Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/124/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622204175
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7622204175.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov
senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne: A. A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom
v B., C. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ivana Orosová, so sídlom v Gelnici,
Slovenská 77/42, za účasti intervenienta D. E. F., nar. X.X.XXXX, bytom v G., G. XX proti žalovanému:
Mesto Gelnica,so sídlomv Gelnici, Banícke námestie č. 4, IČO: 00329061, zastúpenému JUDr. Monikou

Meňhertovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o zaplatenie 2.926,35 eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/83/2022-172 zo dňa
27. apríla 2023

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch pod č. I. a IV. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným
v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.705,25 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
1.705,25 eur od 13. 9. 2022 až do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti, v časti o zaplatenie sumy 1.221,10 eur s prísl. súd konanie zastavuje.

III. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.705,25 eur odo dňa 17. 9.
2021 do 12. 9. 2022 súd žalobu zamieta.

IV. Priznáva žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 16,54 %, o ktorých výške súd

rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobkyne doručenej súdu prvej
inštancie dňa 9.8.2022, ktorou sa domáhala obžalovaného zaplatenia sumy 2.926,35 eur s prísl. titulom
náhrady účelne vynaložených nákladov na odvrátenie škody, keďže je výlučnou vlastníčkou pozemku
registra „C KN“ ako parcela č. 3008/5 o výmere 619 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie a stavby

rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parcele č. 3008/5, vedených na LV č. XXXX,
k. ú. G.. Žalovaný Mesto G. je výlučným vlastníkom pozemku registra „C KN“ parcela č. 3008/9 o
výmere 106 m2 ako zastavaná plocha a nádvorie so spôsobom využitia pozemku ako pozemok, na
ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná
cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti (ďalej len „miestna cesta“). Dotknuté pozemky sú
susednými nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa na G. H. v meste G., pričom umiestnenie pozemkov

zobrazuje k žalobe priložená katastrálna mapa. Žalobkyni daroval nehnuteľnosti jej otec D. E. F., ktorý
predmetný pozemok a rodinný dom dlhodobo užíva. Pozemok žalovaného je miestnou cestou, na ktorúsa pravidelne po každej dažďovej zrážke zlieva voda. Tento stav nastal po tom, ako bola vykonaná
prerezávka stromov z lesných porastov nachádzajúcich sa nad predmetnou miestnou komunikáciou.
Následne povrchová aj podzemná zrážková voda nie je zvádzaná po pozemku žalovaného, ale sa

sústavne zlieva a odteká na pozemok žalobkyne. Pozemok vo vlastníctve žalobkyne sa nachádza pod
miestnou cestou, pričom hlavným dôvodom odtekania dažďovej vody z miestnej cesty na pozemok
žalobkyne je skutočnosť, že miestna cesta pred pozemkom a rodinným domom žalobkyne je v
najnižšej úrovni v celom okolí. Na preukázanie havarijného stavu na pozemku a hrozby vzniku ďalších
neodvratných škôd žalobkyňa predložila fotodokumentáciu a videodokumentáciu, z ktorej je viditeľné,

že voda z miestnej cesty sa zlieva na pozemok a vytvára na ňom súvislé zaliate miesta, na ktorých sa
voda nielenže zdržiava, ale aj prúdi. Žalobkyňa sa v predmetnej právnej veci voči žalovanému domáha
zaplatenia žalovanej sumy ako náhrady účelne vynaložených nákladov v súvislosti s realizáciou opatrení
na zabránenie odtekania dažďových povrchových i podzemných vôd z miestnej komunikácie (cesty) na
pozemok žalobkyne a požadovala náhradu nákladov vynaložených na vybudovanie zábrany, pretože
bolanútenávybudovaťnasvojompozemkuzábranunaodvráteniehroziacejavzniknutejškodyzostrany

žalovaného, ktorý svojou nečinnosťou spôsobil to, že na pozemku žalobkyne z miestnej cesty odtekala
dažďová povrchová a podzemná voda. Uvedené spôsobuje nadmerné zalievanie pozemku povrchovou
i podzemnou zrážkovou vodou.

3.Žalovanýsožalobounesúhlasil,keďževykonávavzmyslezákonač.369/1990Zb.oobecnomzriadení

údržbu miestnych komunikácií vrátane aj ulice G., ale len v rámci svojich finančných možností v zmysle
rozpočtu mu danom s tým, že ako orgán verejnej samosprávy využil všetky svoje technické a finančné
možnosti a zrealizoval všetky opatrenia súvisiace s odtokovými pomermi povrchových a pozemných vôd
v lokalite G. ulice v G., konkrétne pri rodinnom dome vo vlastníctve žalobkyne. Uviedol, že aj žalobkyňa
je tak isto povinná sa náležite starať o svoje nehnuteľnosti a ich udržiavanie tak, aby zabránila jej

zamákaniu, a to napr. dostatočnou izoláciou objektu rodinného domu. Preto neuznával uplatnený nárok
ani čo do výšky, nakoľko zoznam prác vymenovaných žalobkyňou v odôvodnení žaloby, a to jednotlivé
položky - ceny za práce a materiál sú uvedené nejasne, nezrozumiteľne, nezodpovedajú aktuálnym
cenám obdobných prác, či stavebným materiálom a nie je z nich zrejmý skutočný rozsah prác, ktoré
boli zrealizované údajne za účelom vykonania opatrení proti odtekaniu dažďovej vody. Mal za to, že

žalobkyňa relevantnými dôkazmi nepreukázala existenciu údajnej havarijnej situácie, nepreukázala, že
práve činnosťou, eventuálne nečinnosťou žalovaného došlo k údajnej škode na jej rodinnom dome, ktorú
bola nútená odstrániť práve a jedine výstavbou zábrany.

4. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle ust. §

417 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ), § 419 OZ, § 420 ods. 1 Z, § 4 ods. 3 písm. f/ zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ako aj § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. zákona o pozemných
komunikáciách (Cestný zákon) súd prvej inštancie dospel k záveru, že aj keď v konaní bolo preukázané
konaniežalobkyne,ktorýmsamapristúpilakvykonaniunevyhnutnýchopatrenízamedzujúcichzatekaniu
vodyzcestnejkomunikáciežalovanéhonajejpozemoksodkazomnaňoupredloženéfaktúryč.2100022

vystavenej stavebnou firmou REDOSI GROUP, s.r.o., so sídlom v Poprade, č. 101190302 firmou TRIPA,
s.r.o., Píla a stavebniny, so sídlom v Gelnici mal súd za to, že žalobkyňa v konaní predložila dostatočné
dôkazy na preukázanie základu uplatneného nároku a jeho výšku, keďže predložené faktúry osvedčovali
náklady vynaloženého pri vložení podzemného potrubia na pozemku I. E. a drenážnej rúry na pozemku
žalobkyne, a preto nepristúpil k ustanoveniu znalca na preukázanie výšky škody uplatneného nároku,

keďže považoval za dostatočné dôkazy predložené faktúry. Rovnako aj súd prvej inštancie zamietol aj
ďalší návrh žalovaného na vykonanie dôkazu výsluchom svedka - primátora Mesta Gelnica vzhľadom
na to, že jeho zamietavé stanovisko k žalobkyňou požadovanému nároku je súdu známe z výsledkov
mimosúdnych rokovaní, ktoré prebehli medzi stranami sporu v súdom stanovenej lehote a ktoré boli
však bezvýsledné. Výsluch navrhovaného svedka je pre posúdenie veci irelevantný aj z toho dôvodu, že

o komunikácii medzi žalobkyňou a Mestom Gelnica svedčí mailová komunikácia medzi intervenientom a
nielen terajším, ale aj predchádzajúcim primátorom Mesta Gelnica a stanovisko mesta je súdu známe z
rozsiahlychdoterajšíchpísomnýchvyjadrenížalovaného.Spoukazomnavyššieuvedenésúdpozistení,
že žalobkyňa relevantnými dôkazmi preukázala nielen samotný nárok, ale aj výšku žalovanej sumy, súd
za použitia ustanovení § 417 ods. 1 a § 419 Občianskeho zákonníka žalobe v časti o zaplatenie sumy

1.714,75 eur vyhovel. V časti o zaplatenie sumy 1.221,10 eur vzala žalobkyňa žalobu späť, a preto súd
podľa § 145 ods. 2 CSP so súhlasom žalovaného v tejto časti konanie zastavil.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP, § 256
ods.1,2CSPa§255ods.1CSPpodľapomeruúspechustránsporuvkonanísprihliadnutímnato,ktorá
strana zavinila čiastočné zastavenie konania. Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou domáhala zaplatenia

sumy 2.926,35 eur a bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 1.705,25 eur potom, čo bez zavinenia, resp.
pričinenia žalovaného vzala žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.221,10 eur späť, čím mala v konaní len
čiastočný úspech v rozsahu 58,27 % a neúspechom v rozsahu 41,73 %, rozdiel úspechu a neúspechu
činí 16,54 %. V takomto rozsahu jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

6. Proti výrokom rozsudku pod č. I. až IV. podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uplatnil
odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Považoval uplatnený nárok žalobkyne za nedôvodný v celom rozsahu, keďže
ho nie je možné subsumovať pod ust. § 417 ods. 1 a § 419 OZ a trval na návrhu na vykonanie znaleckého

posudku odborne spôsobilou osobou, teda znalcom, ktorý je oboznámený s touto problematikou, keďže
stav predmetnej komunikácie pochádza ešte z roku 2010, je zlý s tým, že tak uplatnil aj odvolacie
dôkazy podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

písomne vyjadrenia ako aj predložené faktúry žalobkyňou považoval za subjektívne a nehodnoverné.
Navrhoval napadnuté výroky rozsudku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

7. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že je vlastníčkou pozemku,

ktorý susedí s pozemkom žalovaného, pričom pozemok žalovaného je miestnou cestou, na ktorú sa
pravidelne po každej meteorologickej zrážke zlieva voda, ktorá je zvádzaná na pozemok žalobkyne,
a preto musela pristúpiť k vybudovaniu zábrany a vykonaniu opatrení proti nekontrolovanému odtekaniu
dažďovej vody na jej pozemok, čo v konaní riadne preukázala a zdokladovala. Nesúhlasila s procesnou
obranou žalovaného, ktorý sa správal nezodpovedne a riadne neplnil svoje povinnosti v zmysle § 4 ods.

3 písm. f/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a ak by konal, tak žalobkyňa by nemala dôvod
obrátiť sa na súd s tým, že ide už o 13, 14 rokov pretrvávajúci problém. Bližšie popisovala vznik ako aj
riešenie tohto problému a uviedla, že je zarážajúce, že žalovaný v spore ignoruje odborné vyjadrenie
aj svojho vybraného odborníka a možnosť samotnej nápravy, keďže posudzovateľ a odborník vybraný
mestom D. J. K. po posúdení stavu navrhol mestu spôsob riešenia. Uviedla, že sa o svoj pozemok riadne

stará, a keďže žalovaný nekonal v súlade so zákonom a škodu neodvracia bola nútená konať v zmysle §
417 OZ a § 419 OZ. Návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania považovala po vyhlásení
uznesenia v zmysle § 154 CSP za konanie v rozpore s procesnými ustanoveniami. Navrhovala rozsudok
potvrdiť ako vecne správny a priznať jej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne apeloval na to, že ako orgán územnej samosprávy
si plnil a plní svoje povinnosti v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. s tým, že v celom rozsahu zotrval na
svojom procesnom návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom určenia výšky základu
uplatneného nároku, keďže spochybňoval procesný útok a dôkazné prostriedky predložené žalobkyňou.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len „CSP“) prejednal spor na základe podaného odvolania žalovaného podľa § 385 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a po konštatovaní, že odvolanie žalovaného bolo podané včas a oprávnenou
osobou s tým, že preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP,
t.j. vo výrokoch pod č. I. až IV. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle uplatnených odvolacích

dôvodov a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalovaného.

10. Z obsahu podaného odvolania sú zrejmé uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, keďže v podanom odvolaní žalovaný spochybňoval aj procesný postup súdu čo
sa týka nenariadenia znaleckého dokazovania a tým aj vyhodnotenie dokazovania a následne učinené

právne posúdenie veci, nakoľko mal za to, že v danom spore nejde o naplnenie právneho posúdenia
veci v zmysle ust. § 417 OZ a § 419 OZ.11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu

odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým
sa strane sporu znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

12. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové stvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

13. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného úkonu a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. Podľa § 187 ods. 1 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

16. Podľa § 187 ods. 2 CSP dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

17. Podľa § 188 ods. 1 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

18. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej
obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina
alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

19. Podľa § 207 ods. 1 CSP, ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

20. Podľa § 253 CSP ods. 1, ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené
výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo
priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť
preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej

súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.

21. Dokazovanie je časťou civilného sporového konania, v ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné
pre rozhodnutie vo veci. Strany sporu majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, preto sú
povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd posudzuje a je oprávnený rozhodnúť, ktoré

z označených dôkazov vykoná, príp. či sa javí nevyhnutné pre zistenie skutkového stavu a rozhodnutie
vo veci dokazovanie doplniť. Rozhoduje vo veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné, pričom starostlivo
prihliadanatvrdeniastránsporuanavšetko,čovyšlozakonanianajavo.Zústavnejpožiadavkyriadneho
a spravodlivého procesu automaticky nevyplýva povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré strana

sporu navrhla, avšak súd vždy musí o uplatnených návrhoch (včítane návrhov dôkazných) rozhodnúť,
ale tiež (ak týmto návrhom nevyhovie), musí vo svojom rozhodnutí uviesť, z akých dôvodov - spravidla vo
vzťahu k hmotnoprávnym predpisom, ktoré aplikoval a právnym záverom, ku ktorým dospel na základe
zisteného skutkového stavu veci, navrhnuté dôkazy nevykonal a nepovažoval ich za potrebné pre
zistenie skutkového stavu. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou sporu, príp. aj iných potrebných

dôkazov, ktoré sú spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť, môže mať za následok neúplnosť
skutkových zistení vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, a súčasne môže znamenať porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.22. Jednou zo všeobecných záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom v zmysle čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zásada

„rovnosti zbraní“, ktorá zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali strany sporu rovnaké postavenie. Tento
princíp spočívajúci v rovnakom postavení strán súdneho konania sa prejavuje v procesnoprávnom
postavení strán konania, v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so
súdnym uplatňovaním práva. Zachovanie „rovnosti zbraní“ z pohľadu spôsobu a rozsahu vykonávaného
dokazovania sa týka aj oprávnenia účastníkov konania navrhovať dôkazy. Možnosť navrhovania

dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť v súdnom spore sa viaže na
schopnosť strany sporu predložiť adekvátne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných
prostriedkov je na vôli strany konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a
ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces
z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu požiadavkou, aby
nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo stranu konania do jasne

nevýhodnejšej pozície v porovnaní so žalovaným v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre
ľudské práva vo veci Feldbrugge c. Holandsko z r. 1986). V súvislosti s rozhodnutím súdu, ktoré
z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie, to teda znamená, že strana sporu nesmie byť týmto
rozhodnutím znevýhodnená oproti druhej strane sporu. Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky nevykonanie stranou sporu navrhnutého dôkazu môže byť porušením základného práva na

spravodlivé súdne konanie dokonca aj bez priamej spojitosti s porušením zásady „rovnosti zbraní“.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. III.ÚS 332/09 z 26.1.2010 vyslovil názor, že
nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý
z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne
konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Spravodlivé súdne konanie v sebe implikuje zákonné
právo aj na kontradiktórne konanie, podľa ktorého strany musia dostať príležitosť predložiť nielen všetky
dôkazy potrebné na to, aby ich postoj v konaní mohol viesť k úspechu, ale aj príležitosť zoznámiť sa so
všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, ale majú
tiež právo na primeranú reakciu konajúceho súdu vo vzťahu k ich podaniam a návrhom. Ak strana urobí

podanie, adresované súdu a jeho prostredníctvom aj protistrane, môže dôvodne očakávať, že súd sa
ním bude zaoberať a jeho existenciu nemožno odignorovať. Dôkaz listinou - písomnosťou sa vykonáva
tak, že ju sudca pri pojednávaní prečíta alebo oznámi jej obsah. Tento spôsob vykonania dôkazu musí
byť zrejmý zo zápisnice o pojednávaní. Ak zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že označené listiny,
ktoré mali byť súdom čítané alebo ich obsah oznámený, boli predmetom dokazovania, potom je nutné

konštatovať, že také dokazovanie nebolo vykonané v súlade s § 204 CSP.

23. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku

občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

24. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd
dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z
hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“)
vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí obsahovať dôvody, na základe ktorých je založené.

25. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

26. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod je naplnený, keďže
súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s relevantným
skutkovým stavom sporu v znení jeho vyhodnotenia, ako aj právneho posúdenia veci v zmysle ust.
§ 220 ods. 2 CSP, preto aj v spore predčasne rozhodol, berúc do úvahy aj nenariadenie znaleckého
dokazovania, čím v konaní nebol dodržaný procesný postup v zmysle ust. § 253 CSP, keďže nestačí

vychádzať len z konštatovania žalobkyne a ňou predložených faktúr, nakoľko až keď strana v lehote
určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý relevantný dôkaz nevykonáva. Rovnako patrične súd
prvej inštancie neodôvodnil aplikáciu právneho posúdenia sporu v zmysle ust. § 417 OZ a § 419 OZ.

27. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu
alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne
vierohodnosti.

28. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj
inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného
dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil

každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

29. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

30. Podľa § 191 ods. 2 CSP vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak
zákon neustanovuje inak.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,

než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.32. Tu odvolací súd berie zreteľ na právne posúdenie sporu v zmysle ust. § 417 OZ a § 419 OZ v znení
naplnenia zákonných predpokladov a to s odkazom aj na odvolacie námietky žalovaného a ním určenú
procesnú obranu v spore.

33. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

34. Podľa § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (1).

Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (2).
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (3).

35. Podľa § 417 OZ komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným

okolnostiam ohrozenia (1). Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil
vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody (2).

36. Ust. § 417 OZ OZ upravuje: 1. zakročovaciu povinnosť a 2. právo na súdnu ochranu na odvrátenie
vážnej hrozbe škody. Teda v tomto ustanovení zákon určuje spôsob ochrany pred vážnym ohrozením.

Ten, kto je vážne ohrozený sa môže domáhať len uskutočnenia vhodného a súčasne primeraného
opatrenia smerujúceho na odvrátenie škody. Aj vhodnosť a primeranosť opatrenia na odvrátenie škody
(na zdraví, majetku, prírode, životnom prostredí), bude vecou posúdenia okolností konkrétnej veci.
Napokon treba dodať, že poskytnutie ochrany podľa komentovaného ust. § 417 ods. 2 OZ nevyžaduje
existenciu bezprostredného ohrozenia, stačí, ak ide o vážne ohrozenie. Predpokladom ochrany teda

nie je ani existencia škody alebo inej majetkovej ujmy, stačí, ak ide o vážnu hrozbu vzniku škody. Tu
ale treba apelovať na to, že musí ísť o vážne ohrozenie, ktoré aj hrozí škodou, ktorá sa musí odvrátiť
primeraným spôsobom, keďže § 127 OZ poskytuje vlastníkovi ochranu proti samotnému zásahu, ktorý
trvá alebo opakovanie ktorého hrozí.

37. Podľa § 419 OZ kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov
a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to najviac v rozsahu
zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.

38. Ust. § 419 OZ rieši náhradu škody a náhradu za účelne vynaložené náklady, ktoré vzniknú
osobe, ktorá plnila niektorú z prevenčných povinností. Predpokladom tejto náhrady je, že ten komu
bola spôsobená škoda, nekonal sám protiprávne. Z komentovaného ustanovenia vyplýva, že pasívne
legitimovanou osobou v tomto prípade môže byť ten, v koho záujme poškodený konal. Ide o jeden

z prípadov osobitnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu, pre naplnenie ktorej sa nevyžadujú
ani predpoklady vyžadované pre všeobecnú zodpovednosť. Stačí, ak škoda vznikla pri zásahu,
ktorým poškodený odvracal škodu, samozrejme za predpokladu, že plnenie prevenčnej povinnosti inak
zodpovedalo ustanoveniam § 415 a nasl. OZ. Nie je pritom vylúčená ani aplikácia ust. § 441 OZ
o spoluzavinení poškodeného.

39. Netreba ani zabúdať, že v takýchto prípadoch zákon súčasne stanovuje pre náhradu škody
maximálny limit, ktorý je určený výškou škody, ktorá bola odvrátená. V tomto prípade ide o skutkovú
otázku, vychádza sa pritom z porovnania pravdepodobnej výšky škody, ktorá by bola vznikla bez konania
osoby, ktorá zasiahla a škody, ktorá skutočne vznikla osobe, ktorá zasiahla. Aplikačná prax doposiaľ

neriešila situáciu, čo pre tieto účely treba považovať za škodu, teda či škodu je len skutočná škoda
alebo aj ušlý zisk. Ušlý zisk bude však v tomto prípade zrejme výnimočný. Aj v takomto prípade by však
bolo treba vo vzťahu k maximálne možnej výške škody aplikovať jej maximálnu výšku. Zákon súčasne
umožňuje, aby sa poškodený (alebo aj osoba, ktorej súčasne škoda nevznikla) domáhal náhrady ním
účelne vynaložených nákladov na odvracanie škody. Ide o samostatný nárok, nezávislý od nároku na

náhradu škody. Aj v tomto prípade však musia byť inak naplnené predpoklady pre plnenie prevenčnej
povinnosti v zmysle ust. § 415 a nasl. OZ.40. Z judikatúry 25Cdo 4920/2008 (NS ČR) je zrejmé, že subjektom povinným na odvrátenie hroziacej
škody podľa ust. § 417 OZ a zároveň oprávneným podľa ust. § 419 OZ požadovať náhradu účelne
vynaložených nákladov je aj obec, ktorá v takom prípade nevykonáva verejnú moc s tým, že z judikatúry

25Cdo 1360/2003 (NS ČR) zase vyplýva, že osoba, ktorej hrozí vznik škody, je povinná konať tak, aby
ňou vybrané opatrenie zodpovedalo najmä druhu a intenzite ohrozenia, situáciu, ktorá bola ohrozením
vyvolaná,prípadnekmožnostiamaschopnostiamohrozeného.Výškaúčelnevynaloženýchnákladovna
odvrátenie hroziacej škody, na ktorých náhradu ohrozený má právo podľa ust. § 419 OZ, je obmedzená
výškou škody, ktorá bola prijatím primeraného opatrenia odvrátená.

41. Vzhľadom k hore konkretizovaným skutočnostiam prameniacich aj z procesného pochybenia súdu
s odkazom na ust. § 253 CSP, čo sa týka ne/vykonania navrhovaného dôkazu procesným postupom
zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania, kedy až keď strana
v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná, berúc v tomto prípade
do úvahy aj charakter tohto konania a povahu sporu, aj keď žalobkyňa nesúhlasila s nariadením

znaleckého dokazovania, ktorým sa má objasniť nielen výška, ale aj samotný základ a dôvodnosť
potreby vykonaných prác, aj podľa odvolacieho súdu ide o relevantný dôkaz v spore a aby nedošlo
k odňatiu možnosti spravodlivo vo veci konať, súd prvej inštancie mal dodržať postup v zmysle § 253
CSP a vyzvať žalovaného na zloženie preddavku a až potom navrhnutý dôkaz týkajúci sa vykonania
konkrétneho znaleckého dokazovania ne/vykonať, s apelom aj na tu skutočnosť, že aj žalovaný mohol v

spore predložiť súkromný znalecký posudok s tým, že ako prvé má súd prvej inštancie konkrétne konať
v zmysle § 181 ods. 2 CSP a určiť v predbežnom právnom posúdení sporné a nesporné skutočnosti
ako aj predbežné právne posúdenie veci s odkazom aj na to, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná pre
rozhodnutie vo veci a ku každej veci pristupovať dôsledne s odkazom na konkrétne skutočnosti, pričom
žalovaný navrhoval znalecké dokazovanie pred vydaním uznesenia o zamietnutí návrhu, čím nekonal

v rozpore s ust. § 153 CSP – viď č.l. 151 spisu.

42. Odvolací súd preto zrušil rozsudok vo výrokoch č. I. a IV. v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP
ako aj § 391 ods. 1 CSP a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie s tým, že v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov

tohto odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

43. Podľa § 391 ods. 2, 3 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní odstrániť vady
prameniace z nedôsledného vyhodnotenia konkrétneho skutkového stavu veci v kontexte jeho právneho
posúdenia, a to berúc do úvahy aj vady nenariadenia dokazovania, so zreteľom na princíp všeobecnej

spravodlivosti a zvážením individuálnych okolností konkrétneho rozhodovaného prípadu, rešpektujúc
ustálenú rozhodovaciu prax súdov v tomto smere s tým, že každé rozhodnutie má zodpovedať aj
zákonným predpokladom v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).