Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920200443
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:5920200443.1

Uznesenie

NajvyššísúdSlovenskejrepublikyvprávnejvecižalobkyneJ.T.,narodenejXX.T.XXXX,G.,Z.S.XXXX/
X, zastúpenej spoločnosťou Weis & Partners s.r.o., Bratislava, Priemyselná 1/A, IČO: 47234776 v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Weis, proti žalovaným 1/ H. U., narodenej XX. H. XXXX, G., Z.
S. XXXX/X, 2/ I. J., narodenej XX. Y. XXXX, B. V. XXXX/XX, 3/ T. T., narodenej XX. T. XXXX, G., T. 6, 4/
T. S., narodenej XX. H. XXXX, I. XX, 5/ Q. T., narodenej XX. B. XXXX, G., X. S. 4, 6/ Y. L., narodenému

XX. U. XXXX, I. L. XXX, 7/ Ing. Y. Z., narodenému XX. C. XXXX, G., Z. XXXX/XX, 8/ J. W., narodenej
XX. T. XXXX, G., Z. S. 1, 9/ G. V., narodenej XX. J. XXXX, I. XXX, 10/ T. O., narodenej XX. T. XXXX,
G., Z. S., 11/ O. V., narodenej XX. C. XXXX, G., A. V. XX, 12/ U. W., narodenej XX. Y. XXXX, G., Z.
S. 13/ H. Y., narodenej XX. Y. XXXX, I. T., H. XXX/X, 14/ T. T., narodenému XX. B. XXXX, P. V. XX, P.
O., 15/ J. T., narodenej XX. Y. XXXX, I. C. XX, 16/ Q. H., narodenej XX. T. XXXX, G., Z. S., 17/ T. I.,
narodenému XX. Y. XXXX, I. XXX, 18/ T. K., narodenej XX. Y. XXXX, G., Z. S., 19/ O. R., narodenému

X. Y. XXXX, I. XXX, 20/ Ing. N. O., narodenému XX. H. XXXX, G., Do D. XXXX/X, 21/ P. I., narodenej
XX. T. XXXX, G., Z. S. 1, 22/ Y. X., narodenému XX. Y. XXXX, G., P. XXXX/X, 23/ Z. C., narodenej XX.
C. XXXX, G., Z. S., 24/ Ing. P. C., narodenému XX. Y. XXXX, G., Z. S., 25/ Ing. X. V., narodenej XX. B.
XXXX, X., L. XXXXX/XX, 26/ T. L., narodenému XX. Y. XXXX, G., V. XX, žalovaní 1/ až 13, 16 až 19,
21 až 26/ zastúpení spoločnosťou Alušic s.r.o., Ružomberok, Madačová 1/A, IČO: 50648420 v mene
ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Marián Alušic, o neplatnosť právneho úkonu, vedenej na Okresnom

súde Ružomberok (v súčasnosti Okresný súd Liptovský Mikuláš) pod sp. zn. 10C/7/2020, o dovolaní
žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2024 sp. zn. 10Co/70/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaným 1/ až 26/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") odmietol odvolanie žalobkyne
ako oneskorene podané v zmysle § 386 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") a
žalovaným 1/ až 26/ (ďalej spolu aj „žalovaní") priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
1.1. V podstatnom po citovaní ustanovení § 362 ods. 1 a § 111 ods. 1 a 3 CSP uviedol, že dňa 20.
júla 2022 (odvolací súd nesprávne uvádza rok 2000, pozn.) prvostupňový súd obdržal informáciu o
doručovaní k „10C/7/2020-197 rozsudok" (č. l. 203 spisu) z ktorej vyplynulo, že adresát (žalobkyňa)

si zásielku neprevzal „(uloženie zásielky 29. 06. 2022, dátum doručenia/zistenia dôvodu nedoručenia
- 18. 07. 2022)". V dôsledku uvedeného zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania
tak vo vzťahu k žalobkyni začala plynúť dňa 21. júla 2022 a jej koniec pripadol na deň s dátumom 04.
augusta 2022. Pokiaľ žalobkyňa predložila súdu odvolanie dňa 03. februára 2023, učinila tak po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty. Odvolací súd tak nemal inú možnosť, než odvolanie žalobkyne odmietnuť
bez možnosti vecne sa zaoberať odvolacími dôvodmi v ňom uvedenými.

1.2. Ďalej uviedol, že prvostupňový „rozsudok bol žalobkyni doručovaný na adresu (§ 106 ods. 1 CSP),
ktorú sama uviedla, z ktorého hľadiska ostáva bez právnej relevancie i jej prípadný ambulantný kúpeľnýpobyt(č.l.250spisu).Nová/aktuálnakoncepciadoručovania(vrámciCSP)jetotižzaloženánaprocesnej
zodpovednosti subjektov za adresu uvedenú v príslušnom registri. Civilný sporový poriadok z tohto
dôvodu nereflektuje na skutočnosť, či sa adresát zásielky na tejto adrese zdržiava alebo nie (fyzickú

osobu zaťažuje povinnosť aktualizovať adresu v evidencii pri trvalej zmene, resp. povinnosť zabezpečiť
preberaniezasebaprizmenedočasnej/prechodnej).Namiestotohovychádzazpresvedčenia/postulátu,
že pre doručovanie nesmie byť významné, kde sa adresát skutočne zdržuje a nastoľuje sa zásada, že
každý je zodpovedný za adresu v príslušnom registri a za ochranu vlastných záujmov".
1.3. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na jej sťažnosť adresovanú poštovému doručovateľovi a odpoveď

Slovenskej pošty, a.s. (č. l. 260 spisu) odvolací súd uviedol, že z tejto odpovede „vyplýva, že poštová
doručovateľka si nie je vedomá pochybenia a oznámenie o uložení zásielky, ktorá bol ponechaná po
neúspešnom pokuse o jej doručenie". Odvolací súd ingeroval „charakter/povahu doručenky ako verejnej
listiny, s čím sa spája vyvrátiteľná domnienka je správnosti. Inými slovami, príslušnou poštou vystavená
doručenka zachytávajúca postup pri doručení osvedčuje pravdivosť toho, čo je v nej uvedené, pokiaľ
nie je preukázaný opak. Tejto konštrukcii (a skutočnosti) potom nezodpovedá tvrdenie žalobkyne, že

ju neprípustne zaťažuje negatívna dôkazná teória. Pre kvalifikované ... vyvrátenie údajov vyplývajúcich
z doručenky totiž nepostačuje jednoduché spochybnenie, ale dôkaz o vadnosti/nesprávnosti údajov o
uložení zásielky, resp. jej neprevzatí v odbernej lehote, k čomu (označeniu/predloženiu takéhoto dôkazu)
v okolnostiach súdenej veci nepochybne nedošlo".

2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom navrhla napadnuté
rozhodnutia nižších súdov zmeniť a vyhovieť žalobe a priznať jej náhradu trov konania, alternatívne
zrušiť obe rozhodnutia nižších súdov a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konania alternatívne
zrušiť napadnuté odvolacie rozhodnutie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila
náhradu dovolacích trov. Dovolanie v podstatnom odôvodnila tým, že nesprávnym procesným postupom

odvolacieho súdu došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). V tejto
súvislosti namietala, že doručenie oznámenia pošty o jej (žalobkyni) nezastihnutí pri doručovaní
napadnutého rozsudku, o uložení zásielky na pošte a o možnosti prevzatia zásielky v odbernej lehote
na pošte (tzv. žltý lístok) prvostupňový súd nijako nepreukázal, pričom uvedenú skutočnosť žalobkyňa
namietala pred oboma súdmi; žalobkyňa v konaní nemohla preukazovať negatívnu skutočnosť, že jej

žltý lístok nebol vhodený do schránky. Okrem toho žalobkyňa bola v dňoch 27. júna 2022 až 20. júla
2022 v kúpeľoch (L.), o čom predložila aj písomné potvrdenie. Ani po návrate z kúpeľov v schránke
nenašla žltý lístok. Okrem uvedeného poukázala na ďalšie procesné a vecne nesprávnosti súvisiace s
predmetom sporu.

3. Žalovaní sa k dovolaniu nevyjadrili.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací (§
35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej
neprospechbolonapadnutérozhodnutievydané(§424CSP),zastúpenáadvokátom(§429ods.1CSP),

skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania
a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je prípustné, a preto ho
podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.

5. V danom prípade dovolateľka uplatnila dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP, podľa ktorého

je dovolanie prípustné, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa
názoru dovolateľky odvolací súd porušil jej práva tým, že nesprávne odmietol jej odvolanie podané proti
prvostupňovému rozsudku ako oneskorene podané.

6. Judikatúra najvyššieho súdu za porušenie práva na spravodlivý proces považuje aj postup súdu,
ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odvolací súd odmietne odvolanie) hoci
procesné predpoklady pre taký postup neboli dané (viď napríklad 5Cdo/19/2019, 7Cdo/143/2017,
4Cdo/104/2017).

7. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania žalobkyne odvolacím
súdom vykazovalo znaky namietanej procesnej vady.
7.1. Z ustanovenia § 362 ods. 1 veta prvá CSP vyplýva, že odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.7.2. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) a ods. 2 CSP ak ... adresát neuviedol inú adresu na doručovanie,
doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky ... Strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie.

7.3. Podľa § 111 ods. 3 CSP ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom
nedozvie.

8. V preskúmavanej veci z obsahu spisu bezrozporne vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol

doručovaný žalobkyni na ňou uvedenú adresu trvalého pobytu. Predmetná poštová zásielka sa súdu
prvej inštancie vrátila dňa 20. júla 2022 (č. l. 203 spisu) ako nevyzdvihnutá v poštovej odbernej lehote,
ktorým dňom došlo na základe zákonnej fikcie (pozri bod 7.3.) k doručeniu prvostupňového rozsudku
žalobkyni.Akpotompodalaodvolanie(až)dňa02.februára2023,urobilatakzjavnepouplynutízákonom
stanovenej lehoty na podanie odvolania. Pokiaľ odvolací súd za daného stavu odvolanie žalobkyne
odmietol ako oneskorene podané, svojím procesným postupom nemohol porušiť práva žalobkyne na

spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP. Na uvedenom zistení nič nemení ani odvolacie a dovolacie
tvrdenia žalobkyne o dôkaznom bremene pri preukazovaní ne/vloženia „žltého lístka" do schránky
žalobkyne, resp. absolvovanie ambulantnej kúpeľnej liečby žalobkyne v inkriminovaný čas doručovania
rozsudku.

9. Aj podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 22. marca 2018 sp. zn. IV. ÚS
224/2018) „[d]oručovanie písomností upravuje Civilný sporový poriadok ... všeobecne v ustanoveniach
§105až§116....Vprípadoch,keďnemožnodoručiťpísomnosťnapojednávaníaleboelektronicky,
súd doručuje na adresu na doručovanie prostredníctvom doručujúceho orgánu. V prípade fyzickej osoby
je adresou na doručovanie adresa evidovaná v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Zákonodarca

v Civilnom sporovom poriadku sprísnil úpravu fikcie doručenia. V zmysle § 111 ods. 3 CSP
ak nemožno doručiť písomnosť určenú do vlastných rúk na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky, považuje sa písomnosť za doručenú v deň, kedy sa ako nedoručená vráti súdu,
a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie ... Ak má adresát inú adresu na doručovanie, ktorú súdu
neoznámi, súd nemá po nedoručení následne povinnosť zisťovať skutočné adresy strán sporu. Každá

osoba je zodpovedná za údaje, ktoré má uvedené vo verejných registroch vrátane registra obyvateľov.
Ak sa strana sporu dlhšie nezdržiava na evidovanej adrese, môže si zabezpečiť na evidovanej adrese
preberanie písomností splnomocnencom alebo si môže zariadiť posielanie písomností na adresu, na
ktorej sa dlhšie zdržiava ... Zmyslom právnej úpravy doručovania súdnych zásielok obsiahnutej v
Civilnom sporovom poriadku je pomocou sprísnenej fikcie doručenia odstrániť sporné situácie

týkajúce sa presného určenia momentu doručenia písomnosti strane sporu, ktorý je dôležitý pre správne
počítanie lehôt ustanovených zákonom (napr. aj pre lehotu na podanie odvolania)".

10. Podľa názoru dovolacieho súdu pri doručovaní rozsudku žalobkyni správne vychádzal prvostupňový
súd z ustanovenia § 106 CSP, teda doručoval ho na adresu uvedenú v príslušnom registri (túto

doručovaciu adresu označila aj žalobkyňa a na túto adresu jej predtým boli doručené aj iné súdne
podania - napr. predvolanie na pojednávanie konané dňa 31. mája 2022, pozn.). Fikcia doručenia
nastupuje v prípade, ak fyzická osoba, ktorej bola doručená písomnosť do miesta, kde sa zdržuje, túto
neprevzala. Fikcia doručenia je formulovaná v § 111 ods. 3 CSP, podľa ktorého platí, že v prípade, ak
písomnosť nemožno doručiť na adresu v zmysle § 106 CSP, písomnosť sa považuje dňom vrátenia za

doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Civilný sporový poriadok vôbec nereflektuje
na skutočnosť, či sa adresát v mieste doručenia zdržiaval alebo nie, teda ani prípadná okolnosť,
že v rozhodnom čase žalobkyňa bola na kúpeľnej liečbe nezohráva bez ďalšieho právne relevantný
význam, a to o to viac, ak žalobkyňa absolvovala kúpeľnú liečbu ambulantným spôsobom. Civilný
sporový poriadok v tomto ohľade „vychádza z presvedčenia, že pre doručenie nemôže a nesmie byť

významné, kde sa adresát skutočne zdržuje, a nastoľuje sa zásada, že každý adresát je zodpovedný za
evidovanú adresu v príslušnom registri, ako aj za ochranu vlastných záujmov, a že je preto povinný si
zabezpečiť prijímanie písomností na evidovanej adrese bez ohľadu na to, na akej adrese sa skutočne
zdržuje" (Gešková, K. , In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. C. H. Beck: Praha, 2016, s. 412).

11. Pokiaľ žalobkyňa všeobecne rozporovala, či jej bol „žltý lístok" (oznámenie o nezastihnutí, uložení
zásielky a o možnosti prevzatia zásielky v odbernej lehote na pošte) zanechaný v schránke, poukazujúc
pritom na jej reklamáciu adresovanú Slovenskej pošte, na uvedenú námietku odvolací súd primeranea dostatočne reagoval (pozri bod 1.3.). Rovnako tak z odpovede Slovenskej pošty z 20. marca 2023 v
podstatnom vyplýva, že „poštová doručovateľka si nie je vedomá pochybenia a oznámenie o uložení
zásielky Vám ponechala po neúspešnom pokuse o jej doručenie v DLS". V tomto ohľade nie bez

významu k prezentovanej námietke aj samotné tvrdenie žalobkyne, že v rozhodnom čase doručovania
prvostupňového rozsudku absolvovala kúpeľnú liečbu v L. Za daných okolností aj podľa názoru
dovolacieho súdu nemohla (iba) takto žalobkyňou tvrdená námietka predstavovať vadu dostatočnej
intenzity pre prípadne porušenie práva na spravodlivý proces. Na rozdiel od predchádzajúcej procesnej
úpravy navyše platí už uvedené v bode 10. in fine.

12. Z uvedeného vyplýva, že zo strany odvolacieho súdu nedošlo k nesprávnemu procesnému postupu,
ktorý by znemožnil dovolateľke, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo
k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, a preto dovolací súd konštatuje, že vyššie uvedený dovolací
dôvod neexistuje (nie je daný). Z uvedeného dôvodu preto dovolanie žalobkyne podľa ustanovenia §
447 písm. c) CSP odmietol.

13. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

14. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.