Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100694
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100694.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu
Hydraulika servis, s.r.o., Kamenná 489/54, 013 24 Strečno, IČO: 52 738 655, zast. ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., Puškinova 58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti
žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101704967/2024 zo dňa 14. 06. 2024,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2021, ktorá sa začala dňa 19. 10.
2021. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 102633483/2022 zo dňa 23. 09.
2022, ktorý bol v ten istý deň doručený žalobcovi, v rámci ktorého žalobcovi neuznal odpočítanie DPH

z faktúr vystavených dodávateľom RENKOD SERVICES, s.r.o., Karpatské námestie 10A, Bratislava,
IČO: 52 917 347, a to
- č. 210100029 v sume 16.515,84 eur (DPH 2.752,64 eur), predmetom ktorej boli diely hydraul. valca,
diely hydromotora, alternátor;
- č. 210100034 v sume 50.160,00 eur (DPH 8.360,00 eur), predmetom ktorej bola oprava poškodeného
a nekompletného motora;
- č. 210100035 v sume 35.832,00 eur (DPH 5.972,00 eur), predmetom ktorej bola oprava nefunkčných

hydromotorov pojazdu, oprava elektr. rozvodov do radiačky vrátane zničeného osvetlenia a
- č. 210100037 v sume 17.368,80 eur (DPH 2.894,80 eur), predmetom ktorej boli diely hydraul. valca
R944, diely hydraul. valca R934, diely hydraul. valca terex a diely hydraul. valca.

2. Správca dane v poradí prvým rozhodnutím č. 100485157/2023 zo dňa 03. 02. 2023, vyrubil
žalobcovi rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 19.979,44 eur, pretože mu neuznal
odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr. V odôvodnení uviedol (zhodne ako v protokole), že žalobca

nepreukázal skutočné prijatie služieb a tovarov deklarovaných spornými faktúrami od dodávateľa
RENKOD SERVICES s.r.o. a že tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“). Prijaté faktúry nepotvrdzujú
reálnosť dodania a nemožno ich považovať za doklady preukazujúce vznik nároku na odpočítanie danepodľa § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o DPH. Žalovaný rozhodnutím č. 1014669354/2023 zo dňa
07. 06. 2023 na základe odvolania žalobcu v poradí prvé rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že žalobca preukázal splnenie hmotnoprávnych

a formálnych podmienok pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 vo väzbe na § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH. Tiež uviedol, že ak správca dane v ďalšom konaní obmedzí právo na odpočítanie dane
u žalobcu na základe dôvodov zistených v rámci ostatných daňových subjektov v obchodnom reťazci,
bude musieť preukázať, že došlo k podvodnému konaniu, o ktorom žalobca vedel alebo vedieť mohol.

3. Správca dane následne v poradí druhým rozhodnutím č. 100553642/2024 zo dňa 09. 02. 2024 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) žalobcovi opätovne vyrubil rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie
obdobie v sume 19.979,44 eur. V odôvodnení uviedol, že materiálne a formálne podmienky na
odpočítanie DPH boli splnené a žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr,
pretože v preverovanom obchodnom reťazci došlo k podvodnému konaniu, o ktorom žalobca mohol
vedieť, ak by si dodávateľa riadne preveril a bol obozretný pri uzatváraní obchodu. Správca dane pri

tomto závere vychádzal z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ najmä rozhodnutia v spojených
veciach C-439/04 a C-440/04 ako aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/31/2016 a kladne
vyhodnotil 4 otázky tzv. Axel Kittel testu, a to: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov
daňový únik? 2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. pokiaľ je únik na
dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto

konaním spojené? 4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel
o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

4. Jednotlivé otázky Axel Kittel testu zodpovedal správca dane v podstate nasledovne:
Ad 1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik, ktorý predstavuje

neoprávnené zníženie štátneho rozpočtu. Správca dane identifikoval pri dodávaní tovaru a služieb
žalobcovi obchodný reťazec spoločností Zarada, s.r.o. – Belkin, s.r.o./AMIBO, s.r.o. – RENKOD
SERVICES, s.r.o. – žalobca. Dodávateľ žalobcu RENKOD SERVICES, s.r.o. si v kontrolovanom
zdaňovacom období daňovú povinnosť z obchodov so žalobcom znížil uplatnením odpočítania dane
od spoločností Belkin, s.r.o. v sume 19.853,90 eur a AMIBO, s.r.o. v sume 2.807,96 eur. Spoločnosti

Belkin, s.r.o. a AMIBO, s.r.o. si v zdaňovacom období II. štvrťrok 2021 (údaje z kontrolných výkazov za
mesiac jún 2021) odpočítali daň od spoločnosti Zarada, s.r.o. v sumách prevyšujúcich odpočítanie dane
dodávateľom RENKOD SERVICES, s.r.o. Spoločnosť Zarada, s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2021
nepodala daňové priznanie k DPH ani kontrolný výkaz. Prostredníctvom tejto spoločnosti si uplatňovali
a optimalizovali daň ďalšie subjekty v reťazci Belkin, s.r.o., AMIBO, s.r.o., RENKOD SERVICES, s.r.o.

a žalobca a daň do štátneho rozpočtu nebola odvedená.
Ad 2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania. Spoločnosti Zarada, s.r.o, Belkin, s.r.o. a
AMIBO, s.r.o. sú nekontaktné a na výzvu správcu dane nepredložili požadované doklady na preverenie
deklarovaných obchodov. Spoločnostiam Zarada, s.r.o a AMIBO, s.r.o. bola ex offo zrušená registrácie
pre DPH. Spoločnosti Belkin, s.r.o. bola daň za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2021 určená podľa

pomôcok. Konateľom dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období
bol Filip Molnár, občan Českej republiky, ktorý podpísal zmluvu so žalobcom aj kontrolované faktúry.
Túto osobu sa českej finančnej správe nepodarilo dohľadať v evidencii obyvateľov. Konateľ žalobcu
uviedol, že za dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. konal s jej spoločníkom A. B.. A. B. uviedol,
že dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. riadil jeho strýko C. B. spolu s Filipom Molnárom. Konateľ

žalobcu neskôr uviedol, že si pomýlil mená a že za dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. konal s C.
B.. C. B. sa v inom konaní vyjadril, že Filipa Molnára nepozná. C. B. sa správcovi dane nepodarilo
predvolať ani predviesť. V súčasnosti je dodávateľ RENKOD SERVICES, s.r.o. nekontaktný a bola mu
ex offo zrušená registrácia pre DPH. Správca dane tiež zistil medzi jednotlivými článkami obchodného
reťazca personálne prepojenie prostredníctvom osoby C. B., ktorý mal konať za dodávateľa RENKOD

SERVICES, s.r.o. C. B. bol konateľom viacerých spoločností, v ktorých bol konateľom aj konateľ
spoločnosti Belkin, s.r.o. C. B. bol splnomocneným zástupcom spoločnosti AMIBO, s.r.o. v daňovom
konaní. Spoločnosť Zarada, s.r.o. je spoločníkom spoločnosti Tegrad Stav, s.r.o., ktorej spoločníkom
a konateľom bol aj C. B.. Zároveň správca dane zistil, že dodávateľ RENKOD SERVICES, s.r.o. má
rovnaké sídlo ako spoločnosť Zarada, s.r.o.

Ad 3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody žalobcu boli s podvodným konaním spojené cez jeho
priameho dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o., z ktorého faktúr si žalobca uplatnil odpočítanie dane.
Ad 4) Áno, žalobca o podvodnom konaní mohol vedieť. Žalobca nebol pri uzatváraní obchodu
dostatočne obozretný. Konateľ žalobcu si nepreveril oprávnenie osoby C. B. konať v mene dodávateľaRENKOD SERVICES, s.r.o., hoci v kontrolovanom zdaňovacom období bol konateľom tohto dodávateľa
Filip Molnár. Neopatrnosť žalobcu spočíva aj v tom, že si objednal tovar a služby u dodávateľa
RENKOD SERVICES, s.r.o., ktorý bol na trhu nový, nemal skúsenosti s činnosťou repasovania bagra

a všeobecných opráv hydrauliky, čo bolo predmetom fakturácie a žalobca vedel, že tento dodávateľ na to
nemá potrebné vybavenie a že si služby bude musieť objednať u subdodávateľa. Z verejne dostupných
zdrojov vyplýva, že dodávateľ RENKOD SERVICES, s.r.o. vznikol v roku 2020 a v čase uzatvorenia
obchodu so žalobcom v kontrolovanom zdaňovacom období ešte nemal zverejnenú účtovnú závierku
za rok 2020, čo malo byť pochybnosťou o riadnom fungovaní tohto dodávateľa.

5. Žalovaný na základe odvolania žalobcu rozhodnutím č. 101704967/2024 zo dňa 14. 06. 2024 (ďalej
len„napadnutérozhodnutie“)prvostupňovérozhodnutiepotvrdil.Vodôvodneníuviedol,žeprvostupňové
rozhodnutie je v súlade so zákonom a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správca dane uniesol dôkazné
bremeno a na základe vykonaného dokazovania preukázal existenciu daňového úniku, ktorý bol
dôsledkom podvodného konania a v rámci subjektívnej stránky vyhodnotil všetky objektívne okolnosti,

o ktorých žalobca mohol vedieť v čase realizácie preverovaných transakcií.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

6. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého
aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Správna žaloba bola pôvodne podaná
proti napadnutému rozhodnutiu aj proti rozhodnutiu žalovaného č. 101705265/2024 zo dňa 14. 06. 2024
týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia august 2021 s tým, že konanie o správnej žalobe proti rozhodnutiu

žalovaného č. 101705265/2024 vylúčil správny súd uznesením sp. zn. 6Sf/49/2024 zo dňa 23. 09. 2024
na samostatné konanie a prieskum zákonnosti tohto rozhodnutia nie je predmetom tohto rozsudku.

7. V rámci žalobných bodov žalobca namietal, že žalovaný napriek námietkam žalobcu odobril závery
správcudane,ženebolisplnenézákonnépodmienkynaodpočítaniedanespoukazomna§49ods.1a2

a § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH a súčasne bolo právo na odpočítanie dane odopreté, pretože malo dôjsť
kdaňovémupodvoduavedomostižalobcuoúčastinaňom.Právnakvalifikáciadôvoduodopretianároku
na odpočítanie dane musí byť správcom dane daňovému subjektu zrozumiteľným spôsobom oznámená,
aby mohol uniesť svoje dôkazné bremeno a aby mal priestor na účinnú obhajobu. Z odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí nevyplývajú jednoznačné a objektívne podložené závery existencie

daňového podvodu, čo absentovalo aj v oboznámení so zistenými skutočnosťami v pokračujúcom
vyrubovacom konaní. Správca dane musí najprv skonštatovať splnenie hmotnoprávnych podmienok
a až následne môže pristúpiť k odopretiu nároku na odpočítanie dane podľa pravidiel upravených
judikatúrou Súdneho dvora EÚ (daňového podvodu alebo zneužitia práva). V prípade nedodržania
takéhoto postupu ostáva nezodpovedané, či odpočítanie dane nemalo byť zamietnuté z dôvodu

nesplnenia niektorej zákonnej podmienky, pričom správca dane nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
uvádza, čo je odzrkadlené aj vo výroku jeho rozhodnutia. V pôvodnom zrušujúcom rozhodnutí žalovaný
vyslovilzáver,žepodmienkypodľa§49ods.1a2zákonaoDPHsúsplnené,načomzotrvávaajžalobca.

8. V prípade spoločnosti Belkin, s.r.o. bola DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2021 (zahŕňajúce aj

jún 2021) príslušným správcom dane určená podľa pomôcok. Výsledkom takejto daňovej kontroly môže
byť výlučne neuznanie odpočítania dane z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok podľa § 49 ods. 1
a 2 zákona o DPH, čo má podstatný vplyv vo vzťahu k nemožnosti konštatovania daňového podvodu
v rámci obchodného reťazca Zarada, s.r.o. – Belkin, s.r.o. – RENKOD SERVICES, s.r.o. – žalobca.
Daňový únik nie je preukázaný a je popretá chýbajúca daň u tohto článku reťazca ako znak daňového

podvodu.

9. Podľa žalobcu nebola v rámci vykonaného Axel Kittel testu preukázaná chýbajúca daň. Tvrdenie
o optimalizácii daňovej povinnosti u dodávateľa a subdodávateľov žalobcu bez preverenia správnosti
výšky plnenej daňovej povinnosti nespĺňa podmienku chýbajúcej dane. Za chýbajúcu daň nie je možné

považovať akékoľvek jej neuhradenie alebo dorub bez toho, aby bola objektívnymi skutočnosťami
preukázaná možná vedomosť žalobcu, že sa zúčastňuje plnenia zasiahnutého daňovým podvodom.
Správca dane podľa žalobcu postavil chýbajúcu daň výlučne ako nesplnenie daňových povinností
v článku opísaného reťazca a dôsledky chýbajúcej dane identifikoval ako optimalizáciu daňovejpovinnosti. Je nesporné, že prvý článok reťazca, spoločnosť Zarada, s.r.o., za kontrolované zdaňovacie
obdobie nepodal daňové priznanie a kontrolné výkazy, čo má predstavovať chýbajúcu daň. Táto
spoločnosť vykonávala ekonomickú činnosť už od roku 2018, pričom podľa žalobcu došlo k zlyhaniu

kontrolného mechanizmu správcu dane a nekontaktnosť tejto spoločnosti nie je možné pripisovať
na ťarchu žalobcu a nemôže predstavovať objektívny dôkaz pre záver o daňovom podvode.
Dôkazná povinnosť žalobcu je obmedzená na okolnosti na jeho strane a žalobca nezodpovedá
za porušenie povinností svojho dodávateľa, len ak by sa vedome zúčastnil podvodného konania.
Nahliadnutím do kontrolných výkazov bolo správcom dane preukázané zaevidovanie dodávateľských

a odberateľských faktúr za kontrolované zdaňovacie obdobia. U dodávateľa RENKOD SERVICES,
s.r.o. nebolo ani len tvrdené nesplnenie daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie
s tým, že v iných zdaňovacích obdobiach tento dodávateľ so správcom dane komunikoval. Žalobca
navrhol vypočuť C. B., ktorý vykonával činnosť za dodávateľa na základe pokynov a následne
splnomocnenia. U spoločnosti Belkin, s.r.o. nebolo ani len tvrdené nesplnenie daňovej povinnosti,
pričom určenie dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2021 preukazuje vzťah tejto

spoločnosti k štátnemu rozpočtu a nie k žalobcovi. Určením rozdielu dane vo výške 79.852,61 eur
dochádza k popretiu tvrdenia o chýbajúcej dani v tomto článku reťazca. U spoločnosti AMIBO,
s.r.o. bolo zistené prijatie zdaniteľného plnenia od spoločnosti Zarada, s.r.o. a nebolo spochybnené
dodanie pre spoločnosť RENKOD SERVICES, s.r.o. Závery vykonaného Axel Kittel testu o preukázaní
daňového podvodu nemôžu byť relevantné. Konštatovanie chýbajúcej dane na poslednom článku

reťazca môže byť len indíciou daňového podvodu, avšak nestačí na prijatie záveru, že došlo k daňovému
podvodu. Tvrdenia, že u dodávateľa a subdodávateľov došlo k optimalizácii daňových povinností,
sú len konštatovaním záveru plnenia daňových povinností a ich výšky, čo ide na ťarchu správcu
dane. Tvrdenia, že spoločnostiam bola zrušená registrácia pre DPH a že sú nekontaktné, čím nie je
možnéoveriťsprávnosťdeklarovanéhozdaniteľnéhoplnenia,neobstojípreúčelypreukázaniadaňového

podvodu, pretože tieto skutočnosti môžu predstavovať výlučne nepriamy dôkaz. V čase dodania
zdaniteľného plnenia mali všetky spoločnosti status zdaniteľnej osoby. Tvrdenie, že u dodávateľa
žalobcu došlo k optimalizácii daňových povinností vstupmi od subdodávateľa, nie je znakom chýbajúcich
dane, nakoľko optimalizácia dane je bežnou praxou a jej prípadná nezákonnosť musí byť výsledkom
daňovej kontroly. Správcom dane je potvrdené, že dodávateľ žalobcu plnil svoje daňové povinnosti

a či ich plnil v správnej výške, ide na ťarchu správcu dane. Z judikatúry vyplýva, že ak dodávateľ
a subdodávatelia neplnili svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu (nepodali daňové priznania
aneodviedlidaňdoštátnehorozpočtu),idelenodôkazoprotiprávnostiichkonania,avšaknepredstavuje
to objektívny dôkaz pre záver o daňovom podvode. Zo zistení správcu dane vyplýva, že dodávateľ a
subdodávatelia daňové priznania podali, teda priznali svoje daňové povinnosti, ktorých správnosť má

správca dane preveriť. Tvrdenie správcu dane o nekontaktnosti spoločností v reťazci, zrušení registrácie
na DPH a nemožnosti preverenia účtovníctva, ktoré nastali po preverovaných zdaňovacích obdobiach,
nepredstavujú objektívne skutočnosti, ktoré nemôžu ísť na ťarchu žalobcu s poukazom na nálezy
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 627/2022 a I. ÚS 259/2022.

10. Odňatie nároku na odpočítanie dane bolo z pohľadu vedomostnej stránky žalobcu postavené
na nedbanlivosti s tým, že ak by bol žalobca obozretný pred vstupom do obchodného vzťahu,
mohol zistiť skutočnosti indikujúce znaky podvodného konania u svojho dodávateľa. Podľa žalobcu
neexistuje žiaden objektívny dôkaz zabezpečený správcom dane, že žalobca mohol vedieť, že sa
zúčastňuje plnenia, ktoré je poznačené podvodom. Pokiaľ je v napadnutých rozhodnutiach poukazované

na neprijatie vhodných opatrení, toto odporuje záveru, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že sa
zúčastňuje plnenia, ktoré je poznačené podvodom. Žalobca o tom v rozhodnom čase nemal a nemohol
mať vedomosť. Vykonanie vhodných opatrení žalobcom zakladá nové okolnosti, ktoré v rozhodnom
čase neexistovali, pre účely naplnenia nedbanlivostnej vedomostnej stránky. Zo strany správcu dane
absentuje uvedenie konkrétnych okolností, o ktorých žalobca mohol v danom čase vedieť v nadväznosti

na uvedenie, aké opatrenia mali byť zo strany žalobcu prijaté pre zbavenie sa zodpovednosti. Na
základe dôkazov a tvrdení žalobcu existuje rozumné vysvetlenie, že správca dane mal preukázané,
že bežnou obchodnou praxou je oprava častí zariadení strojov tretími subjektami, čo žalobca bežne
využíva. Neobstojí konštatovanie správcu dane, že neexistuje žiadne rozumné vysvetlenie, prečo sa
žalobca, ktorý má dlhoročné skúsenosti s činnosťou repasovania bagra a všeobecných opráv hydrauliky,

rozhodol zaobstarať si tieto služby prostredníctvom dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o., ktorý bol
na trhu nový bez skúseností a že konateľ žalobcu mal vedomosť, že tento dodávateľ na to nemal
potrebné vybavenie a určite to riešil cez subdodávateľov. Žalobca prijal opatrenie, ktoré od neho
možno bežne požadovať, nakoľko zo strany dodávateľa nešlo o špecifické činnosti, ale o dodávkyčastí zariadení a iba v dvoch prípadoch o opravu časti dielov zariadení, čo nepredstavuje špecifické
znalosti a odvetvie, ktoré by si vyžadovalo osobitné zručnosti. Z rozhodnutia správcu dane nie je
možné vyvodiť existenciu žiadnych objektívnych skutočností, že žalobca o podvode mohol vedieť,

teda konkretizáciu opatrenia. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudky Najvyššieho správneho
súdu ČR sp. zn. 2Afs/298/2021 a 4Afs/164/2023. K preukázaniu neprijatia vhodných opatrení žalobca
uviedol, že správca dane musí preukázať, ako mohol žalobca o prípadnom podvode na prvom a
ďalších článkoch reťazca vedieť, inak nie je u žalobcu preukázaná subjektívna stránka. Pokiaľ správca
dane hľadal odchýlku od štandardu, musí štandard hľadať na trhu alebo v rámci interných pravidiel

a nemôže len vo všeobecnej rovine konštatovať neprijatie vhodných opatrení žalobcom. Správca dane
disponoval účtovníctvom žalobcu, ktorým bolo preukázané, že išlo o štandardné podnikanie žalobcu,
ktorý zabezpečuje opravu hydraulických zariadení a mechanizmov dodaním dielov, resp. repasáciou
inými subjektami. Pri preukazovaní vedomosti žalobcu musí správca dane okrem uvedenia krokov
zo strany žalobcu uviesť, ako by tieto mali napomôcť odhaleniu podvodu v konkrétnej veci, kedy žalobca
repasácie dielov bežne vykonával prostredníctvom iných subjektov. Tiež je potrebné zohľadniť, či ide

o odvetvie zasiahnuté daňovými podvodmi a či o existencii danej skutočnosti mal žalobca vedomosť.
Správca dane disponoval dodacími listami potvrdenými dodávateľom a skladovou evidenciou, ktoré
sú dôkazom jeho požiadavky na spoluprácu s dodávateľmi. Ak správca dane požadoval, aby si
žalobca zabezpečil doklady nad rámec zákona, mal by ich byť schopný pomenovať. Z preskúmavaných
rozhodnutí vyplýva ozrejmenie vedenia spoločnosti C. B. aj dôvody, ktoré viedli konateľa k udeleniu

poverenia a následne splnomocnenia pre túto osobu. C. B. so správcom dane komunikoval a bol
aj oprávnený preberať písomnosti, a preto jeho vypočutie predstavuje rozhodnú skutočnosť pre
objasnenietvrdeniasprávcudane,žežalobcamoholvedieť,žeprijatímzdaniteľnéhoplneniaaneprijatím
vhodných opatrení bude zbavený nároku na odpočítanie dane. Správca dane môže klásť za vinu
žalobcovi nevykonanie úkonov vedúcich k odhaleniu podvodu, len ak takéto kroky existovali. Správca

dane tiež vyhodnotil okolnosti vstupu do obchodnej transakcie s odstupom času optikou zistení, ktoré
nastali po vzniku zdaniteľného plnenia.

11. Správca dane vo vyrubovacom konaní pristúpil k oboznamovaniu a vyhodnoteniu dokazovania
dňa 08. 11. 2023 pod č. 102811736/2023 (toto sa týka zdaňovacieho obdobia august 2021 a nie je

predmetom tohto rozsudku – pozn. správneho súdu) a č. 102811561/2023, kde uvádzal existenciu
podvodného konania. K tomuto oboznámeniu bolo podané vyjadrenie s uvedením dôvodov, najmä
neexistencia objektívnych skutočností a dôkazov ohľadom tvrdení správcu dane. Tiež bolo poukázané
na zmätočnosť tohto oboznámenia, nakoľko správca dane závery o daňovom podvode negoval tvrdením
o ekonomickej neopodstatnenosti obchodných transakcií, ktoré však v zmysle ustálenej judikatúry

predstavujú skutkovú podstatu zneužitia práva. Správca dane tiež vyhodnotil dokazovanie v rámci
oboznámení č. 103119928/2023 a 103119928/2023 zo dňa 14. 12. 2023 (žalobca zrejme nedopatrením
uvádza totožné čísla oboznámení týkajúce sa zdaňovacieho obdobia august 2021, ktoré nie je
predmetom tohto rozsudku, pričom v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie jún 2021 je oboznámenie
zo dňa 14. 12. 2023 označené č. 103119620/2023 – pozn. správneho súdu), ktoré obsahujú identické

zistenia. K týmto oboznámeniam podal žalobca vyjadrenie, kde opätovne namietal zmätočnosť tvrdenia
o neekonomickej opodstatnenosti obchodného reťazca a daňového podvodu, na základe čoho nie je
zrejmý dôvod odopretia nároku, čo bráni žalobcovi v účinnej obhajobe.

12. Správca dane v rámci daňovej kontroly zaslal žiadosť o vypočutie svedka D. E. do Českej

republiky a rozhodol o prerušení výkonu daňovej kontroly na obdobie od 30. 03. 2022 do 12. 04.
2022, kedy pominuli dôvody prerušenia. Daňová kontrola bola zahájená dňa 19. 10. 2021 a protokol
bol žalobcovi doručený dňa 23. 09. 2022. Prerušením daňovej kontroly došlo k nezákonnému zásahu
do subjektívnych práv žalobcu, v dôsledku čoho daňová kontrola presiahla zákonnú lehotu jedného roka.
Dožiadanie formou žiadosti o zaslanie informácie spadá pod vzájomnú spoluprácu, kde je potrebné

postupovať podľa zákona č. 442/2012 Z. z. do ktorého bola implementovaná smernica Rady (EÚ)
2011/16, ktorý pri vzájomnej spolupráci vo vzťahu k vypočutiu svedka neupravuje prerušenie daňovej
kontroly. Procesný postup vypočutia svedkov upravuje zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“), ktorý pre daný
prípad neumožňuje prerušiť daňovú kontrolu, nakoľko nie sú naplnené podmienky § 61, keďže vypočutie

svedka nepredstavuje konanie o predbežnej otázke, nie je samostatným konaním o inej skutočnosti
rozhodujúcej pre účely prijatia záverov kontroly, ani nie je získaním administratívnej informácie podľa
zákona č. 422/2012 Z. z. (správne malo byť zrejme „zákona č. 442/2012 Z. z.“ – pozn. správneho súdu).13. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne ako
v napadnutom rozhodnutí. Žalobca repliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

14. Správny súd na prejednanie veci nariadil na žiadosť žalobcu pojednávanie na 26. 11. 2025. Po
preskúmaní správnej žaloby a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že všetky žalobné
body sú nedôvodné, a preto podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol.

15. Správny súd v prvom rade uvádza, že je v súlade s § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby,nakoľkovpredmetnejvecinejdeožiadnuzvýnimiekustanovenúv§134ods.2SSP.Podľa§182
ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté
výroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach uviesť,

v čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore so zákonom
a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže žalobné body sám
dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia. Veľká
časť správnej žaloby vyššie uvedené náležitosti nespĺňa. Žalobca na viacerých miestach uvádza len
vlastný výklad právnych predpisov a svoje názory na vyhodnotenie dokazovania, či postup správcu dane

bez uvedenia, ako boli dané skutočnosti posúdené správcom dane a žalovaným a v čom je ich postup
v rozpore so zákonom. Taktiež žalobca na viacerých miestach cituje alebo odkazuje na viaceré súdne
rozhodnutia bez uvedenia, v čom je právny alebo skutkový stav obdobný s preskúmavanou vecou a ako
možno závery v týchto rozhodnutiach aplikovať na posudzovanú vec. Takto všeobecne formulované
žalobné body neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia. Správny súd

ku konkrétnym žalobným bodom uvádza nasledovné:

16. Žalobca nedôvodne namieta, že žalovaný odobril závery správcu dane o nesplnení zákonných
podmienok na odpočítanie dane podľa zákona o DPH a súčasne bolo právo na odpočítanie dane
odopreté z dôvodu daňového podvodu. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH

môže byť v súlade so zákonom DPH, ktorý je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11.
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ
obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane,
2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo k zneužitiu práva. Jednotlivé dôvody nie je možné
kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú. Z prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia jednoznačne

vyplýva, že dôvodom nepriznania odpočítania dane žalobcovi bola jeho účasť na daňovom podvode.
V prvostupňovom rozhodnutí je výslovne uvedené, že materiálne podmienky na odpočítanie dane
ustanovené zákonom o DPH smernicou Rady 2006/112/ES boli splnené. Správca dane aj žalovaný
sa v preskúmavaných rozhodnutiach zaoberali zodpovedaním otázok tzv. Axel Kittel testu, ktoré
zodpovedali kladne, z čoho vyvodili záver, že žalobca sa svojimi obchodmi zapojil do daňového

podvodu, o ktorom mohol vedieť. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje zhrnutie celej daňovej kontroly
a vyrubovacieho konania vrátane pôvodných záverov správcu dane o nepreukázaní dodania tovaru
a služieb žalobcovi, ide však len o reprodukciu priebehu konania, nie o závery správcu dane, na
ktorých bolo jeho rozhodnutie postavené. V časti prvostupňového rozhodnutia označenej ako „Záver
a vyhodnotenie dôkazov“ (strana 55 až 58) je ako dôvod nepriznania odpočítania DPH jednoznačne

uvedený daňový podvod a možná vedomosť žalobcu o ňom a za touto časťou nasleduje časť „Zmena
právneho posúdenia“ (strana 58 až 59), kde správca dane vysvetľuje, prečo zmenil svoj právny
názor od toho, ktorý bol uvedený v jeho poradí prvom rozhodnutí. Napadnuté rozhodnutie je v tomto
smere úplne jednoznačné a ako dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane sa zaoberá len
daňovým podvodom. Preto nie je možné skonštatovať kumulovanie jednotlivých dôvodov na nepriznanie

odpočítania dane namietané žalobcom.

17. Žalobca tiež nedôvodne namieta, že nesplnenie hmotnoprávnych podmienok je odzrkadlené vo
výroku prvostupňového rozhodnutia. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia je uvedený rozdiel dane
zistenej správcom dane oproti dani vyrubenej daňovým priznaním a dodatočným daňovým priznaním a

žalobcovi je uložená povinnosť tento rozdiel uhradiť na účet správcu dane. Z tohto výroku nie je možné
vôbec odvodiť nesplnenie materiálnych podmienok na odpočítanie dane, ako to tvrdí žalobca. Pokiaľ
právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní namietala, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia bola
daň neprípustne vyrubená 2-krát, a to jednak po kontrole a následne po odvolacom konaní, správny súdsa s touto námietkou nestotožňuje. Výrok prvostupňového rozhodnutia je síce neštandardný a skutočne
uvádza daň a rozdiel dane zistené správcom dane po kontrole aj po vyrubovacom konaní, a to v rovnakej
sume 19.979,44 eur. V úvode výroku je však výslovne uvedené, že správca dane vyrubuje žalobcovi

rozdiel dane za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2021 v sume 19.979,44 eur a zároveň v závere
výroku mu túto sumu ukladá uhradiť na účet správcu dane. Z celkovej formulácie výroku je tak zrejmé,
že žalobcovi bola daň vyrubená v uvedenej výške len jedenkrát.

18. Žalobca tiež nedôvodne namieta, že nemal priestor na účinnú obhajobu, pretože mu právna

kvalifikácia odopretia nároku na odpočítanie dane nebola zrozumiteľným spôsobom oznámená
z dôvodu, že v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, ako aj v oboznámení so zistenými
skutočnosťami vo vyrubovacom konaní, absentujú jednoznačne objektívne podložené závery
o existencii daňového podvodu. Takto vznesená námietka je nekonkrétna, keďže žalobca neuvádza,
čo presne v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, resp. v oboznámení so zistenými skutočnosťami
absentuje a ktoré závery správcu dane nie sú podložené dôkazmi. Na takto všeobecne vznesenú

námietku správny súd rovnako všeobecne uvádza, že správca dane vyhodnotil všetky štyri otázky
tzv. Axel Kittel testu, ktoré zodpovedal kladne, pričom svoje závery podložil vykonaným dokazovaním
a správnou úvahou tak, ako to správny súd zhrnul v odseku 4. tohto rozsudku, na ktorý odkazuje.
S uvedenými skutočnosťami správca dane v podrobnostiach (v podstate v rovnakom rozsahu ako
je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí) oboznámil žalobcu ešte pred vydaním prvostupňového

rozhodnutia písomnými oboznámeniami zo dňa 08. 11. 2023 a dňa 14. 12. 2023 s tým, že žalobca sa
k týmto podaniam na výzvu správcu dane aj vyjadril. Nie je preto možné prisvedčiť žalobcovi, že nemal
priestor na účinnú obhajobu vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci.

19. Žalobca ďalej nedôvodne namieta nemožnosť konštatovania daňového podvodu v obchodnom

reťazci z dôvodu, že spoločnosti Belkin, s.r.o. bola za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2021 (vrátane
júna 2021) daň určená podľa pomôcok. Správny súd uvádza, že skutočnosť, že niektorému zo
subjektov v preverovanom obchodnom reťazci je daň určená podľa pomôcok, neznamená, že tento
reťazec nemôže byť poznačený daňovým podvodom. Takýto záver nevyplýva zo žiadneho zákonného
ustanovenia ani z rozhodovacej činnosti vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EÚ. Ani sám

žalobca toto svoje konštatovanie ničím neodôvodňuje. Pokiaľ žalobca tvrdí, že určenie dane podľa
pomôcok mohlo nastať výlučne z dôvodu neuznania odpočítania dane pre nesplnenie hmotnoprávnych
podmienok, správny súd uvádza, že určenie dane podľa pomôcok nie je daňovou kontrolou, ale ide
o iný procesný inštitút upravený v § 48 a § 49 daňového poriadku. Správca dane v tomto prípade, na
rozdiel od daňovej kontroly, nepreveruje správnosť uplatnenia odpočítania DPH daňovým subjektom, ale

na základe pomôcok (zaobstaraných listín, spisov a iných pomôcok) sám určuje, aká je výška daňovej
povinnosti daňového subjektu. Správca dane pri tomto postupe, logicky, nemôže skúmať, či bolo právo
uplatnené podvodne a jeho závery preto nemôžu prípadné zistenie daňového podvodu v obchodnom
reťazci potvrdzovať ani vylučovať.

20. V ďalšom žalobnom bode žalobca namieta, že v rámci vykonaného Axel Kittel testu nebola
preukázaná chýbajúca daň. Pokiaľ ide o posúdenie veci ako daňového podvodu, správny súd vo
všeobecnosti uvádza, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí
vo veci Axel Kittel a Recolta Recycling č. C-439/04 a C-440/04, je pre odopretie práva na odpočet
DPH z dôvodu daňového podvodu potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z

(1) preukázania existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych
skutkových okolností svedčiacich tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom
článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel
(vedomostný test konkrétneho subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia,

ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Tieto závery prevzal aj
Najvyšší správny súd SR, ktorý sformuloval 4 otázky Axel Kittel testu tak, ako ich posudzoval aj správca
dane v prvostupňovom rozhodnutí.

21. Vykonanie objektívneho testu znamená zistiť, či v obchodnom reťazci došlo k daňovému úniku, teda
čiexistujenegatívnyvzťahvovzťahukštátnemurozpočtuvpodobechýbajúcejdanezdôvodudaňového
podvodu. Tomuto testu zodpovedajú prvé tri otázky Axel Kittel testu sformulované Najvyšším správnym
súdom SR. Pre zistenie existencie chýbajúcej dane nie je potrebné preukázať možnú vedomosť žalobcuo tom, že sa zúčastňuje plnenia zasiahnutého podvodom a zároveň je pri tomto teste irelevantné
tvrdenie, že žalobca nezodpovedá za pochybenia svojho dodávateľa, ako to v tomto žalobnom bode
žalobca nedôvodne namieta. Táto otázka sa posudzuje až v rámci subjektívneho testu, k čomu sa

správny súd vyjadrí nižšie. Pre účely vyhodnotenia objektívneho testu a zistenia chýbajúcej dane môže
správca dane vychádzať aj zo skutočností, ktoré nastali po vykonaní zdaniteľných obchodov a na ktoré
žalobca nemusí mať žiaden vplyv.

22. Pokiaľ ide o samotnú existenciu daňového úniku, správny súd sa stotožňuje so závermi správcu

dane a žalovaného, ktoré sú opísané v odseku 4. tohto rozsudku ako odpoveď na otázku 1) Axel Kittel
testu, na čo odkazuje. V konaní bolo zistené neodvedenie dane do štátneho rozpočtu z obchodov
medzi žalobcom a jeho dodávateľom RENKOD SERVICES, s. r. o., pričom správca dane svoje zistenia
oprel o vykonané dokazovanie a jeho rozhodnutie obsahuje aj príslušnú správnu úvahu, v rámci ktorej
opísal, ako k daňovému úniku došlo. Správny súd zo skutočností zistených správcom dane poukazuje
najmä na to, že daň z obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom RENKOD SERVICES, s. r. o.

predstavovala sumu 19.979,44 eur, pričom dodávateľ RENKOD SERVICES, s. r. o. si v kontrolovanom
zdaňovacom období uplatnil odpočítanie dane vo vyššej sume, a to z faktúr vystavených spoločnosťou
Belkin, s.r.o. v sume 19.853,90 eur a z faktúr vystavených spoločnosťou AMIBO, s. r. o. v sume 2.807,96
eur. Tieto spoločnosti si uplatnili odpočítanie dane od spoločnosti Zarada, s.r.o. vo výškach značne
prevyšujúcich odpočítanie dane uplatnené dodávateľom RENKOD SERVICES, s. r. o., ako to správca

dane podrobne uvádza na strane 37 a 38 prvostupňového rozhodnutia. Spoločnosť Zarada, s.r.o.,
ktorá stála na začiatku reťazca a ktorá mala daň z uskutočnených obchodov do štátneho rozpočtu
v konečnom dôsledku odviesť, nepodala za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie, ani
kontrolný výkaz. Správca dane dopytoval jednotlivé spoločnosti zapojené do obchodného reťazca na
predloženie účtovníctva a preukázanie reálnosti zdaniteľných obchodov, na základe ktorých došlo

k odpočítaniu dane, s tým, že ani jedna z týchto spoločností so správcom dane nekomunikovala a
nepredložila mu žiadne doklady. Oprávnenosť odpočítania dane uskutočneného medzi jednotlivými
článkami obchodného reťazca tak nebola preukázaná. Preto je správny záver správcu dane, že došlo
k daňovému úniku a že daň z obchodov medzi žalobcom a jeho dodávateľom RENKOD SERVICES,
s. r. o. v konečnom dôsledku nebola do štátneho rozpočtu odvedená, keďže jednotlivé spoločnosti

v obchodnom reťazci si daňovú povinnosť znížili uplatnením odpočítania dane z obchodov, ktorých
uskutočnenie nebolo preukázané a spoločnosť Zarada, s.r.o., stojaca na začiatku reťazca, nepodala za
kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie ani kontrolný výkaz, a teda k odvedeniu dane do
štátneho rozpočtu nedošlo. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že správcom dane konštatovaná optimalizácia
daňových povinností dodávateľa RENKOD SERVICES, s. r. o. vstupmi od jeho subdodávateľov nie je

znakom chýbajúcej dane, ale ide o bežnú prax, pretože táto „optimalizácia“ predstavovala ponižovanie
daňovej povinnosti na základe nepreukázaných dodaní, teda išlo o neoprávnene uplatnené právo na
odpočítanie dane. Žalobca tiež nedôvodne namieta, že v čase dodania zdaniteľného plnenia mali
všetky spoločnosti v obchodnom reťazci status zdaniteľnej osoby, nakoľko postavenie zdaniteľnej osoby
predstavujejednuzhmotnoprávnychpodmienok,ktorýchsplnenienebolosporné,apretojetototvrdenie

vo vzťahu k preukazovaniu daňového podvodu irelevantné. Na tomto závere tiež nič nemení skutočnosť,
že spoločnosti Belkin, s.r.o. bola za príslušné zdaňovacie obdobie určená daň podľa pomôcok. Táto
daň bola správcom dane len určená, avšak zo žiadneho vykonaného dôkazu nevyplýva, že by bola do
štátneho rozpočtu uhradená, pričom spoločnosť Belkin, s.r.o. je v súčasnosti nekontaktná. K odvedeniu
dane do štátneho rozpočtu zo strany tejto spoločnosti tak nedošlo a daň naďalej chýba.

23. Správca dane tiež správne uzavrel, že neodvedenie dane nebolo náhodné, ale išlo o podvodné
konanie. Tento záver správcu dane správny súd opísal v odseku 4. tohto rozsudku ako odpoveď na
otázku 2) Axel Kittel testu, na čo odkazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru správny súd uvádza,
že jednotlivé spoločnosti zapojené do obchodného reťazca sú nekontaktné, na výzvu správcu dane

nepredložili požadované doklady na preverenie deklarovaných obchodov a bola im ex offo zrušená
registrácia pre DPH. Konateľ dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o., ktorý mal podpísať zmluvu so
žalobcom aj kontrolované faktúry, podľa evidencie obyvateľov Českej republiky neexistuje. Správca
dane tiež zistil medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca personálne prepojenie prostredníctvom
osoby C. B., ktorého žalobca uviedol ako osobu, s ktorou za dodávateľa RENKOD SERVICES, s. r.

o. konal. Preto možno uzavrieť, že neodvedenie dane nebolo náhodné, ale vyššie uvedený obchodný
reťazec nemal reálne ekonomické opodstatnenie a jeho účelom bolo neoprávnené zníženie daňovej
povinnosti.24. Pokiaľ žalobca namieta, že navrhol vypočuť svedka C. B., ktorý vykonával činnosť za dodávateľa
RENKOD SERVICES, s. r. o., ani táto námietka nie je dôvodná. Podľa obsahu administratívneho spisu
správca dane tohto svedka v roku 2022 opakovane neúspešne predvolal na výsluch a následne na

základe telefonickej žiadosti určil po dohode so svedkom nový termín výsluchu na 18. 01. 2023, na ktorý
sa svedok opätovne nedostavil zo zdravotných dôvodov a žiadal položenie otázok písomnou formou,
na čo mu správca dane oznámil, že takáto forma výsluchu nie je podľa daňového poriadku možná.
Správca dane si úradným záznamom zo dňa 09. 01. 2023 prevzal do daňového konania zápisnicu
o výsluchu tohto svedka z iného daňového konania pod č. 101835630/2022 zo dňa 24. 06. 2022,

v rámci ktorej sa svedok vyjadril, že osobu Filipa Molnára nepozná. Správca dane v ďalšom konaní
požiadal OR PZ Humenné o predvedenie svedka C. B., na čo mu OR PZ Humenné dňa 13. 09. 2023
oznámilo, že predvedenie sa nepodarilo uskutočniť s tým, že svedok na adrese bydliska A. XX, F. už
nebýva a zároveň boli vykonané previerky u miestnych bezdomovcov, ktorí uviedli, že nevedia, kde
sa menovaný momentálne zdržiava. Správny súd podotýka, že práve adresou A. XX, F. bol svedok
označený aj v lekárskej správe, ktorú zaslal správcovi dane v súvislosti s ospravedlnením jeho neúčasti

na výsluchu v termíne 18. 01. 2023. Správca dane tak využil všetky zákonné možnosti na vykonanie
výsluchu tohto svedka, ktoré mu dáva daňový poriadok (predvolanie, predvedenie, prešetrenie pobytu),
a hoci sa tohto svedka fakticky nepodarilo vypočuť, nemožno na strane správcu dane skonštatovať
žiadne porušenie zákona. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že uvedená osoba
sa v čase predvedenia v mieste bydliska nemusela nachádzať, správny súd opakuje, že podľa správy

OR PZ F. C. B. na adrese bydliska v čase pokusu o predvedenie už nebýval a ani následné prešetrenie
jeho pobytu neviedlo k zisteniu, kde sa nachádza. Preto správca dane nemal dôvod opakovať pokus
o predvedenie ani nemal žiadne ďalšie možnosti ako zabezpečiť prítomnosť C. B. na výsluchu. Pokiaľ
právna zástupkyňa na pojednávaní namietala, že správca dane poukázal na zápisnicu o vypočutí C. B.
ako svedka pred iným daňovým úradom s tým, že žalobca nebol s touto zápisnicou oboznámený a že

znejbolavytrhnutájednaveta,zčohoniejezrejmé,kčomusasvedokvyjadroval,anistýmitotvrdeniami
správny súd nesúhlasí. Správca dane uvedenú zápisnicu prevzal do konania úradným záznamom zo
dňa 09. 01. 2023, ako to správny súd uviedol vyššie, čo je v súlade s § 19 ods. 7 daňového poriadku.
O obsahu tohto výsluchu sa žalobca v priebehu daňového konania preukázateľne dozvedel, keďže jeho
obsah bol uvedený v poradí prvom rozhodnutí správcu dane, ktoré žalovaný zrušil. Pokiaľ ide o citovanú

„jednu vetu“ správny súd ju považuje za jednoznačnú, keďže C. B. na otázku správcu dane, aby uviedol
všetky skutočnosti o osobe Filip Molnár, uviedol, že túto osobu nepozná. Je zrejmé k akej osobe sa
C. B. vyjadroval, pričom malo ísť o konateľa dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. v kontrolovanom
zdaňovacom období, v mene ktorého mal C. B. vystupovať. Jeho vyjadrenie, že túto osobu nepozná je
jednoznačné a ide o relevantnú informáciu aj pre posudzovanú vec.

25. Žalobca ďalej rozporoval vyhodnotenie vedomostnej stránky Axel Kittel testu a uviedol, že neexistuje
žiaden objektívny dôkaz zabezpečený správcom dane, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje
plnenia, ktoré je poznačené podvodom. Správny súd uvádza, že na to, aby žalobcovi mohlo byť odopreté
právo na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu, musí byť v rámci Axel Kittel testu naplnený aj
tzv. vedomostný test, že o daňovom podvode vedel alebo mohol a mal vedieť a zároveň sa na strane

žalobcu posudzuje tzv. due diligence vedomostný test, či prijal potrebné opatrenia na to, aby zamedzil
spojeniusvojichobchodovspodvodnýmkonaním.Správcadaneažalovanýzaložilivedomostnústránku
žalobcu na nedbanlivosti s tým, že žalobca nevykonal dostatočné opatrenia, aby zamedzil svojej účasti
na daňovom podvode a svojho dodávateľa RENKOD SERVICES, s. r. o. nedostatočne preveril.

26. Námietku žalobcu, že neprijatie vhodných opatrení na zamedzenie zapojenia sa do daňového
podvodu odporuje záverom správu dane a žalovaného o možnej vedomosti žalobcu, že sa zúčastňuje
na plnení poznačenom daňovým podvodom, považuje správny súd za nezrozumiteľnú. Práve vykonanie
vhodných opatrení by vylučovalo zodpovednosť žalobcu za daňový podvod a vylúčilo by nedbanlivostné
zavinenie žalobcu. Tiež nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správca dane nezabezpečil žiaden

objektívny dôkaz o tom, že žalobca mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu. Správny súd
odkazuje na zodpovedanie štvrtej otázky Axel Kittel testu správcom dane, čo je zhrnuté v odseku 4.
tohto rozsudku. Správny súd poukazuje najmä na to, že žalobca si nepreveril oprávnenie osoby C. B.,
s ktorou za dodávateľa RENKOD SERVICES, s.r.o. konal, hoci tento nebol konateľom ani spoločníkom
dodávateľa; dodávateľ RENKOD SERVICES, s.r.o. nemal skúsenosti s predmetom fakturácie, čo

kládlo vyššie nároky na jeho overenie a podľa verejne dostupných zdrojov nemal dodávateľ RENKOD
SERVICES, s.r.o. zverejnenú účtovnú závierku za rok 2020, ktorá v čase uzatvárania obchodov už mala
byť zverejnená, čo vyvoláva pochybnosť o jeho riadnom fungovaní a zároveň ide o pomerne jednoducho
overiteľnú informáciu z verejných zdrojov.27. Žalobca nedôvodne namieta, že správca dane skonštatoval neprijatie vhodných opatrení zo strany
žalobcu vo všeobecnej rovine. Úlohou správcu dane nie je uvádzať, aké opatrenia mal daňový subjekt

prijať, aby zamedzil svojej účasti na daňovom podvode, ale vyhodnotiť opatrenia prijaté daňovým
subjektom. Aby žalobcovi nebola pričítaná zodpovednosť na podvodnom konaní, mal sám tvrdiť
a preukázať, aké opatrenia prijal na zamedzenie svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom a vhodnosť týchto opatrení by následne správca dane mohol posudzovať. Žalobca
v správnej žalobe uvádza, že opatrenie prijal, konkrétne, že „zo strany dodávateľa nešlo o špecifické

činnosti, predovšetkým išlo o dodávky častí zariadení pre účely výkonu ekonomickej činnosti žalobcu
a iba v dvoch prípadoch o opravu časti dielov na zariadení, čo nepredstavuje špecifické znalosti a
odvetvie, ktoré by si vyžadovalo osobitné zručnosti“. Toto konštatovanie žalobcu je nezrozumiteľné a nie
je možné z neho vyvodiť aké konkrétne opatrenie na zamedzenie svojej účasti na daňovom podvode
žalobca prijal. Žalobca mal rozporovať konkrétne objektívne okolnosti zistené správcom dane svedčiace
o nedbanlivosti žalobcu, teda, že si (ne)preveril oprávnenie osoby C. B. konať za dodávateľa RENKOD

SERVICES, s.r.o., že (a ako) si preveril vykonávanie ekonomickej činnosti týmto dodávateľom, ktorý
nemal skúsenosti s predmetom fakturácie. Takéto skutočnosti však žalobca v správnej žalobe neuvádza.
Naopak, správca dane poukázal na to, že ak by žalobca vo verejne dostupných zdrojoch preveril
aspoň uloženie účtovnej závierky za uplynulý rok 2020, vyvolalo by to v ňom pochybnosti o riadnom
fungovaní dodávateľa. Taktiež neskúsenosť dodávateľa s predmetom fakturácie mala v žalobcovi

vyvolať väčšiu obozretnosť ako pri iných obchodných partneroch, ktorí sú na trhu známi alebo s ktorými
má žalobca skúsenosť. Pokiaľ žalobca uvádza, že je bežnou obchodnou praxou zabezpečovať opravu
časti zariadení strojov tretími subjektami, správny súd uvádza, že samotné zapojenie tretích subjektov
ako subdodávateľov do obchodného reťazca nebolo dôvodom skonštatovania zapojenia žalobcu do
daňového podvodu.

28. Dôvodná nie je ani námietka žalobcu, v rámci ktorej uvádza, že správca dane disponoval dodacími
listami potvrdenými dodávateľom a skladovou evidenciou, a ak požadoval, aby si žalobca zabezpečil
doklady nad rámec zákona, mal by ich byť schopný pomenovať. Právo na odpočítanie dane nebolo
žalobcovi odopreté z dôvodu, že by nepreukázal existenciu uskutočneného obchodu, keďže materiálna

existencia plnenia ako súčasť hmotnoprávnych podmienok bola podľa správcu dane aj žalovaného
splnená. Zabezpečovanie žiadnych ďalších dôkazov o uskutočnených obchodoch správca dane od
žalobcu nepožadoval a takéto skutočnosti neboli dôvodom nepriznania práva na odpočítanie DPH.

29. Žalobca tiež nedôvodne namieta, že oboznámenia správcu dane o vyhodnotení dokazovania zo

dňa 08. 11. 2023 a 14. 12. 2023 sú zmätočné, pre neexistenciu objektívnych skutočností podporených
dôkazmi preukazujúcimi tvrdenia správcu dane. Správny súd uvádza, že správca dane pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia zaslal žalobcovi vyššie uvedené oboznámenia o vyhodnotení dokazovania
obsahujúce závery vykonaného dokazovania a úvahy správcu dane odôvodňujúce, prečo žalobca
nemá nárok na odpočítanie DPH, ktoré sú v podstate totožné s odôvodnením prvostupňového

rozhodnutia. Správny súd už vyššie v podrobnostiach rozobral tieto dôkazy získané správcom dane
a závery z nich vyplývajúce, ktoré vedú k záveru o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu
daňového podvodu, o ktorom žalobca mohol vedieť. Preto nemožno prisvedčiť námietke žalobcu,
že tieto oboznámenia neboli podložené objektívnymi skutočnosťami podporenými dôkazmi. Pokiaľ
žalobca namieta zmätočnosť oboznámení z dôvodu, že záver o daňovom podvode vylučuje tvrdenie o

ekonomickej neopodstatnenosti obchodných transakcií, ktoré predstavujú skutkovú podstatu zneužitia
práva, správny súd sa ani s touto námietkou nestotožňuje. Pri daňovom podvode často dochádza
k situácii, že sa do obchodného reťazca umelo vložia subjekty, ktoré reálne žiadne zdaniteľné plnenie
neposkytujú, ale plnenie cez nich prechádza len účtovne za účelom dosiahnutia nezákonného daňového
zvýhodnenia. Práve takémuto podvodnému konaniu zodpovedajú závery správcu dane o ekonomicky

neopodstatnenom obchodnom reťazci v predmetnej veci, ktorý vznikol len za účelom neoprávneného
zníženia daňovej povinnosti, pričom reálnosť deklarovaných obchodov sa nepreukázala. Tieto závery
sú plne zlučiteľné s posúdením veci ako daňového podvodu.

30. Správny súd považuje za nezrozumiteľnú námietku žalobcu o nezákonnom zásahu do jeho

subjektívnych práv z dôvodu presiahnutia zákonnej jednoročnej lehoty na výkon daňovej kontroly.
Sám žalobca v správnej žalobe uvádza, že daňová kontrola sa začala dňa 19. 10. 2021 a bola
ukončená doručením protokolu žalobcovi dňa 23. 09. 2022, pričom tieto skutočnosti vyplývajú aj
z administratívneho spisu (z oznámenia o daňovej kontrole a doručenky pripojenej k protokolu). Je tedazrejmé, že daňová kontrola trvala menej ako 1 rok, čo je v súlade s § 46 ods. 10 daňového poriadku. Je
preto vylúčený akýkoľvek zásah do subjektívnych práv žalobcu v súvislosti s dĺžkou daňovej kontroly.
Správny súd sa preto ani v podrobnostiach nezaoberal skutočnosťami namietanými žalobcom v tomto

žalobnom bode, že došlo k nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu podania žiadosti o
vypočutie svedka Filipa Molnára do Českej republiky. Pre úplnosť správny súd uvádza, že prerušenie
daňovej kontroly z dôvodu podania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií je zákonným dôvodom
na prerušenie daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, nakoľko ide o získavanie
informácií spôsobom podľa osobitného predpisu, konkrétne zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej

pomoci a spolupráci pri správe daní v spojení s nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010.
31. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

32. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Katarína Kochan Morová z dôvodu jej
neprítomnosti na súde v deň podpisovania.