Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125010499
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3125010499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliáša a sudcov JUDr.

Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom C., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, pre prečin nebezpečné vyhrážanie
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
a) Trestného zákona a s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona na
verejnom zasadnutí dňa 18.9.2025 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/19/2025 zo dňa 4.7.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom výroku o treste

odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B.

o d s u d z u j e

podľa § 360 ods. 2 , 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, Tr. zák. na trest odňatia slobody

vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/19/2025 zo dňa 4.7.2025 bol obžalovaný A. B. uznaný
za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a),
písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona a s poukazom na §
139 odsek 1 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

vpresnenezistenýdeňvdecembriroku2024predVianocaminaadreseB.XXXX/XXD.C.povulgárnom
nadávaní chytil do rúk nože a smeroval ich voči svojej matke - poškodenej E. D., ktorá mu povedala,
nech prestane, lebo zavolá políciu, načo jej obvinený povedal "len to skús, vyzabíjam Vás a zabijem
aj seba a bude pokoj",
- dňa 22.01.2025 v čase približne o 15.00 hod. v C. na ul. B. XXXX/XX povedal svojej sestre maloletej
poškodenej K. M., nar. XXXX, za použitia vulgarizmov, že je retardovaná, sprostá, keď bude dospelá si

ju vyhľadá a zabije, keď pôjde do školy, alebo príde zo školy,
tak ju zabije, ujebe ju ako psa, po čom mu jeho matka poškodená E. D. povedala, že nedovolí, aby jej
ubližoval, načo obvinený svojej matke vulgárne nadal a povedal jej, že ich vyzabíja, pritom sa zaháňal
na nich päsťami, avšak ich neudrel, čo vzbudilo u poškodených strach o ich život.Za to bol odsúdený podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona
s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona trest odňatia

slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol v celosti právoplatnosť, pretože prokurátor v zákonnej
lehote podal odvolanie proti výroku treste a spôsobe jeho výkonu v neprospech obžalovaného.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania poukázal na výrokovú časť rozsudku okresného súdu a
ďalej uviedol nasledovne :

„Obžalovaný A. B. po prednesení obžaloby učinil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe. Na podklade prijatia vyhlásenia

obžalovaného o uznaní viny, okresný súd správne ustálil skutkový stav predmetnej veci, tento správne
vyhodnotil aj po právnej stránke a konštatoval vinu obžalovaného. Následne vykonal dokazovanie
súvisiace s výrokom o treste.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobu obžalovaného, jeho pomery,

ako i možnosť nápravy. Upriamil pozornosť aj na priznanie obžalovaného k trestnej činnosti.
S uloženým nepodmienečným trestom odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov sa nestotožňujem z
nasledovných dôvodov.
Trest ako právny následok trestného činu musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu a je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Súd pri ukladaní trestu nedostatočne vyhodnotil

osobu obžalovaného, ktorého správanie sa napriek pomerne nízkemu veku opakovane dostávalo do
stretu so zákonom, na úrovni trestnej i priestupkovej.
Obžalovanému je kladené za vinu, že sa vyhrážal svojej matke i sestre, pričom z oboznámených
správ vzťahujúcim sa k obžalovanému či z jeho priestupkovej evidencie je zrejmé, že nejde o ojedinelý
exces obžalovaného voči rodinným príslušníkom. Práve naopak, obžalovaný sa voči matke i sestre aj

v minulosti správal arogantne, agresívne a nateraz jeho konanie vyústilo až do vyhrážok smrťou, a
teda možno ustáliť, že jeho správanie má stupňujúcu tendenciu. Taktiež aj vyjadrenia obžalovaného,
ktoré sú zachytené v zápisnici o jeho výsluchu z prípravného konania, nasvedčujú nerešpektujúcemu,
pohŕdačnému správaniu sa voči matke i sestre, na ktorých adresu sa vyjadruje neprimerane vulgárne,
bez akejkoľvek úcty.

V odpise registra trestov vykazuje obžalovaný 3 záznamy, v dvoch prípadoch sa na neho hľadí
akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa
27.09.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.01.2025 pre zločin falšovanie, pozmeňovanie a
neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona k §
20 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorého výkon bol

podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky do 08.01.2028.
Obžalovaného tak od ďalšieho páchania protiprávnej činnosti neodradila ani hrozba premeny trestu a
trest odňatia slobody, ktorého výkon bol v predchádzajúcom trestnom konaní podmienečne odložený,
nebol pre obžalovaného dostatočnou motiváciou viesť riadny život.
V priestupkovej evidencii má obžalovaný A. B. evidovaných 21 priestupkov na rôznych úsekoch. Šesť

priestupkov spáchal na úseku občianskeho spolunažívania a tieto spočívali v hrubom správaní či
fyzickom napádaní iných osôb a taktiež vo vyhrážaní sa matke.
Hoci sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho
doterajší spôsob života, spôsob spáchania činu a jeho následky, trest uložený na dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby nemožno považovať za spravodlivý a primeraný. Funkciu trestného práva

ohľadom individuálnej a generálnej prevencie uložením takéhoto mierneho trestu možno považovať
za zoslabenú. Súdom uložený trest nemá tak tendenciu odradiť iných od páchania trestnej činnosti a
nepreukazuje zákonné a spravodlivé posúdenie všetkých okolností prípadu. Primeranosť trestu je pritom
nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutým predpokladom
prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho

konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k tejto akceptácii trestu zo strany páchateľa nemôže
dôjsť.
Vzhľadom na uvedené navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písmeno e)
Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. 2T/19/2025 zo dňa 04.07.2025 včasti výroku o treste a následne za použitia ustanovenia § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci
rozhodol a vymeral obžalovanému A. B. trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom ustanovenej
trestnej sadzby so zaradením obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.“

Vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora obhajoba uviedla nasledovne :

„A. B. na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 04.07.2025, vykonal v zmysle § 257 ods. 1 písm.

b) Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedený v obžalobe. Súd následne
toto vyhlásenie prijal a dokazovanie na hlavnom pojednávaní vykonal len k výroku o trestnoprávnych
sankciách. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností je 1:1. Súd pri určovaní výšky trestu odňatia slobody zohľadnil pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, ale najmä vzal do úvahy aj plné doznanie sa k spáchaniu trestnej činnosti, čo
súd považoval za dôležitý faktor smerujúci k náprave obžalovaného.

S takýmto postupom sa absolútne stotožňujeme s odvolaním sa aj na rozhodnutie uverejnené v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk R 44/2017 ... „ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a
schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno naposledy označené ustanovenie pre
analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade

uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takéhoto vyhlásenie súdom),
keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny
(dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške
uloženého trestu.“
Zároveň sa plne stotožňujeme s argumentami súdu, že takto uložený trest je dostatočným trestom z

pohľadu nápravy obžalovaného ako ja z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie.
Na základe vyššie uvedených skutočností považujeme rozhodnutie Okresného súdu Trenčín, sp.zn.
2T/19/2025, zo dňa 04.07.2025 za zákonné a vecne správne a preto navrhujeme, aby Krajský súd v
Trenčíne odvolanie Okresnej prokuratúry Trenčín podanej v neprospech obžalovaného ako nedôvodné
zamietol.“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania prokurátora na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa
§ 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd

okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora
napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania a jeho dôvodov vyplýva, že v podaných
odvolaniach nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil
v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach nevytýkaných, ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Zo spisového materiálu a obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že
obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré
vyhlásenia okresný súd prijal postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Následne okresný súd rozhodol
napadnutým rozsudkom o vine obžalovaného, ktoré rozhodnutie o vine je nenapadnuteľné odvolaním.

Preto prieskumná povinnosť odvolacieho súdu sa v tomto prípade nemohla vzťahovať na výroky o
vine obžalovaného, ale predmetom posudzovania správnosti a zákonnosti mohli byť len odvolaním
prokurátora napadnuté výroky o uloženom treste odňatia slobody obžalovanému.

V podanom odvolaní prokurátor v zásade namietal neprimeranú miernosť na dolnej hranici trestnej

sadzby uloženého trestu obžalovanému, teda odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., keď
poukázal najmä na ním páchanú protiprávnu činnosť a skutočnosť, že stíhaného skutku dopustil krátko
po podmienečnom odsúdení.Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd pri vyrovnanom pomere poľahčujúcej okolnosti
podľa§36písm.l)Tr.zák.(priznalspáchanietrestnéhočinuatrestnýčinúprimneoľutoval)apriťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. (bol už za trestný čin v minulosti odsúdený) obžalovanému uložil

nepodmienečný trest odňatia vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Pri ukladaní tohto druhu trestu a určení jeho výmery ďalej
zohľadňoval priznanie obžalovaného a jeho predchádzajúce odsúdenia.

Na základe preskúmania veci sa odvolací súd stotožnil so správnosťou odvolacích námietok prokurátora

o nevyhnutnej potrebe uloženia prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému.
Z hľadiska možnosti naplnenia účelu trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. je podľa názoru odvolacieho
sudu rozhodné najmä to, že obžalovaný bol v minulosti opakovane súdne trestaný pre úmyselnú
trestnú činnosť a že stíhaného skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba, sa dopustil krátko po
právoplatnompodmienečnomodsúdení. Uvedenéokolnostipodľanázoruodvolaciehosúduodôvodňujú
záver, že v minulosti opakovane ukladané tresty nespojené s reálnym odňatím slobody, nemali na neho

potrebný výchovný vplyv a neodradili od páchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti. Zistenia okresného
súdu prezentované v odôvodnení napadnutého rozsudku preto svedčia o zjavnej neúcte obžalovaného k
záujmomchránenýmTrestnýmzákonom,uktoréhozistenésklonykpáchaniuúmyselnejtrestnejčinnosti
zvyšujú mieru závažnosti jeho konania. Preto z hľadiska potreby ochrany spoločnosti, nutnosti zabrániť
obžalovanému páchať ďalšiu trestnú činnosti a sťaženej možnosti dosiahnutia nápravy u obžalovaného

v zmysle 34 ods. 1 Tr. zák. okresný súd pochybil, keď uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody len na dolnej hranici trestnej sadzby, pretože v prípade obžalovaného v prejednávanom prípade
vystupuje do popredia represívna zložka účelu trestu.

Na základe preskúmania veci dospel odvolací súd ďalej k záveru, že okresný súd súčasne nesprávne

obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. Záver okresného
súdu o úprimnom oľutovaní trestného činu obžalovaným v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák. je totiž v rozpore
so zistenými sklonmi obžalovaného k nerešpektovaniu záujmov chránených Trestným zákonom. Pritom
na uznanie tejto poľahčujúcej okolnosti nepostačuje len samotné priznanie sa páchateľa k spáchaniu
trestného činu, ale súčasne aj jeho oľutovanie, ktoré musí byť vyhodnotené ako úprimné, čo vzhľadom

na predchádzajúci spôsob života obžalovaného odvolací súd nemal preukázané. Uvedený nedostatok
však odvolací súd nemohol napraviť pre absentujúce odvolanie z dôvodu porušenia Trestného zákona
v zmysle § 321 ods. 1 písm. d).

Ako ďalšie pochybenie odvolací súd identifikoval nepriznanie poľahčujúcej okolnosti obžalovanému

podľa § 36 písm. n) Tr. zák. z dôvodu jeho vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd následne prijal, čím
obžalovaný významným spôsobom uľahčil prioritne prokurátorovi jeho dôkazné bremeno a súčasne
prispel k hospodárnosti konania pred okrasným súdom. Uvedenú závadu však odvolací súd nemohol
napraviť pre chýbajúce odvolanie v prospech obžalovaného.

Odvolací súd na podklade vyššie uvedených skutočností dospel k záveru o existencii nedostatkov
napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., pretože okresný súd uložil obžalovanému
neprimerane mierny trest. Z týchto dôvodov odvolací súd preto musel rozhodnutie okresného súdu
v časti výroku o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu zrušiť.

Keďže okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ustálil všetky skutkové okolnosti rozhodné pre
uloženie trestu v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ktorými bol odvolací súd vzhľadom
na právoplatne ustálenie viny obžalovaného viazaný, boli podľa § 322 ods. 3 Tr. por. splnené zákonné
podmienky na to, aby odvolací súd mohol následne sám rozhodnúť o uložení zákonného a primeraného
trestu, ktorým v prípade obžalovaného môže byť jedine nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pri určovaní výmery nepodmienečného trestu odňatia slobody odvolací súd zohľadnil už vyššie
prezentované skutočnosti, teda že v minulosti bolo na obžalovaného opakovane, ale neúspešne
pôsobené uložením podmienečných trestov odňatia slobody, ktoré neviedli k jeho náprave a neodradili
ho od spáchania ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil krátko po začatí plynutia skúšobnej

dobe podmienečného odsúdenia. Pri úvahách o výmere trestu odvolací súd ďalej zohľadnil vyrovnaný
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností - § 36 písm. l) a § 37 písm. m) Tr. zák., spôsob spáchania
prečinu, ktorého sa dopustil so zbraňou voči najbližšej rodine, pričom ide o opakovanie obdobného
konania, za ktoré bol v minulosti postihnutý v priestupkovom konaní. Uvedené okolnosti vo svojomsúhrne tak zvyšujú závažnosť konania obžalovaného, ktorý si nezobral ponaučenie z predchádzajúcich
trestov, resp. potrestaní a ktorého ho neprimäli k vedeniu riadneho života.

Spoukazomnavyššieuvedenéokolnostiavzhľadomnakonštatovanúneprimeranúmiernosťuloženého
trestu odvolací súd dospel k záveru, že nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov,
ktorý odvolací súd obžalovanému sám uložil, už zodpovedá zásadám ukladania trestov a splní účel
trestu vyjadrený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák.

Nakoľko obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného prečinu vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, odvolací súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
zaradil na výkon takto uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je

dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.