Uznesenie – Vyživovacie povinnosti ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/143/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123207587
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3123207587.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v
právnej veci oprávnenej z vyživovacej povinnosti (plnoletej dcéry): A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C., D. XXXX/XX, proti povinnému z vyživovacej povinnosti (otcovi): E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. G. H., F. G. H. XXX, o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu,

o odvolaní osoby povinnej z výživného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 31Pc/18/2023-212
zo dňa 15. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 31Pc/18/2023-212 zo dňa 15. apríla 2025 zrušuje a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Zvyšuje sa

vyživovaciapovinnosťosobypovinnejzvyživovacejpovinnostiE.A.B.kosobeoprávnenejzvyživovacej
povinnosti A. B. z doterajších 130,- eur mesačne na 230,- eur mesačne, s účinnosťou od 04.09.2023,
ktoré výživné j e osoba povinná z vyživovacej povinnosti povinná platiť vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti. II. Nedoplatok na zameškanom výživnom za
obdobie od 04.09.2023 do 31.03.2025 vo výške 1.890,- eur súd povoľuje osobe povinnej z vyživovacej
povinnosti uhradiť v mesačných splátkach po 53,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc

mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia. III. Týmto sa zmeňuje rozsudok Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 31P/48/2016 - 158 zo dňa 14.11.2017. IV. Vo zvyšku sa návrh osoby oprávnenej z vyživovacej
povinnosti zamieta. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti
návrhom doručeným súdu dňa 04.09.2023 domáhala ku dňu podania návrhu zvýšenia vyživovacej

povinnosti osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, a to svojho otca, zo sumy 130,- eur mesačne
na sumu 500,- eur mesačne. Podanie návrhu odôvodnila tým, že je vekovo staršia a súčasná výška
výživného je nepostačujúca. V septembri 2023 nastupuje na H. I. C., J. K. F. F. H. L.. Výška cestovného
tam a späť je cca 30,- eur, pričom domov bude chodiť minimálne dvakrát mesačne. Mesačník na dopravu
v L. stojí 20,- až 30,- eur a ubytovane 250,- eur. Okrem toho bude mať bežné výdavky potrebné na
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, mobil a internet, kultúrne a športové vyžitie. Taktiež bude

potrebovať prenosný počítač, ktorého cena je minimálne 700,- eur. Otec sa s ňou stretáva sporadicky,
nad rámec výživného ničím neprispieva. Ďalej uviedla, že nevlastní žiaden majetok.
3. Okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom oprávnenej a povinnej osoby z vyživovacej povinnosti,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi v spisovom materiáli a rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 31P/48/2016-158 zo dňa 14.11.2007, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej
sa otcovi maloletého dieťaťa zvýšila vyživovacia povinnosť zo sumy 102,90 eur mesačne na 130,- eur

mesačne, v tom čase mala maloletá 13 rokov.4. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že od určenia výživného došlo na strane
oprávnenej z vyživovacej povinnosti ku kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá je nevyhnutne spojená
s nárastom nákladov potrebných na zabezpečenie jej riadnej výživy v porovnaní s dobou určenia

výživného. Táto zmena spočíva v tom, že A. je o 7 rokov staršia, fyzicky vyspelejšia a je študentkou 2.
ročníka vysokej školy (v čase ostatnej úpravy výživného mala 13 rokov a navštevovala strednú školu).
Pribudli jej aj zdravotné problémy, nakoľko navštevuje dermatologickú ambulanciu. Taktiež je zrejmé, že
došlo k zvýšeniu jej nákladov, jednak z objektívneho dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia
životných nákladov - cien tovaru a služieb a jednak zo subjektívnych dôvodov fyzického, fyziologického

a kultúrneho rastu oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Za výraznú zmenu pomerov okresný súd
považoval tú skutočnosť, že od septembra 2023 začala navštevovať vysokú školu – H. M. C., J. K. H. L.
formou denného štúdia. V súčasnosti navštevuje už 2. ročník. Táto skutočnosť nesporne ovplyvnila aj
zvýšenie všetkých odôvodnených výdavkov na jej osobu. Vysokú školu v zahraničí si vybrala z dôvodu,
že túto považuje za školu na vyššej úrovni, ktorá jej poskytne lepšie vzdelanie v oblasti ekonómie a
podnikania, s cieľom lepšieho následného uplatnenia v jej živote. Okresný súd nemohol akceptovať

názor otca, že mala študovať na vysokej škole v L., čo by bolo finančne menej náročné, nakoľko práve
on ako rodič by mal zohľadňovať čo najlepší záujem dieťaťa. Osoba oprávnená z výživného súdu
preukázala všetky svoje odôvodnené výdavky listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu.
5. Ďalej okresný súd uviedol, že je nepochybné, že k zmene pomerov došlo i na strane povinného
z vyživovacej povinnosti. Táto spočíva v tom, že dňa 12.01.2019 uzatvoril manželstvo, z ktorého deti

nepochádzajú. V čase poslednej úpravy výživného začínal podnikať na živnosť. Od roku 2017 doposiaľ
sú jeho príjmy z podnikania nízke (do roku 2024 cca 700,- až 800,- eur brutto a od januára 2025, kedy
zmenil pracovnú pozíciu, cca 1.100,- eur brutto). S takýmito dlhodobými príjmami prejavil pred súdom
spokojnosť, uviedol, že prácu má, inú si nehľadá a táto mu stačí. Okresný súd považoval za potrebné
poukázať na to, že odporca je finančne zaťažený exekúciami. Na ozrejmenie uviedol, že si požičiaval

peniaze a tie míňal na zábavu a hazard. Má vysokoškolské vzdelanie.
6. K zmene pomerov došlo aj na strane matky osoby oprávnenej z výživného, ktorej sa zvýšil príjem,
nakoľko pri ostatnej úprave výživného poberala opatrovateľský príspevok v sume 317,- eur mesačne,
v súčasnosti pracuje, pričom dosahuje príjem 1.600,- eur netto mesačne. Naďalej má však ďalšiu
vyživovaciu povinnosť k synovi N.. Matka osobe oprávnenej z vyživovacej povinnosti prispieva mesačne

sumou 350,- eur, pričom jej prispievajú aj starí rodičia z matkinej strany na pokrytie výdavkov na bývanie,
atosumou90,-eurmesačne.Matkatedaznášavysokúčasťnákladovnapokrytieodôvodnenýchpotrieb
osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, a to i napriek tomu, že táto s ňou žije v spoločnej domácnosti.
Finančne podporujú vnučku aj starí rodičia z matkinej strany, a to i napriek tomu, že nemajú voči vnučke
vyživovaciu povinnosť.

7. Pri určovaní výšky výživného na sumu 230,- eur mesačne s účinnosťou od 04.09.2023 vo výroku I.
okresný súd prihliadol na všetky celkové odôvodnené potreby oprávnenej z vyživovacej povinnosti, ako
aj možnosti a schopnosti, ako aj celkové pomery osoby povinnej z vyživovacej povinnosti. Z dôvodu
zvýšenia výživného vzniklo povinnému zameškané výživné za obdobie od 04.09.2023 do 31.03.2025 vo
výške 1.890,- eur, ktoré súd povolil povinnému splácať v určených splátkach vo výroku II. za podmienok

stanovených vo výroku tohto rozsudku. Vo výroku III. súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín
sp. zn. 31P/48/2016-158 zo dňa 14.11.2007, keďže rozhodol o zvýšení výživného. Nakoľko osoba
oprávnená z vyživovacej povinnosti žiadala zvýšiť výživné na sumu 500,- eur od podania návrhu, bolo
potrebné uviesť, že na takúto sumu zvýšené výživné by bolo pre osobu povinnú z vyživovacej povinnosti
likvidačné, a preto okresný súd vo zvyšku návrh vo výroku IV. zamietol.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku
(ďalej len „CMP“) vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu § 55 CMP, keďže
súd v konaní nevzhliadol také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov konania bolo spravodlivé,
žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
9. Proti výroku I. a II. tohto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

povinný z výživného. Namietal, že okresný súd neposúdil správne dôkazy, nereflektoval na fakty,
fabuloval, aké majetkové pomery by mal povinný z výživného mať a nebral pri rozhodovaní do úvahy, aké
momentálne má. Súd nepôsobil nestranne a navyše počas konania niekoľkokrát nezachoval dôstojnosť
voči jeho osobe, nemiestnymi a sugestívnymi otázkami napádal úroveň jeho zamestnania a príjmu.
Mal za to, že konajúca sudkyňa je zaujatá a má nejaký problém s jeho osobou, čo jasne dokazuje jej

rozhodovacia činnosť v jeho konaniach aj z minulosti. Práve nestrannosť sudcu je zárukou riadneho
výkonu základného práva jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu. Navyše súd svojou nečinnosťou
a prieťahmi spôsobil, že dlh na výživnom je po navýšení neúmerne veľký, nie je v jeho možnostiach
platiť predmetnú sumu. O podaní návrhu sa dozvedel po viac ako 15 mesiacoch od podania návrhu.Poukázal na to, že žije s manželkou v obecnom jednoizbovom sociálnom byte, už len na porovnanie,
je lacnejší ako pomerná časť, ktorú platí navrhovateľka v L.. Pokiaľ má podľa zákona o rodine dieťa
užívať životný štandard svojich rodičov, tak už teraz ho značne prekračuje a on nie je schopný prehnané

nároky navrhovateľky hradiť. Z vlastných zistení od osôb študujúcich v L. má informácie, že náklady
spojené so štúdiom sa pohybujú na úrovni 300,- - 350,- eur. Čiže spomínaných viac ako 700,- eur, ktoré
deklarovala navrhovateľka, podľa odporcu, je výmysel, resp. život nad pomery rodičov. Uviedol, že sa
bude rád podieľať na uhrádzaní nákladov navrhovateľky, spojených s jej štúdiom a životom, ale len tých
nevyhnutných, ktoré sú rozpočítané nasledovne: 9 mesiacov x 160,- eur ubytovanie (internát) = 1.440,-

eur (viď usmernenie MS SR, že aj v prípade ubytovania v súkromí sa pri rozhodovaní berie do úvahy
najlacnejšie ubytovanie prislúchajúce k predmetnej vzdelávacej inštitúcii), cestovné do a z miesta štúdia
deklarované navrhovateľkou = 360,- eur, strava deklarovaná navrhovateľkou = 1.800,- eur, náklady
počas pobytu v čase prázdnin (cca 3 mesiace) 3 x 200,- eur (zdieľaná domácnosť s matkou) = 600,- eur,
výsledná suma 4.200,- eur /12 mesiacov = 350,- eur mesačné náklady, z toho 60,- eur / poberá mesačne
rodinné prídavky = 290,- eur /2 rodičia rovnocenne 145,- eur. Ak sa do tejto sumy započíta ošatenie

a nejaké krúžky, tak táto suma vzrastie na cca 160,- eur, čo je suma nevyhnutných nákladov, ktoré
nemá problém platiť. Tieto náklady sú reálne a nespochybňuje ich, prehnané požiadavky však nemôže
akceptovať. Súd nekonfrontoval navrhovateľku, prečo sa nesnaží získať ubytovanie na internáte, ktorý
by náklady spojené so štúdiom enormne znížil (viď cenník ubytovacích zariadení príslušných pre
predmetnú vzdelávaciu inštitúciu priložený v spise). Nebolo mu umožnené získať informáciu o tom, kedy

a koľkokrát navrhovateľka žiadala o pridelenie internátu, to podľa povereného pracovníka môže žiadať
len súd. Navrhovateľka dokonca zvyšuje svoje výdavky tým, že v prenajímanej nehnuteľnosti už bývajú
len tri osoby, pričom sama tvrdila, že nemôže predmetnú nehnuteľnosť opustiť a iná osoba toto urobiť
mohla. Navyše, klamala opakovane, keď tvrdila, že cena internátu je porovnateľná s cenou ubytovania v
podnájme, preto nerieši ubytovanie na internáte a nežiada o ubytovanie v ňom. Svojím nezodpovedným

konaním sa vystavuje riziku vysokých výdavkov spojených s bývaním v mieste štúdia. Podľa jeho názoru
je pre všetky strany nevyhnutné, aby dospelá osoba, ktorá je zodpovedná za svoje konanie a má
možnosť bývať na internáte, túto možnosť využila a zabezpečila si ho zodpovedne a včas. Nemohol
týmto rozhodnutiam nijakým spôsobom zabrániť, aj keď na riziká spojené so štúdiom v zahraničí
upozorňoval vopred. S ním nikto nekonzultoval ani výber vysokej školy, ani iné záležitosti spojené so

štúdiom. Akcentoval, že navrhovateľka svojím nezodpovedným a ľahkovážnym prístupom zmeškala čas
napodaniežiadostioubytovanienavysokoškolskominternáte,ztohovyplynulonasledovnerozhodnutie
hľadať ubytovanie v súkromnom sektore, kde sú samozrejme ceny vyššie. A navyše sa toto ubytovanie
musí platiť aj v čase študijného voľna a tým dochádza k plytvaniu s finančnými prostriedkami, (cca 3
mesiace v roku sa tam navrhovateľka nezdržuje). Ďalej uviedol, že navrhovateľke pred časom vybavil

brigádu, nerozumie, prečo tieto prostriedky nevyužila rozumne, keďže jej to nevychádzalo, ale na konci
augusta bola na dovolenke s kamarátkami v zahraničí. Navrhovateľka podala návrh cca mesiac pred
nástupom na štúdium na vysokej škole v zahraničí a už v tom čase vedela, že jej, resp. jej matke to
nevychádza - nezodpovedné a neuvážené rozhodnutie oboch zúčastnených na tomto rozhodnutí, ktoré
s ním nijak nekomunikovala a nemal príležitosť na ňom ako rodič akokoľvek participovať, prípadne sa

k nemu aspoň vyjadriť.
10. Ďalej v odvolaní uviedol, že súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že zohľadnil zmenu pomerov, ku
ktorej došlo najmä na strane navrhovateľky. Je si plne vedomý, že plnoletá dcéra má svoje potreby, ale
takisto aj povinnosti, vyživovaciu povinnosť si riadne voči nej plní a vždy aj plnil. Pri zohľadnení pomerov
nastraneotcasasúdvyjadril,žedošlokuzmenepomerovtým,ženazačiatkuroka2019uzavrelodporca

manželstvo. To nie je pravda, pretože už v tom čase žil so svojou manželkou v spoločnej domácnosti
niekoľko rokov, čo je uvedené v spise už pri predchádzajúcom návrhu v roku 2017, takže k žiadnej
zmene pomerov nedošlo, jedine tým, že mu vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť voči manželke. Mal za
to, že súd pri rozhodovaní o výške výživného nevychádzal z reálneho príjmu otca a jeho majetkových
pomerov, ale z vyfabulovaných predstáv, aký by mal mať otec príjem, aby uspokojil nadštandardné

nároky svojej dcéry. Súd nevychádzal pri rozhodovaní z predložených dôkazov a dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie neakceptoval navrhnuté
dôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,vtomtoprípade,nezáujemnavrhovateľkyzaistiť
si ubytovanie na internáte – značná položka nákladov. Vzhľadom na vyššie uvedené nemá dostatok
finančných prostriedkov na to, aby dokázal platiť takto zvýšené výživné, a to dokonca spätne od podania

návrhu. Nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, jeho príjmy sa pohybujú na úrovni minimálnej
mzdy v Slovenskej republike a zvýšením výživného odo dňa podania návrhu by mu vznikol nemalý dlh,
ktorého splatenie by nezvládol. Preto navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu,
a vrátil ho na opätovné prejednanie, alebo zmenil tak, že otca zaviaže na platenie výživného v sume160,-eur mesačne ku dňu vynesenia rozsudku. Prípadné potvrdenie rozsudku by mu spôsobilo značné
existenčné životné problémy.
11. K odvolaniu povinného z výživného doručila písomné vyjadrenie navrhovateľka, v ktorom uviedla,

že napriek tomu, že výživné slúži na jej výživu, vzdelanie a rozvoj, nedostávala v čase po podaní
návrhu primeranú podporu zo strany odporcu. Žiadne peniaze jej už však nenahradia to, že ju v živote
nevychovával. Hodnotu výchovy, každodennej starostlivosti, empatie a skutočného záujmu nemožno
nahradiť ani spätnými splátkami výživného. Jej mama sa o ňu stará celý život – varenie, učenie, lekári,
vozenie, psychická opora, preto si myslí, že nie je spravodlivé, aby si odporca chcel deliť náklady s jej

mamou na polovicu. Toto všetko sú nepriame výdavky, ktoré sa ťažko vyčísľujú, ale nahrádzajú peniaze,
teda sú formou nefinančného výživného. Keď sa niekto nestaral osobne, mal by to kompenzovať aspoň
finančne. Odporca jej nikdy nič sám od seba nad rámec výživného neplatil, teda okrem tých max. 50,-
eur na Vianoce a narodeniny dvakrát ročne. Jej matka čelila viacerým finančným problémom, najmä v
dôsledku exekúcií, ktoré vznikli hazardom odporcu (toto je nezodpovedné zo strany odporcu, a nie jej
„ne“podávanie žiadostí na internát) a niesla zodpovednosť aj za jeho dlhy. Je jednoduché posielať tak

malé výživné a tvrdiť, že aj to je veľa. Rozhodnutie bolo vecné, spravodlivé a zohľadňovalo skutočný
stav. Odporca má vysokoškolské vzdelanie z vojenskej akadémie, a teda aj predpoklady uplatniť sa na
trhu práce. Sám pred súdom uviedol, že mu stačí, ako žije, že je spokojný a nemá záujem si hľadať
novú prácu ani brigádu. Zároveň však tvrdí, že si nemôže dovoliť prispieť na výživu vlastného dieťaťa.
V realite si však s manželkou dopraje letné dovolenky a lyžovačky, čo dokazuje, že jeho situácia nie

je taká existenčne vážna, ako opisuje. K odporcovmu tvrdeniu, že si vyživovaciu povinnosť plní, aj
vždy plnil, uviedla, že už naňho bolo podané trestné oznámenie za zameškanie a neplatenie výživného,
pričom mu bol aj odobratý vodičský preukaz. K tvrdeniu, že si o internát nežiadala, resp. sa nesnažila
zabezpečiť si lacnejšie bývanie, uviedla, že o internát si žiadala pred začiatkom štúdia, avšak jej nebol
pridelený, čo je zdokladované aj v spise. Je pravda, že opakovane si žiadosť o internát nepodávala.

Dva roky býva v podnájme, má tam vytvorené stabilné zázemie na štúdium aj osobný rozvoj, žijú s ňou
ľudia, ktorých pozná, ktorým dôveruje a cíti sa s nimi bezpečne. Internátne bývanie by pre ňu znamenalo
zdieľanie izby s cudzími ľuďmi, spoločné sociálne zariadenia a kuchynku, čo jej dlhodobo psychicky
nevyhovuje. Nedostatok súkromia, častý hluk a neustále prispôsobovanie sa iným ľuďom by výrazne
ovplyvnili jej schopnosť sústrediť sa, oddychovať, aj učiť sa. Od septembra 2025 sa k nim sťahuje

štvrtá osoba, čo ovplyvní rozdelenie nákladov na bývanie – späť na 250,- eur. Povinný z výživného
taktiež tvrdí, že náklady na štúdium v L. sú podľa jeho zistení len 300,- - 350,- eur mesačne, a nie
spomínaných 700,- eur, ako uviedla. Uviedla sumu 700,- eur ako celkové mesačné výdavky, vrátane
všetkého a nie len samotného štúdia. Navyše, ak tieto informácie čerpal od mužov, ich výdavky sa
prirodzene môžu líšiť od výdavkov dievčaťa. Súdu predložila všetky požadované doklady a podklady

vrátane nákladov na bývanie, štúdium, stravu, cestovanie a iné zdravotné a životné výdavky. Súd
mal k dispozícii kompletný obraz o jej životnej situácii. Výživné v určenej výške zodpovedá reálnym
životným nákladom a nepredstavuje žiadny nadmerný zásah do práv povinného z výživného. Preto
žiadala odvolací súd, aby rozsudok potvrdil.
12. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP), po zistení, že odvolanie

otca bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) a smerovalo proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 CMP, s tým, že odvolacími
dôvodmi nie je viazaný (§ 66 CMP) a toto rozhodnutie bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), konštatujúc dôvodnosť odvolania otca podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP v spojení s § 2

ods. 1 CMP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
15. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany sporu na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne askutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením práva a obranou
proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu
(rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03, či sp. zn. III. ÚS 60/04). Podľa
Ústavného súdu SR: „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie rozhodnutia
však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie

povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr.
Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997, či rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a
Hiro Balani c. Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). Odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie jeho prieskumu v
rámci odvolacieho konania.
16. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo určenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému

dieťaťu. Súd prvej inštancie uložil otcovi (povinnému z výživného) povinnosť prispievať na výživu
plnoletej dcéry (navrhovateľky) zvýšeným výživným 230,- eur mesačne, s účinnosťou od 04.09.2023,
ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám osoby oprávnenej
z vyživovacej povinnosti. Zároveň umožnil otcovi splácať nedoplatok na zameškanom výživnom za
obdobie od 04.09.2023 do 31.03.2025 vo výške 1.890,- eur v mesačných splátkach po 53,- eur splatných

spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Otec vo svojom odvolaní
namietal, že okresný súd neposúdil správne dôkazy, pri určení výživného nevychádzal z jeho reálneho
príjmu, jeho majetkových pomerov a z predložených dôkazov a dospel na základe výkonných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, neakceptoval navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností. Osobitne namietal, že okresný súd nepôsobil nestranne a mal za to, že je konajúca sudkyňa
je zaujatá voči jeho osobe, čo dokazuje aj jej rozhodovacia činnosť v konaniach z minulosti.
17. Odvolací súd, preto cez prizmu v odvolaní uplatnenej argumentácie skúmal, či otec opodstatnene
namietal, že vo veci na súde prvej inštancie konala a rozhodovala vylúčená sudkyňa a dospel k záveru,
že tomu tak nie je.

18. Podľa § 49 ods. 1, 2 a 3 CSP, sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so
zreteľomnajehopomerksporu,kstranám,ichzástupcomaleboosobámzúčastnenýmnakonanímožno
mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval
ten istý spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

19. Strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti (§ 52 ods. 1 CSP).
Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu alebo jeho
rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada, v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá (§ 53 ods. 3 CSP).
20. Odvolací súd uvádza a zdôrazňuje, že meradlom pre posúdenie objektivity sudcu nemôže byť

subjektívnehľadiskostranysporu/účastníkakonania,ktoréjespravidlamotivovanérôznymipohnútkami,
ale najmä tým, že súd nekoná a nerozhoduje/nebude rozhodovať podľa jej predstáv. Takéto hodnotenie
správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí strane sporu/účastníka konania a nemôže
objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na
vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu

v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu, vrátane rozhodnutí,
a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný
výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu. Obava (pocit)
z nestrannosti nestačí na založenie dôvodných pochybnosti o nedostatku nezaujatosti vzhľadom na
právne (ústavné i zákonné) garancie nezávislosti sudcov a zákonné povinnosti sudcov konať vo veci

bez predsudkov, nezávisle a nestranne. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá
sa zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, ktoré však odvolanie
otca nepreukazovalo. Odvolací súd tak z tvrdení otca nezistil, že by okolnosti spočívajúce v postupe
zákonnej sudkyne boli takého charakteru, aby ich bolo možné považovať za nezákonné a spôsobilé
zakladať dôvod na námietku zaujatosti.

21. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným
výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutéhospôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je
možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred

ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky.
22. Intenzitu porušenia práva na spravodlivý proces zakladá len nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo

zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie), tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Inak povedané, nie každé
pochybenievprocesnompostupesúdovautomatickynadobúdaintenzituporušeniaprávanaspravodlivý
proces, ktoré by malo za následok zmätočnosť v procesnom postupe súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9CdoR/6/2024 zo dňa 30.10.2024).
23. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je i právo na určitú kvalitu súdneho konania,

ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosť
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky
rozhodnutia (III. ÚS 107/07). Len náležite odôvodnené súdne rozhodnutie sa stáva interpretačným
nástrojom súdnej autority k zabezpečeniu spravodlivosti. Za procesnú vadu konania nemožno

považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa, ale len
to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Aj stabilná rozhodovacia
činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 324/2011) rešpektuje názor, podľa ktorého
nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný
súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich

dôvodov a námietok.
24. Vo vzťahu k odvolacím argumentom otca, uplatneným vo vzťahu k určeniu jeho vyživovacej
povinnosti k plnoletej, odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna
úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na rovnakom
postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine).
Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa
nimi vlastnostidanételesnýmiaduševnýmischopnosťamikonkrétnejosobyrodiča,zdravotnýmstavom,
vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej
povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne

schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna
situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii,
dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú
situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú
úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné

prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič
na seba berie.
25. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.
1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta

druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu,
sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote,
výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto
okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a

schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú
reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré
nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v

spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.
26. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie sa vyššie danými kritériami neriadil dôsledne. Konanie o určenie výživného patrí medzi
mimosporové konania patriace do oblasti starostlivosti súdu o plnoleté dieťa. Mimosporové konanie jetypické dominanciou princípu oficiality a princípu materiálnej pravdy. Tieto vyžadujú od súdu, aby zistil
skutočný stav veci, teda v rámci dokazovania sa nemôže spoliehať len na dôkaznú iniciatívu účastníkov
konania, ale aplikuje sa vyšetrovací, resp. vyhľadávací princíp civilného procesu. Preto je súd povinný

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci konania, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu
veci. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nemal zistené pomery rodičov a plnoletého dieťaťa, skutočný stav
nebol dostatočne zistený a súdom vyhodnotený, čím neboli splnené zákonné podmienky pre posúdenie
konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti otca.
27. Súd prvej inštancie v prejednávanej veci rezignoval na dôsledné ustálenie rozsahu odôvodnených

potrieb plnoletého dieťaťa, ktoré majú predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb tak, aby odôvodnené potreby plnoletého dieťaťa boli jednoznačne určiteľné. Tieto musia
vychádzať zo základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady
súvisiace o školskou dochádzkou a pod.), a pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, tiež aj so
zohľadnením nákladov na voľnočasové aktivity. Následne súd musí tieto posudzovať vo vzťahu k
zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov so zohľadnením práva dieťaťa

podieľať sa na životnej úrovni rodičov a až napokon pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na odôvodnených
nákladoch dieťaťa bude podieľať každý z rodičov (pri zohľadnení ich zárobkových schopností,
majetkových pomerov, životnej úrovne, plnenia vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa
a pod.). Okresný súd síce v napadnutom rozsudku uvádza, že od poslednej úpravy výživného došlo
na strane navrhovateľky k výraznej zmene pomerov spojených s nárastom nákladov potrebných na

zabezpečenie jej riadnej výživy, je o 7 rokov staršia, pribudli jej zdravotné problémy, nakoľko navštevuje
dermatologickú ambulanciu, v súčasnosti navštevuje 2. ročník na J. K. H. H. L., ktorá ovplyvnila aj
zvýšenie všetkých odôvodnených výdavkov na jej osobu, avšak z jeho odôvodnenia nie je zrejmé,
akú výšku bežných mesačných výdavkov na bývanie, stravu, hygienu, ošatenie, školské potreby, či
voľnočasové aktivity považoval za odôvodnenú (chýba kvantifikácia potrieb v členení na opakujúce

sa a jednorazové výdavky s ich mesačným prepočtom), ani ako sa dopracoval k záveru, že práve
zvýšené výživné na sumu 230,- eur mesačne zodpovedá primeranému podielu otca na výžive plnoletého
dieťaťa. Okresný súd pri skúmaní možnosti matky podieľať sa na výžive navrhovateľky v ďalšom
ustálil, že sa matka podieľa na výžive navrhovateľky sumou 350,- eur, čo je v súlade s tým, že sa
v istej miere má na výžive plnoletej podieľať aj matka, hoci dieťa dosiahlo plnoletosť, pričom osobná

starostlivosť matky už nemá charakter naturálneho plnenia vyživovacej povinnosti podľa § 62 ods. 4
zákona o rodine. V tejto fáze trvania vyživovacej povinnosti sa totiž od oboch rodičov vyžaduje finančný
príspevok, primeraný ich možnostiam a schopnostiam (§ 62 ods. 2 zákon o rodine). Za situácie,
kedy ustálenie odôvodnených potrieb plnoletého dieťaťa absentuje, je matkou poskytovaná suma na
výživu navrhovateľky bez možnosti posúdenia jej správnosti. Sumarizujúc uvedené preto odvolací súd

vyhodnotil skutkové zistenia o potrebách plnoletej za neúplné a záver o primeranosti určenej sumy
výživného za predčasný.
28. Odvolací súd sa čiastočne stotožnil s odvolacou námietkou otca, že skutkové zistenia okresného
súdu o jeho príjmových a majetkových pomeroch nie sú úplné a dostatočne preukázané. Okresný súd
bez ďalšieho prevzal tvrdenie, že otcove príjmy z podnikania sú nízke cca 700,- až 800,- eur brutto

a po zmene pracovnej pozície od januára 2025 cca 1.100,- eur brutto. Okresný súd s takto určenými
sumami pracoval ako s disponibilnými prostriedkami otca, ktorý záver nadobudol z tvrdení otca a otcom
predložených faktúr od januára 2024 do augusta 2024 a januára do februára 2025 (č. l. 75 – 84 spisu),
a to všetko bez toho, aby určil konkrétnu sumu čistého príjmu otca, pripadne jej ohraničené rozpätie,
ktorá pre súd predstavuje východiskový údaj pri posudzovaní výšky výživného. Navyše, nie je pre

odvolací súd zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s tvrdením otca na pojednávaní o existencii úspor,
ktoré údajne nie sú výraznejšej hodnoty, ako aj tvrdením otca o ďalšom príjme z činnosti rozhodcu na
futbalových zápasoch, pričom rozsah, výška ani aktuálna existencia týchto ďalších finančných zdrojov
otca neboli súdom v konaní bližšie skúmané. Okresný súd sa tak pri ustálení príjmu otca obmedzil
len na prevzatie ním tvrdených skutočností ohľadom jeho príjmu a zohľadnenie len ním predložených

faktúr, a to bez vykonania ďalších úkonov zameraných na zistenie jeho reálne dosahovaných príjmov
v súlade s vyšetrovaním princípom a princípom materiálnej pravdy. Odvolací súd považuje za potrebné
doplniť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, či sa okresný súd náležite zaoberal
otázkou reálnych schopností a možností otca v zmysle § 75 ods. 1 zákona o rodine. Z odôvodnenia
súdu prvej inštancie zároveň nevyplýva, ako skúmal výdavky otca na jeho osobné potreby a následným

vyhodnotením a určením, ktoré z nich sú odôvodnené, ktoré nadštandardné alebo neprimerané. Takýto
postup nie je v súlade s požiadavkou preskúmateľnosti rozhodnutia a neumožňuje odvolaciemu súdu
posúdiť, z akých konkrétnych premís okresný súd vychádzal pri posúdení primeranosti určeného
výživného v rámci odvolacieho prieskumu. Odvolací súd týmto nevyvodzuje automatický záver o potrebeurčiť inú sumu výživného, konštatuje však, že skutkové zistenia okresného súdu sú v tejto časti neúplné,
čo bráni riadnemu preskúmaniu napadnutého rozsudku v medziach podaného odvolania.
29. Zvýrazňuje sa, že určenie výšky výživného na dieťa je vždy výsledkom posúdenia vysoko

individuálnych jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, nezameniteľných
s okolnosťami relevantnými v iných veciach (podporne a primerane napr. uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7CdoR/1/2025 zo dňa 26.02.2025 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7CdoR/4/2025
zo dňa 19.03.2025).
30. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie po vrátení veci sústredí dokazovanie na zisťovanie

skutočností majúcich podstatný význam pre určenie vyživovacej povinnosti otca k plnoletému dieťaťu,
najmä:

· zistí odôvodnené potreby plnoletej v posudzovanom období, a to v jednotlivých položkách (bývanie,
stravovanie, hygiena, zdravotná starostlivosť, školské výdavky, cestovné, ošatenie, obuv, mimoškolské
aktivity a pod.), pričom jednotlivé potreby konkrétne vyhodnotí s ohľadom na prípadné námietky otca,

rozlíši bežné, nevyhnutné a nadštandardné potreby, a pri chýbajúcich dokladoch urobí kvalifikovaný
odhadpriemernejmesačnejpotreby(prepočtom1/12);rozpočítaspoločnénákladydomácnosti(bývanie,
energie, dane a pod.) na počet osôb v domácnosti a následne určí podiel, ktorý predstavuje potrebu
plnoletej,
· kvantifikuje finančný podiel matky (príjem, výdavky, prídavky, bonus, majetkové pomery),

·zistípríjem,výdavkyotca,pričomvyhodnotí,ktoréztýchtovýdavkovsúdôvodnéaktorénadštandardné
alebo neprimerané, majetkové pomery
a uvedené zistenia zohľadní pri určení konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti otca k plnoletej dcére.
31. Súd prvej inštancie vo veci rozhodne po zistení skutočného stavu v čase svojho rozhodnutia, na
základe vykonania na vec vzťahujúceho sa dokazovania v súlade s § 188, § 195 a nasl. CSP a §

204 CSP a súčasne umožní účastníkom konania vyjadriť sa k dôkazom (§ 182 CSP). Pri vyhodnotení
výsledkov dokazovania, so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty otca, tieto
posúdi z hľadiska na ne vzťahujúcich sa zákonných ustanovení. Svoje nové rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodní v súlade s § 220 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo
vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické a presvedčivé. V novom

rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie opätovne rozhodne o trovách prvoinštančného konania a
v súlade s § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.
32. Odvolací súd k svojmu rozhodnutiu, ktorým zrušil rozhodnutie okresného súdu, považuje za
podstatné uviesť pre úplnosť, že rozsah - miera, časová a procesná náročnosť dokazovania, ktoré
je potrebné vykonať okresným súdom, s poukazom na vyššie uvedené závery krajského súdu, pre

rozhodnutie vo veci výrazne presahuje rámec účelu odvolacieho konania. Uvedený postup odvolacieho
súdu preto nebol v rozpore ani s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2023 zo dňa 12.
októbra 2023.
33. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.