Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 36Ek/1572/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125316449
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šablová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6125316449.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
00 603 481, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX E. C., o vymoženie
156 Eur, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Branislav Plško, so sídlom exekútorského úradu Letná
5, 831 03 Bratislava, pod sp. zn. 133EX 229/25, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu

Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1572/2025 zo dňa 07.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1572/2025
zo dňa 07.11.2025 z a m i e t a .

II. Oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1572/2025 zo dňa 07.11.2025 n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.05.2025 domáhal od
povinného vymoženia 156 Eur na základe exekučného titulu - 1/ Rozkaz o uložení pokuty za
správny delikt č. 0/22/020664-36/43/191201 zo dňa 12.07.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
03.09.2022 (ďalej aj ako „exekučný titul I.“), 2/ Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č.
0/22/020777-36/59/191201 zo dňa 12.07.2022, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 03.09.2022 (ďalej

aj ako „exekučný titul II.“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a
predložených príloh poveril dňa 03.06.2025 vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Branislav
Plško, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, IČO: 31 761 925 (ďalej aj ako „súdny
exekútor“), ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 133EX 229/25.

3. Uznesením sp. zn. 36Ek/1572/2025 zo dňa 07.11.2025 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie
podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. V uvedenom uznesení súd konštatoval, že podstatou
povinným podaného návrhu na zastavenie exekúcie je poukaz na skutočnosť, že mu rozhodnutia na
podklade ktorých je vedené exekučné konanie neboli doručené, na základe čoho sa nemal možnosť
voči ním odvolať, zároveň si nie je vedomý, akého priestupku sa dopustil. Súd mal za preukázané,

že exekučný titul I. Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č. 0/22/020664-36/43/191201 zo dňa
12.07.2022 bol povinnému doručovaný dňa 15.07.2022 pod číslom zásielky OA438958075SK na
adresu trvalého pobytu t. j. na adresu D. X, XXX XX E. A., dňa 09.08.2022 bola zásielka vrátená
ako neprevzatá v odbernej lehote. Exekučný titul II. Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt č.
0/22/020777 36/59/191201 zo dňa 12.07.2022 bol povinnému doručovaný dňa 15.07.2022 pod číslom
zásielky OA438958781SK na adresu trvalého pobytu t. j. na adresu D. X, XXX XX X XXF. E. A., dňa

09.08.2022 bola zásielka taktiež vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. V zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas uloženia napošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu,
aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Súd po preskúmaní doručovania zásielok uviedol, že obe boli
doručované v súlade so Správnym poriadkom, správny orgán správne postupoval, keď zásielky posielal

na adresu trvalého pobytu povinného uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky. Skutočnosť,
že si povinný zásielky neprevzal, nemôže byť na ťarchu doručovania písomností. Tým, že si povinný
nesplnil svoje povinnosti, nastala fikcia doručenia uvedených zásielok. To znamená, že zásielky sa
považujú za doručené aj keď sa povinný o nich nedozvedel. Súd teda dospel k záveru, že predložené
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a stali sa vykonateľnými a teda sú spôsobilými exekučnými titulmi

so všetkými účinkami, ktoré sú s nimi spojené.

4. Predmetné uznesenie povinný prevzal dňa 18.11.2025, pričom dňa 04.12.2024 odoslal voči
uvedenému rozhodnutiu na poštovú prepravu sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že odmieta nedokázané
skutky a opieranie sa o nedoručenú komunikáciu zo strany oprávneného. Dňa 04.07.2023 prevzal
doručené listy 1081 a 1082, ktoré sú výzvami na úhradu pokuty - poplatku za nedodržanie pravidiel

cestnej premávky podľa paragrafu 25 odsek 1 zákona o cestnej premávke. Je to úhrada za porušenie
pravidiel cestnej premávky motorovým vozidlom SUZUKI E. XXX G. dňa 11.07.2023. Nie je definované,
kde a na ktorom mieste došlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky a ako. V daných výzvach mu
vraj bol doručený rozkaz o uložení pokuty dňa 10.08.2022, ktorý nedostal a ani mu nebol doručený.
Čiže nie je pravdou, že mu bol doručený rozkaz o uložení pokuty, aby sa mohol voči nemu brániť a

odvolať. Z týchto dôvodov písomne požiadal 14.07.2023 hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu
aby mu písomne doručili kde sa dopustil dňa 11.07.2022 porušenia zákona o cestnej premávke a
akým činom, ktorý do dnešného dňa nie je stanovený. Odpoveď na výzvu nedostal. Dňa 02.06.2025
bola hlavným mestom Slovenskej republiky vypracovaný list s opravou chyby v písaní rozkazu číslo
0/22/020777- 36/59/191201 zo dňa 12.07.2022 o uložení pokuty pod číslom podania MAG423684/25

no bez priloženého rozkazu. Čiže opätovne nedostal dôvod pokuty , aby identifikoval chybu a mohol
sa k tomu rozkazu vyjadriť. Uvedená oprava chyby sa týkala jeho podnikania, ktoré už 2 roky je
ukončené. Dňa 23.06.2025 mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie 133EX 229/25 od
súdneho exekútora JUDr. Branislava Plška. K tomuto návrhu dňa 01.07.2025 podal návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodov nejasnosti a neoprávnenosti exekúcie. Odpoveď nedostal, ani príčinu exekúcie, len

odvolávku na rozkaz, ktorý v živote nevidel. List hlavného mesta Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2025
zaslaný na exekútorský úrad nie je pravdivý a je klamstvom, pretože bol daný odpor po vysvetlení a
definovaní porušenia zákona o cestnej premávke tak, ako žiadal listom zo dňa 14.07.2023. Ide o jasné
zneužitie, chaos, ktorý vznikol pri zavedení parkovacej politiky a označovaní miest zákonným postupom
a pohonom na rezidentov a hlavne penzistov, ktorí sa ťažšie orientovali v elektronizácii. Napadnuté

uznesenie je konštatáciou toho, čo predložil oprávnený, ale bez stanoviska dôkazov povinného. V celom
uznesení sa zaoberá iba skutočnosťami, ktoré mu boli predložené, ale nie podstatou exekúcie, a to
skutkom definovaným v zmysle zákonov len rozkazom, ktorý sa opravoval a oprava nebola doručená
povinnému. Je to čistý podvod na vymáhanie financií do pokladne mesta, ktoré chaoticky spustilo
parkovaciu politiku bez označenia a funkčnosti elektronického systému prihlasovania a komunikácie.

Mesto ktoré sa zmieta v dlhovej a úverovej situácii základných činností mesta sa ide vyvršovať na
rezidentoch mesta, ktorí tu žijú od narodenia a nemajú také elektronické schopnosti komunikácie a
nedomohli sa v tom čase ani prihlásenia a nahlasovania vlastných vozidiel. Preto listom mesto žiadal
aby predložilo fakty a zákony ktoré boli porušené, ale k tomu zo strany mesta neprišlo. Z uvedených
dôvodov nepravdivé a nepresné znenie uznesenia namieta ako zo strany súdu, tak aj hlavného mesta

Slovenskej republiky, kde boli porušené jeho základné práva na odpor a vyjasnenie obvinení v zmysle
platnej legislatívy Slovenskej republiky

5. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.

6. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť,
je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní,
týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala

skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia
uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca
začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu
alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je
zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý
má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené

súdu mimopracovného času.

11. Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý
napadnuté uznesenie vydal.

12. Podľa čl. 4 ods. 1 základných princípov CSP ak sa právne vec nedá prejednať a rozhodnúť na
základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo
iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Pred samotným preskúmaním napadnutého uznesenia musí súd skúmať včasnosť podanej
sťažnosti povinného. Lehota na podanie sťažnosti je 15 dní od doručenia napadnutého uznesenia
(§ 242 CSP). Súd v napadnutom rozhodnutí poučil povinného o možnosti podať sťažnosť a ako
aj o lehote na jej podanie. Sťažnosťou napadnuté uznesenie zo dňa 07.11.2025 bolo povinnému

doručené dňa 18.11.2025 (ako vyplýva z doručený nachádzajúcej sa v elektronickom súdnom spise),
čo znamená, že od nasledujúceho dňa začala povinnému plynúť pätnásťdňová lehota na podanie
sťažnosti a posledným dňom na podanie sťažnosti bol deň 03.12.2025. Z exekučného spisu vypláva,
že povinný podal sťažnosť listom zo dňa 01.12.2025, doručeným súdu dňa 08.12.2025 a odoslaným
na poštovú prepravu dňa 04.12.2025, teda po uplynutí zákonnej lehoty na podanie sťažnosti. Sudca

konštatuje, že včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, pretože márnym
uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Lehota na podanie sťažnosti
je zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného
práva, uplatniť sťažnosť. Sťažnosť podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná. Súd preto
sťažnosť povinného ani nezasielal oprávnenému na vyjadrenie. Keďže CSP samostatne neupravuje

riešenie oneskorene podanej sťažnosti, pri rozhodovaní bolo potrebné postupovať podľa čl. 4 ods. 1
základných princípov CSP a preto súd vec posúdil podľa ust. § 250 ods. 1 CSP a sťažnosť povinnej
voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Ek/1572/2025 zo dňa 07.11.2025 s použitím
právnej analógie ako oneskorene podanú zamietol.

15. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd udáva, že s otázkou náležitého doručenia exekučných
titulov v základnom konaní sa vyšší súdny úradník náležite vysporiadal a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie ani v podanej sťažnosti
nenamietal žiadnu zo skutočností, ktorá by vylučovala možnosť uplatnenia fikcie doručenia (napríklad,
že by sa v čase doručovania exekučných titulov zo strany oprávneného v mieste doručovania

nezdržiaval...) v súlade s ust. § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

16. Na záver súd poukazuje na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá platila už v rímskom práve,
podľa ktorej „práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým) teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas

a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby
svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva
majetkové,osobné,satisfakčnéapodobne.Povinnýbolvzákladnomkonanípasívny,keďsioprávneným
doručované písomnosti nepreberal, pričom práve uvedenou vlastnou pasivitou sa zbavil možnosti brániťsa voči nároku uplatnenému v základnom konaní oprávneným. Exekučný súd nie je príslušný skúmať
správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať
do práva priznaného v exekučnom titule. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré

je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči označenému
subjektu a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť, ani opätovne
preverovať.

17. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného
advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

20. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosť

povinného zamietol, nárok na náhradu trov sťažnostného konania by súd priznal oprávnenému, ako
úspešnémuúčastníkovi.Tomutovšakžiadnetrovykonaniavsúvislostispodanousťažnosťoupovinného
nevznikli, nakoľko tento o podanej sťažnosti nemal vedomosť (uvedená sťažnosť mu na vyjadrenie
zaslaná nebola), preto súd rozhodol, že oprávnenému nárok na náhradu trov sťažnostného konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).