Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/166/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221202150
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7221202150.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D.,
E. XXX, zast. K U B | A K s. r. o., so sídlom Košice, Werferova 1, IČO: 55 642 250, proti žalovanému
Mestu Košice, so sídlom Košice, Trieda SNP č. 48/A, IČO: 00 691 135, o zaplatenie 2.716,19 € s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku K2-27C/8/2021-173 z 23.5.2025 v spojení s opravným uznesením
K2-27C/8/2021-208 z 28.10.2025 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením Mestského
súdu Košice sp.zn. K2-27C/8/2021-208 z 28.10.2025 v časti úrokov z omeškania s v súvisiacom výroku

o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.827,39 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 609,13 € počnúc od 16.1.2020 do zaplatenia,
vo výške 5 % ročne zo sumy 609,13 € od 23.8.2022 do zaplatenia, vo výške 7,5 % ročne zo sumy 609,13
€ od 16.1.2023 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 609,13 € od 16.1.2024 do zaplatenia,
všetko spolu do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol

(výrok II.), zastavil konanie o 11,82 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,82 € počnúc od
16.1.2020 do zaplatenia (výrok III.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 50 % (výrok IV.).

2. Opravným uznesením sp.zn. K2-27C/8/2021-208 z 28.10.2025 súd opravil výrok I. napadnutého
rozsudku, nakoľko sa pri písomnom vyhotovovaní rozsudku dopustil zrejmej nesprávnosti, keď uviedol,
že úroky z omeškania od 23.8.2022 do zaplatenia priznal zo sumy 609,13 €, pričom zo zápisnice

z pojednávania z 23.5.2025 ako aj z bodu 41. odôvodnenia rozsudku vyplýva, že úroky z omeškania za
obdobie od 23.8.2022 do zaplatenia boli priznané zo sumy 217,10 €, nie zo sumy 609,13 €.

3. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal po čiastočnom späťvzatí a rozšírení žaloby
voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 609,13 € za rok 2020 s úrokom 5 % ročne od 16.01.2020
do zaplatenia, vo výške 609,13 € za rok 2022 s úrokom 5 % ročne od 16.01.2022 do zaplatenia, vo
výške 609,13 € za rok 2023 s úrokom 7,5 % ročne od 16.01.2023 do zaplatenia a vo výške 609,13

€ za rok 2024 s úrokom 9,5 % ročne od 16.01.2024 do zaplatenia, teda spolu 2.448,34 € titulom
neuhradeného nájomného z nájomnej zmluvy č. 2010001571 zo dňa 15.12.2020. Žalobu odôvodnil tým,
že je spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 5/12-ín vedených Okresným úradom Košice, katastrálnym
odborom vedenom pre okres: Košice IV, obec: F. - G., katastrálne územie: G. na LV č. XXXX označenýchako: parc. reg. „E“ evidované na mape určeného aparátu - parc. č. 424 o výmere 165 m2 druh pozemku:
trvalý trávny porast, parc. č. 425 o výmere 111 m2 druh pozemku: trvalý trávny porast, parc. č. 426
o výmere 1.939 m2 (v nájomnej zmluve a v žalobe nesprávne uvedené o výmere 1.982 m2 ), druh

pozemku: orná pôda, ktoré žalovaný užíva bez poskytnutia akéhokoľvek protiplnenia žalobcovi, preto
žiada úhradu za žalované obdobie ako aj úroky z omeškania až do doby riadneho splnenia uvedených
záväzkov. Žalobca dodal, že uvedené pozemky v jeho vlastníctve, ktoré sú označené v predmetných
zmluvách, žalovaný užíval už niekoľko desaťročí aj pred uzavretím týchto zmlúv ako aj počas procesu
ich uzavierania, či po ich vzniku a to dodnes, keďže sú súčasťou oploteného areálu vo vlastníctve

žalovaného.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca dňa
15.12.2010 uzavreli nájomnú zmluvu č. 2010001571, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu v podiele 5/12 vedené v Katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. G. F. H. XXX
o výmere 165 m2 ako trvalé trávnaté porasty, KN.E č. 425 o výmere 111 m2 ako trvalé trávnaté porasty,

KN-E č. 426 o výmere 1982 m2 ako orná pôda za nájomné vo výške 0,66 €/m2/rok, t.j. spolu 620,95 €
ročne so splatnosťou vždy do 15.1. príslušného roka. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.
Z výpisov z listov vlastníctva súd zistil, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na
LV č. XXXX vedenej Okresným úradom Košice, katastrálny odbor pre okres Košice IV, obec Košice -
Barca, k. ú. G. v podiele 5/12-in parc. reg. „E“: parcelné číslo 424 o výmere 165 m2 druh pozemku: trvalý

trávny porast, parcelné číslo 425 o výmere 111 m2 druh pozemku: trvalý trávny porast, parcelné číslo
426 o výmere 1939 m2 druh pozemku: orná pôda a že listom z 28.2.2019 vyzval žalovaného na splnenie
peňažných záväzkov z nájomnej zmluvy č. 2010001571, nakoľko neevidoval úhradu nájomného za rok
2017, 2018 a 2019. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 22.4.2021.

5. Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, 2, § 139 ods. 1, 2, 3, § 39, §
451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2, § 5, § 663, § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, §
14 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, § 1 a § 8 zák. č. 62/2020 Z. z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19

a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony z 25. marca 2020 v znení 92/2020 Z.z.,
155/2020 Z.z., 253/2020 Z.z., 421/2020 Z.z., 9/2021 Z.z., 179/2021 Z.z., 452/2021 Z.z. Konštatoval, že
medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie nájomnej zmluvy č. 2010001571, predmetom ktorej bol
prenájom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu ako jedného z podielových spoluvlastníkov (v podiele
5/12-in) žalovanému, sporná bola platnosť nájomnej zmluvy, lebo ju uzavrel žalobca, ktorý nie je

väčšinovým podielovým spoluvlastníkom bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, z ktorého dôvodu súd
posúdil zmluvu ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pričom aj v prípade
posúdenia tejto zmluvy ako inominántnej atypickej zmluvy by táto bola neplatná v zmysle § 139
ods. 2 OZ. Taktiež konštatoval, že nejde o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely
pri prevádzkovaní podniku ako to predpokladá ust. § 14 zák. č. 504/2003 Z.z. (navyše účinný až

od 1.1.2024), ktoré ustanovenie umožňuje uzavrieť nájomnú zmluvu jedným zo spoluvlastníkov len k
svojmu spoluvlastníckemu podielu. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o nájme a zároveň na nespornosť
užívania nehnuteľností žalovaným, súd uplatnený nárok posúdil titulom bezdôvodného obohatenia a
priznal nárok uplatnený žalobou okrem premlčanej časti v roku 2022 (do 23.8.2022) a za obdobie od
podania návrhu na rozšírenie žaloby od 22.8.2024. Primeranosť výšky nároku nebola medzi stranami

sporná tak ako bola dohodnutá v nájomnej zmluve 0,66 €/m2/ročne, teda (z 2.215 m2 je podiel žalobcu
vo výške 5/12-in) za 922,92m2 x 0,66 € vo výške 609,13 € ročne (1,67 €/denne). Vzhľadom na vyššie
uvedené súd priznal žalobcovi nárok za 3 roky x 609,13 €, a to za rok 2020 a za obdobie od 23.8.2022
do 22.8.2024), spolu vo výške 1.827,39 € a nakoľko nárok na bezdôvodné obohatenie bol preukázaný
len do podania (rozšírenej) žaloby, súd žalobu od 23.8.2024 zamietol.

6. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalobca si uplatnil úroky z omeškania počnúc dňom 16.1.2020
do zaplatenia, od 16.1.2022 do zaplatenia, od 16.1.2023 do zaplatenia a od 16.1.2024 do zaplatenia,
nakoľko v nájomnej zmluve bola dohodnutá splatnosť vždy do 15. januára príslušného roka. Žalovaný
tvrdil, že ak súd žalobu posúdi ako bezdôvodné obohatenie a nie ako nárok z nájomnej zmluvy, na

uvedené úroky z omeškania má žalobca nárok až od 24.4.2021, teda nasledujúci deň od druhého dňa
po dni, kedy bola žaloba doručená žalovanému (žaloba bola doručená žalovanému 22.4.2021). Súd
mal za to, že aj keď bol spor právne posúdený ako bezdôvodné obohatenie, žalovaný mal vedomosť
o bezdôvodnom obohatení (o povinnosti plniť) už od podpísania zmluvy (od 15.12.2010), preto priznalúroky z omeškania v súlade so žalobou v zmysle ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. Za rok 2022 súd
priznal úroky z omeškania od 23.8.2022 do zaplatenia a za obdobie od 1.1.2022 do 23.8.2022 z dôvodu
premlčania príslušenstva z rovnakého dôvodu ako istiny, žalobu v tej časti zamietol.

7. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd s poukazom na § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie
v časti o 11,82 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,82 € počnúc od 16.1.2020 do
zaplatenia. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP reflektujúc úspech žalobcu
v konaní vo výške 75 % a úspech žalovaného vo výške 25 %, preto súd priznal žalobcovi nárok na

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 % (75 - 25).

8. Rozsudok v rozsahu časti výroku I. týkajúcej sa úrokov z omeškania, napadol včas podaným
odvolanímžalovanýzodvolacíchdôvodovpodľa§365ods.1písm.h/,resp.písm.d/CSP.Nestotožnilsa
s priznaním úrokov z omeškania, ktoré súd priznal akoby sa vzťahovali na jednotlivé splátky nájomného
z nájomnej zmluvy, hoci súd prvého stupňa nájomnú zmluvu č. 2010001571 posúdil ako absolútne

neplatnú. Nakoľko žaloba (za rok 2020) bola žalovanému doručená dňa 22.4.2021, žalovaný sa mohol
dostať do omeškania so splnením daného záväzku najskôr dňa 24.4.2021. Návrh žalobcu na zmenu
žaloby spočívajúcu o. i. aj v rozšírení predmetného nároku o sumu 1.827,39 € (za roky 2022, 2023
a 2024), bol žalovanému doručený dňa 10.9.2024, a teda žalovaný sa mohol dostať do omeškania
so splnením daného záväzku najskôr dňa 12.9.2024. Nestotožnil sa tiež s výškou priznaných úrokov

z omeškania, ktorá je v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, nakoľko
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 24.4.2021 predstavovala hodnotu
0 % a ku dňu 12.9.2024 predstavovala hodnotu 4,25 %. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením
veci súdom prvej inštancie v časti, v ktorej súd priznal úroky z omeškania podľa splatnosti nájomného
dohodnutej v nájomnej zmluve. Námietku žalovaného, že sa mohol dostať do omeškania najskôr až

doručením žaloby, resp. návrhu na zmenu žaloby považuje za účelovú a vo svojej podstate s ohľadom na
okolnosti veci aj nelogickú. Žalovaný mal vedomosť o svojej povinnosti plniť už od momentu uzatvorenia
nájomnej zmluvy, ktorú sám koncipoval a predložil na podpis žalobcovi. Skutočnosť, že táto zmluva
bola neskôr súdom posúdená ako absolútne neplatná, nemá vplyv na to, že žalovaný bol od počiatku
informovaný o tom, že užíva cudzie pozemky bez právneho dôvodu, a teda sa bezdôvodne obohacuje.

Zároveň žalobca počas rozhodného obdobia viackrát žalovaného vyzýval, a to ako písomne, tak aj ústne
na úhradu dlžnej sumy (nájomného resp. vydania bezdôvodného obohatenia), a to aj počas samotného
súdneho konania. K výške priznaných úrokov z omeškania uviedol, že súdom určený úrok je správny,
lebo 0 % + 5 % je 5% (za roky 2020 a 2022) a tiež pokiaľ sadzba ku dňu 12.09.2024 predstavovala
hodnotu 4,25 %, tak keďže je úrok počítaný od 16.01.2024, keď bola sadzba vo výške 4,50 %, tak súdom

určený úrok je tiež správny, lebo 4,5 % + 5 % je 9,5%, čiže tak ako ho súd správne priznal. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas(§362CSP),oprávnenouosobou(§§359až361CSP),protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanie

prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v
rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných
podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel
k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.12.2025 o 09.40 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 210, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

12. Predmetom odvolania nebol vyhovujúci výrok rozsudku v časti zaplatenia istiny, výrok o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti ani výrok o zastavení konania v časti, v tomto rozsahu rozsudok nadobudol
právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.13. Po preskúmaní rozsudku v napadnutom rozsahu a predchádzajúceho procesného postupu súdu
prvej inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel
k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané.

14. Odvolací súd nezistil pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné
práva strán alebo právo na spravodlivý proces, príp. odnímajúce stranám sporu možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie.

15. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov
nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193, § 194 a § 205
CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by

použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

16.Súdprvejinštancielogicky,precízne,vnútornekomplexneazrozumiteľnýmspôsobomzdôvodnilsvoj
postup a uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, ako po stránke

skutkovej, tak aj po právnej stránke. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie obsahuje odpovede
na všetky pre vec podstatné argumenty, uvádzané žalobkyňou v odvolaní. Z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ani počas odvolacieho konania
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

17. Odvolací súd sa vzhľadom na jasné, presvedčivé, vyčerpávajúce a zákonu zodpovedajúce
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s týmto v plnom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť
jeho dôvodov, odkazuje naň, preto ho neopakuje v odôvodnení svojho rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

18. Na doplnenie odvolací súd uvádza:

19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nájomná zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa
15.12.2010 je neplatná z dôvodu, že ju žalobca ako podielový spoluvlastník v podiele 5/12 uzavrel
so žalovaným bez súhlasu alebo vyjadrenia ostatných spoluvlastníkov, ktorého dôvodu nárok žalobcu

vyhodnotil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

20. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Typickým príkladom, keď splatnosť dlhu nie je určená, sú mimozmluvné záväzky, t. j.

pohľadávky z titulu náhrady škody a z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, u ktorých sa za deň
splatnosti považuje prvý deň po tom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný na plnenie.

21. Je pravdou, že v zmysle platnej právnej úpravy pri nárokoch z bezdôvodného obohatenia spravidla
nie je čas plnenia určený, preto časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je prvý deň

po tom, kedy ten, na úkor ktorého bol získaný (veriteľ) požiada toho, kto bezdôvodné obohatenie je
povinný vydať (dlžník) o splnenie. Vo všeobecnosti tak platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo
požiadanie, aby dlžník plnil. Za kvalifikovanú výzvu sa považuje aj žaloba, v ktorom prípade splatnosť
nastáva prvý deň po doručení žaloby dlžníkovi.

22. Odvolaciemu súdu je však z jeho rozhodovacej činnosti známe, že medzi stranami sporu
prebiehali ohľadom rovnakej nájomnej zmluvy viaceré konania, v ktorých bola rovnaká nájomná zmluva
vždy posúdená ako absolútne neplatná, pričom žalovaný aj naďalej nesporne užíva nehnuteľnosti
v spoluvlastníctve žalobcu bez platného právneho titulu.

23. Nakoľko žalovaný mal vedomosť o subjekte oprávneného i výške odplaty za užívanie týchto
pozemkov, aj keď táto vyplývala z neplatnej zmluvy, priznanie úrokov z omeškania počnúc dňom 16.1.
(dňom nasledujúcim po splatnosti nájomného v zmysle neplatnej zmluvy) odvolací súd považoval za
spravodlivé. Povinnosť žalovaného na poskytnutie finančnej náhrady za užívanie vznikla samotnýmužívaním pozemkov, pričom sumu tejto finančnej náhrady a jej splatnosť si sporové strany ustálili
dohodou. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaný si bol vedomý, že
je povinný poskytovať odplatu vždy do 15. januára príslušného roku, preto od nasledujúceho dňa 16.

januára každého roka sa ocitol v omeškaní s plnením svojho záväzku, od ktorého dňa patria žalobcovi
úroky z omeškania.

24. Čo sa týka výšky sadzby úrokov z omeškania, tak ako bola priznaná súdom prvej inštancie
zodpovedá v zmysle § 3 nar. vlády SR č. 87/95 Z.z. v platnom znení úrokovej sadzbe Európskej

centrálnej banky (ECB) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zvýšenej o 5
percentuálnych bodov. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 16.1.2020 bola 0
% (0 % + 5 = 5 %), k 23.8.2022 bola 0 % (0 % + 5 = 5 %), k 16.1.2023 bola 2,5 % (2,5 % + 5 = 7,5 %)
a k 16.1.2024 bola 4 % (4 % + 5 = 9,5 %).

25. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého

rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, preto

mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).