Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoR/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622202897
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7622202897.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D.E.,F.XXXX/XX,zast.Bečarik&partners,s.r.o.,sosídlomSpišskáNováVes,Letná37,IČO:47253126
a Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Palkovičova 16, IČO: 36067598, proti
žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast.
Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53255739,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 7Csr/1/2022-375 zo dňa
12.12.2024 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým rozsudkom
žalobu zamietol (I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu
s tým, že o výške trov si vymienil rozhodnúť po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením (II.).

2. Rozhodol tak o žalobe podanej na súde dňa 31.5.2022, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia
rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA/00704/21 zo dňa 31.8.2021 (ďalej tiež len „rozhodcovský
rozsudok“) Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž (ďalej len „rozhodcovský
súd“), vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. proti žalovanému A. B., ktorým bola žalovanému
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.611,66 € s prísl a nahradiť mu trovy rozhodcovského
konania. Na základe rozhodcovského rozsudku dňa 10.5.2022 vydala súdna exekútorka JUDr. Barbora
Hovanová so sídlom Exekútorského úradu v Spišskej Novej Vsi upovedomenie o začatí exekúcie na

vymoženie predmetnej pohľadávky v exekučnom konaní sp. zn. 289EX 372/22, vedenom proti žalobcovi
ako povinnému, po doručení ktorého žalobca v zmysle poučenia súdnej exekútorky v určenej lehote
podal návrh na zastavenie exekúcie a zároveň podal i predmetnú žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podľa osobitného predpisu. Zrušenia rozhodcovského rozsudku v tomto konaní sa žalobca
domáhal z dôvodov upravených v ust. § 45 ods. 1 písm. c), e), g), h) až l) zákona č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
(ďalej tiež len „zákon o SRK“), pričom namietal zaujatosť rozhodcu G. H. C. pre jeho pomer k veci

a k žalovanému, nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a vady (neurčitosť a nezrozumiteľnosť)
žaloby, ktorá neobsahovala pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie zmluvy, z ktorej
žalobca odvodzoval nárok uplatnený v rozhodcovskom konaní a že rozhodcovský súd spor rozhodol v
rozpore s ust. § 28 ods. 6 zákona o SRK a ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisovna ochranu práv spotrebiteľa. Žalobca tvrdil, že v rozhodcovskom konaní žalovaný riadne nepreukázal
nadobudnutie práva ku konkrétnej spornej pohľadávke, keďže svoje právne nástupníctvo preukazoval
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.5.2015, v ktorej nie sú identifikované postupované

pohľadávky a prílohy k zmluve nie sú podpísané a datované, nepredložil ani listiny preukazujúce
doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôvodným
veriteľom. Žalobca ďalej namietal neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v zmysle § 3 ods.
1 zákona o SRK, ktorá neobsahuje zákonom stanovenú podmienku, a to výslovnú dohodu zmluvných
strán o tom, že spory v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodne určený stály rozhodcovský súd

zapísaný v zozname rozhodcov. Nakoľko zmluvné ustanovenia a dohoda o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach neboli individuálne dojednané, sú podľa žalobcu tieto dojednania neplatné,
dohoda o uznaní záväzku je neplatná z dôvodu, že v nej nie je uvedená celková výška záväzku, ani počet
splátok a nie je identifikovaný účet majiteľa. Spotrebiteľské zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky a ustanovenia zmluvy sú

písané drobným písmom, pričom žalobca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah a rozsah
jednotlivých zmluvných ustanovení, nemal vedomosť ani o existencii premlčania práva, a preto v konaní
žalobca zároveň uplatnil námietku premlčania nároku.

3. Súd prvej inštancie po zrušení v poradí prvého zamietavého rozsudku uznesením Krajského súdu

vKošiciach11CoSr/2/2023-262zodňa27.3.2024,vintenciáchodvolacímsúdomvyslovenéhoprávneho
názoru sa oboznámil so spisovým materiálom rozhodcovského súdu sp. zn. SPSAspA 00704/21,
doplnil dokazovanie obsahom exekučného spisu sp. zn. 289EX/372/2022 a výsluchom strán sporu a
opätovne ustálil skutkový stav veci, na ktorý aplikoval ust. § 33 ods. 2, 4, § 45 ods. 1, § 46 ods.
1 až 3, § 70 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon

o SRK“), § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.3.2017, §
50 ods. 1, § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, z úradnej moci aj
vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, resp. preklúzie nároku, sa zaoberal otázkou
včasnosti podanej žaloby v zmysle ust. § 46 ods. 1 a 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK. Pri posúdení,
či žalobca podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonnej trojmesačnej lehote od

doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, vyšiel z
obsahu spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zn. SRSAspA č.
XXXXX/XX, z ktorého zistil, že žalobca v rozhodcovskom konaní dňa 20.7.2021 prevzal do vlastných
rúk na adrese trvalého pobytu (F. XX, C. D. E.) žalobu oprávneného aj s výzvou rozhodcovského súdu
na podanie žalobnej odpovede, ktorú skutočnosť žalobca potvrdil aj na pojednávaní vo svojej výpovedi

a uviedol, že v uvedenom období sa zdržiaval na adrese trvalého pobytu: Gorazdova 20, Spišská Nová
Ves. Z uvedeného súdu vyplynulo, že žalobca v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bol pasívny
a preberaniu písomností rozhodcovského súdu sa vyhýbal, keďže na žalobu oprávneného a výzvu
rozhodcovského súdu na podanie žalobnej odpovede nereagoval a k žalobe sa nijakým spôsobom
nevyjadril. Ohľadne doručovania rozhodcovského rozsudku žalobcovi súd prvej inštancie dospel k

záveru, že rozhodcovský rozsudok mu bol účinne doručený na adresu jeho trvalého pobytu: F. XX, C.
D. E., na ktorej sa v čase doručovania zdržiaval, pričom mu bol doručovaný aj na iné rozhodcovskému
súdu známe adresy jeho pobytu dňa 29.11.2021 v súlade s ust. § 33 ods. 2 zákona o SRK, preto za deň
doručenia sa považuje 7. deň od vrátenia najneskôr vrátenej nedoručenej zásielky. Podľa názoru súdu
z ust. § 33 ods. 2 zákona o SRK rozhodcovskému súdu nevyplývala povinnosť doručovania písomností

(tiež) na adresu zamestnávateľa. Rozhodcovský rozsudok podľa vyznačenej doložky právoplatnosti
nadobudol právoplatnosť dňa 4.3.2022 a vykonateľnosť dňa 8.3.2022. Pri posúdení včasnosti podania
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie skúmal, či v danom prípade bola
zachovaná lehota na podanie žaloby podľa § 46 ods. 3 zákona o SRK, s poukazom na meniacu sa
právnu úpravu Exekučného poriadku v § 48 ods. 2 EP, ktorého pôvodné znenie bolo účinné od 1.1.2015

do 31.3.2017 a následne toto ust. bolo zrušené a konštatoval, že v zmysle novelizovanej právnej
úpravy možnosť podania žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku po podaní
návrhu na začatie exekučného konania (v lehote 14 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie
spotrebiteľovi) je daná v prípadoch, ak bol návrh na vykonanie exekúcie na základe spotrebiteľského
rozhodcovského rozsudku podaný v lehote do 31.3.2017. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie bol

podaný dňa 25.4.2022, teda po 31.3.2017, na žalobcu sa vzťahovala iba prekluzívna trojmesačná lehota
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 46 ods. 1 zákona o SRK,
ktorá od doručenia rozhodcovského rozsudku ku dňu podania žaloby (31.5.2022) márne uplynula. Z
uvedeného súd prvej inštancie vyvodil jednoznačný záver, že žaloba musí byť zamietnutá z dôvodujej oneskoreného podania, nakoľko bola podaná po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty, pričom
nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími argumentmi žalobcu (napr. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04,
II. ÚS 200/09 a ďalšie). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255

ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému,
ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu,
pričom na strane žalobcu nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov upravených
v ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g) a h) CSP, navrhol ho zmeniť a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V úvode namietal porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces a súdnu
ochranu postupom súdu prvej inštancie, ktorý vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal a mal za
to, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s jeho právom na ochranu práv spotrebiteľa, je zaťažené

vadami zmätočnosti a nezákonnosti. Vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní neprihliadal
starostlivo na všetky okolnosti veci, opomenul riadne aplikovať základné princípy súdneho konania
vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 CSP a rozhodol tiež v rozpore s ust. § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého „V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší“.
Poukázal na to, že v záujme spravodlivej a účinnej ochrany svojich práv a oprávnených záujmov, v

čase po začatí konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku písomným podaním na súd uplatnil svoje
zákonné právo dovolaním sa vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
a žiadal súd o pripustenie doplnenia žaloby v tomto znení, ale rozšírenie žaloby súd nepripustil a v
rozpore s legitímnymi očakávaniami a základnými princípmi civilného sporového konania a právom
na spravodlivý proces nerozhodol o vylúčení návrhu na vyslovenie neplatnosti spornej spotrebiteľskej

rozhodcovskej zmluvy na samostatné konanie. Trval na námietke, že sporný rozhodcovský rozsudok
mu nebol doručený a dozvedel sa o ňom až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie z
exekučného spisu. Nestotožnil sa zároveň s rozdielnym postupom rozhodcovského súdu pri doručovaní
rozhodcovského rozsudku, ktorý mu bol zasielaný poštou v septembri 2021 a žalovanému osobne
až v decembri 2021 v rozpore s ust. § 70 zákona o SRK, preto nemožno vyvodzovať platné účinky

doručovania sporného rozhodcovského rozsudku, a to na ťarchu spotrebiteľa. Zároveň v kontexte
doručovania rozhodcovského rozsudku namietal, že rozhodcovský súd postupoval v rozpore s ust.
§ 33 ods. 2 a § 70 zákona o SRK tým, že rozhodcovský rozsudok nedoručoval spotrebiteľovi na
všetky adresy uvedené v spotrebiteľských zmluvách ako aj na adresu jeho pracoviska uvedenú
v spotrebiteľskej zmluve, čím neboli splnené podmienky pre uplatnenie tzv. fikcie doručenia. Trval

na tom, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podal riadne a včas v lehote 15 dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a namietal tiež právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý akceptoval neúplnú a neurčitú žalobu neobsahujúcu
pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, čím postupoval v rozpore s ust. § 25
ods. 4, § 33 ods. 2, § 35 ods. 6, § 70 zákona o SRK. Ďalšou odvolacou námietkou poukázal na to, že

spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. nepreukázala v rozhodcovskom konaní platné nadobudnutie práv
veriteľa k vymáhanej pohľadávke, keďže zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 25.5.2015 neobsahuje
identifikáciu konkrétnej postupovanej pohľadávky a ani označenie dlžníka, právneho dôvodu vzniku
postupovanej pohľadávky a jej výšky. Jej príloha vo forme samostatnej listiny neobsahuje základnú
obligatórnu náležitosť pre právny úkon v písomnej forme, nakoľko nie je datovaná a neobsahuje ani

riadnu identifikáciu postupovanej pohľadávky. Taktiež namietal, že žalovaný (spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o.) nepreukázal splnenie zákonnej povinnosti pôvodného veriteľa oznámiť dlžníkovi
(spotrebiteľovi) postúpenie spornej pohľadávky novému veriteľovi a zároveň nepreukázal vznik a
existenciu platnej úverovej zmluvy, ani vznik údajnej pohľadávky nesplateného úveru. Na podklade
týchto dôvodov mal za to, že žalovaný pri vymáhaní údajnej pohľadávky nedodržal zákonné povinnosti

na ochranu spotrebiteľa. Ďalej nepreukázal ani vznik a existenciu platného uznania dlhu, keď podľa
tvrdení žalobcu je Dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach tzv. formulárovou
zmluvou, neobsahuje identifikáciu, ktorý konkrétny záväzok voči veriteľovi spotrebiteľ uznáva, ani
špecifikáciu typu zmluvy, jej názov, číslo, dátum splatnosti pohľadávky, ani vyhlásenie spotrebiteľa, že
mal vedomosť o premlčaní práv zo spornej pohľadávky. Z dôvodu nemožnosti uznať dlh z neexistujúcej

úverovej zmluvy, neurčitosti, nezrozumiteľnosti, zmätočnosti, neprijateľných podmienok, nevedomosti
dlžníka o premlčaní dlhu, nekalých obchodných praktík voči spotrebiteľovi, klamlivého konania voči
spotrebiteľovi a pre rozpor so zákonom ust. § 7, § 8, § 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, § 37 ods. 1 a 2, § 39, § 53, § 54a a § 558 OZ, je Dohoda o uznaní záväzku a úhradepohľadávky v splátkach neplatná. Záverom namietal, že žalovaný nepreukázal vznik a existenciu
platnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je tzv. formulárová, spotrebiteľ nemohol individuálne
ovplyvniť obsah a rozsah dojednaných zmluvných ustanovení, ani možnosť voľby rozhodovania sporu

všeobecným súdom, ani možnosť výberu subjektu rozhodcovského súdu, odkazuje na v danom čase
neexistujúcu právnickú osobu Slovenská arbitrážna, s.r.o., vzťahuje sa na spory, ktoré vzniknú z Dohody
o zmene splatnosti záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach podpísanej veriteľom dňa 8.1.2018, ktorá
však nebola uzavretá, nikdy neexistovala, ďalej neobsahuje text obligatórneho zákonného poučenia
stanovený v Prílohe č. 1 zákona o SRK. Opätovne namietal zaujatosť sudkyne prejednávajúcej daný

spor s poukazom na jej pomer k sporu a k sporovým stranám a ich zástupcom, na základe čoho mal
za to, že sudkyňa neposkytla dostatočné záruky objektívnosti a nestrannosti v danom spore a existuje
možnosť a dôvodnosť legitímnych pochybností o jej nezaujatosti.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom,
ktorý podľa neho vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a aplikácie relevantných právnych

noriem na zistený skutkový stav. Mal za to, že odvolanie neobsahuje také právne argumenty, ktoré
by mohli založiť iné rozhodnutie vo veci. Nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že rozhodnutie je
prekvapivé, nakoľko žaloba už bola súdom prvej inštancie vyhodnotená ako nedôvodná, z dôvodu
jej podania po zákonnej prekluzívnej lehote, t.j. oneskorene. Taktiež nesúhlasil s námietkou žalobcu
vytýkajúcou súdu prvej inštancie nesprávny postup tým, že nerozhodol o vylúčení nároku na určenie

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy na samostatné konanie. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na
uznesenie 7Csp/1/2022 zo dňa 21.11.2024, ktorým súd nepripustil zmenu žaloby, keďže právo domáhať
sa neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia a platnosť
rozhodcovskejzmluvysaskúmaakoprejudiciálnaotázkavkonaníozrušenierozhodcovskéhorozsudku.
V tomto kontexte argumentoval, že ak by súd nárok teoreticky vylúčil na samostatné konanie, takéto

konanie by muselo byť neskôr zastavené pre prekážku res iudiacata z dôvodu vedeného konania o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, kde sa táto otázka nepochybne skúmala. Čo sa týka doručovania
rozhodcovského rozsudku, súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyplýva,
že žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok doručovaný na viaceré adresy, pričom žalobca sa vyhýbal
prevzatiu rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 31.8.2021, ktorý mu bol účinne doručený tzv. fikciou

doručenia. Záverom sa stotožnil s posúdením, že hmotnoprávna lehota na podanie žaloby v zmysle
§ 46 ods. 1 zákona o SRK má prekluzívny charakter, pričom je zachovaná vtedy, keď je žaloba
podaná v lehote troch mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania, a nakoľko bol rozhodcovský rozsudok žalobcovi doručený 30.11.2021, táto
lehota mu uplynula dňa 18.2.2021. Žaloba bola podaná na súde dňa 31.5.2022, teda po uplynutí

zákonom stanovenej lehoty, preto ju súd správne zamietol. Záverom žalovaný za nedôvodné považoval
tvrdenia žalobcu o neplatnom nadobudnutí práv veriteľa k vymáhanej pohľadávke, neplatnosti úverovej
zmluvy, rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní záväzku, pričom poukázal na to, že postúpenie
pohľadávky bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 10.6.2015, resp. samotnou žalobou o zapl. 1.611,66
€ s prísl. Úverová zmluva ani žiadny iný dokument neboli súdom určené za neplatné, pričom všetky

dokumenty žalobca vlastnoručne podpísal. V neposlednom rade námietka žalobcu o zaujatosti sudkyne
bola opakovane vyhodnotená ako neopodstatnená. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

6. Žalobca v odvolacej replike v reakcii na vyjadrenie žalovaného opätovne poukázal na to, že

súd prvej inštancie vôbec nerozhodoval o vylúčení jeho žalobného návrhu na vyslovenie neplatnosti
spornej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy na samostatné konanie, pričom poukázal na zákonom č.
335/2014 Z.z. o SRK upravenú možnosť dovolávať sa vyslovenia neplatnosti uzavretej spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy. Nakoľko súd zamietol žalobu z dôvodu jej oneskoreného podania, vo vzťahu
k spornej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve tak neexistuje prekážka res iudicata. V rozpore s

vykonaným dokazovaním považoval skutkové tvrdenie, že sa vyhýbal prevzatiu rozhodcovského
rozsudku a trval na tom, že o doručovaní spornej poštovej zásielky nemal žiadnu vedomosť,
pričom o existencii napadnutého rozhodcovského rozsudku sa dozvedel až na základe doručeného
upovedomenia o začatí exekúcie. V kontexte konštatovania vád doručovania spornej poštovej zásielky
(rozhodcovského rozsudku) mal za to, že je opodstatnene spochybnený vznik a existencia právnych

účinkov doručovania rozhodcovského rozsudku, a tým aj začiatok plynutia trojmesačnej lehoty na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 zákona o SRK, ktorá podľa
neho v danom prípade ani nezačala plynúť. Zároveň poznamenal, že žalovaný opomína existenciu
zákonnej 15 - dňovej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 3zákona o SRK, ktorá bola v danom prípade splnená. Čo sa týka doručovania oznámenia o postúpení
pohľadávky zo dňa 10.6.2015, opätovne uviedol, že o ňom nemá vedomosť. K tvrdeniam žalovaného,
že úverová zmluva ani žiadny iný dokument neboli určené za neplatné, žalobca poukázal na to, že

súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol z procesných dôvodov a nerozhodoval o
veci z hmotnoprávneho hľadiska, preto táto argumentácia žalovaného nie je spôsobilá spochybniť
opodstatnenosť dôvodov odvolania.

7. Žalovaný na odvolaciu repliku žalobcu nereagoval.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané
včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a
contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov,
s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a

dospelkzáveru,žeodvolanieniejedôvodnéanapadnutýrozsudokjevecnesprávny,zákonnéasprávne
sú i jeho dôvody, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa 26.11.2025 o 10:05 hod. na Krajskom súde
v Košiciach, po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a

webovej stránke krajského súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu
súdu prvej inštancie v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov a v rozsahu odvolacích námietok
dospel k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané

a odvolanie žalobcu je neopodstatnené v celom rozsahu. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia
súdu prvej inštancie boli nesprávne, nezodpovedajúce tvrdeniam strán a vykonaným dôkazom, príp.
založené na chybnom hodnotení vykonaných dôkazov alebo, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo, opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo na zistený skutkový stav

aplikoval nesprávny právny predpis alebo správne použitý právny predpis (právnu normu) nesprávne
vyložil, príp. ho na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy iba skutočnosti preukázané
vykonanými dôkazmi, ktoré vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 191 a nasl. CSP, v súlade so
zákonom, starostlivo prihliadajúc na rozhodujúce skutkové tvrdenia a relevantné argumenty sporových

strán,adospelksprávnymskutkovýmzisteniamiprávnymzáverom,naktorýchzaložilsvojerozhodnutie
o zamietnutí podanej žaloby.

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje
(§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dopĺňa

nasledovné dôvody:

12. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca navrhuje zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie
opätovne argumentujúc dôvodmi, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými
sa súd prvej inštancie vedený právnym názorom odvolacieho súdu náležite a správnym spôsobom

vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, a preto odvolacie námietky nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a privodiť jeho zrušenie alebo zmenu v prospech
odvolateľa.

13. Žalobca v podanom odvolaní aj naďalej zotrváva na svojich tvrdeniach, že v zmysle ust. § 48

ods. 2 EP (v znení účinnom od 1.1.2015 do 31.3.2017), ktoré umožňovalo spotrebiteľovi podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku po podaní návrhu na začatie exekúcie v lehote 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, bola žaloba podaná riadne a včas, a preto súd
prvej inštancie zamietnutím žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu jej oneskoreného
podania spor nesprávne právne posúdil a rozhodol na podklade nesprávnych a neúplných skutkových

zistení. Nesprávnosť posúdenia veci súdom prvej inštancie a zamietnutia žaloby ako oneskorene
podanej žalobca vyvodil aj v kontexte tvrdeného neúčinného doručenia rozhodcovského rozsudku
rozhodcovským súdom, čím spochybňoval zároveň určenie začiatku plynutia trojmesačnej lehoty na
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK.14. Odvolací súd po preskúmaní veci sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, že
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná oneskorene, t.j. po uplynutí prekluzívnej

lehoty ustanovenej v § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK. Súd prvej inštancie po doplnení
dokazovania v intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu oboznámením sa s obsahom
listín z exekučného spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 289EX 372/22 správne posudzoval
procesnú prípustnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku po začatí exekúcie za
podmienok stanovených Exekučným poriadkom (podľa § 48 ods. 2 EP v znení účinnom od 1.1.2015

do 31.3.2017, v spojení s prechodným § 243h ods. 1 prvá veta EP, podľa ktorého exekučné konania
začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017), pričom v odôvodnení
rozsudku náležite ozrejmil, že v dôsledku zmien relevantnej právnej úpravy s účinnosťou od 1.4.2017
nebolo možné postupovať podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK, nakoľko s účinnosťou
od 1.4.2017 bolo zrušené ust. § 48 ods. 2 EP v znení účinnom od 1.1.2015 do 31.3.2017, ktoré
umožňovalo spotrebiteľovi podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj po podaní návrhu na

začatie exekúcie, za podmienok podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v lehote 14 dní
po doručení upovedomenia o začatí exekúcie spotrebiteľovi.

15. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.3.2017 v ust. § 48 ods. 2 síce upravoval možnosť
spotrebiteľa podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj po podaní návrhu na začatie

exekúcie, a to v lehote na podanie námietok proti exekúcii, avšak novelou Exekučného poriadku
vykonanou zákonom č. 2/2017 Z.z. účinným od 1.4.2017 bolo ust. § 48 EP zmenené tak, že
v súčasnom znení (účinnom od 1.4.2017) už neupravuje možnosť spotrebiteľa podať žalobu o
zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku po začatí exekučného konania (pozri tiež rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13.5.2020, sp. zn. 41CoSr/1/2020). Ani aplikácia prechodných

ustanovení (ust. § 243h ods. 1 prvá veta EP, v zmysle ktorých ak tento zákon v § 243i až § 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017) neumožňuje vychádzať pri posudzovaní § 46 ods. 3 zákona o SRK z
ust. § 48 ods. 2 EP, nakoľko v zmysle prechodných ustanovení možnosť podania žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v lehote 14 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie spotrebiteľovi

bola daná iba v prípade, ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný do 31.3.2017. Z obsahu
exekučného spisu sp. zn. 289EX 372/22 je preukázané, že v danom prípade návrh na vykonanie
exekúcie proti žalobcovi (povinnému) bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 25.4.2022, z ktorého
zisteniamožnovyvodiť,žežalobcanemalmožnosťpodaniažalobyozrušenierozhodcovskéhorozsudku
za podmienok ustanovených Exekučným poriadkom, t.j. v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia

o začatí exekúcie, nakoľko ust. § 48 ods. 2 EP od 1.4.2017 už nie je (nebolo) súčasťou Exekučného
poriadku. Vzhľadom na to, že v danom prípade návrh na vykonanie exekúcie na podklade sporného
rozhodcovského rozsudku proti povinnému (žalobcovi) nebol podaný v lehote do 31.3.2017 (na
Okresnom súde Banská Bystrica bol podaný dňa 25.4.2022), aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca
nemal právnu možnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie

námietok proti exekúcii podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.

16. Ako neopodstatnené odvolací súd vyhodnotil aj odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa spôsobu
doručovania rozhodcovského rozsudku účastníkom rozhodcovského konania (žalobcovi), ktorými
namietal nesplnenie podmienok pre uplatnenie tzv. fikcie doručenia rozhodcovského rozsudku sp.

zn. SRSAspA 00704/21 zo dňa 31.8.2021, a tým aj začiatok plynutia prekluzívnej lehoty na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK.
Podľa posúdenia odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie aj s týmito námietkami náležite a správnym
spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom poukázal na to, že žalobca v čase
doručovaniarozhodcovskéhorozsudkumalevidovanýtrvalýpobytnaadreseF.XX,C.D.E.,naktorúmu

bol rozhodcovský rozsudok doručovaný dňa 10.9.2021 doporučenou zásielkou, ktorú si ale v odbernej
lehote neprevzal. Z jednotlivých doručeniek preukazujúcich doručovanie rozhodcovského rozsudku
žalobcovi vyplýva, že tento mu bol rozhodcovským súdom doručovaný aj na ďalšie známe adresy
(Štefánikovo námestie 1, Spišská Nová Ves), ako aj na adresu uvedenú v spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluve: C. XXXX/XX, C. D. E., kde zásielka mu bola doručovaná dňa 22.10.2021 (opakovane dňa

25.10.2021), avšak táto bola vrátená dňa 22.11.2021 ako „zásielka neprevzatá v odbernej lehote.“
S poukazom na postup rozhodcovského súdu pri doručovaní rozhodcovského rozsudku, je zrejmé, že
rozhodcovský súd v súlade s ust. § 33 ods. 2 zákona o SRK žalobcovi doručoval rozhodcovský rozsudok
nielen na adresu bydliska evidovanú v Centrálnom registri pobytu obyvateľov, ale takisto aj na inérozhodcovskému súdu známe adresy zistené z listín, ktoré sú obsahom spisu, a v tomto ohľade možno
konštatovať, že uplatnenie tzv. fikcie doručenia rozhodcovského rozsudku zo strany rozhodcovského
súdu, v zmysle ktorej sa písomnosť považuje za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej

zásielky rozhodcovskému súdu (§ 33 ods. 2 zákona o SRK), bolo aplikované správne a v plnom
súlade so zákonom. Je preto potrebné súhlasiť so správnym záverom súdu prvej inštancie ohľadne
účinného doručenia sporného rozhodcovského rozsudku žalobcovi dňa 29.11.2021, ako aj so záverom,
že žalobca podal na príslušnom súde žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 31.5.2022 zjavne
oneskorene, teda už po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 46 ods. 1 zákona č.

335/2014 Z.z. o SRK, a preto ju bolo potrebné zamietnuť.

17. V kontexte odvolacích námietok týkajúcich sa neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
odvolací súd poukazuje na to, že táto otázka (platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy uzavretej
medzi stranami sporu) a s ňou súvisiaca otázka právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť
spor v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, už bola prejudiciálne posúdená v exekučnom konaní sp.

zn. 289EX 372/22 vedenom na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku sp.
zn. SRSAspA 00704/21, v ktorom exekučný súd skúmal platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
uzavretej dňa 12.1.2018 (žalobcom vlastnoručne podpísanej dňa 9.2.2018, ktorá mala formu osobitnej
rozhodcovskej zmluvy, obsahovo i formálne bola oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, uzatvorená na
samostatnej listine, jej uzavretie nebolo podmienkou uzavretia Dohody o uznaní záväzku a úhrade

pohľadávky v splátkach č. 3697419 zo dňa 12.1.2018, a nebola súčasťou spotrebiteľskej zmluvy,
obchodných podmienok ani uzavretej Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo
dňa 12.1.2018) v súvislosti s posudzovaním vykonateľnosti predloženého exekučného titulu a skúmaním
právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, ktorý vznikol z Dohody o uznaní záväzku a úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 12.1.2018 uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, pričom dospel k záveru,

že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp.
zn. SRSAspA 00704/21 zo dňa 31.8.2021 bol vydaný na podklade platne uzatvorenej spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, ktorá obsahuje všetky náležitosti podľa § 3 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o
SRK (právoplatné uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica 80Ek/1117/2022-17 zo dňa 17.10.2022,
bod 31.). S poukazom na tieto zistenia sú odvolacie námietky žalobcu a ním podané procesné návrhy,

ktorými sa v tomto konaní opätovne domáhal posudzovania a vyslovenia neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy, celkom neopodstatnené. Na podporu správnosti postupu súdu prvej inštancie
v otázke opätovného preskúmavania uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 12.1.2018
v tomto konaní, odvolací súd poukazuje na závery formulované v uznesení Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3Cdo 204/2018 zo dňa 1.8.2019, v zmysle ktorých „v danom spore má zásadný význam tá

skutočnosť, že otázka platnosti rozhodcovskej doložky a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku bola
už posudzovaná (exekučným) súdom, ktorý prijal záver, že rozhodcovská doložka nie je neplatná, bolo
v právomoci rozhodcovského súdu v prípade žalobkyne konať a rozhodovať a vydaný rozhodcovský
rozsudok má náležitosti vykonateľného exekučného titulu. Táto podstatná okolnosť bráni tomu, aby tá
istá, už (exekučným) súdom právoplatne vyriešená otázka bola znovu preskúmavaná, posudzovaná

a rozhodnutá v (inom) konaní...“.

18. Odhliadnuc od uvedeného, odvolací súd na túto odvolaciu námietku žalobcu nemohol prihliadať
vtomtokonaníajvzhľadomnazmeškanieprekluzívnejtrojmesačnejlehotynapodaniežalobyozrušenie
rozhodcovského rozsudku a dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, na podklade ktorých bola žaloba

zamietnutá ako oneskorene podaná. Z tohto podstatného dôvodu súd prvej inštancie (ani odvolací súd)
neboli povinné zaoberať sa v konaní námietkou nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na konanie
[predstavujúcou samostatný a prvoradý dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods.
1 písm. e) zák. č. 335/2014 Z.z.] ako ani ďalšími namietanými dôvodmi neplatnosti rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 00704/21

zo dňa 31.8.2021 v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o SRK a žalobcom namietanými
porušeniami jeho práv a všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa
v postupe rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní (porovnaj napr. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09), ktoré mohli byť riešené a meritórne preskúmavané v tomto súdnom konaní iba v prípade
včasného podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcom.

19. K opakovanej námietke žalobcu spochybňujúcej nestrannosť zákonnej sudkyne Okresného súdu
SpišskáNováVesJUDr.DarinyPuklušovej,odvolacísúduvádza,žestoutonámietkousavysporiadaluž
v zrušujúcom uznesení 11CoSr/2/2023-262 zo dňa 27.3.2024, na ktoré odkazuje. Odvolací súd nezistilexistenciu okolností v zmysle § 49 ods. 1 CSP, ktoré by odôvodňovali záver, že daný spor prejednal a
rozhodol vylúčený sudca a nebola splnená požiadavka na nezávislý a nestranný súd.

20. Vzhľadom na uvedené, nakoľko súd prvej inštancie na základe správne zisteného skutkového stavu
vec správne posúdil aj po právnej stránke a správne rozhodol, pokiaľ žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku zamietol ako oneskorene podanú, pričom odvolací súd nezistil ani žalobcom namietané vady
v procesnom postupe súdu, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie alebo porušenie práva
strany (žalobcu) na spravodlivý proces, preto napadnutý rozsudok v jeho zamietavom výroku vo veci

samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil.

21. O nároku strán na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal úspech v
odvolacom konaní, priznal proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti

dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha, t.j. dovolací návrh (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osobaa jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).