Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. november 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-44C/106/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208929
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1320208929.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobkyne: Y.. Y.

S., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom E. XXX/X, F., zastúpenej JUDr. Zuzanou Srnákovou, advokátkou, so
sídlom Podbrezovská 39, Bratislava proti žalovanej v 1. rade: Y.. R. C., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom R.
XXXX/X, F., zastúpenej SLOV-LEGAL s. r. o., IČO: 36 863 157, so sídlom Dobrovičova 16, Bratislava,
žalovanému v 2. rade: C. V., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom I. XXXX/X, F., o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobkyňa a žalovaný v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi stavby so súpisným
číslom XXXXX, druh stavby: záhradná chatka, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: F. K.,

obec BA-m. č. U., katastrálne územie: Vajnory, postavenej na pozemku parcely registra „C“, parcelné
číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie evidovanom na liste
vlastníctva č. XXXX pre okres: Bratislava, obec: BA-m. č. U., katastrálne územie: Vajnory, a to každý o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku.

II. Súd priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaných v 1. a 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Žalobou zo dňa 09.10.2020, ktorej zmenu a pristúpenie žalovaného v 2. rade súd pripustil uznesením

zo dňa 24.05.2024, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že žalobkyňa a žalovaný v 2. rade
sú podielovými spoluvlastníkmi stavby so súpisným číslom XXXXX, druh stavby: záhradná chatka,
evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: F. K., obec BA-m. č. U., katastrálne územie: Vajnory,
postavenej na pozemku parcely registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere XX m2, druh pozemku:
Zastavaná plocha a nádvorie evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX pre okres: F., obec: BA-m. č. U.,
katastrálne územie: Vajnory, a to každý o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku.

2. Žalobkyňa v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh uviedla, že je
podielovou spoluvlastníčkou záhradnej chaty o veľkosti 1 k celku s tým, že na LV č. XXXX je ako vlastník
tejto záhradnej chaty uvedená žalovaná s titulom nadobudnutia oznámenie o určení súpisného čísla č.j.
OS-XXX-X/XXXX/SUC zo dňa 10.7.2020, GP č. XX/XXXX, over.č. J A čím zároveň dôvodila aj naliehavý
právny záujem na určení. Žalobkyňa uviedla, že záhradnú chatu postavil R. V., nar. XX.XX.XXXX spolu
s manželkou X. V., nar. XX.XX.XXXX na základe rozhodnutia o vydaní stavebného povolenia zo dňa
17.03.1987 vydaného H. a správnym orgánom a správou Východnej dráhy v Bratislave, č. XXXX/XX-XX.

Záhradná chata bola postavená na 16. diele pozemku parc. č. XXXX/X bližšie označovanom ako XXXX/
X-XX a s jej výstavbou súhlasili všetky príslušné orgány. Uviedla, že rozhodnutím Dráhového správneho
orgánu - Správy Východnej dráhy v Bratislave o vydaní užívacieho povolenia zo dňa 23.05.1989, č.
XXXX/XXXX-XX bolo povolené užívanie záhradnej chaty a rozhodnutím Obvodného národného výboruBratislava III, odbor výstavby a územného plánovania zo dňa 29.08.1989, č. I.-XXX-XXXX/XX-Da-XX
bolo záhradnej chate pridelené evidenčné číslo XXXX/X. Do katastra nehnuteľností však záhradná
chata nebola zapísaná, pričom aj napriek tomu mala za to, že je nehnuteľnosťou. Uviedla, že podľa

projektovejdokumentácieR.H.jechatazabudovanánaupravenýzákladovýpodklad,pričomsavykonali
zemné práce a jej základy tvorí betónové plato. Ďalej z tejto dokumentácie vyplývalo, že kvôli stuženiu
a stabilite sa osadili na betónovú dosku oceľové profily U XXX mm zaliate betónom, na ktoré sa uložila
samotná drevená konštrukcia chaty spojená s oceľovým "U" profilom. Na základe toho mala žalobkyňa
za to, že uvedené riešenie je pevným spojením stavby so zemou podľa § 119 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a § 43 ods. 1 Stavebného zákona. Zároveň žalobkyňa uviedla, že pri kúpe záhradnej chaty
bol vypracovaný znalecký posudok, v ktorom sám znalec rozhodol o tom, že sa jedná o nehnuteľnosť.
Žalobkyňa uviedla, že za stavbu spojenú so zemou pevným základom považoval záhradnú chatu aj
Obvodný národný výbor Bratislava III, ktorý vo svojom Rozhodnutí o určení evidenčného čísla vydanom
dňa 29.08.1989, pričom podľa žalobkyne skutočnosť, že chata je ukotvená a zapustená do betónovej
platne vyplýva aj z fotodokumentácie predloženej žalovanou. Žalobkyňa mala teda za to, že chata je

stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami, k jej osadeniu bola potrebná úprava podkladu a
okremtohojeajpevnespojenásozemouanapojenánaelektrickúsieť.Žalobkyňauviedla,ženazáklade
kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1992 kúpili záhradnú chatu od R. V. a X. V. do svojho bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalobkyňa so svojím vtedajším manželom C. V., nar. XX.XX.XXXX. Keďže
pozemok pod záhradnou chatou nebol predmetom predaja a ostal vo vlastníctve štátu, uzavrel C. V.

dňa XX.XX.XXXX s Česko-Slovenskými štátnymi dráhami ako správcom pozemku zmluvu o dočasnom
užívaní pozemkových plôch ČSD č. XXXX/XX, a to na dobu určitú do 08.09.1998. Žalobkyňa uviedla, že
bolo irelevantné, že túto zmluvu podpísal len bývalý manžel žalobkyne, keďže záhradnú chatu užívali
obaja, pričom nájomné bolo hradené z prostriedkov BSM, teda aj žalobkyňou. Žalobkyňa uviedla, že
v roku 2001 sa rozviedla so svojím manželom C. V., pričom s ohľadom na § 149 ods. 4 Občianskeho

zákonníka ostala záhradná chata v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej bývalého manžela
C. V. s tým, že spoluvlastnícky podiel každého z nich je vo veľkosti 1, keďže pri vyporiadaní sa na
túto záhradnú chatu zabudlo, a teda bývalý manžel žalobkyne nemôže disponovať žiadnym právnym
titulom, na základe ktorého by sa dobromyseľne mohol považovať za výlučného vlastníka záhradnej
chaty a túto vydržať. Počas manželstva bola k záhradnej chate zabezpečená okrem iného správa o

revízii elektrického zariadenia zo dňa 26.11.1996 a dňa 27.11.1996 bola uzatvorená zmluva na úhradu
dodávky elektrickej energie do záhradnej chaty so Západoslovenskou energetikou, a.s.. Koncom roka
2000 požiadala žalobkyňa Železnice Slovenskej republiky o opätovné uzavretie nájomnej zmluvy k
pozemku pod chatkou, k jej žiadosti sa však ŽSR nevyjadrili. Dňa 10.05.2002 uzavrela žalobkyňa
so Západoslovenskou energetikou, a.s zmluvu na úhradu dodávky elektrickej energie do záhradnej

chatky. Uviedla, že v roku 2016 bol pozemok s parc. č. XXXX/1 (ktorého súčasťou bola aj záhrada
pod chatkou označovaná ako XXXX/X-XX) rozdelený geometrickým plánom č. XX/XXXX na jednotlivé
parcely, pričom pozemku pod záhradnou chatou pôvodne označovanom ako XXXX/X-XX bolo priradené
parcelné číslo XXXX/XX, výmera XXX m2, zápis na LV č. XXXX pre k. ú. U., obec: BA - m. č. U.,
okres: F. K.. Dňa 28.04.2020 žalobkyňa opäť podala ŽSR žiadosť o obnovu-predĺženie zmluvy o nájme

pozemku zo dňa 21.04.2020 ohľadom prenajatia pozemku pod chatkou, ku ktorej doplnila žiadosť o
odstránenie nepriaznivého stavu, umožnenie užívania nehnuteľnosti zo dňa 06.08.2020 a doplnenie
k žiadosti o odstránenie nepriaznivého stavu - k žiadosti o umožnenie užívania nehnuteľnosti zo dňa
12.08.2020. Uviedla, že dňa 20.05.2020 prebehlo stretnutie s predstaviteľmi ŽSR, na ktorom bola
žalobkyňa oboznámená s tým, že ŽSR ohľadom predmetného pozemku pod záhradnou chatou už

uzavreli nájomnú zmluvu s treťou osobou - žalovanou a to len na základe vyhlásenia žalovanej,
že je vlastníkom chaty, čo si však ŽSR neoverili. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná je priateľkou jej
bývalého manžela. Žalovaná zároveň uzavrela so ŽSR dohodu o uznaní dlhu č. XXXXXXXXX - 8 -
XXXX - H., kde vyhlasuje že bez právneho dôvodu užívala pozemok pod chatkou s parc. č. XXXX/
XX v dobe od 01.04.2015 do 31.03.2017 a zaviazala sa zaplatiť ŽSR za túto dobu sumu vo výške

624,- EUR. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná podala žiadosť na Mestskú časť Bratislava - Vajnory o
určenie súpisného čísla k záhradnej chate. Mestská časť Bratislava - Vajnory určila záhradnej chate
súpisné číslo. Žalovaná následne podala návrh na zápis záhradnej chaty do katastra nehnuteľností,
na základe ktorého bola záhradná chata zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. U. a ako jej vlastník bola
zapísaná žalovaná s vyššie uvedeným titulom nadobudnutia oznámenie o určení súpisného čísla č.j.

OS-XXX-X/XXXX/SUC zo dňa 10.7.2020, GP č. 12/2020, over.č. J Z-XXXX/XX. Žalobkyňa uviedla, že
takisto podala na Mestskú časť Bratislava - Vajnory Žiadosť o určenie súpisného a orientačného čísla
zo dňa 18.08.2020 a zároveň Mestskú časť Bratislava - Vajnory oboznámila s tým, že žalovaná nie
je vlastníčkou chatky a súpisné číslo jej bolo udelené neoprávnene. Mestská časť Bratislava - Vajnorysa však k uvedeným podaniam do dnešného dňa nevyjadrila a nevybavila ani žiadosť žalobkyne o
určenie súpisného čísla k záhradnej chate. Žalobkyňa mala za to, že kúpna zmluva uzatvorená medzi
žalovanými, predmetom ktorej bol prevod záhradnej chatky zo žalovaného v 2. rade na žalovanú v 1.

rade, bola neplatná pre nedodržanie písomnej formy. Žalobkyňa uviedla, že dňa 26.05.2020 poslala
žalobkynilist,vktoromjuupozornilanato,ženiejevlastníkomzáhradnejchaty,žeuviedladoomyluŽSR
a požiadala ju o nápravu a zároveň navrhla osobné stretnutie za účelom mimosúdneho vysporiadania.
Ďalej jej žalobkyňa zaslala predžalobnú výzvu/návrh na uzatvorenie mimosúdnej dohody o urovnaní
zo dňa 02.09.2020, pričom žalovaná sa k ničomu nevyjadrila. Zároveň žalobkyňa zaslala bývalému

manželovi dňa žiadosť o sprístupnenie a umožnenie užívania majetku v mojom vlastníctve, keďže na
záhradnej chate vymenil zámok bez vedomia a súhlasu žalobkyne. Bývalý manžel žalobkyne však v
liste zo dňa 27.04.2020 uviedol, že nemá prenajatý žiaden pozemok a žiadal predložiť kúpnu zmluvu
k záhradnej chate zo 12.09.1992. Následne žalobkyňa opakovane žiadala o odovzdanie kľúčov od
záhradnej chaty, na čo však bývalý manžel žalobkyne už nereagoval. Žalobkyňa uviedla, že jej bývalý
manžel po rozvode robil všetko preto, aby jej znemožnil užívanie záhradnej chaty, pravidelne menil na

chate a bráne zámok a kľúče odmietal vydať. Uviedla, že akákoľvek komunikácia s ním bola pre jeho
závislosť na alkohole a iných omamných látkach obťažná. Pri osobných stretnutiach bol zjavne pod
vplyvom alkoholu a iných omamných látok a žalobkyni sa vyhrážal. Neskôr dokonca umožnil nasťahovať
sa do chaty bezdomovcovi, ktorého žalobkyňa niekoľkokrát z chaty vysťahovala, kedy zároveň vymenila
zámky žalobkyňa. Potom, čo ju však bezdomovec napadol, vec musela riešiť aj s políciou, ktorá jej

odporučila spor riešiť súdnou cestou, čo si však žalobkyňa v tej dobe z finančných dôvodov nemohla
dovoliť, keďže sa starala sama o dospievajúceho syna, na ktorého R. V. neplatil výživné. Uviedla,
že agresívne správanie sa jej bývalého manžela voči žalobkyni sa stupňovalo, kvôli čomu žalobkyňa
zrušila zmluvu so ZSE na odber elektriny a v roku 2009 dokonca na neho musela podať trestné
oznámenie. Žalobkyňa uviedla, že nájomná zmluva s jej bývalým manželom skončila v roku 1998,

pričom po rozvode požiadala práve žalobkyňa ŽSR v roku 2000 o uzavretie novej nájomnej zmluvy.
Jej bývalý manžel nemal preto žiadne náklady týkajúce sa platenia nájomného. Žalobkyňa uviedla,
že ŽSR počas „preparcelovania“ pozemkov v danej lokalite v roku 2015 zistili neoprávnené užívanie
pozemku pod chatkou bez uzavretej nájomnej zmluvy, a preto podľa nej nebolo pravdou, že jej bývalý
manžel nemal záujem o ďalšie užívanie chaty a pozemkov a že by chcel pozemok ŽSR vrátiť, ale

že mal financie na doplatenie dlhu za neoprávnené užívanie pozemku. Zrejme preto sa dohodol so
žalovanou, ktorá dlh vysporiadala za neho. Žalobkyňa zároveň dodala, že žalovaná neuzatvorila žiadnu
relevantnú zmluvu, na základe ktorej by mohla chatu od bývalého manžela žalobkyne nadobudnúť.
Ďalej uviedla, že ŽSR žalobkyni listom zo dňa 08.10.2020 potvrdili, že v prípade súdneho určenia, že
vlastníkom chaty je žalobkyňa a nie žalovaná, bude nájomná zmluva so žalovanou ukončená a nová

nájomná zmluva bude uzavretá so žalobkyňou. Žalobkyňa považovala za mylné tvrdenie žalovanej, že
znalecký posudok vychádza výlučne zo skutkového, technického a právneho stavu záhradnej chatky
existujúceho začiatkom roku 2025. Hoci ohliadka záhradnej chatky bola vykonaná až začiatkom roku
2025, znalec však pri vyhotovovaní znaleckého posudku nevychádzal len z obhliadky záhradnej chatky
z roku 2025, ale vychádzal aj z vypracovanej projektovej dokumentácie z roku 1987, na základe ktorej

bola záhradná chatka postavená, ako aj z ďalších podkladov, ktoré sú prílohou znaleckého posudku.
Žalobkyňa mala za to, že zo znaleckého posudku vyplývalo, že stavba záhradnej chatky má rovnaké
pevné spojenie so zemou podľa projektovej dokumentácie z roku 1987 ako aj v súčasnosti podľa
obhliadky v roku 2025. Zo znaleckého posudku nevyplývalo, že by od vybudovania záhradnej chatky
až do jej obhliadky v roku 2025 došlo k akejkoľvek zmene pevného spojenia stavby záhradnej chatky

so zemou. Podľa názoru žalobkyne bol bez právneho významu stav schátrania záhradnej chatky v
čase keď ju začala žalovaná v 1. rade užívať. Fotodokumentácia predložená žalovanou v 1. rade
nepreukazuje tvrdenie žalovanej v 1. rade, že záhradná chatka by bola v rozhodnej dobe hnuteľnou
vecou. Rovnako z doložených fotografií nebolo zrejmé v akom období boli tieto fotografie vyhotovené.
Žalobkyňa zdôraznila, že právna povaha nehnuteľnosti sa neurčuje jej technickým stavom, ale podľa

konštrukčného spojenia stavby so zemou. Zároveň právny poriadok Slovenskej republiky nepozná
transformáciu veci z nehnuteľnosti na vec hnuteľnú na základe jej schátrania. Mala za to, že žalovanou
v 1. rade popísané rekonštrukčné práce sú len drobného charakteru a nemali podstatný vplyv na
zmenu charakteru stavby záhradnej chatky. Tie navyše nepreukázala. Žalobkyňa poukázala na to,
že žalovaná v 1. rade sama priznala, že v čase keď začala záhradnú chatku užívať, táto bola v

krajoch uchytená kotevnými platňami. Podľa názoru žalobkyne bolo pre správne pochopenie záverov
znaleckého posudku potrebné striktne rozlišovať medzi betónovým základom stavby - podkladným
betónom a betónovou podlahou miestnosti - cementovým poterom. Betónový základ stavby slúži na
prenesenie zaťaženia stavby do podložia a trvalo spája stavbu so zemou, čo je základným kritériomnehnuteľnosti. Betónová podlaha slúži len ako pochôdzna plocha v interiéri, alebo estetická alebo
hygienická úprava. Uviedla, že pevné spojenie stavby záhradnej chatky so zemou bolo opísané v
odpovedi na otázku č. 3 ako aj č. 5 v znaleckom posudku a to tak, že záhradná chatka je spojená

s podkladným betónom kotevnými pásovými platňami spojených s profilmi U200, pričom tieto platne
sú zabetónované v podkladnom betóne. V odpovedi na 3. otázku súdny znalec uviedol, že pôvodná
stavba záhradnej chatky mala stavebno-technické vyhotovenie unimobunky, ktorá bola položená na
podkladovom betóne a zakotvená kotevnými pásovými platňami privarenými k oceľovému rámu a
zaliatymi betónom podkladného betónu. Následne v odpovedi č. 5 uviedol, že záhradná chatka je

spojená s podkladným betónom prostredníctvom kotevných platní zvarom spojených s profilmi G.,
tieto platne sú zabetónované v podkladnom betóne. Na základe uvedeného mala žalobkyňa za to, že
pevné spojenie stavby záhradnej chatky so zemou nemohlo vzniknúť na základe žalovanou v 1. rade
popísaných rekonštrukčných úkonov a ani na základe rekonštrukcie podlahy vo vnútri záhradnej chatky,
t.j. na základe obnoveného cementového poteru. Poukázala na odpoveď na otázku č. 11, podľa ktorej už
z projektovej dokumentácie k záhradnej chatke projektanta R. H. z roku XXXX a výkresov rezu A-A a B-B

vyplýva, že betónová podlaha vo vnútri chatky, zaliata do nosných oceľových profilov G bola vyhotovená
už pri stavbe záhradnej chatky podľa projektu. Teda nebolo podľa nej pravdivé tvrdenie žalovanej v 1.
rade, že betónová podlaha vo vnútri záhradnej chatky nebola a túto dala vyhotoviť až žalovaná v 1.
rade. Žalobkyňa zdôraznila, že pevné spojenie záhradnej chaty zo zemou nebolo vytvorené vyliatím
betónovej podlahy - cementového poteru vo vnútri záhradnej chatky, ale bolo vytvorené prostredníctvom

kotevných platní zvarom spojených s profilmi G pričom tieto platne sú zabetónované v podkladnom
betóne, teda v základoch a nie v podlahe - cementovom potere. Skutočnosť, že pevné spojenie stavby
záhradnej chatky so zemou je tvrdené prostredníctvom kotevných platní zvarom spojených s profilmi
G., pričom tieto platne sú zabetónované v podkladnom betóne vyplýva aj z odpovede znalca na otázku
č. 7 a č. 9 v znaleckom posudku kde sa uvádza, že valcované G profily sú v dolnej časti stavby chatky

zakotvené do podkladného betónu, teda logicky nie sú demontovateľné. Záhradná chatka je vyhotovená
ako drevená rámová konštrukcia spojená na oceľových valcovaných nosníkoch G Na valcovaných
oceľových nosníkoch sú zvarom pripevnené kotevné platne zabetónované do podkladného betónu, čím
je stavba pevne spojená s podkladom a nie je možné ju oddeliť. Žalovaná v 1. rade v rámci rekonštrukcie
nevybudovala ani podkladný betón a neuskutočňovala ani kotvenie stavby chatky do podkladného

betónu kotevnými pásovými platňami. Žalobkyňa poukázala na to, že zo žiadneho žalovanou v 1. rade
predloženého dôkazu nevyplývalo, že v čase keď začala žalovaná v 1. rade záhradnú chatku užívať, by
boloporušenéukotveniezáhradnejchatkydopodkladnéhobetónuprostredníctvomkotevnýchpásových
platní zaliatych betónom podkladného betónu a privarených k oceľovému rámu, resp. že toto by bolo
nefunkčné v čase kedy začala chatku užívať. Žalobkyňa zdôraznila, že objekt záhradnej chatky bol

zároveň Rozhodnutím odboru výstavby a územného plánovania G. F. K., č. I.- XXX-XXXX/XX-Da-XX
zo dňa 29.08.1989 určený evidenčným číslom XXXX/X, a to podľa ustanovenia § 14 vyhlášky 93/1970
Zb. podľa ktorého všetky budovy a objekt, ktoré sú základmi pevne spojené so zemou a ktoré slúžia
iba na dočasné bývanie a nie sú označené súpisným číslom musia mať evidenčné číslo. Žalobkyňa tiež
poukázala na to, že aj keď bol vlastník stavby v uvedených dokumentoch zaviazaný povinnosťou po

ukončení nájomného vzťahu k pozemku odstrániť svoju stavbu z tohto pozemku, ešte neznamená, že
takáto stavba by bola automaticky- hnuteľnou vecou.

3. Žalobkyňa na preukázanie skutkových tvrdení navrhla vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to:
projektovú dokumentáciu a technickú správu k chate, plán so súhlasnými vyjadrenia k záhradnej chate,

rozhodnutie o povolení stavby zo dňa 17.03.1987, rozhodnutie o povolení užívania stavby zo dňa
23.05.1989, rozhodnutie o určení evidenčného čísla zo dňa 29.08.1989, znalecký posudok zo dňa
20.08.1992, zmluvu o dočasnom užívaní pozemkových plôch zo dňa 09.09.1992, kúpnu zmluvu zo dňa
12.09.1992, správu o revízii elektrického zariadenia zo dňa 27.11.1996, zmluvu o dodávke elektrickej
energie zo dňa 27.11.1996, potvrdenia o zaplatení, žiadosť o prenájom zo dňa 11.12.2000, zmluvu

o dodávke elektrickej energie zo dňa 10.05.2002, dohodu o vyporiadaní BSM zo dňa 16.04.2004,
zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 30.12.2009, žiadosť žalobkyne zo dňa 04.10.2010, novinový
článok zo dňa 14.12.2011, geometrický plán zo dňa 12.12.2016, dohodu o uznaní dlhu medzi ZŠR a
žalovanou zo dňa 03.04.2017, oznámenie o určení súpisného čísla zo dňa 21.01.2019, výpis z LV č.
XXXX, list žalobkyne bývalému manželovi zo dňa 20.04.2020, žiadosť o obnovu-predĺženie zmluvy o

nájme zo dňa 21.04.2020, list bývalého žalovaného v 2. rade zo dňa 27.04.2020, geometrický plán zo
dňa 30.04.2020, list žalobkyne bývalému manželovi zo dňa 22.05.2020, list žalobkyne žalovanej zo dňa
26.05.2020, list žalobkyne ŽSR zo dňa 06.08.2020, list žalobkyne ŽSR zo dňa 12.08.2020, odpoveď
ŽSR žalobkyne zo dňa 08.10.2020, list žalobkyne MČBA - U. zo dňa 17.08.2020, žiadosť žalobkyne ourčenie súpisného čísla zo dňa 18.08.2020, list žalobkyne Y. - U. zo dňa 19.08.2020, list žalobkyne L.
- U., predžalobná výzva zo dňa 02.09.2020 spolu s emilom, výzvu na odstránenie nedostatkov zo dňa
11.12.2020, ako aj zabezpečiť administratívne spisy od Železníc Slovenskej republiky, Mestskej časti

Bratislava - U. a Okresného úradu Bratislava - katastrálny odbor, a nariadiť znalecké dokazovanie za
účelom posúdenia, či je záhradná chatka hnuteľnou alebo nehnuteľnou vecou, ako aj výsluch svedka
R. V..

II.

4. Žalovaná v 1. rade v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu
uviedla, že dňa 09.09.1992 uzatvoril bývalý manžel žalobkyne (žalovaný v 2. rade) v právnom postavení
nájomcu s Česko-Slovenskými štátnymi dráhami - predchodcom Železnice Slovenskej republiky, IČO:
31 364 501 v právnom postavení prenajímateľa zmluvu o dočasnom užívaní pozemkových plôch ČSD
č. j. XXXX/XX, predmetom ktorej bol okrem iného aj nájom pozemku, na ktorom sa nachádza Záhradná
chata - parcela č. XXXX/XX, pre osobnú potrebu bývalého manžela žalobkyne. Žalovaná v 1. rade

uviedla, že nájomca bol v zmysle článku VI. pôvodnej nájomnej zmluvy povinný pozemok vypratať a
vrátiť ŽSR, a to pre prípad ukončenia zmluvy alebo ak by pozemok ŽSR potrebovala pre prevádzkové
účely. V zmysle rozhodnutia č. XXXX/XXXX-XX bolo užívanie stavby povolené len do 31.12.1995. V
zmysle bodu 8. stavebného rozhodnutia Dráhového správneho orgánu zo dňa 17.3.1987 bola stavba
povolená len ako dočasná do roku 31.12.1995 s tým, že po tomto termíne prevedie stavebník na základe

povolenia DSO odstránenie stavby na vlastné náklady. Žalovaná v 1. rade uviedla, že parcela XXXX/XX
sa nachádzala vo vlastníctve Česko-Slovenskej republiky (následne už len vo vlastníctve Slovenskej
republiky), pričom správu daného majetku vykonávali a aj stále vykonávajú ŽSR. Žalovaná v 1. rade
uviedla, že na parcele XXXX/XX sa nachádzala a stále nachádza záhradná chata (unimobunka obitá
drevom), ktorú však v zmysle platných právnych predpisov podľa žalovanej v 1. rade nie je možné

chápať za nehnuteľnú vec, keďže táto nebola a ani nie je spojená so zemou pevným základom, ale
ide len o dočasnú stavbu - hnuteľnú vec položenú na danej parcele, ktorú je možné a aj potrebné v
prípade ukončenia nájomného vzťahu zo ŽSR kedykoľvek z parcely XXXX/XX odstrániť. Žalovaná v 1.
rade mala teda za to, že záhradná chata je hnuteľná vec a preto žiadala, aby súd túto otázku posúdil
ako predbežnú. Žalovaná v 1. rade uviedla, že stavebné povolenie, ako aj kolaudačné povolenie sa

vyžaduje pri stavbách akéhokoľvek druhu, teda pre stavby, ktoré sú v konečnom dôsledku hnuteľnými
vecami a teda takéto povolenia nepreukazujú, že sa jedná o nehnuteľnosť, pričom poukázala na § 55
Stavebného zákona. Žalovaná v 1. rade taktiež odmietala argument, že ak sa pod záhradnou chatou
nachádza spevnená plocha, ide o nehnuteľnosť. Uviedla, že záhradná chata má stavebnotechnické
vyhotovenie tzv. unimobunky - montovanej prenosnej bunky, ktorá je obložená drevom a jednoducho

len položená na vopred vytvorený spevnený podklad. Uvedené podľa žalovanej v 1. rade vyplýva aj z
technickej správy k chate spracovanej R. H., ako aj z fotodokumentácie, podľa ktorej bolo evidentné,
že záhradná chata je len položená na spevnenú plochu a kedykoľvek oddeliteľná, medzi chatou a
podložkou sú niekoľko centimetrové medzery, chýbajú akékoľvek spojivá a teda netvorí s ňou jednotný
kompaktný celok. Uviedla, že odstránenie chaty sa podľa nájomnej zmluvy aj predpokladá. Uviedla, že

spevnený základ netvorí spolu s chatou tzv. základnú priestorovú konštrukciu, teda nie je s ňou spojený
priestorovýmikonštrukčnýmiprvkami,čosúnapr.železobetónovékonštrukciemedzizákladmiastavbou
rodinných domov, kedy sú steny neoddeliteľne spojené so základmi a tvoria jeden celok a vtedy ide
o nehnuteľnosť z právneho aj stavebného hľadiska. Žalovaná v 1. rade uviedla, že spojenie stavby
so zemou pevným základom možno charakterizovať tak, že vec nesmie byť oddeliteľná bez toho, aby

došlo k jej poškodeniu, pričom zo stavebného hľadiska je pevný základ stavby základnou priestorovou
konštrukciou. Žalovaná v 1. rade uviedla, že ak by aj G. profily boli spojené s betónovou plochou, toto
by nestačilo, aby chatka bola považovaná za nehnuteľnosť, keďže by bola ľahko oddeliteľná z dôvodu,
že nebola vytvorená základná priestorová konštrukcia. Žalovaná v 1. rade odmietala tvrdenie, že by
záhradná chata mala byť nehnuteľnosťou len preto, že tak bola označená v znaleckom posudku č. XX/

XX, resp. že znalecký posudok spracoval súdny znalec z odboru odhady nehnuteľností. Odmietla aj to,
že ide o nehnuteľnosť len preto, že to vyplýva z rozhodnutia o určení evidenčného čísla, keďže podľa
nej ide len o názor úradu. Žalovaná v 1. rade uviedla, že po ukončení doby nájmu v zmysle pôvodnej
nájomnej zmluvy, bývalý manžel žalobkyne parcelu XXXX/XX spolu so záhradnou chatou naďalej užíval
až do roku 2017, pričom žalobkyňa o danú parcelu XXXX/XX a záhradnú chatu neprejavovala celých

16 rokov žiaden záujem, nepodieľala sa na jej údržbe a ani na platení nájomného a elektriny a ani
ju nenavštevovala. Žalovaná v 1. rade uviedla, že žalobkyňa nemala ani od bránky pozemku kde sa
záhradná chata nachádza a ani od záhradnej chaty kľúče, a teda tam nemala ani dôvod chodiť. Tieto
kľúče ani nepožadovala od bývalého manžela za celé obdobie, keďže si bola vedomá, že po rozvode mápripadnúť záhradná chatka jemu, pretože aj pôvodná nájomná zmluva bola písaná na neho. Užívania
chaty bývalým manželom žalobkyne žalovaná v 1. rade odvodil od čestného vyhlásenia z roku 2005, kde
prenechal počas jeho dovolenky užívanie chaty p. U. a ďalej aj od dokladov k úhrade el. energie z rokov

2006 až 2009, podľa ktorých bola elektrina v tom čase písaná na bývalého manžela žalobkyne, a preto
nemohla byť takáto zmluva zrušená žalobkyni v roku 2009. Žalovaná v 1. rade uviedla, že vzhľadom
na to, že pozemky, na ktorých bola a je záhradná chatka položená a priľahlý pozemok boli len v nájme
bývalého manžela a žalobkyňa v rámci dohody o vysporiadaní BSM vyhlásila, že nemá voči nemu žiadne
ďalšie nároky, mal bývalý manžel za to, že záhradná chata je ďalej v jeho vlastníctve. Uviedla, že ako

hnuteľnú vec mal nadobudnúť chatu do svojho vlastníctva, pretože ju po rozvode užíval sám pre svoju
potrebu viac ako 15 rokov a ak by ju takto nenadobudol, tak ju potom podľa § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vydržal. Žalovaná v 1. rade uviedla, že v nasledujúcich rokoch (po zániku manželstva) bývalý
manžel žalobkyne hradil aj všetky záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s užívaním záhradnej chaty, napr.
pohľadávku za odber elektrickej energie vo výške 597,10 EUR za neoprávnený odber uhradil v máji
2011 a ďalej platil aj ďalšie náklady. Nakoľko záhradnú chatu užíval samostatne viac ako 16 rokov,

žalovaná v 1. rade má za to, že túto aj vydržal do svojho vlastníctva. Žalovaná v 1. rade nepoprela že
nežije s bývalým manželom žalobkyne v jednej domácnosti a zároveň uviedla, že od roku 2017 bývalý
manžel žalobkyne nemal záujem ďalej užívať parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX spolu so záhradnou
chatou, ktorá bola schátraná a pred rozpadnutím, rozhodol sa predmetné pozemky vrátiť ŽSR. Záhradnú
chatu ako dočasnú stavbu, by musel pri skončení nájmu daných pozemkov v zmysle pôvodnej nájomnej

zmluvy a užívacích rozhodnutí odstrániť, s čím by mu vznikli ďalšie dodatočné náklady. Žalovaná v
1. rade uviedla, že o nájom parcely č. XXXX/57 a č. XXXX/XX prejavila záujem, na základe čoho sa
obrátila v tejto veci na ŽSR. Zo strany ŽSR bolo žalovanej v 1. rade oznámené, že na parcele XXXX/
XX sa nachádza aj dočasná stavba - záhradná chata, ktorá je však vo veľmi zlom stave, a táto je vo
vlastníctve bývalého manžela žalobkyne, pričom k danej parcele XXXX/XX a č. XXXX/XX eviduje ŽSR

niekoľko ročné dlžné nájomné. Žalovaný v 2. rade sa rozhodol záhradnú chatku previesť do vlastníctva
žalovanej v 1. rade na základe ústnej kúpnej zmluvy pod podmienkou zaplatenia dlžného nájomného,
keďže aj tak by musel danú chatku na svoje náklady odstrániť a dlžné nájomné uhradiť. Žalovaná v 1.
rade uviedla, že na základe ústnej kúpnej zmluvy odkúpila záhradnú chatu vo februári 2017 (28.02.2017)
a so ŽSR sa dohodla taktiež 28.2.2017 na úhrade nájomného za dva (2) roky spätne (v dvoch splátkach),

na základe čoho bývalý žalovaný v 2. rade prenechal záhradnú chatu žalovanej v 1. rade. Odplatou za
prevod vlastníctva záhradnej chaty bola úhrada dlžného nájomného za bývalého manžela žalobkyne na
základe dohody o uznaní dlhu. Následne žalovaná v 1. rade uzatvorila v právnom postavení nájomcu
so ŽSR v právnom postavení prenajímateľa nájomnú zmluvu č. XXXXXXXXX-8- XXXX-NZP, na základe
ktorej žalovaná v 1. rade v súčasnej dobe parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX spolu so záhradnou chatou

užíva od 28.02.2017. Žalovaná v 1. rade uviedla, že záhradnú chatu prevzala do svojej držby hneď vo
februári roku 2017, parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX postupne vyčistila od zarastenej buriny, oplotila
a začala pracovať aj na rekonštrukcií záhradnej chaty - vymenila rozbité a nefunkčné okno, nefunkčné
dvere, zdvihla strechu, vykonala aj vnútornú rekonštrukciu, ktorá spočívala v odstránení plesní zo stien
a podlahy, odstránila staré plesnivé a prehnité obloženie, ktoré nahradila novým - tatranským profilom,

steny vytapetovala a na podlahu, ktorá bola deravá položila dlažbu. Okrem iného žalovaná v 1. rade
celú záhradnú chatu kompletne vydezinfikovala. Následne žalovaná v 1. rade zabezpečila do záhradnej
chaty aj prívod elektrickej energie cez ZSE, keďže celé elektrické vedenie od prívodnej skrinky pred
bránou až do záhradnej chatky bolo nefunkčné a vytrhané. Žalovaná v 1. rade uviedla, že všetky náklady
na vnútornú, ako aj vonkajšiu rekonštrukciu záhradnej chaty hradila ona, vrátane nákladov na celú

projektovú dokumentáciu. Následne bola žalovaná v 1. rade upozornená susedom, že boli menené
súpisné čísla a aby ako nová nájomníčka parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX toto vyriešila s Obecným
úradom mestskej časti Vajnory. Na základe uvedeného požiadala o vydanie nového súpisného čísla
na záhradnú chatu a príslušný obecný úrad vydal žalovanej v 1. rade nové súpisné číslo záhradnej
chaty. Žalovaná v 1. rade uviedla, že už 28.02.2017 sa dobromyseľne považovala za vlastníka záhradnej

chaty, nakoľko v danej nájomnej zmluve v jej bode 2.1. vyhlásila, že je jej vlastníkom. Záhradnú chatu
potom nerušene užívala až do doručenia výzvy žalobkyne zo dňa 20.4.2020. Žalovaná uviedla, že je
jedinou nájomníčkou pozemkov, parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX za ktoré platí ročné nájomné ŽSR
v sume 616,80 EUR. Uviedla, že žalobkyňa ju vyzvala na vrátenie záhradnej chatky až v apríli 2020.
Žalovaná mala za to, že žalovaný v 2. rade bol jediný vlastník danej záhradnej chaty a platne ju na

ňu previedol. Žalovaná v 1. rade záhradnú chatu nerušene a dobromyseľne užívala viac ako 3 roky, a
preto mala za to, že ak by aj prevod vlastníctva z bývalého vlastníka žalobkyne na ňu bol neplatný, tak
záhradnúchatuvydržalavzmysle§134ods.1Občianskehozákonníka.Žalovanáv1.radenamietala,že
znalecký posudok chybne vo svojich záveroch vychádza zo skutkového, technického a právneho stavuzáhradnej chatky existujúceho začiatkom roku 2025, keď znalec vykonal jej obhliadku (03.03.2025),
pričom rozhodujúci bol stav z obdobia po rozvode manželstva žalobkyne a žalovaného v 2. rade, t.j.
od 02.02.2001 do 02.02.2004. Žalovaná v 1. rade mala za to, že skutkový, technický a právny stav

záhradnej chatky v čase vykonania obhliadky bol rozdielny ako jej stav v rozhodnom období, keďže
na nej po jej kúpe vykonala rozsiahlu rekonštrukciu. Uviedla, že K.. E. I. sa podrobne oboznámil s
technickým a skutkovým stavom záhradnej chatky cca v mesiaci marec-apríl 2017, a poradil žalovanej v
1. rade ako záhradnú chatku rekonštruovať. V danom čase bola záhradná chatka len voľne položená na
upravenýzákladovýpodklad,išloomontovanúuniverzálnumobilnúbunku,ktorábolavzásadepoložená

na upravený základový podklad. Medzi rozpadávajúcou sa podlahou držiacou oceľovými spojovacími
nosníkmi a rozpadávajúcim sa betónovým podkladom (poškvarovaným) bol priestor cca 5 - 10 cm
vzduchu a dala sa pod priečny oceľový nosník v niektorých miestach dať aj celá ruka. Záhradná chatka
bolatedanapoškvárovanýbetónovýpodkladpoloženálenobvodovouoceľovoukonštrukciou,ktorábola
chabouchytenávkrajochrozpadávajúcimisanavarenýmizhrdzavenýmiuholníkmi(kotviacimiplatňami).
Uviedla, že prívod elektriny bol nefunkčný, rozvodová skrinka (rozvádzač) bola vo vnútri chatky a bola

nefunkčná, skrinka elektromeru bola mimo chatky zničená. Konštatovala, že jeden stĺp podopierajúci
strechupredvchodomdochatkybolvoľnepoloženýpredchatkou,druhýstĺpneboldostatočneuchytený.
Záhradná chatka mala v tom čase charakter rozpadávajúcej sa univerzálnej mobilnej bunky, ktorá sa
dala veľmi ľahko premiestniť (naložiť na nákladné auto žeriavom a odviesť). Spojovacie oceľové nosníky
neboli vnútri chaty v danom čase zabetónované, betónová podlaha v tom čase ešte nebola. Žalovaná

v 1. rade uviedla, že po konzultácii s Ing. I. v rokoch XXXX až 2020 uskutočnila nasledovné stavebné
úpravy, a to vytvorila novú podlahu záhradnej chatky tak, že medzi nosníky G. oceľového nosného
rámu vysypala štrk a následne vyliala betón, čím záhradnú chatku aj ukotvila k rozpadávajúcemu sa
betónovému podkladu, oba stĺpy podopierajúce chatku vymenila za nové a oba stĺpy uchytila novými
spojkami; novo zaviedla do záhradnej chatky el. vedenie, vymenila celú elektroinštaláciu v Záhradnej

chatke vrátane novej rozvodovej skrine, ktorú umiestnila vo vnútri objektu, kúpila nové okno, vchodové
dvere, dala v chatke novú podlahu a vnútorný obklad a vymenila odpadové ríny. Mala za to, že záhradná
chatka teda v rozhodnom období nemala najmä medzi nosníkmi G oceľového nosného rámu vyliaty
betón, na základe čoho nebola týmto betónom ukotvená k rozpadávajúcemu sa betónovému podkladu.
Žalovaná v 1. rade namietala záver znalca, že stavbu chatky nie je možné premiestniť, čo podľa nej je

možné aj v súčasnosti. Taktiež namietala aj to, že záhradná chata je pevne spojená so zemou.

5. Žalovaná na preukázanie skutkových tvrdení navrhla vykonať nasledovné listinné dôkazy, a to:
technickú správu, fotografie záhradnej chaty, dohodu o vyporiadaní BSM, výpočet a vyúčtovanie škody
spôsobenej neoprávneným odberom zo dňa 29.04.2011 vrátane protokolu o zistení neoprávneného

odberu, dohoda o uznaní dlhu zo dňa 03.04.2017, nájomnú zmluvu zo dňa 08.03.2017 v znení dodatku
č. 1, čestné prehlásenia bývalého manžela žalobkyne zo dňa 07.06.2005, faktúry č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, poštové
peňažné preukazy zo dňa 03.01.2007 a fotodokumentáciu, ako aj výsluch strán sporu a svedkov K.. E.
I. a súdneho znalca.

6. Žalovaný v 2. rade v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu
uviedol, že nesúhlasí s tým, že by mala byť žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou, pretože záhradnú
chatku užíval len on, rovnako tak platil za elektrinu a prenájom pozemku. Poznamenal, že v roku 2000
bola záhradná chatka obyčajná rozbitá unimobunka, o ktorú nikto nemal záujem.

7. Žalovaný v 2. rade na preukázanie skutkových tvrdení nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

III.
8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal stranami sporu navrhnuté listinné

dôkazy, z ktorých následne (vrátane nesporných skutkových tvrdení) vychádzal pri zistení nižšie
uvedeného skutkového stavu veci rozhodného pre právne posúdenie.

9. Dráhový správny orgán Správa Východnej dráhy v Bratislave (ďalej už len ako „príslušný správny
orgán”) po dohode s Krajskou správou Vojenskej dopravy v Bratislave vydal stavebníkovi R. V. stavebné

povolenie pre stavbu záhradnej drevenej chatky (ďalej už len „záhradná chatka“) a oplotenia na
pozemku, ktorý bol vo vlastníctve ČSD s tým, že záhradná chatka - stavba bola povolená ako dočasná
do 31.12.1995. Po uplynutí tohto termínu bol stavebník povinný odstrániť stavbu na vlastné náklady a
terén pozemku uviesť do pôvodného stavu.10. Príslušný správny orgán vydal dňa 23.05.1989 v prospech stavebníka aj užívacie povolenie k
predmetnej stavbe, ktoré platilo do 31.12.1995 s tým, že následne mohol stavebník požiadať o jeho

predĺženie jeho platnosti. V rozhodnutí zároveň správny orgán konštatoval, že stavba vyhovovala
všetkým technickým podmienkam, pričom bola pre ňu vypracovaná projektová dokumentácia podľa
skutočného vyhotovenia stavby.

11. Z technickej správy záhradnej chaty vypracovanej projektantom R. H. vyplývalo, že záhradnú

chatku tvoril prakticky montovaná prefabrikovaná bunka položená a zabudovaná na upravený základový
podklad. Išlo o prízemnú stavbu, pričom obvodový plášť bol samonosný z drevenej konštrukcie. V závere
technickej správy projektant konštatoval, že záhradná chatka predstavovala typový objekt - montovanú
prenosnú bunku, pričom z hľadiska statiky nebola potreba jej osobitného posudzovania.

12. Obvodný národný výbor Bratislava III, odbor výstavby a územného plánovania dňa 29.08.1989

vydal rozhodnutie, ktorým určil záhradnej chatke evidenčné číslo XXXX/X, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia poukázal na § 14 vyhlášky č. 93/1970 Zb., podľa ktorého všetky budovy a objekty, ktoré boli
základmi pevne spojené so zemou a ktoré slúžili iba na dočasné bývanie (záhradné domčeky, chaty a
podobne) a neboli označené súpisným číslom, museli mať evidenčné číslo.

13. Súdny znalec K.. U. U., z odvetvia ceny a odhady nehnuteľností, vyhotovil dňa 20.08.1992 znalecký
posudok o cene nehnuteľnosti - predmetnej záhradnej chatky, ktorú ohodnotil na sumu 71 600,- Sk.
Následne stavebník chatky ako predávajúci a žalobkyňa so žalovaným v 2. rade ako manželia a
kupujúci uzatvorili dňa 12.09.1992 kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobkyňa a žalovaný v 2. rade
nadobudli do ich bezpodielového spoluvlastníctva (čo bolo vyslovene uvedené v predmetnej kúpnej

zmluve) vlastníctvo k záhradnej chatke. Z toho dôvodu žalovaný v 2. rade a ČSD uzatvorili zmluvu o
dočasnom užívaní pozemku, na ktorom predmetná záhradná chatka stála, a to do 08.09.1998. Nájomné
predstavovalo sumu 700,- Kčs ročne. Z potvrdení o zaplatení vyplývalo, že nájomné uhrádzala tak
žalobkyňa, ako aj žalovaný v 2. rade.

14. Zo správy o revízii elektrického zariadenia zo dňa 27.11.1996 vyplývalo, že záhradná chatka bola
napojená na rozvod elektrickej energie zemnou káblovou prípojkou, na základe čoho žalovaný v 2. rade
uzatvoril s dodávateľom zmluvu na úhradu dodávky elektrickej energie k tomuto odbernému miestu.

15. Bezpodielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného v 2. rade zaniklo ku dňu 02.02.2001,

kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 17C 163/2000 zo
dňa 06.12.2000, ktorým bolo ich manželstvo rozvedené. Žalobkyňa a žalovaný v 2. rade uzatvorili
dňa 01.02.2004 dohodu o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva, a to vo vzťahu k bytu
nachádzajúcemu sa na M. G. a hnuteľným veciam predstavujúcim zariadenie a vybavenie tohto bytu, a
teda súčasťou predmetnej dohody nebolo vyporiadanie ich vlastníctva k záhradnej chatke.

16. Žalobkyňa po rozvode dňa 11.12.2000 požiadala Železnice SR o prenájom pozemku pod záhradnou
chatkou z dôvodu, že pôvodná zmluva o prenájme pozemku v roku 1998 skončila. Následne žalobkyňa
dňa 10.05.2002 uzatvorila novú zmluvu na úhradu dodávky elektrickej energie k záhradnej chatke ako
odbernému miestu, pričom tento zmluvný vzťah bol ukončený k 07.04.2010. Následne ZSE Distribúcia,

a.s. vyúčtovala žalovanému v 2. rade sumu 597,10 EUR za neoprávnený odber elektrickej energie na
danom odbernom mieste.

17. Žalovaný v 2. rade umožnil v mesiacoch júl, august a september 2005 užívanie záhradnej chatky
R. U.. Žalobkyňa dňa 30.12.2009 podala na žalovaného v 2. rade trestné oznámenie z dôvodu, že

snažil dostať k majetku/financiám jej starej matky. Zároveň ho listom zo dňa 04.10.2010 upozornila, aby
nevstupoval do rodinného domu jej starej matky.

18. Žalovaná v 1. rade a Železnice SR ako vlastník pozemku, na ktorom stála záhradná chatka,
uzatvorili dohodu o uznaní dlhu, z ktorej vyplývalo, že žalovaná v 1. rade predmetný pozemok užívala od

01.04.2015 do 31.03.2017 bez právneho dôvodu. Zároveň žalovaná v 1. rade uzatvorila so Železnicami
SR dňa 08.03.2017 nájomnú zmluvu, pričom v rámci tejto nájomnej zmluvy bola žalovaná v 1. rade
definovaná ako vlastník záhradnej chatky stojacej na pozemku Železníc SR.19. Mestská časť Bratislava - Vajnory, rozhodnutím zo dňa 21.01.2019, na žiadosť žalovanej v 1. rade,
určila záhadnej chatke súpisné číslo XXXXX. Z výpisu LV č. XXXX vyplývalo, že na parcele č. XXXX/
XX je evidované umiestnenie stavby - záhradný chata, pričom ako vlastník bola evidovaná žalovaná v

1. rade s tým, že ako titul nadobudnutia bolo uvedené oznámenie o určení súpisného čísla.

20. Žalobkyňa listom zo dňa 20.04.2020 vyzvala žalovaného v 2. rade o sprístupnenie záhradnej chatky,
pričom ho požiadala, aby predmetnú záhradnú chatku nesprístupňoval žiadnej cudzej osobe, na čo
žalovaný v 2. rade odpovedal listom zo dňa 27.04.2020, v ktorom uviedol, že nemá prenajatý žiadny

pozemok. Žalobkyňa na to reagovala listom zo dňa 22.05.2020, v ktorom žalovaného v 2. rade požiadala
o zaslanie kľúčov od záhradnej chatky. Následne listom zo dňa 26.05.2020 oznámila žalovanej v 1. rade,
že záhradnú chatku žalobkyňa so žalovaným v 2. rade nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 12.09.1992,
pričom tú mala žalovaná v 1. rade minimálne od 01.04.2015 neoprávnene užívať. Na základe toho ju
žalobkyňa požiadala o opustenie predmetnej záhradnej chatky.

21. Žalobkyňa dňa 21.04.2020 požiadala Železnice SR o obnovenie-predĺženie zmluvy o nájme
pozemku pod záhradnou chatkou. Následne dňa 06.08.2020 požiadala Železnice SR o odstránenie
nepriaznivého stavu a umožnenie užívania nehnuteľnosti. Obdobne sa žalobkyňa obrátila aj na Mestskú
časť Bratislava - Vajnory. Železnice SR na to reagovali listom zo dňa 08.10.2020, v ktorom odporúčali
žalobkyni, aby sa obrátila na súd a domáhala sa určenia vlastníckeho práva k predmetnej záhradnej

chatke.

22. Žalobkyňa vyzvala dňa 02.09.2020 žalovanú v 1. rade o zosúladenie skutkového stavu s evidenciou
nehnuteľností.

23. Zo znaleckého posudku č. 6/2025, vypracovaného súdnym znalcom K.. Y. Y. (ďalej už len „súdny
znalec“ ) vyplývalo, že súdny znalec ako podklady na vypracovanie znaleckého posudku použil
nasledovné dokumenty, a to: stavebné povolenie stavby záhradnej chatky, určenie evidenčného čísla
stavbe chatky, revízia elektroinštalácie chatky, pridelenie súpisného čísla stavbe záhradnej chatky,
geometrický plán zo dňa 15.05.2020, výkres situácie, výkresy základov, pôdorysu (nový, pôvodný), výpis

z LV, fotografie, detaily kotvenia, pričom dňa 03.03.2025 vykonal aj osobnú ohliadku záhradnej chatky.

24. Súdny znalec v rámci popisu genézy stavby záhradnej chatky uviedol, že stavba záhradnej chatky
mala v roku 1987 vypracovanú projektovú dokumentáciu vrátane statiky a situácie umiestnenia stavby
pre potreby žiadosti o stavebné povolenie. Projekt stavby záhradnej chatky vypracoval R. H.. Stavebné

povolenie bolo vydané dňa 17.03.1987. Záhradná chatka bola napojená na verejný rozvod nn dňa
26.11.1996 vodičom vedeným pod zemou vo výkope. Objekt záhradnej chatky bol určený evidenčným
číslom XXXX/X dňa 29.08.1989 podľa § 14 vyhlášky 93/1970 ako objekt, ktorý bol základmi pevne
spojený so zemou a nebol označený súpisným číslom. Záhradnej chatke bolo dňa 21.01.2019 pridelené
aj súpisné číslo.

25. Súdny znalec v rámci popisu záhradnej chatky uviedol, že ide o prízemnú stavbu obdĺžnikového
pôdorysu bez podpivničenia. Záhradná chatka pochádzala pôvodne z univerzálnej mobilnej bunky
(unimobunka) položenej na betónovú podkladnú dosku, pričom podlaha vo vnútri bola vyhotovená
z betónu vyliateho medzi nosníkmi G. oceľového rámu. Konštrukcia mobilnej bunky pozostávala

zo spodného oceľového základného rámu z valcovaných profilov G zakotvených do podkladného
betónu, pričom na oceľovom ráme bola osadená drevená konštrukcia bunky. Základy stavby boli
vyhotovené z podkladného betónu na upravenom vyrovnanom teréne po výkone priehlbne. Záhradná
chatka bola pripojená na vonkajší rozvod nízkeho napätia prostredníctvom zemného prípojného
vodiča. Konštrukcia záhradnej chatky bola spojená so zemou prostredníctvom oceľových pásových

kotiev zvarom pripojených na základový oceľový rám z valcovaných profilov G pôvodnej unimobunky
ukotvených-zaliatych do podkladného betónu, pričom podkladný betón pod chatkou bol vyhotovený po
úprave terénu zemnými prácami.

26. V rámci technického zhodnotenia súdny znalec konštatoval, že záhradná chatka vznikla z

univerzálnej mobilnej bunky oceľovým uloženým rámom položenej na podkladný betón vyliaty po úprave
terénu. Uviedol, že stavba chatky bola ukotvená oceľovými kotvami privarenými na nosnom oceľovom
ráme z profilov G do podkladového betónu. Podľa neho záhradná stavba splňala definíciu stavby podľa
§ 43 ods. 1 písm. a) (t.j. pevne spojená so základom), b) (t.j. upevnenie strojnými súčiastkami alebozvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu) a d) (t.j. pripojenie na siete a zariadenia technického
vybavenia územia).

27. Súdny znalec v odpovedi na otázku č. 1 konštatoval, že stavba záhradnej chatky je v podstate
pôvodná univerzálna mobilná bunka položená a zakotvená na podkladný betón. Unimobunka mala
nosný dolný rám z oceľovej konštrukcie valcovaných profilov G., na ktorých bola vyhotovená rámcová
konštrukciazdrevenýchhranolov,ktorátvorilazvislýajvodorovnýnosnýsystém.Ajvodpovedinaotázku
č. 3 konštatoval, že pôvodná stavba záhradnej chatky mala stavebno-technické riešenie unimobunky,

ktorá bola položená na podkladovom betóne a zakotvená kotevnými pásovými platňami privarenými k
oceľovému rámu a zaliatymi betónom podkladového betónu. V odpovedi na otázku č. 4 súdny znalec
zopakoval, že záhradná chatka bola položená na podkladovom betóne, ktorý bol vyhotovený po úprave
terénu zemnými prácami. V odpovedi na otázku č. 5 uviedol, že záhradná chatka bola spojená s
podkladovým betónom prostredníctvom kotevných platní zvarom spojených s profilmi G., pričom tieto
platne boli zabetónované v podkladnom betóne. Tieto profily boli funkčné aj v čase ohliadky súdnym

znalcom. Súdny znalec konštatoval, že valcované profily G. boli zakotvené do podkladného betónu,
preto neboli demontovateľné. V odpovedi na otázku č. 9 opätovne konštatoval, že záhradná chatka
bola vyhotovená ako drevená rámová konštrukcia spojená na oceľových valcovaných nosníkoch G na
ktorých sú zvarom pripevnené kotevné platne zabetónované do podkladného betónu, čím je stavba
pevne spojená s podkladom, a preto ju nebolo možné oddeliť.

28. Súdny znalec v odpovedi na otázku č. 12 zdôraznil, že samotné zabetónovanie vnútornej plochy
stavby záhradnej chatky, ktoré vytvorí podklad pre budúci podlahu, nezodpovedá žiadnemu kritériu
Stavebnéhozákona,alevkombináciiskotevnýmiplatňamizvonkajšejstranyprofilovG.rozhodnetvorila
pevné spojenie so zemou.

29. Súdny znalec v odpovedi na otázku č. 16 konštatoval, že Stavebný zákon podľa § 43 ods. 1 písm. d)
považuje za stavby pevne spojené so zemou aj prípad ich pripojenia na siete a zariadenia technického
vybavenia.

30. V závere súdny znalec skonštatoval, že stavbu chatky nebolo možné premiestniť, pričom opätovne
vyjadril záver, že záhradná chatka predstavovala stavebnú konštrukciu postavenú stavebnými prácami
zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu
podkladu.

IV.
31. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce pojem
nehnuteľnosť (§ 119 ods. 2) a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 149).

32. Základnou podmienkou prípustnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie podľa § 137 písm. c)

C.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Existenciu naliehavého
právneho záujmu musí žalobca v spore tvrdiť a preukázať, pričom existencia naliehavého právneho
záujmu musí byť daná nielen na začiatku sporu (t.j. v čase podania žaloby - inak by išlo o zjavne
nedôvodnú žalobu, na základe čoho by sa mohol aplikovať postup podľa § 138 C.s.p.), ale predovšetkým
v čase vyhlásenia rozsudku, pretože pre rozhodnutie súdu vo veci samej je rozhodujúci stav v čase

jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Neexistencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení,
či tu právo je alebo nie je, bráni tomu, aby sa súd zaoberal opodstatnenosťou uplatneného práva.
To znamená, že predtým ako sa súd vôbec začne zaoberať meritom sporu, je potrebné, aby mal
kladnezodpovedanúotázkuoexistenciinaliehavéhoprávnehozáujmužalobcu,pričomstatusexistencie
naliehavého právneho záujmu žalobu musí pretrvať následne až do vyhlásenia rozsudku.

33. Vychádzajúc z rozhodovacej praxe súdov SR možno konštatovať, že naliehavý právny záujem na
určení, či tu právo je alebo nie je, je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi stranami sporu, ktorý ohrozuje právne postavenie žalobcu a ktorý nemožno inými právnymi
prostriedkami odstrániť, a to bez ohľadu na to, ako táto právna neistota vznikla. Preto má žaloba podľa

§ 137 písm. c) C.s.p. preventívny charakter a jej miesto je tam, kde sa jej pomocou môže eliminovať
stav objektívnej právnej neistoty za predpokladu, že k odpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak.34. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia existencie spoluvlastníckeho práva k záhradnej
chatke v prospech nej samotnej, ako aj žalovaného v 2. rade (obaja o veľkosti 1/2), a to z dôvodu, že v
katastri nehnuteľností bola ako vlastník záhradnej chatky evidovaná žalovaná v 1. rade. To znamenalo,

že cieľom a podstatou tejto žaloby bolo zosúladenie skutkového stavu s právnym stavom evidovaným v
katastri nehnuteľnosti, teda odstránenie objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, na základe
čoho súd musel konštatovať, že bol daný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení,
a preto sa súd mohol zaoberať aj samotnou materiálnou stránkou jej žaloby.

35. Nespornou a zároveň aj preukázanou skutočnosťou bolo, že žalobkyňa a žalovaný v 2. rade ako
manželia nadobudli počas ich manželstva do ich bezpodielového spoluvlastníctva záhradnú chatku,
a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.1992 uzatvorenej medzi nimi a pôvodným vlastníkom a
stavebníkom chatky R. V.. Nesporným a zároveň aj preukázaným bolo, že rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 06.12.2000, právoplatným dňa 02.02.2001, bolo ich manželstvo rozvedené, na
základe čoho podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo

(ďalej už len „BSM“) k predmetnej záhradnej chatke.

36. Občiansky zákonník v súvislosti so zánikom BSM predpokladá jeho následné vyporiadanie
spôsobom a podľa zásad uvedených v ustanoveniach § 149 a 150 Občianskeho zákonníka. Výsledkom
jeho vyporiadania je definitívne určenie, ktoré konkrétne veci, ktoré patrili do BSM, zostávajú u

ktorého z bývalých manželov vo výlučnom vlastníctve, resp. ktoré veci zostanú v ich podielovom
spoluvlastníctve. Predmetom vyporiadania BSM je všetok majetok, ktorý existuje ku dňu zániku BSM a
ktorý manželia nadobudli spolu počas trvania manželstva. Občiansky zákonník predpokladá tri spôsoby
vyporiadania zaniknutého BSM. V prvom rade očakáva vyporiadanie BSM dohodou, pričom ak k dohode
medzi bývalými manželmi nedôjde, umožňuje im v lehote do troch rokov od rozvodu podať žalobu

o vyporiadanie BSM. Ak však do troch rokov od zániku BSM nedošlo k vyporiadaniu majetku, ktorý
tvoril súčasť BSM, ani dohodou a ani nebola podaná žaloba na súd o vyporiadanie BSM, nastane
podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka tzv. fikcia vyporiadania, podľa ktorej výlučným vlastníkom
hnuteľných vecí sa stane ten z bývalých manželov, ktorý ich využíval pre svoju potrebu, pričom
v prípade nehnuteľných vecí sa ich bezpodielové spoluvlastníctvo pretransformuje do podielového

spoluvlastníctva s tým, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

37. V danom prípade mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že síce bola medzi žalobkyňou
a žalovaným v 2. rade uzatvorená dohoda o vyporiadaní ich BSM, obsahom tejto dohody nebolo aj
vyporiadanie vlastníckeho práva k predmetnej záhradnej chatke. Na základe uvedeného bolo možné

konštatovať, že dohoda o vyporiadaní ich BSM sa netýkala všetkého majetku patriace do ich BSM, ale
len bytu vrátane hnuteľných veci v ňom sa nachádzajúcich.

38. Hoci sa pôvodne rozhodovacia prax súdov opierala o názor vychádzajúc zo staršej judikatúry,
podľa ktorého predmetom dohody o vyporiadaní BSM musel byť všetok majetok patriaci do BSM, nie

len jeho časť, po účinnosti zákona č. 131/1982 Zb., ktorým došlo k zmene Občianskeho zákonníka,
sa v súdnej praxi začal uplatňovať výklad, podľa ktorého dohodu o vyporiadaní BSM bolo možné
vztiahnuť aj len na časť vecí patriacich do BSM. Bol teda ustálený názor, že dohody o čiastočnom
vyporiadaní BSM nespôsobujú do budúcnosti neplatnosť takejto dohody, pretože nové ustanovenie §
149 ods. 4 Občianskeho zákonníka zavedené uvedenou novelou umožnilo, aby sa zákonná domnienka

vyporiadania vzťahovala aj na tú časť majetku, o ktorej sa buď manželia nedohodli alebo ani
nepodali žalobu na vysporiadanie ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva súdom. Na základe
uvedeného súd nemohol dospieť k inému záveru, než tomu, že pokiaľ sa dohoda o vyporiadaní BSM
vzťahuje len na niektoré veci patriace do BSM, ostatné veci možno vyporiadať podaním žaloby na
súd, prípadne tzv. fikciou vyporiadania. Vzhľadom na to, že vo vzťahu k záhradnej chatke, ktorá

nepochybne a nesporne patrila do zaniknutého BSM žalobkyne a žalovaného v 2. rade, nebola podaná
žaloba o vyporiadanie BSM, k vyporiadaniu ich BSM vo vzťahu k nej došlo prostredníctvom tzv.
fikcie vyporiadania. Pri takomto spôsobe vyporiadania je rozhodujúcim kritériom pre určenie, kto zostal
vlastníkom predmetnej veci to, či predmetná vec bola hnuteľnou alebo nehnuteľnou. Výlučne len od tejto
právnej skutočnosti následne záviselo, či predmetná záhradná chatka zostala vo výlučnom vlastníctve

niektorého z bývalých manželov, alebo sa ich BSM pretransformovalo na podielové spoluvlastníctvo.

39. Otázka, či záhradná chatka predstavovala hnuteľnú alebo nehnuteľnú, bola medzi stranami sporu
sporná, pričom súd musel zdôrazniť, že išlo o právnu otázku. Občiansky zákonník nehnuteľnosti definujeako stavby spojené so zemou pevným základom. To znamenalo, že aby súd mohol predmetnú právnu
otázku zodpovedať, musel mať k dispozícii skutkové zistenia týkajúce sa primárne toho, či záhradná
chatka bola stavba a či bola alebo nebola spojená so zemou pevným základom, a to v čase, kedy došlo

k jej vyporiadaniu fikciou podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka - t.j. v čase 02.02.2004.

40. Žalovaná v 1. rade svoju procesnú obranu založila primárne na tvrdení, že predmetná záhradná
chata predstavovala hnuteľnú vec, teda že nešlo o stavbu spojenú so zemou pevným základom. V
tejto súvislosti tvrdila, že záhradná chata bola jednoducho len položená na vopred vytvorený spevnený

podklad. V rozpore s týmito tvrdeniami však bola skutočnosť vyplývajúca z rozhodnutia Obvodného
národného výboru Bratislava III zo dňa 29.08.1989, podľa ktorého predmetná záhradná chatka už v roku
1989 predstavovala objekt, ktorý bol základmi pevne spojený so zemou, čo bol aj predpoklad toho, aby
jej bolo udelené evidenčné číslo v zmysle vtedy platných a účinných zákonných ustanovení.

41. Za účelom zistenia podstatných skutkových okolností na posúdenie toho, či predmetná chatka bola

v právnom ponímaní hnuteľnou alebo nehnuteľnou vecou, teda či záhradná chatka bola stavba a či
bola alebo nebola spojená so zemou pevným základom, súd na návrh žalobkyne nariadil znalecké
dokazovanie.

42. Zo znaleckého posudku celkom jednoznačne vyplývalo, že záhradná chatka predstavovala stavbu,

keďže súdny znalec ju charakterizoval ako „prízemnú stavbu obdĺžnikového charakteru“, a teda išlo
o stavbu. Zo záverov znaleckého posudku následne vyplýval celkom jednoznačný skutkový poznatok
súdneho znalca, že predmetná stavba záhradnej chatky je pevne spojená so zemou. V tejto súvislosti
súdny znalec viackrát opísal aj spôsob tohto pevného spojenia záhradnej chaty so zemou, napr. v
rámci popisu stavby uviedol, že „Konštrukcia záhradnej chatky bola spojená so zemou prostredníctvom

oceľových pásových kotiev zvarom pripojených na základový oceľový rám z valcovaných profilov
G. pôvodnej unimobunky ukotvených-zaliatych do podkladného betónu, pričom podkladný betón pod
chatkou bol vyhotovený po úprave terénu zemnými prácami“. V odpovedi na otázku č. X uviedol, že
„pôvodná univerzálna mobilná bunka položená a zakotvená na podkladný betón“, v odpovedi na otázku
č. 3 uviedol, že „...bola položená na podkladovom betóne a zakotvená kotevnými pásovými platňami

privarenými k oceľovému rámu a zaliatymi betónom podkladového betónu“, v odpovedi na otázku č.
5 uviedol, že „...záhradná chatka bola spojená s podkladovým betónom prostredníctvom kotevných
platní zvarom spojených s profilmi G., pričom tieto platne boli zabetónované v podkladnom betóne“.
Zároveň súdny znalec celkom jednoznačne konštatoval, že stavba záhradnej chatky bola neoddeliteľná
od podkladného betónu, a preto ju nebolo možné premiestniť. Z uvedeného súd nemohol dospieť k

inému skutkovému záveru, než tomu, že záhradná chatka ako stavba bola zhotovená z univerzálnej
mobilnej bunky, ktorá bola položená na oceľovom ráme, ku ktorému bola pripojená zvarenými kotevnými
pásovými platňami, pričom samotný oceľový rám spolu s kotevnými platňami bol zaliaty v podkladnom
betóne, a teda išlo o stavbu spojenú so zemou pevným základom. Vzhľadom na uvedené súd dospel k
tomu právnemu záveru, že predmetná záhradná chatka predstavovala podľa § 119 ods. 1 Občianskeho

zákonníka nehnuteľnosť.

43. Žalovaná v 1. rade v tejto súvislosti závery znaleckého posudku namietala, keď tvrdila, že v
rozhodujúcom čase (t.j. do 02.02.2004) nešlo o nehnuteľnosť, teda stavbu spojenú so zemou pevným
základom. Súd však musel zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania vyplývalo, že tak v roku 1989, ako

aj v roku 2025, predmetná záhradná chatka predstavovala stavbu, ktorá bola spojená so zemou pevným
základom. Ďalej súd musel zdôrazniť, že ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to tú, že žalovaná v 1. rade
začala predmetnú záhradnú chatku reálne užívať až v roku 2017, a teda nebola očitým svedkom stavu
záhradnej chatky v rozhodnom období. Hoci v tejto súvislosti navrhla vykonanie výsluchu svedka K.. E.
I., tento svedok takisto nepoznal stav záhradnej chatky k 02.02.2004, keďže sa z jej stavom oboznámil

až v mesiaci marec/apríl 2017, preto súd tento navrhnutý dôkazný prostriedok žalovanou v 1. rade ani
nevykonal.

44. Súd musel poukázať na to, že žalovaná v 1. rade v rámci svojich tvrdení pripustila, že záhradná
chatka bola uchytená (hoci chabo) v krajoch rozpadávajúcimi sa navarenými zhrdzavenými kotviacimi

platňami, čím sama vlastným skutkovým tvrdením poprela predchádzajúce tvrdenie o voľnom položený
chatky na podkladný betón. Súd musel podotknúť, že fotografie, ktoré mali tvrdenú skutočnosť
preukazovať, neobsahovali dátumovú stopu, teda nebolo zrejmé, či boli vyhotovené v rozhodnom čase
alebo až v čase, keď začala žalovaná v 1. rade predmetnú záhradnú chatku užívať, na základe čohonemali predmetné fotografie žiadnu dôkaznú relevanciu vo vzťahu k rozhodnému obdobiu. Navyše súd
musel zdôrazniť, že aj keby z fotografií vyplývalo, že pevné spojenie záhradnej chaty so zemou by
bolo narušené, to sa týkalo len niektorých miest, čo by samo o sebe nemuselo znamenať absolútne

prerušenie pevného spojenia záhradnej chatky s podkladným betónom. Zároveň samotný súdny znalec
vyvrátil, že zabetónovanie vnútornej podlahy, na ktoré žalovaná v 1. rade odkazovala, malo za následok
pevné spojenie záhradnej chaty so zemou, keďže k tomu dochádzalo výlučne len v dôsledku kotevných
platní z vonkajšej strany profilov G.. Teda ani ňou vykonaná rekonštrukcia záhradnej chatky v roku 2017
nemala podľa súdneho znalca za následok pevné spojenie chaty so zemou, resp. podkladným betónom.

45. Z dôvodu, že predmetná záhradná chatka tak ku dňu 29.08.1989, ako aj ku dňu vyhotovenia
znaleckého posudku, vykazovala znaky stavby, ktorá bola spojená so zemou pevným základmi, pričom
bolo vylúčené, že tomu tak bolo v dôsledku rekonštrukcie vykonanej žalovanou v 1. rade v roku 2017,
nemohol súd dospieť k inému záveru, než tomu, že charakter stavby spojenej so zemou pevným
základom mala aj v rozhodnom období - t.j. dňa 02.02.2004.

46. Vzhľadom na uvedené preto platil ten právny záver, že záhradná chatka bola podľa § 149 ods. 4
druhej vety Občianskeho zákonníka počnúc dňom 02.02.2004 v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne
a žalovaného v 2. rade, pričom podiely oboch boli o veľkosti 1. Pri podielovom spoluvlastníctve platí,
že účastníkmi zmluvy o prevode spoločnej veci musia byť všetci spoluvlastníci, v opačnom prípade by

išlo o porušenie § 123 občianskeho zákonníka, a teda takáto zmluva o prevode vlastníctva k spoločnej
veci by bola absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň takáto
zmluva musí mať podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu, pričom jej nedostatok
Občiansky zákonníka podľa § 40 ods. 1 taktiež spája s jej absolútnou neplatnosti. Za situácie, ak
žalovaná v 1. rade svoje vlastnícke právo odvodzovala výlučne od ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy

medzi ňou a žalovaným v 2. rade, teda bez účasti žalobkyne, nemohol súd dospieť k inému záveru,
než tomu, že takáto kúpna zmluva bola nie len z dôvodu absencie písomnej formy podľa § 46 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj z dôvodu jej rozporu
s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná, a preto žalovaná v 1. rade nemohla od takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu

odvodzovať ani akékoľvek vecnoprávne účinky, a teda ani svoje vlastnícke právo.

47. Súd za nedôvodné považoval všetky argumenty žalovanej v 1. rade týkajúce sa vydržania. Keďže
záhradná chatka predstavovala nehnuteľnosť, nemohla ju žalovaná v 1. rade vydržať, keďže jej držba
(bez ohľadu na čo, či bola alebo nebol oprávnená) netrvala 10 rokov. V súvislosti s vydržaním záhradnej

chatkyžalovanýmv2.radetým,žejumalnepretržiteporozvodeužívať,súdpoukázalnato,ževydržanie
medzi spoluvlastníkmi spoločnej veci je vylúčené. Táto zásada, ktorá má pôvod v rímskom práve platí
vo všetkých právnych poriadkoch vrátane právneho poriadku SR. V tejto súvislosti súd odkázal na
Rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Z. XXXX/XXXX, podľa ktorého vydržať vlastnícke právo na užívanie veci
môže len ten, kto nie je jej vlastníkom, čo neplatilo vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

48. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe žalobkyne je v celom rozsahu dôvodná
a tejto vyhovel v celom rozsahu.

49. Súd považoval za potrebné zdôrazniť, že nevykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Nie je

totiž jeho povinnosťou vykonať každý navrhnutý dôkaz, ale len tie, ktoré spoľahlivo postačujú pre zistenie
relevantných skutkových okolností. Vzhľadom na to, že súdu už len z listinných dôkazov navrhnutých
stranamisporuspolusvykonanýmznaleckýmdokazovaním,vyplývalskutkovýstav,ktorýboldostatočný
pre právne posúdenie danej veci, súd v rámci hospodárnosti nepovažoval za potrebné vykonávať iné
stranami sporu navrhnuté dôkazy ako napr. zabezpečenie administratívnych spisov od ŽSR, Mestskej

časti Bratislava - Vajnory a Okresného úradu Bratislava - katastrálneho odboru, ako ani vypočúvať strany
sporu a navrhnutých svedkov, s čím súd oboznámil strany sporu aj na pojednávaní dňa 14.11.2025.

50. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní a žalobkyne
ako plne úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaných.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana
sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje
(§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.