Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. december 2025

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 32P/175/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325203711
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sátorová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2025:2325203711.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta,
dieťa rodičov: matky - C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, F. a otca - G. B., narodený
XX.XX.XXXX, trvale bytom H. (I. B.) XXX, H., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta.

II. Matke sa ukladá povinnosť, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na
tunajšom súde návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.11.2025 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca k povinnosti platiť výživné na maloleté dieťa v sume 300 Eur
mesačne splatné vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to odo dňa podania návrhu
až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Matka toho času návrh vo veci samej nepodala.

2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom žila v spoločnej domácnosti približne osemnásť rokov
ako druh a družka v domácnosti jej rodičov až do mája 2022, pričom spolu neuzavreli manželstvo. Zo
vzťahu sa narodili dve maloleté deti – G. B., nar. XX. XX. XXXX, a A. B., nar. XX. XX. XXXX. Od 01.
01. 2023 bola zamestnaná vo firme otca mal. dieťaťa B. s.r.o. na dobu neurčitú, avšak vzhľadom na
neustálenátlakytýkajúcesajejprácepožiadalaoukončeniepracovnéhopomeruk31.07.2023.Napriek
jej žiadosti, aby ju otec z firmy vyňal, v nej dodnes figuruje. Na prelome rokov 2020/2021 spolu kúpili

rodinný dom v H.. Vypratávanie a renovácia sa začali približne po dvoch mesiacoch a zároveň sa tam
nasťahovali, keďže im povinný sľúbil, že všetko dá do poriadku v priebehu niekoľkých mesiacov. Týždne
však ubiehali a rodina žila v jednej rozbúranej miestnosti, ktorá slúžila ako spálňa, kuchyňa, obývačka,
kúpeľňa aj toaleta. Situácia sa zhoršila aj zmenou správania otca – prestal chodiť do práce, celé dni
prespával, v noci odchádzal z domu bez vysvetlenia, kam ide a kedy sa vráti. Deti, nezvyknuté žiť v
prachu a nečistote, boli nervózne a opakovane ju žiadali, aby z domu odišli. Navrhovateľka preto spolu

s maloletými deťmi odišla naspäť k svojim rodičom do Jelky, kde aj naďalej bývajú. Ako dôvod odchodu
označila zhoršený partnerský vzťah, pasivitu povinného, jeho dlhodobé nepracovanie, nezáujem o
rodinu, nemiestne správanie, útoky na jej osobu, urážky a agresívne správanie. Po tom, ako odišla z
rodinného domu v H., otec prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom. Naposledy
prispel na výchovu a výživu v januári 2023 sumou 500 €, odvtedy na deti neprispieva vôbec. Kontakt s
deťmi udržiava len veľmi zriedka, telefonicky niekedy raz za mesiac, často však ich hovory nezdvíha.

Nezúčastňuje sa rodinných udalostí, narodenín ani menín, hoci mu to nikdy nebolo zakázané. Napríklad
počas minuloročných Vianoc sa mal s deťmi stretnúť 25. 12. 2024 u starej mamy vo A. B., avšak nadohodnuté stretnutie neprišiel a deťom ani nezavolal, prečo sa nedostavil. Deti tým neboli prekvapené,
keďže to nebolo po prvý raz. Navrhovateľka uviedla, že nežije vo vlastnej nehnuteľnosti, býva u svojich
rodičov, ktorí jej pomáhajú aj materiálne. Rodičia vlastnia potraviny, v ktorých vypomáha, a príležitostne

si privyrába brigádami. K mesačným výdavkom na maloletého uvádza: stravné 240 €, cestovné 80 €,
záľuby 60 €, iné výdavky (telefón, oblečenie, vyšetrenia, lieky) 35 €. Príjmy otca nie sú navrhovateľke
známe. Z jeho majetkových pomerov uviedla: rodinný dom H. – I. B. I. XXX, J. F., F. p. č. 7/2 záhrada,
iný majetok jej nie je známy. Z jej majetkových pomerov uviedla rodinný dom H., I. B. I. XXX, a auto
značky BMW rad 1, ročník 2015, v hodnote cca 5000 €. Dodáva, že k tejto nehnuteľnosti doposiaľ

neprebehlo žiadne majetkovo-právne vysporiadanie a rodinný dom obýva výlučne otec detí. Maloletý
navštevuje Základnú školu vo A. K. a umeleckú školu v G., kam je potrebné ho voziť. Okrem toho sa
dvakrát týždenne venuje futbalu a raz týždenne plávaniu – na odporúčanie lekára z dôvodu problémov
s chrbticou, čo predstavuje zvýšené náklady na dopravu, školné a športové vybavenie. Napriek týmto
skutočnostiam otec mal. dieťaťa neprispieva žiadnou sumou na jeho výživu a ani inak neprejavuje
snahu zabezpečiť jeho potreby. Z uvedených dôvodov navrhovateľka považuje za nevyhnutné, aby súd

bezodkladne upravil pomery účastníkov nariadením neodkladného opatrenia a určil výživné pre maloleté
dieťa.

3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami, s
vyjadrením kolízneho opatrovníka, a ostatnými písomnými dôkazmi v spise, a zistil nasledujúci skutkový

a právny stav:

4. Maloleté dieťa pochádza z druhovského pomeru rodičov, ktorí spolu nežijú v spoločnej domácnosti.
Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ nebola upravená súdnym rozhodnutím.

5. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 24.11.2025 uviedol, že bolo vykonané vopred telefonicky ohlásené
šetrenie v domácnosti matky a mal. dieťaťa. V čase šetrenia sa v domácnosti zdržiavala matka a
plnoletý syn G. B., nar. XX.XX.XXXX, pričom mal. Viktor bol v školskom zariadení. Šetrením bolo
zistené, že matka s mal. dieťaťom a plnoletým synom bývajú v spoločnej domácnosti rodičov matky
v čiastočne podpivničenom poschodovom rodinnom dome vo vlastníctve rodičov matky. Podľa matky

sa v podpivničnej časti nachádza kotol, prízemie obývajú rodičia matky a poschodie matka s deťmi,
pričom uviedla, že vedie samostatnú domácnosť. Tá pozostáva z kuchyne, priestrannej obývacej izby,
spálne, sociálneho zariadenia, kúpeľne a dvoch samostatných detských izieb. Izby detí sú podľa zistení
riadne a účelne zariadené, primerane veku a potrebám, pričom v celej domácnosti bola v čase šetrenia
vysoká úroveň čistoty a poriadku. Kolízny opatrovník uviedol aj presné vyčíslenia nákladov, ktoré matka

deklarovala. Náklady na energie podľa matky hradia jej rodičia v nasledovných mesačných sumách:
elektrina do 100 eur, plyn 220 eur, voda 25 eur, TV 28 eur, internet 24 eur a ročný poplatok za
odvoz smetí v sume 85 eur/rok. Matka uviedla, že keď mala príjem z brigád, na tieto náklady rodičom
prispievala. Deklarovala, že je dobrovoľne nezamestnaná a príležitostne pracovala na brigádach, kde
si vedela zarobiť približne 50 eur za 8 hodín. Do 31.07.2023 pracovala v spoločnosti otca mal. dieťaťa

a od 01.12.2025 by mala nastúpiť do nového zamestnania v spoločnosti DM v skladoch v D. s
predpokladaným mesačným príjmom približne 1100 eur. Je poberateľkou rodinných prídavkov na mal.
A. v sume 60 eur mesačne. Uviedla, že si neuplatňovala daňový bonus a nevedela uviesť, či si ho
uplatňoval otec mal. dieťaťa. Plnoletý syn matky je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR a pripravuje
sa na prijímacie skúšky, pričom podľa matky v lete tiež brigádoval. Matka uviedla, že väčšinu nákladov

na deti hradila z príjmov z brigád a že im výrazne pomáhajú jej rodičia, prípadne sama vypomáha v ich
potravinách. Zo správy vyplýva aj to, že mal. A. navštevuje ZŠ vo Veľkých Úľanoch, je žiakom 5. ročníka,
stravuje sa v škole, pričom strava je štátom dotovaná. Do školy a zo školy ho denne vozí matka. Vo
voľnom čase sa venuje plávaniu v D. 2–3× mesačne, kde jedna hodina stojí 8 eur. Chodí na futbal v F.,
kde sa hradí mesačný poplatok 25 eur, a na výtvarný krúžok v G., kde sa hradí štvrťročne 65 eur. Je v

starostlivosti pediatra B. F. A., je zdravý a máva len bežné detské ochorenia. Matka ďalej uviedla, že u
rodičov býva s deťmi už približne druhý rok. Od tohto obdobia otec na výživu mal. dieťaťa ani plnoletého
synaneprispieva,keďžemalmatkeuviesť,že„nemázčoho“.Otecprispellenraz–vjanuári2023sumou
500 eur. K stretávaniu matka uviedla, že naposledy sa otec stretol s mal. Viktorom v máji 2025 približne
na 20 minút, pričom sa nestretávajú ani počas sviatkov či narodenín. Posledný telefonický kontakt s

otcom mal mal. Viktor pred približne dvoma týždňami; do domácnosti otca nechodí. Matka sama s otcom
komunikovala naposledy asi pred dvoma mesiacmi ohľadom platenia výživného a svojho zámeru podať
návrh na určenie výživného. Podľa jej vyjadrenia sa otec o mal. dieťaťa nezaujíma, neinformuje sa o
jeho zdravotnom stave ani potrebách, a matka trvá na podanom návrhu na určenie výživného.6. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda v správe zo dňa 26.11.2025 uviedol, že otec
maloletého bol kontaktovaný dňa 24.11.2025 telefonicky, pričom mu bolo oznámené, že dňa 26.11.2025

by úrad chcel vykonať šetrenie výchovného prostredia na základe dožiadania ÚPSVR Galanta. Otec
maloletého s týmto termínom súhlasil. Na uvedenej adrese sa nachádzala jedna veľká hala, pred ktorou
bolozaparkovanýchviaceroáut,motorkaatrojkolka.Úradsapokúsilzaklopaťnadvereajvojsťdovnútra,
avšak dvere boli zamknuté. Oproti hale sa nachádzala veľká trojposchodová budova – obytný dom, ktorý
bol neobývaný, viditeľne zdemolovaný, s rozbitými oknami a opadávajúcou omietkou. Z priestoru pred

touto budovou sa úrad pokúsil otca maloletého opätovne kontaktovať telefonicky, avšak neúspešne. Na
hale sa nenachádzala poštová schránka, a preto úrad nemohol otcovi maloletého zanechať predvolanie.

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p., pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

10. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne

nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 330 ods. 1 C.s.p., súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. Podľa § 360 ods. 1 C.m.p., neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré
možno začať aj bez návrhu.17. Jedným z procesných inštitútov, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným
subjektívnym právam je neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť

nárok dokázaný, musí byť však osvedčený. Už v návrhu na jeho vydanie musí byť zrejmé trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musia byť opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov a skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým

osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom
v konaní. Aj pri splnení formálnych predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd musí
zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov konania
alebo tretích osôb. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania
rozhodnutia.

18. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času
ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej,
a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného opatrenia je spravidla
dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých
sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka

domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na rozhodnutie vo
veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny vo vzťahu k
predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých by samotné
vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí
nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím. Pri rozhodovaní

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je totiž určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo
vzájomných vzťahoch účastníkov.

19. Súd v danej veci rozhodoval o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
zaviazal otca k povinnosti platiť výživné na maloleté dieťa v sume 300 Eur mesačne. Po oboznámení

sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia súd dospel k záveru, že v danom prípade nie
je dôvodné nariaďovať neodkladné opatrenie tak, ako to vo svojom návrhu žiada matka maloletého
dieťaťa. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby
boli pomery dočasne upravené alebo ak je obava, že by bola exekúcia ohrozená. Vo veciach týkajúcich
sa starostlivosti o maloleté dieťa, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy,

ak je to v záujme maloletého dieťaťa, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie,
zdravý vývin, výchova či výživa maloletého dieťaťa. Súd nevidí potrebu rýchlej úpravy pomerov tak,
ako žiada matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia keď má za to, že tu nie je a ani
nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia
požadovaného neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o určenie výživného na maloleté deti, súd poukazuje

na znenie ustanovenia § 366 CMP, v zmysle ktorého môže súd neodkladným opatrením nariadiť
platiť výživné iba v nevyhnutnej miere. Súd mal v konaní preukázané, že vyživovacia povinnosť otca
k maloletému dieťaťu doposiaľ nebola upravená súdnym rozhodnutím. Súd v konaní zistil, že matka
s maloletým býva približne dva roky spoločnej domácnosti s rodičmi matky a s plnoletým synom.
Výdavky na maloletého uviedla stravné 240 Eur, cestovné 80 Eur, záľuby 60 Eur, iné výdavky (telefón,

oblečenie, vyšetrenia, lieky) 35 Eur. Súd prihliadol na skutočnosť, že náklady na domácnosť v zmysle
vyjadrenia matky hradia rodičia matky. Súd tiež zohľadnil, že matka toho času vlastní časť domu spolu
s otcom mal. dieťaťa, ktorý toho času obýva otec, a motorové vozidlo značky BMW, roč. 2015, a taktiež
je dobrovoľne nezamestnaná, pričom si brigádnicky privyrába, alebo vypomáha v potravinách, ktoré
vlastnia jej rodičia. Súd mal zároveň osvedčené zo správy kolízneho opatrovníka, že matka má aktuálne

vytvorené vhodné podmienky pre zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa v domácnosti rodičov
matky, pričom výživa maloletého nie je ohrozená. Matka s maloletým dieťaťom bývajú v čiastočne
podpivničenom poschodovom rodinnom dome vo vlastníctve rodičov matky, kde má matka samostatnú
domácnosťpozostávajúcuzkuchyne,priestrannejobývacejizby,spálne,sociálnehozariadenia,kúpeľne
a dvoch samostatných detských izieb, pričom izby detí sú podľa zistení riadne a účelne zariadené,

primerane veku a potrebám, a v celej domácnosti bola v čase šetrenia vysoká úroveň čistoty a poriadku.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné
predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené vyššie,
nariadiť rodičovi platiť výživné neodkladným opatrením je možné iba v nevyhnutnej miere, ak súokolnosti prípadu také, že vyžadujú okamžitý zásah súdu, pretože výživa dieťaťa nie je zabezpečovaná.
Táto skutočnosť v konaní nebola osvedčená. Súd nezistil, že by v danom prípade existovala nejaká
bezprostredne hroziaca ujma, ku ktorej by mohlo dôjsť, keby vo veci nenariadil neodkladné opatrenie,

nakoľko maloleté dieťa má riadne zabezpečenú výživu, ako aj vhodné podmienky pre jeho starostlivosť.
Súd pri rozhodovaní prihliadol tiež na skutočnosť, že v zmysle správy kolízneho opatrovníka a vyjadrenia
matky,otecmatkeneprispievanavýživumal.dieťaťatakmerdvaroky,avšakmatkadoposiaľneiniciovala
na súde návrh na riadne začatie konania vo veci úpravy rodičovských práv a povinností, kde by
súd vykonal riadne dokazovanie aj ohľadne vyživovacej povinnosti otca, pričom podala len návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uvádza, že je potrebné, aby súd bezodkladne nariadil
neodkladné opatrenie, s čím sa súd nestotožňuje, kedy na základe vyššie uvedených skutkových
okolností nezistil potrebu vydania predmetného rozhodnutia pre absenciu jeho zákonných predpokladov.

20. Súd konštatuje, že zodpovedajúcu výšku vyživovacej povinnosti bude súd skúmať v rámci riadneho
dokazovania vo veci samej v konaní o návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému

dieťaťu, v ktorom bude dostatočný priestor na preukázanie všetkých skutočností, majetkových pomerov
rodičov a oprávnených výdavkov maloletého dieťaťa a na vykonanie dokazovania za účelom zistenia
skutočného stavu veci. Nakoľko súd pri neodkladnom opatrení nemá dostatok priestoru na vykonanie
potrebnéhodokazovaniazaúčelompreukázaniatvrdeníúčastníkovamatkapodalaibanávrhnavydanie
neodkladného opatrenia a konanie o vo veci samej si vyžaduje vykonať náležité dokazovanie, súd

sledujúc záujem maloletého dieťaťa s poukazom na § 336 ods. 1 až 3 C.s.p. uložil matke povinnosť
podať návrh vo veci samej, t. j. návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu (nakoľko
tieto doposiaľ neboli súdom upravené), do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie

je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).