Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoPr/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123218840
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123218840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: A. B., A. X, C. XXX, D.
C. E. F., nar. XX.X.XXXX, zást. advokát Mgr. Marcel Kandrik, Sládkovičova 8, Prešov, proti žalovanému:
obecSlovinky,Slovinky58,IČO:00329550,zást.advokátJUDr.MariánRušin,PhD.,Štúrova27,Košice,
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Košice č. k. 60Cpr/16/2023 - 188 z 28. októbra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví

žalobu o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom zamestnávateľa zo 6.9.2023 je
neplatné (poť. aj o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru) zamietol a žalovanému
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že podľa pracovnej zmluvy z 31.3.2014 v znení dohody o zmene
pracovných podmienok z 31.3.2023 žalobca u žalovaného ako pracovník správy a údržby budov,
miestnych komunikácií, dopravných prostriedkov a majetku vo vlastníctve obce, koordinátor aktivačnej
činnosti, vykonával druh práce: správa, údržba a opravy budov, údržba zelene a priestranstiev

verejného osvetlenia, obecného rozhlasu, kúrenia, zimná údržba prístupových ciest a areálu, investičná
činnosť, zásobovanie, koordinácia prác aktivačných pracovníkov, údržba verejných priestranstiev,
zabezpečovanie služieb obyvateľstvu nákladnou autodopravou, obsluha a údržba V3S, bagra, traktora,
osobného auta, údržba miestnych komunikácií a iné činnosti a pracovné úlohy podľa pokynov a potrieb
zamestnávateľa. Žalobca pri svojej práci takmer každý deň používal motorové vozidlo a väčšinu
svojho pracovného času vykonával funkciu šoféra, ktorý takto odpovedal aj bezpečnostnému technikovi
4.9.2023 na jeho otázku, na akej funkcii je alebo v akom pracovnom zaradení pracuje. Z toho

vyvodil, že druh práce, ktorý žalobca podľa pracovnej zmluvy u zamestnávateľa vykonával, spočíval
predovšetkým v obsluhe dopravných prostriedkov, pričom tomu mohol dať zadosť len za súčasného
splnenia zákonnej podmienky spočívajúcej v nulovej tolerancii prítomnosti alkoholu. Starostka žalovanej
obce pri pozorovaní zamestnancov na pracovisku u žalobcu si všimla výkyvy v jeho práci, ústne
opakovanehoupozornilanasprávanie,atočiužvkanceláriialebonainýchmiestach,pričomopakovane
si všimla, že žalobca mohol mať vypité, preto 4.9.2023 zavolala bezpečnostného technika, ktorý kontrolu
na prítomnosť alkoholu vykonal u všetkých zamestnancom, pričom ten bol nameraný jedine u žalobcu;

písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny žalobcovi nedala nikdy.
3. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom došlo pritom 6.9.2023, a to z dôvodu, že
žalobca 4.9.2023 pred nástupom do práce, resp. v práci požil alkoholické nápoje, k čomu sa aj priznal
a čo mu aj bolo zistené pri kontrole zamestnancov na požitie alkoholických nápojov, omamných alebopsychotropných látok a na dodržiavanie zákazu fajčenia testom na prítomnosť alkoholických nápojov,
ktorému žalobca sa dobrovoľne podrobil o 6.09 hod., a to s nesporne pozitívnym výsledkom nameranej
prítomnosti alkoholu v dychu (0,28 mg/l, čo činí 0,58 ‰), čím porušil Čl. 5 ZP, §12 ods. 2 písm. k)

zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako i bod 1 čl. I pracovného poriadku
zamestnávateľa a predpisy o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré zamestnanec sa zaviazal
dodržiavať.
4. Pokiaľ ide o posudzovanie intenzity porušenia pracovnej disciplíny, vychádzal jednak zo zistenia,
že zmluvné strany v rámci pracovnej zmluvy výslovne sa dohodli, že za závažné porušenie pracovnej

disciplíny sa považuje najmä požívanie alkoholických nápojov a iných omamných a psychotropných
látok v priestoroch zamestnávateľa, resp. prítomnosť zamestnanca na pracovisku pod ich vplyvom
a uzavrel, že žalobca pracovnú disciplínu porušil závažným spôsobom, keď svojím zavineným konaním
sa dostal do stavu zisteného v ranných hodinách 4.9.2023 pri kontrole na prítomnosť alkoholu, t. j.
na pracovisko sa dostavil pod vplyvom alkoholu, keď na základe vlastného uváženia v predchádzajúci
deň, resp. večer sa zúčastnil akejsi oslavy, na ktorej požíval alkoholické nápoje súc si vedomý, že

na ďalší deň mal povinnosť dostaviť sa na pracovisko a vykonávať dohodnuté pracovné povinnosti
v zmysle pracovnej zmluvy. Za významný pre tento záver považoval práve druh práce, ktorý žalobca mal
vykonávať, považujúc pritom za irelevantné, či žalobca v čase vykonávania dychovej skúšky (ne)vedel,
či v daný deň (ne)bude používať motorové vozidlo, prípadne obsluhovať iný dopravný prostriedok, keďže
jeho základnou povinnosťou bolo dostaviť sa na pracovisko pred začiatkom pracovnej doby v stave

objektívne mu umožňujúcom kedykoľvek počas plynutia pracovného času v rámci pracovného dňa
vykonávať všetky povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy, čo v danom prípade žalobca nesplnil,
keďže u neho bol zistený alkohol nie v zanedbateľnom rozsahu, pričom práve s prihliadnutím na druh
žalobcom vykonávanej práce súd uvedené vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
5. S tvrdením žalobcu, že 4.9.2023 čerpal zamestnávateľom mu nariadenú dovolenku, sa vysporiadal

so záverom, že z jeho strany ide len o špekuláciu, keďže pracovný pomer s ním bol ukončený
z dôvodu jeho prítomnosti na pracovisku pod vplyvom alkoholu, a nie z dôvodu jeho neospravedlnenej
absencie. Neprišlo mu v rozpore s elementárnou logikou, ak by žalovaný aj nariadil čerpať dovolenku
zamestnancovi, u ktorého po predchádzajúcom vykonaní dychovej skúšky bola zistená prítomnosť
alkoholu, aby ten predovšetkým z hľadiska bezpečnosti ostatných jeho zamestnancov, ale aj samotného

žalobcu, ktorého nosnou pracovnou činnosťou bola práca vodiča motorového vozidla, prípadne ďalších
pracovných strojov vo vlastníctve žalovaného, nariadil čerpanie dovolenky. Uzavrel, že takéto konanie
žalovaného neznižuje závažnosť porušenia pracovnej disciplíny u žalobcu, ale predovšetkým je len
jeho reakciou na to, že žalobca v rámci pracovnej doby nebol schopný vykonávať činnosti v rámci
dohodnutého druhu práce riadne, zodpovedne a bezpečne a tak mu udelil deň plateného voľna napriek

tomu, že ten porušil pracovnú disciplínu. Naopak v rozpore s elementárnou logikou sa mu práve javilo
nedostatočné vysvetlenie žalobcu, prečo by sa ten ako zamestnanec čerpajúci dovolenku pod vplyvom
alkoholu dobrovoľne dostavil na pracovisko, kde dobrovoľne by sa podrobil vykonaniu dychovej skúšky
za účelom zistenia prítomnosti alkoholu.
6. S ďalším tvrdením žalobcu, že u zamestnancov žalovaného, u ktorých v minulosti bola zistená

prítomnosť alkoholu na pracovisku, nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru, sa vysporiadal so
záverom, že žalovaný v konaní preukázal, že nešlo o jeho zamestnancov, ale o zamestnancov
sociálneho podniku, resp. o osoby, ktoré vykonávali činnosť v súvislosti s poskytovaním dávky v hmotnej
núdzi, vo vzťahu ku ktorým žalovaný hoci nemal právomoc ukončiť pracovný pomer, starostka obce
ako jeho štatutárny orgán napriek tomu žiadosťou na príslušný úrad práce uskutočnila určité kroky

smerujúce k ukončeniu vykonávania ich činnosti v prospech obce. Zdôraznil tiež, že išlo o obdobie,
kedy štatutárnym zástupcom žalovaného bola iná osoba než v čase okamžitého skončenia pracovného
pomeru so žalobcom a túto jeho námietku považoval preto za nedôvodnú.
7. Rovnako za nedôvodnú a pre posúdenie závažnosti konania žalobcu za právne irelevantnú považoval
aj námietku žalobcu, že motorové vozidlo zamestnávateľa okrem neho mohli obsluhovať aj iné osoby.

Predovšetkým posudzoval okolnosti na strane samotného žalobcu, v prospech ktorého svedčilo len to,
že doposiaľ nebol písomne upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, a neposudzoval existenciu
možnosti žalovaného, ako prípadne nahradiť nemožnosť plnenia pracovných povinností žalobcom
v zmysle pracovnej zmluvy, ktorá navyše spočívala v zavinenom závažnom porušení pracovnej
disciplíny, keďže nebolo povinnosťou žalovaného hľadať možnosti zastúpenia neprítomného žalobcu pri

plnení jeho pracovných povinností inými zamestnancami, keď si tieto povinnosti žalobca nemohol plniť
z dôvodu neprítomnosti na pracovisku, pretože bol pod vplyvom alkoholu.
8. Z týchto dôvodov prítomnosť zamestnanca na pracovisku pod vplyvom alkoholu, u ktorého jednou
z činností je vodič dopravných prostriedkov, závažnosť spáchaného skutku posúdil ako závažnéporušenie pracovnej disciplíny, pre ktorú možno okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom.
Vzal teda do úvahy predovšetkým charakter práce žalobcom vykonávanej v danom čase v rámci
posudzovania stupňa (intenzity) porušenia pracovnej disciplíny (vodič dopravných prostriedkov), kedy aj

na základe rozhodnutia zamestnávateľa mohlo dôjsť aj k neplánovaným výjazdom, na čom nič nemôže
zmeniťanito,žežalobcadoposiaľnebolpísomneupozornenýnaporušeniepracovnejdisciplíny,nakoľko
táto skutočnosť v kontexte vyhodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných
súvislostiach bola osamotená a pre rozhodnutie súdu v prospech žalobcu tým nedostatočná. Uzavrel
tak, že žalovaný splnil všetky formálne, ako aj materiálne predpoklady pre platné okamžité skončenie

pracovného pomeru z dôvodu uvedeného v §68 ods. 1 písm. b) ZP a žalobu v celom rozsahu preto
zamietol. O trovách konania rozhodol na základe zásady úspechu ustanovenej v §255 ods. 1 CSP.
9. Proti tomuto rozsudku žalobca podal odvolanie namietajúc naplnenie odvolacích dôvodov
ustanovených v §365 ods. 1 písm. e), písm. f) a písm. h) CSP navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok buď zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby
rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. S poukazom na ani jednou zo strán nespochybnenú výplatnú pásku

za 09/2023, z ktorej vyplynulo, že v tomto mesiaci až do okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobca mal odpracované všetky pracovné dni okrem jedného dňa dovolenky, namietal predovšetkým
nesprávny skutkový záver súdu o údajnom čerpaní dovolenky žalobcom 4.9.2023, kedy na jeho strane
bol daný jeden z dôvodov jeho ospravedlnenej absencie v práci, pričom aj starostka pred súdom
potvrdila, že dovolenky schvaľovala ona. S argumentom, že pre pozitívny výsledok vykonanej skúšky

na prítomnosť alkoholu v dychu v daný pondelok žalobca následne sa nemohol zúčastniť operatívnej
porady, na ktorej sa rozdeľovala práca na celý týždeň, odvolateľ nesúhlasil ani s účelovou a zmätočnou
obranou žalovaného, ktorú si osvojil aj súd, že žalobca v daný deň určite mal používať motorové vozidlo.
Bránil sa pritom, že pokiaľ 4.9.2023 malo byť použité motorové vozidlo, tak nepochybne autom išiel iný
zamestnanec, a teda v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny žalobcom zamestnávateľovi nevznikla

žiadna škoda.
10. Súd v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa odvolateľa adekvátne neprihliadal na to, že
hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho
tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita
porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v rámci ktorej k porušeniu pracovnej

disciplíny došlo, že významnými sú dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, ako
aj skutočnosť, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu. Zdôrazniac, že okamžité
skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a existenciu
tejto výnimočnosti možno vyvodiť z okolností konkrétneho prípadu, podľa odvolateľa súd pochybil, aj
pokiaľ posudzoval okolnosti len na strane žalobcu, a neskúmal možnosti žalovaného nemožnosť plnenia

pracovných povinností žalobcom prípadne nahradiť iným zamestnancom.
11. Pokiaľ ide o zmienených iných zamestnancov sociálneho podniku, títo v minulosti v prípade
pozitívneho výsledku testu na prítomnosť alkoholu v krvi najprv boli písomne upozornení a až následne
im bola daná výpoveď, a nie okamžité skončenie pracovného pomeru, podľa odvolateľa podstatným je
práve súdom zistená rozdielnosť v prístupe žalovaného ako zamestnávateľa k rovnakému porušeniu

pracovnej disciplíny v prípade zistenia alkoholu v minulosti a inak v prípade žalobcu v posudzovanej
veci, čo podľa neho indikuje diskriminačný postup zamestnávateľa voči žalobcovi, ktorý 4.9.2023 spornú
dychovú skúšku podstúpil v presvedčení, že platí pravidlo o predchádzajúcom písomnom upozornení
na porušenie pracovnej disciplíny s tým, že k výpovedi z pracovného pomeru dôjde až následne, pri jej
prípadnom opakovanom porušení. Za významné okrem toho považoval, že ešte pred vykonaním testu

starostke oznámil, že pravdepodobne tzv. nafúka, pretože v jeho dychu sa môže nachádzať alkohol v nie
zanedbateľnom množstve, pričom na jej pokyn testu aj tak sa mal podrobiť, čo podľa neho indikuje,
že starostka žalobcu chcela prepustiť, a to formou okamžitého skončenia pracovného pomeru ako
najprísnejšej sankcie pre zamestnanca.
12. Okrem toho odvolateľ namietal, že obsluha a údržba motorových a nákladných vozidiel nebola

primárnounáplňoujehopráce,žeod03/2014sizodpovedneplnilsvojepracovnépovinnostiazaobdobie
viac ako 9 rokov z jeho strany nedošlo k žiadnemu, ani len menej závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny. Na podporu svojej argumentácie zosumarizoval úvahy Najvyššieho súdu ČR vo veci 21Cdo
1406/2008 z 22.1.2009, podľa ktorých odvolací súd vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci mal
zhodnotiť aj osobu žalobcu (jeho vek, životné pracovné skúsenosti, dĺžku trvania pracovného pomeru),

celkový doterajší prístup k plneniu pracovných úloh, mal prihliadnuť na to, že išlo o ojedinelé porušenie
pracovnej disciplíny, ako i k tomu, aké následky pre zamestnávateľa toto porušenie pracovnej disciplíny
malo jednak všeobecne a jednak z hľadiska vzťahu k ostatným zamestnancom.13. Podľa neho nariadenie neospravedlnenej absencie na nevyhnutný čas zamestnávateľovi by
neprivodilo komplikácie so zabezpečením chodu pracoviska a preto nebolo možné hovoriť o závažnom
porušení pracovnej disciplíny. Žalobca nevykonával primárne denno-dennú prácu na pozícii vodiča,

zamestnávateľ z hľadiska posúdenia následkov porušenia pracovnej disciplíny žalobcom nebol nijako
obmedzený, nevznikla mu žiadna škoda, a v dôsledku nariadenej dovolenky dokonca sám si vytvoril
podmienky pre zastúpenie žalobcu v práci vrátane jeho nepreukázanej povinnosti v daný deň riadiť
motorové vozidlo.
14. Podľa odvolateľa závažnosť porušenia pracovnej disciplíny žalobcom súd posúdil právne nesprávne,

keďže z vykonaného dokazovania jednak vyplynul zodpovedný postoj žalobcu k plneniu pracovných
povinností počas trvania jeho pracovného pomeru a jednak žalobca alkohol nekonzumoval na
pracovisku, ale vedomý si praxe zamestnávateľa pri zistení alkoholu u iných zamestnancov sociálneho
podniku obce z minulosti, tomuto sám dobrovoľne oznámil, že pravdepodobne mu bude zistený alkohol
a preto sa domnieval, že zvolenie najprísnejšej sankcie pre neho ako dlhoročného a spoľahlivého
zamestnancapriprvomzistenomporušenípracovnejdisciplíny,jevrozporespríslušnýmiustanoveniami

Zákonníka práce, ako aj s kritériami, ktoré aplikačná prax spája s oprávnením zamestnávateľa zvoliť
túto najprísnejšiu sankciu pre žalobcu, čoho dôsledkom je strata jeho jediného príjmu a tým aj strata
naplnenia základných životných potrieb.
15. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
potvrdil. Nestotožnil sa s obranou žalobcu, že ako profesionálny vodič na pracovisku pod vplyvom

alkoholu neporušil pracovnú disciplínu závažným spôsobom. Primárnou náplňou práce žalobcu totiž
bola funkcia vodiča osobného auta, nákladného auta, V3S, traktora a obecného bagra, pričom podľa
výpovede starostky v daný deň tento mal použiť motorové vozidlo, pričom svojím konaním mohol ohroziť
život a zdravie ľudí, hoci v pracovnom poriadku, s ktorým bol oboznámený, bol upozornený na následky
požitia či prítomnosti pod vplyvom alkoholu v práci. Dodatočné tvrdenie žalobcu o údajnom čerpaní

dovolenky4.9.2023,žalovanáopakovanerozporovala,starostkatomutodovolenkunedala,dovolenkový
lístok neexistuje a z výplatnej pásky podľa neho vyplýva len toľko, že žalobcovi v súlade so Zákonníkom
práce bola preplatená nevyčerpaná dovolenka. Poznamenal však, že pokiaľ by žalobca dovolenku na
zvyšok dňa aj dostal, táto by sa nevzťahovala aj spätne a žalobca stále by bol zodpovedný za svoje
protiprávne konanie. Z vykonaného rozsiahleho dokazovania podľa žalovaného vyplynula pritom aj

nepravdivá obrana žalobcu o rozdielnom prístupe žalovaného v minulosti k iným na prítomnosť alkoholu
na pracovisku pozitívne testovaným zamestnancom a v tomto smere poukázal na svoje vyjadrenie z
20.5.2024.
16. V odvolacej replike odvolateľ s poukazom na obsah svojich pracovných povinností vyplývajúcich
z pracovnej zmluvy zotrval na tom, že nevykonával jedine prácu šoféra a podotkol, že žalovaný výslovne

nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že tento 4.9.2023 čerpal dovolenku a v zmysle §151 ods. 1 CSP
toto tvrdenie súd mal preto považovať za nesporné.
17. Žalovaný v odvolacej duplike zdôraznil, že aj v prípade, pokiaľ by žalobca aj nevykonával prácu
profesionálneho šoféra, požitie či prítomnosť pod vplyvom alkoholu na pracovisku zo strany žalovaného
by bolo považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Medzi stranami však nebolo sporným,

že žalobca prácu profesionálneho vodiča vykonával, a to denne, čo potvrdil aj sám žalobca vo svojej
výpovedi z 22.4.2024. Žalovaný dôrazne poprel, že by v čase vykonania sporného testu žalobca mal
dovolenku alebo že jej čerpanie by vyplývalo z výplatnej pásky. Súd k tomu vykonal dokazovanie, ktorým
podľa neho bolo preukázané, že žalobca 4.9.2023 dovolenku nemal. Popretie žalobcových tvrdení
o dovolenke je pritom obsiahnuté v každom vyjadrení žalovaného, ako i to, že po vykonanom testovaní

zamestnancov na prítomnosť alkoholu na pracovisku starostka žalobcovi oznámila, že sa rozhodne, čo
bude s ním ďalej, pretože táto alkohol na pracovisku nestrpí.
18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
19. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP preto ho
potvrdil.
20. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 17.12.2025 o 9.35 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
od 4.12.2025 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219
ods. 1 a ods. 3 za použitia §378 CSP).21. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), písm. f) (súd prvej inštancie na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) CSP (rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel
k záveru, že tieto nie sú naplnené.
22. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného

skutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená
žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
23. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeplneakceptovateľný,presvedčivý,dostatočnezrozumiteľný,
určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré
mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ

rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku preto sa

stotožnil v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej
veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho
rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto,
ako odvolacím súdom zhora sú reprodukované, odkázal, ako na jemu vlastné dôvody zamietavého
rozsudku o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalujúceho zamestnanca listom

žalovaného zamestnávateľa zo 6.9.2023 tomuto daného pre závažné porušenie pracovnej disciplíny
platne a dôvodne.
24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odvolací
súd dopĺňa nasledovné dôvody.
25. V spornom okamžitom skončení pracovného pomeru závažné porušenie pracovnej disciplíny

žalobcom, ktorý bol jediným zamestnancom žalovaného zamestnávateľa, ktorý vykonával prácu vodiča
a ktoré zamestnávateľ identifikoval v pozitívnom výsledku uňho 4.9.2023 vykonanej dychovej skúšky
na zistenie prítomnosti alkoholu na pracovisku, a to v nie zanedbateľnom množstve 0,28 mg/l, čo
je 0,58 ‰ a zodpovedá stupňu excitačnej opilosti. Išlo o intoxikáciu alkoholom, ktorá sa prejavuje
zvýšenou zhovorčivosťou, eufóriou a zníženými sociálnymi zábranami, nie je však bezpečné v takomto

stave intoxikácie viesť motorové vozidlo, pretože ide o hladinu alkoholu nad hranicou, ktorá obvykle
sa považuje za bezpečnú a môže viesť k vážnym rizikám, ako sú nehody, zranenia, ohrozenie života
alebo zdravia ľudí či spôsobenie značnej škody na majetku. Vodiči, ktorí sa podrobia dychovej skúške
s výsledkom zistenej hladiny alkoholu 0,28 mg/l, môžu čeliť trestnému konaniu; vedenie motorového
vozidla pod vplyvom alkoholu je zakázané a môže mať vážne konzekvencie.

26. Odhliadnuc od toho, že ide o povinnosť zamestnanca ustanovenú v pracovnom poriadku v práci
nepožívať ani nebyť pod vplyvom alkoholu, s ktorým žalobca preukázane bol oboznámený a zaviazal
sa ho dodržiavať, ide zároveň aj o zákonnú povinnosť tomuto ustanovenú jednak v §12 ods. 2 písm.
k) a písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. (k) do práce nenastupovať pod vplyvom požitia alkoholických
nápojov, omamných látok a psychotropných látok, tieto na pracoviskách a v priestoroch zamestnávateľa

a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov nepožívať a (l) podrobiť sa vyšetreniu, ktoré
vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod
vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; a zároveň aj o zákonnú povinnosť
žalobcovi ako vodičovi motorového vozidla ustanovenú aj v §4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa

alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať v jeho organizme.
27. Zákonná povinnosť zamestnanca ustanovená v citovanom §12 ods. 2 písm. l) zákona č. 124/2006
Z. z. korešponduje pritom so zákonnou povinnosťou zamestnávateľa ustanovenou v §9 ods. 1 písm.
b) daného zákona «sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia

pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať,
či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, ...».
28. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím najmä na druh žalobcom vykonávanej práce
u zamestnávateľa žalobca v danom prípade bez ohľadu na to, ako boli uvedené otázky upravenév pracovnom poriadku, nepochybne mal a mohol vedieť, čo je jeho povinnosťou, ak zamestnávateľ od
neho vyžaduje, aby sa podrobil kontrole, či v pracovnom čase na pracovisku nie je pod vplyvom alkoholu
(nevedomá nedbanlivosť), pričom zamestnávateľ, ktorého na takýto postup zákon nielen oprávňuje,

ale takýto postup ako jeho povinnosť mu aj výslovne ukladá, nie je povinný zamestnancovi a ani súdu
preukazovať, či vôbec (ne)mal a prípadne aké podozrenia na vydanie príkazu zamestnancovi, aby ten sa
podrobil vykonaniu dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v práci. Je pritom nepochybné, že za daných
okolností, a to aj s prihliadnutím na to, že žalobca vykonával prácu vodiča motorového vozidla, ktorý
musel vedieť, aké sú podmienky výkonu jeho práce a tiež, aké sú jeho zákonné povinnosti (neznalosť

zákona neospravedlňuje) a aj vzhľadom na to, že preukázane bol oboznámený s pracovným poriadkom
svojho zamestnávateľa, ktorý sa zaviazal dodržiavať, tieto súvislosti žalobca nielen mal a mohol, ale
aj musel vedieť, pričom v konaní opak tohto nepreukázal. V tomto smere je preto právne irelevantné,
že uvedené súvislosti vrátane absencie prípadného osobitného upovedomenia, že pozitívny výsledok
dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v tele zamestnanca, ktorej vykonanie od neho zamestnávateľ
oprávnene požadoval, eventuálne povedie k okamžitému skončeniu jeho pracovného pomeru, a nebude

dôvodom len na písomné upozornenie zamestnanca, že porušil pracovnú disciplínu, nijako neovplyvnilo
správnosť hodnotenia súdu vo vzťahu k intenzite porušenia pracovnej disciplíny ako jej závažné
porušenie.
29. Odvolateľ v konaní spätne sa snažil spochybniť správnosť záveru súdu, že tento u žalovaného
vykonával prácu vodiča motorového vozidla, sám však či už v konaní, a to aj opakovane vypovedal

aleboajpriamobezpečnostnémutechnikovi4.9.2023pozisteníjehopozitívnehovýsledkunaprítomnosť
alkoholu na pracovisku na jeho otázku aj podľa vlastného tvrdenia odpovedal, že vykonáva prácu vodiča/
šoféra. Jeho tvrdenie v konaní, že vodičom v podstate nebol alebo že v daný deň mal vykonávať len
údržbu V3S, a teda nemal viesť motorové vozidlo, aj odvolaciemu súdu sa javí preto ako účelové, a to
aj s prihliadnutím na to, že po zistení výsledku sporného testu žalobca už nebol prítomný na následnej

operatívnej porade, kde aj podľa neho obvykle dochádzalo, a teda aj 4.9.2023 došlo k rozdeleniu práce
na celý týždeň a pred týmto rozdelením prác nemohlo byť preto opodstatnené jeho tvrdenie, že 4.9.2023
prácu šoféra vykonávať nemal. Bez ohľadu na to, v zistenom stave intoxikácie alkoholom u žalobcu
rozhodne však nebolo bezpečné vykonávať ani „len“ údržbu nákladných motorových vozidiel, kde tento
jeho stav intoxikácie alkoholom rovnako spôsoboval zvýšené riziko nehody a zranenia či poškodenia

zdravia či už samotného žalobcu alebo aj iných osôb, prípadne poškodenia majetku.
30. Zamestnávateľ preto nepochybil, pokiaľ žalobcu k vykonávaniu práce v daný deň už ani nepripustil,
a to či už došlo k nariadeniu dovolenky z jeho strany alebo nie. Bolo preto bezpredmetným, že podľa
predloženej výplatnej pásky za 09/2023 v niektorý deň od 4.9.2023 do 6.9.2023 žalobca skutočne čerpal
jeden deň dovolenky, nakoľko, ako aj žalobca samotnú situáciu opisoval, išlo až o následné opatrenie

zo strany zamestnávateľa, a to ako riešenie vzniknutej situácie, keďže ten po zistení výsledku dychovej
skúšky žalobcu považoval za nespôsobilého vykonávať akýkoľvek druh práce podľa pracovnej zmluvy.
Preto pokiaľ žalobca v daný deň následne aj čerpal dovolenku, uvedená okolnosť pre vyhodnotenie
či už samotného predchádzajúceho porušenia pracovnej disciplíny žalobcom v uvedený deň alebo aj
stupňa jeho závažnosti bola absolútne nepodstatnou. Uvedené nijako totiž ani neodčiňovalo fakt, že

k porušeniu pracovnej disciplíny žalobcom, ktorý v uvedený deň prácu vykonávať chcel, došlo a nijako
ani nezmierňovalo intenzitu tohto porušenia. Uvedené nič nemení totiž ani na tom, že žalobca, nebyť
pozitívneho výsledku dychovej skúšky, v takomto stave intoxikácie alkoholom prácu podľa pracovnej
zmluvy vrátane vedenia motorového vozidla neprípustne a protizákonne s veľkou pravdepodobnosťou
by aj vykonával, keďže aj sám vypovedal, že auto zamestnávateľa šoféroval denne. Intenzitu zisteného

porušenia pracovnej disciplíny žalobcom nijako nezmierňoval pritom ani fakt, že žalobca po tom, čo už
zistil prítomnosť bezpečnostného technika na pracovisku, ktorý mal vykonať testovanie zamestnancov
na prítomnosť alkoholu na pracovisku, starostke dobrovoľne vopred oznámil, že výsledok jeho testu
pravdepodobne bude pozitívny, dôvodiac, že v predchádzajúci večer na akejsi oslave požíval alkohol
a sám očakával od nej pozitívnu diskrimináciu svojej osoby, a to v podobe povolenia výnimky, aby inak

už neodvratného testovania on, na rozdiel od ostatných zamestnancov, sa nemusel preto zúčastniť.
Okolnosť, či žalobca 4.9.2023 (ne)čerpal dovolenku pre rozhodnutie tohto sporu je irelevantnou okrem
toho aj z dôvodu, že žalobca v konaní ani len netvrdil, že v uvedený deň do práce sa dostavil s úmyslom
vybrať si dovolenku, t. j. s úmyslom nevykonávať akékoľvek práce podľa pracovnej zmluvy a že preto
jeho indispozícia prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať, by mala byť prípadne druhoradou a preto

ani v postupe zamestnávateľa, ktorý dychovej skúške bez rozdielu podrobil všetkých zamestnancov
prítomných na pracovisku vrátane žalobcu, nemožno vzhliadať ani len znaky žalobcom v odvolaní
naznačovanej negatívnej diskriminácie jeho osoby zo strany zamestnávateľa.31. O diskriminácii žalobcu nemožno hovoriť pritom ani v porovnaní s postupom zamestnávateľa
pri iných pozitívne testovaných zamestnancoch sociálneho podniku ako obecnej spoločnosti, a to
jednak preto, že postavenie týchto zamestnancov v sociálnom podniku s postavením žalobcu, ktorý

nebol osobou v hmotnej núdzi, sa porovnávať ani nedá a jednak preto, že výsledkami vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že starostka ako štatutárny orgán žalovaného zamestnávateľa pritom
aj v prípade zamestnancov tejto obecnej spoločnosti postupovala rovnako, t. j. s nulovou toleranciou
na zistenú prítomnosť alkoholu na pracovisku, ako v prípade žalobcu a kompetentnému úradu práce
signalizovala takto zistené porušenie pracovnej disciplíny a dožadovala sa ukončenia pracovného

pomeru so zamestnancami pozitívne testovanými na prítomnosť alkoholu na pracovisku.
32. Aj podľa odvolacieho súdu ani vzhľadom na osobu žalobcu, ktorý podľa vlastného tvrdenia
pracovnú disciplínu dosiaľ neporušil, pričom išlo o dlhoročného zamestnanca, nemožno uvažovať
o nesprávnom právnom posúdení intenzity zisteného porušenia pracovnej disciplíny súdom prvej
inštancie. Z vykonaného dokazovania vyplynul totiž jednoznačne ľahkovážny prístup žalobcu k práci,
keďže ten, a to bez ohľadu na to, či (ne)bol jediným zamestnancom žalovanej obce disponujúcim

vodičským oprávnením, 4.9.2023 do zamestnania v stave excitačnej opilosti sa dostavil očakávajúc,
že zamestnávateľ to buď neodhalí, pričom vďaka tomuto jeho stavu nepochybne bolo vyššie riziko
spôsobenia nehody či škody na zdraví sebe, iným, prípadne škody na majetku, resp. pre prípad, že
zamestnávateľ jeho indispozíciu prácu v daný deň vykonávať odhalí, mylne predpokladal a bol teda
uzrozumený s tým, že dostane písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny rovnako, ako to

bolo v prípade na alkohol pozitívne testovaných zamestnancov sociálneho podniku obce. Žalobca pritom
pravdepodobne predchádzajúci večer (v nedeľu 3.9.2023) vedome a dobrovoľne požil alkohol v takom
množstve, že ešte aj v nasledujúci deň v skorých ranných hodinách bol v stave excitačnej opilosti, pričom
bližšie okolnosti a dôvody, pre ktoré alkohol požil, okrem toho, že sa zúčastnil akejsi oslavy, v konaní
nijako ani len neozrejmil. Do zamestnania na výkon práce v takomto stave intoxikácie alkoholom sa

dostavil a prácu na základe pracovnej zmluvy aj bol pripravený (aj keď zrejme nie spôsobilý) vykonávať,
keďže aj podľa jeho vlastného tvrdenia zamestnávateľ ho k výkonu práce v daný deň napokon ani
nepripustil. Vzhľadom na to, že práca aj podľa žalobcu sa mala rozdeliť až na/po porade, ktorej sám
žalobca po kontrole na prítomnosť alkoholu na pracovisku sa už nezúčastnil, jeho tvrdenie, že 4.9.2023
mal vykonávať „len“ údržbu nákladného auta, čo mu malo zabrať celý pracovný čas, je tvrdením bez

faktického základu a ako takému súd preto správne neuveril. Osoba zamestnanca, jeho prístup k práci,
ako ani druh práce ním vykonávanej na dennej báze nemohli byť preto dôvodom na nevyvodenie toho
najprísnejšieho následku pre zamestnanca, ktorý prinajmenšom v pracovnom poriadku, s ktorým tento
nepochybne bol oboznámený, bol upozornený na následky požitia či prítomnosti v práci pod vplyvom
alkoholu, ako i na to, že uvedené zamestnávateľ hodnotí ako závažné porušenie pracovnej disciplíny,

čo môže byť preto legitímnym dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru so zamestnancom,
ktorý uvedené pravidlo porušil.
33. Vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným
povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností
stanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynmi

nadriadeného zamestnanca, pričom v danom prípade porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom
vykonávajúcim aj druh práce vodiča motorového vozidla spočívalo v tom, že ten v pracovnom čase
bol prítomný na pracovisku a svoju prácu podľa pracovnej zmluvy mienil vykonávať pod vplyvom
alkoholu v nie zanedbateľnom množstve, pričom ten aj tvrdením o nariadení čerpania dovolenky
zamestnávateľom len znásobil výsledkom dychovej skúšky potvrdený fakt, že tento na výkon práce

podľa pracovnej zmluvy v daný deň nebol spôsobilý a na jej výkon tento preto dôvodne nebol už
ani pripustený, odvolateľom namietaná okolnosť, že v danom prípade jeho konaním zamestnávateľovi
ani nebola spôsobená škoda, prípadne že ani nedošlo k pracovnému úrazu, nehode alebo k vzniku
iných nežiaducich okolností, z hľadiska hodnotenia intenzity posudzovaného porušenia pracovnej
disciplíny v danom prípade mohla byť len druhoradou, rovnako ako aj skutočnosť, či zamestnávateľovi

(ne)vznikla vôbec škoda, resp. akého rozsahu, pokiaľ na vedenie motorového vozidla 4.9.2023 prípadne
použil iného svojho zamestnanca disponujúceho vodičským oprávnením. Z týchto dôvodov odvolací
súd aj v tomto smere plne poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie,
ktoré vyhovuje všetkým kvalitatívnym požiadavkám, ktoré zákon v §220 ods. 2 CSP kladie na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktorým tento v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne sa riadil

a podrobne a presvedčivo sa vysporiadal so všetkými právne významnými skutočnosťami a okolnosťami
prejednávaného prípadu.
34. Odvolací súd dotazom u zamestnávateľa napokon si overil a žalobcu prostredníctvom jeho zástupcu
20.11.2025 výslovne oboznámil so zistením, že u žalovaného zamestnávateľa v rozhodnom časenepôsobili žiadni zástupcovia zamestnancov, čo žalobca nijako nespochybnil a proti čomu tento ani
nič nenamietal (§204 CSP, a contrario). Uzavrel tak, že hmotnoprávna podmienka platnosti sporného
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru,ktorúsúdprvejinštancienačrtolv35.asčastiajv50.odseku

odôvodnenia napadnutého rozsudku bez toho, aby uviedol, čo v tomto smere vykonaným dokazovaním
zistil, v danom prípade nemusela byť preto splnená a touto preto ako s nepodstatnou pri svojom
rozhodovaní vecne sa ani nezaoberal.
35. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky žalobcu neobstáli, pričom samotná nespokojnosť
odvolateľa s rozsudkom súdu prvej inštancie či so spôsobom, akým tento vykonané dôkazy, najmä

intenzitu nepochybne zisteného porušenia pracovnej disciplíny vzhľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu hodnotil, ani nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací
súd postupom podľa §387 ods. 1 a ods. 2 CSP napadnutý rozsudok preto potvrdil v celom rozsahu
ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o trovách prvoinštančného konania správne a zákonne
založeného na zásade úspechu v danom prípade žalovanej strany v spore, ustanovenej v §255 ods.
1 CSP.

36. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP
rozhodolajotrováchodvolaciehokonania(§262ods.1CSP),atorovnakovsúladesozásadouúspechu
ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a vo veci v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal preto nárok
nanáhradutrovodvolaciehokonania;ovýškenáhradytrovpoprávoplatnostitohtorozhodnutiarozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Žalobca netvrdil a odvolací súd ani

ex offo nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by o trovách konania mal rozhodnúť
aplikovaním §257 CSP čo i len sčasti v prospech neúspešného odvolateľa.
37. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak jeho rozhodnutie záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).