Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15CoCsp/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423207724
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Walterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1423207724.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu: Energetika
Slovensko, a.s., IČO: 44 483 767, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Čulenova č. 6, zastúpený
spoločnosťou: MINAT Law s. r. o., IČO: 53 204 786, Bratislava, Prievozská č. 6A, za ktorú koná Mgr.
Michal Lapšanský, proti žalovanému: W. W. Z. C. T. Á. Š. , N. F. XX.XX.XXXX, C.P. A. A., A. Č.. X E., o
zaplatenie sumy 796,62 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava IV zo dňa 6. novembra 2024, č.k. 4 Csp 37/2023-81, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave p o k r a č u j e v konaní so spoločnosťou Energetika Slovensko, a.s., IČO:

44 483 767, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Čulenova č. 6, ako právnym nástupcom žalobcu
ZSE Energia, a.s., IČO: 36 677 281, Bratislava - Nové mesto, Čulenova č. 6.

II. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 6. novembra 2024, č.k. 4
Csp 37/2023-81, p o t v r d z u j e .

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 6.11.2024, č.k. 4 Csp 37/2023-81, I.

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 796,62 € s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 796,62 € od 5.5.2022 do zaplatenia, všetko do 15 dní po právoplatnosti rozsudku; II. žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa
9.11. 2023, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 796,62 € s príslušenstvom za
dodávky elektrickej energie. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 9.9.2019 uzatvoril
Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odoberateľa elektriny v domácnosti, na základe ktorej sa
zaviazal žalovanému dodávať elektrickú energiu a zabezpečiť poskytovanie distribučných služieb, ktoré

sa žalovaný zaviazal odoberať a zároveň za tieto poskytnuté služby zaplatiť žalobcovi dohodnuté ceny
podľa podmienok uvedených v Zmluve. Odberné miesto dodávky elektrickej energie a poskytovania
distribučných služieb bolo na adrese S., s číslom miesta spotreby: XXXXXXXXXX. Na základe
vzájomných rokovaní strán sporu bola dohodnutá sadza za distribúciu a dodávku elektriny D2. V
zmysle Cenníka za dodávku elektriny pre Domácnosti, účinného od 1.1.2018 bola sadzba D1 zložená
z mesačnej platby za jedno odberné miesto vo výške 0,6500 € bez DPH (0,7800 € s DPH) a ceny za
spotrebovanú elektrinu 0,0391 €/kWh bez DPH (0,0469 € s DPH); počnúc dňom 1.1.2019 bola sadzba

D1 zložená z mesačnej platby za jedno odberné miesto vo výške 0,7500 € bez DPH (0,9000 € s DPH)
a ceny za spotrebovanú elektrinu 0,0468 €/kWh bez DPH (0,0562 € s DPH). Uvedené sadzby cien za
dodávku elektriny boli určené v súlade s platným cenovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví. Podľa ustanovenia Čl. IV. bod 4.1 Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaníuniverzálnej služby pre domácnosti, cena za dodávku elektriny bola žalovanému účtovaná podľa v
čase vykonania dodávky elektriny platného a účinného cenníka v zmluvne dohodnutej sadzbe. Podľa
ustanovenia Čl. IV. bod 4.6 Obchodných podmienok žalobca pripočítava k cenám za dodávku elektriny

cenu za distribučné služby podľa platného cenníka za distribúciu elektriny a príslušného cenového
rozhodnutia ÚRSO: (i) odvod do Národného jadrového fondu v súlade s osobitným predpisom, (ii)
tarifu za systémové služby, (iii) tarifu za prevádzkovanie systému podľa aktuálne platného cenového
rozhodnutia URSO, ktorým bola určená alebo schválená tarifa za prevádzkovanie systému a (iv) tarifa
za systémové služby (odvod do NJF, tarifa za systémové služby a tarifa za prevádzkovanie systému

spolu ďalej len „ostatné regulované poplatky“). V súlade s ustanovením Čl. IV bod 4.9 Obchodných
podmienok fakturoval žalovanému dodávku elektriny, distribučné služby a ostatné regulované poplatky
podľa údajov o spotrebe elektriny zistených na odbernom mieste odpočtom určeného meradla alebo
podľa typového diagramu dodávky v súlade s prevádzkovým poriadkom a technickými podmienkami.
Dodané a odobraté množstvo elektriny sa vyhodnocuje ako množstvo energie vyjadrené v energetických
jednotkách.Faktúry,ktorébolizasielanéžalovanémuobsahujúokremnáležitostívyžadovanýchplatnými

daňovými a účtovnými predpismi aj vyžadované informácie o skladbe ceny za dodávku elektriny podľa
ustanovenia § 17 ods. 14 a informácie podľa ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o
energetike, ako aj samostatne vyčíslené údaje o cene za dodávku elektriny, distribúciu elektriny vrátane
prenosuelektriny.ZúčtovacímobdobímjevzmysleustanoveniaČl.IV.bod4.10Obchodnýchpodmienok
obdobie, ktoré je vymedzené pravidelnými odpočtami určených meradiel. Vykonával vyúčtovanie odberu

elektriny formou vyúčtovacej faktúry za príslušné odberné miesto. Podľa ustanovenia Čl. IV. bod
4.23 Obchodných podmienok v prípade, ak žalovaný neuhradil akúkoľvek faktúru alebo preddavkovú
platbu podľa Zmluvy v lehote splatnosti, žalobca zasielal výzvu na zaplatenie (upomienku) na náklady
žalovaného podľa cenníka služieb žalobcu. V prípade omeškania s úhradou vyúčtovacej faktúry alebo
preddavkovej platby podľa ustanovenia Čl. IV. bod 4.24 Obchodných podmienok bol žalovaný povinný

uhradiť úrok z omeškania vo výške podľa predpisov občianskeho práva z dlžnej sumy za každý aj
začatý deň omeškania od dátumu splatnosti faktúry, resp. preddavkovej platby. Vystavil žalovanému dňa
20.4.2022 vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX za obdobie od 1.11.2021 do 8.4.2022, v ktorom období
žalovanýspotreboval15.124kWhelektrickejenergie.Faktúruvystavilzadodávku adistribúciu
elektrickej energie v zložení: za dodávku energie spolu sumu 1.133,85 € bez DPH, t. j. 1.360,62 € s DPH,

za distribúciu energie spolu sumu 795,- € bez DPH, teda 954,- € s DPH, náhrada za upomínanie vo
výške 22,- €, úrok z omeškania vo výške 10,81 €, vopred prijaté platby vo výške (-) 32,81 €, preddavkové
platby - uhradené vo výške (-) 1.518,- €, spolu vo výške 796,62 € so splatnosťou ku dňu 4.5.2022.
Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou evidovanej pohľadávky, uplatňuje
si aj zákonný úrok z omeškania.

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinami v spise, bez prítomnosti účastníkov konania
(správne strán sporu, poznámka odvolacieho súdu) na pojednávaní konanom dňa 6.11.2024, pričom
zistil skutkový stav tak, ako uvádzal žalobca; skutkový stav nebol sporný, sporným ostalo právne
posúdenie veci.

3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 26 ods.
1, ods. 9 Zákona o energetike, § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dôvodiac tým, že žaloba je dôvodná.
Uviedol, že žalobca sa domáhal úhrady za dodávku elektrickej energie na odberné miesto žalovaného
na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odoberateľa elektriny v domácnosti, ktorú uzavrel
so žalovaným dňa 19.9. 2019. Dňa 20.4.2022 vystavil žalobca vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX na
sumu 796,62 € za obdobie od 1.11.2021 do 8.4.2022, v ktorom období žalovaný spotreboval 15.124

kWh elektrickej energie. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. K tvrdeniu žalovaného, že
rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I vo veci sp. zn. 31 OdK 88/2021, Oddlženie - Konkurz, bol
dňa 23.12.2021 právoplatné oddlžený, čo znamená, že za uvedené obdobie sú všetky záväzky zo
zákona oddlžené, pričom predmetnú nehnuteľnosť protokolárne odovzdal v závere roka 2021 dražobnej
spoločnosti a preukázateľne neužíval, tým pádom nemohol spôsobiť nedoplatok v zmysle predloženého

vyúčtovania, prvoinštančný súd konštatoval, že konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený dňa
20.10.2021, takže oddĺžené boli len záväzky žalovaného do tohto termínu. Zo zisteného skutkového
stavu bolo zrejmé, že pohľadávka žalobcu vznikla až za obdobie od 1.11.2021 do 8.4.2022, na ktorú
sa účinky oddĺženia vyhláseného konkurzu už nevzťahujú. K námietke žalovaného, že nehnuteľnosť sodberným miestom z dôvodu dobrovoľnej dražby, resp. zmeny vlastníka nehnuteľnosti už koncom roka
2021 neužíval a do nehnuteľnosti nemal prístup, súd prvej inštancie dôvodil, že uvedené skutočnosti
nemajú žiadny vplyv na platnosť zmluvy o dodávke elektrickej energie uzavretej medzi žalobcom a

žalovaným. Jedná sa o zmluvný vzťah, ktorý mal žalovaný v situácii, keď už viac nemohol nehnuteľnosť
užívať, vypovedať, prípadne iným spôsobom právne ukončiť. Žalovaný však v priebehu konania
neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že mal v úmysle zmluvný vzťah so žalobcom ukončiť.
Žalobca na základe uzavretej zmluvy plnil a preto je žalovaný povinný za dodanú elektrickú energiu
zaplatiť sumu v zmysle vystavenej vyúčtovacej faktúry vo výške 796,62 €.

3.2. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi nezaplatil riadne a včas,
vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 5.5.2022, teda
nasledujúcim dňom po splatnosti vyúčtovacej faktúry.
3.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo
výške 100 %.

4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu, že už v novembri
2021 kontaktoval žalobcu opakovane osobne na pobočke ZSE Energia v OC Centrál, Metodova ulica
i telefonicky a následne e-mailom, nakoľko trval na ukončení zmluvy z titulu, že predmetný rodinný
dom nemohol užívať. Potvrdením tohto tvrdenia sú odoslané a potvrdené e-mailové správy už z úvodu

mesiaca december 2022, konkrétne dňa 13.12.2022, čomu však predchádzalo viacero telefonických
konzultácií a osobných návštev v pobočke žalobcu, o čom predložil dôkazy. To, že žalobca ukončil
zmluvný vzťah až ku koncu apríla 2023, kedy vystavil aj vyúčtovanie za dodané služby, považuje za
absurdné. Je nemysliteľné, aby renomovaná spoločnosť akou ZSE Energia a.s. nesporne je, ukončovala
zmluvný vzťah a prepisovala elektromer od úvodu decembra 2022 do apríla 2023, t. j. 5 mesiacov! Z

jeho pohľadu by bola adekvátna doba na ukončenie zmluvného vzťahu maximálne 15 dní od podania
žiadosti, ktorá sa reálne riešila už úvodom mesiaca december. Má za to, že žalobca môže žiadať
náhradu za spotrebované energie v mesiacoch november a december, kedy ho požiadal o ukončenie
zmluvného vzťahu, ale nemôže požadovať plnenia za ďalší kvartál iba preto, že mu trvalo ukončiť s
ním zmluvný vzťah päť mesiacov. Odvolaciemu súdu navrhol, aby mu bola uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi náklady za poskytnuté služby od 1.11.2022 do 31.12.2022 s 5 % úrokom z omeškania ročne
do zaplatenia a nepriznať žalobcovi trovy konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol
žiadne odvolacie dôvody, vyjadril sa iba k samotnému meritu veci v nadväznosti na

vydaný rozsudok a zároveň predložil dôkazy. Nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného v odvolaní a v plnom
rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového (správne prvoinštančného, poznámka odvolacieho
súdu) súdu. Tvrdenia žalovaného v odvolaní považuje za nerelevantné a ak by aj boli predložené včas,
nemali by žiaden vplyv na meritum veci a konečné rozhodnutie súdu.
Poukázal na ustanovenie § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) s tým, že má za to, že

žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie dôvody v zmysle čoho následne nemohol ani uviesť,
čím konkrétne sú tieto odvolacie dôvody naplnené. Absencia odvolacích dôvodov predstavuje vadu
odvolania, ktorá zakladá dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. d/ C.s.p. Ďalej dal do
pozornosti ustanovenia § 153 ods. 1 a § 366 C.s.p. a rozhodnutie Krajského súdu
Trenčín týkajúce sa dôkaznej povinnosti a dôvodil, že žalovaný v rámci odvolania predložil e-mailovú

komunikáciu z roku 2021, ktorú mal od tohto momentu k dispozícii, do konania ju predložil až v roku
2024 v rámci odvolania. Záverom uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím konajúceho
súdu, svoj nárok považuje za preukázaný, pričom tvrdeniam žalovaného v odvolaní jednoznačne chýba
relevantnáprávnaargumentáciaaodvolanienespĺňavšetkypodstatnénáležitosti,čohonásledkommalo
byť odmietnutie odvolania. Odvolaciemu súd preto navrhol odvolanie žalovaného odmietnuť a v prípade,

ak sa tak nestane, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť; žiadal náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k jeho odvolaniu nevyjadril.

7. V odvolacom konaní nastala podstatná právna skutočnosť, a síce pôvodný žalobca spoločnosť ZSE
Energia, a.s., IČO: 36 677 281, Bratislava, Čulenova č. 6, zanikla dňa 1.7.2025 v dôsledku zlúčenia so
spoločnosťou Energetika Slovensko, a.s., IČO: 44 483 767, Bratislava, Čulenova č. 6, ako spoločnosťou
nástupníckou.8. Postupom podľa ustanovenia § 64 veta prvá, § 378 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana zanikne
počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej

právnym nástupcom, odvolací súd rozhodol tak, že v konaní pokračuje s právnym nástupcom žalobcu
označeného vo výroku I. tohto rozsudku. Keďže teda pôvodný žalobca zanikol s právnym nástupcom,
nemožno postupovať podľa ustanovenia § 378 ods. l, § 64 veta druhá C.s.p. a konanie zastaviť.

9. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa

§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p., túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno
priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. júla 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, 385 ods.
1 C.s.p. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil podľa § 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.

a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

10.Prirozhodovanívychádzalzvyššieuvedenýchzákonnýchustanovení. Rozhodujúcimpreposúdenie

vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným
dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho
rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo
ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220
C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380
ods. 2 C.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na

ktorú by musel odvolací súd prihliadať.

12. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného o tom, že by mal odvolací
súd odvolanie žalovaného odmietnuť podľa § 386 písm. d/ C.s.p. dôvodí, že nepostupoval v zmysle
uvedeného zákonného ustanovenia, nakoľko odvolanie žalovaného posúdil podľa obsahu (§ 124 ods.

1 C.s.p.) a dospel k záveru, že obsahuje náležitosti podľa § 363 C.s.p. Z odvolania žalovaného
je zrejmé proti ktorému rozhodnutiu smeruje, z akých dôvodov považuje rozhodnutie za nesprávne
(odvolacie dôvody), ako aj čoho sa domáha (odvolací návrh). Z uvedených dôvodov potom odvolanie
žalovaného neodmietol.

13. Nebolo možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného v jeho odvolaní o tom, že už v
novembri2021kontaktovalopakovaneosobnenapobočkežalobcuvOCCentrálitelefonickyanásledne
e-mailom, nakoľko trval na ukončení zmluvy z titulu, že predmetný rodinný dom nemohol užívať, o čom
predložil dôkazy (e-mailové správy z decembra 2022), nakoľko súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 14.), že žalovaný v priebehu

konania neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že mal v úmysle zmluvný vzťah so žalobcom
ukončiť, s ktorým odôvodnením odvolací súd súhlasí. Na doplnenie odvolací súd dodáva, že žalovaný
až k odvolaniu priložil dôkazy preukazujúce, že mal v úmysle ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom, na
ktoré ale nemohol odvolací súd prihliadnuť s odkazom na ustanovenie § 366 C.s.p. (novoty v odvolacom
konaní), keďže ich mohol žalovaný uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom, ako správne uviedol

aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného. Odvolací súd má zhodne s tvrdením žalobcu v jeho
vyjadrení k odvolaniu žalovaného za to, že ak by aj tieto dôkazy žalovaný predložil včas, nemali by
žiaden vplyv na meritum veci a konečné rozhodnutie. Z dôkazov predložených žalovaným k odvolaniu
nevyplýva,žepožiadalprávnehopredchodcužalobcuoukončeniezmluvyozdruženejdodávkeelektriny
pre odberateľa elektriny v domácnosti, pretože e-mailom zo dňa 13.12.2021 žiadal o vystavenie a

potvrdenie priloženého potvrdenia pre účely zmeny bilančnej skupiny odovzdávacieho miesta z titulu
odpredaja rodinného domu s tým, že pre lepšiu orientáciu priložil aj svoju zmluvu o dodávke elektrickej
energie. E-mailom zo dňa 17.12.2021 žalobca odpovedal na uvedený e-mail žalovanému, že pre
potvrdenie pre účely zmeny bilančnej skupiny odovzdávacieho miesta treba kontaktovať p. A. Q. natelefónnom čísle XXXX XXX XXX alebo e-mailom na [email protected] . Ďalšie dôkazy žalovaný
nepredložil.

14. Ak sa žalovaný domnieva, že zo strany žalobcu došlo k nesprávnemu určeniu doby, za ktorú
si vyúčtoval náklady za spotrebu elektrickej energie, mal na preukázanie tohto tvrdenia povinnosť
označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia, čo neurobil. Odvolací súd
konštatuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore
unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní

a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia
a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p. v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú
povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na

preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú
aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany
sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,

pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie
je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov,
ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán

sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo
okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Tak, ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný
si svoju povinnosť označiť dôkazy riadne a včas nesplnil, z dôvodu ktorého súd prvej inštancie správne
dôvodil, že žalovaný neprodukoval žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že mal v úmysle zmluvný vzťah so

žalobcom ukončiť, pričom ani ním predložené dôkazy až v odvolaní uvedenú skutočnosť nepotvrdili.

15. Voči napadnutému rozsudku podal žalovaný odvolanie v celom rozsahu, t. j. aj do výroku II. o
náhradetrovkonania,avšakodvolanievtomtovýrokunijakoneodôvodnil,zdôvoduktoréhoodvolacísúd
osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v uvedenom výroku,

keď žalobca odvolanie nepodal. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný
žalobou, teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac

ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami
sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
odvolateľ ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).