Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 75Ek/2027/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125386676
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Vencuríková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125386676.1

Uznesenie

OkresnýsúdBanskáBystricavexekučnejvecioprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so
sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, proti povinnému A. A., nar. X. X. XXXX, trvale bytom B. X, C. D.,
pre vymoženie pohľadávky 64,38 eura s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku
z a m i e t a.

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 4. 9. 2025, domáhal vymoženia

64,38 eura s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, sp. zn. E.
XXXXX/XX F. G. XX. X. XXXX, vydaného rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž.

2. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu exekučný titul, Upovedomenie
o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu trov starej exekúcie, Oznámenie o ukončení starej

exekúcie, Zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a rozhodcovskú zmluvu.

3. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len
„ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na
vykonanie exekúcie,8) k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o
zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie

podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a
1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,
2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase

spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory,
3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.5. Podľa § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo
sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva, na ktoré
vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

6. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať ustanovené v § 53 ods. 3 písm.
f) Exekučného poriadku, t. j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred

stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie
rozhodovať spotrebiteľské spory, ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský
rozsudok spĺňajú podmienky podľa osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku

vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd preskúmal návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
nemožno vyhovieť.

7. Z pripojených listín, najmä rozhodcovského rozsudku, zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy zistil,

že oprávnený a povinný uzavreli dňa 20. 12. 2013 Zmluvu o úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol
povinnému úver vo výške 400,00 eura, zvýšený o celkové náklady vo výške 392,-eur.

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ

so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17.Zmluvauzavretámedzioprávnenýmapovinným,ktorábolapodkladomprevydanierozhodcovského

rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou. Ide o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch
voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov)
podstatným spôsobom neovplyvňujú. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú vopred pripravené
bez možnosti ich modifikácie. Zmluvnými stranami spotrebiteľskej, typovej zmluvy sú dodávateľ,spoločnosť Pohotovosť s. r. o., ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej
zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov fyzickej osobe
- nepodnikateľovi. Keďže súd dospel z predložených listín k záveru, že povinný mal vo vzťahu
z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré

by ev. mohol vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť
k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť
takúto výnimku. Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a v konečnom
dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu o plnení z ktorej
rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť túto zmluvu súdnej kontrole,

či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.

18. Keďže súd dospel z predložených listín k záveru, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej zmluvy
postavenie spotrebiteľa, za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho
zákonníka, týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv, je namieste pri pochybnostiach (ktoré by ev. mohol

vniesť oprávnený) o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa dospieť k záveru,
žedôkaznébremenonapreukázanietoho,žepovinný(dlžník) konápriuzatváraníaplnenízuzatvorenej
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť
takúto výnimku.
19. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku

pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj
iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať
a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej
strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych
vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu,

z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že
vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Občiansky zákonník
sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom a dodávateľom zabrániť a v § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie obsahovať spotrebiteľská

zmluva. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom
ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali

možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa
ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom,
umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku
aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje

práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.
Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno
oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za
neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov, ktorá by mala vziať do úvahy

i znenie a duch smernice 93/13/EHS. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.

20. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník
v § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.21. Rozhodcovská zmluva ktorá, upravuje riešenie sporov z uzatvorenej zmluvy bola uzavretá v znení:
všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené:

a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; pričom právo voľby má žalujúca strana, rozhodcovské konanie bude vedené
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania,
môže do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu

žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov).

22. Praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu na
vopred ním vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva
vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Znenie
rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia (pozri vetu „pred

príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde“), avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza
(in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo,
čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon
nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24.5.1995).

Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím
prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z
hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa
niekto chová formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný
alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo

dňa 16. 12. 2008). Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného
práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať
svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý
neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že

oprávnený už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom
za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.

23. Text rozhodcovskej zmluvy vopred pripravil oprávnený; obchádza znenie § 53 ods. 4 písmeno r)
Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania,

na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).

24. Absolútne neplatné právne úkony sa považujú za existujúce, ale neplatné, takže pre vady, s ktorými
zákon takúto neplatnosť spája, z nich pre účastníkov ani pre tretie osoby nevznikajú právne následky.
Pre absolútnu neplatnosť je ďalej charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), bez toho, aby

sa musel najprv ich následkov dovolávať niektorý z účastníkov dovolávať, súd, ev. iný orgán, prihliada k
takejto neplatnosti z úradnej povinnosti (ex offo), čo do doby pôsobí absolútna neplatnosť od začiatku (ex
tunc), tj. úkon je neplatný od okamžiku svojho vzniku (z nálezu Ústavného súdu Českej republiky, sp.
zn. II. ÚS 91/1998 zo dňa 16. 09. 1998).

25. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade
iných exekučných titulov uvedených v § 45 Exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia
súdnemu exekútorovi je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke.

K týmto predpokladom súd prihliada z úradnej povinnosti. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť
exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným.
Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné
vykonať, nakoľko nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sana neho akoby neexistoval (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008
zo dňa 22. 04. 2009).

26. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne
neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je
vydaný v rozpore so zákonom, a preto návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

27. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

28. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom
konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a

povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

29. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že došlo k zamietnutiu návrhu na

vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je
iba oprávnený, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnený, ktorý bol neúspešný
s návrhom na vykonanie exekúcie, nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na

Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.