahu odstránenie spornosti a ochranu svojich práv alebo oprávnenýchzáujmov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je
vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie. Naliehavý

právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba vždy skúmať so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.

34. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení je dôvodom na
zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, tento nedostatok bráni zaoberať

sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku. Súd preto skúmal , či žalovaná má naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, ktorého sa domáha vzájomnou žalobou. Vzhľadom na tvrdené
okolnosti a súčasný stav veci mal súd za to, že požadovaným určením sa môžu odstrániť spory strán
sporu o priebehu hranice medzi ich pozemkami, preto žalovaná mala naliehavý právny záujem na
požadovanom určení.

35. Podľa § 134 ods. 1, 3, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,
ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Ak
je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom

oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

36. Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej
zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci,

vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva
držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera
(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná "so zreteľom na všetky okolnosti". Opakom ovládania
veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej

opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri
splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so
stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými
predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom

ustanovenej doby.

37. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne, a nie iba zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo
1398/2000). Poukázal tiež na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo2065/2005 podľa ktorého, ak niekto

nadobudne vlastnícke právo k pozemku a pritom sa v dôsledku ospravedlniteľného omylu uchopí aj
držbysusednéhopozemku,budedržiteľomoprávneným.Titulomdržbybudenadobúdacítitulkskutočne
vlastnenému pozemku aj keď ide o tzv. putatívny titul, je tento titul postačujúci (NS ČR sp. zn. 22Cdo
1398/2000). V rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo 386/2000 poukázal na to, že jedným z hľadísk pre
posúdenie oprávnenosti omylu držiteľa je aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku,

pričom záleží aj na tvare pozemkov a ich umiestnení v teréne. Z rozsudku NS ČR sp. zn. 22Cdo
1594/2004 aj 22Cdo 2941/2000 citoval, že oprávnenú držbu nemožno vylúčiť aj v prípade, že výmera
držaného pozemku dosahuje až 50% výmery pozemku kúpeného a výnimočne aj viac. S poukazom na
rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 837/98 súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ sa nadobúdateľ chopí držby
celého pozemku, aj keď na niektorú z parciel tento pozemok tvoriacich sa nadobúdací titul nevzťahuje,

nevylučuje to podľa okolností jeho oprávnenú držbu celého pozemku. Následne súd poukázal tiež
na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 22Cdo 2724/2009 a 22Cdo 4138/2013 pojednávajúce o chopení sa
držby časti susedného pozemku. S poukazom na vyššie uvedenú konštantnú judikatúru vydržanie časti
parcely je v zásade možné. Je to najmä v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku
a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku. Právnym titulom vydržania je v

takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastnenému pozemku i keď ide o tzv. putatívny titul, je
postačujúci (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1398/2000). Podľa konštantnej súdnej judikatúry
tiež platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so
zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto časti. Jedným z hľadísk preposúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne
držaného pozemku. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci teda posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ
pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od

každého subjektu práva požadovať mal alebo mohol mať pochybnosti, že plocha - výmera držaného
pozemku zodpovedá ploche uvedenej v nadobúdacom titule. Podmienkou teda je, aby držali sporný
pozemok na základe ospravedlniteľného omylu. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti
omylu držiteľa nehnuteľnosti je v takomto prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného
pozemku (mutatis mutandis rozsudok NS ČR zo dňa 9.3.2000 sp. zn. 22Cdo 1848/98). (Z rozhodnutia

Krajského súdu Trnava sp. zn. 25Co/28/2019.)

38. V danej veci manželia E., právni predchodcovia žalobkyne, nadobudli dom s. č. XX na parcele č.
XXX a parcely č. XXX J. XXX kúpou, vkladové konanie prebehlo v roku 1999 (LV XXX J. XXX). V
rovnakom čase nadobudla kúpou rodinný dom s. č. XX na parcele č. XXX a parcely č. XXX J. XXX/X
žalobkyňa.Vroku2000začalimanželiaE.rekonštrukciurodinnéhodomu,ktorejsúčasťoubolaprístavba

jednej miestnosti a neskôr prístrešku a skladu. Vymedzenie hranice medzi parcelami XXX, XXX J.
XXX, XXX/X bolo na mieste určené plotom, ktorý bol na mieste podľa tvrdení žalovanej už od roku
1984 a ktorý bol postupne nahradený realizovanými prístavbami. Plot zodpovedal hranici v podobe
kolmej priamky, pričom hranica vo forme kolmej priamky bola vyznačená aj na katastrálnej mape a
na geometrickom pláne z roku 1996. Existenciu plotu v tejto podobe žalobkyňa nepoprela. Pokiaľ ide

o prvú časť prístavby, s touto žalobkyňa súhlasila s podmienku, že táto nezasiahne do jej rodinného
domu. Možno konštatovať, že v čase realizácie prístavby ani žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že
geodeticky presne zameraná hranica nemá podobu priamky, ale, ako sa neskôr ukázalo, je mierne
zakrivená. Rovnako možno konštatovať, že keby žalobkyňa takúto vedomosť mala, spomínaný súhlas
k prvej prístavbe by nedala. Podľa jej vyjadrenia sa o tom, že stavby E. presahujú na jej pozemky

dozvedela ústne od F. E. a obratom začala hájiť svoje práva. Syn manželov E. zistil až v roku 2017,
po zameraní geodetom H. P., že prístavbami zasahuje do pozemkov žalobkyne a začal situáciu riešiť.
Prvou snahou bola ponuka kúpy, ďalšou súdne konanie z roka 2017. Žalobkyňa všetky svoje kroky
zamerala na odstránenie časti stavieb, všetky ale prebiehali až po roku 2017. Ako bolo vyššie uvedené,
skutočný presah stavieb žalovanej je menej ako 5 m2. Vzhľadom a uvedené možno ustáliť, že manželia

E. pri realizácii prístavieb konali v dobrej viere v to, že prístavby realizujú na svojom pozemku. Tomuto
zodpovedali aj všetky dobové podklady, ktoré mali v tom čase k dispozícii. Výmera zásahu je tak
nepatrná, že nemali dôvod predpokladať, že stavajú na cudzom pozemku. Na tom nič nemení fakt, že
tohočasučasťprístavbyniejeskolaudovanáanačasťprístavbynemalistavebnépovolenie.Dobráviera
bude vždy posudzovaná nie z pohľadu držiteľa a vychádzajúc z jeho subjektívneho presvedčenia, ale na

základeposúdeniaobjektívnychskutočnostínezávislýchodvôledržiteľaanezávislýchnajehoskutočnej
vedomosti o tom, že mu právo patrí alebo nepatrí. Takto bude vec posudzovať tretia osoba a bude pritom
vychádzať z toho, či možný skutkový alebo právny omyl držiteľa možno považovať za ospravedlniteľný.
Za popísaných okolností možno omyl manželov E., spočívajúci v zásahu do vlastníckych práv žalovanej
považovať za ospravedlniteľný. Od roku 1999 minimálne do roka 2016 ubehlo 17 rokov, počas ktorých

žalobkyňa aj právni predchodcovia užívali svoje pozemky v dobrej viere, že im patria v podobe, ktorú
predstavovala rovná hranica. Podmienka dobromyseľnosti a doba držby 10 rokov bola splnená, súd
preto vzájomnej žalobe vyhovel. Parcela XXX/X o výmere 5 m2 predstavuje rozsah zásahu žalovanej do
pozemkužalobkynetakčasťouprístavbydomuakoajčasťouprístrešku,akojeuvedenévgeometrickom
pláne č. 24/2021 vyhotoviteľa H. F. B..

39. Predpokladom úspešnej žaloby podľa § 135c OZ je, že stavebník zriadi stavbu v zmysle citovaného
ustanovenianacudzompozemku.Pretožesúdvyhovelvzájomnejžalobenaurčenievlastníckehopráva,
žaloba nebola dôvodná. Bez ohľadu na to by žaloba nebola dôvodná v časti o odstránenie prístrešku,
pretože sa žalobkyňa domáhala odstránenia celého prístrešku, postaveného na parcele č. XXX, z

dôvodov, ktoré neuviedla. Na odstránenie celého prístrešku nie je dôvod, pretože okrem presahu v
rozsahu necelé 3 m2 sa nachádza na pozemku vo vlastníctve žalovanej. Rovnako zriadenie vecného
bremena je žalované zmätočne, pretože sa odvoláva na geometrický plán č. 53/2023, parcelu č. XXX/
X, ktorá má mať výmeru 2 m2, parcela č. XXX/X je ale v súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX o výmere
5 m2 podľa geometrického plánu č. 24/2021. Z týchto dôvodov bola žaloba zamietnutá.

40. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01.02.2024, č. k.
21C/54/2021-176, rozhodol tak, že žalobu zamietol a určil, že žalovaná je vlastníčkou v podiele 1/1parcely registra "C" č. XXX/X o výmere 5 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX,
k. ú. I..

41. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v dôsledku čoho sa vecou zaoberal ako súd
druhej inštancie Krajský súd v Trenčíne. Tento uznesením zo dňa 27.02.2025, č. k. 17Co/27/2024 - 202,
rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

42. Súd druhej inštancie uviedol, že posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere alebo nie, treba vždy hodnotiť

objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka. Vždy treba
brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu
daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné
pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
možnodovodiťviacerookolností,nazákladektorýchbyomylprávnehopredchodcužalovanejopriebehu
spoločnej hranice ako rovnej obstál ako omyl ospravedlniteľný. Administratívny spis o dodatočnom

stavebnom povolení obsahuje kópiu katastrálnej mapy zo dňa 20.06.2001, na ktorej je znázornená
hranicami medzi parcelami strán sporu číslo 510 a číslo 507 rovno, bez zakrivenia. Uvedené skutočnosti
potvrdzuje výkres situácie z projektovej dokumentácie overený autorizovaným inžinierom C. K., kde sú
dotknuté hranice opäť vyznačené rovnou priamkou bez zakrivenia. Súčasťou administratívneho spisu je
súhlas žalobkyne s rekonštrukciu a prístavbou. Existovalo teda viacero východísk, vrátane neexistencie

námietok žalobkyne, ktoré v prospech záveru o rovnom priebehu spoločnej hranice svedčili buď priamo
alebo nepriamo. Súd prvej inštancie však súčasne prijal záver, že z daného administratívneho spisu
takisto vyplývajú pochybenia stavebníka a správneho orgánu, keď stavebník nedodal a správny orgán si
nevyžiadal zameranie existujúcej stavby osobou odborne spôsobilou. Pritom s odstupom času, rádovo v
mesiacoch od realizácie prvej prístavby bola realizovaná ďalšia prístavba, prístrešok a sklad. Uvedenú

absenciu zamerania však súd prvej inštancie nepovažoval za skutočnosť, popri ktorej by neobstál
omyl právneho predchodcu žalovanej ako omyl ospravedlniteľný. Ako uviedla žalobkyňa v odvolaní,
povinnosť vytýčenia predmetných stavieb zhotovených právnym predchodcom žalovanej vyplývala tak z
rozhodnutia o dodatočnom povolení predmetných stavieb, teda ex post po ich zhotovení, ako aj priamo
zo stavebného zákona č. 50/1976 Zb., ktorý v § 75 ods. 1 stanovil, že pred začatím stavby, zmeny

stavby, terénnych úprav a ťažobných prác na povrchu musí stavebník zabezpečiť vytýčenie stavieb
fyzickou osobou alebo právnickou osobou oprávnenou vykonávať geodetické a kartografické činnosti
a autorizačné overenie vybraných geodetických a kartografických činností autorizovaným geodetom
a kartografom. Právny predchodca žalovanej H. J. E. s manželkou tak ostali v omyle o priamom
priebehu spoločnej hranice pozemkov len preto, že jednak konali v priamom rozpore so zákonom,

keď pri zhotovovaní stavieb nepostupovali v súlade s citovaným ustanovením § 75 ods. 1 zák. č.
50/1976 Zb. a už pred začatím stavby nezabezpečili vytýčenie stavieb. Súčasne však nerešpektovali
ani povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby z roku 2001, ktoré
v bode 8. výslovne ukladalo stavebníkovi zabezpečiť priestorové vytýčenie polohy stavby. Pritom je z
hľadiskaplynutiavydržacejdobyvýznamné,žepokiaľbyprávnipredchodcoviažalovanejsplniliuvedenú

povinnosť vyplývajúcu tak priamo zo zákona ako aj z rozhodnutia správneho orgánu a stavbu by dali
vytýčiť, prišli by na skutočný priebeh hranice v začiatkoch ich držby, teda pred uplynutím vydržacej doby.
Nehnuteľnosti, na ktorých neskôr realizovali sporné stavby užívali totiž od roku 1999, v roku 2000 stavby
realizovali a v roku 2001 bolo vydané rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby ukladajúce okrem
iného už zmienenú povinnosť stavby vytýčiť.

43. Súd druhej inštancie teda uzavrel, že pokiaľ by právni predchodcovia žalovanej splnili povinnosti
stavebníka vyplývajúce tak priamo zo zákona, ako aj z rozhodnutia správneho orgánu, stal by sa
pre nich skutočný priebeh spoločnej hranice známy a viac by v omyle o priebehu hranice neboli.
Ak teda v omyle ostali, trval ich omyl len preto, že nesplnili povinnosť vyplývajúcu tak priamo zo

zákona ako aj z rozhodnutia správneho orgánu. Omyl, ktorého existencia, resp. trvanie je založené
na nesplnení povinnosti vyplývajúcej z právneho predpisu, a tobôž na nesplnení povinnosti uloženej
rozhodnutím správneho orgánu však nemôže obstáť ako omyl ospravedlniteľný umožňujúci konštatovať
dobromyseľnosť držby. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver súdu prvej inštancie o splnení
podmienok vydržania pozemkov zastavaných namietanými stavbami. Napadnuté rozhodnutie o určení

žalovanej za vlastníčku týchto pozemkov preto nebolo vecne správne, rovnako ako zamietnutie žaloby
o usporiadanie pomerov k neoprávnenej stavbe, rovnako založené na danosti vlastníckeho práva
žalovanej k pozemkom.44. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie o zmätočnosti žaloby ohľadom zriadenia vecného bremena
k pozemku parcela č. XXX/X s výmerou 2m2, na ktorej je časť prístavby rodinného domu žalovanej
spočívajúcej podľa súdu prvej inštancie v tom, že tento pozemok má podľa údajov KN výmeru 5m2,

táto vada nie je daná. Zmenou žaloby, ktorú súd prvej inštancie pripustil na pojednávaní dňa 15.01.2024
totiž žalobkyňa žiada zriadiť vecné bremeno k jej pozemku parc. č. XXX/X vyznačenej na geometrickom
pláne č. 53/2023. Tento geometrický plán doložila do spisu a nachádza sa na č. l. 147 spisu. Je z neho
zrejmé, že parc. č. XXX/X je novovytvorená a má podľa neho výmeru 2m2 a súčasne geometrický plán
vytvára ďalšiu novovytvorenú parc. č. XXX/X s výmerou 3m2. Obe novovytvorené z parc. č. XXX/X

dovtedy evidovanej v KN s výmerou 5m2. Pokiaľ teda aktuálna žaloba žalobkyne uvádza parc. č. XXX/
X v nadväznosti na geometrický plán č. 53/2023, je zrejmé, že vecné bremeno žiada žalobkyňa zriadiť k
tejto pracele definovanej predmetným geometrickým plánom a nie k pôvodnej parc. č. XXX/X evidovanej
v KN s výmerou 5m2. Vadou zmätočnosti preto návrh žalobkyne v tomto smere netrpí. Vzhľadom na
zrušenie napadnutého rozhodnutia považoval odvolací súd za významné vyjadriť sa tiež k podporne
uvedenému záveru súdu prvej inštancie, že nemôže byť dôvodné odstránenie celej stavby prístrešku

žalovanej, pokiaľ sa na pozemku žalobkyne nachádza iba časť tejto stavby. Žalobkyňa iba čiastočné
umiestnenie stavby prístrešku na jej pozemku nespochybňuje, má však zato, že odstránenie len tej
časti prístrešku, ktorá sa nachádza na jej pozemku nie je stavebnotechnicky možné, a preto žiada jeho
odstránenie ako celku aj z pozemku žalovanej. Pokiaľ žalobu na usporiadanie pomerov k neoprávnenej
stavbe podľa § 135c OZ využije na ochranu vlastníckeho práva vlastník neoprávnene zastavaného

pozemku, môže sa ňou domáhať len takej úpravy, ktorá vychádza z jeho vlastníckych oprávnení. To
znamená,žeprípadnéodstráneniestavbymôžežiadaťibazosvojhopozemku.Ajvprípade,žebytakýto
stavebný zásah vyžadoval úpravu stavby alebo dokonca jej odstránenie aj v časti stavby nachádzajúcej
sa už mimo neoprávnene zastavaný pozemok žalobcu, je žaloba znejúca len na odstránenie stavby z
neoprávnene zastavaného pozemku žalobcu dostatočná a nemusí byť formulovaná tak, aby v úplnosti

postihovala, čo sa má, resp. musí so stavbou stať ako s celkom. Dostatočné je, ak žalobca uvedie, že
žiada odstránenie stavby zo svojho neoprávnene zastavaného pozemku. Dokonca nielen dostatočné,
ale aj nanajvýš prípustné, pretože odstránenie stavby z iného pozemku ako neoprávnene zastavaného
pozemku žiadať úspešne nemožno. Pre úplnosť bolo uvedené, že pokiaľ žalobkyňa navrhuje zriadenie
vecného bremena k pozemku vytvorenému geometrickým plánom č. 53/2023, musí aj zvyšok žaloby

vychádzať zo stavu podľa tohto geometrického plánu, pretože prípadným vyhovujúcim rozhodnutím sa
tento geometrický plán stane jeho súčasťou a bude podkladom nového stavu katastra nehnuteľností.

45.Žalovanávďalšompriebehukonaniapoukázalanato,žepodľazákonač.162/1995Z.z.(Katastrálny
zákon), § 19 (súčinnosť s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami), vlastníci a iné oprávnené osoby

sú povinní c) označiť trvale na svoje náklady lomové body hraníc pozemkov; neoznačujú sa hranice
pozemkov, ktoré sú predmetom súdneho sporu, hranice pozemkov, prípadne ich častí, ktoré sú v nájme
a sú zlúčené do väčších celkov. Ak vlastník alebo iná oprávnená osoba napriek výzve do určeného
termínuhranicepozemkovneoznačia,môžeichdaťoznačiťkatastrálnyúradnaichnáklady.Lomovýbod
je bod, v ktorom sa lomí hranica územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia

obce, hranica vymedzená právom k nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo
rozhrania spôsobu využívania pozemkov (§ 3 ods. 6 KZ). Zo zákonného vymedzenia lomového bodu je
zrejmé, že má zásadný význam pri určení hraníc územných celkov a územných jednotiek. Katastrálny
zákon výslovne ustanovuje, že lomové body určujú hranice pozemku (§ 3 ods. 2 KZ). Vlastníci a iné
oprávnené osoby sú povinní na svoje náklady označiť trvale lomové body hraníc pozemkov (§ 19

písm. c) KZ). Trvalým označením lomových bodov hraníc pozemkov, ktoré sú vymedzené právami
k nehnuteľnostiam, ako aj hraníc obcí, hraníc katastrálnych území a hraníc zastavaného územia
obce je ich označenie hraničným znakom. Takýmto hraničným znakom je kamenný medzník, znak z
plastu, železobetónový medzník, betónový stĺp alebo železná rúrka vyplnená betónom a spojená so
zemou betónom alebo na tvrdých podkladoch zapustený klinec alebo iný vhodný kovový predmet alebo

vytesaný kríž na opracovanej ploche (§ 44 ods. 2 vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu).
Opodstatnenie povinnosti označiť všetky lomové body hraníc pozemkov v teréne v súčasnej digitálnej
spoločnosti už nie je namieste. Sledovaný účel znalosti priebehu hraníc na mieste samom by sa
mal dosiahnuť iným spôsobom, a to prostredníctvom elektronických prostriedkov (napr. aplikácie GPS
kataster v mobilnom telefóne atď.). Tento záver fakticky vyplýva aj z činnosti orgánov katastra, ktoré

správne rezignovali na vyznačovanie lomových bodov hraníc pozemkov na náklady vlastníkov a iných
oprávnených osôb v zmysle druhej vety § 19 písm. c) KZ, resp. na vyvodzovanie s tým spojenej
administratívnoprávnej sankčnej zodpovednosti v zmysle § 74 ods. 1 písm. c), § 76 ods. 1 písm. c) KZ.
Vzhľadom na princíp legality by sa však uvedený prístup mal premietnuť pro futuro aj do právnej úpravy.V čase nadobudnutia nehnuteľnosti predávajúci, Stredné odborné učilište Záblatie, nedodržal uvedené
ustanovenia, nevyznačil lomové body, pričom náprava nebola vykonaná ani žalobkyňou a ani právnymi
predchodcami žalovanej.

46. Žalovaná ďalej poukázala na to, že podľa § 1087 (přestavek), nového Občianskeho zákonníka
ČR (89/2012 Sb.),ak zasahuje trvalá stavba, zriadená na vlastnom pozemku, len malou časťou
na malú časť cudzieho pozemku, stane sa časť pozemku zastavaného "přestavkem" vlastníctvom
zriaďovateľa stavby, to neplatí, ak zriaďovateľ nestaval stavby v dobrej viere. Kto staval v dobrej viere,

nahradí vlastníkovi pozemku, ktorého časť bola zastavaná "přestavkem", obvyklú cenu nadobudnutého
pozemku.Presvedčenieostavbenavlastnompozemkumôžebyťzaloženéobjektívnymiskutočnosťami,
ktoeé sa týkajú hraníc pozemkov (znalecké posudky, stav katastrálneho operátu, podporený aj
správaním vlastníka susedného pozemku apod.), na základe ktorých sa zriaďovateľ stavby bude
objektívne domnievať, že stavia na vlastnom pozemku, aj keď to tak nie je. Na základe toho sa žalovaná
domnievala, že záver odvolacieho súdu ohľadne nesplnenia zákonnej podmienky vytýčenie stavby

geodetom vo vzťahu k dobrej viere je úplne nesprávny. Splnenie dobrej viery nemá žiadnu relevanciu
k dodatočnému stavebnému povoleniu, keďže aj sama žalobkyňa v správnom konaní nič nenamietala
a so stavbou písomne súhlasila.

47. Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba

za podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,
ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje

zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom
(ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom
vlastníckym.Acontrario,výklad,ktorýtútomožnosťvylučuje,resp.juobmedzujepodstatnýmspôsobom,
nemôžebyťpovažovanýzaústavnekonformný.Priústavnekonformnomvýkladedobromyseľnostidržby
treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom

nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je
preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14. novembra 2018.)

48. S poukazom na citované rozhodnutie Ústavného súdu SR žalovaná poukázala na to, že nesplnenie
zákonnej podmienky, vytýčenie stavby, nemá žiaden vplyv na dobromyseľnosť držby. Žalovaná
nadobudla spornú nehnuteľnosť od syna stavebníka, D. E., ktorý získal nehnuteľnosť na základe
Osvedčenia o dedičstve z 21.01.2005. Ak z právneho dôvodu nebola splnená podmienka dobrej viery u

právnych predchodcov žalovanej a došlo k pretrhnutiu vydržacej doby z dôvodu "že nesplnili povinnosť
vyplývajúcutakpriamozozákonaakoajzrozhodnutiasprávnehoorgánu"ponadobudnutínehnuteľností
priamym právnym predchodcom žalovanej, uvedená doba začala plynúť nanovo, keďže D. E. žiadne
zákonné povinnosti nemal a nadobudol už dokončené stavebné objekty, ktoré zasahujú do pozemku
žalobkyne.

49. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej uviedla, že v zásade otázku lomových bodov nepovažuje za tak
podstatnú, rovnako ako právnu úpravu platnú v Českej republike, pokiaľ ide o prezentované rozhodnutie
Ústavného súdu, jeho závery vychádzajú z odlišných skutočností. Pokiaľ ide o dediča, pôvodného
vlastníka, tak D. E. ako dedič vstúpil do práv a povinností pôvodného stavebníka, že sa vo veci vyskytuje

problém dokazuje žaloba, ktorú podal a na základe ktorej sa viedlo konanie 14C/33/2017, konanie sa
nakoniec skončilo späťvzatím v roku 2019. V rovnakom roku nadobudla nehnuteľnosti žalovaná, je ťažké
predpokladať, že by nevedela o možných problémoch, mala byť opatrná, musela vedieť, že vo veci je
nejaký problém. Na základe toho mala za to, že k vydržaniu sporných nehnuteľností nedošlo.

50. Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby je vždy potrebné skúmať, či držiteľ mohol
byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda
rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky iného nadobúdacieho titulu. Za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla jepreto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie alebo preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 468/2022 z 24. novembra 2022.)

51. V danej veci súd druhej inštancie poukázal na to, že pokiaľ by právni predchodcovia žalovanej splnili
povinnosti stavebníka vyplývajúce tak priamo zo zákona, ako aj z rozhodnutia správneho orgánu, stal by
sa pre nich skutočný priebeh spoločnej hranice známy a viac by v omyle o priebehu hranice neboli, preto
podmienky nadobudnutia vlastníctva vydržaním splnené neboli, v tomto rozsahu je súd prvej inštancie

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ako je uvedené vyššie, stavebníkmi boli manželia E.. Súd
ale akceptoval námietky žalovanej v tom smere, že toto neplatí pre ďalšieho vlastníka predmetných
nehnuteľností. H. J. E. zomrel XX.XX.XXXX, v čase smrti bol vlastníkom nehnuteľností k. ú. I., parcely
registraCč.XXXovýmere354m2zastavanáplochaanádvorie,č.XXXovýmere62m2,záhrada,domu
súp. č. 17 na parcele č. XXX, v podiele 1/1. V dedičskom konaní, vedenom Okresným súdom Trenčín
pod. sp. zn. 23D 1545/04, D/not 199/04, tieto nehnuteľnosti nadobudol v celosti D. E., syn poručiteľa,

narodenýXX.XX.XXXX,včasesmrtisvojhootcamaltedanecelých19rokov.Včaserealizácieprístavieb
v roku 2000 mal cca 16 rokov. Osvedčenie o dedičstve, na základe ktorého D. E. nadobudol uvedené
nehnuteľnosti, nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve 21.01.2005. Syn manželov E.
zistil až v roku 2017, po zameraní geodetom H. P., že prístavbami zasahuje do pozemkov žalobkyne a
začal situáciu riešiť. Do tej doby uplynula zákonom určená 10 ročná lehota ako podmienka nadobudnutia

vlastníctva vydržania. Minimálne v období rokov 2004 až 2016 D. E. nemal vedomosť o tom, že jeho
stavby zasahujú do vlastníctva žalobkyne. Súd mal teda za to, že zákonom určené podmienky vydržania
vlastníckeho práva, dobromyseľnosť a lehota 10 rokov v jeho prípade splnené boli.

52. Úprava § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka podľa sťažovateľa dôsledne chráni už

vzniknuté právne vzťahy. Poskytuje ochranu tomu, kto (aj keď nie je zapísaný ako vlastník) nakladá s
vecou ako so svojou vlastnou, pretože je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí.
Úmyslom zákonodarcu bolo uviesť právny stav do súladu so skutočným stavom v prípadoch, kde takéto
riešenie nebolo právne možné alebo k nemu bolo možné dôjsť len s nepomernými ťažkosťami. Zmyslom
a účelom § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebolo skomplikovanie nadobudnutia

vlastníckeho práva vydržaním, ale naopak, za podmienok uvedených v týchto ustanoveniach dať
možnosť usporiadať si vlastnícke právo nie na základe platných právnych titulov, ale na základe
okolností svedčiacich o poctivosti nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zmyslom týchto
ustanovení bolo uľahčiť dosiahnutie zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností po splnení predpokladov
pre vydržanie vlastníctva upravených v Občianskom zákonníku. Ako je uvedené vo vyššie citovaných

rozhodnutiach Ústavného súdu SR, pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba
skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom
nadobudol. Hoci skutkový základ týchto rozhodnutí bol odlišný (nedodržanie písomnej formy zmluvy
apod.), sú závery Ústavného súdu SR použiteľné aj v iných prípadoch, kedy je ale potrebné riešiť
otázku dobromyseľnosti. D. E. nadobudol predmetné nehnuteľnosti dedením, jeho otec kúpou, obaja

s vedomím, že užívajú v prípade pozemkov aj domu len to, čo poctivým spôsobom nadobudli. To, že
užívajú v rozsahu necelých 5 m2 pozemok žalobkyne vzišlo len z toho, že došlo k zameraniu hranice
medzi pozemkami lepšími technickými prostriedkami ako tomu bolo v minulosti. V žiadnom prípade
uchopenie držby takýmto spôsobom nemohlo byť nepoctivé a už vôbec nešlo o úmyselné uchopenie
časti pozemku, teda s vedomím, že užívajú niečo, čo im nepatrí. Ak niekto nadobudne vlastnícke

právo k pozemku a pritom sa v dôsledku ospravedlniteľného omylu (vyvolaného napr. tým, že prevodca
odovzdá pozemok v hraniciach, v akých ho sám užíval) uchopí aj držby časti susedného pozemku,
možno ho považovať za oprávneného držiteľa. Možno tiež konštatovať, že užívanie časti pozemku
žalobkyne žalovanou a jej predchodcami nebolo spôsobilé a ani nespôsobilo žalobkyni žiadnu ujmu,
čo vychádza z toho, že priebeh hranice nebola rovná čiara, ako sa všetci zúčastnení mylne domnievali,

ale veľmi mierne lomená čiara. Ak mala žalobkyňa problém omietnuť svoju novú nehnuteľnosť, tento
problém by nemala, keby nepostavila svoju nehnuteľnosť prakticky na hranici pozemku. Napokon
žalobkyňa sama súhlasila s prístavbami, ktoré realizovali manželia E.. Dôkazné bremeno spochybniť
dobrú vieru právnych predchodcov žalovanej ležalo primárne na žalobkyni, spochybniť dobrú vieru otca
D. E. sa jej podarilo, ale ohľadne D. E. neuviedla nič, čo by spochybnilo jeho dobromyseľnosť. Za

uvedených skutkových okolností bolo možné konštatovať, že primeraný je právny záver, že omyl D.
E. bol ospravedlniteľný a vlastníctvo k spornej časti pozemku, v súčasnosti vyjadrenej parc. č. XXX/X
nadobudol vydržaním. Preto súd žalobu zamietol a vyhovel žalovanej vzájomnému návrhu o určenie
vlastníckeho práva k parc. č. XXX/X.53. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54. Žalovaná bola v spore plne úspešná, preto jej súd náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.